Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 4, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010078
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6720010078.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F. D. G. C. , nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom H. I., J. XXX/XX, H. K.,
občan Slovenskej republiky,

j e v i n n ý ,

že
dňa XX.X.XXXX o XX:XX h v obci J. I. viedol po ceste L. ako vodič motocykel M. D. XXX, EČV:
K., ktorým viezol ako spolujazdca M. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. I., J. XXX/XX v
smere jazdy na I. O., pričom pri prejazde pravotočivej zákruty v blízkosti rodinného domu číslo 124,
porušením dôležitej povinnosť uvedenej v ustanovení § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.

z. o cestnej premávke, vplyvom nesprávnej techniky jeho jazdy došlo k smerovej nestabilite, ktorá
vyústila do prejazdu motocykla do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom I. B. I., EČV:
E., ktorý viedol vodič I. P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, okr. E., čím spolujazdkyni na uvedenom
motocyklipoškodenejM.N.spôsobilhemoragickýšokpriruptúresrdcaamnohonásobnýchporaneniach
životne dôležitých orgánov (polytrauma, pretrhnutie ľavej bočnej komory srdca a osrdcovníkového vaku,
zlomeniny III - VII rebra vľavo v bočnej a lopatkovej čiare, hemotorax objemu 2800 ml krvi v ľavej
pohrudnicovej dutine, trhliny pečene, trhliny sleziny, pomliaždenie pľúc, zlomenina ľavého predlaktia)
podľa znaleckého posudku, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomrela,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa uložený trest odňatia slobody podmienečne
odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo
výmere 5 /päť/ rokov.Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 /štyroch/ rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému I. P.
F., nar. XX.XX.XXXX v Q. I., trvale bytom A. XXX, H. E., škodu vo výške 250 Eur /dvestopäťdesiat eur /.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú N. N., nar. XX.XX.XXXX vo Q., trvale bytom
I. R. XX, H. K. a poškodenú I. N., nar. XX.XX.XXXX vo Q., trvale bytom I. R. XX, H. K., s nárokom na

náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie o nevine, vypovedal
zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 24, kde uviedol, že ako boli v dedine pred zákrutou, videl
periférne v záhrade oproti svojho domu brata, krátko zatrúbil a ruky mal stále na riadidlách, aby sa plne

venoval riadeniu. Pohyboval sa vo svojom pruhu cca 1 m od okraja vozovky, a keďže jazdný pruh má
šírku3.5m,videlprichádzajúcevozidlo,ktorépolovicousvojejčastizasahovalodojehopruhu.Ajnapriek
tomu vedel, že má dosť miesta a že tú zákrutu môže bezpečne prejsť. Pohyboval sa rýchlosťou okolo 40
km/h a tým pádom sa bezpečne vyhol protiidúcemu autu. Keďže sa venoval riadeniu vozidla, nevenoval
pozornosť spolujazdkyni a nevidel ju v spätných zrkadlách. V čase, keď boli v náklone pri výjazde

zo zákruty, pocítil protizávažie a motocykel sa mu vyrovnal. Tým pádom prišlo k stretu s vozidlom I.
jazdiacim za spomínanou dodávkou a to ľavou časťou motorky s ľavou zadnou časťou vozidla mercedes
v oblasti zadných dvier a zadného blatníka. K stretu motocykla s vozidlom došlo vo vzdialenosti 10 cm
od pomyselného stredu vozovky v jazdnom pruhu auta I.. Rozhodne toto auto nešlo po krajnici. Na pád
motorky si nepamätá, prebral sa o niekoľko sekúnd ležiac na zemi, chcel sa nejako postaviť, čo sa

mu nepodarilo, pretože cítil bolesť v ľavom ramene. Ako ležal, v ľavej časti vozovky smerom na O., pri
zdvihnutí hlavy videl v pravej časti vozovky ležať spolujazdkyňu. Podľa názoru obžalovaného svedok B.
odišiel z miesta nehody pred príchodom polície. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ďalej dodal, že
ako ležal, tak videl, že I. zostal stáť v jarku mimo vozovku, na tranzit nevidel. Z počutia vie, že tranzit mal
nejakú dobu stáť pred bratovou záhradou. On do tej zákruty vtedy nevidel. Pri vchádzaní do zákruty boli

tieto 2 vozidlá na úrovni bratovej brány. Nedovolí si tvrdiť, koľko za sebou išli tieto dve autá, ale po tom,
ako minuli vozidlo S., tak prebehlo možno 1,5 až 2 sekundy, kým došlo ku kontaktu s vozidlom I.. Nie je
pravdou to, čo tvrdí pán F.. On išiel vo svojom pruhu, blízko stredu, keďže ku kontaktu došlo možno 5-10
cm za stredovou čiarou. Podľa obžalovaného nešiel po krajnici. Jediný, kto mohol nehodu teoreticky
vidieť, bol pán F. v spätnom zrkadle. Brat to určite nevidel, vypovedal, že počul len náraz. Na otázku

