Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Jana Fandáková
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/21/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200102
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200102.2
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01
Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom kancelárie
Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022, o opätovnom návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
P r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 07.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako
„správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
(ďalej aj ako „správca dane“) č. 102113285/2022 zo dňa 29.07.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2017 v sume 81.648,00 eur.
2. Žalobca písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.02.2023 navrhol priznať predmetnej
správnej žalobe odkladný účinok. Po posúdení predmetného návrhu a vyjadrení žalovaného správny
súd následne rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
uznesením, vedeným pod sp. zn. KE-6S/21/2023-104 zo dňa 11.05.2023, právoplatným ku dňu
22.05.2023.
3. Dňa 06.06.2024 bol správnemu súdu doručený opätovný návrh žalobcu zo dňa 05.06.2024 na
priznanie odkladného účinku. Žalobca návrh odôvodňuje tým, že oproti skutkovému a právnemu
stavu ku dňu podania pôvodného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. ku
dňu 20.02.2023, nastali zásadné zmeny, ktoré v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia budú reálne viesť k právnym následnom uvedeným v § 185
písm. a) Správneho súdneho poriadku. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uvádza, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná
hospodárska a finančná škoda a závažná ujma s vážnym, nenapraviteľným následkom. Poukazuje na
daňové kontroly dane z pridanej hodnoty, ktoré boli u neho vykonané za viaceré zdaňovacie obdobia
a na sumu vyrubenej dane za tieto zdaňovacie obdobia. Predovšetkým žalobca poukázal, že Daňový
úrad Košice vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2015, január 2016, október 2017, február 2018, február 2019, január 2021 a február 2021. Vyrubený
rozdiel na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia predstavuje spolu 516.362,42 eur.
Žalobca dáva do pozornosti, že v dodatočne vyrubenej sume 516.362,42 eur sa nejedná o konečnú
sumu, pretože Daňový úrad Košice z rovnakých dôvodov rozhodnutím za máj 2019 vyrubil rozdiel danev sume 78.724,72 eur, v protokole za január 2018 uvádza rozdiel v sume 73.244,88 eur a v súčasnosti
sa vykonávajú daňovej kontroly za január až december 2020 s predpokladaným vyrubením dane v
sume viac ako 1.100.000 eur. Ďalej žalobca uviedol, že na vyrubená daň za december 2015 v sume
58.620,66 eur a za január 2016 v sume 87.967,62 eur bola zaplatená. Vyrubená daň za február 2019
v sume 41.435,04 eur je splatná 15. júla 2024, za február 2018 v sume 59.857,90 eur je splatná 6.
decembra 2024, za október 2017 v sume 81.648,00 eur je splatná 27. decembra 2024, za január 2021
v sume 92.967,58 eur je splatná 20. januára 2025 a za február 2021 v sume 93.865,62 eur je splatná
19. júna 2025.
4. Ďalej žalobca uviedol, že v rokoch 2019 až 2021 dosahoval zisk v priemere cca 220.000 eur
ročne, v roku 2022 nadobudli právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty
v celkovej výške 288.094,18 eur, čo malo za následok stratu v sume 284.446 eur. V roku 2023
nadobudli právoplatnosť ďalšie dve rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v celkovej výške 135.300,66
eur, čím žalobca k 31.12.2023 dosiahol stratu vo výške 106.300,50 eur. Za obdobie január až apríl
2024 príjmy žalobcu za predaj tovaru predstavovali sumu 2.674.523,57 eur. Výdaje žalobcu za rovnaké
obdobie predstavovali 2.905.266,28 eur, čo bolo ovplyvnené aj zaúčtovaním ďalšieho rozhodnutia o
vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2021 vo výške 92.967,58 eur, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. januára 2024. Vzhľadom k neúnosnej finančnej situácii bol žalobca nútený
požiadať svoju financujúcu banku o zvýšenie kontokorentného úveru o 400.000 eur, čo však banka
na základe výsledkov minulých dvoch rokov, keď vykázal stratu, neakceptovala a navýšila výšku
kontokorentného účtu iba o 200.000 eur, a to na základe korektných obchodných vzťahov v minulosti.
