Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201935
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8121201935.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: TVAREKO s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 462 233, zastúpeného Peter Farkaš, advokátska
kancelária spol. s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti žalovanému
v 1. rade: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92
Praha 4 – Michle, IČO: 649 48 242, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, žalovanému v 2. rade: U9, a. s., so sídlom

Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o.,
so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, žalovaného v 3.
rade: TOBIX, s.r.o., so sídlom 090 03 Ladomirová 20, IČO: 43 928 676, zastúpenému IURISTICO s. r.
o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/49/2021-328 zo dňa 23.
júna 2022 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/49/2021-395 zo dňa 11.
júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/49/2021 – 328 zo dňa 23. júna 2022
v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/49/2021-395 zo dňa 11. júla 2023.

II. Žalovaní v 2. a 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia vo výroku

I. žalobu zamietol, vo výroku II. priznal žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, vo výroku III. priznal žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku IV. priznal žalovanému v 3. rade proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto náhrad rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej

dňa 10.12.2020, ktorá bola osvedčená Notárskou zápisnicou č. N 212/2020, Nz 48946/2020, NCRls
49519/2020, v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A. B. v prospech
žalovaného v 3. rade. Žalobca namietal porušenie § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.527/2002Z.z.“)keďargumentoval,
že dražba sa konala na Notárskom úrade JUDr. Rastislava Demetera v miestnosti s rozlohou 4 x 5
m2, z čoho vyplýva, že miesto dražby nebolo stanovené tak, aby poskytovalo možnosť neobmedzenej

účasti na dražbe. Uvedené podľa žalobcu platí o to viac, že v danom čase boli vládou SR prijaté prísne
opatrenia týkajúce sa zabránenia šíreniu ochorenia COVID 19. S poukazom na uvedené mal žalobca
za to, že bol dotknutý na svojich právach vo vzťahu k obmedzenej možnosti účasti vyššieho počtu
potencionálnych účastníkov na dražbe a zabezpečenia čo najvyššej možnej ceny vydraženia, čo bolo
jeho primárnym záujmom. Okrem toho oznámenie miesta dražby považoval za zmätočné, nevhodne

zvolené a nejednoznačne určené, nakoľko bolo označené ako Notársky úrad JUDr. Viery Čopákovej
(JUDr.RastislavDemeter),Tkáčska2,08001Prešov.Zároveňbolovčasti„U“tohtooznámeniaakosídlo
notára uvedená adresa Hlavná 787/87, 077 01 Kráľovská Chlmec. Ďalej žalobca namietal dobrovoľnú
dražbu s ohľadom na § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., keď tvrdil, že konanie dobrovoľnej dražby
nebolo oznámené v periodickej tlači, čo mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby. S poukazom na
§ 22 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. namietal možnosť uskutočnenia opakovanej dražby, lebo žalovaný

v 2. rade ako dražobník upustil od dražby z dôvodu, že ho o to písomne požiadal navrhovateľ dražby
(žalovaný v 1. rade). Žalobca tvrdil, že dražobník po upustení od dražby už nemohol vykonať opakovanú
dražbu a v prípade, ak mal žalovaný v 1. rade záujem dražbu vykonať, mal ju vykonať ako prvú -
novú dražbu, a znovu zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby (znalecký posudok nie starší ako 6
mesiacov). Dodal, že o upustení od dražby mal žalovaný v 2. rade bezodkladne informovať Okresný

úrad, katastrálny odbor (§ 19 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.), čo nespravil. Napokon žalobca namietal
s ohľadom na § 8 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. neumožnenie nahliadnutia do rámcovej zmluvy zo dňa
1.3.2016, na ktorú odkazovali čiastkové zmluvy o výkone dražby/opakovanej dražby, a ktorá obsahovala
dôležité podmienky vykonávania dražby, ako napr. zníženie najnižšieho podania.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 8 ods. 2; 11 ods. 1, 4; 12 ods. 1; 16 ods. 7; 19 ods. 1,
3, 4; 21 ods. 2 až 4; 22 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré obsahujú úpravu archivačnej povinnosti,
ďalších podmienok postupu pri dražbách, ohodnotenia predmetu dražby, zmluvy o vykonaní dražby,
upustenia od dražby, zmarenia a neplatnosti dražby a opakovanej dražby, pričom dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal žiadne také závažné porušenie zákona, ktoré by malo za následok, že proces

dražby bol netransparentný a neboli vytvorené podmienky pre riadne speňaženie predmetu dražby, v
dôsledku ktorého by bol negatívne dotknutý na svojich vlastníckych právach.

4. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. súd prvej inštancie opísal
priebeh dražobného konania a uviedol, že napriek rozsiahlej inzercii bol o predmet dražby len minimálny

záujem. Tvrdenie žalobcu, že miesto dražby nebolo dostatočne priestranné pre potencionálnych
záujemcov preto považoval za účelové a špekulatívne. Poukázal, že vyhláška Úradu verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 27, publikovaná dňa 24.11.2020 vo Vestníku SR č. 17/2020
stanovovala pre konanie dražby výnimku v § 4 ods. 2 písm. d) a neobmedzovala počet osôb na 1 m2,
ako sa mylne domnieval žalobca. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, že by existovali

iní záujemcovia, ktorí sa opakovanej dražby nemohli zúčastniť pre nedostatok priestoru v mieste dražby,
hoci o to mali záujem a zdôraznil, že notárske úrady sú bežne miestom konania dobrovoľných dražieb.

5. K tvrdenej zmätočnosti oznámeného miesta dražby súd prvej inštancie uviedol, že miesto konania
dražby bolo riadne identifikované adresou Tkáčska 2, Prešov. V čase vyhotovenia oznámenia o

dražbe sa realizovala výmena notárskych úradov medzi JUDr. Vierou Čopákovou a JUDr. Rastislavom
Demeterom. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2. rade podľa súdu prvej inštancie správne z opatrnosti
pri mieste konania dražby uviedol v zátvorke JUDr. Rastislava Demetera, nakoľko bol v čase podpisu
oznámenia o dražbe dôvodný predpoklad, že v čase dražby už bude mať sídlo notárskeho úradu na
adrese Tkáčska 2, Prešov. Preto nepovažoval za preukázané, že by takáto identifikácia miesta dražby

reálne pomýlila akéhokoľvek záujemcu.

6. K namietanému porušeniu § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. (oznámiť konanie dražby v periodickej
tlači) súd prvej inštancie uviedol, že prvé kolo dražby inzeroval žalovaný v 2. rade v Hospodárskych
novinách zo dňa 8.6.2020, druhé kolo dražby v Dražobných listoch č. 31, ročník 13 zo dňa 13.8.2020

a č. 38, ročník 13 zo dňa 1.10.2020 (Dražobné listy sú periodikom registrovaným na Ministerstve kultúry
Slovenskej republiky pod reg. č. EV 2423/03, tematická skupina A10 a sú rozširované Slovenskou
poštou a. s., pričom boli rozdistribuované aj v meste Prešov), tretie upustené kolo dražby inzerovalv Hospodárskych novinách zo dňa 12.10.2020 a tretie zrealizované kolo dražby v Hospodárskych
novinách zo dňa 24.11.2020.

7. K namietanému porušeniu § 22 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., spočívajúcemu v nemožnosti
realizovať opakovanú dražbu v prípade upustenia od dražby, súd prvej inštancie uviedol, že v prípade
dražby a opakovanej dražby ide o dva samostatné pojmy s rozličným právnym významom. Zákon č.
527/2002 Z. z. na rozdiel od dražby nezakazuje vykonať opakovanú dražbu v prípade, keď došlo k
upusteniu od opakovanej dražby. Súd prvej inštancie poukázal aj na závažné okolnosti, ktoré viedli k

