Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 26, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011711
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8120011711.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

26. júna 2023 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXXX/XX, prechodne bytom C., G. F. X

sa uznáva vinným

z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, pretože:

dňa 9.4.2019 v čase okolo 14.00 hod. na stavbe rekonštruovaného rodinného domu v C. H. I. G.
F. XXXX/X na parcele KNC č. 2370 v k.ú. C., ako osoba poverená majiteľkou rodinného domu
J. B. B. na organizovanie a zabezpečovanie rekonštrukčných prác v dome, kedy sprevádzal pri
ohliadke staveniska, za účelom dodávky elektroinštalačných prác, poškodeného C. B., došlo za presne

nezistených okolností k uvoľneniu nedostatočného dreveného prekrytia stavebného otvoru určeného
na vybudovanie schodiska o rozmeroch 0,82 x 4 metre, umiestneného v podlahe na prvom poschodí
stavby a k následnému pádu poškodeného C. B. z výšky 3,4 metra až na spodné podlažie domu na
betónovú podlahu, pričom podľa znaleckého posudku utrpel poškodený ťažké, priamo život ohrozujúce
poranenia . polytraumu, a to mozgovolebečné poranenie, zlomeninu pravej spánkovej kosti, zlomeninu
pravej strany záhlavnej kosti, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v ľavej čelovo-spánkovotemennej
krajine, podpavúčnicové krvácanie v pravej spánkovo-temennej krajine, pomliaždenie s krvácaním ľavej
strany mozočka, neúplné vykĺbenie prvého krčného stavca, trieštivú zlomeninu pravej kľúčnej kosti,

sériovú zlomeninu Iv. až X. rebra vpravo, z toho dvojitú zlomeninu IV. až VIII. Rebra vpravo, pomliaždenie
pravej strany pľúc, prenumotorax a tekutinu pravej strany hrudníka, zlomeninu tela II. driekového stavca
a priečneho výbežku, úrazový šok ťažkého stupňa spojený s bezvedomím pričom C. B. na následky
týchto zranení dňa X.X.XXXX zomrel, čím obvinený, podľa vydaného stavebného povolenia Mesta
Prešov č. SÚ/9065/2017-Ko/160 zo dňa 26.7.2017 (v ďalšom Stavebné povolenie) nedodržal podmienky
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri uskutočňovaní stavby čím porušil § 18 zákona
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práce a nedostatočne a nesprávnym spôsobom

zabezpečil prekrytie stavebného otvoru čím porušil čl. 3. Zabezpečenie otvorov a jám v znení čl. 3.
1., čl. 3. 2. uvedené v prílohe č. 1 Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností (v ďalšom Vyhláška), čo bolo porušenie predpisov v priamej súvislosti
s úrazom poškodeného

tedainému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to
porušením dôležitej povinnosti, vyplývajúcej z jeho postavenia alebo uloženej mu podľa zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri

prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24

(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenej A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., C. XXXX/XX vo výške 3.917,32 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., C.
XXXX/XX so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených:
- A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., C. XX,

- B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., C. XX,
- G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., C. XX,
- C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. K. XXXX, XXX XX C., F. A.,

s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24. septembra 2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu, sp. zn.
3Pv 212/19/7707, na obžalovaného A. B. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spáchal prečin
usmrtenia podľa § 149 ods.1, 2 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, tak ako je tento uvedený
vyššie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedkyne
poškodenej A. B., svedkov J. L., M. B., G. B., prečítaním zápisnice o výpovede svedkyne J. B. B.,
prečítaním znaleckých posudkov ako aj listinných dôkazov.

Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania, vyhlásil svoju nevinu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na základe plnomocenstva svojej manželky B. B. ju
zastupoval pri zabezpečovaní stavebných prác na rekonštrukciu domu na I. G. F. X D. C., ktorého ona
je výlučnou vlastníčkou. Rekonštrukciu tohto domu zabezpečoval v podstate svojpomocne. Po určitom

čase si začal hľadať osobu, ktorá by sa riadne odborne postarala o rekonštrukciu a vykonávala dozor na
tejto stavbe. Týždeň pred dňom úrazu oslovil p. B., stretli sa a dohodli sa, že p. B. prevezme celú stavbu
a následne mu odovzdal projektovú dokumentáciu, ako aj kľúče od domu. Tiež mu odovzdal stavebné
povolenie, stavebný denník, ako aj zásady dodržiavania bezpečnosti pri práci. Pán B. mu prevzatie
týchto dokladov nepodpísal, malo to byť uvedené v zmluve o dielo. Čo sa však už nestalo. Hneď po

stretnutí išli spoločne na stavbu, kde p. B. stavbu prevzal. Všetko mal právne ošetriť právnik G. B., ktorý
mal pripraviť príslušné listiny a to najmä zmluvu o dielo.

Deň pred nehodou sa s p. B. stretol priamo na stavbe, kde už pracoval ďalší pracovník p. B.. Všetci traja
prezreli celú stavbu. Následne sa dohodli aké práce bude treba v najbližšom čase vykonať. Na druhý

deň 9. apríla 2019 asi o 7:00 hod. otvoril stavbu a p. B. mohol pokračovať v práci. S p. B. sa stretol nastavbe o 13:00 hod. Pustil p. B. dovnútra a odišiel do prednej časti domu k p. B.. Pán B. zostal v zadnej
časti domu a niečo si tam mal merať. Po desiatich minútach začul buchot, zo zadnej časti domu, kde
bol p. B.. Vybehol na chodbu v prvom podlaží, kde sa zastavil rovno pri otvore, v podlahe určenej na

schodisko. Otvor bol prekrytý starými dverami, ktoré boli poopierané ponad otvor o stenu. Boli tam asi
tri dvere a keď odtiahol jedny dvere videl cez dieru na zemi v suteréne ležať p. B.. Následne k nemu
zbehol a zakričal B. aby ihneď volal záchranku. Čo sa týka tej zábrany nad otvorom pre schodisko, tak
to vyhotovil tesár J. L., niekedy mesiace, resp. až rok pred nehodou.

Svedkyňa poškodená A. B. uviedla, že v ten deň ráno jej manžel povedal, že ide robiť elektrinu na I.
G.. Neskôr v priebehu dňa jej zavolal p. B. o tom čo sa stalo. O tom, že má začať robiť elektrinu u p.
B. sa dozvedela deň pred tým, poobede. Ona doma po nehode nenašla žiadne listiny ohľadom tejto
jeho zákazky.

Svedok J. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že naposledy na danej stavbe bol v októbri 2018,

keď tam robil špalety, t.j. predprípravu na osadenie okien. Predmetné zábradlie vyhotovil niekedy v máji,
resp. v júni 2018, pričom naň použil nejaké hranoly, resp. dosky.

Svedok M. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v ten deň mu okolo obeda volal p. B. aby s ním
prišiel na obhliadku danej stavby. Na stavbe mal robiť steny a podlahy. Asi po desiatich minútach odišiel,

pričom p. B. zostal na stavbe a robil nejaké premeriavania ohľadom elektriky. Za účelom vyhotovenia
cenovej ponuky pre stavebníka. Počas toho ako bol v dome si všimol, že predmetný stavebný otvor
nebol vôbec zabezpečený, pričom cez neho bola položená pozdĺžne iba jedna fošňa. On povedal B. aby
si dával pozor. Tento svedok následne ďalej po nahliadnutí do dokumentácie uviedol, že v čase jeho
návštevy predmetný stavebný otvor nebol zabezpečený tak, ako je to na nej uvedené.

