Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203451
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124203451.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátuA.B.C.aA.D.E.,vprávnejvecižalobkyne:B.F.G.H.,smiestompodnikaniaNastrelnici969/8A,
Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 44 016 191, zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovaným: 1. I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.,
L. X/XX, 2. M. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 8.
apríla 2024 č. k. 12C/23/2024-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným
v 1. a 2. rade, aby strpeli prechod a prejazd žalobkyne, jej zamestnancov, dodávateľov a
odberateľov, vrátane prejazdu nákladnými motorovými vozidlami a mechanizmami cez parcelu registra
E, nachádzajúcu sa v okrese Nitra, obci H., katastrálnom území H., evidovanú na mape určeného
operátu ako parcela č. 5/1, orná pôda o výmere 8 033 m2 zapísanú pre okres Nitra, obec H., katastrálne
územie H. na liste vlastníctva Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru LV č. XXXX, a to v

priestorovom vymedzení o parcelou registra C bez založeného listu vlastníctva vlastníka, evidovanou
na katastrálne mape ako parcela č. 1226/84, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2, ako aj
o parcelou registra C bez založeného listu vlastníctva vlastníka, evidovanou na katastrálne mape ako
parcela č. 1226/28, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 412 m2, resp. v priestorom vymedzení
existujúcimi vnútro-areálovými komunikáciami existujúcich na uvedených parcelách registra C a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). Žalobkyni uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej o zriadenie odplatného vecného
bremena (výrok II.). Rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne
v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí (výrok III.). Rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, § 336 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhala uložiť žalovaným v 1. a 2. rade, aby strpeli prechod a prejazd žalobkyne, jej zamestnancov,

dodávateľov a odberateľov, vrátane prejazdu nákladnými motorovými vozidlami a mechanizmami cez
predmetné parcely. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou stavieb zapísaných na LV č.
XXXX v kat. úz. H., ďalej so súhlasom jej rodičov užíva stavbu zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. H., je
väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. H., má zriadené
prevádzkarne v obci Paňa v objektoch, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého Poľnohospodárskeho
družstva Agrokombinát Dolná Nitra. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. H.. Pokúšala sa so žalovanými dohodnúť o stabilnej úprave užívania
parciel, ale k dohode nedošlo. Na vstupe do areálu je inštalovaná brána žalovaných, ktorá bola praktickystále otvorená a žalobkyňa mala k bráne aj kľúč. Žalobkyňa koncom roka 2023 nehnuteľnosti prenajala,
podnájomca si doviezol svoje výrobné zariadenia, následne žalovaní začali žalobkyni, jej rodinným
príslušníkom, jej nájomcovi a jej podnájomcovi z ničoho nič brániť v prístupe k jej nehnuteľnostiam, a to

smerom k žalobkyni selektívne a diametrálne odlišným spôsobom od ostatných osôb, vstupujúcich do
areálu bývalého družstva. Podnájomca odstúpil od nájomnej zmluvy, bolo mu bránené odniesť si svoje
výrobné zariadenia, nebol vpustený do areálu, volaná bola aj polícia dňa 16. 02. 2024. Dospel preto
k záveru, že žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predloženými listinnými
dôkazmi preukázala, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. že je daná potreba dočasnej

úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalovaní jej (ako aj jej nájomcom) bránia v
nerušenom prístupe k nehnuteľnostiam, sťažujú žalobkyni vstup k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve,
prístupová cesta a jediný možný prístup vedie len cez pozemky vo vlastníctve žalovaných, pričom
žalobkyňa nemá možnosť využívať svoje nehnuteľnosti bez nutnosti využívania nehnuteľností pozemku
- vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. S poukazom na uvedené skutočnosti ako aj citované
zákonné ustanovenia rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, pretože na základe predložených

dôkazov mal osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Mal za to, že pokiaľ sa nevyrieši sporná otázka práva prechodu cez pozemok vo vlastníctve
žalovaných, nie je vhodné a nebolo vhodné, aby sa nejaká zmena v užívaní pozemkov realizovala. V
tomto prípade neodkladné opatrenie smeruje voči žalovaným, ktorí reálne bránia žalobkyni v prístupe
k jej nehnuteľnostiam, ktoré žalobkyňa nevyhnutne potrebuje, čím môžu ohrozovať a ohrozujú výkon

