Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424202574.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: X/ S. B., X.. XX.XX.XXXX,
L. G. M. XXX, L., X/ Z. B., X.. XX.XX.XXXX, L. X. X, F., oboch zastúpených advokátskou kanceláriou
CREDIS Law s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: R.E.M.D s.r.o., so sídlom
Jelenia 1, Bratislava, IČO: 48 214 302, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov

1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.03.2024 č. k. 66C/2/2024-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali zriadenia v ich prospech ako záložných veriteľov voči
žalovanému ako záložcovi záložné právo na nehnuteľnostiach, evidovaných na LV č. XXXX, vedenom
správou katastra pre k. ú. Karlova Ves, obec: Bratislava-Karlova Ves, okres Bratislava IV, a to byt
č. X nachádzajúci sa na poschodí X suterén, vchod (číslo) F. XXXX a na nebytovom priestore č.
X, druh nebytového priestoru: garáž nachádzajúci sa na poschodí: prízemie, vchod (číslo) F. XXXX,
vrátane príslušných podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zaradeniach domu, na

príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku, nachádzajúce sa v stavbe, popis stavby: Y.
D. Y., R. R.Ú.. Č.. XXXX, postavenej na pozemku parcely registra „., J.. Č.. XXXX, k. ú. Karlova
Ves, a to z dôvodu zabezpečenia peňažnej pohľadávky, ktorá im mala vzniknúť titulom porušenia
povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.10.2023 a ktorá sa týka prevodu vlastníctva
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX C. XXXX v k. ú. Karlova Ves, byt č. X/X. p., vchod F.. Rozhodol
tak podľa § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1

C.s.p. s odôvodnením, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili základné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a to existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému ako aj to, že obava
žalobcov z ohrozenia exekúcie je reálna, a teda, že konanie žalovaného nasvedčuje tomu, že prípadná
exekúcia bude ohrozená. Mal za osvedčené, že žalobcovia so žalovaným uzatvorili dňa 05.10.2023
zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu a že vlastnícke právo žalobcov na základe uzatvorenej
zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu nebolo zapísané do katastra nehnuteľností z dôvodu,

že Okresný úrad Bratislava, kat. odbor v konaní č. V-23411/2023 rozhodol o prerušení konania o návrhu
žalobcov na vklad vlastníckeho práva, keď mal za preukázané, že oprávnenie vlastníka nakladať s
nehnuteľnosťou je obmedzené a na LV. č. XXXX je vyznačená poznámka o nariadení neodkladného
opatrenia Mestským súdom Bratislava IV č. k. 28C/47/2023, pričom z predložených listín vyplynulo, že
žalobcovia si predmetný byt prevzali napriek tomu, že ich vlastnícke právo nebolo zapísané do katastra
nehnuteľností. Z predloženého uznesenia Mestského súdu Bratislava IV o nariadení neodkladného

opatrenia č. k. 28C/47/2023-55 mal osvedčené, že na návrh navrhovateľky- H.. R. F. súd zakázal
žalovanému predať, darovať, vložiť ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickejosoby, inak scudziť, prenajať, zriadiť záložné právo, vecné bremeno, zaťažiť alebo inak nakladať s
nehnuteľnosťami: predmetným bytom a nebytovým priestorom č. F. X/-X. p., vchod F. a nebytovým
priestorom č. X/prízemie, vchod F., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní

vedenom na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 40C/77/2023. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že medzi žalovaným a H.. R. F. bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve dňa 26.11.2019, v zmysle
ktorej mal žalovaný zmluvnú povinnosť predať predmetné nehnuteľnosti (vrátane predmetného bytu)
H.. R. F.Č.. Bolo tiež osvedčené, že v súčasnosti prebieha na Mestskom súde Bratislava IV konanie
vo veci samej pod sp. zn. 40C/77/2023 o nahradenie prejavu vôle. Uviedol, že v konaní o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nebolo hodnoverne osvedčené, že žalobcovia disponujú pohľadávkou voči
žalovanému titulom náhrady škody, ako uviedli v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa žalobcov pohľadávka voči žalovanému spočíva v možnej budúcej škode, ktorá im hrozí, ak by súd
v uvedenom konaní rozhodol o tom, že byt má právo nadobudnúť tretia osoba, pričom táto má spočívať
v náhrade finančných prostriedkov investovaných do zhodnotenia predmetného bytu a v náhrade
nákladov na právne kroky, smerujúce k odstráneniu prerušenia návrhu na vklad vlastníckeho práva k

