Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 38P/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122211198
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122211198.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v právnej veci navrhovateľa – osoba

povinná z výživného: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zast. JUDr. Martin Staroň,
advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti osobe oprávnenej na výživné: E. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., zast. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., v konaní o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k toho času plnoletej E. B., nar.
X.X.XXXX z a s t a v u j e.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28P 313/2012-51 z 28.2.2013 v časti výživného na osobu
oprávnenú z výživného tak, že za obdobie od 21.12.2022 do 31.12.2022 otcovi ako osobe povinnej platiť
výživné povinnosť platiť výživného v prospech E. B., nar. X.X.XXXX ako osobe oprávnenej z výživného
n e u p r a v u j e.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 21.12.2022 sa navrhovateľ (ďalej tiež „otec“ alebo
„osoba povinná z výživného“ domáhal zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k toho času mal.
dcére B. dôvodiac, že dcéra už viac ako rok a pol býva u otca, ktorý jej zabezpečuje celkovú starostlivosť
a matka na výživu nijako neprispieva.

2. Dňa 28.2.2023 sa konalo multidisciplinárne stretnutie rodičov, na ktorom matka so zmenou výkonu
rodičovských práv a povinností nesúhlasila. Otec na uvedenom stretnutí deklaroval svoj mesačný príjem

vo výške 1200 eur a matka vo výške 700 eur.

3. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými
dôkazmi nachádzajúcich sa v spise a oboznámením spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P 313/2012
a zistil tento skutočný stav:

4. Z výsluchu navrhovateľa z pojednávania zo dňa 26.6.2023 plynie, že začiatkom roka 2022 začal

pracovať v zahraničí, aby mohol utiahnuť nadštandardné výdavky. Deti s tým súhlasili, vedia sa o seba
postarať. Zabezpečoval im stravu, mali ju neho bývanie a celkové fungovanie. Za obdobie od roku 2019
do roku 2023 bol jeho priemerný príjem do 2000 eur a po odpočítaní nutných výdavkov mu zostávalo
1200 eur 3 osoby. Na účet synovi a dcére posielal toľko peňazí, koľko potrebovali a komplet im hradilšportové aktivity. Ako svoje údaje uviedol inkaso 192 eur, nedoplatok bol 570 eur, internát synov vo
výške 120 eur, strava 40 eur poplatok v klube 112 eur, školské veci 50 eur Z výsluchu navrhovateľa
z pojednávania zo dňa 11.10.2023 vyplýva, že poukazoval jednotlivé sumy dcére na účet s tým, že deti si

neprajú, aby matka vedela, o aké sumy ide, deti takto podporuje a poskytuje im finančné prostriedky. Má
príjem nejakých 2000 eur bez DPH, je to 1700 eur. Odchádza aj do Nemecka zarobiť na extra náklady,
ktoré sú spojené so športovými aktivitami detí. V roku 2023 bol v zahraničí trikrát, a to na obdobie 3-4
týždňov.

5. Z výsluchu matky z pojednávania zo dňa 29.3.2023 plynie, že je zamestnaná na Ministerstve vnútra
SR a jej príjem činí 700 - 750 eur mesačne s tým, že dostáva aj odmeny, ale nie je to pravidelne.
Z výsluchu matky z pojednávania zo dňa 26.6.2023 plynie, že otec si zomrel pred rokom a zdedila 1-inu
bytu, v ktorom stále by ma mama. Pozemok zdedila sa so sestrou v jednej polovici. Staré auto predala a
kúpila si nové. Z výsluchu matky z pojednávania zo dňa 11.10.2023 plynie, že ak otec predal trojizbový
byt, má finančné prostriedky z predaja.

