Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25P/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424201467
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424201467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenéÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,pracoviskoŽarnovicaakokolíznym
opatrovníkom, deti rodičov - matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H.
I. - J. a otca K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H. I. - J., o návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,doručenýmsúdudňa29.04.2024,saotecdetídomáhalzníženiavyživovacejpovinnostivoči
mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh
odôvodnil tým, že ich manželstvo s matkou bolo rozvedené dňa 18.01.2023 rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 25P/161/2022-61, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2023. Maloleté deti
pochádzajúce z tohto manželstva boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný platením výživného vo výške 200,- Eur na jedno dieťa, spolu 600,- Eur mesačne. Styk
s maloletými deťmi nebol upravený. Podaným návrhom žiada o výrazné zníženie výživného, nakoľko

jeho príjem od 31.12.2023 sa výrazne znížil, jeho živnosť zanikla ku dňu 31.12.2023, z ktorej mu bola
vypočítaná výška výživného. Nakoľko je v súčasnosti zdravotne postihnutý, jeho zdravotný stav mu už
nedovoľuje pracovať na plný úväzok a zarábať taký príjem ako predtým. K návrhu pripojil potvrdenie
o ukončení podnikania zo dňa 27.12.2023 vydané Okresným úradom Žiar nad Hronom.

2. V podaní doručenom súdu dňa 17.05.2024, na výzvu súdu, doručil posudok o jeho zdravotnom
postihnutí, ktoré mu bráni riadne vykonávať pracovnú činnosť. Svoj návrh na zníženie výživného doplnil

tým, že navrhuje znížiť výživné zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne na každé dieťa
samostatne so splatnosťou od 01.01.2024.

3. Matka detí s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že priemerné mesačné
výdavky na jedno dieťa za posledný rok mala vo výške 423,- Eur. Hoci je exmanžel poberateľom
invalidného dôchodku, jeho stav mu dovoľuje pracovať minimálne na polovičný úväzok, prípadne môže
pracovať z domu ako doteraz. Navrhovateľ sa sám vyjadril, že on pracovať nemusí, lebo je invalidný

dôchodca a radšej požiada o zníženie výživného. K vyjadreniu pripojila pracovné pozície, ktoré by mohol
navrhovateľ vykonávať a výdavky na seba a maloleté deti.4. Súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 28.06.2024. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na návrhu,
žiadal znížiť výživné zo sumy 200,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť na už upravenú sumu 175.-
Eur na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom od podania návrhu. Uviedol, že výživné v stanovenej výške

momentálne nevie platiť, nakoľko nemá taký príjem ako pri poslednom rozhodovaní. V súčasnosti je
invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 1.277,60 Eur. Okrem toho je zamestnaný na
dohodu o pracovnej činnosti a od zamestnávateľa E. E. L. – A., IČO: XXXXXXXX M. E. poberá mzdu
ako obchodný zástupca 70,- Eur mesačne. Okrem toho je majiteľom troch motorových vozidiel, vlastní
rodinný dom spolu so záhradami. Maloletý D. od 21.06.2024 býva v súčasnosti u matky. Výživné platí

len vo výške 200,- Eur. Na mal. D. za obdobie jeho bývania v jeho domácnosti výživné neplatil a taktiež
nemá uhrádzané výživné ani na ďalšie dieťa od 20.03.2024. Okrem mzdy zamestnávateľ mu poskytol
benefity a to mobilný telefón a osobné motorové vozidlo, ktoré je oprávnený používať na služobné účely
za účelom rozvozu tovaru k zákazníkom (pneumatiky). Podľa vyjadrenia navrhovateľa rozvoz vykonáva
v okresoch Levice a Zlaté Moravce. Bežné výdavky si vyčíslil na celkovú sumu 1.806,- Eur/mesiac,
príjem ku dňu zániku živnosti za rok 2023 vo výške 51.272,- Eur / 12 = 4.272,- Eur.

5. Matka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Zdôraznila, že otec
výživné pravidelne neplatí, v súčasnosti platí výživné len vo výške 200,- Eur mesačne, od 20.03.2024
na ďalšie dve maloleté deti výživné po 200,- Eur mesačne neplatil.

6. Kolízny opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolíznej opatrovníčky a oboznámením sa
s obsahom pripojených listinných dôkazov, pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 25P/36/2024, sp. zn. 25P/161/2022, najmä rozsudkom z č.l. 61 zo dňa 18.01.2023 a z vykonaného

dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/161/2022-61 zo dňa 18.01.2023,
právoplatným dňa 07.02.2023 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Maloleté deti B.: A., nar.
XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej

starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- Eur mesačne na každé
dieťa, styk otca s maloletými deťmi nebol upravený, tento bol ponechaný na dohodu rodičov. V časti
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičia
uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil.