obhajcu, či mu povedal brat o tom, že mala aj spolujazdkyňa zakývať bratovi, obžalovaný odpovedal,
že po určitom čase a bezsenných nociach, asi po dvoch rokoch. Povedal, že jeho syn videl, ako M.
kývala. Oni boli tiež otrasení. Nebohá bola akoby členom rodiny. Poškodeným deťom doteraz pomáhajú.
Viedlo ho k tomu to, že sa po druhý krát otvoril prípad a bola podaná obžaloba. Oni spolu žili 8 rokov.
V podstate nemala dobré vzťahy so svojou rodinou. Chodievali skôr k jeho rodine. Tie deti vychovával

osem rokov. Pokiaľ v rámci výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pán B. odišiel z miesta nehody
pred príchodom polície, vie to od brata. Podľa obžalovaného sa svedkovia F. a B. poznali, usudzuje na to
z ich výpovedí. Keď obžalovaný vypovedal, že tranzitné vozidlo išlo v protismere, tak sa ho vyšetrovateľ
pýtal, aké to malo byť. Povedal, že bolo biele alebo sivé, presklené. Preto je pochybná výpoveď pána
B. o tom, že na mieste nehody strávil 3-4 hodiny. Vedel tieto okolnosti od pána F., keďže ten tam strávil

celý čas. Obaja majú motív vyviniť pána B., že on išiel v protismere a preto mohlo dôjsť k momentu
preľaknutia spolujazdkyni. Pohreb nebohej zaplatil v prvom rade jej brat z úspor jej mamy a obžalovaný
jej to potom preplatil. Momentálne pracuje ako servisný technik pre firmu F. F. M., J. XXX, T.. Potrebuje
k výkonu povolania dennodenne vozidlo, keďže má servisné vozidlo a vykonáva servis. Považuje sa za
skúseného vodiča. Jazdí 25 rokov. Motocykel mali v tom čase asi 1,5 roka. Spravili asi 3,5 až 4 tisíc km.Pri vjazde do obce J. Moravce registroval periférne len brata. Na otázku splnomocnenca poškodeného
v ktorom momente zistil, že môže dôjsť ku kolíznej situácii obžalovaný odpovedal, že v čase ako sa
minuli s tranzitom. To, že sa motorka vyrovnala, bolo až pri výjazde zo zákruty. Nepovažovali za kolíznu

situáciu to, že S. minuli len veľmi tesne, lebo išiel bližšie k pravému okraju môjho jazdného pruhu. Mal
dostatok priestoru tú zákrutu prejsť. Nereagoval na to, išiel v takom istom manévri ako na začiatku. Jazdil
so štandardným plynom a ani nepridával a ani nebrzdil. V čase, keď míňali tranzit, tak svoj motocykel
považoval za úplne ovládateľný. Neovládateľným sa stal len vtedy, keď sa postavil. To bolo na výjazde
zo zákruty. V tom čase, keď sa stal motocykel neovládateľný, nerobil nič s riadidlami.

Svedok poškodený I. P. F. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 125, kde uviedol, že
v predmetný deň a čas prechádzal obcou J. I. vo vozidle bol sám, riadne pripútaný, bolo jasno, slnečno,
vozovka bola suchá. Pred ním jazdilo vozidlo P. S. B. farby, vodičom ktorého bol pán B.. Obidve vozidlá
už v obci jazdili rýchlosťou 40 – 45 km/h. Ako sa blížili v obci k ostrej ľavotočivej zákrute a pred ním idúce
vozidlo ešte neprechádzalo zákrutou, spozoroval oproti jazdiaci motocykel, ktorý prechádzal zákrutou

takým spôsobom, že ho akoby vynášalo v tej zákrute do protismernej časti vozovky, akoby sa ten
motocykel kĺzal. Myslel si, že ten motocykel sa zrazí s pred ním idúcim vozidlom. Vtedy sa hneď so
svojim vozidlo presunul k pravému okraju cesty. Motocykel sa ešte vyhol vozidlu P. a vzápätí narazil do
jeho vozidla, do ľavej bočnej časti, a to tak, že zachytil najprv dvere vodiča, potom zadné ľavé dvere,
blatník, koleso a zadný nárazník. Ten náraz bol celkom silný, ešte pred nárazom strhol riadenie vozidla

úplne mimo vozovku, nasledoval náraz a hneď potom zišiel mimo vozovku vpravo, kde ostal stáť. Ani
jedno z vozidiel (či už jeho, alebo pána B.) nejazdilo po ceste v stredovej časti celej šírky vozovky.
Keď ostal s vozidlo stáť, vyšiel vonku, telefonicky oznámil na č. 112 čo sa stalo. Išiel za motocyklistom,
ktorý ležal na vozovke pri jej ľavom okraji v smere na O. a spolujazdkyňa ležala pri pravom okraji cesty
v smere na O.. S vodičom motocykla komunikoval a ten mu hovoril, že to je jeho vina. Vodič vozidla