predmetnému bytu. V súčasnosti nie je možné, a to ani v rozsahu osvedčovania existencie pohľadávky
na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, predvídať, že žalobcom 1/ a 2/ skutočne vznikne
taká pohľadávka v budúcnosti, resp. že takáto pohľadávka bude žalobcom judikovaná. Žalobcovia
neosvedčili, že by si náhradu škody voči žalovanému uplatňovali. Jedným z predpokladov nároku na
náhradu škody je existencia protiprávneho konania žalovaného; žalobcovia konštatovali, že žalovaný

porušil ustanovenia zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, avšak bez toho, aby osvedčili,
aká škoda im v tejto súvislosti vznikla a či si takú škodu voči žalovanému uplatnili. Ďalej uviedol,
že súd nemôže prejudikovať výsledok konania vedeného pod sp. zn. 40C/77/2023, avšak výsledkom
rozhodnutiavtomtokonanínebudepohľadávkažalobcovvočižalovanémunanáhraduškody,keďžetoto
nie je predmetom uvedeného konania. Žalobcovia vo svojom návrhu nekonkretizovali a ani neosvedčili

žiadnym dôkazom ich údajnú pohľadávku voči žalovanému v sume 90 000€, keď v tomto smere
sa obmedzili len na tvrdenie, že ide o vykonané stavebné úpravy a zhodnotenie predmetného bytu.
Neosvedčili ani existenciu pohľadávky voči žalovanému, ktorú označovali ako náhradu nákladov na
právne kroky smerujúce k odstráneniu prerušenia návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnému
bytu, keď nebolo preukázané, že k takýmto právnym krokom skutočne došlo. Povinnosťou žalobcov

bolo peňažnú pohľadávku konkretizovať tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Ďalej dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili ani splnenie ďalšej podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že prípadná budúca exekúcia môže byť ohrozená. Posúdil
ako nedostatočnú len argumentáciu princípom „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria bdelým“
ako uvádzali žalobcovia, s odôvodnením, že zasiahnuť do majetkových práv žalovaného - a to čo i len

zriadením záložného práva v prípade, ak nie je základ nároku minimálne osvedčený, nie je možné. K
argumentácii žalobcov, že žalovaný s nimi nijako nekomunikuje, pričom ho vyzývali aj na poskytnutie
súčinnosti, na čo žalovaný nereagoval a v konaní vo veci samej sa nijako nebráni, čo u nich vyvolalo
dôvodnú obavu, že sa bude snažiť zbaviť svojho majetku, uviedol, že absencia komunikácie žalobcov so
žalovaným, či pasivita žalovaného v inom konaní, neosvedčuje ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
s odôvodnením, že žalovanému v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevznikli žiadne
trovy konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia, žiadali, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi nimi navrhnuté
zabezpečovacie opatrenie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedli, že v súlade s článkom 2. ods. .2.2 zmluvy o prevode vlastníctva
bytu č. zmluvy XXXXXX, uzavretej medzi stranami dňa 05.10.2023, uhradili v celom rozsahu kúpnu

cenu, ktorá bola dohodnutá v celkovej výške 380 000€ bez DPH, t. j. 475 000€ s DPH. Prvú časť
kúpnej ceny v sume 50 000€ uhradili pred podpisom zmluvy a druhá časť kúpnej ceny vo výške
425 000€ bola nimi uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru financujúcej banky VÚB a.s. Na
nehnuteľnosti je v súčasnosti zriadené záložné právo v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., ktoré
bolo príslušným katastrom nehnuteľností povolené pod V-21996/2023 dňa 30.10.2023. Hypotekárny

