Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200399
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200399.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: PERSOnica Pacific LLC, so sídlom 1309 Coffeen Avenue STE 3936, Sheridan,
Wyoming 82801, Spojené štáty americké (USA), identifikačné číslo (ID Number): 2021-001044289,
právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010
01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 5952/63, 97401 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 100905974/2022 zo dňa 14.04.2022, č. 100906639/2022 zo dňa 14.04.2022,

č. 100904760/2022 zo dňa 14.04.2022, č. 100905544/2022 zo dňa 14.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100905974/2022 zo dňa
14. apríla 2022 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100906639/2022 zo
dňa 14. apríla 2022 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100904760/2022 zo
dňa 14. apríla 2022 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100905544/2022 zo
dňa 14. apríla 2022 z a m i e t a.

V. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

file_0.jpg

file_1.wmf

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Lipovský Mikuláš (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u právneho
predchodcu žalobcu – PERSOnica, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 48

225 223 (PERSOnica v. o. s., so sídlom Mariánske nám. 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 48 225 223 od
30.04.2022 do 04.05.2022; v zmysle § 88a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a k výmazu
spoločnosti PERSOnica v. o. s. z Obchodného registra SR došlo dňa 05.05.2022 po prevzatí imania
zrušenej spoločnosti PERSOnica v. o. s. spoločníkom PERSOnica Pacific LLC, 1309 Coffeen AvenueSTE 3936, Sheridan, Wyoming 828 01, Spojené štáty americké) (ďalej aj ako „žalobca“ „daňový
subjekt“) daňovú kontrolu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia
január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, august 2016, september

2016, október 2016, november 2016 a december 2016. Daňová kontrola bola začatá na základe
Oznámeniač.100724495/2018zodňa12.04.2018,atodňa16.05.2018.Ovýsledkudaňovejkontrolybol
vyhotovený Protokol č. 100857527/2019 zo dňa 11.04.2019 (ďalej aj ako „protokol“), ktorý bol žalobcovi,
resp. jeho splnomocnenému zástupcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole doručený dňa 30.04.2019. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril a pripomienky

k protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 27.06.2019, o čom bola spísaná Zápisnica č.
101566292/2019.

2.Vrámcidaňovejkontrolypreverovalzdaniteľnéobchodyuskutočnenémedzižalobcomadodávateľom
M-TRADE SK, s. r. o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 44 912 757 (ďalej aj ako „M-TRADE
SK, s. r. o.“ alebo „deklarovaný dodávateľ“) (predmetom zdaniteľných obchodov bolo deklarované

dodanie služieb – sprostredkovanie klientov, sprostredkovanie databázy potencionálnych uchádzačov
o zamestnanie). Správca dane zistil na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania, že žalobca si uplatnil odpočet DPH za dodanie služieb v reťazci spoločností M-TRADE SK, s.
r. o. – žalobca – OKM Stav, s.r.o., KIA, TRIM LEADER, a.s., Hyundai dymos (Hyundai Transys slovakia
s.r.o.).

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania vydal správca
dane rozhodnutie č. 101613895/2019 zo dňa 03.07.2019, rozhodnutie č. 101614682/2019 zo dňa
03.07.2019, rozhodnutie č. 101615528/2019 zo dňa 03.07.2019 a rozhodnutie č. 101620231/2019
zo dňa 03.07.2019, ktorými vyrubil daňovému subjektu rozdiely na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, marec 2016 a august 2016. Na základe odvolaní
žalobcu žalovaný zrušil uvedené rozhodnutia správcu dane rozhodnutím č. 100184177/2020 zo dňa
16.01.2020, rozhodnutím č. 100184258/2020 zo dňa 16.01.2020, rozhodnutím č. 100183862/2020 zo
dňa 16.01.2020 a rozhodnutím č. 100185033/2020 zo dňa 16.01.2020 a veci vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie.

4. Po vrátení vecí žalovaným, správca dane opätovne vo veci rozhodol a vyrubil daňovému subjektu
rozdiely na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, február 2016, marec
2016 a august 2016, a to rozhodnutím č. 101474866/2020 zo dňa 23.09.2020, rozhodnutím č.
101475076/2020zodňa23.09.2020,rozhodnutímč.101475201/2020zodňa23.09.2020arozhodnutím

č. 101476076/2020 zo dňa 23.09.2020. Na základe odvolaní žalobcu žalovaný tieto rozhodnutia správcu
dane zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to rozhodnutiami č. 100167399/2021 zo
dňa 01.02.2021, č. 100168836/2021 zo dňa 01.02.2021, č. 100166995/2021 zo dňa 01.02.2021 a č.
100166799/2021 zo dňa 01.02.2021.

Prvostupňové rozhodnutia

5. V poradí tretími rozhodnutiami správca dane určil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Daňový poriadok“):

- rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 4 000 eur rozhodnutím
Daňového úradu Žilina č. 101888026/2021 zo dňa 07.10.2021,
- rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 4 000 eur rozhodnutím
Daňového úradu Žilina č. 101888517/2021 zo dňa 07.10.2021,
- rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 7 600 eur rozhodnutím

Daňového úradu Žilina č. 101889102/2021 zo dňa 07.10.2021,
- rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 v sume 11 800 eur rozhodnutím
Daňového úradu Žilina č. 101891101/2021 zo dňa 07.10.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“).

6. Správca dane prvostupňovým rozhodnutiami predpísal žalobcovi za zdaňovacie obdobia január 2016,

február 2016, marec 2016 a august 2016 rozdiely na dani z pridanej hodnoty z faktúr od deklarovaného
dodávateľa M-TRADE SK s. r. o., a to:
- faktúra č. 2001201601, dátum dodania 20.01.2016 za sprostredkovanie klienta Hyundai dymos v sume
20 000 eur, 20 % DPH 4 000 eur, celková suma faktúry spolu 24 000 eur,- faktúra č. 2502201603, dátum dodania 25.02.2016 za sprostredkovanie klienta Trim leader s.r.o. (pozn.
súdu: správne malo byť uvedené TRIM LEADER, a.s.) v sume základ dane 20 000 eur, 20 % DPH 4
000 eur, celková suma faktúry spolu 24 000 eur,

- faktúra č. 1503201601, dátum dodania 15.03.2016 za sprostredkovanie databázy potencionálnych
uchádzačov o zamestnanie v sume 38 000 eur, 20 % DPH 7600 eur, celková suma faktúry spolu 45 600
eur,
- faktúra č. 1608201601, dátum dodania 16.08.2016 za sprostredkovanie klienta OKM stav, KIA v sume
59 000 eur, 20 % DPH 11 800 eur, celková suma faktúry spolu 70 800 eur.

7.Predmetomdaňovejkontrolybolovzdaniteľnomobdobíaugust2016tieždeklarovanédodanieslužieb
(stavebných prác) s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“) žalobcom odberateľovi REVINS, s.r.o., so
sídlom Rudina 22, 023 31 Rudina, IČO:48 051 985 (ďalej aj ako „REVINS, s.r.o.“) a odberateľovi OKM
Stav, s.r.o., so sídlom Kožušníkova 776, 029 44 Rabča, IČO: 47 764 554 (ďalej aj ako „OKM Stav,

s.r.o.“). Správca dane pôvodne tiež neuznal žalobcovi dodanie služieb (stavebných prác) uvedeným
odberateľom z dôvodu iného právneho posúdenia predmetu dodania. Správca dane viazaný právnym
názorom odvolacieho orgánu dospel k záveru, že u odberateľov OKM Stav, s.r.o. a REVINS, s.r.o. bolo
preukázané, že došlo k dodaniu stavebných prác a daňový subjekt si splnil povinnosti platiteľa dane tým,
že vyhotovil faktúru podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v lehote 15 dní od dodania stavebných

prác inému platiteľovi dane v režime prenosu daňovej povinnosti.

8. Správca dane prvostupňové rozhodnutia vo vzťahu k sporným faktúram vystaveným deklarovaným
dodávateľom odôvodnil tým, že vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu uskutočnenému s deklarovaným
dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní v súvislosti

s uplatneným odpočítaním DPH, keď nebola preukázaná reálna existencia služieb a reálnosť dodania
týchto služieb deklarovaných dodávateľom žalobcovi, a preto nemohla vzniknúť daňová povinnosť
deklarovanému dodávateľovi podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo
právo na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH . Preto mu správca dane odmietol právo
na odpočet DPH.

9. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach ohľadom deklarovaného dodávateľa M-TRADE
SK, s. r. o. uviedol, že deklarovaný dodávateľ nemá žiadne účtovné doklady ani listinné dôkazy,
ktoré by preukazovali dodanie služby. Všetky účtovné doklady boli odovzdané právnemu nástupcovi
THE PALACEVIEW s.r.o., ktorý je od 01.09.2017 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra a

právnym nástupcom je spoločnosť XIREN s.r.o., ktorá zásielky správcu dane na sídle nepreberá, sídlo
spoločnostiniejeoznačené.KonateľspoločnostiA.B.naadreseuvedenejvobchodnomregistrizásielky
nepreberá a konateľom je občan Slovenskej republiky bez domova. Správca dane uviedol, že z týchto
dôvodov nebolo možné uvedenú osobu predvolať a ani predviesť. Osoba, ktorá bola splnomocnená na
elektronické doručovanie za spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. - A. C. D. na základe výzvy správcu dane

neposkytol súčinnosť a správcovi dane nepredložil žiadne účtovné zostavy, ani fotokópie účtovných
dokladov za obdobie január 2016 až december 2016 za zaniknutú spoločnosť M-TRADE SK, s. r.
o. Podľa vyjadrenia svedka E. C., bývalého konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., databázu
zamestnancov dostával od svojich dodávateľov na CD, USB nosiči a tie bez akejkoľvek zmeny a
úpravy následne fakturoval spoločnosti PERSOnica. Svedok E. C. si nepamätal svojich dodávateľov

a správcovi dane nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie služby. Správca dane
z údajov uvedených v kontrolných výkazoch zistil, že subdodávateľmi boli spoločnosti WiloFood,
s.r.o., UNI BizGROUP s.r.o., a GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že sa
jedná o spoločnosti, ktoré sú nezastihnuteľné na adrese sídla. Jedna zo spoločností (WiloFood, s.r.o.)
nemá konateľa a spoločníkom je občan z Ukrajiny a v ďalšej spoločnosti (UNI BizGROUP s.r.o.) je

konateľkou C. F., ktorá je osobou bez domova. Všetky uvedené skutočnosti boli na zozname platiteľov,
u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH a ku dňu vyhotovenia rozhodnutí majú zrušenú
registráciu platiteľa DPH. Z predložených výpisov z bankového účtu spoločnosti M-TRADE SK, s. r.
o. bolo preukázané, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. nerealizovala ani jednu úhradu pre svojich
dodávateľov WiloFood, s.r.o., UNI BizGROUP s.r.o. a GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. V deň pripísania

peňažných prostriedkov od žalobcu na účet boli následne peňažné prostriedky z účtu M-TRADE SK, s.
r. o. vybraté v hotovosti disponentom účtu E. C..10. Správca dane zároveň analyzoval aj predloženú databázu potencionálnych zamestnancov.
Databáza je excelovský súbor, ktorý pozostáva z 8 538 záznamov v členení na priezvisko, meno, rok
narodenia, dátum narodenia, miesto narodenia, vek a mobilné telefónne číslo. Predmetný excelovský

súbor bol vytvorený dňa 09.12.2014. Správca dane považoval databázu potencionálnych zamestnancov
za nedostatočný dôkaz o dodaní služieb spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. z dôvodu, že databáza
bola vytvorená dňa 09.12.2014 neznámou osobou, ktorú nebolo možné identifikovať, databáza
potencionálnych zamestnancov nepreukázala, že daná konkrétna osoba sa uchádzala o zamestnanie v
spoločnostiach Hyundai dymos (Hyundai Transys Slovakia s.r.o.), TRIM LEADER, a.s., OKM stav, s.r.o.

a KIA, databáza je len zoznam osôb bez relevantného dôkazu o tom, že kedy sa osoby uchádzali o
zamestnanie a s akým výsledkom, databáza nepreukázala, že deklarovaný dodávateľ M-TRADE SK, s.
r. o. sprostredkoval pre daňový subjekt klientov OKM stav, s.r.o., KIA, Hyundai dymos (Hyundai Transys
Slovakia s.r.o.) tak, ako je uvedené na faktúrach.

11. Správca dane porovnaním osôb nachádzajúcich sa v databáze potencionálnych zamestnancov s

evidenciouzamestnancovposkytnutejspoločnosťouHyundaiTransysSlovakias.r.o. bolazistenázhoda
u 15 osôb (G. H., G. H., I. C., I. C., I. E., I. C., J. E., J. K., L. C., L. C., L. H., E. C., M. H., D. C. a N. O.),
pričom 5 osôb, a to G. H., I. C., I. C., J. E. a L. C., bolo pridelených zamestnávateľovi Hyundai Transys
Slovakia s.r.o. skôr, ako bola služba dodaná od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. na základe faktúry č.
2001201601, dátum dodania 20.01.2016 za sprostredkovanie klienta Hyundai dymos.

12. Správca dane porovnaním osôb nachádzajúcich sa v databáze potencionálnych zamestnancov s
evidenciou zamestnancov od spoločnosti TRIM LEADER, a.s. zistil, že iba jedna osoba P. Q. bola
pridelená zamestnávateľovi TRIM LEADER a.s., a to ešte skôr, ako bola služba dodaná od dodávateľa
M-TRADE SK, s.r.o. na základe faktúry č. 2502201603, dátum dodania 25.02.2016 za sprostredkovanie

klienta TRIM LEADER, a.s.

13. Správca dane porovnaním osôb nachádzajúcich sa v databáze potencionálnych zamestnancov
poskytnutej dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. s evidenciou zamestnancov od KIA Motors Slovakia
s.r.o. zistil, že osoby I. O., J. R., F. I., I. H. boli pridelení zamestnávateľovi KIA Motors Slovakia skôr, ako

bola služba dodaná od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. na základe faktúry č. 1608201601 s dátumom
dodania 16.08.2016 za sprostredkovanie klienta OKM Stav, s.r.o., KIA.

14. Správca dane teda uvedenou analýzou dospel k záveru, že deklarované služby spoločnosťou M-
TRADE SK, s. r. o. neboli dostatočne preukázané. Analýzou databázy správca dane spochybnil reálnosť

predmetu fakturácie sprostredkovania, nakoľko nebolo preukázané, že osoby uvedené v zozname sa
skutočne uchádzali o zamestnanie v spoločnostiach Hyundai dymos (Hyundai Transys slovakia s.r.o.),
TRIM LEADER, s.r.o., OKM Stav, s.r.o. a KIA.

15. K faktúre č. 2001201601, dátum dodania 20.01.2016 za sprostredkovanie klienta Hyundai dymos

správca dane uviedol, že svedok E. C., bývalý konateľ spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., nevedel uviesť,
či spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. sprostredkovala klienta Hyundai dymos. Všetky údaje dostával od
svojich dodávateľov a následne to odovzdával svojmu objednávateľovi, spoločnosti PERSOnica s.r.o.
a na základe konkrétnych zrealizovaní mu bola vyplatená provízia. Jeho dodávatelia mu sprostredkovali
potencionálnych klientov – zamestnávateľov. Spoločnosť PERSOnica, s.r.o. na základe týchto tipov,

výstupov a informácií zrealizovala, s niektorými z nich uzavrela zmluvy, na základe čoho nastalo plnenie
a fakturácie. Na základe týchto uzatváraných obchodov s konkrétnymi zamestnávateľmi, ako sú uvedení
na faktúrach, boli vyplácané provízie spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ktorá po odrátaní svojho zisku
následne preplácala dodávateľským firmám a zo zisku v danom období započítala DPH.

16. K faktúre č. 1608201601, dátum dodania 16.08.2016 „za sprostredkovanie klienta OKM stav,
KIA“ správca dane zároveň uviedol, že v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102302005/2018 zo dňa
21.11.2018 O. C., bývalý konateľ spoločnosti OKM stav, s.r.o. na otázku, ako sa spoločnosť OKM
stav, s.r.o. nakontaktovala na spoločnosť PERSOnica, s.r.o. uviedol, že „pani S. I. bola v tom čase
osobou konajúcou za spoločnosť PERSOnica, s.r.o., je to jeho sesternica“ a na otázku, kto konkrétne

jednal za spoločnosť OKM stav a kto za spoločnosť PERSOnica uviedol, že „za spoločnosť OKM stav
jednal on a za spoločnosť PERSOnica to bola vždy pani S. I.“. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č.
101960937/2018 zo dňa 03.10.2018 A. C. C., splnomocnenec daňového subjektu k spoločnosti OKM
stav, s.r.o. na otázku, ako sa spoločnosť PERSOnica, s.r.o. nakontaktovala na spoločnosť OKM stav,s.r.o. uviedol, že „bývalá riaditeľka pani I. sa osobne poznala s C., ktorý je konateľom spoločnosti OKM
stav“. Fakturácie od PERSOnica s.r.o. pre OKM stav, s.r.o. boli už v mesiacoch apríl až jún 2016 a faktúra
zajehosprostredkovanieM-TRADESK,s.r.o.bolaažvmesiaciaugust2016sdátumomdodaniaaugust

2016 (faktúra č. 20160015, dátum dodania 27.04.2016 v sume 706 eur, faktúra č. 20160020, dátum
dodania 30.04.2016 v sume 480 eur, faktúra č. 20160026, dátum dodania 31.05.2016 v sume 25 536,34
eur, faktúra č. 20160033, dátum dodania 30.06.2016 v sume 20 009,20 eur). Žalobca tvrdil, že nepridelil
pre OKM stav, s.r.o. žiadnych zamestnancov, ani žiadne pridelenie nefakturoval, ale že pre neho vykonal
stavebné práce. Z uvedených dôvodov podľa správcu dane nebolo potrebné, aby obchodného partnera

OKM stav, s.r.o. sprostredkoval pre žalobcu deklarovaný dodávateľ M-TRADE SK, s. r. o.

