Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/196/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205948
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1222205948.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v spore žalobcu: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Priemyselná 1/A,
821 09 Bratislava, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava, proti žalovaným:
1/ CENNTRAL BUILDING investičná, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 11, 903 01 Senec, IČO: 44 699
794, 2/ BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., IČO: 44 820 704, Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, obaja práv.
zast. JUDr. Michaela Pobijak, advokátka, Svätej Anny 1, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie 687,96 EUR

s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
687,96 EUR s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov.

2. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné
opatrenie voči žalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach
žalovaných na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné
opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom
žalovaných, či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaných.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že
žalovaní doposiaľ neuhradili žalobcovu splatnú pohľadávku v zmysle dohody o pristúpení k záväzku.
Z lustrácie žalovaného 1/ vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring
dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný 1/ je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh
žalovaného 1/ na daniach predstavuje sumu 47.545,10 EUR. Žalovaný 1/ naposledy uložil individuálnu

účtovnú závierku do zbierky listín Obchodného registra za rok 2019. Vzhľadom na uvedené je daný
dôvod na zrušenie žalovaného 1/ ex offo a zároveň nie je možné vykonať finančnú analýzu žalovaného
1/ za účelom určenia jeho ekonomickej situácie. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Voči
žalovanému 1/ je vedené exekučné konanie na peňažný nárok oprávneného Mesto Senec. O finančných
problémoch žalovaného 2/ pojednávajú viaceré články ktorých adresu žalobca uviedol v zozname

príloh návrhu. Z lustrácie žalovaného 2/ vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi
monitoring dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný 2/ je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami
a dlh žalovaného 2/ na daniach predstavuje sumu 3.151.016,96 EUR. Celková zadlženosť majetku
žalovaného je odhadovaná na 85,55 %. Na hnuteľný majetok žalovaného 2/ boli zriadené viaceré
záložné práva. Voči žalovanému 2/ sú vedené viaceré exekučné a súdne konania. Z výpisov z listov
vlastníctva vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ sú zabezpečené záložným

právom tretej osoby. Postupom času sa zvyšuje dôvodná obava žalobcu o vymožiteľnosti jeho
pohľadávky voči žalovaným v dôsledku pribúdania nových záložných práv na majetok žalovaných,v dôsledku narastania celkového dlhu žalovaného 2/ voči Slovenskej republike na dani a poistnom
voči zdravotným poisťovniam, ako aj v dôsledku množstva súdnych a exekučných konaní. Pre stratu
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovaným stačí, ak sa exekvovateľný majetok žalovaných

zmenšuje v dôsledku pribúdania záložných práv. Žalobca získa na základe uznesenia súdu o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia postavenie záložného veriteľa. Z omeškania žalovaných s úhradou ich
splatných záväzkov voči viacerým subjektom je možné vyvodzovať aj úpadok žalovaných. Žalobca má
za to, že z návrhu jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikol právny vzťah
na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a že došlo k uznaniu dlhu žalovaného 1/ voči

žalobcovi čo do dôvodu a výšky v zmysle dohody zo dňa 06.12.2019 a že v zmysle predmetnej dohody
zároveň došlo aj k pristúpeniu žalovaného 2/ k záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi popri žalovanom
1/. Zásah do práv žalovaných nariadením zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne primeraný nároku
žalobcu na zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky. Zriadením záložného práva žalovaní neprídu o
vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia. Čím viac zabezpečení bude v čase výkonu pohľadávky
žalobcu zriadených na majetok žalovaných, tým menšiu hodnotu bude mať predmetný majetok a

tým menšia bude pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nemôže samo o sebe zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovaným,
keďže zriadenie záložného práva súdom nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom,
ktorý veriteľovi sťaží, či dokonca zmarí výkon záložného práva. Úlohou nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia je teda preventívne zabrániť úkonom žalovaných, ktoré môžu sťažiť či úplne

zmariť speňaženie zálohu. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je okrem uvedeného aj
prerušiť správne konania o plombách vyznačených na niektorých listoch vlastníctva predložených do
konania týkajúcich sa vkladových konaní o zápise ďalších záložných práv zriadených v prospech tretích
osôb na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní už s najväčšou pravdepodobnosťou
nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast ich majetku. Práve

naopak, žalovaní už pravdepodobne ukončili všetky svoje podnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad,
že by žalovaní svojou činnosťou do budúcna zvyšovali hodnotu ich majetku. Práve naopak, hodnota
ich majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by žalovaní začali vykonávať úkony smerujúce k
zmareniu uspokojenia pohľadávok ich veriteľov.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je príslušný okresný súd.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo

niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

17. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

19. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach,

alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká
až zápisom do príslušného registra. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie

reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1092).

21. V predmetnej veci žalobca podaným návrhom zákonné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal ich nariadení z dôvodu
obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Žalovaní pohľadávku žalobcu, ktorá je
predmetom konania vo veci samej neuznávajú a zdôrazňujú, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením

pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na základe
uvedeného súd konštatuje, že v danom štádiu konania nie je osvedčená pohľadávka žalobcu, ktorú
si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/
neodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaní spochybňujú skúmať v
rámci konania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia

vykonanie dokazovania nie je možné. Súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút zabezpečovacieho/
neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, súd preto na jeho nariadenie
vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej potreby úpravy
pomerov medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny zuvedených predpokladov nie je podľa názoru súdu naplnený, pretože žalobca nijako neosvedčil, že sa
žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej
hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov

medzi žalobcom a žalovanými a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Žalobca
len na úrovni pravdepodobnosti tvrdí, že žalovaní nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by
bolo možné očakávať nárast ich majetku, resp. že ukončili svoju podnikateľskú činnosť. Internetové
články a Epi monitoring žalovaných o vývoji ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú skutočné
majetkové pomery žalovaných. Rovnako údaje o dlhoch žalovaných na daniach a v Sociálnej poisťovni,

či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by žalovaní neboli schopní v
rámci prípadnej exekúcie na ich majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v
pomere k obmedzeniu ich práv a oprávnených záujmov, ku ktorým by došlo nariadením požadovaného
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd toho názoru, že v danom prípade žalobca nepreukázal

splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, a ani neodkladného opatrenia, preto
návrh na ich nariadenie zamietol.

23. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd rozhodne v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).