úver sú povinní splácať napriek tomu, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z
dôvodu podvodného konania žalovaného. Ďalej poukázali na to, že predmetný byt v zmysle zmluvy o
prevode vlastníctva bytu nadobúdali v stave „holobyt“, pričom im bol žalovaným odovzdaný za účelom
umožnenia stavebných úprav koncom roka 2022 a následne na základe preberacieho protokolu dňa12.12.2023, ešte pred povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcov
do katastra nehnuteľností. Za účelom uvedenia bytu do stavu spôsobilého na užívanie a bývanie
vykonali stavebné úpravy v celkovej hodnote prevyšujúcej sumu 90 000€, tieto náklady nebudú na účely

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dokladovať, nakoľko ich prvostupňový súd aj tak spochybňuje
a žiadali, aby odvolací súd skutkovo vychádzal len z uhradenej kúpnej ceny za byt v sume 475 000€.
Ďalej uviedli, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď podľa všetkého zmluvu o budúcej
zmluve uzavrel aj s treťou osobou H.. R. F.Á., k rovnakému predmetu prevodu bytu, nebytovému
priestoru a garáži. Z tohto dôvodu podala H.. R.C. F. ako žalobca žalobu o nahradenie prejavu vôle

voči žalovanému zo dňa 18.01.2024, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod. sp. zn.
40C/77/2023. Žaloba H.. R. F. bola podaná až po uzatvorení zmluvy medzi žalobcami a žalovaným. O
všetkých skutočnostiach týkajúcich sa tretej osoby vystupujúcej v transakcii ohľadne bytu sa žalobcovia
dozvedeli až na základe prerušenia katastrálneho konania, keďže im žalovaný tieto informácie zatajil.
Kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam podpísal žalovaný so žalobcami časovo ako prvými, pričom s H.. R. F.
kúpnu zmluvu žalovaný nikdy neuzatvoril. Žalobcovia teda majú prednostný obligačný nárok na prevod

nehnuteľností do ich vlastníctva. Uviedli, že so žalovaným rovnako mali uzatvorenú Zmluvu o budúcej
zmluve zo dňa 28.10.2022 a preto trvali na tom, že zmluva boa riadne platne uzatvorená a nemajú
záujem ju zrušiť. Konaním žalovaného došlo k poškodeniu žalobcov, ktorých postavenie vo vzťahu k
bytu, nebytovému priestoru a garáži je právne neisté. V celom rozsahu uhradili kúpnu cenu, splácajú
hypotekárny úver a do predmetných nehnuteľností investovali ďalšie finančné prostriedky. Postavenie

žalobcov a ich nároky vyplývajúce zo zmluvy a následných nevyhnutných investícií sú v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného významným spôsobom ohrozené, pričom inštitút zabezpečovacieho
opatrenia je v aktuálnom štádiu konania jediným prostriedkom spôsobilým poskytnúť ochranu ich
nárokom na zabezpečenie budúceho vrátenia uhradenej kúpnej ceny za byt pre prípad, že bude tretia
osoba H.. R. F. v začatom konaní o nahradenie prejavu vôle úspešná. Z pohľadu ohrozenia budúceho

nároku na vrátenie kúpnej ceny žalovaným je pritom bez právneho významu, že by H.. R. F. nemala
podľa ich názoru v konaní o nahradenie prejavu vôle proti žalovanému právne uspieť, keďže žalobcovia
majú na rozdiel od tejto tretej osoby existujúci obligačný nárok voči žalovanému na prevod nehnuteľností
do ich vlastníctva. Za predpokladu, ak by Mestský súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
40C/77/2023 o žalobe H.. R. F. proti žalovanému rozhodol, že byt má právo nadobudnúť táto tretia

osoba, žalobcovia potenciálne prídu o nehnuteľnosti, za ktoré riadne uhradili kúpnu cenu žalovanému a
ku ktorým splácajú hypotekárny úver bez toho, aby mali nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Poukázali
na to, že žalovaný v konaní o nahradenie prejavu vôle nevykonáva žiadne úkony smerujúce k obrane
vočinárokuuplatnenémutreťouosobou;sožalobcamižiadnymspôsobomnekomunikujeanereagujena
výzvy na poskytnutie súčinnosti, čím sa zvyšuje obava žalobcov, že napriek riadne uzatvorenej zmluve