17. Správca dane uviedol, že daňový subjekt v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože
nepredložil dôkazy potvrdzujúce, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný od deklarovaného
dodávateľa, teda nepredložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedené služby boli realizované dodávateľom
M-TRADE SK, s. r. o., dodávateľ nemá žiadne účtovné doklady ani listinné dôkazy, ktoré by preukazovali

dodanieslužby.Správcadanerozsiahlympreverovanímdatabázypotencionálnychzamestnancovzískal
dôkazy, že deklarované služby spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. neboli dostatočne preukázané.
Analýzou databázy potencionálnych zamestnancov správca dane spochybnil reálnosť predmetu
fakturácie sprostredkovania, nakoľko nebolo preukázané, že osoby uvedené v zozname uchádzačov
o zamestnanie sa skutočne uchádzajú o zamestnanie v spoločnosti Hyundai dymos (Hyundai Transys

slovakia s.r.o.), TRIM LEADER s.r.o., OKM stav a KIA. Dôkazy získané správcom dane preukazujú fakt,
že vo väčšine prípadov uchádzači pracovali v spoločnosti Hyundai dymos (Hyundai Transys Slovakia
s.r.o.), TRIM LEADER a.s., OKM stav, s.r.o. a KIA ešte pred dátumom dodania služby spoločnosťou
M-TRADE SK, s. r. o. na sporných faktúrach od uvedeného dodávateľa nie je uvedený nikde ani
počet uchádzačov. Faktúry nezobrazujú reálnu skutočnosť, koľko osôb sa uchádza o zamestnanie v

konkrétnej spoločnosti. Správca dane spochybnil teda realizáciu predmetu fakturácie od uvedeného
dodávateľa, nakoľko nebolo preukázané, že osoby nachádzajúce sa v databáze sa skutočne uchádzali
o zamestnanie v uvedených spoločnostiach. Správca dane vzhľadom na uvedené vyhodnotil databázu
ako účelovo vyhotovený a predložený dôkaz s cieľom preukázať dodanie služby za sprostredkovanie.
Z uvedeného dôvodu správca dane považoval túto databázu za formálny, všeobecný a nehodnoverný

dôkaz. Správca dane mal za to, že boli vystavené len odberateľské faktúry, ale na ich základe
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že sprostredkovanie vykoná
dodávateľuvedenýnafaktúrach,týmnevzniklodaňovémusubjektuprávonaodpočítaniedanezpridanej
hodnoty.

18. V danom prípade nebolo podľa správcu dane preukázané, že službu (sprostredkovanie) skutočne
dodal deklarovaný dodávateľ priamo, respektíve prostredníctvom subdodávateľov, samotná existencia
faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Žiadny z dokladov z dotknutých
subjektov totiž nepreukázal skutočné dodanie sprostredkovania. Správca dane zároveň uviedol, že
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň,

ktorá je uvedená na faktúre vystavenej dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že zdaniteľný obchod
nebol uskutočnený deklarovaným dodávateľom. V takejto dôkaznej situácii si skutočnosť, že nie je
preukázané, že služby vykonal vystaviteľ faktúry, môže a má viesť správcu dane k nepriznaniu práva na
odpočítanie dane. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je dodanie služieb dodávateľom M-TRADE
SK, s. r. o. Nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje v určitom účtovnom prípade

zaznamenané u daňového subjektu sú v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že v
súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí daňovým subjektom predložené doklady
nevierohodnýmianeúplnými.Pravdivosťobchodnéhovzťahumedzidaňovýmsubjektomadodávateľom
nebola preukázaná reálnym dodaním služieb osobou uvedenou na faktúre. Správca dane uzavrel,
že dôkazy predložené daňovým subjektom, nepreukázali ním prezentované skutočnosti, nepodarilo

sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný zdaniteľný obchod bol skutočne
dodaný a z posúdených skutkových okolností vyplynulo, že v súvislosti so spornými faktúrami nedošlo k
sprostredkovaniu klienta ani uchádzačov o zamestnanie, preto správca dane postupoval v súlade s § 49
ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu uplatnené odpočítanie DPH zo sporných faktúr nepriznal.

Napadnuté rozhodnutia žalovaného19. Rozhodnutím č. 100905974/2022 zo dňa 14.04.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 101888026/2021 zo dňa 07.10.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený

žalobcovi rozdiel dane v sume 4 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016 (vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/124/2022).

20. Rozhodnutím č. 100906639/2022 zo dňa 14.04.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 101888517/2021 zo dňa 07.10.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený

žalobcovi rozdiel dane v sume 4 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 (vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/203/2022).

21. Rozhodnutím č. 100904760/2022 zo dňa 14.04.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 101889102/2021 zo dňa 07.10.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane v sume 7 600 eur cena DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 (vec pôvodne

vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ZA-31S/204/2022).

22. Rozhodnutím č. 100905544/2022 zo dňa 14.04.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
101891101/2021 zo dňa 07.10.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel
dane v sume 11 800 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016 (vec pôvodne vedená na Krajskom

súde v Žiline pod sp. zn. ZA-31S/205/2022; ďalej všetky rozhodnutia žalovaného aj ako „napadnuté
rozhodnutia“).

23. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol, že správca dane na základe všetkých
získaných dôkazov spochybnil realizáciu predmetu fakturácie. Podľa žalovaného dôkazy predložené

žalobcom nepreukázali ním prezentované skutočností, pretože sa mu nepodarilo právne relevantným
spôsobom vyvrátiť pochybnosti, že sporné zdaniteľné obchody boli dodané dodávateľom M-TRADE
SK, s. r. o., pričom komplexným vyhodnotením dôkazov nebola preukázaná ani materiálna existencia
deklarovanej služby. Vo vzťahu k jednotlivým faktúram za zdaňovacie obdobia január 2016, február
2016, marec 2016 a august 2016 žalovaný doplnil v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, že faktúra

za zdaniteľné obdobie január 2016 nespĺňa náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH,
pretože na faktúre je uvedené „fakturujeme vám sprostredkovanie klienta Hyundai dymos“, v akom
množstve je uvedené „1“ bez ďalšej konkretizácie, hlavne pokiaľ ide o vyjadrenie objemu služby a tomu
zodpovedajúcu sumu celkom vo výške 24 000 eur. Ďalej faktúra za zdaňovacie obdobie február 2016
nespĺňa náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, pretože na faktúre je uvedené „fakturujeme

vám províziu za sprostredkovanie klienta TRIM LEADER s.r.o.“, ako množstvo uvedené „1“ bez ďalšej
konkretizácie, hlavne pokiaľ ide o vyjadrenie objemu služby a tomu zodpovedajúcu sú sumu celkom vo
výške 24 000 eur. Ďalej faktúra za zdaňovacie obdobie marec 2016 nespĺňa náležitosti podľa § 74 ods.
1 písm. f) zákona o DPH, pretože na faktúre je uvedené „fakturujeme vám sprostredkovanie databázy
potencionálnych uchádzačov o zamestnanie“, ako množstvo uvedené „10 000“ bez ďalšej konkretizácie,

hlavne pokiaľ ide o vyjadrenie objemu služby a tomu zodpovedajúcu sumu celkom vo výške do 45 600
eur. Napokon faktúra za zdaňovacie obdobie august 2016 nespĺňa náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH, pretože na faktúre je uvedené len „sprostredkovanie klienta OKM stav, KIA“, ako
množstvo uvedené „1“ bez ďalšej konkretizácie, hlavne pokiaľ ide o vyjadrenie objemu služby a tomu
zodpovedajúcu sumu celkom vo výške 70 800 eur.

24. Žalovaný na záver odôvodnení napadnutých rozhodnutí zhodne uviedol, že postup správcu dane
bol v súlade so zákonom o DPH a Daňovým poriadkom, keď nepriznal právo na odpočítanie DPH na
základe faktúr za sprostredkovanie klientov vystavených dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. z dôvodu
porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže nebola preukázaná materiálna existencia služby.

Správna žaloba – žalobné body

25. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
uvedených napadnutých rozhodnutí žalovaného, ich zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutí správcu dane,

a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

26. Žalobca v bode I. správnej žaloby uviedol argumentáciu týkajúcu sa jeho aktívnej legitimácie na
podanie správnej žaloby vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola bola vykonaná u jeho právnehopredchodcu. Zároveň stručne uviedol priebeh daňovej kontroly a poukázal na rozhodnutia vydané
orgánmi finančnej správy v rámci vyrubovacích konaní. Žalobca zároveň zhrnul dôvody, pre ktoré
je presvedčený, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce v poradí tretie

prvostupňové rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom. Podľa žalovaného sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 podľa § 493e (ďalej aj ako „SSP“)), vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Zároveň bolo podľa žalovaného
zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods.

1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o administratívnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca ešte odôvodnil podanie jednej správnej žaloby proti
štyrom napadnutým rozhodnutiam žalovaného (za zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016,
marec 2016 a august 2016) vzhľadom na skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí v súlade so

zásadou hospodárnosti konania.

27. Žalobca v bode II. správnej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného považuje za
nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo viacerých podstatných bodoch. Žalovaný sa podľa
žalobcu v odôvodnení svojich napadnutých rozhodnutí s niektorými podstatnými odvolacími námietkami

žalobcu vôbec nevysporiadal, respektíve reagoval na ne iba čisto formalisticky. Nepreskúmateľnosť
napadnutých rozhodnutí spájal tiež s nedostatočným odôvodnením prvostupňových rozhodnutí. Žalobca
s poukazom na § 63 ods. 5 Daňového poriadku a súvisiacu judikatúru uviedol, že v daňovom konaní
sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými
v odvolaní, a to aj v prípade, ak by boli argumenty uplatnené pred daňovými orgánmi nesprávne,

nakoľko daňové orgány sa tejto povinnosti nemôžu žiadnym spôsobom zbaviť. Žalobca uviedol, že vo
svojich odvolaniach zo dňa 25.11.2021 proti v poradí tretím prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane
vzniesol viacero špecifických námietok, ktoré od žalovaného vyžadovali špecifickú odpoveď. Žalobca
však na mnohé nedostal žiadnu odpoveď, respektíve žalovaný reagoval iba celkom všeobecnými
frázami. Žalobca uviedol, že vo svojich odvolaniach okrem iného namietal podstatné okolnosti, a to

je nejednoznačne vymedzené dôkazné bremeno, nepreskúmateľnosť prvostupňových rozhodnutí z
dôvoduichnedostatočnéhoodôvodneniaazmätočnosti,najmävotázkeniejednoznačnéhovymedzenia
pochybnosti správcu dane, nevysporiadanie sa so všetkými námietkami, vyjadreniami a pripomienkami
daňového subjektu, ktoré daňový subjekt uviedol vo vyjadrení k protokolu v zákonnej lehote, ako aj
v predchádzajúcich odvolaniach daňového subjektu, nezohľadnenie jednotlivých dôkazov zo strany

správcu dane, neprihliadanie na daňovým subjektom poukazovanú judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podobne. Podľa žalobcu má nevysporiadanie sa
s podrobnými a špecifickými odvolacími námietkami za následok nepreskúmateľnosť napadnutých
rozhodnutí. Žalobca osobitne poznamenal, že v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí sa nespomína
obsah vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly podaného

dňa 23.05.2019, čo je podľa žalobcu v priamom rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

28. Žalobca ďalej v bode III. správnej žaloby namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu,
že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia bez toho, aby mu bol spolu s tretími odvolaniami daňového
subjektu správcom dane predložený úplný spisový materiál, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 73 ods.

2 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že z administratívneho spisu, konkrétne predkladacích správ
správcu dane k tretím odvolaniam žalobcu (predkladacie správy správcu dane sú datované 20.12.2021)
vyplýva,žesprávcadanepredkladalžalovanémuodvolaniaibaspolusfotokópiaminiektorýchvybraných
listín zo spisu (v počte 20 kusov) a CD s databázou uchádzačov, hoci úplný rozsah administratívneho
spisuvčasejehopredkladaniažalovanémunarozhodnutieoodvolaniachboloveľaväčší.Zvyšokcelého

rozsiahleho spisového materiálu teda zjavne žalovanému predložený nebol. Žalovaný tak rozhodoval o
odvolaniach žalobcu bez toho, aby disponoval úplným spisovým materiálom, čo nepochybne zaťažilo
napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti.

29. Žalobca v časti IV. správnej žaloby namietal, že ďalším podstatným nedostatkom prvostupňových

rozhodnutí správcu dane v spojení s napadnutými rozhodnutiami žalovaného, je okolnosť, že súčasťou
administratívneho spisu nie sú všetky dokumenty, na ktoré sa správca dane a žalovaný odvolávajú vo
svojich rozhodnutiach, a ktoré vo svojich rozhodnutiach používajú a vychádzajú z ich údajného obsahu.
Žalobca konkrétne namietal, že úradné informácie získané z daňových spisov daňových subjektovEUNICA Megaboards, s.r.o., a XIREN s.r.o., ktorými majú byť okrem iného výzva zaslaná A. C. D., výzva
číslo 1012955867/2019 zo dňa 29.05.2019 zaslaná spoločnosti XIREN s.r.o., žiadosť na Kriminálny úrad
Finančnej správy a odpoveď na túto žiadosť zaevidovaná pod číslom 380025/2019, úradný záznam z

miestneho zisťovania č. 101914834/2019 zo dňa 09.08.2019, nie sú súčasťou administratívneho spisu.
V spise sa nachádza iba úradný záznam správcu dane č. 100581085/2020 zo dňa 03.03.2020, bez
akýchkoľvek príloh, v ktorom sa podľa žalobcu zrejme selektívnym spôsobom opisuje obsah uvedených
dokumentov, avšak bez toho, aby bolo možné oboznámiť sa s ich vlastným znením. Skutočnosť, že
v administratívnom spise sa nachádzajú len úradné záznamy, v ktorých zamestnanci správcu dane

vlastnými slovami reprodukujú obsah dokumentov z iných spisov vo veci iných daňových subjektov, nie
je možné považovať za dostatočné, a to ani z hľadiska hodnovernosti, ani z hľadiska posudzovania
vecnej správnosti interpretácie týchto dokumentov v tejto veci konajúcimi zamestnancami správcu dane.
V rozhodovacej činnosti správneho súdnictva bolo vyslovené, že ide o podstatnú nezákonnosť, ak
nie všetky dôkazy, na ktoré sa správca dane v rozhodnutí odvoláva, sú súčasťou administratívneho
spisu. Súd v takom prípade ani nemôže posúdiť, či tieto dôkazy boli získané a použité v súlade

so zákonom, respektíve nevie za tejto procesnej situácie posúdiť ani ich dôkaznú silu a vplyv na
konečné rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/14/2016 zo dňa
17.01.2017). Tiež bolo v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytknuté, že hoci sa
v administratívnom spise nachádzajú úradné záznamy o nahliadnutí správcu dane do spisov týkajúcich
sainýchdaňovýchsubjektov,vadministratívnomspisesanenachádzajúlistiny,ktorébolisprávcomdane

o týchto subjektoch preverované, respektíve oboznamované (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Sžf/7/2016 zo dňa 18.09.2017).

30. Ďalšej podstatnej procesnej nezákonnosti popísanej v časti V. správnej žaloby sa správca dane
podľa žalobcu dopustil tým, že neumožnil žalobcovi riadne a plnohodnotne realizovať jeho právo podľa

§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Právo daňového
subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku je potrebné vykladať a aplikovať vo väzbe na
obligatórnypostupsprávcudanepodľa§46ods.5Daňovéhoporiadku.Správcadanejevprípadevzniku
pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených vždy povinný tieto konkrétne pochybnosti

oznámiť v priebehu daňovej kontroly kontrolovanému daňovému subjektu, a to ešte pred vyhotovením
protokolu z daňovej kontroly a vyzvať ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril, najmä, aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Na podanie vyjadrenia daňového subjektu k oznámeným pochybnostiam správcu dane je správca
dane povinný určiť primeranú lehotu v zmysle § 27 ods. 1 Daňového poriadku, keďže v ustanovení

§ 46 ods. 5 Daňového poriadku takáto lehota nie je priamo ustanovená, s upozornením na následky
nedodržania tejto lehoty. Uvedený postup podľa žalobcu vyplýva z gramatického, teleologického i
systematického výkladu ustanovení Daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že
správca dane vyhotovil dňa 22.02.2019 Výzvu č. 100497378/2019 na vyjadrenie sa k pochybnostiam
správcu dane a oboznámenie s kontrolnými zisteniami a dôkazmi v rámci výkonu daňovej kontroly na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2016. V tejto výzve správca dane
vo vzťahu k sporným dodávateľským faktúram od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. uviedol v zásade iba
nasledovnú sumárnu pochybnosť: „správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 2001201601, 2502201603,
1608201601 a 1503201601 boli uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý je

uvedený na faktúre a nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba prebral službu
od iných subdodávateľov a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane,
pričom cieľom takýchto formálnych dodávok poskytnutých prác, bez reálneho plnenia bolo uplatnenie
odpočítania DPH“. Tento istý text bol v doslovnom znení správcom dane skopírovaný i v protokole z
daňovej kontroly na strane 34. Žalobca pripomenul, že Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval,

že v prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal
by kontrolovaný daňový subjekt (ešte počas daňovej kontroly) vedieť, či považuje správca dane za
pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých si
uplatňuje odpočítanie dane, alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ
(bod 26 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžf/65/2016 zo dňa

13.02.2018), pričom tieto pochybnosti nie sú vzájomne substituovateľné a orgány finančnej správy
ich nemôžu používať promisque. Žalobca zároveň dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 30S/67/2021 zo dňa 25.05.2022 v daňovej veci, kde boli správcom dane formulované
pochybnosti v priebehu daňovej kontroly i v protokole z daňovej kontroly veľmi podobným spôsobomako v prejednávanom prípade žalobcu. Tak isto i vo veci žalobcu daňový subjekt opakovane v
priebehu vyrubovacieho konania namietal nejednoznačné zmätočné vyjadrenie pochybnosti a záverov
správcu dane, na čo správca dane ani žalovaný v napadnutých rozhodnutia nijako nereflektovali. Podľa

žalobcu s námietkou porušenia ustanovení § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku
úzko súvisí aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a námietka
celkovej obsahovej zmätočnosti napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobcu správca dane nezmiešava vo
svojom rozhodnutí vzájomne nezlučiteľné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. K tejto
špecifickej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a zmätočnosti prvostupňového

rozhodnutia jednak žalovaný neuviedol v napadnutom rozhodnutí nič, jednak sám zaťažil napadnuté
rozhodnutie obdobnou vadou nezrozumiteľnosti. Žalovaný síce v napadnutých rozhodnutiach uvádza
aj záver o nepreukázaní dodania fakturovaných služieb práve dodávateľom uvedeným na faktúre,
teda spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o., avšak súčasne vyslovil záver, že „správca dane spochybnil
realizáciu predmetu fakturácie“, „nepodarilo sa právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti,
že sporný zdaniteľný obchod bol dodaný dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., pričom komplexným

vyhodnotením dôkazov nebola preukázaná ani materiálna existencia deklarovanej služby“, keď podľa
žalovaného skutkový stav podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-459/17 a C-460/17 z
27.06.2018 (SGI a Valériane SNC) „bol rovnaký ako v prípade odvolávajúceho sa“, „nebolo preukázané
žiadne reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu“, „nebola preukázaná materiálna existencia služby“.