P. po nehode tiež zastal a ostal tam po celú dobu. Ďalej na hlavnom pojednávaní dodal, že nepoznal
v tom čase vodiča motorového vozidla, ktoré jazdilo pred ním. Aj keď tam nie je stredová čiara, tak
nemal pocit, že by jazdil v protismere. Jazdili za sebou možno 15-30 metrov a to konštantnou rýchlosťou.
Vedel o tom, že tá zákruta je pomerne ostrá. Pravdepodobne ten neznámy vodič zastal na takej malej
odstavnej ploche za tou zákrutou. S tým vodičom hovoril ešte do príchodu polície. V podstate on potvrdil

jeho výpoveď. Pamätá si to tak, že skôr prišli policajti ako záchranka. S obžalovaným sa nerozprával.
Vie, že tam boli nejakí jeho známi a tí ho ratovali. Svedok bol na mieste vyťažený príslušníkmi polície.
Oni tam boli asi do pol noci a to aj známi obžalovaného, ľudia, čo sa tam zbehli, záchranné zložky,
polícia. Podľa svedka vodič P. (P.) odišiel skôr a to, či bol vyťažený policajtmi, to neviem uviesť. Pokiaľ
bol svedok vyťažený policajtmi, tak ten pán B. bol prítomný pri tom vyťažovaní, nie počas celej doby. S

obžalovaným sa nikdy po skutku nerozprával, nebol s ním nikdy osamote. Vtedy tam bol kopec ľudí. Po
skutku sa s vodičom vozidla P. nikdy nestretol. S pánom B. komunikoval len raz telefonicky, potreboval
jeho údaje pre policajta. Pokiaľ sa v spise na čl. 124 uvádza jeho výpoveď v zmysle „komunikoval som
s tým vodičom motocykla a viem, že mi hovoril, že je to jeho vina“, toto tam odznelo. To museli počuť
aj ostatní. Prvý krát videl motocykel, ešte nebol v zákrute. Bol presvedčený, že ten motocykel narazí

do toho predchádzajúceho vozidla. Začal sa sťahovať k pravej krajnici. Myslel, že zastaví, stihol začať
brzdný manéver, ale už si to nepamätá. Podľa svedka došlo k stretu ich dvoch v mieste, kde začína
zákruta z jeho pohľadu. Miesto stretu bolo približne v strede jazdného pruhu svedka.

Z výpovede svedka A. B., brata obžalovaného, súd zistil, že v predmetný deň bol pratať seno a v ten čas

videl v smere od N. E. O., približne zo vzdialenosti 40 metrov ísť v pravom jazdnom pruhu, do zákruty
motocykel, ktorý viedol brat. To vedel už vtedy, so spolujazdkyňou M. N.. Ako brat vchádzal do zákruty,
zatrúbil, myslí, že na pozdrav. Odkýval mu a ďalej sa venoval svojej práci. Ďalej priebeh nesledoval, lebo
bol chrbtom k nim. Po nejakom čase počul tupý náraz, otočil sa, čo to mohlo byť a videl ako z cesty do
jarku schádza I. osobný. V tom jarku zastal. Svedok nevedel, čo sa dialo a preto vybehol z tej záhrady.

Ako vychádzal zo záhrady, vedľa má plechovú garáž a pri nej zastavovala nejaká dodávka, S., B. alebo
M.. Značku nevie. Zbadal na ceste ležať brata. Rozbehol sa k nemu, bol pri vedomí, sťažoval sa na
bolesť v pleci. Ležal v ľavom jazdnom pruhu, otočený hlavou smerom k jarku, teda nie v tom pruhu ako
pôvodne išiel. M. ležala od neho opodiaľ, ale tá bola v pravom jazdnom pruhu a to celým svojím telom.
Na hlave mala prilbu. Brat mal prilbu padnutú v jarku. M. nejavila známky, že by bola pri vedomí. Bol pri

nej, začal kričať, na čo ho počul syn so svokrou. Vybehli z domu von a prišli na pomoc. Potom prišiel aj
kamarát s manželkou, začali s oživovaním, masážou srdca a umelé dýchanie. Potom prišla kamarátova
manželka, ktorá je doktorka. Tá to potom prevzala a čakali do príchodu sanitky. Zo U. poslali sanitku
aj s doktorom asi po 20 minútach. Tí ju začali oživovať, čo sa im bohužiaľ nepodarilo. Následne prišladruhá sanitka od O.. Tí sa potom venovali bratovi. Boli s nim urobené prvé lekárske vyšetrenia, takisto
overenie totožnosti zo strany polície, ako aj dychová skúška a potom bol zobratý do nemocnice v U..
Ako oživovali M., tak si všimol nejakú blondínu v maskáčových nohaviciach a v šľapkách. Usúdil, že je

to asi spolujazdkyňa z toho S.. Vychádza z toho, že videl muža a ženu ísť k miestu dopravnej nehody
práve od tohto motorového vozidla. Bolo mu divné, že posádka S. odišla ešte pred príchodom polície
a potom ich tam už nevidel. Pokiaľ sa týka vodiča I., keďže tam bolo veľa ľudí, tak nevie usúdiť, kto to
bol a ani dnes by to nevedel uviesť. Nevie sa vyjadriť k tomu, čo ten človek tam robil.