9. Príjem otca v čase poslednej úpravy výživného bol vo výške 2.500,- Eur mesačne v hrubom, kedy
pracoval ako obchodný zástupca na živnosť. Okrem toho bol poberateľom invalidného dôchodku vo
výške 980,- Eur mesačne a pracoval ako obchodný zástupca na polovičný úväzok u E. E. L., kde
dosahoval mesačný príjem 298,- Eur (nesporné tvrdenie, zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.01.2023,
správa kolízneho opatrovníka zo dňa 12.01.2023, rozhodnutie sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného

dôchodku s účinnosťou od 01.01.2022 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
75 %).

10.VčaseodposlednejúpravyotecvykonávalpodnikateľskúčinnosťpodobchodnýmmenomK.B.–C.,
IČO: XX XXX XXX s miestom podnikania XXX XX H. I., F. G. XXXX/XX. Podnikateľskú činnosť ukončil na

vlastnú žiadosť ku dňu 01.01.2024. Bol vlastníkom rodinného domu s pozemkami zapísanými na LV č.
XXXX, k. ú. H. I., v ktorom v tom čase rodina žila. V čase posledného rozhodovania stavali ďalší rodinný
dom v záhrade za rodinným domom v ktorom spoločne bývali. V prípade rozvodu sa rodičia dohodli,
že matka s maloletými deťmi bude v ňom bývať, čo sa aj stalo. Tento dom je doposiaľ neskolaudovaný
a nezapísaný na liste vlastníctva. Otec bol v tom čase aj zamestnancom u E. E. L. – A., N. O. XXXX/

XX, XXX XX M. E., IČO: XX XXX XXX, a to od 22.08.2017 s čistým príjmom 3.767,57 Eur za obdobie
11/2021 – 11/2022. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 19.12.2022
vyplýva, že okrem príjmu poberal invalidný dôchodok vo výške 997,30 Eur mesačne brutto. Okrem
toho bol poberateľom prídavkov na deti. Pomoc v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok nepoberal
a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo súd zistil zo správy ÚPSVaR Banská

Štiavnica zo dňa 09.12.2022 a z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2022. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec maloletých detí ukončil na vlastnú žiadosť podnikateľskú činnosť vo
všetkých predmetoch podnikania ku dňu 01.01.2024. Od januára 2024 poberá invalidný dôchodok vo
výške 1.277,60 Eur. Za rok 2023 mal na základe daňové priznania príjem zo živnosti 51.272,- Eur. Okremtoho naďalej je zamestnancom u zamestnávateľa E. E. L. – A., so sídlom M. E., kde dosahuje príjem
v priemere 146,- Eur mesačne, čo vyplýva z potvrdenia o príjme zamestnávateľa zo dňa 28.05.2024. Je
naďalej vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu s pozemkami zapísaných na LV č. XXXX, k. ú.

H. I. v podiele 1/1. V záhrade za rodinným domom je postavený ďalší rodinný dom, ktorý nemá pridelené
súpisné číslo a nie je zapísané na liste vlastníctva. V tomto dome býva matka spolu s maloletými deťmi.
Okrem príjmu od zamestnávateľa má navrhovateľ ďalšie benefity, a to možnosť používania mobilného
telefónu a motorového vozidla na služobné účely. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že otec si
vyživovaciu povinnosť k maloletému D. a k jednej z maloletých dcér neplní riadne a včas od 20.03.2024.

Navrhovateľ tvrdil, že počas pobytu maloletého D. v jeho domácnosti výživné matke vôbec neplatil a ani
neplatil výživné na ďalšiu dcéru, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. V konaní otec nepredložil žiadne
doklady preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mu znemožňoval vykonávať akúkoľvek
prácu. V logickom rozpore sú jeho tvrdenia, že napriek vážnym zdravotným problémom pracuje okrem
iného ako šofér motorového vozidla za účelom rozvozu tovaru (pneumatík) k zákazníkovi v rámci SR,
ktorú skutočnosť mal súd zistenú z potvrdenia o pracovno-právnom vzťahu zamestnávateľa zo dňa

28.05.2024 (č.l. 36) a dohody o pracovnej činnosti zo dňa 31.01.2023. V rámci týchto zmlúv má upravené
miesto výkonu práce: zákazníci v rámci SK.

