Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100138
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100138.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený:
RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08

Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2024/008960-003 zo dňa
07.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 08.03.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.03.2024 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2024/008960-003 zo dňa 07.02.2024, ktorým

žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, organizačného
odboru č. OU-ZA-OO-2023/015177-013 zo dňa 15.11.2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán
prvého stupňa ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013
Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v spojení s ustanovením § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a v súlade s ustanovením §
46 § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v znení neskorších
predpisov rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 80 Eur z dôvodu porušenia povinnosti
ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že ako držiteľ zapísaný v dokladoch osobné
vozidlo značky: ŠKODA 105L, EČV: G., VIN: H. neuzavrel pre obdobie od 11.03.2021 do 11.03.2022
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na uvedené

vozidlo podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobca je dôchodca, a teda jeho jediným príjmom je len starobný
dôchodok v sume 507,30 Eur mesačne. Žalobca uviedol, že žalobcovi bude opäť uložená pokuta

pre porušenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu poistného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“),
pričom jeho povinnosť platiť povinnosť z PZP pre ďalšie obdobia ako obdobie uvedené v rozhodnutí
prvostupňového orgánu, zostáva týmto rozhodnutím nedotknutá, a to napriek skutočnosti, že vozidlo
odhlásiť a ani zmeniť držiteľa vozidla objektívne nedokáže z dôvodov popísaných v žalobe. Takto teda
žalobcovi hrozí ukladanie ďalších pokút správnym orgánom a vymáhanie splatného poistného z PZP
aj za ďalšie obdobia, a tým aj nútený výkon takýchto rozhodnutí, to všetko za situácie, že žalobca

nemá k dispozícií žiadne právne nástroje tomuto zamedziť, čo bude mať nesporne existenčné dôsledky
na žalobcu aj vzhľadom na to, že jeho jediným príjmom je len starobný dôchodok, a preto priznanieodkladného účinku je v súlade s verejným záujmom. Ďalej žalobca uviedol, že súd pri rozhodovaní
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe skúma, či samotný návrh na priznanie odkladného účinku
spĺňa formálne náležitosti, správna žaloba bola podaná včas a spĺňa zákonom stanovené náležitosti,

pričom takýto odklad má preventívny charakter a plní aj ochrannú funkciu v záujme predchádzania
protiprávnemu stavu, ktorý by výkon neskôr zrušeného rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Na záver
žalobca uviedol, že takýto odklad je teda dôvodný vtedy, keď existuje opodstatnená obava, že vzhľadom
na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon spochybneného rozhodnutia naruší práva osoby,
spôsobínezvratnýprotiprávnynásledok,prípadneohrozísúčasnýstatuspovinnéhoačlenovjehorodiny.

Uvedené vyžaduje aj samotný charakter exekučného konania, v ktorom platí zásadu zákazu restitutio
in integrum a s tým súvisiace reparácie a satisfakcie.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.07.2024 a navrhol, aby správny súd žalobu
zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok žalovaný poukázal na
to, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, na základe ktorých by mal byť splnený dôvod pre

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ďalšie pozastavenie účinnosti rozhodnutia žalovaného
ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu by bolo v rozpore
s verejnými záujmami, sledovanými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z., preto žalovaný navrhol
návrh žalobcu podľa § 185 SSP na priznanie odkladného účinku zamietnuť.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore

s verejným záujmom.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny

súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre

mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladnéhoúčinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie

odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí

byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku

krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakávauvedeniekonkrétnycharelevantnýchtvrdeníarozvedenie,včomkonkrétnepotenciálnuhrozbu

závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj
keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny

súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len vo všeobecnej
rovinetvrdením,žejehojedinýmpríjmomjestarobnýdôchodokvovýške507,30Eurahrozímuopätovné
ukladanie pokút správnym orgánom a vymáhanie splatného poistného z PZP za ďalšie obdobia a tým

aj nútený výkon takýchto rozhodnutí, avšak žalobca nepreukázal, že jeho finančná situácia je skutočne
natoľko nepriaznivá, že by v dôsledku výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozila tak závažná značná finančná škoda, ktorá by bola dôvodom vyhovieť jeho návrhu na odklad
napadnutého rozhodnutia.

12. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v
dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade fyzickej

osoby – jeho osobná, majetková a finančná situácia. Správny súd zdôrazňuje, že napadnutým
rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 80 Eur. S poukazom
na výšku uloženej povinnosti v sume 80 Eur sa správny súd nedomnieva, že ide o takú vysokú sumu,
ktorá by mala za následok hrozbu značnej finančnej škody a bola by až do takej miery neúnosná, že by
pre žalobcu predstavovala značné, až existenčné riziko. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že by

bol osobou v existenčnom ohrození v stave hmotnej núdze, ktorá by mu absolútne znemožňovala splniť
si povinnosť uloženú v tejto výške. Uvedené neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do účinkov
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej
žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov
výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka administratívneho

konania.Ztohovyplýva,ženestačí,akžalobcatvrdílento,ževprípadevykonaniažalobounapadnutého
rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda, pretože je poberateľom dôchodku. Správny súd zohľadnil
aj výšku peňažnej povinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom
návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutiažalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú
finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Správny súd uvádza, že zamýšľané dôsledky, ktoré mienil žalobca dosiahnuť návrhom na
priznanie odkladného účinku, a to zamedzenie vydávania budúcich rozhodnutí v danej veci, nemožno
dosiahnuť priznaním odkladného účinku správnej žalobe, ale až prípadným rozhodnutím správneho

súdu vo veci samej. V prípade ak by boli voči žalobcovi vedené ďalšie konania, v ktorých by mu hrozilo
opätovné uloženie pokuty za ďalšie obdobia, v ktorých nebola uzavretá zmluva o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má žalobca možnosť požiadať o prerušenie
konania v administratívnom konaní. Taktiež ani v prípade začatia exekučného konania nie je priznanie
odkladného účinku správnej žalobe dôvodom na zastavenie exekúcie.

14. Správny súd v danom prípade nemal preukázaný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).