Svedok I. B., synovec obžalovaného, vypovedal, že sa v tom čase zdržiaval s priateľkou v izbe rodinného
domu, ktorý je v tej zákrute a okno z tej izby je otočené k hlavnej ceste. Z toho okna sa pozrel a videl
malú motorku – skúter, na ktorom sedeli dvaja ľudia. Videl ako spolujazdec máva oboma rukami. Myslel
si, aj keď si nebol na sto percent o tom presvedčený, že je tam strýko a M. N.. Potom si všimol, že jeho
otec uteká z tej záhrady z druhej strany cesty, smerom k ceste. Nejaký náraz nepočul, lebo v izbe hrala
hlasno hudba. Automaticky povedal priateľke, že sa niečo stalo a utekali cez dom, kde zakričal starkej

F. V., ktorá bola zdravotná sestra, že sa niečo stalo vonku a že videl otca utekať smerom k ceste. Vtedy
s priateľkou vybehli na cestu. Videl oproti na druhej strane cesty, v jarku veľké biele M. a keď sa pozrel
smerom doprava, tak videl na ceste ležať dve osoby. V smere od O. pri jazdnom pruhu ležal strýko.
K nemu pribehol a skontroloval, či je v poriadku. On komunikoval a bol pri vedomí. Preto sa potom otočil
na druhú stranu a išiel skontrolovať M.. Tá ležala v jazdnom pruhu v smere na O., o pár metrov ďalej.

Motorkabolaeštekúsokzaňou.Medzitýmprišlaajstarká,ktorázačalaM.oživovať.Chvíľujejpridržiaval
hlavu a pomáhal jej. Potom vybehli aj ďalší susedia z domu, ktorý je v protiľahlej strane cesty ako je
zákruta. Vybehli I. U. a F. U.. I. rovno povedal, nech volá sanitku. Potom prišla ešte z opačnej strany od J.
S. doktorka G. I., ktorá býva v ulici pár domov ďalej. Svedok ich nechal robiť ich prácu a vtedy si všimol,
že pred našou plechovou garážou stojí nejaká biela dodávka a videl pána F., ako sa rozpráva s nejakým

neznámym pánom. Potom prišli záchranári a nechali ich pracovať. Podľa svedka sanitka mohla prísť
približne za 15 minút. Nevie, kto tvoril posádku bielej dodávky. Pokiaľ vypovedal, že spolujazdkyňa na
skútri kývala, bolo to tak, že mala ruky skrížené nad hlavou. Podľa svedka sa spolujazdkyňa aj vytočila
do ľavej strany. Pokiaľ sa díval z okna na skúter, neprišlo mu, že by išiel nejak rýchlo. Z okna sa nedá
vidieť priamo do zákruty. Začiatok zákruty ešte vidno, ale priamo do nej už nie. Nevšimol si, že by na

mieste zastal nejaký P.. Pokiaľ sa vyjadroval k pánovi F., pozná ho z O. a poznal ho už vtedy. Myslí si,
že polícia prišla ešte pred sanitkou, len jedna záchranka.

Svedok F. B. bol vypočutý dožiadaným súdom, pri výsluchu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že bol vodičom
vozidla P. S., išiel cez dediny prvýkrát a v obci zrazu z ostrej zákruty vyletel motocykel, ktorý skoro

do neho nabúral a v spätnom zrkadle videl, ako motocykel narazil do vozidla mercedes, ktorý išiel
dlhšiu dobu za ním. I. a prevrátil nabok, nakoľko sa mu snažil vyhnúť tak, ako on. Jeho vozidlo bolo
plne naložené a manželke, ktorá išla s ním ešte hovoril, že tne I. ide pekne za ním a nepredbieha.
Celá cesta cez dediny bola kľukatá a zákruta bola tzv. ťahavá. Svedok uviedol, že čakal, že motocykel
narazí do jeho zadnej časti vozidla, ale narazil do I.. Pred zákrutou nevidel motocykel, podľa neho išiel

veľkou rýchlosťou, lebo z tej zákruty vyletel a keby šiel povolenou rýchlosťou, tak sa udrží vo svojom
jazdnom pruhu a nepríde k zrážke. Nepamätá si, či v čase nehody bola zákruta zarastená stromami,
alebo prehľadná. Potom, ako uvidel motocykel, išiel maximálne na kraj, brzdil a ťahal sa čo najviac
na pravú stranu a po niekoľkých metroch zastal. Po náraze motocykla s I. motocykel ležal na opačnej
strane ako mercedes. Počas jazdy mali prilby na hlave, po nehode spolujazdkyňa pravdepodobne nie

a o vodičovi motocykla to nevie, len že mal vykĺbené rameno. S vodičom I. sa v tom čase nepoznal,
komunikovali spolu až po nehode. Na danom mieste nehody sa zdržal viac ako 3 h, polícia si pýtala v ten
deň na neho kontakt a ten im aj dal. Nie je pravda, žeby z miesta nehody odišiel, pretože keby tomu
tak bolo, tak by nevedel, že sa dlho čakalo na sanitku, hoci žiadali vrtuľník a sanitka prišla bez lekára
a musel byť privolaná ďalšia sanitka, na ktorú sa čakalo veľmi dlho. U. mercedesu dal svoj kontakt po

nehode, keď odchádzali a aj dopravným policajtom.

V rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity č. 85/2019, zo záverov ktorého vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodiť motocykla
uskutočnil vjazd do pravotočivej zákruty rýchlosťou cca 40 – 50 km/h, následne prešiel do časti

vozovky, ktorá je určená pre jazdu opačným smerom a kontaktoval ľavý bok vozidla I.. Technickými
výpočtami nebolo možné jednoznačne stanoviť, či sa vodič protiidúceho vozidla pohyboval čiastočne
v protismernom jazdnom pruhu (ako to uviedol obžalovaný) alebo sa vozidlo P. pohybovalo vo svojom
jazdnom pruhu (ako to uviedli vodiči vozidiel P. a I.). Z uvedeného dôvodu boli riešené dva variantypriebehu nehodového deja. Variant A (podľa verzie obžalovaného) s tým, že vozidlo P. malo viac
ako polovicou svojej šírky zasahovať do časti vozovky určenej pre motocykel. Variant B (podľa verzie
svedkov) s tým, že vozidlo P. jazdilo vo svojom pruhu a motocykel akoby vynášalo zo zákruty do

protismernej časti vozovky, pričom je zohľadnené aj uvedenie vodiča I. o tom, že vozidlo VW malo
jazdiť stále v pravej časti vozovky. V technike jazdy vodiča vozidla I. neboli zistené nesprávne prvky,
čo platí pre obidva varianty. V prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom A, potom
z technického hľadiska smerové vedenie vozidla VW neoblo správne a vyvolávalo kolíznu situáciu pre
vodičov pohybujúcich sa v smere jazdy motocyklistu. V prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade

s variantom B, potom smerové vedenie vozidla bolo z technického hľadiska správne. Z technického
hľadiska nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, či nestabilita motocyklu s jeho následným prejazdom
do protismerného jazdného pruhu bola vyvolaná iba nesprávnou technikou jazdy motocykla alebo efekt
preľaknutia sa motocykla vyplýval predovšetkým z prípadnej nesprávnej techniky jazdy vodiča ´vozidla
P.. Na základe toho možno konštatovať, že technickou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že
počas prejazdu pravotočivej zákruty došlo k vzniku nestability motocyklistu, ktorá vyústila to prejazdu

motocyklistudoprotismernéhojazdnéhopruhu,kdedošlokzrážkesvozidlommercedes.Príčinouvzniku
smerovej nestability motocyklistu bola skutočnosť, že došlo k tzv. efektu preľaknutia sa motocyklistu,
pričom následné úkony viedli k rozvoju nestability motocykla a jeho prejazdu do protismerného jazdného
pruhu. V prípade, že sa vozidlo P. pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu, potom efekt preľaknutia bol
daný iba nesprávnou technikou jazdy motocyklistu (variant B). Z technického hľadiska nie je možné

vylúčiť, že na efekte preľaknutia sa mohla vo výraznej miere podieľať skutočnosť, že sa vozidlo P.
pohybovalo čiastočne v jazdnom pruhu motocyklistu. (variant A). Pri hodnotení technických otázok
výpovede obžalovaného znalec uviedol, že ak vodič motocykla rozpoznal protiidúce vozidlo v okamihu,
kedy už bol nakopený (čo sa javí ako prijateľné a veľmi pravdepodobné), a teda už prechádzal
pravotočivou zákrutou, potom nemohol časovo stihnúť vykonať jednak vyhýbanie sa vpravo a súčasne

(v dôsledku straty stability ´motocykla spôsobenej opačným naklopením spolujazdkyne) po minutí sa s
protiidúcim vozidlom prejazd do protismerného jazdného pruhu. V opise nehodového deja obžalovaného
sú opísané také javy, ktoré vysvetľujú mechanizmus prejazdu motocyklistu do protismerného jazdného
pruhu, ktorý však nebol spôsobený prípadným opačným naklonením sa spolujazdkyne (ako to uviedol
obžalovaný), ale tzv. mechanizmom kontra-riadenia (countersteering). Ide o efekt, ktorý sa prejavuje pri

jazde na motocykli pri rýchlostiach nad 40 km/h. Zároveň bola stanovená možnosť zabránenia dopravnej
nehody jednotlivými účastníkmi dopravnej nehody. Pri variante A by vodič motocykla zabránil nehode
tak, žeby už pri vjazde do zákruty viedol motocykel pri pravom okraji cesty a na pohyb vozidla P. by
nereagoval zmenou koridoru pohybu. Pri variante B príčinou prejazdu motocykla do protismeru bola
nesprávna technika jazdy, a to jazda takou rýchlosťou, ktorou nebol schopný predmetnú zákrutu za

daných podmienok prejsť. Obžalovaný by mohol zabrániť dopravnej nehode tak, že by sa pohyboval
nižšourýchlosťou.PrivarianteAvodičvozidlaP.byvytvorilpodmienkyprezabráneniedopravnejnehode
tak, žeby svojom vozidlom nezasahoval do jazdného pruhu. Pri variante B vodič vozidla P. viedol vozidlo
stále v časti vozovky, ktorá bola určená pre jeho smer tak, že neohrozoval vodiča motocykla a za daných
podmienok vodič vozidla P. nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť. V čase zrážky bola rýchlosť

motocykla cca 43 - 47 km/h. V čase vjazdu do zákruty bola rýchlosť motocykla cca 40 – 50 km/h.

