Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-19Cpr/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322202869
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1322202869.4

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobkyne: S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XX, XXX XX G., proti
žalovanému: Form Factory Slovakia s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 08 Bratislava, IČO: 52 386
660, zastúpený: A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 699 705, Mandľová 28,
851 10 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Súd vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 4 470,46 eur zo dňa 05.02.2024
v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalému okresnému súdu Bratislava III bola dňa 16.06.2022 doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa
voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa

19.04.2022 (I. výrok), žiadal určiť, že pracovný pomer žalobcu skončil dohodu dňa 19.04.2022 (II. výrok),
náhradu mzdy za dobu dvoch mesiacov (III. výrok) a náhradu trov konania (IV výrok).
2. Dňa 16.09.2022 bol súdu doručený návrh žalobkyne na zmenu žaloby z dôvodu, že listom zo dňa
10.08.2022 žalobkyňa žalovanému oznámila, aby ju ďalej zamestnával. Vzhľadom k uvedenému žiada
o zmenu v II. výroku pôvodného žalobného návrhu.
3. Súd uznesením sp. zn. 19Cpr/5/2022 - 60 zo dňa 18.10.2022 v zmysle § 139 a nasl. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenu žaloby pripustil v znení: „Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 19.04.2022 je neplatné (I. výrok), Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
založený pracovnou zmluvou zo dňa 11.10.2019 naďalej trvá (II. výrok). Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy za obdobie dvoch mesiacov v celkovej výške 6.872,17 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.872,17 eur od 20.04.2022 do zaplatenia (III. výrok). Žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.(IV. výrok).“

4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.06.2024 pred začatím konania zobrala žalobu späť zo zdravotných
dôvodov (riziková gravidita) a z týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadala nepriznať žiadnej
zo sporových strán náhradu trov konania, čo preukázala potvrdením ošetrujúceho lekára zo dňa
03.06.2024.
5. Pred začatím konania vo veci samej po späťvzatí žaloby si právny zástupca žalovaného uplatnil trovy
konania.

6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na to, že žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzala v celom rozsahu

účinne späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.). Pretože bola žaloba vzatá späťskôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa
§ 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného k späťvzatiu s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nie je potrebný.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia 257 CSP. súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný

charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2
MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za

ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami a neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia

strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie konania a jeho výsledok.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, v
zmysle ktorého zákonného ustanovenia v prípade zastavenia konania vzniká strane právo na náhradu

trovkonaniavočiprotistrane,aktátoprocesnezavinilazastaveniekonania.Žalobkyňauviedlaakodôvod
späťvzatia žaloby svoj zlý zdravotný stav v dôsledku rizikovej gravidity a riešenie škody žalovaného riešiť
vo vylúčenom konaní dohodou. V takom prípade má súd za to, že zastavenie konania procesne zavinila
žalobkyňa.Napokonžalobkyňaaninežiadalapriznaťnáhradutrovkonania,naopak,uvedomujúcsisvoje
procesné zavinenie na zastavení konania, žiadala žalovanému nepriznať náhradu trov konania, na ktorú

majú v zmysle § 256 CSP nárok, a to s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd tak
vyhovelnávrhužalobkynenaaplikáciu§257CSPpredovšetkýmzozdravotnéhodôvodu,aleajzdôvodu
záujmu strán sporu riešiť vec mimosúdne týkajúcu sa výšky uplatnenej náhrady škody vo vylúčenom
konaní o náhradu škody.(II. výrok)
15. V zmysle § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

16. V zmysle § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.
17. Súd návrh žalovaného o zaplatenie 4 470,46 eur titulom náhrady škody doručený súdu dňa
05.02.2024 vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP, nakoľko sa jedná o návrh na
základe iných skutkových a právnych skutočností a teda nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),

kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).