upusteniu od opakovanej dražby, ktorá sa mala konať dňa 29.10.2020, keď uznesením vlády Slovenskej
republiky č. 678 zo dňa 22.10.2020 bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania
od 24.10.2020 do 1.11.2020 v čase od 05:00 hod. do 01:00 hod. nasledujúceho dňa. Argumentoval,
že z dôvodu tohto obmedzenia nebolo možné zabezpečiť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. neobmedzenú účasť na opakovanej dražbe stanovenej na deň 29.10.2020. Konštatoval, že
žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ opakovanej dražby preto správne požiadal žalovaného v 2. rade

o upustenie od jej konania, keďže v danej situácii ani neexistovala iná možnosť, ako od opakovanej
dražbystanovenejnadeň29.10.2020upustiť.Zároveňpoukázal,žežalovanýv2.radezaslaloznámenie
o upustení Okresnému úradu Prešov, katastrálnemu odboru doporučenou zásielkou do vlastných rúk
dňa 2.11.2020, čím si splnil svoju povinnosť podľa § 19 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.

8. K namietanému neumožneniu nahliadnutia do dražobného spisu, konkrétne do rámcovej zmluvy o
výkone dražieb zo dňa 1.3.2016, súd prvej inštancie uviedol, že nesprístupnenie rámcovej zmluvy v čase
po udelení príklepu, a teda po ukončení dražobného procesu, nemalo a ani nemohlo mať potenciálny
vplyv na výsledok dražby a už vôbec nie na výšku ceny dosiahnutej dražením. Žalobcovi tak nemohla
vzniknúť žiadna ujma.

9. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešným žalovaným
v 1. až 3. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že miesto konania dražby ako hromadného podujatia malo byť zvolené
tak, aby nebola obmedzená účasť záujemcov na dražbe. Argumentoval, že dražobník mal počítať s

účasťou minimálne troch osôb – dražobník, notár a žalobca (ktorý bol prítomný pri všetkých kolách
dražby). V prípade miestnosti s rozmermi 4 x 5 metrov, pri dodržaní vtedajšieho opatrenia 2 m
odstupu medzi osobami, bola v danom čase a mieste za existujúcich protipandemických okolností
značne obmedzená možnosť účasti na tejto dražbe. Žalobca dôvodil, že v záujme dosiahnutia čo
najvyššieho počtu účastníkov dražby má právo na to, aby bolo miesto dražby zvolené tak, že tým nebude

účasť na dražbe obmedzená. Mal za to, že zvolením nevhodného miesta dražby dňa 10.12.2020 bol
dotknutý na svojich právach a i keď sa dražby bežne konajú v priestoroch notárskych úradov, vtedajšia
epidemiologická situácia nebola bežnou. Žalobca tvrdil, že nebol povinný preukázať, že existovali iní
záujemcovia, ktorí sa opakovanej dražby nemohli zúčastniť pre nedostatok priestoru v mieste dražby,
hoci o to mali záujem, ani takéto osoby presne označiť.

12. Ďalej žalobca argumentoval zmätočnosťou oznámenia miesta dražby. Uviedol, že pre záujemcov
o účasť na dražbe sú dôležité údaje týkajúce sa miesta, kde sa konkrétna dražba koná. V dražobnom
oznámení toto miesto musí byť jednoznačne a presne identifikované tak, aby nemohlo dôjsť k
zameniteľnosti s iným miestom.

13. Vo vzťahu k uskutočneniu opakovanej dražby po upustení od opakovanej dražby žalobca uviedol, že
pojem dražba zahŕňa celý proces (teda nielen prvé kolo dražby), a to prípravu dražby, konanie dražby a
konanie po dražbe. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ zákonodarca používapojem „dražba“, je tým myslená dražba prvá. Dôvodil, že takýto názor nie je logický ani vo vzťahu k iným
zákonným ustanoveniam. Zdôraznil, že písomná žiadosť navrhovateľa o upustenie od dražby podľa § 19
ods. 1 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. viedla k ukončeniu dražobného procesu, preto nebolo možné

vykonať opakovanú dražbu po upustení od dražby. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo
upustené len od tretieho kola dražby (čo žalobca rozporoval), potom aby sa toto tretie kolo mohlo konať
opätovne, mala byť k uvedenému kolu uzatvorená nová zmluva s podmienkami jeho vykonania.

14. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ mu žalovaný v 2. rade nesprístupnil rámcovú zmluvu

(resp. jej kompletné znenie), porušil tým zákon a žalobca bol dotknutý na svojich právach. Skutočnosť,
že sa tak stalo po udelení príklepu, považoval za nepodstatnú. Dôvodil, že zákon nelimituje porušenie
zákona len do momentu udelenia príklepu licitátorom. Neplatnosť dražby sa riadi osobitným právnym
predpisom a neposudzuje sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov.
Poukázal, že nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade žalobcovi rámcovú zmluvu najskôr nesprístupnil
vôbec, následne počas konania len jej časť (6 z 20 strán). Dôvodil, že rámcová zmluva reguluje o. i.

podmienky vykonávania dražby a má dopad na osoby, ktoré zmluvu neuzavreli a ani sa s ňou nemohli
oboznámiť. Mal za to, že súd prvej inštancie mu tým zobral možnosť preveriť transparentnosť dražby.

15. Napokon žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal porušením výšky minimálneho
prihodenia v jednotlivých kolách dražby. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v tejto časti považoval

za nepreskúmateľný. Mal za to, že dražobník pri jednotlivých kolách dražby porušil bod 1.2 rámcovej
zmluvy, nakoľko znížil sumu minimálneho prihodenia zo sumy 3.000 eur na sumu 1.000 eur. Postupoval
tak v rozpore s písomnou dohodou medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby. Uvedeným postupom
došlo podľa žalobcu k porušeniu zákona takým spôsobom, ktorým bol dotknutý na svojom práve získať
dražbou vyšší výťažok, pričom považoval za nerozhodné, že sa dražby v konečnom dôsledku zúčastnil

len jeden záujemca.

16. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že miesto konania dražby zohľadnilo predchádzajúci vývoj dražobného
procesu a ohlas zo strany potencionálnych záujemcov o vydraženie predmetu dražby, ktorý bol po
celý čas minimálny. Tvrdil, že v mieste konania dražby zabezpečil splnenie všetkých nariadených
protipandemických opatrení a žalobca netvrdil ani nepreukázal opak. Zároveň dodal, že miesto konania
dražby bolo jednoznačne identifikované adresou Tkáčska 2, Prešov.

18. Ďalej žalovaný v 2. rade argumentoval, že zákon č. č. 527/2002 Z. z. v žiadnom ustanovení
nezakazuje vykonať opakovanú dražbu v prípade, keď došlo k upusteniu od opakovanej dražby. Dôvodil,
že v čase vytýčeného tretieho kola dražby na deň 29.10.2020 z dôvodu obmedzenia pohybu a pobytu
zavedeného uznesením vlády Slovenskej republiky, nebolo možné zabezpečiť neobmedzenú účasť na

opakovanej dražbe. Preto požiadal žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ opakovanej dražby žalovaného
v 2. rade o upustenie od jej konania. V danej situácii tak neexistovala iná možnosť, ako od opakovanej
dražby stanovenej na deň 29.10.2020 upustiť, a to výlučne z dôvodu prísnych protiepidemiologických
opatrení.

19. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nesúladu sumy najnižšieho prihodenia, ktoré podľa
rámcovej zmluvy bolo stanovené vo výške 3.000 eur, pričom v oznámení o opakovanej dražbe bolo
stanovené vo výške 1.000 eur, žalovaný v 2. rade poukázal na § 11 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z., podľa ktorého minimálne prihodenie musí byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom
dražby. Uviedol, že oznámenie o dražbe bolo podpísané navrhovateľom dražby (žalovaným v 1. rade) aj

dražobníkom(žalovanýmv2.rade),tedaminimálneprihodeniebolostanovenénazákladeichvzájomnej
dohody. Zároveň dodal, že ak bolo najnižšie podanie stanovené v nižšej výške, nie je možné namietať,
že týmto by došlo k obmedzeniu účasti potencionálnych záujemcov na dražbe z dôvodu neprimerane
vysokého minimálneho prihodenia. Uzavrel, že stanovenie výšky minimálneho prihodenia v sume 1.000
eur nemohlo spôsobiť na strane žalobcu žiadnu faktickú ujmu.

