Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201698
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123201698.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C.
XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, so sídlom: Farská 12, 949 01 Nitra,
IČO: 50 650 190, proti žalovanému v 1. rade: D. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., a
žalovanej v 2. rade: E. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Juraj

Gajdoš, advokát, so sídlom: Štefánikova 15, 949 01 Nitra, IČO: 53 533 801, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/17/2023 - 134 zo dňa 30. januára
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C/17/2023 - 134 zo dňa 30. januára 2024
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 16C/17/2023 - 134 zo dňa 30. januára 2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“)
Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie konanie prerušil podľa ust. § 164 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“)
do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp zn. 16C/3/2024.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., E. F., parcela registra „C“ evidovanej

na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, evidovanej
na liste vlastníctva č. XXXX a jej odovzdania žalobkyni vrátane náhrady trov konania. V priebehu
konania žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobkyni domáhali určenia vlastníckeho práva
k tej istej nehnuteľnosti, a to v podiele 1/1. Keďže prebiehalo konanie, ktoré má podstatný význam
pre konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, súd prvej inštancie vyzval strany, aby sa
vyjadrili k postupu podľa ust. § 164 CSP, pričom žalovaní vyjadrili s týmto postupom súhlas a žalobkyňa

s predmetným postupom nesúhlasila. Súd prvej inštancie zvážil nevyhnutnosť potreby prerušenia
predmetného konania a dospel k záveru, že je potrebné ho prerušiť práve z dôvodu konania začatého
vzájomnou žalobou žalovaných, lebo sa v ňom rozhoduje o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie mal za to, že táto otázka podstatne ovplyvňuje aktívnu vecnú legitimáciu v pôvodnom
konaní a dospel k záveru, že nie je žiaduce v ňom pokračovať bez jeho prerušenia, keďže prípadné
rozhodnutie by mohlo nežiaducim spôsobom ovplyvniť postavenie sporových strán, predovšetkým

žalovaných. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že je nežiaduce, aby duplicitne posudzoval tie isté
právne otázky v dvoch rôznych konaniach.
3. Podaním doručením súdu prvej inštancie dňa 5. februára 2024 žalobkyňa podala v zákonnej
lehote voči predmetnému uzneseniu odvolanie. Predmetné odvolanie v podstate odôvodnila tým,
že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že sa súd prvej inštancie pokúsil o iné vhodné opatrenia
pred rozhodnutím o prerušení konania. Mala za to, že súd prvej inštancie mohol vykonať predbežné

prejednanie sporu v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/3/2024, v ktorom by zistil argumenty a názorystrán sporu, pričom v tomto konaní mal vykonať procesné úkony. Súd prvej inštancie sa mal tiež pokúsiť
o zmier.
4. Žalovaní podaním zo dňa 25. marca 2024 reagujúc na predmetné odvolanie žalobkyne argumentovali

tým,ževzmysleust.§164CSPjelennaúvahesúdu,čikonanieprerušíalebobudevkonanípokračovať.
Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa paralelne vedie konanie o určenie vlastníckeho práva
knehnuteľnosti,ktorúžalobkyňažiadavyprataťvtomtokonaníamátozásadnývýznampretotokonanie,
bolo jeho právom predmetné konanie fakultatívne prerušiť. V tejto súvislosti podporne poukázali na
rozhodovaciu prax v podobných veciach, konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

5 Co 137/2009 zo dňa 30. apríla 2009.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
8. Podľa § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v
konaní i bez návrhu.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
10. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné

opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,
resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie
tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní a aplikovať to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv

účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). Toto
ustanovenie musia súdy interpretovať a uplatňovať v súlade so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), najmä s jej čl. 152 ods. 4.

Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca
právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí
spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v predmetnom článku Ústavy SR, a ktorá ukladá povinnosť
prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
21/2000).
11. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa ust. § 164 CSP je potrebné uviesť,
že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by
súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká

na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže
dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Účelom ustanovenia § 164 CSP je
možnosť súdu konanie prerušiť najmä z dôvodu hospodárnosti konania, ale do úvahy prichádza jeho
aplikácia aj v prípadoch, v ktorých sa takýmto postupom súdu napĺňa samotný cieľ občianskeho súdneho
konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu. Keďže

prerušenie konania v zmysle tohto ustanovenia závisí od úvahy súdu, mohol by odvolací súd spochybniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie o prerušení konania vtedy, ak by bolo arbitrárne (svojvoľné), t. j. ak by
nebolo vôbec odôvodnené, alebo ak by bolo výsledkom aplikácie príslušnej procesnej normy v zjavnom
rozpore s jej účelom a zmyslom. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je
odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania

môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa
uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne
ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súdvlastným predbežným posúdením otázok, riešených v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu.
12. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., E. F., parcela registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vedenej na
liste vlastníctva č. XXXX a jej odovzdania žalobkyni vrátane náhrady trov konania. Podaním zo dňa 12.
januára 2024 žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobkyni domáhali určenia vlastníckeho
práva k tej istej nehnuteľnosti ako aj náhrady trov konania. Ďalej zistil, že na čl. 121 sa nachádza

úradný záznam o tom, že vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn.
16C/3/2024. Z vyjadrení strán sporu k postupu podľa ust. § 164 CSP odvolaciemu súdu vyplynulo, že
žalovaní na rozdiel od žalobkyne súhlasili s prerušením konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol
oprerušeníkonanianapadnutýmrozhodnutím.Odvolacísúdmalzobsahupredmetnéhoodvolaniazato,
že žalobkyňa namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods.

1 písm. b) CSP].
13. Odvolací súd mal za preukázané, že paralelne popri sebe existujú dve konania, pričom v oboch
sa koná o nároku k tej istej nehnuteľnosti s tými istými stranami (vo vylúčenom konaní v opačnom
procesnom postavení). Odvolací súd konštatuje, že je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pretože táto skutočnosť „rozhodne“ o aktívnej vecnej

legitimácii predmetného konania, lebo ak žalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti nemá
nárok na jej vypratanie žalovanými. Na základe týchto skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že vylúčené konanie má podstatný význam pre prvotné konanie, a
preto je nevyhnutné rozhodnúť o prerušení konania a svoje závery dostatočne odôvodnil. Odvolací súd
považuje námietky žalobkyne za nedôvodné, pretože o prerušení konania sa nerozhodlo vo vylúčenom

konaní, a teda procesné úkony alebo možnosť predbežného prejednania sporu vo vylúčenom konaní
nemá vplyv, respektíve je irelevantné pre posúdenie dôvodnosti samotného rozhodnutia o prerušení
pôvodného konania. Odvolací súd záverom konštatuje, že po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že nedošlo k takej vade konania na súde prvej inštancie, ktoré by viedlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces žalobkyne, pretože procesný postup súdu prvej inštancie hodnotí odvolací

súd ako správny.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia.
15. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.