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 313/2012-51 z 28.2.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3.4.2013 a vykonateľnosť dňa 16.4.2013, bolo rozhodnuté cit: „zveruje mal. deti A.
B., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že

matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň a to od nedele
18.00 hod. nepárneho týždňa do 18.00 hod. nedele párneho týždňa,

otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň a to od nedele
18.00 hod. párneho týždňa do 18.00 hod. nedele nepárneho týždňa,

otec je povinný v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná v stanovenom čase
prevziať v bydlisku otca,

každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého
rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ich na styk pripraviť,

každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,

určuje výživné zo strany otca pre mal. A. v sume 70 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15-
teho dňa v mesiaci k rukám matky a výživné pre mal. E. vo výške 50 Eur mesačne, ktoré výživné bude

platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku,

styk rodiča, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti neupravuje,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

7. Z odôvodnenia vyplýva cit.: „Matka maloletých ja zamestnaná na Krajskom riaditeľstve PZ, ako
odbornáreferentka.MávyživovaciupovinnosťkdcéreH.G..Jejčistýmesačnýpríjemje337Eur,daňový
bonus 63 Eur a prídavky na deti 68 Eur. Výživné na najstaršiu dcéru poberá vo výške 75 Eur. Jej výdavky
pozostávajú z 240 Eur nájomné za byt, 30 Eur energie, splátka pôžičky Quatro necelých 31 Eur, ktorú si

brala na zakúpenie práčky, mobilný telefón 36 Eur, poistné pre H. 18,39 Eur, stravné lístky pre Simonu
20 Eur, matkine 17 Eur, pohonné hmoty 60 Eur, kredit Simone 3 Eura, strava základné potraviny asi
100 Eur a ďalšie nákupy asi za 100 Eur jej finančne vypomáhajú rodičia. Školské potreby, drogéria,
oblečenie, priemerne mesačne 15 Eur. Povinné zmluvné poistenie 80 Eur ročne, poplatok za komunálny
odpad 75 Eur ročne. Navrhovateľ - otec pracuje ako živnostník, zamestnáva dvoch zamestnancov.

Podľa daňového priznania je jeho príjem asi 450 Eur. Podľa daňového priznania jeho príjmy v roku
2011 boli 100 861 Eur a výdavky 99 263 Eur. Základ dane bol 1597 Eur. Otec prevádzkuje autobazár a
odťahovú službu. Podľa jeho vyjadrenia z autobazáru nemá žiadny príjem. Výdavky otca sú inkaso 260
Eur, 170 Eur úver, ktorý bral na kúpu pozemku za účelom podnikania. V súčasnosti tam už uskutočňuje
výstavbu. Podľa vyjadrenia otca mu finančne vypomáha brat, ktorý platí synovi poplatky, ktoré má pokiaľ

sa zúčastňuje súťaží, čo je mesačne 80 až 100 Eur. Ďalšie výdavky otca sú 150 Eur ročne poistné na
auto, 7 Eur deťom školský klub, 22 Eur obom obedy, 14 Eur poplatok mesačný za tréning synovi a 7 Eur
dcére. Pohonnéhmoty80až100Eur. Ďalšievýdavkymáotecnasvojustravu,ošatenieaďalšiepotreby
súvisiace s údržbou domu. Navrhovateľ uviedol, že matka zrušila deťom poistky, ktoré platila a peniazevyužila pre svoju potrebu. Matka uviedla, že je pravdou, že poistky zrušila, tieto platila z materskej a
peniaze využila na zariadenie bytu v ktorom v súčasnosti býva, pre deti postele, skrine, písací stôl,
stoličky. Maloletý A. navštevuje 2. ročník základnej školy, stravuje sa v škole a chodí do školského klubu,

je to zdravé dieťa. Má záujmy primerané svojmu veku, navštevuje športový klub - karate. Maloletá E.
je žiačkou 1. ročníka, rovnakej školy, taktiež sa stravuje v škole, navštevuje školský klub a navštevuje
krúžok mažoretiek. Je zdravé dieťa, ďalšie záujmy má primerané veku.“ Výšku výživného súd v rozsudku
odôvodnil cit.: „Čo sa týka majetkových pomerov účastníkov, vzhľadom k potrebe úpravy výživného súd
zistil, že majetkové pomery na strane otca sú väčšie, ako majetkové pomery u matky. Matka je štátnym