20. Žalovaný v 3. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že miesto konania dobrovoľnej dražby bolo štandardne zvoleným miestom obvyklého konania
dobrovoľných dražieb, ktorým notárske úrady sú. Okrem toho v čase konania dotknutej dražby (dňa10.12.2020) nebola povinnosť dodržiavať 2 metrové rozostupy medzi osobami, ako to tvrdí žalobca.
Argumentoval, že žalobca nepreukázal, že by zvolené miesto konania dobrovoľnej dražby spôsobilo
obmedzenie účasti záujemcov o dražbu na dobrovoľnej dražbe.

21.Žalovanýv3.radepovažovalzasprávnezáverysúduprvejinštancieajpokiaľideožalobcomtvrdené
porušenie § 22 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o podmienkach konania opakovanej dražby. Uviedol,
že toto zákonné ustanovenie sa v danom prípade neuplatní, keďže sa nevzťahuje na prípady, kedy sa
upustilo od opakovanej dražby, ale na prípady, kedy sa upustilo od prvého kola dražby alebo je dražba

neplatná. V čase, kedy sa mala uskutočniť opakovaná dražba, od ktorej bolo upustené, bol zavedený
zákaz vychádzania s výnimkou výkonu vymedzených činností. V dôsledku uvedeného tak nebolo možné
zo strany dražobníka nastaviť podmienky konania dražby tak, aby bola zabezpečená neobmedzená
účasť záujemcov o dražbu.

22. Vo vzťahu k nesprístupneniu rámcovej zmluvy žalovaný v 3. rade uviedol, že dobrovoľnú dražby

možno určiť za neplatnú len z dôvodov, ktoré boli dané v čase uskutočnenia dobrovoľnej dražby.
Argumentoval, že skutočnosti, ktoré nastali až následne po ukončení dobrovoľnej dražby, nemôžu
dodatočne spôsobiť neplatnosť dražby. Navyše dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby musí byť také
porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré spôsobí ujmu na právach dotknutej osoby. Žalobca
však v tomto konaní netvrdil ani nepreukázal, že by mu nesprístupnenie celej rámcovej zmluvy privodilo

konkrétnu ujmu na právach.

23. V odvolacích replikách k vyjadreniam žalovaných v 2. a 3. rade k odvolaniu žalobca zotrval na svojej
argumentácii uvedenej v odvolaní.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne

právne závery. V procesnom postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytli pochybenia, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2
CSP).

26. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

27. Konanie o určenie neplatnosti dražby predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany

práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie
prvotných (skorších) právnych pomerov. V prejednávanom spore bola dražba vykonaná v období, ktoré
bolo do značnej miery poznačené pandemickou situáciou v súvislosti so šírením ochorenia COVID
19, ktorá mala značný vplyv na procesy a udalosti, ktoré sa počas nej odohrali, či mali odohrať. Je
všeobecne známou skutočnosťou, že v danom čase sa obmedzovali, rušili, resp. odkladali verejné

podujatia, pojednávania, a to nielen pre chorobu strán, príp. ich zástupcov, ale aj z dôvodu preventívnych
opatrení. Tieto okolnosti tvoria dôležitú substanciu, na ktorú je potrebné pri riešení tohto sporu prihliadať.
Ako uvádza § 191 CSP súd hodnotí dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Ide o koncept materiálneho vedenia sporu, ktorý obmedzuje disponovanie
sporových strán so skutkovým stavom a prispieva k celkovej spravodlivosti civilného procesu (z Števček

a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 731, marg. č. 4). Vo vzťahu
k výkladu právnych noriem Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že všeobecné súdy nemajú
poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu
práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv aoprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade
stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzodňa29.februára2012,sp.zn.1Cdo/48/2010).RovnakoajÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky

uviedol, že všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný
formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii
právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a

vetáchtoho-ktoréhozákonnéhopredpisu,aleivzákladnýchprincípochprávnehoštátu(nálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 155/2017 zo dňa 31. augusta 2017).

28. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že žalovaný v 2. rade
zorganizoval tri kolá dobrovoľnej dražby. Prvé kolo dražby sa konalo dňa 9.7.2020 o 14:00 hod. v hoteli
LINEAS v Prešove. Keďže sa nedostavil žiaden účastník, konala sa opakovaná dražba. Opakovaná

dražba bola vyhlásená Oznámením o opakovanej dražbe zn. 163/2020 a konala sa dňa 3.9.2020 o 14:00
hod. opäť v hoteli LINEAS v Prešove. Ani na opakovanú dražbu sa nedostavil žiaden účastník. V poradí
tretie kolo dražby - opakovaná dražba, bolo vyhlásené Oznámením o opakovanej dražbe zn. 218/2020
a mala sa konať dňa 29.10.2020 o 10:00 hod. v ZOC KORAL v Prešove. Vzhľadom na vtedajšiu
pandemickú situáciu a platné obmedzenia pobytu a pohybu došlo na základe žiadosti žalovaného v

1. rade ako navrhovateľa dražby k upusteniu od tohto opakovaného kola dražby (viď. e-mail C. D.
E., manažéra odboru Vymáhania a reštrukturalizácie úverov žalovaného v 1. rade zo dňa 26.10.2020,
v ktorom menovaný uviedol, že „za týchto okolností (opatrení obmedzujúcich pohyb občanov) prosím
o upustenie od dražby“).

29. Z vyššie uvedeného je podľa odvolacieho súdu nepochybné, že navrhovateľ dražby (žalovaný
v 1. rade) mal záujem na vykonaní dobrovoľnej dražby a žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonával
jednotlivé úkony smerujúce k úspešnému vykonaniu dobrovoľnej dražby. Keď bola (prvá) dobrovoľná
dražba neúspešná – pre nezáujem – spoločným kooperovaním (podpísaním zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby) dosiahli konanie opakovanej dobrovoľnej dražby. Po neúspešnosti opakovanej

dražby opätovne podnikli kroky k uskutočneniu ďalšej opakovanej dražby, ktorá sa mala uskutočniť
29.10.2020 o 10:00 hod. v ZOC KORAL v Prešove. Do prípravy tejto opakovanej dražby však
zasiahli protipandemické opatrenia, ktoré obmedzovali pohyb obyvateľstva. Uznesenie vlády Slovenskej
republiky č. 678 zo dňa 22. októbra 2020 obmedzilo slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania
od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020, v čase od 05:00 hod. do 01:00 hod. nasledujúceho dňa.

Žalovaný v 1. rade vedomý si následkov uskutočnenia dražby v týchto špecifických podmienkach,
keď bola zamedzená možnosť účasti záujemcov na dražbe, rozhodol sa vykonať kroky smerujúce
k neuskutočneniu tejto opakovanej dražby v tomto čase ovplyvnenom pandemickou situáciou a s ňou
súvisiacimi opatreniami. Je nepochybné, že zákon č. 527/2002 Z. z. na takúto mimoriadnu situáciu
nepamätá, keď zákon nedáva navrhovateľovi dražby či dražobníkovi možnosť neuskutočniť vyhlásenú

dražbu (podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné v zmysle §
18 ods. 1 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. dodatočne meniť ). Pri prísne formalistickom ponímaní
sa tak táto opakovaná dražba mala dňa 29.10.2020 konať, avšak zúčastniť by sa jej mohli v zásade
len záujemcovia, pre ktorých by to predstavovalo výkon zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej
obdobnej činnosti (ustanovená výnimka zo zákazu vychádzania). Uskutočnením dobrovoľnej dražby

by tak za daných okolností nastal stav, kedy by reálne bola obmedzená účasť väčšiny potenciálnych
účastníkov na dobrovoľnej dražbe. Konanie žalovaného v 1. rade, ktorý žiadosťou o upustenie od
dražby nechcel v skutočnosti vyjadriť svoj nezáujem na ďalšom pokračovaní dražobného procesu,
ale chcel len odsunúť termín konania dobrovoľnej dražby na obdobie, kedy by sa jej mohli zúčastniť
všetci potenciálni účastníci, bolo teda konaním plne rešpektujúcim prijaté protipandemické opatrenia