vlastníckeho práva žalobkyne k jej nehnuteľnostiam, keďže jej zamedzujú a sťažujú jediný prístup.
Žalovaní uskutočňujú úkony smerujúce k zamedzeniu a sťaženiu vstupu žalobkyne, jej nájomcov a
tretích osôb k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, žalobkyňa, jej nájomcovia nemajú možnosť užívať
svoje vlastníctvo, resp. predmet nájmu, musia vzniknutú situáciu riešiť, ich postavenie sa zhoršilo, a
to práve konaním žalovaných. Zotrvanie súčasného stavu nie je dosť dobre možné, naďalej by boli

a sú ohrozované vlastnícke práva žalobkyne, jej podnikanie, ako aj nájomné vzťahy vyplývajúce z
uzatvorených nájomných zmlúv, žalobkyni hrozí škoda a pri porovnaní do akej miery príde nariadením
neodkladného opatrenia do zásahu práva žalovaných. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia
je primerane zodpovedajúce ochrane práv a záujmov žalobkyne. S poukazom na ustanovenie § 336
ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, a to žalobu o zriadenie odplatného

vecného bremena s odkazom na ustanovenie § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom sama
žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentovala podaním takejto žaloby.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, na základe ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2.1. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniachodôvodmi tým,že navydanienapádanéhouznesenianebolisplnenéprocesnépodmienky
(§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože

súprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboli
uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Mal za to, že neboli splnené procesné a ani
hmotnoprávne podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia a zároveň súdom uložené povinnosti
sú vo vzťahu k nim za aktuálneho právneho a skutkového stavu obsolentné a bez právneho dôvodu.

Skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie akejkoľvek povinnosti súdom prvej inštancie, neexistovali
ani v čase vydania napádaného uznesenia. Z výroku napádaného uznesenia vyplýva, že meritom
veci samej bude zriadenie vecného bremena za odplatu. S poukazom na ustanovenie § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka považuje žalobkyňou uvádzané skutočnosti ohľadne jej oprávneného
užívania stavby teľatník RV na CKN parc. č. 1226/45 so súhlasom jej rodičov, ako i skutočnosti ohľadne

existencie jej podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným v LV č. XXXX pre k. ú. H.
za irelevantné pre toto konanie, pretože žalobkyňa nie je vlastníčkou stavby teľatník RV na CKN parc.
č. 1226/45 a oprávnenie užívať danú stavbu nebolo doposiaľ preukázané absolútne žiadnym dôkazom
a nehnuteľnosti evidované v LV č. XXXX pre k. ú. H. nie sú stavbami. Je nesporné, že spolu s jeho
manželkou ako žalovanou v 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci k. ú. H., a to

parcely registra „E“ parc. č. 5/1 – orná pôda o výmere 8 033 m2, a to každý z nás v rozsahu 1 v pomere
k celku. Stavby žalobkyne ako i dotknutý pozemok sú súčasťou areálu bývalého Poľnohospodárskeho
družstva Agrokombinát Dolná Nitra. Do areálu je možné pristupovať tromi cestami, a to prístup 1
(prístup, ktorý požaduje žalobkyňa), prístup 2 cez developerský projekt „Bocianie hniezdo“ a prístup3 cez obecnú prístupovú cestu obce Paňa v spodnej časti areálu. Pre použitie prístupu 3 je potrebné
len otvoriť neuzamknutú a nekontrolovanú bránu, v čom žalobkyni podľa jeho vedomostí nikdy nikto
nebránil. Uviedol, že v areáli sú vybudované spevnené plochy, po ktorých je možné sa pohybovať

osobnými i nákladnými motorovými vozidlami. Po začiatku činnosti spoločnosti PLASTBOX, s.r.o., ho
pán H., vlastník stavby s popisom „VÝR.HALA,OCEL.PRÍST.“ postavenej na CKN parc. č. 1226/26,
informoval, že sa mu niekto vlámal do jeho nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v areáli a odcudzil z jeho
zásob obilia. Následne z ich chovu oviec, realizovaného v areáli, bolo odcudzené jahňa, potom ako
bolo pri ovčíne videné cudzie auto. Uvedené udalosti ho viedli k tomu, že vstupnú bránu, ktorá bola do