zamestnancom s príjmom asi 400 Eur spolu s daňovým bonusom, pričom z tohto svojho príjmu hradí aj
náklady súvisiace so staršou dcérou H. ku ktorej samozrejme navrhovateľ nemá vyživovaciu povinnosť
a vyživovaciu povinnosť si plný jej otec vo výške 75 Eur. Na druhej strane navrhovateľ tvrdil, že jeho
príjem je 450 Eur podľa daňového priznania. Jeho ročný obrat v roku 2011 bol viac ako 100 000 Eur. Súd
poukazuje na výdavky, ktoré uviedol otec. Tieto vysoko prekračujú jeho mesačné príjmy podľa daňového
priznania. Je teda zrejmé, že u navrhovateľa sú aj iné príjmy, ktoré je schopný si zarátať do daňového

priznania, prípadne ktoré vôbec v daňovom priznaní nevykazuje. Súd poukazuje na to, že len inkaso za
dom v ktorom otec býva a úver za pozemok, ktorý si kúpil predstavuje sumu 420 Eur, teda takmer celý
mesačný príjem, ktorý otec tvrdí, že v skutočnosti má. Súd ale poukazuje, že otec hradí všetky výdavky
súvisiace s maloletými deťmi, teda stravné, školné, ako aj ich krúžky. Nepomer medzi príjmom otca a
príjmom matky je tu viac ako zrejmý. S poukazom na tieto skutočnosti, potom súd určil výživné zo strany

navrhovateľa a to vo výške 70 Eur pre mal. A. a 50 Eur pre mal. E..“

8. Z potvrdenia o návšteve školy plynie, že osoba oprávnená na výživné je študentkou Gymnázia,
Konštantínova 2 Prešov.

9. Z potvrdenia I. 2000 C. Prešov plynie, že osoba oprávnená na výživné bola v sezóne 2021/2022
hráčkou ich klubu.

10. Z opisu mzdových listov matky vyplýva jej čistý príjem za obdobie od 01 – 05/2023 spolu vo výške
4309,32 eur, čistý príjem za rok 2022 vo výške 10 271,91 eur, čistý príjem za rok 2021 vo výške 9558,08

eur, čistý príjem za rok 2020 vo výške 8967,97 eur a čistý príjem za rok 2019 vo výške 8899,30 eur.

11. Z odhadu trhovej ceny nehnuteľnosti, a to orná pôda, parc. č. 859/7 o výmere 935 m2 zapísanej na
LV č. XXXX, kat. úz. J., vyplýva odhadovaná trhová cena vo výške 80 eur/m2. Vlastníčkou uvedenej
parcely je matka v podiele 1-ica.

12. Z odhadu trhovej ceny nehnuteľnosti, a to bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX, postavený na parcele C-KN č. 9310/444, číslo vchodu 4 a pozemku – zastavané
plochy a nádvoria par. č. 9310/444 o výmere 591 m2 v podiele 67/13280-tin, vyplýva odhadovaná trhová
cena vo výške 135 000 eur. Vlastníčkou uvedených nehnuteľností je matka v podiele 1-ina.

13. Z internetovej stránky K. zo dňa 25.6.2023 plynie ponuka predaja auta značky Toyoty Auris, rok
výroby 06/2018 za cenu vo výške 19 999 eur, resp. rok výroby 05/2018 vo výške 14 999 eur.

14. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby MARIVA Trade s.r.o. za zdaňovacie obdobie

od19.01.2021do31.12.2021plynúvýnosyzhospodárskejčinnostiafinančnejčinnostivovýške9405,50
eur, náklady na hospodársku činnosť a finančnú činnosť vo výške 9530,15 eur. Výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie pred zdanením predstavuje sumu - 124,65 eur.

15. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby MARIVA Trade s.r.o. za rok 2022 plynú

výnosy z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti vo výške 33654,03 eur, náklady na hospodársku
činnosť a finančnú činnosť vo výške 34598,86 eur. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred
zdanením predstavuje sumu - 944,83 eur
16. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby – otca za rok 2022 plynú príjmy zo živnosti vo
výške 24 000 eur a výdavky vo výške 14 400 eur. Základ dane činí sumu vo výške 9600 eur.

17. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby 2rent s. r. o. za rok 2021 plynú výnosy z
hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti vo výške 24 359,93 eur, náklady na hospodársku činnosť a
finančnú činnosť vo výške 24 482,17 eur. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanenímpredstavuje sumu - 122,24 eur. Z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2021 spoločnosti 2rent s.r.o.
vyplýva, že kapitálové fondy (ktoré sú tvorené a doplňované z kapitálových peňažných a nepeňažných
vkladov spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a akcionárov akciových spoločností a je

zahrňovaný do vlastného imania týchto spoločností) sú vo výške 52 262 eur.

18. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby 2rent s. r. o. za rok 2022 plynú výnosy z
hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti vo výške 22 756,36 eur, náklady na hospodársku činnosť a
finančnú činnosť vo výške 24 751,88 eur. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením

predstavuje sumu – 1995,52 eur.

19.Zhlavnejknihy-nákladyavýnosyspoločnosti2rents.r.o.zaobdobieod1.1.2023do30.6.2023plynu
náklady vo výške 9922,10 eur, výnosy vo výške 10 500 eur. Z účtovnej závierky zostavenej k 30.6.2022
spoločnosti 2rent s.r.o. vyplýva, že kapitálové fondy (ktoré sú tvorené a doplňované z kapitálových
peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a akcionárov

akciových spoločností a je zahrňovaný do vlastného imania týchto spoločností) sú vo výške 52 262 eur.

20. Uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS: ORP-77/1-VYS-PO 2023 zo dňa 05.06.2023 bolo voči
otcovi vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona.

21. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 2Pv 90/23/7707-11 z 27.6.2023 bolo
vyhovené sťažnosti otca proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS: ORP-77/1-VYS-PO 2023 zo dňa
05.06.2023 a predmetné uznesenie bolo zrušené a prokurátorka uložila vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

22. Uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS: ORP-77/1-VYS-PO 2023 zo dňa 14.12.2023 bolo voči
otcovi vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca január 2023 doposiaľ v D., okr. Prešov a inde
si úmyselne riadne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoju mal. dcéru E., nar. X.X.XXXX,

ako aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k.
28p 313/12-51 zo dňa 28.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2013 a vykonateľnosť
16.04.2013, ktorým bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím jej takto za uvedené obdobie
dlhuje na výživnom sumu vo výške najmenej 550 eur.

23. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Keďže v priebehu konania nadobudla dcéra plnoletosť (4.1.2024), rozhodovanie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu stratilo opodstatnenie, preto súd
zohľadňujúc existenciu nedostatku procesnej podmienky – nedostatok právomoci v tejto časti konanie
zastavil (§ 9 CSP).

31. Obsahom vzťahu medzi rodičmi a deťmi sú v zmysle ust. § 28 ods. 1 ZoR rodičovské práva
a povinností predstavujúce relatívne zložitý komplex práv a povinností, ktorých súčasťou sú najmä :
A/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
B/ zastupovanie maloletého dieťaťa,

C/ správa majetku maloletého dieťaťa.

32. Napriek legislatívnemu zaradeniu vyživovacej povinnosti do obsahu rodičovských práv a povinností
súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť vzhľadom na osobitosti k rodičovským právam a povinnostiam
nepatrí, čomu zodpovedá i zámer zákonodarcu vyživovaciu povinnosť vyňať z rodičovských práv

a povinností. Osobitosti spočívajú v tom, že kým výkon starostlivosti o maloleté dieťa o jeho výchovu,
jeho zastupovanie a správu majetku sa viaže na spôsobilosť rodiča na právne úkony v plnom rozsahu,
vyživovacia povinnosť naopak trvá i v prípade, ak rodič nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu
(§ 62 ZoR). Rovnako tak obmedzenie, pozbavenie rodičovských práv a povinností a pozastavenie ich
výkonu nezbavuje povinnosti rodiča svoje dieťa vyživovať (§ 39 ods. 4 ZoR). V neposlednom rade

je osobitosťou vyživovacej povinnosti oproti rodičovským právam a povinnostiam okamih jej zániku.
Rodičovské práva a povinnosti, pokiaľ ide o starostlivosť a výchovu dieťaťa, jeho zastupovanie a správu
majetku zanikajú ex lege dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Naopak vyživovacia povinnosť dosiahnutím
plnoletosti nezaniká, ale trvá do okamihu, pokiaľ je dieťa schopné samo sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR).
S poukazom na uvedené súd pokračoval v konaní vo vzťahu k vyživovacej povinnosti.

