Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 24P/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623219451
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623219451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K.

O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, I., v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, dieťa rodičov: matka Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. G. XX,
Y. 1, a otec K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, I., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výšku výživného zo strany matky na maloletého K. O., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 50 eur
mesačne na sumu 120 eur mesačne od 04.12.2023, ktoré výživné je matka maloletého povinná platiť k
rukám otca maloletého vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Matka maloletého má nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého K. O., nar. XX.XX.XXXX, za
obdobie od 04.12.2023 do 30.06.2024 v sume 662,90 eur, ktorý nedoplatok je matka povinná splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne splatných popri bežnom výživnom vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého nedoplatku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/37/2019-30 zo dňa 21.10.2019, v časti
určenia výživného na maloletého K. O., nar. XX.XX.XXXX.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého K. O. podal na Okresnom súde Senica dňa 04.12.2023 návrh na zvýšenie výživného
na maloletého zo sumy 50 eur na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že syn mu bol
zverený do osobnej starostlivosti a naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Senica
č.k. 9P/37/2019 zo dňa 21.10.2019 v sume 50,- eur. Matka takéto výživné na syna platí, o syna nemá

záujem, so synom sa nestretáva, okrem výživného synovi nedá nič naviac.

2. Matka k návrhu uviedla (č.l. 26), že ona má záujem o syna, stretnutie s ním bolo matke zo strany otca
odopreté. Otec syna nahovára proti nej. Matka má ešte jedno dieťa a ďalšie sa jej narodí. Nemá žiadny
príjem okrem rodinných prídavkov na syna Y. J. 60 eur. Návrhu žiadala zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník sa k veci vyjadril tak, že navrhol zvýšenie výživného primerane možnostiam matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky, spisom Okresného súdu Senica sp. zn.
9P/37/2019, Oznámením Sociálnej poisťovne (č.l. 18), potvrdením o nemocenských dávkach (č.l. 19),
oznámením UPSVaR (č.. 20, 21), oznámením UPSVaR (č.l. 23-25), rodným listom Y. J. (č.l. 27),potvrdením UPSVaR (č. l. 28), tehotenským preukazom (č. l. 32), fotokópiu pošt. poukážok (č. l. 33),
potvrdením o návšteve školy (č.l. 37, 38), poštovou poukážkou (č. l. 40), správou o povesti obec Š. (č. l.
51), Pracovnou zmluvou (č. l. 57), prihláškou na výlet a plavecký výcvik (č. l. 58), potvrdením od lekára

(č. l. 59), potvrdenie o zárobku - D. J. (č. l. 62, 63), oznámenie lekára (č. l. 64).

5. Otec pri výsluchu uviedol (č.l. 48), že má ešte jednu vyž. povinnosť k dcére H. O. nar. XX.XX.XXXX,
dcéra býva v E. G., a on na ňu platí výživné 70 eur mesačne a to len na základe dohody rodičov ohľadne
tohto výživného. Súdne rozhodnutie nebolo. Býva spolu so synom v rodinnom dome, ktorého vlastníkom

je jeho matka. Spolu s nimi býva matkina sestra. Na úhradu nákladov na bývanie prispieva 200 eur
mes. Doma sa stravuje spolu s matkou a synom. Jeho zdravotný stav je dobrý. Je vedený na UPSVaR
ako nezamestnaný a to už dva roky. Nepracuje z dôvodu, že mal problém s očami. Navštevuje očnú
ambulanciu MUDr. Magát v Senici. Z UPSVaR nepoberá žiadny príspevok. Naposledy pracoval v F. X.
ako ohýbač okien. Zárobok mal okolo 600 eur netto. Pracovný pomer skončil z dôvodu, že zárobky sa
znižovali. Chodí na brigády a to približne každý druhý deň. Na brigádach pracuje ako murár. Za jeden

deň zarobí okolo 50 eur.
Syn chodí do základnej školy do 3. ročníka. Učí sa s ním. Syn je zdravý. V škole chodí na plavecký
a na hasičský krúžok. Za plavecký kurz bude platiť 50 eur. Syn sa stravuje v škole. Oblečenie synovi
kupujem podľa potreby. Syn chodí do družiny, za ktorú platí 12 eur mesačne. Matka platí výživné 50
eur mesačne. Naposledy bola za synom asi pred dvomi rokmi a to v Senici, kde sa stretli pred Lidlom.

Spolu boli asi 10 minút.