areálu cez deň väčšinou otvorená, uzamkol, za zachovania možnosti vstupu do areálu po tom, ako ho
žiadateľ o vstup do areálu cez náš pozemok telefonicky požiada. Tvrdil, že žalobkyni ani jedenkrát nebol
odoprenýprechodaleboprejazdcezichpozemokapokiaľinédoareáluvstupujúcesubjektyhodnoverne
preukázali svoje prepojenie so žalobkyňou, takisto im prechod alebo prejazd cez pozemok nikdy nebol
odopretý. Poukázal na to, že ani on, ani žalovaná v 2. rade neodopierajú možnosť prechodu a prejazdu
cez pozemok. Jedinou zmenou oproti predošlému „režimu“ je skutočnosť, že prechod a prejazd cez

pozemok začal byť kontrolovaný (nie však odopieraný ani znemožňovaný), prioritne za účelom ochrany
ich vlastníckeho práva. Zastal názor, že ako vlastník pozemku má právo byť informovaný o skutočnosti,
ktoužívadotknutýpozemokzaúčelomprechoduaprejazduamáprávoodoprieťtentoprechodaprejazd
subjektom, ktoré nepreukážu svoje vlastníctvo k stavbám nachádzajúcim sa v areáli alebo skutočnosť,
že ich prechod a prejazd cez pozemok je naviazaný na výkon vlastníckych a od nich odvodených

práv vlastníkov stavieb v areáli. Takáto limitácia práv by proporcionálne nezodpovedala rovnováhe
medzi právami a obmedzeniami na strane žalobkyne a subjektov, ktorí svoje nároky odvodzujú od jej
vlastníckeho práva a právami a obmedzeniami na ich strane ako vlastníkov pozemku, ktorí by podľa
žalobkyne mali strpieť akýkoľvek spôsob výkonu práva prechodu a prejazdu cez pozemok. Podaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný, pretože nie je splnená základná

podmienka pre jeho nariadenie, a to potreba neodkladnosti úpravy pomerov. Uviedol, že prechod a
prejazd cez pozemok pre žalobkyňu je a vždy bol umožnený. Do areálu a k stavbám žalobkyne je možné
sa dostať aj dvomi ďalšími prístupmi, ktoré v súčasnosti nie sú nijako kontrolované ani limitované. Za
uvedeného predpokladu sa tak stráca nielen neodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami,
ale aj samotná potreba takejto úpravy, keďže žalobkyňa má alternatívnu možnosť prístupu ku svojim

stavbám. Poukázalna to, že z neodkladného opatrenia nemá ako vedieť, ktorá osoba prechádzajúca cez
pozemok do areálu je zamestnancom, dodávateľom alebo odberateľom žalobkyne. Práve za uvedeným
účelom prebieha kontrola na bráne a pokiaľ sa vstupujúca alebo vychádzajúca osoba identifikuje svojou
príslušnosťou k niektorej z uvedených skupín, je jej prechod a prejazd cez ich pozemok umožnený.
Výrok nariadeného neodkladného opatrenia, ktorý priamo oprávňuje iné subjekty ako strany sporu

(zamestnancov, dodávateľov a odberateľov žalobkyne), namietal a považoval ho za nevykonateľný a
nesprávny. Zamestnanci žalobkyne, jej dodávatelia alebo odberatelia nie sú stranami sporu v tomto
konaní a výrok napádaného uznesenia tak nemôže priamo zakladať vznik oprávnenia pre osoby, ktoré
sa daného oprávnenia v konaní nedomáhali. Takéto oprávnenie je navyše všeobecné a neurčité.

2.2. Namietal tiež prvý výrok s tým, že strpenie prechodu a prejazdu cez parcelu nariaďuje alternatívne.
Takto formulovaný alternatívny výrok je zmätočný, nakoľko rozsah, v ktorom má umožniť prechod
a prejazd, uvedený vo výroku neodkladného opatrenia nie je totožný. Súd prvej inštancie tak
nariadil dodržiavať neodkladné opatrenie aj v rozsahu, v ktorom nie sú vlastníkmi EKN parcely
5/1 a výkonom a dodržiavaním neodkladného opatrenia bude dochádzať k zasahovaniu do práv