11. Z oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 23.04.2023 vyplýva, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je u navrhovateľa viac

ako 70 %. Z rozhodnutia ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 19.11.2019
súd zistil, že navrhovateľ si dňa 30.09.2019 podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla a o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad nenavrhol
žiadnu formu kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho zdravotného postihnutia, ktorého miera funkčnej

poruchy bola v tom čase 50 %, keďže v oblasti mobility a orientácie je schopný chôdze, v oblasti
komunikácie neboli zistené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, v oblasti zvýšených
výdavkov neboli zistené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a ani v oblasti sebaobsluhy
nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a starostlivosti o svoju
domácnosť.

12. V čase poslednej úpravy matka bola zamestnaná ako učiteľka v Základnej škole D. M. H. I.,
kde jej priemerný mesačný príjem bol od 01.07.2022 vo výške 1.165,- Eur, čo mal súd zistené
z potvrdenia o príjme zamestnávateľa zo dňa 15.12.2022. V tom čase bývala spolu s maloletými deťmi
vrodinnomdomevovlastníctveotca,ktorýboldvojpodlažný.Vsúčasnostibývaspolusmaloletýmideťmi

v neskolaudovanom rodinnom dome, ktorý je postavený v záhrade za rodinným domom otca mal. detí.
Pracuje u toho istého zamestnávateľa ako učiteľka, kde dosahuje priemerný mesačný príjem 1.200,-
Eur plus daňový bonus na tri deti a rodinné prídavky. Mesačné náklady na každé maloleté dieťa vyčíslila
v priemere 423,- Eur, ktoré pozostávajú z výdavkov za oblečenie, stravu, hygienu a náklady na bývanie
(50,- Eur na každé dieťa). Náklady na seba vyčíslila v sume 328,- Eur. Na strane matky došlo k zmene

pomerov v tom, že matka v súčasnosti žije s maloletými deťmi v novostavbe za rodinným domom otca
mal. detí a všetky výdavky spojené s užívaním novostavby hradí výlučne sama. Novostavba zatiaľ nie je
skolaudovaná a nemá pridelené súpisné číslo. Na prízemí sa nachádzajú tri izby, kúpeľňa, kuchyňa so
sociálnymzariadením.MaloletýD.odrozvodumanželstvabývalstriedavouotcaamatkydo21.06.2024,
odkedy už výlučne býva u matky.

13. Na strane maloletých detí sa zmenili pomery tak, že mal. C., nar. XX.XX.XXXX bol diagnostikovaný
diabetes melitus, v dôsledku čoho maloletá užíva injekčnú liečbu – pichá si inzulín 4x denne, čím sa jej
zvýšili náklady na maloleté dieťa v priemere o 30,- Eur mesačne. S maloletou chodieva na kontroly do
Nitry 1x za 3 mesiace. Okrem prídavkov na maloletú poberá aj príspevok na stravu na vo výške 25,- Eur

mesačne. V čase posledného rozhodovania mal. C. navštevovala 6. ročník základnej školy H. I., chodila
na šachový, výtvarný, jazdecký a športový krúžok. Od septembra bude navštevovať 8. ročník tej istej
základnej školy v H. I.. Maloletá A. v čase posledného rozhodovania navštevovala 8. ročník základnej
školy v H. I., v súčasnosti ukončila 9. ročník základnej školy a od septembra nastupuje na umeleckú
strednú školu v P., keďže ju baví kreslenie. Maloletý D. navštevoval 4. ročník základnej školy, chodil na

futbalový a strelecký krúžok, teraz ukončil 5. ročník základnej školy.

14.Kolíznyopatrovníkpovažujenávrhotcazanedôvodný.Poukázalnato,ževýživnéurčenéposledným
rozhodnutím súdu nebolo určené s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, ale na základerodičovskej dohody. V súčasnosti došlo k takej zmene pomerov na strane matky a mal. detí, ktorá je
podkladom na zvýšenie výživného a nie na jeho zníženie. Takého zníženie výživného nie je v záujme
mal. detí, a preto navrhuje, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/36/2024 mal súd preukázané,
že otec mal. detí súdu doručil dňa 07.03.2024 návrh o zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti
o maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že matka mal. detí opustila spoločnú domácnosť

dňa 22.03.2024 a odvtedy býva spolu s dvoma dcérami v druhom rodinnom dome, ktorý je na tom istom
dvore. Tento rodinný dom nie je zapísaný na liste vlastníctva, je neskolaudovaný. Od 22.03.2024 D.
platí všetky náklady na stravu, školu, cestovanie a ostatné výdavky spolu 200,- Eur mesačne a ošatenie
50,- Eur mesačne, hygienické potreby, školské potreby, mimoškolské aktivity (futbal mesačne 50,-
Eur). Maloletý navštevuje 5. ročník ZŠ v H. I.. Výživné v prípade zverenia maloletého do jeho osobnej
starostlivosti navrhuje určiť zo strany matky vo výške 200,- Eur mesačne, neskôr na pojednávaní upravil