a vykonané za daných okolností zjavne v dobrom úmysle, keď zámerom žalovaného v 1. rade bola
zmena termínu dražby tak, ako sa v danom čase za účelom rešpektovania prijatých opatrení odročovali
napr. aj súdne pojednávania. Žalovaný v 2. rade konaniu žalovaného v 1. rade správne porozumel
a opakovaná dražba bola následne nanovo vytýčená Oznámením o opakovanej dražbe zn. 267/2020 a
konala sa dňa 10.12.2020 v priestoroch Notárskeho úradu v Prešove. Na opakovanú dražbu sa dostavil

účastník, ktorý urobil podanie a stal sa vydražiteľom predmetu dražby. Odvolací súd teda uzatvára, že
konaním dražby po upustení od dobrovoľnej dražby v tomto špecifickom prípade s ohľadom na všetky
okolnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, nedošlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z. z.30. Odvolací súd sa stotožňuje aj s ďalšími závermi súdu prvej inštancie ohľadne správne
zvoleného a oznámeného miesta dražby. Vykonanie dražby v priestoroch notárskeho úradu možno
považovať za štandardné, pričom konanie dobrovoľnej dražby dňa 10.12.2020 už nebolo obmedzené

protipandemickými opatreniami. Tie síce aj v danom čase platili, avšak s takým obsahom a rozsahom, že
umožňovali vykonanie dobrovoľnej dražby a účasť záujemcov. Je zrejmé, že priestory notárskeho úradu
v danom prípade postačovali a neobmedzili žiadneho účastníka v účasti na dobrovoľnej dražbe. Úvaha
žalobcu, že v prípade väčšieho počtu účastníkov by sa títo (aj z dôvodu protipandemických opatrení)
do určeného priestoru nepomestili, sú irelevantné. Dotknutý notársky úrad bol riadne označený adresou

a aj označením oboch notárov – pôvodnej notárky a nového notára sídliacich na tejto adrese. Ak by aj
ktorýkoľvek potenciálny účastník mal pochybnosti vyplývajúce z takéhoto označenia miesta dobrovoľnej
dražby, uvedením mien oboch notárov získal vedomosť, na koho sa s prípadnou otázkou ohľadne miesta
konania dobrovoľnej dražby môže obrátiť so žiadosťou o vysvetlenie.

31. Pokiaľ ide o ostatnú námietku ohľadne znenia rámcovej zmluvy o výkone dražieb a sumy

minimálneho prihodenia, aj tu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.
Nesprístupnenie rámcovej zmluvy v čase po udelení príklepu objektívne nemôže ovplyvniť platnosť skôr
uskutočnenej dobrovoľnej dražby. Ak bolo minimálne prihodenie dohodnuté v rámcovej zmluve na 3.000
eur a v oznámení o dražbe bolo uvedené 1.000 eur, ide o rozpor, ktorý však v danom prípade nemal
na priebeh dražby vplyv. Suma minimálneho prihodenia je povinnou náležitosťou oznámenia o dražbe.

Dražba by tak bola postihnutá vadou len v prípade, ak by neboli dodržané podmienky stanovené
v oznámení o dražbe a nie v zmluve o vykonaní dražby. Zároveň, ak bola v oznámení uvedená nižšia
suma minimálneho prihodenia, je to na prospech záložcu (žalobcu). Napokon ustanovenie o výške
minimálneho prihodenia nemalo na praktický priebeh dobrovoľnej dražby žiaden vplyv, keď k zvyšovaniu
sumy prihadzovaním (vzhľadom na jediného účastníka dražby) ani len nedošlo. K porušeniu zákona,

ktoré by v príčinnej súvislosti spôsobilo poškodenie práv či ujmu žalobcovi teda nenastalo.

32. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o zákonnosti a platnosti
dobrovoľnej dražby, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v 2. a v 3. rade priznal proti neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 1. rade, ktorému trovy
odvolacieho konania nevznikli, náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).