Žalobca tiež upriamil pozornosť na svoje dlhoročné pôsobenie na trhu s potravinárskymi výrobkami
(32 rokov), ktorý je v súčasnosti nepriaznivo ovplyvnený rôznymi vonkajšími okolnosťami (pandémiou
ochorenia COVID-19, vojnou na Ukrajine, trh trpí vysokými cenami energií, nedostatkom surovín,
obalového materiálu a podobne), pravidlom sa stáva požiadavka na úhradu tovaru vopred. Žalobca
uvádza, že vzhľadom na nepriaznivé hospodárske výsledky, ktoré sú následkom zaúčtovania rozhodnutí
o vyrubení rozdielu dane, pristúpili zahraničné poisťovacie spoločnosti k zníženiu ratingu žalobcu a
obmedzeniu ručenia, čo spôsobilo obavy a zvýšenú opatrnosť u dodávateľov. Následkom toho je
skrátenie lehôt splatnosti, v mnohých prípadoch aj prechod na zálohové platby, čo ešte viac zhoršilo
finančnú situáciu žalobcu, keďže lehoty splatnosti u odberateľov ostali zachované, resp. sa ešte predĺžili.
Výška výdavkov žalobcu presahuje výšku jeho príjmov, žalobca tak nedisponuje dostatkom finančných
prostriedkov na svoje fungovanie. Aktuálna finančná situácia je dôsledkom najmä dorubenia dane
z pridanej hodnoty, pričom žalobca si aktuálne na úhradu splatnej dorubenej dane musel požičať
finančné prostriedky vo výške 87.967,62 eur od spoločníka žalobcu pána A. B.. Ďalšia lehota splatnosti
dorubenej dane je k 15. júlu 2024 na základe rozhodnutia za zdaňovacie obdobie február 2019 vo výške
41.435,04 eur. Žalobca sa preto obáva, že úhradami ďalších splátok dorubenej dane sa dostane do
druhotnej platobnej neschopnosti. Uvádza, že nevyplatenie miezd, neodvedenie dane a poistného z
miezd zamestnancov, nezaplatenie dane z pridanej hodnoty správcovi dane je trestným činom a zároveň
žalobcovi hrozí zverejnenie na tzv. „čiernej listine“ neplatičov príslušných inštitúcií. Žalobca si takmer
33 rokov budoval dobré meno na trhu, ktoré by tak bolo závažne ohrozené. Nezaplatením záväzkov
za nákup tovaru a služieb dôjde k zastaveniu dodávok ďalšieho objednaného tovaru, následkom čoho
dôjde k porušeniu dodávateľských zmlúv zo strany žalobcu voči svojim odberateľom, z čoho hrozia
ďalšie sankcie a pokuty. Vzhľadom k nepriaznivým hospodárskym výsledkom, ktoré sú následkom
zaúčtovania rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a sú bežne dostupné pre obchodných partnerov
žalobcu v registri účtovných závierok, pristúpili zahraničné poisťovacie spoločnosti k zníženiu ratingu
žalobcu a obmedzeniu ručenia, čo spôsobilo obavy a zvýšenú opatrnosť u dodávateľov. Následkom tejto
skutočnosti je skrátenie lehôt splatnosti, v mnohých prípadoch k zrušeniu lehôt splatnosti a prechod na
zálohové platby. Táto skutočnosť ešte viac zhoršila finančnú situáciu žalobcu, keďže lehoty splatnosti
u odberateľov ostali zachované, respektíve sa ešte predĺžili. Do dnešného dňa žalobca uhrádzal svoje
splatné záväzky v lehote splatnosti, čím si upevňoval dobré meno vo vzťahu k dodávateľom.