31. Podľa žalobcu citované formulácie žalovaného vedú teda k spochybneniu reálnosti fakturovaného
plnenia ako takého (teda k záveru o celkovej fiktívnosti služieb, ktoré neboli žalobcovi vôbec poskytnuté),
keďže o fiktívnosť plnenia išlo v prípade žalovaným poukázaného rozsudku. Ide však o odlišnú skutkovú
podstatu nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty než (iba) nepreukázanie, že
práve dodávateľ uvedený na faktúrach skutočne dodal fakturované služby, čo bol záver, ktorý prioritne

prezentoval správca dane vo svojich rozhodnutiach - a to dôvody, ktoré sú vzájomne nezlučiteľné,
čím dochádza k nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí, najmä v spojení s nimi potvrdenými tretími
prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane.

32. Žalobca mal za to, že žalovaný nenapravil žalobcom namietanú nezrozumiteľnosť niektorých

formulácií správcu dane, ale svoje rozhodnutie bez bližšieho odôvodnenia taktiež učinil z obdobného
dôvodu nezrozumiteľným, pretože dokonca zašiel bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez akéhokoľvek
predchádzajúceho oboznámenia žalobcu ešte ďalej než správca dane, keď sa uchýlil v napadnutom
rozhodnutí nad rámec prvostupňového rozhodnutia k bližšie nepodloženým tvrdeniam o údajnej celkovej
fiktívnosti plnenia. Postupom žalovaného, rozširujúcim dôvody nepriznania práva na odpočítanie DPH

žalobcovi až v napadnutých rozhodnutiach, potvrdzujúcich na odvolanie žalobcu tretie prvostupňové
rozhodnutia správcu dane, došlo aj k odňatiu procesných práv žalobcu, najmä práv daňového subjektu
podľa § 45 ods. 1 písm. a) až f) v spojení s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré musia nájsť
svoje uplatnenie aj v rámci vyrubovacieho konania, a to najmä tiež v súvislosti so základnou zásadou
správy daní, ktorou je postup správcu dane v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom v zmysle § 3

ods. 2 Daňového poriadku. Podľa žalobcu uvedené pochybnosti žalovaného neboli žalobcovi počas
celého dovtedajšieho priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oznámené a žalobca sa o
nich dozvedel prvýkrát až z napadnutých rozhodnutí. Žalovaný ako odvolací orgán nemôže žalobcovi
vytýkať nepreukázanie takých skutočností a vznik takých pochybnosti, ktoré mu neboli skôr konkrétne,
jasne a zreteľne oznámené správcom dane. Je vylúčené, aby mohol žalovaný ako odvolací orgán

v rozhodnutí potvrdzujúcom vyrubenie rozdielu dane uvádzať ďalšie také dôvody nepriznania práva
na odpočítanie DPH, s ktorými nebol žalobca v celom dovtedajšom daňovom konaní oboznámený
a nebolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a tieto, prípadne vlastnými tvrdeniami a dôkazmi, vyvrátiť.
Napadnuté rozhodnutia žalovaného pôsobia z ich obsahového hľadiska na žalobcu o to prekvapivejšie
a nepochopiteľnejšie, že to bol práve sám žalovaný, ktorý vo svojich prvých zrušujúcich rozhodnutiach

v tejto veci výslovne uviedol, že realizácia samotného predmetu fakturácie nebola spochybnená a
tiež doklady predložené žalobcom k predmetnému obchodu neboli vyhodnotené správcom dane ako
nedostatočné.Vosvojichvporadídruhýchzrušujúcichrozhodnutiachžalovanývtejtoveciuviedol,ženie
je zrejmé aký vplyv majú skutočnosti zistené v ďalšom vyrubovacom konaní na posúdenie obchodného
vzťahu medzi spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. a žalobcom a správca dane uvedené ďalšie informácie

v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, avšak ich nevyhodnotil vo väzbe na prijatý záver.
Žalovaný tiež uviedol, že z rozhodnutia, ani zo súvisiaceho spisu nie je zrejmé, či samotný predmet
fakturovanej služby, teda existenciu databázy osôb ako potenciálnych uchádzačov o zamestnanie
správca dane spochybnil. Napriek tomu, že tretie rozhodnutia správcu dane neobsahujú oprotipredošlým prvým a druhým zrušeným rozhodnutiam správcu dane o nič relevantnejšiu argumentáciu
o vyhodnotení zistených skutočností vo vzťahu k sporným dodávkam, žalovaný už tretie rozhodnutia
správcu dane v rozpore s vlastným skôr v tejto veci vysloveným právnym názorom potvrdil, čím žalovaný

porušil princíp kasačnej záväznosti vlastných skorších zrušujúcich rozhodnutí v tej istej veci, vyplývajúci
z § 74 ods. 4 Daňového poriadku.

33. Žalobca v bode VI. správnej žaloby namietal, že už v priebehu vyrubovacieho konania dôvodil, že
správca dane preukázateľne disponoval účtovnými dokladmi daňového subjektu už odo dňa 18.04.2018.

Podľa daňového subjektu potom správca dane materiálne nedodržal lehotu na vykonanie daňovej
kontroly ustanovenú podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku, keďže daňová kontrola v skutočnosti trvala
už od 18.04.2018. Správca dane sa s uvedenou námietkou v tretích prvostupňových rozhodnutiach
nijako nevysporiadal (ani ju nespomenul) a žalovaný ju v napadnutých rozhodnutiach označil ako
nedôvodnú. Žalobca namietal, že daňová kontrola, vykonávaná u jeho právneho predchodcu, bola
zaťažená nezákonnosťou od jej začiatku až po jej ukončenie. Daňovému subjektu bolo 06.02.2018

zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy celé účtovníctvo (účtovné doklady) za zdaňovacie
obdobia rokov 2016 a 2017, a to s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2019 (ďalej aj ako
„zákon č. 652/2004 Z. z.“). O zaistení účtovných dokladov bolo daňovému subjektu vydané potvrdenie o
zaistení veci, tovaru alebo písomností č. 79008/2018 zo 06.02.2018. V obsahu administratívneho spisu

sa nachádza zápisnica Daňového úradu Žilina č. 100766186/2018 z 18.04.2018 o vykonaní úkonu,
ktorej predmetom bolo prevzatie dokladov daňového subjektu zaistených colníkmi Kriminálneho úradu
finančnej správy, pobočka Stred Žilina, správcom dane, a to „za účelom výkonu daňovej kontroly na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016“. Už dátumom 12.04.2018
je pritom datované vydané poverenie na výkon daňovej kontroly č. 100723348/2018. Vo veci daňového

subjektu boli daňovému subjektu zaistené účtovné doklady aj za zdaňovacie obdobia, ktorých sa týkajú
napadnuté rozhodnutia, ešte 06.02.2018, tieto boli (bez vydania rozhodnutia o ich zaistení) odovzdané
18.04.2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Daňovému úradu Žilina, pobočke Liptovský Mikuláš,
a tento daňový úrad vydal 12.04.2018 Oznámenie o daňovej kontrole č. 100724495/2018, v ktorom určil
ako deň začatia daňovej kontroly 16.05.2018. Podľa žalobcu bolo nezákonné zadržiavanie účtovných

dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy, pretože presiahlo zákonný limit 60 dní odo dňa
ich zaistenia (§ 22 ods. 1), bez toho, aby bolo v tejto lehote vydané rozhodnutie o ich zaistení podľa
§ 22 ods. 6 zákona č. 652/2004 Z. z., alebo aby boli účtovné doklady žalobcu v tejto lehote vrátené
podľa § 22 ods. 4 či odovzdané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 652/2004 Z. z. Už odovzdanie účtovných
dokladov žalobcu Kriminálnym úradom finančnej správy Daňovému úradu Žilina, pobočke Liptovský

Mikuláš, ktoré sa konalo 18.04.2018, bolo preto zaťažené nezákonnosťou, čo musí platiť i pre ďalšie
disponovanie s týmito účtovnými dokladmi správcom dane (ako s niečím, čo správca dane nezískal v
súlade so zákonom). Zákonná úprava zaistenia vecí (účtovných dokladov) daňového subjektu podľa §
22 zákona č. 652/2004 Z. z. musí byť interpretovaná a aplikovaná striktne a vo vzťahu k právomociam
colníkov skôr reštriktívne, pretože predstavuje významný zásah do práv fyzických a právnických osôb

bez ingerencie súdu alebo prokurátora, výlučne na základe činnosti orgánov výkonnej moci.

34. Žalobca zastáva stanovisko, že ak správca dane disponuje účtovnými dokladmi daňového subjektu
za kontrolované zdaňovacie obdobie na základe toho, že sú mu odovzdané Kriminálnym úradom
finančnej správy, ktorý ich predtým zaistil, daňová kontrola musí byť začatá už týmto dňom, pretože už

v tento deň dochádza zo strany správcu dane k materiálnemu výkonu daňovej kontroly (posudzovaniu
účtovných dokladov daňového subjektu) a k zásahu do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý
nemôže disponovať svojím účtovníctvom.

35. Žalobca taktiež namietal aj postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly v zmysle ustanovenia §

46 ods. 3 Daňového poriadku, a to, že zápisnica o začatí daňovej kontroly nebola spísaná v súlade so
zákonnými podmienkami a v protokole z daňovej kontroly ani v napadnutom rozhodnutí správca dane
neuvádza konkrétny dôvod začatia daňovej kontroly. Dôvody začatia daňovej kontroly v súlade s § 46
ods. 3 Daňového poriadku správca dane nešpecifikoval v žiadnom dokumente.

36. Podľa žalobcu je nepochopiteľné, z akého dôvodu zamestnankyne správcu dane, ktoré mali vydané
poverenie na vykonanie predmetnej daňovej kontroly už 12.04.2018 a od 18.04.2018 disponovali
zaistenými a im Kriminálnym úradom finančnej správy odovzdanými dokladmi daňového subjektu,
pristúpili k formálnemu „začatiu daňovej kontroly“ až k 16.05.2018, čiže o zhruba mesiac, odkedy takurobiť mohli (vzhľadom na vydané poverenie na vykonanie daňovej kontroly) a mali (vzhľadom na
prevzatie zaistených dokladov daňového subjektu). Podľa žalobcu takéto počínanie spočívalo len v
účelovej a tendenčnej snahe zamestnancov správcu dane „predĺžiť si“ lehotu na vykonanie daňovej

kontroly nad rámec kogentnej lehoty ustanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku tým, že už takmer
mesiac pred nimi oznámeným dátumom začatia daňovej kontroly mohli narábať s dokladmi daňového
subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobia.

37. Podľa žalobcu závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového

subjektu zo strany orgánov finančnej správy predstavovalo aj zaistenie a pokračujúce zadržiavanie
celého účtovníctva daňového subjektu, pričom nie je akceptovateľné, aby správca dane takýmto
spôsobom zadržiaval účtovníctvo daňového subjektu aj niekoľko týždňov bez toho, aby už formálne išlo
ovýkondaňovejkontrolyviazanýzákonnýmiprávamiapovinnosťamisprávcudaneidaňovéhosubjektu.
Ak by sa akceptovalo obdobie od odovzdania celého zaisteného účtovníctva žalobcu Kriminálnym
úradom finančnej správy správcovi dane do dátumu formálne uvedeného ako začatie daňovej kontroly v

oznámení o daňovej kontrole č. 100724495/2018 ako akési „vzduchoprázdno“, ktoré ešte nie je daňovou
kontrolou, znamenalo by to, že správca dane môže zadržiavať účtovné doklady daňového subjektu
prakticky neobmedzene dlhý čas bez toho, aby bol nútený postupovať bez zbytočných prieťahov za
účelom dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Takýto
výklad žalobca považuje za neakceptovateľný a zasahujúci do základných práv daňového subjektu.

38. Žalobca v bode VII. správnej žaloby namietal k vlastnému meritórnemu posúdeniu veci
orgánmi finančnej správy, že napadnuté rozhodnutia v spojení s tretími prvostupňovými, potvrdenými
rozhodnutiami správcu dane vychádzajú z nedostatočného a nesprávneho zistenia skutkového stavu a
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa ohradil voči konštatovaniu zaujatému žalovaným

v napadnutých rozhodnutiach, že fakturované služby neexistovali, resp. že ich existencia nebola
preukázaná. Zamieňanie spochybnenia dodania fakturovaného plnenia ako takého (teda tvrdenie,
že fakturované plnenie nikdy neexistovalo, čiže je fiktívne) so spochybnením totožnosti dodávateľa
uvedeného na faktúre je neprípustné aj s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa
ktorej sa musí aplikovať rozdielny postup pri dokazovaní a pri rozhodovaní správcu dane o uznaní/

neuznaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v závislosti od toho, či bolo fakturované plnenie
fiktívne, alebo či nebolo preukázané jeho dodanie práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Ak je
správcom dane spochybnené, že fakturované plnenie bolo poskytnuté práve dodávateľom uvedeným
na faktúre (alebo nech je správcom dane hoci aj preukázaný opak), táto okolnosť v zmysle rozhodovacej
činnosti Súdneho dvora Európskej únie, sama nepostačuje pre odopretie nároku na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty, ale správca dane musí v takom prípade ešte na vlastné dôkazné bremeno preukázať,
že došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty, a súčasne vzhľadom na objektívne
preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou tohto
podvodu (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13.02.2014 vo veci C-18/13 (Maks
Pen EOOD), uznesenie Súdneho dvora Európskej únie z 10.11.2016 vo veci C-446/115 (Signum Alfa

Sped) alebo uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 zo dňa 03.09.2020 (Vikingo
Fövállalkozó)).

39. Podľa žalobcu bolo zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane počas daňovej kontroly
nedostatočné a neúplné, nezodpovedajúce ustanoveniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Hodnotenie

dôkazov prezentované v protokole z daňovej kontroly i v rozhodnutiach daňových orgánov má vyslovene
tendenčný charakter, so zrejme vopred daným cieľom nepriznať daňovému subjektu uplatnený nárok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane v podstate všetky vykonané dôkazy spochybnil
len hodnotiacim úsudkom, a to v neprospech daňového subjektu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/108/2009 zo dňa 18.05.2010).

40. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú v značnej miere založené na zisteniach o
nekontaktnosti dodávateľa resp. subdodávateľských spoločností v čase výkonu daňovej kontroly resp.
v čase vyrubovacích konaní. Daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za neskoršie správanie
a podnikateľský „osud“ svojich obchodných partnerov (a vôbec nie ich subdodávateľov) v čase

nasledujúcom po dodaní tovaru alebo služieb daňovému subjektu. Žalobca zdôraznil, že vtedajší
konateľ dodávateľskej spoločnosti E. C. ako svedok jednoznačne potvrdil dodanie fakturovaných
služieb daňovému subjektu, pričom správca dane napriek dlhému trvaniu vyrubovacích konaní nijako
neoveroval tieto služby u odberateľov daňového subjektu, ktorí mu boli známi. Ďalej žalobca vytkolžalovanému spôsob vyhotovenia napadnutých rozhodnutí kopírovaním obsahu rozhodnutia bez ohľadu
na predmet fakturácie. Zároveň vo všetkých štyroch napadnutých rozhodnutiach sa tak identicky
poukazuje na okolnosť, že „bolo zistených 5 osôb, ktorí boli pridelení zamestnávateľovi Hyundai

Transys Slovakia s.r.o“, čo je však vo vzťahu k dodávateľským faktúram od M-TRADE SK, s.r.o. č.
2502201603, 1503201601 a 1608201601 (čiže faktúram z februára, marca a augusta 2016) zásadne
bez významu, nakoľko tieto sa netýkali sprostredkovania zamestnancov pre tento subjekt, ale pre
odberateľov označených ako OKM stav, KIA a TRIM LEADER, vo vzťahu ku ktorým správca dane
nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie a neuviedol žiadne úvahy.