na sumu 160,- Eur mesačne. V tomto konaní bol s maloletým D. vykonaný pohovor za účelom zistenia
názoru maloletého. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že chce bývať s mamou, u ktorej v súčasnosti
býva. Súd návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a návrhu otca
na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca zastavil. Proti rozsudku sa účastníci konania vzdali
práva podať odvolanie.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. Zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine

na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, môže spočívať na subjektívnych okolnostiach,
ako aj v objektívnych okolnostiach, ktorá je závislá od ekonomickej situácie. Rovnako právna úprava
v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku umožňuje súdu aj bez návrhu zmeniť rozsudky
o výchove a výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery. Súdna prax za právne významnú zmenu
pomerov, ktorá má subjektívny charakter, považuje výraznú zmenu v nákladoch na životné potreby

oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb,
ako aj ďalšie konkrétne potreby maloletého, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).21. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nebol
podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného neprišlo na strane účastníkov konania k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Čo sa týka

pomerov na strane navrhovateľa, tak tento zrušil na vlastnú žiadosť živnostenské oprávnenie ku dňu
01.01.2024, na základe ktorého vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom K. B. –
C. s miestom podnikania na adrese jeho trvalého bydliska pre spoločnosť E. E. L. – A., ktorý je aj
jeho zamestnávateľom. Sám dobrovoľne sa vzdal príjmu zo živnostenského podnikania, ktorý podľa
daňového priznania za rok 2023 bol vo výške cca 51.000,- Eur. U otca tak došlo k podstatnému zníženiu

príjmu. Už v čase posledného rozhodovania o výživnom bola otcovi priznaná invalidita v rozsahu 50
% z dôvodu zhoršeného jeho zdravotného stavu, neskôr 75 %. Príjem otca v čase podania návrhu
na zníženie výživného predstavuje invalidný dôchodok vo výške 1.277,60 Eur mesačne, ktorý bol
v čase posledného rozhodovania o výživnom vo výške cca 997,- Eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku
bol zdravotný stav otca stále rovnako zhoršený ako pri podanom návrhu na zníženie výživného a ako
aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. Už v čase posledného rozhodovania ako aj v čase

vyhlásenia rozsudku otec bol a je zamestnaný u zamestnávateľa E. E. L. – A. so sídlom v M. E.
ako obchodný zástupca s miestom výkonu práce v rámci SK. Zamestnávateľ svojmu zamestnancovi
poskytol benefity, a to mobilný telefón a automobil ktorým osobne prevádza rozvoz tovaru (pneumatík)
k zákazníkom. I keď zhoršenie zdravotného stavu a tým spojené priznanie invalidity spravidla možno
považovať za podstatnú zmenu pomerov, v tomto prípade súd na túto zmenu neprihliadal, keďže otec

má možnosť si privyrobiť, čo aj sám deklaroval a to nielen o sumu cca 70,- Eur mesačne (z potvrdenia
zamestnávateľa priemerná mzda je cca 146,- Eur mesačne a z potvrdenia v predchádzajúcom
rozhodovaní o výživnom je cca 300,- Eur mesačne). Ako to vyplýva z predloženej ponuky práce matky
mal. detí má možnosť si privyrobiť v banskobystrickom kraji od sumy 700,- Eur/mesiac až vyššie 1.800,-
Eur/mesiac so vzdelaním, znalosťami, praxou, držbou vodičského oprávnenia. Pokiaľ otec namietal,

že ukončil živnostenské podnikanie k 01.01.2024, v rámci ktorého mal príjem za rok 2023 vo výške
51.272,- Eur (č.l. 53), daňové priznanie za rok 2023 (č.l. 43), súd prihliadol na to, že sám sa vzdal svojho
príjmu, ktorý dosahoval už v čase zhoršeného jeho zdravotného stavu a priznanej invalidity. Naviac
v čase priznanej invalidity vykonával u terajšieho zamestnávateľa dlhodobo prácu a to jednak v rámci
jeho živnostenského oprávnenia a dohody o pracovnej činnosti ako obchodný zástupca. Keďže otec

dobrovoľne ukončil živnostenské podnikanie ku dňu 01.01.2024 je súd povinný prihliadať tiež na jeho
zárobkovémožnostipodľapríjmovpredzmenouzamestnaniavtedy,aksapreukáže,žetobolrodič,ktorý
sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V tomto konkrétnom prípade
je súd toho názoru, že práve navrhovateľ mal. detí sa dobrovoľne vzdal živnostenského oprávnenia
ku dňu 01.01.2024 z dôvodu, ako sám tvrdil, jeho zhoršeného zdravotného stavu. Súd konštatuje,