33. V konaní ostala sporná otázka výživného za obdobie od 21.12.2019 do 4.1.2024.

34. Pokiaľ ide o návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k dcére, žiada sa uviesť, že podmienky
na zrušenie výživného nie sú dané.

35. Rozhodovacia činnosť súdu týkajúca sa vyživovacej povinnosti nie je v právnom poriadku založená
na princípe konštituovania práva oprávneného a povinnosti povinného na základe rozhodnutia súdu,
ale na princípe deklaratórnosti. Osvedčuje sa existencia vyživovacej povinnosti a z nej plynúcich
primeraných dielčích nárokov, ktoré vyplývajú zo zákona. Zákon stanovuje vznik a zánik vyživovacej

povinnosti.

36. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné je potrebné
prioritne vychádzať z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť trvá do
doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je podmienená vekom

ani ukončením určitého stupňa vzdelania, ale iba schopnosťou dieťaťa samo sa živiť, ktorú musí súd
vyložiť podľa jednotlivých okolností prípadu. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa
na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese
(napr. prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita – magister, prípadne stredná škola, ak v sústavnom
vzdelávaní dieťa nepokračuje).

37. V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že osoba oprávnená na výživné
nenadobudla schopnosť sama sa živiť, nakoľko je študentkou Gymnázia, Konštantínova 2 v Prešove.
Túto schopnosť nenadobudla ani brigádnickou činnosťou.38.Platívšakzásadaamaioriadminus,tedaodväčšiehokmenšiemu,pretosasúdzaoberalmožnosťou
zníženia, resp. neupravenia vyživovacej povinnosti otca k dcére za rozhodné obdobie.

39. V konaní je nesporné, že vo faktickej starostlivosti otca bola dcéra do konca roka 2022. Striedavá
osobná starostlivosť bola opätovne realizovaná od januára 2023 (striedanie bolo realizované odo dňa
14.1.2023).

40. V súvislosti so súdenou vecou súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít cit.: „Práve
časové hľadisko zmeny pomerov spolu s tým, že medzi nástupom zmeny tvoriacej podklad pre vydanie
nového rozhodnutia a časom vydania takéhoto rozhodnutia je vždy určitý časový rozostup, spôsobuje
i jeden z následkov akcentovaných aj dovolaním v prejednávanej veci, ktorým je to, že právny stav
(zakladaný existenciou súdneho rozhodnutia) spravidla len s istým oneskorením reaguje na už skôr
vzniknutý stav faktický (pričom možnými sú aj výnimky, o tie ale pri rozhodovaní o výživnom nejde a

ísť nemá). Pri novom rozhodovaní o celom súbore rodičovských práv a povinností, nech aj týkajúcom
sa iba jedného z viacerých detí (o aký prípad ide aj v tentoraz posudzovanej veci) pritom časové
vymedzenie nástupu zmeny pomerov aj vo výroku rozhodnutia súdu má praktický význam len tam
(rozumej len v prípade tých práv a povinností), kde takýto údaj a z neho plynúce konzekvencie sú
spôsobilé poslúžiť orientácii zúčastnených v tom, aký postup sa očakáva. Práve preto nie je vo výrokoch

súdnych rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorými sa ustaľujú nové podmienky výkonu
rodičovských práv a povinností, obvyklým (a ani užitočným) uvádzanie aj toho, kedy nastala zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti a/alebo o úprave styku (či už
preto, že taký údaj a ním sprevádzaná účinnosť zmeny „na príslušných poliach“, kladené takto už
pred čas vydania nového rozhodnutia, by nemohli nič zmeniť na skoršom stave výkonu práv podľa

skoršieho rozhodnutia a zariadenie sa zúčastnených podľa novej úpravy aj s vedomím možnosti donútiť
ich k tomu exekučne až po právoplatnosti rozhodnutia je podľa § 44 C. m. p. a contrario logické,
alebo preto, že prakticky rovnako by to bolo aj v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci,
teda tam, kde už dlhší čas existoval faktický stav nezodpovedajúci právnemu stavu predpokladanému
skorším rozhodnutím, tento sa v priebehu konania nepodarilo žiadnym spôsobom zvrátiť a konečným

rozhodnutím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým - tak ako to namietali i dovolatelia - a nie naopak). Na
rozdiel od práve uvedených prípadov však pri výživnom uvádzanie času (prípadne aj viacerých časov)
zmeny (zmien) pomerov vo výroku rozsudku má svoj nepopierateľný význam - nielen pre zákonom
ustanovenú možnosť priznania výživného patriaceho maloletým deťom najdlhšie za dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 veta tretia