6. Matka maloletého pri výpovedi uviedla (č.l. 49, č.l. 66), že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k
synovi Y. J., nar. XX.XX.XXXX. Syn býva spolu s ňou a jej priateľom D. J., nar. XX.XX.XXXX. Bývajú v
dvojizbovom byte, ktorého vlastníkom je jej priateľ. Priateľ pracuje v priemyselnom parku M. F. v Y.. Jej

zdravotný stav je dobrý. Do septembra 2023 pracovala ako upratovačka v reštaurácii Y. s.r.o. Zárobok
mala max. 80 eur mesačne. Inú prácu vykonávať nemohla, nakoľko mala stále chorého syna. Syn máva
časté zápaly priedušiek a uší. Priateľ zarába 820 eur netto. Z toho platí hypotéku a škôlku pre syna
celkovo okolo 650 eur mesačne. Ona má vzdelanie základné. Ďalšie dieťa sa im má narodiť v septembri
2024.

Výživné platí 50 eur mesačne. So synom sa nestretáva, je to z dôvodu, že keď sa s ním chcela stretnúť,
jeho otec jej vždy povedal v čase stretnutia, že idú niekam preč. Ona sa kvôli tomu „nebude jedovať“.
Naposledy sa so synom stretla pred pol rokom. V ten deň mu kúpila niečo sladké a chcela mu dať aj 25
eur, nakoľko vtedy mal meniny. Darčeky na narodeniny a na Vianoce synovi doteraz neposlala. Viackrát
mu poslala peniaze naviac. V roku 2019 mu poslala 70 eur teda o 20 eur naviac. Tetovanie na ruke si

neplatila, to dostala od priateľa ako darček a stálo to 40 eur. Jej priateľ nie je povinný platiť výživné
na cudzie deti. Od septembra 2923 je evidovaná na UPSVaR. Z UPSVaR nepoberá žiadne dávky. Otec
maloletého pracuje doteraz u kamenára. Ona v súčasnosti nemá príjem, okrem rod. prídavkov 60 eur na
syna Y.. Termín pôrodu má mať 05.09.2024. Prácu si hľadala, kvôli tehotenstvu ju nikde nechcú zobrať.
Od septembra 2023 sa prihlásila na UPSVaR ako nezamestnaná a predtým pracovala v reštaurácii ako

pomocná sila s príjmom 100 eur. Dostávala nemocenské dávky, keď sa starala o syna Y.. Brigádnicky
- na čierno pracovala ako upratovačka v Y.. Za mesiac takto si privyrobila asi 40 eur pracovala raz za
týždeň. Po pojednávaní ešte uviedla, že fajčí, a že je to jej vec (č.l. 68).

7. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/37/2019 súd zistil, že rozsudkom č.k. 9P/37/2018-30 zo

dňa 21.10.2019 súd zveril mal. K. O. do osobnej starostlivosti otca a matke určil platiť výživné na mal.
K. v sume 50,- eur mesačne.

8. Z oznámenia Sociálnej poisťovne (č.l. 19) vyplýva, že matke v roku 2023 bolo na nemocenských
dávkach - ošetrovné bolo vyplatených celkovo 63,20 eur.

9. Z oznámením UPSVaR (č.l. 20, 21) vyplýva, že matke je vyplácaný prídavok na dieťa Y. J. 60 eur
mesačne. Matka je vedená ako nezamestnaná od 1.8.2023 (č.l. 28).

10. Z oznámením UPSVaR (č.l. 20, 21) vyplýva, že otcovi je vyplácaný prídavok na dieťa K. O. 60 eur

mesačne.

11. Z tehotenského preukazu (č. l. 32) vyplýva, že matka maloletého je tehotná.12. Z uznesenia OO PZ Senica zo dňa 23.3.2023 vyplýva, že matka v roku 2023 doplatila na syna dlžné
výživné 166 eur a tým u nej zanikla trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. Zák.

13. Z pracovnej zmluvou (č. l. 57) vyplýva, že otec je od 22.4.2024 zamestnaný v pracovnom pomere
do 31.10.2024 so zárobkom 750 eur mesačne (pomocné práce v kamenosochárstve).

14. Z lekárskej správy (č.l. 59) vyplýva, že otec v roku 2018 mal úraz oka, od vtedy u očného lekára

na ošetrení nebol.
15. Z potvrdenie o zárobku (č.l. 63) vyplýva, že matkin druh D. J. má priemerný mesačný zárobok 1.239
eur.

16. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa

živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.13)Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

20. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

21. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

23. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

24. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. V danom konaní súd rozhodoval o návrhu otca na zvýšenie výživného otca na mal. K.. Súd
preto skúmal, či v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, resp. v zmysle § 121 CMP došlo k takej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na to, aby súd mohol zmeniť právoplatné
(záväzné) rozhodnutie o výživnom je potrebné, aby došlo k zmene pomerov u detí, resp. rodičov v
zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. K takejto zmene môže dôjsť tak na strane oprávneného (t.j.
mal. dieťaťa), povinného (t.j. rodiča) alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadumôže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov,
celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb
dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského

systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novejvyživovacejpovinnosti,odpadnutiezákonnejpodmienkyprevyživovaciupovinnosť-nadobudnutie
spôsobilosti samostatne sa živiť, atď. Pre zmenu výživného nestačí len úvaha o tom, či je doterajšie
výživné primerané, lebo by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia súdu (R 27/1974).
Pri rozhodovaní súdu o zmene výživného (tak ako to bolo v tomto prípade) je rozhodujúce to, či došlo k

zmene pomerov, pričom relevantnosť tejto zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými
pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom
konaní pri predchádzajúcom (poslednom) rozhodovaní súdu o výživnom. Okolnosťami podstatnými pre
posúdenie zmeny ostatného rozhodovania o výživnom sú len okolnosti, ku ktorým došlo od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom do podania návrhu na zvýšenie výživného, resp. do času rozhodovania
súdu o takomto návrhu, pretože inak by išlo o reevidovanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom,

čo je neprípustné (k tomu pozri rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/4/2020 zo dňa
3.3.2020). Súčasne je potrebné uviesť, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia, súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po
vyhlásení rozhodnutia.

26. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie
výživného otca na mal. K. O. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Návrh otca na
zvýšenie výživného bol dôvodný z časti a to vzhľadom na zmenu pomerov ako na strane maloletého tak
aj na strane matky a otca. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a bolo potrebné
rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného na mal. K. v roku 2019,
uplynulo päť rokov. Nároky na krytie životných nákladov na strane mal. dieťaťa nepochybne vzrástli
(dieťa má už 9 rokov), vzrástli nepochybne aj výdavky na zabezpečenie starostlivosti (strava, oblečenie,
tzv. vreckové). Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré

odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane dieťaťa a to v súvislosti
s jeho štúdiom na základnej škole. V čase poslednej úpravy výživného mal. K. ešte nechodil do školy.
V súčasnosti maloletý navštevuje 3. ročník základnej školy. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje
výlučne otec, matka sa o dieťa nezaujímala. V súvislosti s prechodom maloletého do základnej školy
nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné

potreby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod medzi predškolskou výchovou a
školským vzdelávaním je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene
pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

28. Súd v konaní ďalej skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch

rodičov. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, súd zistil, že prišlo aj k zmene pomerov na strane
otca ako povinného na platenie výživného. Čo sa týka zárobkových pomerov na strane otca, tento v
čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom zarábal 800 eur netto, v súčasnosti sa jeho zárobok
nezvýšil, od apríla 2024 má zárobok 750 eur mesačne brutto. Dovtedy pracoval ako brigádnik, zranené
oko z roku 2018 má v poriadku. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť ku H. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorú

platil v sume 70 eur mesačne.
Matka maloletého v čase poslednej úpravy výživného bola na materskej dovolenke s dieťaťom Y. J. nar.
XX.X.XXXX. Poberala materské dávky v sume 226 eur mesačne a rodinné prídavky 60 eur mesačne.
Jej partner D. J. mal zárobok 920 eur brutto.
V súčasnej dobe je čistý mesačný príjem partnera matky 1.239 netto, matka je od 1.8.2023 vedená

ako nezamestnaná bez príjmu, keď ani v predchádzajúcom období oficiálne nikde nepracovala. Matka
uviedla že pracovala ako upratovačka „na čierno“, t.j. bez zmluvy a bez oficiálneho príjmu.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ matka maloletého v predchádzajúcom období oficiálne nepracovala
a neodvádzala zo mzdy dávky sociálneho poistenia, nemohol jej vzniknúť ani nárok na nemocenské
dávky, ani na dávky v nezamestnanosti (pokiaľ by z nejakého dôvodu pracovať nemohla) a ani nárok na