41. Žalobca vytkol, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane celkovo pozostávajú, pokiaľ ide o ich
odôvodnenie, iba z mechanického výpočtu úkonov vykonaných v dovtedajšom konaní a zo súhrnných
konštatácií v časti „Záver a vyhodnotenie dôkazov“, avšak bez tzv. premostenia zistených skutočností a
svojich právnych záverov a bez reálneho (faktického) vyhodnotenia jednotlivých dôkazov. Konštatácie
správcu dane i žalovaného vykazujú charakter skôr domnienok, resp. vágnych všeobecných formulácií

bez ich bližšej konkretizácie na prejednávaný prípad, ktoré by sa dali použiť (skopírovať) v rozhodnutí
o takmer každej daňovej veci týkajúcej sa nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Preskúmavané rozhodnutia orgánov finančnej správy sú založené na závere o neunesení dôkazného
bremena žalobcom o tom, že fakturované služby vykonal práve dodávateľ uvedený na faktúre, avšak
žalovaný neuviedol, aký konkrétny dôkaz mu od žalobcu absentoval, resp. akým konkrétnym dôkazom

by žalobca takéto dôkazné bremeno uniesol. Keď potom žalobca v odvolaní namietal, že správca dane
neuviedol, aký ďalší dôkaz reálneho plnenia mu od daňového subjektu chýbal, žalovaný v napadnutom
rozhodnutí príznačne uviedol iba to, že „je na daňovom subjekte predložiť správcovi dane také dôkazy,
ktorými hodnoverne preukáže svoje tvrdenia“. Žalobca sa tak dostáva do absurdnej tautologickej
situácie, keď má znášať dôkazné bremeno, avšak nech predloží akýkoľvek dôkaz, žiaden nebude

žalovaným vyhodnotený ako „dostatočne hodnoverný“ a „nevzbudzujúci akékoľvek pochybnosti“, pričom
potenciálnydôkaz,ktorýbynevzbudzovalakékoľvekpochybnosti,zostaneprežalobcunavždyneznámy.
Dôkazné bremeno daňového subjektu je tak žalovaným vlastne posunuté do takej nedosiahnuteľnej
úrovne, v ktorej ho daňový subjekt z pohľadu žalovaného nikdy nebude schopný uniesť.

42.Rozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektuvovzťahukpreukazovaniudodaniaslužbymusíbyť
nutne prispôsobený charakteru a druhu služby, o ktorú išlo. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt,
avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo
službyumožňovalsprávcovidanepoprieťtakútododávku.Dôkaznébremenovznikádaňovémusubjektu

v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového
subjektu (čo sa vo veci našej spoločnosti nestalo, pozn.). Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu
dane musia mať minimálne rovnakú vypovedaciu schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy

predložené žalobcom (bod 62 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018; tiež bod 20 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.10Sžfk/1/2018zodňa 24.10.2018;tiežbody95,96odôvodneniarozsudkuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžfk/53/2017 zo dňa 23.01.2019).

43. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/7/2016 zo
dňa 18.09.2017, z ktorého vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku
zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“; správca dane nemôže
vyzývať daňový subjekt na preukazovanie skutočností, ktoré nevyplývajú z daňového priznania a

ním podaných vysvetlení, obdobne nie je možné od daňového subjektu požadovať preukazovanie
skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu (napr. bod 62 odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018). V tejto spojitosti je
podľa názoru žalobcu nenáležité konštatovanie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že spoločnosti M-
TRADE SK, s. r. o., vznikla daňová povinnosť.

44. Žalobca nemal žiaden legitímny dôvod, aby zisťoval, či bude spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o.
predmetnúčinnosťvykonávaťsama,aleboprostredníctvomsvojichdodávateľov.Žalobcoviniejenavyše
zrejmé, prečo by mal voči spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. vyvodiť nejaký negatívny následok a zmluvus ňou neuzavrieť, resp. snažiť sa ju ukončiť, keby sa aj dozvedel, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o.
bude služby vykonávať subdodávateľsky, nakoľko v obchodných záväzkových vzťahoch ide o celkom
obvyklé a zákonom dovolené podnikateľské konanie.

45. Žalobca konštatoval, že z kontrolovaných dokladov a svedeckej výpovede svedka E. C., bývalého
konateľa dodávateľa daňového subjektu, spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., vyplýva druh a charakter
služby, ktorý bol v zhode uvedený na dodávateľskej faktúre od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. Je
nespochybniteľné, že v danom prípade išlo o dodanie služby za protihodnotu, kde bola stanovená

dohodnutá cena. Cena bola riadne uvedená na faktúre a k cene bola vyčíslená daň z pridanej hodnoty
v platnej sadzbe. Cena za dodané služby bola žalobcom v celosti preukázateľne uhradená bankovým
prevodom, pričom žalobca nezodpovedá za pohyby na účte spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. a tieto
sú mimo akéhokoľvek jeho vplyvu.

46. Z výsluchu svedka E. C., ako je reprodukovaný v rozhodnutiach orgánov finančnej správy,

bezpochyby vyplynulo, že dodanie služby bolo uskutočnené dodávateľom daňového subjektu tak, ako
je deklarované na faktúre. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o.
zároveň nemožno dodávateľa považovať za nekontaktného, nakoľko konateľ spoločnosti E. C. (ktorý
bol konateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v čase spornej dodávky i v čase svojho výsluchu)
sa zúčastnil výsluchu svedka, bol so správcom dane súčinný a v zásadnej miere bol dôkazom pre

potvrdenie dodania služieb daňovému subjektu (čo však správca dane a žalovaný nevzali do úvahy).

47. Správca dane z výpovede svedka (konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v čase spornej
dodávky) použil podľa žalobcu iba tie zistenia, ktoré podľa správcu dane dodávateľa spochybňujú,
pričom váhu svojho rozhodnutia položil na fakt, že E. C. neoznačil svojich konkrétnych subdodávateľov,

hoci vo výpovedi jasne deklaroval, že v čase poskytovania služieb daňovému subjektu mal viaceré
podnikateľské aktivity, rokoval s mnohými spoločnosťami a aj s ohľadom na čas, ktorý uplynul od
poskytnutia predmetných služieb, v záujme toho, aby neuviedol chybné informácie, neuviedol konkrétne
spoločnosti – svojich dodávateľov, avšak odkázal na účtovníctvo spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o.,
z ktorého je zrejmé, kto boli jeho dodávatelia. Od podstatného zistenia z výsluchu svedka - svedkom

(konateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., v čase uskutočnenia dodania služby) potvrdeného
samotného dodania služieb daňovému subjektu – vo svojich zisteniach orgány finančnej správy
abstrahovali. Hodnotenie dôkazov správcom dane a žalovaným preto treba považovať za účelové a
tendenčné v neprospech žalobcu.

48. Žalobca k žalovaným naznačovanej nevierohodnosti tvrdení svedka E. C. uviedol, že správcovi
dane a žalovanému neprináleží a priori aby nazerali na výpoveď svedka ako na nepravdivú, už i so
zreteľom na to, že svedok bol podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku poučený o povinnosti vypovedať
pravdivoaničnezamlčaťatiežbolpodľa§25ods.2Daňovéhoporiadkupoučenýoprávnychnásledkoch
nepravdivej a neúplnej výpovede. Úmyselné podanie nepravdivej alebo neúplnej svedeckej výpovede v

správnom konaní je priestupkom podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, správca dane si však podľa § 22 ods. 2 Daňového
poriadku nemôže ako o predbežnej otázke robiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný priestupok. Ak
správne orgány v danej veci považovali svedeckú výpoveď za nepravdivú, mohli a mali podať podnet
na prejednanie priestupku na príslušný orgán a až po právoplatnosti rozhodnutia o priestupku by mohli

vyhodnotiť svedeckú výpoveď E. C. ako nepravdivú.

49. Správca dane a žalovaný v tomto prípade vo vzťahu k žalobcovi (ktorý v súlade s právnymi
predpismi vedie svoje účtovníctvo, podáva daňové priznanie a platí dane) navodili stav, ako keby
žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nakoľko M-TRADE SK, s. r. o., ako

dodávateľ žalobcu, ktorá od žalobcu preukázateľne prijala sumu finančných prostriedkov zodpovedajúcu
cene uvedenej na faktúrach vrátane dane z pridanej hodnoty za spochybnenú dodávku služieb,
už v súčasnosti nevykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť. Aj keby bola spoločnosť M-TRADE
SK, s. r. o. v súčasnosti (t. j. v čase vykonávania vyrubovacieho konania u kontrolovaného
daňového subjektu) prípadne nekontaktná alebo neaktívna (avšak nie jej vtedajší konateľ z obdobia

uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktorý pred správcom dane vypovedal ako svedok), neznamená to,
že nevykonávala podnikateľskú činnosť pred zhruba troma rokmi, keď bola dodávateľom daňového
subjektu. Daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský „osud“
svojich obchodných partnerov v čase nasledujúcom po dodaní tovaru alebo služieb daňovému subjektu.Napadnuté rozhodnutie v podstate spočíva na neprípustnom prenose zodpovednosti na daňový subjekt
nielen za jeho dodávateľov, ale dokonca aj za dodávateľových dodávateľov, konkrétne za spoločnosti
UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s.r.o. a WiloFood s.r.o., ktoré mali byť podľa zistení

orgánov finančnej správy dodávateľom spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. v posudzovanom období.
Viaceré formulácie správcu dane i žalovaného použité v ich rozhodnutiach vzbudzujú u žalobcu
dojem, ako keby išlo o rozhodnutia vydané nie vo vyrubovacom konaní a po daňovej kontrole u
daňového subjektu PERSOnica, s.r.o., ale u daňového subjektu M-TRADE SK s. r. o. Žalobca však
nebol účastníkom daňovej kontroly ani daňového konania v spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. a

nemôže niesť žiadnu zodpovednosť ani následky za výsledok týchto konaní. Daňový subjekt v čase
realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere a nemal žiadne vedomosti o dodávateľoch svojho
dodávateľa (t. j. o subdodávkach), pričom ani nebol žiaden legitímny dôvod, pre ktorý by sa v tom
čase mal o subdodávateľov svojho dodávateľa zaujímať. O existencii spoločností UNI BizGROUP
s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s.r.o. a WiloFood s.r.o., sa daňový subjekt dozvedel až počas výkonu
daňovej kontroly. Napriek tomu správca dane založil svoje závery, vedúce k nepriznaniu odpočítania

dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie služby od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o., práve na
takýchto okolnostiach či už reálnych, alebo domnelých, netýkajúcich sa však a nesúvisiacich s daňovým
subjektom, ale prevažne so spoločnosťami UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s.r.o. a
WiloFoods.r.o.PrípadnénedostatkyvspoločnostiachUNIBizGROUPs.r.o.,GOLDEASLOVAKIAs.r.o.
a WiloFood s.r.o., resp. pochybnosti správcu dane o činnosti týchto spoločností, nemožno kvalifikovať

ako nesplnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Správca dane nevyhodnocoval konanie a
zastihnuteľnosť spoločností UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA s.r.o. a WiloFood s.r.o. v
kontrolovanom zdaňovacom období, ale v súčasnosti, t. j. v čase vykonávania daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. To, že spoločnosť UNI BizGROUP s. r. o. je prípadne neaktívna a nekontaktná
v roku 2018 alebo 2019 (keď sa podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia malo v sídle spoločnosti

UNI BizGROUP s. r. o. konať miestne zisťovanie iným daňovým úradom, resp. keď sa iný daňový úrad
snažil doručovať spoločnosti UNI BizGROUP s. r. o. na adresu jej sídla písomnosti), alebo v júni 2019 (v
čase doručovania správcom dane výzvy č. 101341630/2019 z 03.06.2019) nepreukazuje, že spoločnosť
UNI BizGROUP s. r. o. nemohla uskutočňovať podnikateľskú činnosť v roku 2016. Takto extenzívne
formulované úvahy správcu dane presahujú podľa žalobcu rámec prípustného správneho uváženia.

Spoločnosť UNI BizGROUP s. r. o. podala posledné priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2018, takže táto spoločnosť bola aktívna a podávala daňové priznania ešte dva roky po
posudzovanom zdaňovacom období v roku 2016. Na to nemá vplyv ani skutočnosť, že v mieste jej sídla
nemusela byť v auguste 2018 zamestnancami iného daňového úradu zastihnuteľná. Faktický prenos
dôkazného bremena na žalobcu i na vzťahy týkajúce sa dodávateľovho dodávateľa, ktorý je však v

zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprípustný, sa prejavuje i v tom, že žalovaný
vytkol žalobcovi, že „nijak nepreukázal“ svoje tvrdenia o tom, že v kontrolovanom období konateľka
spoločnosti UNI BizGROUP s. r. o., C. F., mohla vykonávať podnikateľskú činnosť, aj keď bola evidovaná
s pobytom na mestskej časti Bratislava – Petržalka. Žalovanému uniká, že žalobca zo zákona nenesie
dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcim sa spoločnosti UNI BizGROUP s. r. o., s ktorou

žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu; práve naopak, žalovaný by od žalobcu aj v tejto spojitosti
žiadal predkladanie dôkazov. To platí takisto pre spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA s.r.o. a WiloFood s.r.o.
Ak aj správca dane zistil, že osoba C. F., ktorá je konateľkou spoločnosti UNI BizGROUP s. r. o., má
od 01.07.2013 evidovaný trvalý pobyt na mestskej časti Bratislava – Petržalka, správcovi dane by malo
byť známe, že adresa trvalého pobytu má len evidenčný a administratívny charakter a ak má určitá

osoba evidovaný trvalý pobyt na obci (meste), neznamená to automaticky, že takáto osoba je faktickým
„bezdomovcom“. To, že pani C. F. má evidovaný trvalý pobyt na mestskej časti Bratislava – Petržalka,
preto nemožno bez ďalšieho vyhodnocovať tak, že ide o „bezdomovca“ a už vonkoncom nie tak, že
takáto osoba nemôže alebo nemohla vykonávať prácu alebo podnikateľskú činnosť. Žalovaný na túto
časť odvolacej argumentácie žalobcu, okrem požadovania od žalobcu predkladania dôkazov (avšak pri

absencii dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto smere), nijako vecne nereagoval.

50. Žalobca ako daňový subjekt preukázal prijatie služby, ktorá mu bola reálne dodaná. Od žalobcu
nie je možné legitímne vyžadovať preukazovanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal a ktoré
sa vzťahujú výlučne na dodávateľov jeho dodávateľov. Daňový subjekt nemôže zaťažovať povinnosť

preukazovať, akými spôsobmi si dodávatelia jeho dodávateľa (ďalší v dodávateľskom reťazci) splnili
svoje záväzky voči svojmu odberateľovi (dodávateľovi daňového subjektu).51. Žalobca poukázal na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v otázkach práva na
odpočet dane z pridanej hodnoty, podľa ktorej ak je preukázaná reálnosť dodania fakturovaného plnenia
a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre alebo jeho

subdodávateľ, takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty,
s jedinou výnimkou, a to, ak správca dane preukáže, že: a) došlo k podvodnému konaniu na dani z
pridanejhodnoty,asúčasneb)vzhľadomnaobjektívnepreukázanéokolnostidaňovýsubjektvedelalebo
mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou tohto podvodu; obe uvedené podmienky musia byť pritom
splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania zaťažuje správcu dane, nie daňový subjekt.

52. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na to, že správca dane ešte v tretích rozhodnutiach
konštatoval, že dodanie fakturovaných služieb nebolo preukázané tak, že službu dodala práve
spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. Podľa správcu dane „nebol získaný a predložený dôkaz, ktorý by
preukázal reálnosť dodania služieb práve touto spoločnosťou“. Obdobnú konštatáciu použil správca
dane aj v závere rozhodnutia („nebolo dostatočne preukázané, že služby (...) boli realizované

dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o.“). Žalovaný rozšírenie
svojej právnej kvalifikácie oproti prvostupňovému rozhodnutiu aj o nepreukázanie dodania služby (ako
takej) bližšie neodôvodnil a žalobca takýto záver žalovaného považuje za jednoznačne arbitrárny a
porušujúci procesné práva daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. V
prejednávanej veci orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach ani len netvrdili, a už vonkoncom

ničím nepreukazovali, že by malo ísť o podvod na dani z pridanej hodnoty, o ktorom žalobca vedel
alebo mal vedieť. Podmienky nepriznania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty preto prima facie
nenastali.