že už v čase posledného rozhodovania bol navrhovateľ mal. detí na invalidnom dôchodku a poberal
invalidný dôchodok v tom čase vo výške 997,30 Eur brutto a netto príjem od zamestnávateľa E.
E. L. v priemere 314,- Eur mesačne a príjem zo živnosti 51.272,- Eur ročne. Naviac navrhovateľ si
vyčíslil mesačné výdavky na sumu 1.806,- Eur, ktorá suma prevyšuje ním uvádzaný terajší mesačný
príjem. Z uvedeného vyplynulo, že navrhovateľ má príjmy, ktorých zdroj a pôvod súdu nepreukázal.

Navrhovateľ nezdokladoval a teda nepreukázal ani svoje výdavky, a preto súd ich nezohľadnil, okrem
bežných výdavkov na oblečenie, stravu a drogériu. Súd je toho presvedčenia, že navrhovateľ je schopný
uspokojovať svoje vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, a preto možno od
nehospravodlivožiadať,abyrovnakýštandardumožnilajsvojimdeťomformouvýživného,čojevsúlade
s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie

rodičov existovalo. V súvislosti s vyčíslenými výdavkami navrhovateľa na sumu 1.806,- Eur/mesiac, súd
poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom
je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič
povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej

povinnosti nebolo ohrozené, čo u navrhovateľa splnené nebolo.

22. Naviac navrhovateľ zobral na seba neprimerané riziká, keď dňa 01.01.2024 ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení,
čo nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Jeho prístup k otázke zabezpečenia

príjmu považuje súd za ľahkovážny, vzhľadom na pracovné príležitosti, ktoré mal v čase platného
živnostenského oprávnenia ako aj ktoré ponúka región v ktorom otec žije vzhľadom na jeho vzdelanie.
I keď je invalidným dôchodcom v rozsahu 75 %, je v produktívnom veku a je v jeho možnostiach si
zabezpečiť iný príjem ktorým by si zvýšil svoju životnú úroveň a to nielen sebe, ale aj maloletým deťom.Preto je jeho povinnosťou zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju
vyživovaciupovinnosťriadneplniťaabyjuneprenášalvýlučnenamatku,ktorázabezpečujeokreminého
aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy,

vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na
odôvodnené potreby 12 ročného D., 14 ročnej C. a 15 ročnej A., pri ktorých má matka zvýšené náklady
predovšetkým z dôvodu ich vyššieho veku, školskej dochádzky, nákladov súvisiacich so zdravotnou
starostlivosťou, záujmovými aktivitami, ako aj kvôli nárastu celkových životných nákladov (§ 78 ods. 3
Zákonaorodineobsahujúcitzv.valorizačnúklauzulu),ktorévedúkzmenepomerovnastranemaloletých

detí ako aj na strane matky maloletých detí od posledného rozhodovania. Naviac otec v konaní nedoručil
súdu preukazujúce doklady, že v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu nie je schopný vykonávať
podnikateľskú činnosť, ktorú zrušil. Súd je toho názoru, že otec sa dobrovoľne vzdal svojich zárobkových
možností zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácie a odborným schopnostiam, a preto
súd v takomto prípade vychádza pri určení výšky jeho zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo
znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania o výživnom,

keďže takýto stav (priznaný invalidný dôchodok) bol u navrhovateľa aj v čase posledného rozhodovania
o určení výživného a nie z jeho súčasného faktického príjmu. Princíp potencionality príjmov má prednosť
pred princípom fakticity príjmov.

23. Súd zastáva názor, že nebola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu, t. j. zníženie

výživného, a to podstatná zmena príjmov na strane povinného rodiča. Nie je teda dôvod na zníženie
výživného a súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
nedôvodný a ako taký ho zamietol.

24. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že došlo k zmene pomerov na strane

maloletých detí a to predovšetkým prirodzeným rastom a ich osobnostným vývojom, kedy v súčasnosti
má maloletý D. 11 rokov, maloletá C. 13 rokov a maloletá A. 15 rokov. Náklady na maloleté deti sa
od posledného rozhodovania zvýšili. Matka maloletých na pojednávaní nežiadala zvýšenie výživného,
a preto súd o zvýšení výživného k maloletým deťom nerozhodoval.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že účastníkom
nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Žiar nad Hronom na odvolací súd, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na doručenie podania
nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho urobí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

má vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a doplniť až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie

odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola

uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).