a zaplatenej kúpnej cene nedôjde k prevodu vlastníckeho práva a kúpna cena a náklady, ktoré vynaložili
na zhodnotenie bytu, im nebudú vrátené. Konštatovali, že existencia budúcej peňažnej pohľadávky z
titulu budúceho nároku na vrátenie uhradenej kúpnej ceny za nehnuteľnosti je preukázaná z povahy
vyššie uvedených skutočností, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam doposiaľ neprešlo na žalobcov
z dôvodov na strane žalovaného, budúci prevod vlastníckeho práva je ohrozený, pričom uplatnia si

nárok na vrátenie kúpnej ceny v situácii, kedy bude právne nemožné nadobudnúť vlastnícke právo k
bytu a ostatným nehnuteľnostiam z ich strany, v závislosti od ďalšieho postupu žalovaného a tretej
osoby v uvedených konaniach týkajúcich sa nehnuteľností. Doposiaľ nepodali voči žalovanému žalobu
o vrátenie kúpnej ceny a o náhradu škody, pretože trvajú na tom, aby došlo k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v súlade so zmluvou, keďže sa domnievajú, že majú silnejšie obligačné právo

na nadobudnutie bytu, nebytového priestoru a garáže od žalovaného, oproti H.. R. F.Č.. Predmetné
konanie vedené medzi žalovaným a treťou osobou je v závislosti od jeho výsledku spôsobilé významným
spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcov a preto zabezpečovacie opatrenie
je jediným inštitútom, ktorým je možné poskytnúť ochranu budúcim nárokom žalobcov, ak existuje
predpoklad, že v čase vydania rozhodnutia žalovaný nebude disponovať majetkom, z ktorého by mohol

byť budúci nárok žalobcov proti žalovanému na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny uspokojený. Poukázali
na to, že žalovaný v súčasnosti pokračuje v predaji ďalších bytov v predmetnej stavbe, od 18.02.2024 je
Finančnou správou hodnotený ako menej spoľahlivý daňový subjekt, má daňové nedoplatky minimálne
vo výške 7806,73€, sú voči nemu vedené viaceré súdne konania o zaplatenie a je dlžníkom a súčasne
záložcom vo vzťahu k pohľadávke záložného veriteľa J & T BANKA a.s. na základe zmluvy o úvere,

na základe ktorej sa mu záložný veriteľ zaviazal poskytnúť finančné prostriedky až do výšky 1 600
000€. Vzhľadom na zadĺženosť žalovaného a jeho pochybné konania pri prevodoch nehnuteľností,
vznikla žalobcom reálna obava, že ich exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/71/2018 zo dňa 21.06.2018. Konštatovali, že osvedčiliexistenciu hmotnoprávneho nároku a súčasne osvedčili existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia budúcej
pohľadávky na vrátenie kúpnej ceny od žalovaného môže byť ohrozená. Svoju argumentáciu uvedenú v
odvolaní doplnili písomným podaním zo dňa 09.04.2024, v ktorom poukázali na základnú právnu úpravu

záložných práv uvedenú v Obč. zákonníku, najmä na § 151 b) ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s § 343
C.s.p. a namietali, že predmetná pohľadávka nemusí byť v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia
vykonateľná, ani zažalovaná, avšak k výkonu tohto záložného práva možno pristúpiť až po tom, čo bola
zabezpečená pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Poukázali aj na § 151 c) ods. 2
Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá ešte

len vznikne, t.j. pohľadávku budúcu, a to na základe ktoréhokoľvek právneho dôvodu špecifikovaného v
§ 151 b) ods. 1, čo znamená, že aj na základe rozhodnutia súdu v zmysle § 343 C.s.p. Namietali, že ust.
§ 343 C.s.p. ani žiadne z ustanovení o neodkladnom opatrení, ktoré sa na zabezpečovacie opatrenie
použijúprimeranevsúlades§344C.s.p.,nestanovujúpodmienku,ževčasevydaniazabezpečovacieho
opatrenia musí pohľadávka, ktorej zabezpečenie sa týka, existovať. Tvrdili, že ich nárok, ktorému sa
má poskytnúť ochrana vznikol a jeho dôvodnosť bola osvedčená momentom, kedy z dôvodu na strane

žalovaného nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle zmluvy, za ktoré riadne
uhradili kúpnu cenu. Kým nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcov, ich
nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bude trvať.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

4. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich
z návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov

dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili splnenie základných
zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď neosvedčili existenciu
peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie.

