Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Michaela Krzysztofek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 61C/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206664
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123206664.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: Rozhlas a

televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: V.. W. A.,
N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XXXX/XX, C., o zaplatenie sumy 258,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 212,13 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 2,10 Eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa24.08.2023,doručenoutunajšiemusúdudňa25.08.2023,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 258,28 Eur a úhradu
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona
č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 Eur

s periodicitou platenia úhrad: mesačná. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu za
kontrolované obdobie 01.05.2016 - 28.02.2023. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 14.02.2023 vyzval
žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy,
je žalovaný povinný zaplatiť aj pokutu v sume 17,- Eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 241,28
Eur, ktorá pozostáva zo 52 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.05.2016 -
28.02.2023. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby

úhrady. Pohľadávka žalobcu predstavuje istinu 258,28 Eur (z toho istina vo výške 241,28 Eur a pokuta
vo výške 17,- Eur) a zaplatené poštové sadzby vo výške 2,10 Eur.

3. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. 61C/73/2023-15 zo dňa 06.09.2023, ktorým rozhodol,
že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu
258,28 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur a náhradu trov
konania alebo v tej istej lehote podať odpor.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť
predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2019, pričom nehnuteľnosť odovzdal novému vlastníkovidňa 05.03.2019. Následne po odovzdaní bytu išiel na poštu, kde žiadal o zrušenie koncesionárskych
poplatkov, preto považoval celú vec za vybavenú.

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v tom zmysle, že pre konštatovanie postavenia platiteľa
úhradypodľa§3písm.a)zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasom
a televíziou Slovenska nie je rozhodujúce, či je táto osoba vlastníkom nehnuteľnosti, ale že ju dodávateľ
elektriny eviduje ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Adresa žalovaného odberného
miesta je však W. XXXX, C..

6. Žalobca ako dôkazy predložil Prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, Výzvu na zaplatenie
nedoplatku zo dňa 14.02.2023, vrátenú zásielku s výzvou, Potvrdenie od Slovenskej pošty, a.s..

7. Žalovaný ako dôkazy priložil prvú stranu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Preberací protokol zo
dňa 05.03.2019.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, keď pojednával v
neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené riadne a včas, svoju
neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania

súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z prehľadu predpisov a platieb súd zistil, že sa tento prehľad týka žalovaného, pričom ako predpisy
za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2023 je uvedený celkový predpis vo výške 623,86 Eur a zaplatená
bola úhrada vo výške 380,43 Eur.

10. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 14.02.2023 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného k
úhrade dlžnej čiastky vo výške 243,38 Eur, ktorú eviduje ako nedoplatok na úhrade za služby verejnosti
poskytované žalobcom a žiadal, aby žalovaný nedoplatok uhradil v lehote najneskôr do 30 dní od
doručenia výzvy, inak si ho bude uplatňovať spolu s pokutou vo výške 17,- Eur. Predmetná zásielka s

výzvou sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

11. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska (ďalej len „Zákon o úhrade za služby verejnosti“), platiteľ úhrady je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ

elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

13. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí
úhradu 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,

a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

15. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný
kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

16. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7,
je v omeškaní so zaplatením úhrady.

17. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v
omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na

zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie
úhrady.18. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur.

19. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je
platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť
na súde.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pri kontrole platenia úhrad - koncesionárskych
poplatkov žalobca zistil, že žalovaný za obdobie od 01.05.2016 do 28.02.2023 nezaplatil úhrady vo
výške 241,28 Eur. V súlade so zákonom bol riadne vyzvaný na úhradu nedoplatku v určenej lehote do
30 dní od doručenia výzvy, kde bol súčasne poučený aj o nároku žalobcu na zaplatenie pokuty v prípade
neuhradenia koncesionárskych poplatkov. Výška pokuty vyplývajúca zo zákona je 17,- Eur. Pohľadávka
žalobcu tak predstavovala sumu neuhradených platieb vo výške 241,28 Eur a pokuty vo výške 17,- Eur,

čo spolu predstavuje sumu 258,28 Eur. Po podaní žaloby však žalovaný uhradil žalobcovi sumu 46,15
Eur,apretoježalovanýpovinnýzaplatiťžalobcoviužlensumu212,13Eur.Zároveňsúdžalobcovipriznal
od žalovaného ako príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v podobe poštovného v sume 2,10 Eur. Vo zvyšnej časti (v sume 46,15 Eur,
ktorú žalovaný žalobcovi po podaní žaloby uhradil) súd žalobu zamietol.

21. Žalovaný v konaní nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti
spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Poukázal, že nehnuteľnosť, byt na L.. B., C., previedol kúpnou
zmluvou zo dňa 05.02.2019, pričom nehnuteľnosť odovzdal novému vlastníkovi dňa 05.03.2019, o čom
predložil preberací protokol. Adresa žalovaného odberného miesta však bola W. XXXX, C. a nie B. XX,

C.. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom žalovaného odberného miesta (W. XXXX, C.), to žalovaný
žiadnym spôsobom nepoprel a nepreukázal, že na danom odbernom mieste ukončil zmluvu na dodávku
elektrickej energie, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., podľa
ktorého pre konštatovanie postavenia platiteľa úhrady nie je rozhodujúce, či je táto osoba vlastníkom
nehnuteľnosti, ale že ju dodávateľ elektriny eviduje ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste.

Súd tiež poukazuje to, že nie je rozhodujúce, či fyzická osoba uvedené služby žalobcu využíva alebo
nevyužíva, nakoľko jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu
eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. A preto žalovaný mal
povinnosť za obdobie od 01.05.2016 do 28.02.2023 platiť úhradu, keďže bol v tomto období evidovaný
ako odberateľ elektriny, i keď eventuálne služby žalobcu reálne nevyužíval.

22. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovaného súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu a žalovanej súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

23. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (2). Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (3).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vo výroku I. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 212,13 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 Eur,
pričom vzhľadom k výške istiny mu na plnenie určil v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP primeranú
dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (v sume 46,15 Eur) žalobu vo výroku II.

rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

29. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný (i v časti žaloby, ktorú
súd zamietol, pretože k úhrade sumy 46,15 Eur prišlo zo strany žalovaného až po podaní žaloby), čo

v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní
pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.