Tento znalecký posudok potvrdzoval na hlavnom pojednávaní O. L. T. K., T., ktorý uviedol, že poloha
miesta zrážky je uvedená na str. 28 znaleckého posudku (čl. 361). Znalec na otázku obhajcu, či je
možné, aby k stretu došlo na pravej strane krajnice odpovedal, že je pravdou, že pravé predné koleso sa

v čase zrážky nachádzalo na pravej strane krajnice, opúšťalo vozovku a začalo vykonávať jazdu mimo
vozovky. Čiže je možné, že svedok to vnímal tak, že vykonal vyhýbací manéver a začal vtedy opúšťať
vozovku. Všetky stopy, ktoré boli k dispozícii, či už drecie alebo brzdné umožňujú pomerne presne
stanoviť miesto zrážky. Čiže miesto, ktoré je uvedené na strane 28, obrázok 12 znaleckého posudku
skoro úplne presne zodpovedá miestu zrážky. Varianty A a B sú postavené na tom, či vozidlo zasahovalo

alebo nezasahovalo do protismerného pruhu. Ak protiidúce vozidlo nezasahovalo, tak potom pre vodiča
motocykla nevznikol taký podnet, na základe ktorého by bolo možné vysvetliť prejazd do protismeru pri
správnej technike jazdy. K tomuto prejazdu však mohlo dôjsť aj v prípade, že vozidlo P. nezasahovalo
do protismerného pruhu a to v dôsledku efektu preľaknutia sa vodiča motocykla, pričom pri správnej
technike jazdy by si mal vodič zvoliť takú rýchlosť pri prejazde zákrutou, aby v prípade, že sa oproti

bude pohybovať iný účastník cestnej premávky, bol schopný uskutočniť prejazd zákrutou bezpečne bez
toho, aby musel náhle zasahovať do riadenia. Dôvodom prečo nebola v znaleckom posudku zobratá do
úvahy okolnosť, že spolujazdkyňa motocykla sa mala nahnúť, tak ako to bolo na základe znaleckého
posudku L. B., je podľa znalca je ten, že ak by spolujazdkyňa začala uskutočňovať zmenu nakláňaniasmerom do vonkajšej strany zákruty, to znamená v smere jazdy motocyklistu vľavo, tak takýto úkon
má za následok postupnú zmenu uhlu náklonu motocykla, ktorý vedie k tomu, že motocykel prestane
kopírovať zákrutu a plynule začína prechádzať do protismeru. Tento úkon trvá podstatne dlhší čas

v porovnaní s prejazdom do protismeru pri efekte „countersteering“ a to preto, lebo pri prudkom natočení
riadidiel vpravo, dochádza k prudkej zmene náklonu motocykla. Typickým prejavom tohto deja je pocit
straty stability motocykla, ktorú vodič istým spôsobom opisuje. Tým hlavným dôvodom je, že ak by
to vykonávala spolujazdkyňa od okamihu, kedy vznikol podnet na reakciu po okamih zrážky, uplynie
kratší čas, ako je čas potrebný na to, aby bola iba spolujazdkyňa schopná svojim manévrom spôsobiť

prejazd do protismeru. Čo sa týka prípadného zdvihnutia rúk a ich prekríženia nad hlavou, pri jazde pre
zákrutou, tak na toto vlastne nebol relevantný dôvod pri jazde pred zákrutou a podnet mohol vzniknúť
v okamihu, keď či už vodič motocykla alebo spolujazdkyňa mohli rozpoznať kolíznu situáciu. Tento
okamih bol okamihom, až keď sa motocykel nachádzal v zákrute. Takisto aj vodič motocykla opisoval,
že uskutočňoval jazdu v zákrute, keď rozpoznal nebezpečnú situáciu. Toto je plne v korešpondencii
s výsledkami výpočtu, kedy sa vodič motocykla v okamihu jeho reakcie musel nachádzať naklonený pri

prejazde zákrutou. Samozrejme v prípade, ak by dochádzalo k mávaniu rukami nad hlavou so strany
spolujazdkyne na motocykli, tak takúto skutočnosť je možné pocítiť u vodiča motocykla pri prejazde
zákrutou, avšak iba toto mávanie nemôže spôsobiť prejazd do protismeru. Fyzikálne to nie je dostatočne
silný podnet, aby jeho výsledkom bol prejazd do protismeru pri správnej technike jazdy motocyklistu.
V okamihu zrážky sa pravý obrys motocyklistu nachádzal niekoľko centimetrov od pomyselného stredu

vozovky, avšak celý motocykel sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu. Nepochybuje o tom, že vodič
nemal v úmysle vykonať taký úkon, ktorého výsledkom by bol prejazd do protismeru. Jedná sa však
v podobnej situácii o podvedomú reakciu vodiča, kedy vodič sa snaží dostať čo najviac k pravému
okraju vozovky, uvedomuje si, že je to potrebné vykonať za najkratší čas a preto vodiči potiahnu pravé
riadidlo doprava. Výsledkom tohto pohybu riadidiel je narovnanie motocykla a jeho začiatok prejazdu

do protismeru. Vodiči často opakovane sa snažia dostať k pravému okraju vozovky a preto opätovne
potiahnu riadidlá doprava, čím následne znova dôjde k vyrovnávaniu motocykla, a preto je technicky
prijateľné a veľmi pravdepodobné, že vodič motocykla bol v okamihu zrážky vo zvislej polohe. Uvedené
úkony vodiča majú za následok, že motocykel je nestabilný a často sa o tomto efekte motocyklisti
dozvedia až pri dopravnej nehode.

V rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcami I. I. B. W. a I. A. I. pod
č. 38/2017 a 11/2017 zo súdnej pitvy nebohej M. N.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že
mechanizmus vzniku poranení je v zhode s dopravným úrazom, ktorý nebohá utrpela na motocykli
a príčinou jej smrti bol hemoragický šok pri ruptúre srdca a mnohonásobných poraneniach životne

dôležitých orgánov: polytrauma (pretrhnutie ľavej bočnej komory srdca a osrdcovníkového vaku,
zlomeniny III. – VII. Rebra vľavo v bočnej lopatkovej čiare, hemotorax objemu 2800 ml krvi v ľavej
pohrudnicovej dutine, trhliny pečene, trhliny sleziny, pomliaždenie pľúc a zlomenina ľavého predlaktia)
ako následok, dopravného úrazu. Pri danom rozsahu všetkých poranení vnútorných orgánov zlyhanie
vitálnych funkcií organizmu nastalo za krátky čas po úraze, čím došlo ku smrti nebohej. Poranenia

boli pre svoju všeobecnú povahu smrteľné a smrti nebolo možné zabrániť ani poskytnutím včasnej
a odbornej lekárskej pomoci. V čase smrti nebohá nebola pod vplyvom alkoholu a nebola ovplyvnená
psychoaktívnymi látkami.

V rámci vykonávania dôkazov boli oboznámené aj listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr. poriadku:

- obsah spisu OR PZ, ODI Zvolen, ČVS:ORP-67/DI-ZV-2017 na čl. 109-474,
- správy a RT z čl. 475-478 zo dňa 1.12.2023.

Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX (v čase o XX.XX hod.) vyplýva, že miesto nehody
sa nachádza na ceste L.. triedy číslo XXXX v katastri obce J. I., v obci pred rodinným domom č. XXX.

Účastníkmi dopravnej nehody boli obžalovaný, nebohá, poškodený I. P. F.. Zároveň sa dňa XX.XX.XXXX
od XX.XX hod. do XX.XX hod. vykonala ohliadka miesta dopravnej nehody s tým, že nehoda bola
oznámená v čase o XX.XX hod. Pri ohliadke miesta bol konštatovaný povrch vozovky ako dobrý, suchý,
neznečistený,bezkrajnice,bezzávadnakomunikácii,sdvojpruhovýmdelenímkomunikácie.Šírkacesty
v mieste dopravnej nehody bola 6,0 m. Vodič motocykla nebol pod vplyvom alkoholu, a vodič mercedesu

nebol pod vplyvom alkoholu. Dopravná nehoda bola zadokumentovaná celkovo 119 fotografiami. Boli
zaistené vecné stopy spoločne s mechanoskopickými stopami v počte 7 ks. Súčasťou zápisnice je aj
náčrtok miesta dopravnej nehody.Na základe takto vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr., zákona, keďže
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením

dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Nie každé porušenie povinností podľa zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke je spáchané závažnejším spôsobom konania. Musí ísť o minimálne
2 porušenia týchto povinností. V danom prípade obžalovaný porušil ustanovenia § 9 ods. 1 a § 16
ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorých je vodič povinný na vozovke alebo
v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu a zároveň je povinný

rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť
len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Vykonaným dokazovaním možno mať za to, že pri prejazde predmetnej pravotočivej zákruty v blízkosti
rodinného domu č. 124 vplyvom nesprávnej techniky jazdy obžalovaného došlo k smerovej nestabilite,
ktorá vyústila do prejazdu motocykla do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom I., čím

svojej spolujazdkyni na uvedenom motocykli mal spôsobiť zranenia, na následky ktorých na mieste
dopravnej nehody zomrela. V rámci dokazovania nebolo popierané, že by došlo k dopravnej nehode,
popieraný bol len spôsob, akým malo k dopravnej nehode dôjsť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie o nevine a predostrel verziu, že vodič vozidla P. S. nešiel len vo
svojom pruhu, ale zasahoval svojou časťou do protismeru. Na druhej strane ostatní svedkovia (vodič P.