5. Žalobca požiadal správcu dane o ďalšie odloženie zaplatenia dorubenej dane, ale neúspešne.
Správca dane sa vyjadril, že nezaplatením dane v lehote splatnosti pristúpi k zablokovaniu finančných
prostriedkov na účte žalobcu, alebo pristúpi k dražbe založenej nehnuteľnosti. Žalobca tiež poukázal na
skutočnosť, že je zamestnávateľom 12 kmeňových zamestnancov, ďalších 10 samostatne zárobkovo
činných osôb mu poskytuje služby na mesačnej báze a sú na neho naviazaní ďalší dodávatelia,
väčšinou samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré poskytujú rôzne služby (prepravné služby, IT
služby, reklamné služby, atď). Už samotné zablokovanie finančných prostriedkov na účte žalobcunevyhnutne povedie k jeho likvidácii, v dôsledku čoho príde minimálne 22 rodín a ďalšie spolupracujúce
firmy o zdroj príjmov. Žalobca tvrdí, že využil všetky možnosti, aby si zabezpečil dostatok finančných
prostriedkov na fungovanie spoločnosti (odklad zaplatenia dane, navýšenie úverových zdrojov, pôžička
zo strany spoločníka, zníženie nákladov iba na nevyhnutné), jeho majetok (skladový areál a motorové
vozidlá) je celý založený v prospech správcu dane a financujúcej banky. Podľa žalobcu z konkrétnych
dôkazov a tvrdení uvedených v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyplýva
hrozba závažných následkov, ktoré v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho
poriadku predstavujú zásadnú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe.
Nezaplatenie dorubenej dane (t.j. vo výške 369.774,11 eur, ktorej súčasťou je aj suma 81.648,- eur)
bude v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a
bude viesť k daňovej exekúcii, s následkom likvidácie žalobcu.
6. Dňa 19. júna 2024 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým doložil k svojmu
návrhu priznať žalobe odkladný účinok nasledovné prílohy: účtovnú závierku k 31. decembru 2023,
účtovnú závierku k 30. aprílu 2024, list vlastníctva, zoznam evidenčných kariet dlhodobého majetku,
nájomné zmluvy pre 10 nájomcov, zmluva o prenájme pre jedného prenajímateľa, pracovné zmluvy pre
jedenástich pracovníkov v trvalom pracovnom pomere a pre jedného pracovníka na dohodu, mandátne
zmluvy pre 11 mandatárov. Z príloh vyplýva, že žalobca má množstvo záväzkov, pričom z účtovnej
závierky k 31. decembru 2023 vyplýva strata vo výške 101.118,- eur a z účtovnej závierky k 30. aprílu
2024 vyplýva strata vo výške 36.945,- eur. Uzavrel, že z uvedeného je nepochybné, že okamžitý výkon
právoplatných rozhodnutí bude viesť k daňovej exekúcii a v konečnom dôsledku k likvidácii spoločnosti
LUMARKT, s.r.o.
7. Žalovaný k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že
ani tento opätovný návrh nepovažuje za opodstatnený a zotrváva na svojom stanovisku, že z dôvodov
uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať
správnej žalobe odkladný účinok. Poukázal na tvrdenie žalobcu, v ktorom žalobca uviedol, že vzhľadom
na jeho nepriaznivé hospodárske výsledky, ktoré sú následkom zaúčtovania rozhodnutí o vyrubení
dane, zahraničné poisťovacie spoločnosti pristúpili k zníženiu ratingu žalobcu. Z uvedeného tvrdenia
žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že za primárnu príčinu svojich nepriaznivých hospodárskych
výsledkov žalobca označil rozhodnutia o vyrubení dane, nie iné skutočnosti, ako napríklad zmeny na
trhu spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19, či vojnou na Ukrajine a podobne, na ktoré v podanom
návrhu taktiež poukazuje, ale ktoré už existovali aj v čase, keď žalobca podal správnu žalobu (správna
žaloba bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 07.02.2023). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol,
že samotná výška vyrubenej dane sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu
a priznanie odkladného účinku správnej žalobe neslúži na zlepšenie nepriaznivej finančnej situácie
a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. V prípade výkonu právoplatného a
vykonateľnéhorozhodnutiaorgánuverejnejmocilogickydochádzaknegatívnymnásledkomvovzťahuk
podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca
síce konštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom,
ale toto svoje stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil, neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobcom
tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, mali prevážiť nad verejným záujmom, ktorým je riadne zaplatenie, resp. výber dane.