53. V závere správnej žaloby žalobca poukázal aj na právne závery Súdneho dvora Európskej únie

vyslovené v rozsudku z 09.12.2021 vo veci C-154/20 (Kemwater ProChemie), ktoré musia byť záväzne
aplikované pri výklade a uplatňovaní vnútroštátnej úpravy práva na odpočítanie DPH v členských štátoch
Európskej únie, z ktorých vyplýva, že náhľad správcu dane prezentovaný v protokole i vo svojich
rozhodnutiach, že pre priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty „musí byť jednoznačne
a nespochybniteľne preukázané, že služby boli dodané subjektom uvedeným na faktúre“, je nesprávny

a nezodpovedajúci eurokonformnému výkladu zákona o DPH (t. j. výkladu súladnému s ustanoveniami
smernice Rady 2006/112/ES).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

54. Žalovaný sa písomne vyjadril k správnej žalobe žalobcu podanej proti napadnutým rozhodnutiam
žalovaného a navrhol ju zamietnuť ako neopodstatnenú. Zároveň uviedol, že rozhodnutia žalovaného
boli vydané na základe zistenia, že žalobca nedisponoval materiálnou existenciou plnenia od
deklarovaného dodávateľa, ktorého ekonomickú činnosť správca dane dôvodne spochybnil. Na základe
vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vyrubil rozdiel dane z dôvodu,

že nepriznal nárok na odpočítanie DPH z prijatej služby za sprostredkovanie z faktúr vystavených
dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže nebola
preukázaná materiálna existencia služby. Podľa žalovaného, správca dane postupoval v súlade so
zákonom o DPH a Daňovým poriadkom, keď na základe všetkých získaných dôkazov spochybnil
realizáciu predmetu fakturácie. Správca dane vyhodnotil databázu ako účelovo vyhotovený a predložený

dôkaz s cieľom preukázať dodanie služby. Správca dane svojím dokazovaním preukázal, že na základe
vystavených faktúr deklarovaným dodávateľom, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti na základe
§ 19 ods. 2 zákona o DPH a následne nebolo preukázané právo na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 1 zákona o DPH. Nebolo preukázané, že službu mohol dodať deklarovaný dodávateľ priamo,
resp. prostredníctvom subdodávateľov. Žiadny z dotknutých subjektov nepreukázal skutočné dodanie

sprostredkovania. V daňovom konaní a pri daňovej kontrole nie je povinnosťou správcu dane, aby
dokazoval, že údaje o určitom účtovnom prípade zaznamenané u daňového subjektu sú v rozpore so
skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti,
čo robí daňovým subjektom predložené doklady nevierohodnými a neúplnými, čo v danom prípade
nastalo, keďže pravdivosť obchodného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom nebola preukázaná

reálnym dodaním služieb osobou uvedenou na faktúre. Podľa žalovaného, dôkazy predložené žalobcom
nepreukazujú ním prezentované skutočnosti, pretože sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom
vyvrátiť pochybnosti, že sporný zdaniteľný obchod bol dodaný dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o.,
pričom komplexným vyhodnotením dôkazov nebola preukázaná ani materiálna existencia deklarovanejslužby. V danom prípade dôkazné bremeno v súvislosti s odpočítanou DPH fakturovanou deklarovaným
dodávateľom žalobca na základe § 24 ods. 1 Daňového poriadku neuniesol. Správca dane postupoval
podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku a bral do úvahy skutočný obsah skutočností rozhodujúcich

pre vyrubenie dane. Na úkony bez riadneho podnikateľského dôvodu správca dane neprihliadal.
Závery žalovaného, ako aj správcu dane nie sú založené na skutočnosti, že nebolo možné preveriť
účtovné doklady dodávateľskej spoločnosti, ale na tom, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že
odvolávajúci sa nedisponoval materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa, ktorého
ekonomickú činnosť správca dane preukázateľne spochybnil. Správca dane spochybnil vzťah na

kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom a dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal ani reálnu existenciu tovaru.

55. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC) vyplýva, že na
zamietnutieprávazdaniteľnejosobe,ktorájepríjemcomfaktúrynaodpočítaniedaneuvedenejnafaktúre
postačuje, aby správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba nedisponuje materiálnou existenciou

plnenia. Zdaniteľná osoba, ktorej je odmietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu neexistencie
zdaniteľného plnenia, sa nenachádza v porovnateľnej situácii ako zdaniteľná osoba, ktorej bolo plnenie
skutočne poskytnuté.

56. K námietke v súvislosti s dňom začatia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 46

ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňová kontrola sa v danom prípade začala dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole (dňa 16.5.2018) a nie dňom prevzatia dokladov od
príslušníkov finančnej správy Kriminálneho úradu finančnej správy dňa 18.04.2018 napriek tomu, že v
zápisnici o prevzatí dokladov sa uvádza ako účel predloženia dokladov „daňová kontrola za zdaňovacie
obdobia 1-12/2016“. Daňový poriadok v ustanovení § 46 ods. 3 upravuje oprávnenie správcu dane

začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, napr. o
vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie,
že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Ak v predmetnom prípade
správca dane zaslal oznámenie o daňovej kontrole, potom začatie daňovej kontroly dňa 16.05.2018 je
v súlade s Daňovým poriadkom.

57. K námietke žalobcu, že žalovaný nedisponoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia úplným
spisovým materiálom žalovaný uviedol, že dôkazy (od začatia daňovej kontroly až po odvolacie konanie
v súvislosti s prvým rozhodnutím správcu dane), boli žalovanému predložené ako prílohy už na základe
predkladacej správy č. 102175107/2019 zo dňa 17.09.2019, kedy správca dane predložil 77 príloh,

na základe predkladacej správy č. 101886810/2020 zo dňa 2.12.2020, kedy správca dane predložil
34 príloh. Ďalšie dôkazy – prílohy v počte 21 boli žalovanému predložené v súvislosti s predkladacou
správou č. 102602734/2021 zo dňa 20.12.2021. Žalovaný teda v čase rozhodovania disponoval úplným
spisovým materiálom.

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného (repliky)

58. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného vyjadril prostredníctvom replík s tým, že sa oboznámil
s vyjadrením žalovaného i s jeho prílohami, ako aj so zoznamom dokumentov predložených správnemu
súdu v listinnej podobe, ktorý sa nachádza v súdnom spise na č. l. 222-223. Ide o zoznam

126 dokumentov v listinnej podobe, ktoré spolu s dokumentmi predloženými žalovaným správnemu
súdu v elektronickej podobe (napadnutým rozhodnutím a doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti k
nemu), majú zjavne predstavovať (podľa žalovaného) kompletný administratívny spis v danej veci.
Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu 20.03.2023 nahliadol do súdneho a pripojeného
administratívneho spisu na správnom súde a namietal, že žalovaný nepredložil správnemu súdu všetky

dokumenty, ktoré súčasťou administratívneho spisu byť majú a ktorými orgány finančnej správy v
danej veci (v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní u právneho predchodcu žalobcu na DPH)
disponovali a disponovať museli. To, čo žalovaný predložil správnemu súdu ako administratívny spis,
teda nie je kompletný administratívny spis vo veci žalobcu, ktorá je predmetom súdneho prieskumu.
Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti kasačného súdu, administratívne spisy sú v konaní o správnej

žalobe esenciálnym dôkazným prostriedkom, z ktorého správny súd vychádza, pretože pri svojej činnosti
tiež zisťuje, či obsah administratívnych spisov je dostatočnou oporou pre správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy. Predloženie administratívnych spisov v tomto kontexte
preto nemožno chápať inak ako predloženie úplných a komplexných administratívnych spisov. Podtermínom administratívne spisy potom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál
orgánov verejnej správy v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998, R
22/2016). Predloženie administratívnych spisov je zároveň spolu s vyjadrením sa k žalobe základnou

procesnouobranoužalovanéhoorgánuverejnejsprávyprotipodanejsprávnejžalobe(pozribody19a27
odôvodneniarozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.8Sžrk/1/2018zodňa26.02.2019).

59. V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo konštatované, že nepostačuje,
ak skutočnosti uvedené v dôvodoch rozhodnutia nie sú podložené dôkazmi obsiahnutými v

administratívnom spise (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp/12/2011 zo
dňa 08.09.2011, tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp/14/2011 zo dňa
17.01.2012).

60. Ešte v režime správneho súdnictva upraveného v Občianskom súdnom poriadku účinnom do
30.06.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zaujal stanovisko, že v prípade, že žalovaný

správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len
fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade
so zákonom. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu
žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostatočné pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení

administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie
administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe
zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie
– porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8Sžo/6/2010
zo dňa 30.09.2010; 8Sžf/41/2011 zo dňa 25.09.2012; sp. zn. 5Sži/20/2012 zo dňa 28.02.2013; sp. zn.

8Sžp/18/2012 zo dňa 20.06.2013; sp. zn. 8Sžf/58/2012 zo dňa 26.09.2013; sp. zn. 3Sžf/41/2014 zo dňa
25.05.2016; sp. zn. 8Sžo/105/2015 zo dňa 25.03.2018; sp. zn. 8Sžo/254/2015 zo dňa 27.09.2018).

61. V predošlom odseku uvedený právny názor prevzal kasačný súd a naďalej ho aplikuje i pri
rozhodovaní vo veciach, v ktorých sa už postupuje podľa Správneho súdneho poriadku účinného od

01.07.2016 – v tejto súvislosti pozri napr. bod 25 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Sžfk/17/2017 zo dňa 11.07.2018; bod 23 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžfk/26/2017 zo dňa 31.01.2019; bod 23 odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžfk/9/2017 zo dňa 18.12.2019; bod 9 odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžsk/57/2020 zo dňa 24.03.2021; bod

30 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžsk/62/2020 zo dňa
30.06.2021.

62. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom substitučne splnomocneného zástupcu nahliadal do
administratívneho spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, vyrubovacích a odvolacích konaní

za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016, a to u správcu dane 28.04.2022, t. j. v čase, keď
už bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného (deň pred jeho doručením právnemu predchodcovi
žalobcu). O nahliadaní do spisu bola spísaná zápisnica Daňového úradu Žilina, pobočky Liptovský
Mikuláš, č. 101103251/2022 z 28.04.2022 o vykonaní úkonu, ktorú žalovaný spolu s administratívnym
spisom správnemu súdu nepredložil (hoci išlo o nahliadanie do kompletného administratívneho spisu

v danej veci, a to ešte dokonca v čase, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného, síce vydané,
nebolo právoplatné). Pretože predmetná zápisnica o vykonaní úkonu č. 101103251/2022 z 28.04.2022
nepochybne mala byť súčasťou žalovaným správnemu súdu predloženého administratívneho spisu
(avšak nie je), žalobca ju predložil správnemu súdu v prílohe tohto vyjadrenia ako dôkaz.

63. Zo zápisnice o vykonaní úkonu č. 101103251/2022 z 28.04.2022 vyplýva, že správca dane poskytol
zástupcovi daňového subjektu k nahliadnutiu kompletný spis, pričom splnomocnený zástupca sa do
zápisnice (strana 2) vyjadril nasledovne: „Žiadal som správcu dane o predloženie na nahliadnutie
kompletného administratívneho spisu, resp. spisov vo veci daňovej kontroly a vyrubovacích konaní
vrátaneodvolacíchkonanívdaňovomsubjektePERSOnica,s.r.o.naDPHzazdaňovacieobdobiajanuár

2016aždecember2016.Mámpretozato,žedokumenty,ktorémibolipredloženénanahliadnutieaktoré
sú všetky uvedené v prílohe tejto zápisnice, predstavujú kompletný obsah daného administratívneho
spisu.“ Prílohou zápisnice je potom dokument označený „OBSAH SPISU“, v ktorom sú položkovito
(vo forme tabuľkového zoznamu) vymenované všetky dokumenty, ktoré v tom čase (28.04.2022) tvoriliobsah administratívneho spisu v danej veci (v daňovej kontrole, vyrubovacích a odvolacích konaniach
na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2016).

64. Obsahom správnemu súdu v tejto veci predloženého administratívneho spisu však nie sú viaceré pre
vec relevantné dokumenty, ktoré, ako to vyplýva zo zápisnice o vykonaní úkonu č. 101103251/2022 zo
dňa 28.04.2022, k 28.04.2022 (čiže v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného) obsahom
administratívneho spisu boli a z ktorých aj orgány finančnej správy vychádzali vo svojich rozhodnutiach.
Uvedené je možné jednoducho a jasne verifikovať porovnaním zoznamu dokumentov v prílohe k

zápisnici o vykonaní úkonu č. 101103251/2022 z 28.04.2022 s názvom „OBSAH SPISU“ so zoznamom
dokumentov v počte 126 na č. l. 222-223 súdneho spisu, ktoré predstavujú žalovaným správnemu súdu
predložený administratívny spis.

65. Žalovaný správnemu súdu v rámci administratívneho spisu nepredložil okrem iného (okrem
takých dokumentov, ktoré priamo nesúviseli s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, prípadne sa

týkali preverovaných služieb (stavebných prác), ktoré boli napokon správcom dane v treťom
vyrubovacom konaní uznané, pozn.) nasledovné pre vec podstatné dokumenty: žiadosť správcu dane
č. 102284529/2018 z 27. novembra 2018 adresovanú Finančnému riaditeľstvu SR o zrušenie stupňa
utajenia analytických výstupov z kontrolných výkazov dodávateľov daňového subjektu EMRA, s.r.o.,
RYJA, s.r.o., a M-TRADE SK, s. r. o.; odpoveď Daňového úradu Trnava, pobočky Dunajská Streda,

na dožiadanie týkajúce sa spoločnosti GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., č. 100527232/2019 z 27.02.2019,
zaevidovanú na Daňovom úrade Žilina 07.03.2019 pod ev. č. 132472/2019; zápisnicu správcu dane o
vykonaní úkonu č. 102251133/2019 z 27.09.2019, ktorého predmetom bolo vrátenie dokladov právneho
predchodcu žalobcu, týkajúcich sa období január až december 2016, Kriminálnemu úradu finančnej
správy a neuznané dodávateľské faktúry spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. s objednávkou a CD nosičom

s databázou osôb, ktorý bol správcovi dane predložený 18.10.2018 spolu s ďalšími dokladmi k daňovej
kontroly.

66. Žalovaný nepredložil správnemu súdu v rámci odpovedí Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky na žiadosti správcu dane o zrušenie stupňa utajenia analytických výstupov z kontrolných

výkazov pre DPH ani žiadne samotné získané kontrolné výkazy a výstupy z nich. Napriek tomu sám
žalovanýnapr.nastrane11napadnutéhorozhodnutiapoukazujenaobsahkontrolnýchvýkazov;rovnako
údajné zistenia z kontrolných výkazov pre DPH uvádza správca dane napr. na prelome strán 7 a 8
tretieho prvostupňového rozhodnutia, ako aj na strane 9 tretieho prvostupňového rozhodnutia.

67. V okolnostiach danej veci je závažným najmä nepredloženie výstupov z kontrolných výkazov pre
DPH dodávateľskej spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ktoré zrejme mali byť správcovi dane zaslané s
odpoveďou Finančného riaditeľstva SR č. 665547/2018 z 28. novembra 2018, zaevidovanou u správcu
dane pod ev. č. 674518/2018 z 3. decembra 2018 (dokument s poradovým číslom 26 v zozname
predložených dokladov na č. l. 222 p. v. súdneho spisu), a z ktorých mal správca dane zistiť, že

dodávateľmi daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o., mali byť spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o.,
GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood, s.r.o. Takéto tvrdenie správcu dane (prevzaté žalovaným) je
však následne nepreukázateľné a nepreskúmateľné (pre správny súd i pre žalobcu) bez možnosti
znalosti samotných v tej súvislosti relevantných dôkazov, ktoré sa v administratívnom spise predloženom
súdu nenachádzajú (najmä kontrolné výkazy a daňové priznania pre DPH spoločnosti M-TRADE SK,

s. r. o., ako aj jej tvrdených subdodávateľov za príslušné zdaňovacie obdobie). Správnemu súdu musí
byť žalovaným orgánom verejnej správy umožnené oboznámiť sa pri prieskume správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia s úplným autentickým obsahom všetkých dôkazných prostriedkov a ďalších
podkladov pre vydanie rozhodnutia, z ktorých vychádzal správny orgán.

68. Obsahom správnemu súdu predloženého administratívneho spisu nie je ani daňové priznanie
spoločnosti PERSOnica, s.r.o., na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, ďalej žiadne dokumenty, z
ktorých by vyplývalo oprávnenie na zastupovanie daňového subjektu postupne zástupcami K. T. (u nej
ani dokument, z ktorého by vyplývalo ukončenie zastupovania) a A. C. C., pričom išlo o osoby, s ktorými
správca dane konal v priebehu daňovej kontroly ako so zástupcami daňového subjektu.

69. Žalobca v podaných vyjadreniach zopakoval ako reakciu na vyjadrenie žalovaného svoje žalobné
námietky, pričom tieto v podstatných okolnostiach zhrnul a zdôraznil, pričom ich rozšíril aj o ďalšie
argumenty. Opätovne poukázal na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a prenos dôkaznéhobremena medzi žalobcom a správcom dane. Žalobca dôvodil opodstatnenosť svojich žalobných
námietok, pričom svoju argumentáciu oprel o ďalšiu rozhodovaciu súdnu prax. Žalobca sa opätovne
vyjadril aj k dodržaniu zákonnej lehoty daňovej kontroly a k postupu správcu dane pri prevzatí účtovných

dokladov od Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý vyhodnotil ako nezákonný a za nezákonné
označil aj správcom dane získané dôkazy.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

70. Žalovaný právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu (dupliky) nevyužil, s výnimkou konania sp. zn.
31S/203/2022, v ktorom žalovaný dňa 25.01.2024 doručil správnemu súdu stručné vyjadrenie, podľa
ktorého s argumentáciou žalobcu vyjadril nesúhlas a v celom rozsahu zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ako aj na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení
k správnej žalobe. Žalovaný ďalej uviedol, že predložil všetky podstatné doklady administratívneho spisu
žalobcu,týkajúcesaposudzovanejveci.Podľanázoružalovaného,rozhodnutiesprávcudaneakonanie,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení, t.
j. procesných ustanovení Daňového poriadku, hmotnoprávneho predpisu zákona o DPH a v súlade
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

71. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na Krajský súd v Žiline, ako správny súd,
dňa 29.06.2022 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č.100905974/2022 zo dňa 14. 04. 2022, č. 100906639/2022 zo dňa 14. 04. 2022, č. 100904760/2022
zo dňa 14. 04. 2022, č. 100905544/2022 zo dňa 14. 04. 2022.

72. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením sp. zn. 31S/124/2022 zo dňa
29.09.2022, právoplatným dňa 11.11.2022, vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
100906639/2022 zo dňa 14. 04. 2022, č. 100904760/2022 zo dňa 14. 04. 2022, č. 100905544/2022 zo
dňa 14. 04. 2022 na samostatné konania. Konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 100906639/2022 zo dňa 14. 04. 2022 bola pridelená na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 31S/203/2022.
Konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100904760/2022 zo dňa 14. 04. 2022
bola pridelená na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 31S/204/2022. Konaniu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100905544/2022 zo dňa 14. 04. 2022 bola pridelená na Krajskom súde v
Žiline sp. zn. 31S/205/2022.

73. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej

Bystrici. V dôsledku uvedeného boli konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
31S/124/2022, 31S/203/2022, 31S/204/2022 a 31S/205/2022 vedené na Správnom súde v Banskej
Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod sp. zn. ZA-31S/124/2022, ZA-31S/203/2022, ZA-31S/204/2022
a ZA-31S/205/2022.

74. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. ZA-31S/124/2022 zo dňa 17.04.2024 spojil na
spoločné konanie veci vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/124/2022,
sp. zn. ZA-31S/203/2022, sp. zn. ZA-31S/204/2022 a sp. zn. ZA-31S/205/2022 s tým, že veci budú
ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou sp. zn. ZA-31S/124/2022. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.05.2024. Správny súd spojil uvedené veci, v ktorých bola podaná jedna správna

žaloba, na spoločné konanie podľa § 65 ods. 1 Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že veci spolu
skutkovo súvisia (ide o určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - január
2016, február 2016, marec 2016 a august 2016, bola vedená jedna daňová kontrola - protokol z daňovej
kontroly číslo 100857527/2019 zo dňa 11.04.2019, bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty okrem
iného aj vo vzťahu k dodaniu služieb od toho istého deklarovaná dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o.) a

týkajú sa tých istých účastníkov konania.

75. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 30.05.2024. Žalovaný sa pojednávania pred správnymsúdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol na
pojednávaní bez prítomnosti žalovaného.

76. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode s obsahom písomných podaní.
Zhrnul, že správna žaloba obsahuje tak žalobné námietky hmotnoprávneho ako aj procesnoprávneho
charakteru, pričom upriamil pozornosť na námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí spočívajúcej
v neúplnosti obsahu administratívneho spisu v čase administratívneho konania, ako aj v čase
pojednávania správneho súdu, teda v podobe v akej existoval v čase administratívneho konania a v

podobe v akej bol predložený správnemu súdu. Uviedol, že nahliadnutím do elektronického súdneho
spisu pred pojednávaním zistil, že zo strany žalovaného boli súdu dodatočne predložené faktúry, ale
bez objednávok a databáza na CD nosiči nebola predložená. Ďalej poukázal na dokumenty uvedené
v správnej žalobe na str. 9, na základe ktorých bol vypracovaný úradný záznam č. 100581085/2020
z 03.03.2020 s tým, že dokumenty, na základe ktorých bol vypracovaný úradný záznam, nikdy neboli
súčasťou administratívneho spisu a podľa žalobcu nestačí, ak správca dane voľne reprodukuje obsah

týchto dokumentov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/7/2016.

77. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zdôraznil kľúčovú námietku správnej žaloby, že v priebehu
daňovej kontroly a aj v tretích prvostupňových rozhodnutiach správcu dane bolo spochybnené dodanie
služieb deklarovaným dodávateľom a nie materiálna existencia plnenia - služieb. Napriek tomu žalovaný

rozšíril tieto konštatácie správcu dane aj o to, že nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia.
Táto pochybnosť však nebola daňovému subjektu oznámená do skončenia daňovej kontroly. Orgány
finančnej správy náležite nevyhodnotili to, že bolo potvrdené dodanie služieb zo strany konateľa
dodávateľa. Ďalej tiež nepreverovali služby a jednotlivých uchádzačov o zamestnanie u odberateľov
žalobcu, a preto nebolo dostatočne vykonané dokazovanie v tomto smere.

78. Zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy boli zaistené doklady žalobcu a tieto doklady
následne Kriminálny úrad finančnej správy odovzdal správcovi dane, a teda išlo o obchádzanie lehoty
na vykonanie daňovej kontroly, lebo správca dane mal účtovníctvo žalobcu s časovým predstihom pred
začatím daňovej kontroly. Postup Kriminálneho úradu finančnej správy pri odovzdávaní dokladov bol

v rozpore so zákonom č. 652/2004 Z. z. a teda tento nedostatok sa preniesol aj do daňovej kontroly,
teda ak správca dane obdržal doklady v rozpore so zákonom, tento nedostatok postihol aj daňovú
kontrolu. Žalobca zotrval na argumentácii prednesenej v správnej žalobe a žiadal, aby správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia boli zrušené a bola mu priznaná náhrada trov konania.

79. V rámci záverečného slova právny zástupca žalobcu iba v stručnosti uviedol, že s prihliadnutím na
obsah podanej správnej žaloby, repliky a prednesu na pojednávaní navrhol, aby správny súd správnym
žalobám vyhovel a aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.

80. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné poukázať na

všeobecné východiská súdneho prieskumu pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť
rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení)
predchádzal a to, či rozhodnutia (príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je
pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej

správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov
verejnej správy a ich postupu nad rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny
súdny poriadok výslovne na takýto postup správny súd zmocňuje. Správne žaloby žalobcu sú ale
všeobecnými správnymi žalobami, pri ktorých nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu
nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné

a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca –
účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí
(príp. opatrení) orgánov verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie
a vymedzí. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak
nie je ustanovené inak. V ustanovení § 134 ods. 2 SSP sú vymedzené nedostatky resp. sú druhovo

vymedzené veci, pri ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny
súd v postupe a v rozhodnutiach daňových orgánov nezistil nedostatky vymedzené v tomto zákonnom
ustanovení a nejde ani o žiadnu z druhovo vymedzených vecí v tomto zákonnom ustanovení, preto neboldôvod vykonať prieskum správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nad rozsah a dôvody správnej
žaloby.

81. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a jemu
predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov všeobecnej správnej žaloby, a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu o preskúmanie
napadnutých rozhodnutí žalovaného sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.

82. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

83. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

84. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

85. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

86. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; (1)

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom

dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

87. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; (1)
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

88. c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

89. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2015; Právo
na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

90. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH
a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť,
daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali,

predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom
režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v
rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí

C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

91. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu

(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

92. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne

podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov

nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane.

93. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :

(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

94. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na
odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre
odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

95. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:

• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a

• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.96. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený

tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode

na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne
vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).

97. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice
o DPH, stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane,
pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom
pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne
vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len

predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného
plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH
požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného
zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru
resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom.

98. Správny súd v prvom rade uvádza, že v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP je viazaný
rozsahomadôvodmižaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúvodseku2
citovaného paragrafu. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou
žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je rozhodnutie, ktoré napáda, alebo postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, v rozpore so zákonom a ako to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny
súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či
napadnutých rozhodnutí.

99. V rámci bodu II. správnej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre
nedostatočné odôvodnenie vzhľadom na to, že podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutých
rozhodnutínevysporiadalsniektorýmipodľažalobcušpecifickýmiapodstatnýmiodvolacíminámietkami,
keď v daňovom konaní sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými

námietkami uvedenými v odvolaní, keď tejto povinnosti sa nemožno zbaviť (§ 63 ods. 5 Daňového
poriadku). Z hľadiska posúdenia dostatočnosti odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo
svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho
konania, čo môže v niektorých prípadoch znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými
čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu

obsiahle, ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu
dane. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS
241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti
Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania
predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka
konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba
na taký argument či námietku, ktorá je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúca a vyžaduje sa špecifická
odpoveď.

100. V zmysle uvedeného má správny súd za to, že žalovaný dostatočne odôvodnil napadnuté
rozhodnutia,nakoľkoobsahujúodpovedenapodstatnéodvolacienámietkyžalobcu.Zároveňjepotrebné
uviesť,žesprávnažalobažalobcuvtejtočastineobsahuježiadnekonkrétneazároveňpreprejednávané
veci podstatné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný, či správca dane nevysporiadali alebo ktoré bynezobrali do úvahy, či ich nesprávne vyhodnotili, preto správny súd vyhodnotil žalobné námietky v tejto
častisprávnejžalobyakovšeobecné,neumožňujúcevykonaťsúdnyprieskumzostranysprávnehosúdu.

101. Správny súd zároveň uvádza, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvoria jeden celok,
preto námietka, že správca dane sa nevysporiadal s vyjadrením daňového subjektu zo dňa 23.05.2019
k protokolu z daňovej kontroly v časti nedodržania lehoty daňovej kontroly nie je dôvodná, nakoľko
žalovaný na túto námietkou v rámci odvolacieho konania reagoval v odôvodnení napadnutých
rozhodnutí (strana 16 napadnutých rozhodnutí). Zároveň je potrebné uviesť, že skutočnosť, že žalobca

nesúhlasí s argumentáciou ohľadom vymedzenia pochybností správcu dane, s ktorou sa stotožnil
žalovaný, hoci táto argumentácia je založená na odlišných záveroch, ako na záveroch k akým dospel
žalobca, nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.

102. Podľa názoru správneho súdu z dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacích konaní vyplýva, že správca dane určil žalobcovi prvostupňovými rozhodnutiami

rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia január, február, marec a august 2016 z dôvodu nepreukázania
splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, ktorou je materiálna
existencia plnenia. Z preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vo všeobecnosti vyplýva, že
žalobcovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok,
konkrétne že nebolo preukázané skutočné dodanie služieb od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o.

Daňové orgány nespochybnili len to, že služby dodal deklarovaný dodávateľ, ale spochybnili realitu
plnenia – dodanie služby. Žalobca preto vychádzal z nesprávneho záveru, že realizácia plnenia nebola
spochybnená. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo v rozsahu a z dôvodov správnej
žaloby preskúmať, či závery daňových orgánov z hľadiska zákonnosti obstoja a či v ich postupe
nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť ich rozhodnutí. V tejto súvislosti

je preto dôležité uviesť, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane zaťažuje predovšetkým daňový subjekt (podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane

pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť).
Je povinnosťou daňového subjektu predložiť dôkazy preukazujúce splnenie podmienok vyžadovaných
pre vznik ním uplatňovaného nároku. Správca dane v daňovej kontrole len preveruje/verifikuje, či boli
splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH. Úlohou správcu dane nie je zisťovať ako sa
deklarované obchodné transakcie naozaj stali a vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu

tvrdenia daňového subjektu. Správca dane len verifikuje tvrdenia daňového subjektu a v prípade, že
ich spochybní, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní
tvrdení a podkladov daňového subjektu nadobudne dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného
nároku – preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvrátil pochybnosti správcu dane. Dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane v úplnom rozsahu len v
prípade záveru o podvodnom konaní a o zneužití práva, čo nebol prejednávaný prípad.

103. V rámci bodu III. správnej žaloby žalobca namietal nedodržanie procesného postupu v zmysle
§ 73 ods. 2 Daňového poriadku, t. j. nepostúpenie odvolania správcom dane s úplným spisovým

materiálom. Správny súd nahliadnutím do administratívnych spisov zistil, že správca dane síce
nepostupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a v rámci odvolacieho konania proti v poradí tretím
rozhodnutiam predložil žalovanému len časť listín tvoriacich administratívny spis, avšak zároveň je
potrebné uviesť, že nie každé porušenie procesného postupu má automaticky za následok nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí. V okolnostiach veci správny súd prihliadol najmä na to, že z predkladacích

správ týkajúcich sa odvolaní proti v poradí prvým a druhým rozhodnutiam správcu dane, ktoré sú
súčasťou administratívnych spisov vyplýva, že žalovanému ako odvolaciemu orgánu bol predložený v
tom čase existujúci spisový materiál a teda žalovaný mal objektívne možnosť sa oboznámiť s týmito
materiálmi už v čase vydania zrušujúcich rozhodnutí, o čom svedčí aj obsah odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o priebehu vykonanej daňovej kontroly a

vyrubovacích konaniach a bol oboznámený s dôkazmi a listinami, ktoré boli súčasťou spisového
materiálu. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažoval uvedenú žalobnú námietku za dôvodnú.104. V bode IV. správnej žaloby žalobca namietal, že súčasťou administratívneho spisu nie sú všetky
dokumenty, na ktoré sa správca dane a žalovaný odvolávajú vo svojich rozhodnutiach. Konkrétne
uviedol, že ide o úradné informácie z daňových spisov EUNICA Megaboards, s.r.o. a XIREN, s.r.o.,

ktorými majú byť Výzva zaslaná A. D., Výzva č. 101295867/2019 zo dňa 29.05.2019 zaslaná spoločnosti
XIREN s.r.o., žiadosť na KÚFS a odpoveď na túto žiadosť zaevidovaná pod č. 380025/2019, úradný
záznam z miestneho zisťovania č. 101914834/2019 zo dňa 09.08.2019. V administratívnom spise sa
nachádza iba úradný záznam správcu dane č. 100581085/2020 zo dňa 03.03.2020 bez príloh. Uvedené
podľa žalobcu viedlo k nezákonnosti rozhodnutí, nakoľko súd nemôže posúdiť, či tieto dôkazy boli

získané a použité v súlade so zákonom a nevie posúdiť ani ich procesnú silu a vplyv na konečné
rozhodnutie. V prejednávanej veci správny súd zistil, že súčasťou administratívnych spisov bol Úradný
záznam zo dňa 03.03.2020 obsahujúci skutočnosti zistené správcom dane vo vzťahu k spoločnostiam
EUNICA Megaboards a XIREN s.r.o., zároveň však treba uviesť, že správny súd pri posudzovaní tejto
námietkyvychádzalzustanovenia§24ods.3Daňovéhoporiadku,podľaktoréhoprisprávedaníplatí,že
skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti nie je potrebné dokazovať. Skutočnosťami známymi

správcovi dane sú skutočnosti, o ktorých má správca dane vedomosť v dôsledku vykonávania postupov,
resp. činností pri správe daní. Uvedené platí aj v prípade, o aký vo veci samej a teda napríklad, ak
určitá skutočnosť už bola dokazovaná, hoci aj iným daňovým subjektom v inej veci a správca dane túto
skutočnosť považoval za preukázanú. Ak je správcovi dane určitá skutočnosť známa z jeho činnosti,
mal by o tom informovať daňový subjekt, aby daňový subjekt túto skutočnosť nemusel dokazovať,

resp. aby daňový subjekt mohol uvedenú skutočnosť spochybniť a vyvrátiť. Pri uvedenom postupe
môže správca dane ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedane,čoniejevrozporesprávnymipredpismi,pričomokruhdôkazov
podľa úpravy § 24 ods. 4 druhá veta Daňového poriadku nie je uzatvorený a je vymedzený práve
prostredníctvom uvedeného účelu dôkazu a dokazovania v daňovej kontrole. Pokiaľ teda správca dane

pri svojom postupe prevzal zistenia vyplývajúce z inej daňovej kontroly a učinil o uvedenom úradný
záznam v administratívnom spise, nejedná sa o nezákonný postup, teda o postup rozporný s procesnými
predpismi upravujúcimi postup správcu dane. Takýto postup je odrazom snahy o hospodárnosť a
efektívnosť konania a v konečnom dôsledku takýmto postupom nedochádza k opätovnému zaťažovaniu
aj samotného daňového subjektu.

105. Pre úplnosť správny súd zistil, že aj správca dane v prejednávanej veci, ako to vyplýva aj
z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí, zaslal spoločnosti XIREN s.r.o. ako právnemu nástupcovi
spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. Výzvu č. 101189123/2018 zo dňa 19.06.2018, za účelom zapožičania
písomností v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2016,

pričom táto sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane teda nekontaktnosť právneho
nástupcu dodávateľa M – TRADE SK s.r.o., spoločnosti XIREN s.r.o. zistil aj z vlastnej činnosti, nielen
z daňového spisu spoločnosti XIREN, s.r.o.