vlastníkov susednej nehnuteľnosti, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania. Čo sa týka rozsahu určeného
neodkladným opatrením, považoval určenie rozsahu v priestorovom vymedzení existujúcimi vnútro-
areálovými komunikáciami za neurčité. Pri uplatňovaní neodkladného opatrenia tak nie je možné
objektívne a nesporne určiť, kde sú hranice vnútro-areálových komunikácií na pozemku. Jediné možné,
akceptovateľné a domáhanému nároku zodpovedajúce spôsoby vymedzenia rozsahu nehnuteľnosti,

na ktorej sa ukladá povinnosť prechodu a prejazdu, je vymedzenie hraníc parciel alebo geometrickým
plánomalebouvedenímobjektívnychrozmerovurčitéhorozsahu.Akékoľvekinévymedzeniejepotrebné
vyhodnotiť ako neurčité.

2.3. Namietal tiež, že žalobkyňou požadovaný rozsah, na ktorom je ukladaná povinnosť, nezodpovedá

požiadavke primeranosti. Súd prvej inštancie v tomto smere absolútne nezohľadnil zásadu
proporcionality ako jeden zo zásadných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle
ktorej bolo potrebné porovnať tvrdený nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zásah
do práv spôsobených neodkladným opatrením. Pokiaľ však je rozsah nehnuteľností v neodkladnomopatrení stanovený CKN parcelami 1226/84 a 1226/28, tento zjavne presahuje reálnu potrebu žalobkyne
a neprimerane zasahuje do ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie na základe uvedeného
nedostatočne zohľadnil potrebu proporcionality a vyváženosti nariadeného neodkladného opatrenia,

ktoré vydal oveľa širšie, ako by skutočne a nevyhnutne bolo potrebné.

2.4. Tvrdil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený tým, že navrhovaný
petit ako i navrhovanému petitu zodpovedajúce výroky napádaného uznesenia sú neurčité, vzájomne
si odporujúce, určujúce povinnosť žalovaným aj na pozemku, ktorý nie je v ich vlastníctve a priamo

oprávňujúce tretie subjekty, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania, čo všetko vyústilo do nezákonného
rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, teda nesprávne zistil, že žalobkyňa nemá možnosť iného prístupu
ku svojim stavbám ako cez pozemok EKN parc. č. 5/1 a nesprávne zistil, že žalobkyni je bránený
prístup k jej nehnuteľnostiam z ich strany (žalobkyňa ako aj ďalšie osoby cez náš pozemok po kontrole
prechádzajú), čo zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Čo sa týka

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP uviedol, že tento odvolací dôvod je v zásade
prípustný vždy v prípade, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia,
v ktorom bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté len na základe tvrdení a dôkazov predložených
navrhovateľom. Toto odvolanie je prípustným prostriedkom procesnej obrany, ktorý v čase vydania
napádanéhouznesenianeboluplatnenýazpredloženýchtvrdeníadôkazovvyplýva,žezistenýskutkový

stav tvrdený žalobkyňou a deklarovaný v napádanom uznesení neobstojí. V konečnom dôsledku mal
tiež za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
bolo vzhľadom na nedôvodnosť uplatneného nároku nesprávne aplikované ustanovenie § 325 ods.
1 CSP o nariadení neodkladného opatrenia, pričom malo dôjsť k jeho odmietnutiu alebo zamietnutiu
podľa príslušných ustanovení CSP. Vyššie uvádzané dôvody sa vzťahujú i na nesprávnosť výrokov II.

a III. napádaného uznesenia, a to z dôvodu ich subsidiárnej povahy vo vzťahu k výroku I. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a žalovaný v 1. rade má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná v 2. rade podala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, odôvodniac ho tým, že na vydanie napádaného uznesenia neboli splnené procesné
podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f)CSP),zistenýskutkovýstavneobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedla, že neboli splnené procesné
a ani hmotnoprávne podmienky pre vydanie uznesenia, proti ktorému odvolanie smeruje a zároveň
súdom uložené povinnosti sú bez právneho dôvodu a tieto skutočnosti neexistovali ani v čase vydania

napádaného uznesenia. Mala za to, že výrok I. je nevykonateľný, neurčitý, vzájomne rozporný a priamo
oprávňuje subjekty, ktoré nie sú účastníkmi konania a ukladá povinnosti na pozemkoch, ktoré nie sú
v ich vlastníctve. Poukázala na to, že vstup do areálu vždy umožnila a nikdy neprišlo k tomu, že by nebol
komukoľvek umožnený prechod do areálu. Záverom uviedla, že areál má viacero vlastníkov a firiem, ale
nikto z nich nemal a nemá problém s prístupom k svojmu majetku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil

napadnuté uznesenie a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade ani žalovanej v 2. rade písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou –
žalovanými v 1. a 2. rade, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania
alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSPa contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že je potrebné ho podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
uložiť žalovaným v 1. a 2. rade, aby strpeli prechod a prejazd žalobkyne, jej zamestnancov, dodávateľov

a odberateľov, vrátane prejazdu nákladnými motorovými vozidlami a mechanizmami cez parcely registra
E, nachádzajúcu sa v okrese Nitra, obci H., katastrálnom území H., evidovanú na mape určeného
operátu ako parcela č. 5/1, orná pôda o výmere 8 033 m2 zapísanú pre okres Nitra, obec H., katastrálne
územie H. na liste vlastníctva Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru LV č. XXXX, a to v
priestorovom vymedzení o parcelou registra C bez založeného listu vlastníctva vlastníka, evidovanou
na katastrálne mape ako parcela č. 1226/84, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2, ako aj

o parcelou registra C bez založeného listu vlastníctva vlastníka, evidovanou na katastrálne mape ako
parcela č. 1226/28, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 412 m2, resp. v priestorom vymedzení
existujúcimi vnútro-areálovými komunikáciami existujúcich na uvedených parcelách registra C a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladné
opatrenie nariadil a v dôsledku odvolania žalovaných v 1. a 2. rade je predmetom prieskumu

odvolacieho súdu.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím
konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom,
ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej
úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené, je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými

predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú
líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia
je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesu dokazovania.

12. Pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je vždy potrebné skúmať, či sú splnené
zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v dvoch prípadoch a to v prípade, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky
vzniku potreby nariadiť neodkladné opatrenie nemožno generalizovať. Súd bude vždy vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto
navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno zavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. V danom konaní súd
skúmal dôvody týkajúce sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.13. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala práva prechodu a prejazdu
cez pozemok žalovaných. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k pozemku nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka). Zriadiť ho môže aj do rozhodnutia vo veci samej, a to práve neodkladným
opatrením. Napriek tomu, že v rámci neodkladného opatrenia nie je potrebné rozsiahle dokazovanie,
je potrebné dodržať určité špecifické kritéria a nemôže byť nariadené svojvoľne. V rámci návrhu na

neodkladné opatrenie je potrebné, aby navrhovateľ uviedol v čom vidí konkrétne potrebu neodkladnej
úpravypomerovstým,ženemožnopriznaťochranuibageneralizovanýmvyjadreniam.Okremtohomusí
navrhovateľ označiť a predložiť dôkazy, ktorými osvedčí potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
To znamená, že úlohou navrhovateľa je, aby osvedčil dodržanie podmienok, pre ktoré je možné zriadiť
vecné bremeno v práve cesty. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo cesty vyžaduje, aby ho
súd nariadil len v prípade, ak si prístup k stavbe navrhovateľ nemôže zabezpečiť inak. Ak je prístup

k stavbe možný z viacerých pozemkov, je potrebné zvážiť a zdôvodniť, cez ktorý je nevyhnutná cesta
vedená. Nevyhnutnú cestu tiež treba trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku čo najmenej
obťažovala. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že v prípade zriadenia nevyhnutnej cesty ide o vážny
zásah do práva vlastníka pozemku. Musí preto vždy prihliadať na spravodlivý pomer medzi výhodou,
ktorúcestaposkytujevlastníkovistavbyaujmou,ktorábyvzniklazriadenímcestyprevlastníkazaťaženej

nehnuteľnosti.

14. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedenú situáciu, ako aj na vyššie vyjadrený názor, konštatuje,
že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nariadil neodkladné opatrenie v citovanom v znení
„Súd ukladá žalovaným v 1. a 2. rade, aby strpeli prechod a prejazd žalobkyne, jej zamestnancov,

dodávateľov a odberateľov, vrátane prejazdu nákladnými motorovými vozidlami a mechanizmami cez
parcelu registra E, nachádzajúcu sa v okrese Nitra, obci H., katastrálnom území H., evidovanú na mape
určeného operátu ako parcela č. 5/1, orná pôda o výmere 8 033 m2 zapísanú pre okres Nitra, obec H.,
katastrálne územie H. na liste vlastníctva Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru LV č. XXXX, a to
v priestorovom vymedzení o parcelou registra C bez založeného listu vlastníctva vlastníka, evidovanou

na katastrálne mape ako parcela č. 1226/84, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2, ako aj
o parcelou registra C bez založeného listu vlastníctva vlastníka, evidovanou na katastrálne mape ako
parcela č. 1226/28, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 412 m2, resp. v priestorom vymedzení
existujúcimi vnútro-areálovými komunikáciami existujúcich na uvedených parcelách registra „C“ a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ Prvým z dôvodov, prečo tento postup nebol pri nariadení

neodkladného opatrenia nebol správny je rozsah, ktorým je navrhnutá neodkladná úprava pomerov.
Na jednej strane súd prvej inštancie určuje, aby žalovaní strpeli prejazd cez konkretizované parcely,
na druhej umožňuje alternatívu v rámci vymedzených vnútro-areálových komunikáciách bez ich ďalšej
špecifikácie. Vzhľadom k tomu nepochybne nie je dodržaná požiadavka určitosti vecného bremena –
práva cesty, ktoré musí byť presne vymedzené. Obmedzenie práv vlastníka nehnuteľnosti musí byť

presne vyjadrené tak, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej nehnuteľnosti má žalobkyňa zriadené právo
cesty, čo v danom prípade absentuje. Na vymedzenie časti nehnuteľnosti, ktorej sa právo cesty týka,
je potrebné jej presné vymedzenie, a to prípadne aj geometrickým plánom, pokiaľ nie je jasné, kadiaľ
má cesta viesť. Odvolací súd preto považoval námietku žalovaného, ktorou namietal rozsah určený
neodkladným opatrením za dôvodnú. Súhlasil s názorom žalovaných, že pri uplatňovaní neodkladného

opatrenia tak nie je možné objektívne a nesporne určiť, kde sú hranice komunikácií na ich pozemku.
Jediné možné, akceptovateľné a domáhanému nároku zodpovedajúce spôsoby vymedzenia rozsahu
nehnuteľnosti, na ktorej sa ukladá povinnosť prechodu a prejazdu, je vymedzenie hranicami parcely
alebo geometrickým plánom alebo uvedením objektívnych rozmerov určitého rozsahu. Akékoľvek iné
vymedzenie je potrebné vyhodnotiť ako neurčité.

15. Obdobne považoval aj námietku žalovaného týkajúcu sa zásady primeranosti za opodstatnenú. Súd
prvej inštancie v rámci neurčitého vymedzenia parciel nie len že neurčitým spôsobom vymedzil, kadiaľ
má právo cesty viesť, rovnako umožnil žalobkyni prejazd cez akúkoľvek cestu v rámci pozemku, ktorá
je vymedzená v rámci areálu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia je

potrebná bezodkladná úprava pomerov v nevyhnutnom rozsahu, rovnako ako v prípade práva cesty je
potrebné, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie nevyhnutnej
cesty samo o sebe predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, preto je vždy potrebné
porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženéhopozemku. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. júna 2022 pod sp.
zn. 5Cdo 51/2020 uviedol, že „je nevyhnutné prihliadnuť aj ku konfliktu vlastníckeho práva vlastníka
stavby a vlastníkom pozemku. Pri zriadení práva nevyhnutnej cesty je potrebné dbať o to, aby právo

vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej a možno ho zriadiť len za náhradu (čl. 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Táto náhrada musí byť primeraná
ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí, teda okrem iného treba zohľadniť aj to,
že v dôsledku zaťaženia pozemku vecným bremenom spravidla klesne jeho cena.“

16. S požiadavkou primeranosti súvisí aj tá skutočnosť, že neodkladné opatrenie právom cesty nie je
možnénariadiťvprípade,akjemožnéprístupvlastníkakstavbezabezpečiťinak.Vprípade,akjemožné
zabezpečiť prístup k stavbám žalobkyne aj inak, ako tvrdí žalovaný v 1. rade, bolo by na zvážení, či
je možnosť prístupu z verejnej komunikáciu alebo cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, ktorý
by bol pre vlastníka stavby prijateľnejší. Uvedenou skutočnosťou sa súd nezaoberal, pretože vychádzal
z tvrdení žalobkyne, pričom tá tvrdila, že k jej nehnuteľnostiam je možný len jeden prístup a to práve

ten, ktorého sa domáha.