S. a vodič I.) uvádzali, že obaja jazdili vo svojom jazdnom pruhu. Vzhľadom na protichodnosť týchto
tvrdení už v rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline č. 85/2019, ktorý sa zaoberal obidvomi variantami jednak z pohľadu tvrdení
obžalovaného (variant A), ako aj svedkov (variant B). Znalecký posudok opísal jednotlivé varianty A a B
z pohľadu technickým možností ako sa mohli, či nemohli stať. Znalec navyše na hlavnom pojednávaní

sa vyjadroval aj k získaným skutočnostiam z výpovede svedka I. B. zo dňa XX.XX.XXXX o tom,
že spolujazdkyňa mala mať skrížené ruky nad hlavou. K tomuto sa znalec vyjadril, že iba mávanie
nemôže spôsobiť prejazd do protismeru, pretože to fyzikálne nie je dostatočne silný podnet, pokiaľ
by bola správna technika jazdy motocyklistu. Znalec vysvetlil prejazd do protismeru ako podvedomú
reakciu vodiča dostať sa čo najviac k pravému okraju vozovky za čo najkratší čas, a preto potiahne

pravé riadidlo doprava. Výsledkom tohto pohybu je narovnanie motocykla a začiatok prejazdu do
protismeru. Preto je technicky prijateľné a veľmi pravdepodobné, že vodič motocykla bol v okamihu
zrážky vo zvislej polohe. Uvedené úkony vodiča majú za následok, že motocykel je nestabilný a často sa
o tomto efekte motocyklisti dozvedia až pri dopravnej nehode. Podľa znalca technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody bola určená nesprávna technika jazdy obžalovaného, pričom znalec jednoznačne

uviedol, že vodič motorového vozila I. nemal technickú možnosť zabrániť dopravnej nehode pri oboch
posudzovaných variantoch. Závery znaleckého posudku a výpoveď znalca korešpondujú s výpoveďami
svedkov F. B. a P. F.. Pokiaľ boli zo strany obhajoby vznesené námietky voči znaleckému posudku,
podľa názoru súdu znalec tieto jednoznačne vysvetlil. Ďalšou námietkou obhajoby bola okolnosť, že
sa v prípravnom konaní najprv vypracoval znalecký posudok L. B., na základe ktorého sa trestné

stíhanie zastavilo, keďže malo preukázať, že obžalovaný nezapríčinil dopravnú nehodu. V tomto smere
súd poukazuje na to, že aj keď ide o neštandardné konanie orgánov činných v prípravnom konaní,
nejde o nezákonné konanie, keďže podnet vyšiel z opravného prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu
vo veci samej, ktorý namietal aj okolnosti vzniku dopravnej nehody a zodpovednosť za ňu. Pokiaľ
sa dozorujúci prokurátor rozhodol zrušiť uznesenie o zastavení trestného stíhania, uviedol dôvody,

prečo tak urobil a aj keď sa v zrušujúcom uznesení zaoberal hlavne okolnosťami porušenia práv
poškodených, nie je nezákonné, aby nariadil pribrať vo veci znalecký ústav, pokiaľ mal pochybnosti o
záveroch znaleckého posudku. Navyše v znaleckom posudku boli skúmané možnosti, resp. varianty
podľa tvrdenia obžalovaného, ako aj svedkov, teda varianty A a B. Na základe týchto skutočností
možno mať za to, že pri vedení motocykla pri nesprávnej technike jazdy obžalovaného došlo k smerovej

nestabilite motocykla a prejazdu motocykla do protismeru s následnou zrážkou s motorovým vozidlom I..
Následky dopravnej nehody sú zrejmé zo znaleckých posudkov znalcom z odvetvia súdneho lekárstva
a tieto ako také neboli od počiatku sporné, resp. namietané. Preto súd uznal obžalovaného vinným
v zmysle podanej obžaloby z prečinu usmrtenia.

Obžalovaný A. B. doposiaľ nebol súdne trestaný, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
MS SR má 2 záznamy pre dopravné priestupky z roku XXXX pre rýchlosť jazdy.Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúci

ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 a 37 Tr. zákona. Aj keď ide o tragickú okolnosť a o spôsobenie
nezvratného následku – smrti, vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu pred páchaním trestnej
činnosti, nie je potrebné ukladať obžalovanému nepodmienečný trest, keďže ide o osobu, ktorá doposiaľ
nemá záznam v registri trestov. Na druhej strane nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť vedenie
riadneho života pre spáchanie viacerých dopravných priestupkov pred skutkom. Za týchto okolností pri

neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd v rámci trestnej sadzby v trvaní 2 až 5 rokov
ukladal trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov
so súčasne uloženou povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa § 51 ods. 4 písm.
d) Tr. zákona. Keďže ku skutku došlo v dôsledku vedenia motorového vozidla, súd uložil obžalovanému
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 rokov.

V rámci adhézneho konania si poškodení I. P. F. uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 250,- Eur
a N. N. a I. N. titulom nemajetkovej umy vo výške 30.000,- Eur pre každú poškodenú zvlášť. Pokiaľ sa
týka poškodeného I. P. F., suma 250,- Eur sa týka spoluúčasti poškodeného z poistnej zmluvy a ako
taká nebola rozporovaná. Pokiaľ sa týka nárokov pozostalých o nebohej, dokazovanie o ich nároku na
náhradu škody by podstatne presiahlo rámec trestného konania (už i tak dlhého), a preto súd odkázal

poškodené s celým nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).