Svedok G. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v deň nehody ráno bol na mieste samom, pričom si všimol
dieru na zemi (podlahe), pričom okolo nej bola nejaká konštrukcia, boli tam nejaké hranoly a cez tú dieru
boli opreté dvere. Na kratšej strane tej diery, bola o dvere z boku opretá, tzv. podlážka o rozmeroch 1,20
m x 0,6 m. Okolo obeda prišiel p. B., pričom si pamätá, že B. posunul tie dvere, ktoré boli cez tú dieru

bližšie k hrane otvoru tej diery. On pracoval v jednej miestnosti, p. B. v druhej miestnosti. Následne prišiel
p. B.. Okolo 13:30 – 14:00 hod. začul nejaký tupý úder. Prvý sa rozbehol k tej diere p. B., následne on,
pričom uvidel cez tú dieru, že v pivnici leží p. B.. B. išiel dole do pivnice ku B. a on zavolal záchranku. On
nevedel aký vzťah bol medzi p. B. a p. B.. Pán B. mu dával pokyny ohľadom špaliet pre okná a takisto
ho poučil o bezpečnosti pri práci.

Podľa § 16 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo

b/ nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 149 ods. 1,2, písm. a/ Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti, závažnejším spôsobom konania
spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu,
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej podľa zákona.

Podľa § 18 Zák. č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - spolupráca zamestnávateľov:

(1)
Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy
na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca

zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda
určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov
na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.(2)
Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa
informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie

prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov.
Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom
zamestnancov pre bezpečnosť.
(3)
Zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci

montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní
dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce.
Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.
(4)
Stavebník, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zabezpečujúci práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom

dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a
uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.25)
(5)
Stavebník je povinný na účely stavebného konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie
projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením a jej zmeny podľa § 14 ods. 1 písm. d), ktorá

je vyhotovená v súlade s § 4 ods. 1, ak je určená na plnenie úloh zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Kópiu vydaného odborného stanoviska oprávnená právnická
osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Podľa § 5 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z. – odovzdanie

a prevzatie staveniska alebo pracoviska na stavenisku:

(1)
Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci písomne dohodnuté podľa § 18 ods. 1 zákona medzi
zhotoviteľmi obsahuje aj spôsob odovzdania a prevzatia staveniska alebo pracoviska na stavenisku

formou záznamu o odovzdaní a prevzatí pracoviska na stavenisku. Rovnako sa postupuje pri súbehu
stavebných prác s prácami počas prevádzky.
(2)
Pred začatím stavebných prác na stavenisku treba, aby stavebník záznamom o odovzdaní a prevzatí
staveniska odovzdal stavenisko zhotoviteľovi.

(3)
Zhotoviteľ, ktorý prevzal stavenisko od stavebníka, môže odovzdať záznamom o odovzdaní a prevzatí
pracoviska stavenisko alebo konkrétne pracovisko
a)
jednému ďalšiemu zhotoviteľovi, ktorý na konkrétnom pracovisku bude vykonávať svoju pracovnú

činnosť, alebo
b)
späť stavebníkovi.
(4)
Záznam o odovzdaní a prevzatí pracoviska na stavenisku obsahuje

a)
identifikáciu konkrétneho pracoviska na stavenisku, ktoré je predmetom odovzdania a prevzatia medzi
zhotoviteľmi,
b)
identifikačné údaje odovzdávajúceho subjektu, ktorými sú jeho názov alebo obchodné meno, sídlo a

identifikačné číslo a meno a priezvisko zodpovednej osoby za odovzdanie konkrétneho pracoviska na
stavenisku,
c)
identifikačné údaje preberajúceho subjektu, ktorými sú jeho názov alebo obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo a meno a priezvisko zodpovednej osoby za prevzatie konkrétneho pracoviska na

stavenisku,
d)
dohodnuté podmienky alebo požiadavky zhotoviteľov,
e)dátum a čas odovzdania a prevzatia konkrétneho pracoviska na stavenisku a podpisy zodpovedných
osôb za odovzdanie a prevzatie konkrétneho pracoviska na stavenisku za zhotoviteľov.
(5)

Ak pracovisko nie je odovzdané ďalšiemu zhotoviteľovi, tento ďalší zhotoviteľ je zhotoviteľom
vykonávajúcim pracovnú činnosť na pracovisku iného zhotoviteľa.