Skutočnosti, ktoré žalobca popísal v podanom návrhu, žalovaný považuje za osobný, individuálny prínos
pre žalobcu, nie však za verejný záujem, ako to tvrdí žalobca. Na základe uvedeného žalovaný navrhol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.
8. Správnemu súdu bolo následne doručené podanie žalovaného zo dňa 25.07.2024, ktorým
žalovaný doplňuje administratívny spis k podanej žalobe o oznámenie Ministerstva financií SR č.
MF/013062/2024-731 zo dňa 18.07.2024 vo veci podania podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia
Finančného riaditeľstva SR č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022 mimo odvolacieho konania.
Ministerstvo financií SR ako orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho
konania, preskúmalo rozhodnutie žalovaného a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú podľa § 77 ods. 3 Daňového
poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Prílohu k podaniu tvoria: 1. Podnet na PRMOK č.608031643/2024 2. Oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013062/2024-731 zo dňa 18.07.2024 a
3. Doručenka k oznámeniu Ministerstva financií SR.
9. Správny súd preskúmal uvedené tvrdenia žalobcu v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi -
účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2023 a k 31.12.2024 žalobcu. V predloženej účtovnej závierke sa
súd zameral na také údaje bežného účtovného obdobia, ktoré by mohli na prvý pohľad indikovať v akej
finančnej kondícii sa žalobca nachádza. Týmito údajmi sú majetok (riadok č. 1), vlastné imanie (riadok
č. 80), záväzky (riadok č. 101) v časti súvaha a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení
(riadok č. 61) v časti výkaz ziskov a strát.
10. Ako už vo svojom pôvodnom návrhu zo dňa 21.02.2023 žalobca uviedol, Daňový úrad Košice
vykonal u žalobcu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015, január
2016,október2017afebruár2018,nazákladektorýchvyrubilžalobcovizauvedenézdaňovacieobdobia
štyrmi rozhodnutiami rozdiel na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 288.094,18 eur. Rozdiel dane
za december 2015 vo výške 58.620,66 eur bol správcovi dane uhradený a na zistený rozdiel dane
za január 2016 vo výške 87.967,62 eur bol povolený odklad platenia. Vzhľadom na uvedené podľa
žalobcu ďalší prípadný odklad platenia, resp. povolenie splátok na zistené rozdiely dane za október 2017
(81.648,00 eur) a február 2018 (59.857,90 eur) nie je možné reálne očakávať. Poukázal na náročnú
situáciu spôsobenú krízami v rôznych oblastiach života spoločnosti, ktorá vedie k nedostatku tovarov
a z tohto dôvodu je žalobca ako podnikateľský subjekt nútený disponovať väčšou sumou financií na
bankovom účte, aby vedel pružne reagovať na ponuky zahraničných spoločností, pričom v porovnaní k
roku 2021, v roku 2022 došlo k poklesu jeho príjmov o 47 %. Žalobca aktuálne tiež poukázal na nový
trend kratšej splatnosti záväzkov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými bolo uložené peňažné
plnenie sú podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku exekučným titulom, pričom v daňovom
exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Už samotné vydanie rozhodnutia o
začatí daňového exekučného konania môže mať pre žalobcu likvidačné dôsledky, pretože by vážne
ohrozilo proces úverového financovania obchodu a vzťahy k bankám, ktoré pre poskytnutie úverov
žiadajú predložiť potvrdenie daňového úradu, že žalobca nemá žiadne daňové nedoplatky a súčasne
žalobca musí preukázať, že časť financovania bude krytá vlastnými zdrojmi. Uvedené vzťahy sú dnes
nevyhnutné pre udržateľnosť sa na trhu, pretože žalobca bez pomoci bánk nedokáže okamžite reagovať
na požiadavky dodávateľov a na aktuálnu ekonomickú situáciu. Z uvedených dôvodov v sume určeného
rozdielu dane za október 2017 vo výške 81.648,00 eur ide podľa žalobcu o vysokú sumu, ktorú nie je
schopný ani na základe prípadných splátok postupne uhradiť. Žalobcovi na základe vyššie uvedeného
hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku, ktorá pri jeho výške 81.648,00 eur by
žalobcovi spôsobila neprimeraný zásah do jeho majetkovej sféry a hrozbu závažnej ekonomickej ujmy
spojenou s jeho likvidáciou, a teda s negatívnym dopadom nielen na žalobcu a na jeho obchodných
partnerov a taktiež na samotný štát.