Zák. o rodine), ale predovšetkým v dôsledku potreby reagovania takto aj na také zmeny pomerov, ku
ktorým prípadne došlo v priebehu dlhší čas trvajúceho konania a (v neposlednom rade) i za účelom
zrozumiteľnosti jednotlivých pohybov vo výživnom a mechanizmu výpočtu už zročného výživného (na
ktorého zaplatení, hoc aj dodatočnom, maloleté dieťa celkom nepochybne záujem má).“

41. Keďže sa navrhovateľ domáhal zrušenia (neupravenia, zníženia) vyživovacej povinnosti od času
pred podaním návrhu (21.12.2019), súd musel skúmať, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Navrhovateľ však tieto dôvody ani netvrdil (uviedol len, že stále si myslel, že si deti nájdu k matke cestu
a poriešil to teraz, lebo dcéra pôjde na vysokú a keďže sa o všetko stará, chcel si uplatniť daňový bonus
a prídavky na maloletú) ani nepreukázal, preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

42. V tom čase mal. Laura bola od 21.12.2022 (dátum podania návrhu) do 31.12.2022 vo výlučnej
starostlivosti otca, ktorý jej zabezpečoval výživu v plnom rozsahu, preto bolo dôvodné zmeniť pôvodný
rozsudok a výživné za uvedené obdobie otcovi ako osobe povinnej na výživné neupravovať.

43. Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych
rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre
zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas.
Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s

pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom
spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka
na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné máprednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
(§ 62 ods. 4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre

súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

44. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň
rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii
povinného rodiča. Rodič totižto nemusí mať žiaden preukázateľný príjem alebo nízky preukázateľný
príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Obligatórnym zákonným hľadiskom je
tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Miera, v akej treba prihliadať

na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa,
resp. jeho zdravotného stavu. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa, na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá).

45. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu
v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

46. V súdenej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti osoby povinnej
z výživného k v tom čase maloletej E., ku ktorej došlo pred viac ako jedenástimi rokmi, nastala teda
zmena pomerov, a to aj objektívne rastom životných nákladov.
47. Dcéra bola za obdobie od januára 2023 do obdobia 4.1.2024 (otcom navrhovaný dátum neupravenia

výživného) opätovne v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

48. Osoba oprávnená na výživné bola v čase poslednej úpravy žiačkou základnej školy. Toho času je
študentkou Gymnázia a vzhľadom na plynutie doby 11 rokov sa jej zvýšili výdavky na stravu, ošatenie,
hygienu a voľnočasové aktivity.

49.MatkavčaseposlednejúpravyvýživnéhobolazamestnanánaKrajskomriaditeľstvePZ,akoodborná
referentka. Mala vyživovaciu povinnosť aj k dcére H. G.. Jej čistý mesačný príjem je 337 eur, poberala
daňový bonus vo výške 63 eur a prídavky na deti 68 eur. Výživné na najstaršiu dcéru poberala vo
výške 75 Eur. Za rok 2022 dosahovala matka ako administratívny pracovník MV SR mesačný príjem

vo výške 855,99 eur (čistý ročný príjem 10 271,91 eur) a za rok 2023 vo výške 861,86 eur (za obdobie
od 01/2023-05/2023 dosiahla čistý príjem vo výške 4309,32 eur). Zanikla jej vyživovacia povinnosť
k najstaršej dcére. Zdedila 1-inu bytu po svojom otcovi spolu so sestrou, v ktorom jej mamka ako
väčšinový vlastník aj býva. Rovnako so sestrou zdedila pozemky v obce Kokošovce, každá v 1-ici.