dávky počas starostlivosti o dieťa - Y. J.. Tento stav jednoznačne zapríčinila matka maloletého svojou
nezodpovednosťou. Matka maloletého mala možnosti a schopnosti sa bez problému zamestnať ako
upratovačka a to na plný pracovný úväzok, resp. aj na čiastočný pracovný úväzok, čo vyplýva z veľkého
množstva takýchto pracovných ponúk v meste Y. (napr. na profesia.sk), pričom zárobok je 5 eur až 6eur na hodinu (Merkury Market, CSSK, s.r.o., Stredná odborná škola obchodu a služieb, TSC Cleaning,
s.r.o., Property Care, a.s., ATALIAN SK s.r.o. atď).
Všetky životné náklady matky na jej syna Y. J. tak uhrádza jej partner D. J., čo zrejme matke vyhovuje,

a nepovažuje za potrené oficiálne sa zamestnať.
Matka maloletého bez problému mohla mať zárobok najmenej okolo 500 eur až 600 eur mesačne (aj
pri menšom rozsahu vykonávanej práce), čo je teda zárobok, ktorý je v schopnostiach a možnostiach
matky. Za laxný postoj matky k možnosti pracovať možno považovať aj skutočnosť, že matka určitú dobu
neplatila na syna výživné vôbec a toto doplatila až na základe začatého trestného stíhania v roku 2023

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. Zák.
Pritom otec maloletého sám zabezpečuje o syna sústavnú starostlivosť a tiež finančne uhrádza všetky
jeho náklady spojené so vzdelávaním, stravou, bývaním a ošatením, pričom matka má uhrádzať na syna
50 eur mesačne. Súd preto matke zvýšil výživné na sumu 120,- eur mesačne.

29. Čo sa týka pomerov na strane otca maloletého, ktorý je taktiež osobou povinnou na plnenie

vyživovacej povinnosti, ktorá je plnená jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ale taktiež platením
výdavkov na dieťa, na jej strane nedošlo k významnej zmene pomerov. V čase poslednej úpravy
výživného mal otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 800 eur netto, v súčasnej dobe dosahuje
mesačný príjem vo výške 750 eur brutto a poberá prídavky na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Jeho
mesačný príjem sa fakticky nezmenil. Pokiaľ by aj otec maloletého prispieval na syna ako jeho matka 50

eur mesačne, maloletý by musel vyžiť zo 100 eur na mesiac, čo je fakticky u takého dieťaťa nemožné.

30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné matke na mal.
K. zo sumy 50,- eur mesačne aspoň na sumu 120,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 04.12.2023, teda
od podania návrhu. Je to z dôvodu zvýšenie potrieb maloletého K. v súvislosti s jeho rastom a tiež v

súvislosti s tým, že chodí do základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady na učebné pomôcky
a ďalšie veci na štúdium.

31. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný
nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho

výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. K. je možné
zvýšiť na sumu 120,- eur mesačne. Súd nevyhovel otcovi v plnom rozsahu a nezvýšil výživné na sumu,
ktorú požadoval vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na
zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem otca, ale aj na príjem matky a jej schopnosti a
možnosti a i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Súd zvýšil

výživné od 04.12.2023, teda od podania návrhu na zvýšenie výživného. Povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú
schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom,

celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej
aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Súd má za to, že matka bola s
ohľadom na jej vzdelanie a pracovné skúsenosti schopná nájsť si zamestnanie s adekvátnym príjmom
a zabezpečiť tak riadnu a dôstojnú výživu mal. K..

32. Vzhľadom na určenie výživného od 4.12.2023, vznikol matke nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 4.12.2023 do 30.6.2024 v sume 662,- eur, ktorý je matka povinná splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,- eur popri bežnom výživnom s tým, že omeškanie s úhradou
jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo
skutočností, keď matka prispievala na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne. Matke tak vnikol

nedoplatok za 28 dní v mesiaci december 2023 vo výške 108 eur a následne za mesiace január 2024 až
jún 2024, t.j. 6 x 120,- eur, t.j. 1.008,- eur, celkom je potom nedoplatok vo výške 662,90 eur, pričom matka
uhradila za uvedené obdobie výživné celkom vo výške 345,10 eur (45,10 eur za december a 6 x 50 eur
za január až jún 2024). Nedoplatok na výživnom je potom po odrátaní uhradeného výživného celkom vo
výške 662,90 eur, ktorý súd matke povolil splácať otcovi po 30,- eur mesačne popri bežnom výživnom.

33. Zároveň súd rozhodol o zmene rozsudku, ktorým bola naposledy upravená výška výživného
( rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/37/2019-30 zo dňa 21.10.2019). V prípade keď znovupríde ku zmene pomerov, je možné znovu rozhodovať o zmene výživného ( napr. v prípade narodenia
ďalšieho dieťaťa matke ).

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody
ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.