106. Podmienkou, aby dokazovanie prebehlo riadne a zákonným postupom je, že daňový subjekt musí

mať možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, resp.
k dôkazom založeným v spise, ale aj k spôsobu vedenia dokazovania. Právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom vyplýva aj z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak správca dane
daňovému subjektu neumožní vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, jeho postup by bol
protiústavný. V prejednávanej veci však možno konštatovať, že je zrejmé, že mu bola jednak poskytnutá

možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným správcom dane z dôkazov z iných daňových spisov
a bol upovedomený, resp. mal vedomosť, že správca dane bude v daňovej kontrole prihliadať na
dôkazy, ktoré boli takýmto spôsobom vykonané. Odhliadnuc od uvedeného postupu správcu dane však
žalobca neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré by popierali skutkový stav zistený správcom dane, teda nie
je celkom zrejmé, aký konkrétny dopad majú námietky žalobcu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí,

resp. či zistenia správcu dane sú nesprávne alebo v čom má táto nesprávnosť spočívať. Správca dane
vykonal podľa správneho súdu vo veci rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť deklarovaných
obchodov. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane, vyhodnotili
všetkydôkazyazistenéskutočnostivichvzájomnejsúvislostiaprihliadlinavšetko,čovdaňovomkonaní
vyšlo najavo. Vyhodnotenie skutkových okolností podľa súdu zo strany daňových orgánov zodpovedalo

zásadám logického myslenia a správnej aplikácií relevantných zákonných ustanovení, keď nedošlo
ani k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, keďže správca dane svojvoľne či selektívne
nevyhodnocoval získané zistenia.107. V časti V. správnej žaloby žalobca namietal, že správca dane neumožnil žalobcovi riadne a
plnohodnotne realizovať jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v spojení s § 46
ods. 5 Daňového poriadku, pričom argumentoval tým, že v rámci posudzovanej daňovej kontroly na

DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 správca dane vydal 22.02.2019 Výzvu
č. 100497378/2019 na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámeniu s kontrolnými
zisteniami a dôkazmi v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január 2016 až december 2016. V tomto oboznámení správca dane určil daňovému subjektu
lehotu 8 dní od doručenia výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a predloženie

dôkazov k svojim tvrdeniam, pričom na základe žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty rozhodnutím
žiadosti žalobcu nevyhovel a ešte v ten deň vyhotovil protokol z daňovej kontroly. Správny súd
po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že správca dane už dňa 22.02.2019 vydal výzvu na
vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámeniu s kontrolnými zisteniami a dôkazmi v
rámci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december
2016 v lehote 8 dní. Táto výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 25.02.2019. Na

základe žiadosti žalobcu správca dane rozhodol o predĺžení tejto lehoty do 13.03.2019. Následne
pred uplynutím predĺženej lehoty správca dane zaslal žalobcovi Doplnenie oboznámenia s kontrolnými
zisteniami a dôkazmi v rámci výkonu daňovej kontroly zo dňa 12.03.2019, ktorým opätovne vyzval
žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam.
Doplnenie oboznámenia bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.04.2019. Toto doplnenie

obsahovalo informácie získané správcom dane dožiadaním Daňového úradu Trnava vo vzťahu k
subdodávateľom žalobcu, spoločnostiam UNI BizGROUP s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o. a WiloFood,
s.r.o. a dožiadaním Daňového úradu Bratislava vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu RYJA s.r.o. Na základe
uvedených skutočností je podľa správneho súdu zrejmé, že nebola porušená ani odopretá realizácia
práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 5 Daňového poriadku

a žalobca mal dostatok času (na základe výzvy zo dňa 22.02.2019 a doplnenej výzvy zo dňa 12.03.2019)
vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane a na predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Táto
žalobná námietka tak bola podľa správneho súdu nedôvodná.

108. Prevažná časť žalobnej argumentácie v časti V. a VII. správnej žaloby smeruje k tomu, že

správca dane jednoznačne neuviedol svoje pochybnosti o naplnení druhej hmotnoprávnej podmienky
prepriznanieprávanaodpočetDPH(t.j.pochybnostiomateriálnejexistenciiplnenia)vpriebehudaňovej
kontroly, a teda v tomto smere dôkazné bremeno nemohlo zaťažovať žalobcu. Ďalej žalobné námietky
smerovali k rozloženiu dôkazného bremena v daňovom konaní, resp. jeho uneseniu či neuneseniu zo
strany žalobcu. Správny súd uvádza, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa

DPH, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.
Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie DPH súčasné splnenie tak materiálnych, ako aj
formálnych podmienok, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe
ktorýchsiuplatňujeodpočetDPH,presneodrážajúskutočnerealizovanéplnenia.Faktúrajerelevantným
dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad

má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte
nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z tohto
dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014). Pre účely § 49
ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných
podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným

plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie
zákonnýchpodmienokprevzniknárokunaodpočetDPHnepostačujeibapredloženiedokladov(faktúr)s
predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia,
t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ
nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na

odpočet DPH len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.
Správny súd tiež zdôrazňuje, že nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH vyplývajúcich z
čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba
registrovaná pre daň (t. j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o
fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci
jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH nie súsplnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (žalobcovi),
právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté.

109.Správnysúduvádza,žepochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnostidokladovpredložených
žalobcom boli vo výzve správcu dane v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku
formulované tak, že tieto smerovali nielen k spochybneniu dodania služieb žalobcovi deklarovaným
dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ale vo výzve na vyjadrenie sa k pochybnostiam správca dane
upozornil žalobcu na to, že: „Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,

že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 2001201601, 2502201603,
1608201601 a 1503201601 boli uskutočnené a dodané dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o., ktorý
je uvedený na faktúre, nevznikla daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba prebral službu
vtedy subdodávateľov a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane,
pričom cieľom takýchto formálnych dodávok poskytnutých prác, bez reálneho plnenia bolo uplatnenie
odpočítania DPH... Samotná existencia dokladov, ktorými daňový subjekt deklaruje dodanie služieb,

sama osebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu.... Skutočnosť, že
kontrolovaný daňový subjekt eviduje vo svojom účtovníctve doklady od spoločnosti M-TRADE SK, s. r.
o. ešte nepreukazujú, že dodávky služieb boli týmto dodávateľom skutočne realizované. Ich existencia,
zaúčtovanie bez ďalších podporných dôkazov preukazujúcich vecné plnenie zdaniteľných obchodov
deklarovaných na faktúre, nie sú relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody uskutočnili a

daňový subjekt nakúpil služby na dodávky služieb ako platiteľ .“ (strana 27 výzvy zo dňa 22.02.2019).
Vzhľadom na citovanú argumentáciu správcu dane podľa správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu
o nejednoznačnosti a zmätočnosti prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Správny súd uznáva, že
formulácia zvolená správcom dane mohla byť jednoznačnejšia, nič to však nemení na tom, že záver
správcu dane spočíva v spochybnení existencie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako takého

v rámci deklarovaných obchodných transakcií od deklarovaného dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o.,
keď tieto pochybnosti vyplynuli zo skutkových zistení, na ktoré správca dane vo výzve preukázateľne
poukázal. Súhrn pochybností uvedených správcom dane vo výzve je potrebné vnímať v kontexte
skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Správca dane vo výzve jasne deklaroval,
že preveroval, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. pre

žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH tak, ako bolo deklarované na faktúrach, pričom z uvedeného
je zrejmé, že správca dane zacielil svoj postup i na ustálenie skutočnosti, či dokladom produkovaným
žalobcom nechýba materiálny základ.

110. K žalobcom uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/67/2021 zo dňa 25.05.2022

správny súd uvádza, že tento nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by bola pre správny súd
záväzná, pričom je potrebné vnímať odlišnosť konkrétneho postupu správcu dane v tej ktorej daňovej
kontrole s prihliadnutím aj na osobitné skutkové okolnosti každého, správcom dane preverovaného
deklarovaného zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom a daňovým subjektom.

111. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/65/2016
zo dňa 13.02.2018, tak správny súd má za to, že názor vyjadrený v predmetnom rozsudku je prekonaný
neskoršou judikatúrou, a to predovšetkým rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 a vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
09.12.2021, ktoré identitu dodávateľa už nevnímajú ako materiálnu podmienku práva na odpočítanie

DPH. V čase vydania predmetného rozsudku sa za materiálnu podmienku práva na odpočítanie DPH
považovala i identita dodávateľa. V súčasnosti podľa judikatúry patrí medzi materiálne podmienky práva
na odpočítanie DPH postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby. Identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre, patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo

veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Nepreukázanie hmotnoprávnej
(materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva a v
prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod
33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Vzhľadom na uvedený judikatórny

posun v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, na ktorý naviazala i rozhodovacia činnosť
Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Sžfk/42/2020 zo dňa 24.11.2021) je argumentácia
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/65/2016 zo dňa 13.02.2018
nepriliehavá.112. Správny súd má za to, že správca dane dôvodne spochybnil v zmysle výzvy podľa § 45 ods.
1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku nielen dodanie služieb deklarovaným dodávateľom,

ale spochybnil i samotnú existenciu služieb (sprostredkovanie klientov a databáza uchádzačov o
zamestnanie) v deklarovaných obchodných transakciách medzi dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. a
žalobcom ako takých. Z obsahu výzvy nevyplynulo to, že by sa správca dane priamo výslovne vyjadril,
že potvrdzuje existenciu samotných zdaniteľných plnení v rámci deklarovaných obchodných transakcií
medzi M-TRADE SK, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom a tým by žalobcu utvrdil v presvedčení, že

podmienka odpočítania DPH spočívajúca v existencii materiálneho plnenia v daňovej kontrole je splnená
a kontrolovaný daňový subjekt ju nemusí nijako preukazovať a v tomto smere dôkazné bremeno ako
kontrolovaný daňový subjekt nenesie.

113. Z rozhodnutí správcu dane jednoznačne vyplýva jeho záver, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nepredložil dôkazy potvrdzujúce, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný, resp. že

služby boli realizované dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. Dodávateľ nemal žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali službu – sprostredkovanie klientov. Všetky účtovné doklady boli odovzdané
právnemu nástupcovi THE PALACEVIEW s. r. o., ktorý bol od 01.09.2017 dobrovoľne vymazaný
z obchodného registra a právnym nástupcom je spoločnosť XIREN s.r.o., ktorá zásielky nepreberá,
konateľ je občan SR bez domova. Splnomocnený zástupca pre elektronické doručovanie A. C. D.

neposkytol správcovi dane súčinnosť a neposkytol žiadne dôkazy o reálnosti plnenia.

114. Žalobca preukazoval reálne dodanie služieb sprostredkovania predloženou Rámcovou zmluvou o
sprostredkovaní zo dňa 15.12.2015 uzatvorenou podľa čl. IV na obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016,
ktorou sa deklarovaný dodávateľ (M-TRADE SK, s.r.o.) ako sprostredkovateľ podľa čl. I. bodu 4.

„zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca (PERSOnica s.r.o.) mal príležitosť uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu s treťou osobou (ďalej aj len „sprostredkovanie“). Záujemca je povinný
zaplatiť sprostredkovateľovi za vykonanie sprostredkovania odmenu podľa podmienok dohodnutých
v tejto zmluve“. Podmienkou vzniku nároku na odmenu za sprostredkovanie bolo podľa čl. III
bodu 1. „ak sprostredkovateľ zaobstaral pre záujemcu reálnu príležitosť uzavrieť s treťou osobou

sprostredkúvanú zmluvu v súlade s prijatou objednávkou. Právo sprostredkovateľa na zaplatenie
odmeny nie je podmienené uzavretím sprostredkúvanej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou.
Sprostredkovateľovi nevzniká nárok na odmenu, ak zmluva medzi záujemcom a treťou osobou bola
uzavretá bez súčinnosti sprostredkovateľa“. Zároveň podľa žalobcu svedecká výpoveď E. C., bývalého
konateľa deklarovaného dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. preukazuje, že služby sprostredkovania

boli žalobcovi reálne dodané. V tejto súvislosti si správny súd dovoľuje poukázať na to, že svedok
E. C. vo svojej výpovedi zo dňa 18.12.2018 uviedol, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. „v roku
2016 spolupracovala so žalobcom, vykonávala okrem iného aj sprostredkovateľskú činnosť, pozná p.
U., bývalého konateľa žalobcu, predmetom fakturácie v zdaňovacích obdobiach január až marec a
august 2016 bolo zamestnávanie ľudí do rôznych spoločností“, pričom na otázku správcu dane aké

služby slovné spojenie „sprostredkovanie, OKM stav, KIA a kontakt“ zahŕňa, iba všeobecne uviedol,
že išlo o „sprostredkovanie – tip na klienta. Všetko je uvedené v zmluvách, záznamoch o jednaní,
ako aj konkrétne záznamy s ním a s jeho dodávateľmi a preto nevie konkrétne odpovedať, nakoľko
vzhľadom k časovému odstupu a s prihliadnutím, že boli služby vykonávané subdodávateľsky nemôže
odpovedať presne, aby neodpovedal chybne, vzhľadom k rozsahu prác a činností a množstvu stretnutí,

jednaní a obchodov, ktoré v danom období, pred ním aj po ňom, absolvoval“. Zároveň uviedol, že „dostal
províziu na základe uzatvorenia konkrétnych zákaziek žalobcom so sprostredkovanou spoločnosťou“.
Zároveň však svedok nevedel uviesť koľko pracovníkov a v akých profesiách pre potencionálneho
zamestnávateľa sprostredkoval, nevedel uviesť, či spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. sprostredkovala
klienta Hyundai dymos, všetky údaje dostával od svojich dodávateľov, pričom konkrétneho dodávateľa

neuviedol, následne to odovzdával svojmu objednávateľovi – žalobcovi – a na základe konkrétnych
zrealizovaní mu bola vyplatená provízia. Jeho dodávatelia mu sprostredkovali potencionálnych klientov
– zamestnávateľov. Žalobca na základe týchto tipov, výstupov a informácií uzavrel zmluvu s niektorými
z nich, na základe čoho nastalo plnenie a fakturácia. Na základe týchto uzatvorených obchodov s
konkrétnymi zamestnávateľmi, ako sú uvedení vo faktúrach, boli vyplácané provízie deklarovanému

dodávateľovi, ktorý po odrátaní svojho zisku následne preplácal dodávateľským firmám a zo zisku
v danom období započítal DPH v koncoročnom daňovom priznaní, ktorý bol riadne zaúčtovaný v
účtovníctve deklarovaného dodávateľa. Zo zistení správcu dane, konkrétne z Odpovede UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia a.s. na súčinnosť č. 2500918/06/2020 zo dňa 11.03.2020, však vyplynulo,že faktúra č. 1608201601 zo dňa 16.08.2016 v celkovej fakturovanej sume 70 800 eur bola uhradená
len čiastočne vo výške 54.956 eur (23.12.2016 v sume 20.000 eur, 24.10.2016 v sume 30.000 eur a
27.09.2016 v sume 4.956 eur) a ostatné faktúry od M – TRADE, s.r.o. síce zaplatil žalobca na účet

deklarovaného dodávateľa, ale v deň pripísania peňažných prostriedkov na účet boli následne peňažné
prostriedky vybraté v hotovosti disponentom účtu E. C.. Z predložených výpisov správca dane zistil, že
spoločnosťM-TRADESK,s.r.o.nerealizovalaanijednuúhradupresvojichdodávateľovUNIBizGROUP
s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., WiloFood, s.r.o. zistených z kontrolných výkazov deklarovaného
dodávateľa. Teda tvrdenie svedka E. C. o odrátaní zisku a vyplatení svojich subdodávateľov nebolo

preukázané. Pozornosti správneho súdu neunikla ani skutočnosť, že výpoveď svedka E. C. o výške
provízie, ktorá mala byť určená ním podľa toho, „nakoľko si cenil svoje sprostredkovanie“ je v rozpore
so samotným znením Rámcovej zmluvy, podľa ktorej v čl. II bod 1. „záujemca [žalobca, pozn. súdu]
určí v konkrétnom prípade požadovaný druh a rozsah sprostredkovania objednávkou. V objednávke
záujemca uvedie navrhovanú výšku odmeny za sprostredkovanie, alebo spôsob jej určenia, prípadne aj
inépodmienkysprostredkovania,napr.lehotu,doktorejmábyťsprostredkovanievykonané.Objednávka

môže byť uskutočnená písomne, ústne, elektronickou poštou alebo iným vhodným spôsobom“. Z
uvedeného vyplýva, že v zmysle Rámcovej zmluvy mala byť výška odmeny za sprostredkovanie určená
žalobcom a nie deklarovaným dodávateľom, ako to uviedol vo výpovedi svedok E. C.. Zároveň je
potrebné prisvedčiť správcovi dane, že žalobca okrem predmetnej Rámcovej zmluvy o sprostredkovaní
zo dňa 15.12.2015, sporných faktúr a výpovede E. C., z ktorej nevyplynuli podrobnejšie zistenia

o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, a ktorá obsahovala podstatné nepresnosti, nepredložil žiadne
dôkazy o reálnom dodaní služieb sprostredkovania deklarovaným dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o.