11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
13. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP).
14. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
15. Pred vydaním tohto uznesenia sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s
administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.16. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný
prostriedok.
17. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
18. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
19. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadal na základe tej skutočnosti, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska finančná
škoda, s poukázaním na konkrétne skutočnosti, v dôsledku čoho sa stane absolútne a objektívne
platobne neschopný. Po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe správny súd dospel k názoru, že v preskúmanom prípade sú aktuálne splnené
podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písmena a) Správneho
súdneho poriadku, keď správny súd pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy prihliadol na
celkovú výšku vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, tiež na výšku daňovej straty, na existujúce
záväzkovo-právne vzťahy s kmeňovými zamestnancami ako aj s ďalšími tretími osobami, ktoré so
žalobcom úzko spolupracujú pri výkone jeho dlhoročnej podnikateľskej činnosti. Správny súd mal z listu
vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie C. D., obec E. - C., F. E. G., ktoré do konania predložil žalobca,
za preukázané, že na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve sú zriadené záložné práva v prospech správcu
dane, na čo taktiež pri rozhodovaní prihliadal.
20. So žalovaným možno súhlasiť pokiaľ tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
neslúži na zlepšenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich
záväzkov, avšak v preskúmanom prípade správny súd zdôrazňuje, že žalobca sa priznaním odkladného
účinku správnej žalobe nevyhne plneniu svojich záväzkov, keďže nedôjde k zániku pohľadávky správcu
dane.
21. V závere správny súd uvádza, že po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností mal za
osvedčené, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná finančná ujma,
hospodárska škoda, ako aj za vážny nenapraviteľný následok, keďže okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia pred rozhodnutím správneho súdu o jeho zákonnosti na podklade podanej žaloby, by u
žalobcu vzhľadom k nie nepatrnej sume existujúcej pohľadávky správcu dane, mohlo dôjsť k závažnej
ujmeakopodnikateľskéhosubjektuvovzťahukjehoďalšejexistenciiapodnikateľskýmaktivitám,pričom
žalobca tvrdenia o hroziacej hospodárskej, finančnej, podnikateľskej ujme dostatočným spôsobom
preukázal.
22. Priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom, keďže nedôjde k zániku
pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia do právoplatného rozhodnutia správneho
súdu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy a toto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí. Odkladný účinok správnej žaloby zaniká právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej,prípadne zrušením uznesenia o priznanie odkladného účinku zmysle § 189 Správneho súdneho
poriadku.
23. Správny súd zdôrazňuje, že v tomto štádiu konania neposudzoval žalobcom namietanú nezákonnosť
či nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia v intenciách žalobných bodov, pretože toto bude
predmetom súdneho prieskumu v rámci rozhodovania vo veci samej.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4
SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.