Podľa čl.3, prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z. –
odovzdanie a prevzatie staveniska alebo pracoviska na stavenisku:

1.
Otvory a jamy na stavenisku alebo komunikácii, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy
zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m.
2.
Zakrytie otvoru a jamy súvislým poklopom sa musí vykonať tak, aby ho nebolo možné pri prevádzke

odstrániť alebo poškodiť. Únosnosť súvislého poklopu musí zodpovedať predpokladanej prevádzke.
3.
Otvory a jamy, v ktorých sa bezprostredne vykonávajú práce, sa nezakrývajú. Ak sa v blízkosti týchto
otvorov a jám zdržujú ďalšie osoby vykonávajúce práce, musia byť otvory a jamy ohradené alebo
strážené počas trvania ohrozenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom predmetného domu je J. B.
B., manželka obžalovaného. Táto skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX k.ú. C.. Na tomto
rodinnom dome sa začali realizovať stavebné práce – rekonštrukcia, na základe stavebného povolenia
č. SU/9065/2017-Ko/160, ktorý vydalo J. C., ako stavebný úrad dňa 26. júla 2017, na základe žiadosti

stavebníka J. B. B..

Dňa 19. februára 2018, písomne splnomocnila J. B. B. ako stavebník svojho manžela A. B., aby ju
v plnom rozsahu zastupoval ako stavebníka v rozsahu práv a povinností tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného stavebného povolenia. O tom svedčí písomné splnomocnenie z uvedeného dňa, ktoré

predložil obžalovaný a ktoré je žurnalizované vo vyšetrovacom spise na č.l. 359.

Obžalovanýnasvojuobranuuvádzal,žezodpovednouosobouvzmyslepríslušnýchprávnychpredpisov
sa stal poškodený C. B. v zmysle ich ústnej dohody a prevzatia staveniska. Na základe vykonaného
dokazovania má súd za to, že táto jeho obrana je účelová v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti,

v tejto trestnej veci.

Podľa § 5 vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 sa vyžaduje na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pri prevzatí staveniska, písomný záznam o tejto skutočnosti,
pričom tento písomný záznam musí v zmysle tohto ustanovenia obsahovať päť konkrétnych skutočností.

Nebolo teda preukázané, že obžalovaný odovzdal stavenisko v zmysle tohto právneho predpisu. Aj keby
medzi obžalovaným a nebohým poškodeným bola uzatvorená ústna dohoda o výkone prác a o prevzatí
staveniska, takáto dohoda a prevzatie by bolo bez právnych účinkov, ktoré predpokladajú príslušné
právne predpisy.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie z nej a zo svedeckej výpovede svedka M.
B. vyplýva, že predmetný stavebný otvor mal byť určitým spôsobom zabezpečený a to prekrytými
dverami, resp. podlážkou, resp. nejakými kari rohožami. Aj keď súd ma pochybnosti, či skutočne v čase
nehody bol tento stavebný otvor takto „zabezpečený“, nič to nemení na tom, že keby takto aj bol, nebol
zabezpečený tak ako to vyžaduje príslušná vyhláška Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR,

t.j. že by bol ohradený pevným dvojtyčovým zábradlím, vysokým najmenej jeden meter, resp. že by bol
zakrytý súvislým poklopom, ktorého únosnosť by zodpovedala predpokladanej prevádzke. Predmetný
stavebný otvor teda nebol zabezpečený v zmysle vyššie uvedených osobitných predpisov a preto je
na mieste vyvodzovať zodpovednosť obžalovaného ako splnomocnenca stavebníka za porušenie tejto
jeho povinnosti, t.j. dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri uskutočňovaní

stavby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.Ako konkrétne mal byť uvedený stavebný otvor zabezpečený, vyplýva z fotografie č.16 znaleckého
posudku č. 9/2019, ktorý vypracoval N. O. L., súdny znalec pre odbor bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.