5. Zákonom stanovenými predpokladmi zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením sú

v zmysle § 343 ods. 1 v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p., okrem návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a existencie spôsobilého predmetu záložného práva, aj osvedčenie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri
posudzovaní osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj obavy z ohrozenia exekúcie,
je potrebné vychádzať z ust. § 343 ods. 1 C.s.p., ktoré umožňuje zabezpečovacie opatrenie nariadiť na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, z čoho vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie nemožno
nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku.

6. Podľa odbornej literatúry „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť konkrétne
peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je

dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1158 s.). Zo zákonnej
podmienky osvedčenia nielen dôvodnosti, ale aj trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana, vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže byť zabezpečená len existujúca pohľadávka a
nie pohľadávka budúca.

7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade s ust. § 343 ods. 1 C.s.p. pri posudzovaní
splnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia

skúmal existenciu peňažnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému, pričom správne vychádzal z tvrdení
žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia uviedli, že so žalovaným uzatvorili dňa 05.10.2023 zmluvu o
prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX C. XXXX v k. ú. Karlova Ves, na základe ktorej vlastnícke právo žalobcov nebolo zapísané do

katastra nehnuteľností, pretože rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor v konaní
č. V-23411/2023 zo dňa 21.11.2023 bolo konanie o návrhu žalobcov na vklad vlastníckeho práva
prerušené z dôvodu vydania neodkladného opatrenia Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom
pod sp. zn. 28C/47/2023, ktorým súd zakázal žalovanému predať, darovať, vložiť ako vklad alebo inúmajetkovú účasť do majetku právnickej osoby, inak scudziť, prenajať, zriadiť záložné právo, vecné
bremeno, zaťažiť alebo inak nakladať s predmetným bytom až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 40C/77/2023 o nahradenie

prejavu vôle. Ďalej uviedli, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu nemali vedomosť,
že predmetný byt je zaťažený právom tretej osoby; na kúpu bytu si zabezpečili úver z banky a v
prospech banky aj zriadili záložné právo; byt prevzali od žalovaného pred zápisom prevodu vlastníctva a
v predmetnom byte vykonali stavebné úpravy v hodnote viac než 90 000€. V prípade, ak by súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 40C/77/2023 rozhodol, že predmetný byt má právo nadobudnúť tretia osoba,

vznikla by im škoda pozostávajúca z náhrady finančných prostriedkov investovaných do zhodnotenia
holobytu a náhrady nákladov na právne kroky, smerujúce k odstráneniu prerušenia návrhu na vklad
vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobcovia nijako nekonkretizovali a ani žiadnym dôkazom neosvedčili ich údajnú pohľadávku voči
žalovanému vo výške 90 000€, keď sa obmedzili len na tvrdenia, že ide o vykonané stavebné úpravy a
zhodnoteniepredmetnéhobytuvtejtohodnoteaneosvedčilianiexistenciupohľadávkyvočižalovanému,

označenú ako náhradu nákladov na právne kroky smerujúce k odstráneniu prerušenia návrhu na
vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu, keď nebolo preukázané, že k takýmto právnym krokom
skutočnedošlo.Zároveňodvolacísúddospelkzáveru,žeajzosamotnýchtvrdenížalobcovuvedenýchv
návrhu vyplýva, že v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nedisponovali
peňažnou pohľadávkou voči žalovanému titulom náhrady škody tak, ako tvrdili v návrhu, keď podľa ich

tvrdení im táto škoda vznikne až v prípade rozhodnutia súdu v inom konaní o tom, že byt žalobcov má
právo nadobudnúť tretia osoba. Žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému
žiadali poskytnúť ochranu navrhnutým zabezpečovacím opatrením, keď neosvedčili samotnú existenciu
ich peňažného nároku voči žalovanému a preto nie je osvedčená ani obava z ohrozenia exekúcie vo
vzťahu k takémuto nároku a nemôžu byť preto splnené ani podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, ako správne uviedol súd prvej inštancie.