115. Žalobca preukazoval reálne dodanie služieb – sprostredkovanie databázy potencionálnych klientov
– tiež výpoveďou svedka E. C., ktorý uviedol, že „databázu zamestnancov dostával od svojich

dodávateľov na CD, USB nosiči a tie bez akejkoľvek zmeny a úpravy následne fakturoval žalobcovi“,
pričom si nepamätal svojich dodávateľov a nepredložil žiadne doklady preukazujúce dodanie služby. Ako
už bolo vyššie uvedené správca dane z kontrolných výkazov deklarovaného dodávateľa M-TRADE SK,
s.r.o. však zistil, že voči subdodávateľom (WiloFood, s.r.o., UNI BizGROUP s.r.o. a GOLDEA Slovakia,
s.r.o.), ktorí sú nezastihnuteľní, dodávateľ nerealizoval žiadnu úhradu a v deň pripísania prostriedkov od

žalobcu boli tieto následne vybraté v hotovosti disponentom E. C.. Správca dane dožiadaním Daňového
úradu Bratislava č. 100079465/2019 zo dňa 08.01.2019, ktorého súčasťou bola žiadosť o vykonanie
miestneho zisťovania zistil, že spoločnosť UNI BizGROUP s.r.o. je na adrese sídla nekontaktná, adresa
sídla je virtuálna, výzva správcu dane sa vrátila ako „adresát neznámy“, konateľka C. F. si predvolanie
neprevzala v odbernej lehote a jej predvedenie sa nepodarilo zrealizovať, pričom preverením jej bydliska

bolo zistené, že sa jedná o osobou bez trvalého pobytu. Správca dane ďalej dožiadaním Daňového
úradu Trnava č. 100079952/2019 zo dňa 08.01.2019, ktorého súčasťou bola žiadosť o vykonanie
miestneho zisťovania zistil, že spoločnosť GOLDEA SLOVAKIA s.r.o. je na adrese sídla nekontaktná,
majiteľka budovy, v ktorej mala spoločnosť sídliť uviedla, že spoločnosť na adrese nesídli a dala
podnet na zmenu (výmaz) sídla spoločnosti, nakoľko spoločnosť nezaplatila nájomné a vlastníčka

vypovedala spoločnosti nájomnú zmluvu. Z kontrolných výkazov spoločnosti bolo zistené, že za
zdaňovacie obdobie roka 2016 spoločnosť podala prázdne kontrolné výkazy a neuviedla žiadne vlastné
ani cudzie transakcie a nevyskytuje sa v žiadnych schémach. Od 30.06.2017 má zrušenú registráciu
DPH. Správca dane dožiadaním Daňového úradu Trnava č. 100078767/2019 zo dňa 08.01.2019,
ktorého súčasťou bola žiadosť o vykonanie miestneho zisťovania zistil, že spoločnosť WiloFood,

s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, podľa vyjadrenia prenajímateľa budovy spoločnosť sídlila na
adrese do 05.11.2014, kedy zanikol súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla a prenajímajúca
spoločnosť PREMIUM Counselling s.r.o. podala podnet na zrušenie spoločnosti z dôvodu zániku
súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Analýzou databázy potencionálnych zamestnancov (8538 záznamov)
vo forme excelovského súboru predloženej deklarovaným dodávateľom bolo správcom dane zistené,

že databáza bola vytvorená už 09.12.2014 neznámou osobou a nepreukazuje, že osoba, ktorá je v nej
uvedená ako uchádzač sa uchádzala o zamestnanie v spoločnostiach Hyundai dymos (Hyundai Transys
Slovakia s.r.o.), TRIM LEADER, a.s., OKM Stav, s.r.o. a KIA. Zároveň porovnaním databáz poskytnutých
odberateľmi s databázou deklarovaného dodávateľa správca dane zistil, že niektoré (správcom dane
konkrétne identifikované) fyzické osoby pracovali u odberateľov žalobcu aj pred dátumom dodania

služieb. Na dodávateľských faktúrach spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. nevyplýva ani objem fakturácie,
teda nevyplýva z nich počet uchádzačov. Tieto skutočnosti viedli správcu dane oprávnene k záveru, že
predložená databáza nie je vierohodný dôkaz o uskutočnení, resp. dodaní služieb žalobcovi, teda nebolo
preukázané skutočné dodanie sprostredkovania. V daňovej kontrole a vo vyrubovacích konaniachnebolo bez pochybností preukázané, že zo strany dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. boli reálne dodané
služby, ktoré boli fakturované. Žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, správca dane
tieto preveril a výsledkom preverenia boli preukázané pochybnosti správcu dane (podložené dôkazmi)

a žalobca svoje dôkazné bremeno, ktoré sa na neho presunulo, neuniesol. Žalobca nebol neúmerne
zaťažovaný dôkazným bremenom, ktoré sa ho netýkalo. Je potrebné zdôrazniť, že išlo o preukázanie
dodania služieb od priameho dodávateľa žalobcu a vznesené pochybnosti správcu dane sa týkali
primárne priameho dodávateľa žalobcu, pričom zistenia ohľadom subdodávateľov len správcu dane
utvrdili v jeho záveroch. Zároveň nešlo ani o taký prípad, že by závery daňových orgánov boli postavené

na nekontaktnosti a nespolupráci dodávateľa.

116. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia potom neobstojí argumentácia žalobcu smerujúca k
tomu, že správca dane spochybnil len nesplnenie prvej materiálnej podmienky pre odpočítanie DPH,
a to podmienky identity deklarovaného dodávateľa. Preto nie je v prejednávanej veci aplikovateľná
ani judikatúra Najvyššieho správneho sud SR a Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa otázky

nemožnosti odopretia práva na priznanie odpočtu DPH v prípade spochybnenia identity deklarovaného
dodávateľa, na ktorú žalobca v správnej žalobe odkazoval.

117. Správny súd uvádza, že nepostačuje len na judikatúru poukazovať, stotožniť sa s ňou, prípadne
všeobecne konštatovať jej relevanciu na prejednávanú vec, nakoľko je potrebné, aby žalobca ozrejmil

právny a skutkový základ jednotlivých rozhodnutí, ich súvislosť s prejednávanou vecou, predmet,
sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov Európskej Únie, relevantné právne závery
(s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu – napadnutými
rozhodnutiami, ktoré v zásade nikdy nie sú úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Žalobca však týmto smerom v správnej žalobe nepostupoval.

118. Pokiaľ ide o námietku v časti VI. správnej žaloby, podľa ktorej daňová kontrola bola začatá skôr už
prevzatím účtovných dokladov od Kriminálneho úradu finančnej správy dňa 18.04.2018 a nie až dňom,
ktorý je uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly, teda 16.05.2018 nie je táto námietka dôvodná,
pričom i v tejto časti uvádza žalovaný argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Správny súd po preskúmaní administratívnych spisov zistil, že dňa 12.04.2018 bolo správcom dane
vydané Oznámenie o daňovej kontrole č. 100724495/2018, v ktorom bolo uvedené, že daňová kontrola
sa začne dňa 16.05.2018. Uvedené Oznámenie o daňovej kontrole bolo doručené splnomocnenej
zástupkynižalobcudňa18.04.2018,tedavdeň,kedyboliúčtovnédokladyžalobcuzaistenéKriminálnym
úradom finančnej správy dňa 06.02.2018, odovzdané správcovi dane. Podľa správneho súdu neobstojí

názor, že daňová kontrola mala začať už 18.04.2018, kedy Kriminálny úrad finančnej správy správcovi
dane odovzdal účtovné doklady žalobcu. Z ustanovenia § 46 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že
daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení o daňovej kontrole (v prejednávanom prípade
začala dňa 16.05.2018). V zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je

začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej
kontrole. Podľa správneho súdu nebol dôvod na postup správcu dane podľa § 46 ods. 3 Daňového
poriadku, a teda na začatie konania spísaním do zápisnice bez vydania oznámenia o začatí daňovej
kontroly, ako to uvádza žalobca, keďže správca dane v čase vydania oznámenia o začatí daňovej
kontroly ešte nedisponoval účtovnými dokladmi žalobcu. Skutočnosť, že správca dane prevzal doklady

od Kriminálneho úradu finančnej správy v súlade s § 22 zákona č. 652/2004 Z. z. ešte neznamená, že
sú splnené podmienky pre začatie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku. Keďže
správca dane postupoval podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, bola daňová kontrola začatá dňom
16.05.2018, ktorý je uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly. Správy súd uvádza, že podmienky
pre postup podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku v predmetnej veci naplnené neboli s ohľadom na

absenciu a nepreukázanie naplnenia podmienok postupu podľa tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ
ide o moment ukončenia daňovej kontroly, v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku končí
daňová kontrola dňom doručenia protokolu daňovému subjektu. Žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému
zástupcovi bol Protokol z daňovej kontroly č. 100857527/2019 zo dňa 11.04.2019 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 30.04.2019. Podľa § 46 ods. 10

Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V
predmetnom prípade trvala daňová kontrola od 16.05.2018 do 30.04.2019. Dĺžka daňovej kontroly preto
nebola prekročená a námietku žalobcu o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Námietku žalobcu o nezákonnom zadržiavaní účtovných dokladov žalobcuKriminálnym úradom finančnej správy, pretože presiahlo zákonný limit 60 dní odo dňa ich zaistenia,
správny súd považuje za irelevantnú, pretože v pomeroch prejednávanej veci a v nadväznosti na obsah
námietok žalobcu viažucich sa k úprave lehoty podľa § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z., správny súd

uvádza,žepredmetomprieskumusprávnehosúduvtejtovecijepostuparozhodnutiesprávnehoorgánu
prvého stupňa a žalovaného, pričom postupom správneho orgánu prvého stupňa sa v danom prípade
rozumie postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správcu dane od začatia administratívneho
konania, čo v danom prípade zodpovedá časovému úseku od začatia daňovej kontroly dňom 16.05.2018
podľa oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku. Prieskum zákonnosti

správneho súdu na postup orgánov podľa § 22 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z. z. platného a účinného
v čase realizácie daňovej kontroly nedopadá. Skutočnosť momentu obmedzenia daňového subjektu v
nakladaní s účtovnými dokladmi úpravou podľa § 46 ods. 1, 3 Daňového poriadku na seba moment
začatia daňovej kontroly neviaže. Lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku teda bola dodržaná.

119. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že na argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadreniach

k vyjadreniam žalovaného, ktorá presahuje žalobné body nemohol správny súd prihliadať, keďže ide
o neprípustné rozšírenie žalobných námietok až po uplynutí lehoty na podanie správnych žalôb v súlade
so zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov žalôb v zmysle úpravy podľa § 183 SSP. Žalobca je povinný
uviesť v čom je rozhodnutie, ktoré napáda, alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so
zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. V súlade s ustanovením § 134 ods.

1 SSP je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek
ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Žalobca vo svojich replikách rozširoval svoju žalobnú námietku IV.
správnej žaloby spočívajúcu v neúplnosti administratívnych spisov predložených žalovaným správnemu
súdu. Správny súd dáva do pozornosti, že žalovaný (v priebehu konania pred správnym súdom) dňa
11.04.2023 doplnil nasledovné prílohy (ktoré sú založené v súdnom spise v konaní vedenom pod

sp. zn. ZA-32S/4/2022): Plnomocenstvo č. 250053732/2016 zo dňa 15.03.2016 pre K. T. udelenú
právnympredchodcomžalobcu,Zrušenieplnejmocič.6071000165/2018zodňa16.05.2018,Generálna
plná moc č. 607118466/2018 zo dňa 17.05.2018 pre A. C. C. udelenú právnym predchodcom
žalobcu, Upresnenie plnej moci č. 611025131/2018 zo dňa 06.08.2018, Odvolanie plnomocenstva č.
614914999/2018 zo dňa 20.11.2018, Plnomocenstvo č. 614889072/2018 zo dňa 20.11.2018, Kontrolný

výkaz č. ZA1180403-1, Kontrolný výkaz č. ZA1180403-2, Kontrolný výkaz č. ZA1180403-3, Daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 - december 2016 v počte
14 ks, Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 449657/2018 zo dňa 03.08.2018, Odpoveď na
žiadosť o MVI č. 575829/22018 zo dňa 08.10.2018, Oznámenie č. 100596368/2020 zo dňa 04.03.2020
o vykonanie miestneho zisťovania u kontrolovaného daňového subjektu a Zápisnica o vykonaní úkonu

č. 102251133/2019 zo dňa 27.09.2019. Zároveň žalovaný vo vyjadrení k doplneniu predmetných
príloh okrem iného uviedol, že „dňa 28.04.2022 správca dane poskytol právnemu zástupcovi žalobcu
k nahliadnutiu spis č. 2120098156/DK/500000050406/DU. Z nahliadnutia bola spísaná Zápisnica o
vykonaní úkonu č. 101103251/2022, prílohou ktorej je zoznam dokladov označený „OBSAH SPISU“.
Ide o regulárny výstup z archivačného systému Finančnej správy, t. j. položkovitého zoznamu všetkých

dokumentov v členení na por. č., číslo záznamu, dátum doručenia/odoslania, odosielateľ/adresát, vec,
počet príloh, dátum vybavenia a spôsob vybavenia. Obsahom spisu sú všetky dokumenty z daňovej
kontroly, vyrubovacích konaní a odvolacích konaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 2016 až december 2016. Právny zástupca žalobcu nazeral do spisu daňovej kontroly za všetky
zdaňovacie obdobia t. j. január 2016 až december 2016 nakoľko sa jednalo o jednu daňovú kontrolu

pod ID č. 500000050406 viacerých zdaňovacích období. V takomto spise sa u správcu dane nachádza
každý dokument jedenkrát a len pre účely súdneho konania sa jeden spis rozmnožuje na jednotlivé
zdaňovacie obdobia. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozlišovať administratívny spis daňového
subjektu a žurnalizovaný spis. Žurnalizovaný spis obsahuje dokumenty, ktoré mali vzťah k vyrubeniu
dane za príslušné zdaňovacie obdobie a daňový spis obsahuje aj iné, s dorubenou daňou nesúvisiace,

dokumenty. V daňovom spise ID č. 2120098156/DK/500000050406/DU sa nachádza žiadosť správcu
dane o medzinárodnú výmenu informácií, adresovanú finančnej správe Českej republiky, týkajúcu sa
odberateľa ZODANO TRADE s.r.o., ev. č. 449657/2018 z 3. augusta 2018 (dokument uvedený pod
por. č. 18 prílohy „OBSAH SPISU“) aj odpoveď českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií týkajúcu sa odberateľa ZODANO TRADE s.r.o. ev. č. 575829/2018 z 8. októbra 2018

(dokument uvedený pod por. č. 21 prílohy „OBSAH SPISU“), avšak sa nenachádza v administratívnom
spise správneho súdu za iné zdaňovacie obdobia, nakoľko tieto dokumenty sa týkajú zdaňovacieho
obdobia november 2016. V daňovom spise ID č. 2120098156/DK/500000050406/DU sa nachádza
žiadosť správcu dane č. 102284529/2018 z 27. novembra 2018 adresovaná Finančnému riaditeľstvu SRo zrušenie stupňa utajenia analytických výstupov z kontrolných výkazov dodávateľov subjektu EMRA,
s.r.o., RYJA, s.r.o. a M-TRADE SK, s. r. o. (dokument uvedený pod por. č. 27 prílohy „OBSAH SPISU“).
Nakoľko údaje z analytických výstupov z kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty podliehajú stupňu

utajenia správca dane ich má len v elektronickej forme xlm súbor. K dokumentom týkajúcim sa zástupcov
K. T. a A. C. C. uviedol, že dané dokumenty sa nenachádzajú v daňovom spise ID č. 2120098156/
DK/500000050406/DU, nakoľko sú z obdobia pred 12.04.2018 t. j. pred vytvorením iniciálnej aktivity
Poverenie na výkon daňovej kontroly č. 100723348/2018. V archivačnom systéme FS sa daňový
spis zakladá vytvorením aktivity Poverenie na výkon daňovej kontroly a následne sa doň v časovom

slede dopĺňajú ďalšie dokumenty. Z uvedeného dôvodu dokumenty vytvorené pred dňom vytvorenia
poverenia sa v daňovom spise nenachádzajú. Do administratívneho spisu neboli zaradené, nakoľko
ich existencia nesúvisí s dorubenou daňou. Správca dane a následne žalovaný z dôvodu opatrnosti
zasiela predmetné plné moci, ktoré sa nachádzali v informačnom systéme správcu dane samostatným
listom. Záznamy (dôkazy), ktoré posudzoval odvolací orgán sa tiež všetky nachádzali v informačnom
systéme (IS FS). Žalovaný pri vydaní v poradí tretieho rozhodnutia disponoval príslušným spisovým

materiálom, nakoľko dôkazy v listinnej podobe – kópie, ktoré boli predložené odvolaciemu orgánu pri
prvej a druhej predkladacej správe, mal odvolací orgán k dispozícii aj pri vydaní v poradí tretieho
rozhodnutia o odvolaní.“ Zároveň žalovaný postupom podľa § 102 ods. 1 SSP doplnil dňa 29.05.2024
aj faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. za zdaňovacie obdobia
január 2016 (faktúra č. 2001201601), február 2016 (faktúra č. 2502201603), marec 2016 (faktúra č.

1503201601) a august 2016 ( faktúra č. 1608201601) a Výzvy č. 1011189123/2018 zo dňa 19.06.2018
adresovanej spoločnosti XIREN s.r.o., právnemu nástupcovi dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o.

120. Správny súd na základe uvedeného nemal pochybnosť o tom, že obsah administratívnych spisov
bol dostatočný pre účely konania pred orgánmi finančnej správy a pre vydanie ich rozhodnutí a rovnako

umožňoval aj prieskum napadnutých rozhodnutí zo strany správneho súdu. Správny súd považoval
za podstatné, že správca dane predmetnými listinami preukázateľne disponoval a skutkové zistenia
a právne závery správcu dane a žalovaného majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Napokon žalobca
ani nespochybnil samotnú existenciu predmetných listín (dôkazov), či realizáciu vykonaných procesných
úkonov správcu dane, nespochybnil ani skutkové zistenia z nich vyplývajúce, ako ani to, aký vplyv mala

mať neúplnosť administratívnych spisov na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu
dane. Pokiaľ ide o postup žalovaného pri predkladaní administratívnych spisov správnemu súdu, tento
nemohol mať podstatný vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ani na konanie, ktoré ich vydaniu
predchádzalo,keďžeadministratívnekonaniabolivtomčaseužprávoplatneskončené.Zároveňjenutné
dodať, že žalobca neargumentoval napokon ani tým, že listiny, ktoré mali v obsahu administratívneho

spisu absentovať boli spôsobilé privodiť mu priaznivé rozhodnutie vo veci, preto ani eventuálne
zrušenie napadnutých rozhodnutí a formálne zopakovanie administratívneho konania by podľa názoru
správneho súdu neviedlo k iným záverom orgánov finančnej správy ako tým, ktoré sú obsiahnuté
v preskúmavaných rozhodnutiach. Žalovaný ozrejmil, že bol vedený jeden spis pre účely daňového
konania a následne pre súdne konanie bolo vytvorených viacero samostatných administratívnych spisov

pre každé zdaňovacie obdobie. Podstatné je, že správca dane mal žalobcom namietané dokumenty bez
pochybností k dispozícii.

121. Správny súd je presvedčený, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
vyvodil a žalovaný ho správne vyhodnotil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho

uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani v procesnom postupe
správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali
riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní
najavo.

122. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a ani prvostupňových rozhodnutí správcu dane, a preto
žaloby ako nedôvodné vo vzťahu ku všetkým napadnutým rozhodnutiam žalovaného podľa § 190 SSP
v celom rozsahu zamietol.

123. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobca nebol v
konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný síce v konaní úspešný

bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody
podľa § 168 SSP, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané.

124. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

file_0.jpg

file_1.wmf

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.