Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cb/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119351709
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6119351709.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: VIETOR , s.r.o., IČO:

36 419 150, so sídlom Fraňa Kráľa 288, 032 03 Liptovský Ján, právne zastúpený: JUDr. Juraj Czifrusz,
advokát, so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: RED STAR LOGISTICS s.r.o.,
IČO:44133804,sosídlomMlynská10/5139,92101Piešťany,ozaplatenie312,00eurspríslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 312,00 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 312,00 eur od 19.08.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.08.2019 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba. Žalobca vo svojej žalobe
uvádza, že žalovaný objednal u žalobcu službu na základe objednávky dopravy. Žalobca v zmysle
uvedeného žalovanému poskytol službu v celkovej sume 312,00 eur a odplatu za službu vyfakturoval
faktúrou číslo XXXXXXXXX zo dňa 20.06.2018, splatná dňa 18.08.2018, na sumu 312,00 eur. Žalovaný
dodňapodaniažalobyanisčastineuhradiluvedenúfaktúru.Žalobcažiada,abysúdzaviazalžalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 312,00 eur, trovy konania, trovy právneho zastúpenia a náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka. Spolu so žalobou
žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX, Objednávku dopravy zo dňa 08.06.2018, výpis z obchodného
registra, úrokové sadzby ECB.

2. Dňa 03.09.2019 bol Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 17Up/803/2019
platobný rozkaz.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobný návrh neuznáva v
celom rozsahu. Žalobca nevykonal prepravu tak, ako bolo dohodnuté v objednávke, čím spôsobil škodu
žalovanému. Tovar mal byť doručený najneskôr o 10:30 dopoludnia, žalobca však predmetný tovar
doviezol oveľa neskôr. K odporu žalovaný nepripojil žiadne dôkazy.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný si služby od žalobcu objednal. Terminovaná
vykládka bola dohodnutá na deň 20.06.2018 a najneskôr do 10:30 hod.. Tvrdenie žalovaného v odpore,

že doprava nebola vykonaná ako bolo dohodnuté a dopravu žalobca vykonal neskôr, je zavádzajúce a
nezakladá sa na pravde. Vozidlo v deň vykládky bolo na mieste v čase 10:16 hod.. Z knihy jázd je vidieť
čas príchodu a trvanie výklady 6 min. Ďalej na objednávke v časti „adresa vykládky“ ako kontaktná osoba
je uvádzaný pán Koreň, ktorý tovar prevzal a vykladal. Tvrdenie žalovaného, že im bola spôsobenáškoda, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca od žalovaného neobdržal žiadnu reklamáciu a to ani v
lehote, kto ustanovuje Dohovor CMR. Žalovaný bol sprostredkovateľ prepravy a teda, ak jeho tvrdenie
je pravdivé, mal by disponovať s vyčíslením škody od svojho o klienta. Na základe vyššie uvedeného

je jednoznačné, že podaný odpor sa nezakladá na pravde. Vzhľadom na uvedené, žalobca trvá na
podanom návrhu v celom rozsahu. Spolu s replikou doručil žalobca aj výpis z knihy jázd, GPS mapu,
faktúru, Medzinárodný nákladný list, Objednávku dopravy.

5. K replike sa žalovaný nevyjadril.

6. Dňa 18.10.2023 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne
predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že
trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

7.Vzmyslečl.8základnýchprincípovzákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)

strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné
(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

12. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže

aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (čl. 8 Základných princípov,

§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný
prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného
prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo

veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd
nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo
vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom

a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnostiuplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale

zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani
bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

17. Súd uvádza, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné
(to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) musí strana výslovne poprieť skutkové tvrdenia;

a zároveň musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky
musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera
skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie
skutkových tvrdení za účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou
stranou sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za

nesporné skutkové tvrdenia. Pre procesný postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť,
ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak,
ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za
nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva
dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy,

nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich
pri svojom rozhodnutí vychádza. Aj z tohto dôvodu by mala strana sporu venovať veľkú pozornosť
skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia protistrany nezodpovedajú tomu,
ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia protistrany a uviesť vlastné skutkové
tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované, dokedy môžu skutkové tvrdenia

uvádzať, resp. ich popierať. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

18. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy
z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie
je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

19. Podľa § 610 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) zmluvou o preprave veci
sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do

určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

20. Podľa § 756 ObZ ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je
pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

21. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

22. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potrebyosobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

25. Podľa čl. 1 bod 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o
preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

26. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný

list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy
dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

27. Podľa čl. 9 bod 1 Dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom
o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

28. Podľa čl. 10 Dohovoru CMR odosielateľ zodpovedá dopravcovi za škody spôsobené osobám,
na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky, ako aj za všetky
výdavky vzniknuvšie z tohto dôvodu, iba ak by závada bola zjavná alebo dopravcovi známa v čase
prevzatia zásielky a dopravca nemal k tomu výhrady.

29. Pre súd v konaní nebolo sporné, že žalovaný si objednal u žalobcu objednávku dopravy dňa
08.06.2018 (č. l. 5). Žalobca službu pre žalovaného vykonal, čo preukázal medzinárodným nákladným
listom (č. l. 32 rub) a za svoje služby vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX dňa 29.06.2018,
s dátumom splatnosti dňa 18.08.2018 (č. l. 4). Žalovaný síce uviedol, že žalobný návrh a nárok

žalobcu neuznáva v celom rozsahu, avšak podľa názoru súdu riadne a účinne nesporoval tvrdenia
žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu spôsobil škodu, a že žalobca predmetný tovar doviezol oveľa
neskôr. Žalovaný však neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia o vzniknutej škode a ani o časovom
omeškaní žalobcu pri dodávaní tovaru. Preto súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za neúčinne
popreté žalovaným. Naviac, žalovaný svoje (nedostatočné) tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom.

Žalobca, naopak, na tvrdenia žalovaného reagoval tak, že predložil výpis z knihy jázd, z ktorým mal súd
preukázané, že tovar bol na miesto určenia dovezený o 10:16 so státím 6 minút, a teda v lehote, akú si
určilžalovaný-objednávateľvObjednávkedopravyzodňa08.06.2018.Ktýmtodôkazomaargumentom
sa už žalovaný nevyjadril, hoci bol ešte s predvolaním na pojednávanie poučený o koncentrácii konania.

30. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami rozhodol tak, že žalobcovi priznal ním celý uplatnený nárok
vo výške 312,00 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal s platením svojej pohľadávky, súd priznal žalobcovi
aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 312,00 eur od 19.08.2018 (deň nasledujúci po dni
splatnosti uvedenej vo faktúre) v zmysle § 369 ods. 1, 2 ObZ.

31. Žalobca si uplatňoval aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 eur za neuhradenú faktúru. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 ObZ a ustanovenia § 2
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. , z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas faktúru.

32. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka p. E., a to vzhľadom na nespornosť skutkových
tvrdení. Vykonanie takéhoto dôkazu považoval za nadbytočné a nehospodárne.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech. V konaní pritom nebol
tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
40. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).