8. V odvolaní žalobcovia nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňovali novými skutočnosťami,
ktoré neuviedli vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, že za prevod
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam uhradili dohodnutú kúpnu cenu v celkovej výške

380 000€ bez DPH, t.j. 475 000€ s DPH; prvú časť kúpnej ceny v sume 50 000€ uhradili pred
podpisom zmluvy a druhú časť v sume 425 000€ uhradili prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý
sú povinní splácať napriek tomu, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu
podvodného konania žalovaného. Žiadali, aby odvolací súd skutkovo vychádzal len z uhradenej kúpnej
ceny za byt v sume 475 000€. Avšak ani týmto tvrdením žalobcovia neosvedčili existenciu ich peňažnej

pohľadávky voči žalovanému, keď zároveň tvrdili, že kúpna zmluva so žalovaným bola platne uzatvorená
a nemajú záujem zmluvu zrušiť a zabezpečovacie opatrenie považovali za jediný prostriedok spôsobilý
poskytnúť ochranu ich nárokom na zabezpečenie budúceho vrátenia uhradenej kúpnej ceny za byt pre
prípad, že bude tretia osoba H.. R. F. v konaní o nahradenie prejavu vôle úspešná. V odvolaní tiež
tvrdili, že trvajú na tom, aby došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súlade so zmluvou,

keďže majú silnejšie obligačné právo na nadobudnutie predmetných nehnuteľností oproti tretej osobe a
navrhnutým zabezpečovacím opatrením žiadali poskytnúť ochranu ich budúcim nárokom a to budúcej
peňažnej pohľadávke z titulu budúceho nároku na vrátenie uhradenej kúpnej ceny za nehnuteľnosti,
ktorý nárok na vrátenie kúpnej ceny si uplatnia v situácii, kedy bude právne nemožné nadobudnúť
vlastnícke právo k bytu a ostatným nehnuteľnostiam z ich strany, v závislosti od ďalšieho postupu

žalovaného tretej osoby v uvedených konaniach týkajúcich sa nehnuteľností.

9. Zo samotných tvrdení žalobcov uvedených v ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ako aj v odvolaní je zrejmé, že doposiaľ nedisponujú žiadnou peňažnou pohľadávkou voči žalovanému
a žiadajú nariadiť zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia budúcej pohľadávky, ktorá by

im mohla vzniknúť len v prípade, ak nenadobudnú vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Vzhľadom na uvedené v danom prípade nie je splnená
zákonná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je osvedčenie dôvodnosti
a trvanie peňažného nároku, ktorému žiadajú poskytnúť ochranu. V danom štádiu konania možno
považovať za osvedčený obligačný nárok žalobcov voči žalovanému na základe predmetnej zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, ktorý nárok, keďže ide o nepeňažné plnenie, nie je možné zabezpečiť
záložným právom zriadeným zabezpečovacím opatrením a preto nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nedôvodne žalobcovia namietajú, v zmysle § 151 c) ods.
2 Obč. zákonníka možno záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnostialebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky a že ust. § 343 C.s.p. ani žiadne z ustanovení o
neodkladnom opatrení nestanovujú podmienku, že v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia musí
pohľadávka, ktorej sa zabezpečenie týka, existovať. Ustanovenie § 343 ods. 1 C.s.p. obsahuje osobitnú

úpravu zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením, na ktoré sa podľa § 344 C.s.p. primerane
použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, a to aj ust. § 326 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého už v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a teda aj v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, je potrebné uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a keďže zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky, je podmienkou jeho nariadenia osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Pokiaľ
žalobcovia namietajú, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nenadobudli vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam na základe uzavretej zmluvy napriek tomu, že uhradili kúpnu cenu
v celom rozsahu a zároveň sú povinní splácať úver, len samotné tieto skutočnosti neodôvodňujú
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p., keď uvedené ustanovenie pre

zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením vyžaduje aj splnenie ďalších vyššie uvedených
podmienok, ktoré v danom prípade neboli splnené, keď žalobcom doposiaľ aj podľa ich tvrdení nevznikla
peňažná pohľadávka voči žalovanému, či už titulom náhrady škody alebo titulom vrátenia kúpnej ceny
predmetných nehnuteľností.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).