Z vyššie uvedených svedeckých výpovedí vyplýva, že obžalovaný prezrel celú stavbu ako deň pred
uvedenou nehodou, tak aj v deň nehody. Obžalovaný teda musel vidieť a vedieť, že predmetný stavebný
otvor nie je zabezpečený v súlade s osobitnými predpismi. Bolo preto povinnosťou obžalovaného
okamžite zjednať nápravu a zabezpečiť daný stavebný otvor, resp. vydať pokyn na prerušenie

rekonštrukčných prác do času riadneho zabezpečenia tohto otvoru. Nič na tomto závere súdu nemení
skutočnosť, že svedok J. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v máji, resp. v júni 2018 mal byť
tento stavebný otvor, ním riadne zabezpečený.

Na základe uvedeného má preto súd za to, že obžalovaný musel vedieť, že tým, že nezabezpečí
daný stavebný otvor v súlade s osobitnými predpismi môže dôjsť k ohrozeniu zdravia pracovníkov,

ktorí vykonávali rekonštrukciu rodinného domu, pričom sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že
zabezpečenie stavebného otvoru dverami a inými prostriedkami, ktoré nie sú pevne ukotvené v podlahe,
resp. v stene pri tomto stavebnom otvore je dostatočné, a že ohrozenie života a zdravia nespôsobí.

Bohužiaľ sa tak stalo, keď poškodený C. B., pri výkone stavebných prác stratil rovnováhu, nemohol sa

zachytiť pevného zábradlia, následkom čoho prepadol cez takto zabezpečený stavebný otvor, pričom
mu boli spôsobené zranenia, ktoré boli dôvodom jeho neskoršieho úmrtia.

Podľa znaleckého posudku č. 057/19 J. C. D., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, poškodený
utrpel polytraumu a to mozgovolebečné poranenie, zlomeninu pravej spánkovej kosti, zlomeninu pravej

strany záhlavnej kosti, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v ľavej čelovo-spánkovotemennej krajine,
podpavúčnicové krvácanie v pravej spánkovo-temennej krajine, pomliaždenie s krvácaním ľavej strany
mozočka, neúplné vykĺbenie prvého krčného stavca, trieštivú zlomeninu pravej kľúčnej kosti, sériovú
zlomeninu Iv. až X. rebra vpravo, z toho dvojitú zlomeninu IV. až VIII. Rebra vpravo, pomliaždenie
pravej strany pľúc, prenumotorax a tekutinu pravej strany hrudníka, zlomeninu tela II. driekového stavca

a priečneho výbežku, úrazový šok ťažkého stupňa spojený s bezvedomím pričom C. B. na následky
týchto zranení dňa X.X.XXXX zomrel. Tieto zranenia zodpovedajú pádu osoby cez otvor z poschodia
na nižšie poschodie.

Na základe takto vykonaného dokazovania preto súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože nebohému poškodenému C. B.
z nedbanlivosti spôsobil smrť, pretože ako splnomocnenec stavebníka porušil dôležité povinnosti, ktoré
mu vyplývali z vyššie uvedených právnych predpisov, keď nezabezpečil stavebný otvor tak ako ho mal.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa výpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Súd nemal za preukázané,
žeby v období posledných štyroch rokov bol priestupkovo postihnutý. V mieste trvalého bydliska mu nie

je nič negatívne vytýkané.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 ods.2 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody na dva roky až na päť rokov.

Pri zvažovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prihliadol súd na skutočnosť, že
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život - § 36 písm. j) Tr. zákona, pričom súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona.Podľa § 49 ods.1, písm. a/ Tr. zákona. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolností prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na 1 až 5 rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u A. B. dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného
nebude potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho
názoru, že vzhľadom na povahu činu, rodinné a osobné pomery a doterajšiu jeho beztrestnosť, postačí
uložiť podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov,
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 287 ods.1, veta prvá Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.1 Tr. poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Právny nástupca poškodeného, jeho manželka A. B. si uplatnila náhradu škody spočívajúcu v náhrade
nákladov na pohreb vo výške 1.068,32-Eur, úhrady za hospic v ktorom poskytovali jej manželovi opateru
vo výške 2.184,-Eur, úhrady za náplaste na ošetrenie dekubitov vo výške 665,-Eur a cestovných
nákladov za cesty do zariadení, ktoré poskytovali jej manželovi zdravotnú starostlivosť a opateru
v celkovej výške 898,56,-Eur. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

22.700,-Eur.