17. Je potrebné tiež uviesť, že súd prvej inštancie vymedzil právo prechodu a prejazdu aj voči
nehnuteľnostiam, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaných. Odvolací súd súhlasí s námietkou žalovaného
v 1. rade, že vo vzťahu k parcele č. 1228/101 (ktorá je súčasťou parc. č. 1226/21) nemá vlastnícke

právo, a teda zaťažil neodkladným opatrením osoby, ktoré nie sú stranou sporu v tomto konaní, pretože
parc.č.1226/28presahujeparceluč.5/1.Vtomtosmereodvolacísúddodáva,žerozhodnutiesúduprvej
inštanciezaväzujestranysporu,nietretieosoby.Akžalobkyňamalavzáujmezriadiťprávocestyksvojim
stavbám, bola zároveň povinná označiť všetkých vlastníkov nehnuteľností, cez ktoré sa má dané vecné
bremeno zriadiť. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, ak priznal žalobkyni právo vecného

bremena k parcelám, ktorých vlastníci nie sú zároveň žalovanými v danom konaní. Konanie musí
prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, ktorých sa dané právo cesty týka, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie je záväzné len pre strany sporu, ktoré sú v danom konaní označené, ich neúplne
označenie má za následok nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. Bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami v rámci odôvodnenia rozhodnutia náležite vysporiadať

a zohľadniť ako prvé účastníctvo v konaní, a teda skúmať ako aktívnu vecnú legitimáciu, tak aj pasívnu
vecnú legitimáciu v spore.

18. Napokon žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala práva cesty cez
priľahlý pozemok, a to nie len jej, ale aj jej zamestnancom, dodávateľom a odberateľom. V tomto

smere je nepochybne potrebné uviesť, že vecné bremeno (právo cesty) môže vzniknúť buď v prospech
vlastníka nehnuteľnosti alebo bytu alebo v prospech určitej osoby. Súčasne musí ísť o stavbu, ktorá
je predmetom trvalého užívania zo strany vlastníka. To znamená, že osobou oprávnenou z práva
zodpovedajúcemu právu cesty je vlastník stavby. Povedané inými slovami to znamená, že ho možno
zriadiť iba v prospech konkrétnej osoby. To však neznamená, že nie je možné, aby cestu využívala

aj tretia osoba. V tomto smere je potrebné uviesť, že je možné využívanie práva cesty aj treťou
osobou, avšak opäť je nevyhnutné mať na pamäti, že miera zaťaženia pozemku a s tým súvisiace
obmedzenia vlastníka musí byť obmedzené skôr menej ako viac. Z vyššie uvedených skutočností potom
možno vyvodiť záver, že nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom súdom prvej inštancie,
keď bez vykonania náležitého dokazovania vymedzil rozsah užívania práva cesty na neurčitý počet

osôb je nanajvýš nekonkretizovaný a nie je v súlade s požiadavkou zaťaženia obmedzení povinného
v nevyhnutnom rozsahu.

19. Pri skúmaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je tiež potrebné skúmať, či je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. Ako je uvedené vyššie v rámci osobitných náležitostí návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti
tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. To
znamená, že navrhovateľka mala hodnoverným spôsobom poukázať na potrebu úkonov, ktoré nezniesli
odklad, pre ktoré malo byť právo cesty nariadené. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti tú

skutočnosť, že samotná žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že prejazd cez sporné pozemky jej bol
umožnený, avšak tento bol kontrolovaný. Pokiaľžalobkyňa odvodzuje svoj nárok na samotnú skutočnosť
sťaženia prejazdu cez pozemky žalovaných z dôvodu, že tento prejazd je kontrolovaný, uvedené nie je
postačujúcim dôvodom pre jeho nariadenie. Je potrebné posudzovať rozdiel pri návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia, kedy je úlohou navrhovateľa osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov a žalobou
vo veci samej, kedy súd vykonáva rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého vyvodí záver o potrebe
zriadenia vecného bremena.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v konaní

úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).