50. Osoba povinná z výživného, otec v čase poslednej úpravy pracoval ako živnostník. Podľa daňového
priznania bol jeho príjem cca 450 Eur. Podľa daňového priznania jeho príjmy v roku 2011 boli 100 861
Eur a výdavky 99 263 Eur. Bol spoločníkom spoločnosti 2rent, s.r.o. Toho času, a to od roku 2019 - 2023
je jeho mesačný príjem do 2000 eur, čo plynie priamo z jeho výsluchu. Je rovnako jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti 2rent, s.r.o a od roku 2021 je jediným spoločníkom a konateľom aj v spoločnosti

MARIVA Trade s.r.o.. Rovnako od roku 2022 chodí pracovať do Nemecka za účelom zabezpečenia
finančnýchprostriedkovnavykrytiezvýšenýchvýdavkovvsúvislostisnákladmispojenýmisošportovými
aktivitami detí. Predal byt, ktorý mal vo vlastníctve a finančné prostriedky mu boli zaslané na účet.

51. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že napriek predloženým daňový priznaniam zo

strany otca, či už ako fyzickej osoby, resp. obchodných spoločností, kde má osobnú účasť, je jeho príjem
vo výške cca 2000 eur mesačne, čo plynie priamo z jeho vyjadrenie, preto súd z uvedeného tvrdenia
vychádzal, čo znamená, že jeho mesačný prijem je viac ako dvojnásobný oproti matkinmu mesačnému
príjmu.52. Naviac súd musel nevyhnutne zohľadniť aj tú otcom tvrdenú skutočnosť, že deti podporuje
a poskytuje im finančné prostriedky, len o tom, o aké sumy ide, matka nevie, nakoľko si to deti neprajú.

53. Pokiaľ otec poukazuje, že majetkové pomery matky sa zlepšili nadobudnutím dedičstva, súd sa
s uvedeným stotožňuje, no nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že otec predajom bytu transformoval
svoj majetok a na účet, ako sám súdu uviedol, mu bola zaslaná kúpna cena, čím sa rovnako jeho
majetková situácia zlepšila.

54. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri striedavej osobnej starostlivosti, je možné určiť výživné,
pokiaľ práve príjem rodičov je vzájomne nepomerný a nie na uhrádzanie nákladov na mal. deti napr.
stravu, poistky, krúžky, ktoré by si mali rodičia v striedavej osobnej starostlivosti deliť na polovicu, ale je
na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne v čase, keď sú mal. deti u matky.
55. S poukazom na uvedené súd návrh otca na neupravenie výživného za rozhodné obdobie od

1.1.2023 – 4.1.2024 ako nedôvodný zamietol. Suma výživného vo výške 50 eur je nepochybne
v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca a odôvodnené potreby 17 ročnej dcéry
čiastočne pokrýva.

56. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Záverom súd poznamenáva, že napriek tomu, že dcéra E. je toho času plnoletá, veľmi zle vníma

situáciu v rodine. Rodičia svojim postojom nedali svojim deťom miesto, ktoré im prináleží, ale vtiahli
ich do konfliktu. Čo súd považuje až za nepochopiteľné je, že účastníci konania (otec cestou právneho
zástupcu) požiadali o priestor, aby sa porozprávali o situácii v rodine, no túto šancu nevyužili. Ba naopak
vyhýbali sa spoločnej téme, pričom dcéra vstúpila do práv poškodenej v trestnom konaní a otec vedie
proti dcére spor (súdená vec). Na druhej strane otec deklaroval dobrý vzťah s dcérou. Komunikácia

o podstatných veciach v ich živote do tohto dobrého vzťahu zjavne zahrnutá nie je. Tejto téme sa vyhýbali
aj samotní rodičia, aj keď si boli obaja vedomí, že dcéru uvedené neprimerane zaťažuje a vystavuje
obrovskému konfliktu. Vzájomná animozita medzi nimi im bráni v konštruktívnej debata nedbajúc na
vystaveniedieťaťaneprimeranejzáťaži,tedasúdnevyhnutnekonštatuje,žerodičiavtomtosmerezlyhali
a nesledovali najlepší záujem dcéry E. tým, že opätovne uprednostnili nekomunikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Prešov v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).