Nemajetkovú ujmu si vo vzťahu k obžalovanému uplatnili aj deti nebohého poškodeného – A., B., G.
a C. vo výške 4x 5.000,-Eur.

Súd vykonaným dokazovaním, a to predloženými listinnými dôkazmi – faktúrou pohrebnej spoločnosti
Glória s.r.o., Prešov, č. 201010416 zo dňa 4.3.2000 a potvrdením o vykonaní platby zo dňa 11.3.2020
mal preukázané celkové náklady na pohreb poškodeného vo výške 1.068,32,-Eur. Predloženými
pokladničnými dokladmi, kde na strane príjemcu je uvedená Arcidiecézna charita – Hospic matky Terezy,
Bardejov, mal súd za preukázané, že za pobyt nebohého poškodeného v uvedenom hospici, jeho

manželka vynaložila celkovo 2.184,-Eur. Predloženými pokladničnými dokladmi, kde na strane príjemcu
jeuvedenálekáreňobchodnejspoločnostiProviteas.r.o.,Prešov,malsúdzapreukázané,žezanáplaste
hydroclean,určenénaliečbudekubitovnebohéhopoškodeného,vynaložilajehomanželkacelkovo665,-
Eur.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd zaviazal obžalovaného na úhradu týchto nákladov v celkovej
výške 3.917,32,-Eur

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody z titulu náhrady cestovného a nemajetkovej ujmy, je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by

ho. Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 288 ods.2 Tr. poriadku, odkázal poškodenú A. B. so
zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces. Z uvedeného dôvodu preto aj deti nebohého
poškodeného súd odkázal s celým ich nárokom na náhradu škody, podľa § 288 ods.1 Tr. Poriadku na
civilný proces.

Súd záverom konštatuje, že ostatné vykonané dôkazne prostriedky na hlavnom pojednávaní, ktoré nie
sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle § 2 ods.12 Tr. poriadku v tomto rozsudku, nie sú nositeľmi
takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak ako tieto uvedené vyššie.
Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre toto rozhodnutie resp. týkajú sa okolností, ktoré boli zistené
z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.

Obhajoba navrhovala doplniť dokazovanie výsluchom súdneho znalca N. O. L. pretože má za to, že
v prípravnom konaní bolo porušené právo na obhajobu, keď obžalovaný nemohol klásť pri výsluchu
súdneho znalca otázky. Ďalej žiadala aby ako svedkovia boli vypočutí O. B. J., J. P. B., Q. C., D. Q.,R. S., J. B., J. D. a O. B., ktorí mali priamo fyzicky pracovať na danej stavbe a majú mať vedomosť
o vykonaní stavebných prác a zabezpečení jednotlivých priestorov na stavbe.

Čo sa týka návrhu na výsluch súdneho znalca, súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní dňa 12. apríla 2023 výslovne súhlasil s čítaním všetkých znaleckých posudkov, ktoré boli
zabezpečené v prípravnom konaní a teda sa svojho práva na výsluch súdneho znalca vzdal.

Čo sa týka výsluchu vyššie uvedených osôb ako svedkov, má súd za to, že ich výsluch nieje potrebný

z dôvodu, že z výsluchov doposiaľ vypočutých svedkov bolo preukázané, že uvedené osoby sa v deň
nehody na stavbe nezdržiavali a teda sa nemôžu vyjadriť k tomu, akým spôsobom bol zabezpečený
stavebný otvor. Spôsob zabezpečenia stavebného otvoru mal súd preukázaný z výpovede svedkov, ktorí
v deň nehody boli na stavbe a z fotodokumentácie zo zápisnice o obhliadke miesta činu.

Z takto uvedených dôvodov preto súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.