Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Mariana Harvancová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230540
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123230540.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Emeritus, s.r.o., so sídlom
913 25 Bobot 176, IČO: 51 123 592, zast.: JUDr. Juraj Klimčo, advokát, so sídlom 913 25 Bobot
176, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: Advokátska
kancelária Motyčka, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.711,60 eur

s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.03.2024, č.k. B5-39C/36/2023-84, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalovaného na nariadenie
neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške

3.012,80eurdoúschovyMestskéhosúduBratislavaIV,atodo15dníododňaprávoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 325 ods. 2 písm. b), § 326 ods.
1,2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 121 a § 122 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len

"SPR"). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojených listinných dôkazov mal za to, že žalovaný preukázal
v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a
uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi
stranami sporu. Vychádzal zo žalovaným uvádzaných tvrdení, že v prípade jeho úspechu v spore,
budúca exekúcia nároku prípadne úspešného žalovaného na náhradu trov konania bude zmarená, a

to vzhľadom na výsledky hospodárenia žalobcu za uplynulé obdobie, ktorý navyše od roku 2020 nemá
zverejnené účtovné závierky a podľa verejne dostupných informácií je dlžníkom Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
je na neho vedená exekúcia na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 45EK/2814/2023 v
prospech oprávneného Mesto Trenčín. Majúc za to, že nie sú dostupné žiadne údaje o existencii majetku
žalobcu. Vzhliadol aj na verejne dostupné informácie zdroja markiza.sk zo dňa 29.03.2021, a to článok

s názvom: „Bývalý šéf kriminálky v Trenčíne má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry“, podľa ktorému
mal byť žalobca zapletený do ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej so zabezpečením fiktívnych
dodávateľských faktúr a pokladničných dokladov a ich zahrnutím do účtovníctva spoločnosti a následne
neoprávneným nárokom na odpočítanie dane a skrátením vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti o
sumu 75.000 eur. Mal tak za osvedčené, že existujú dôvodné obavy, že budúca exekúcia nároku
žalovaného na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej bude ohrozená.

Za primeraný považoval návrh žalovaného na zloženie sumy vo výške 3.012,80 eur ako preddavku
na trovy konania, čo predstavuje hodnotu 10 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny zosumy istiny, vrátane režijného paušálu a DPH (nakoľko je právny zástupca žalovaného platca DPH),
a to vzhľadom na predpokladaný počet úkonov v konaní pred súdom prvej inštancie a prípadne aj
odvolacím súdom. Vychádzajúc z toho, že tarifná odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty

veci je 237,34 eur, režijný paušál je vo výške 13,73 eur, plus DPH je spolu 301,28 eur za jeden úkon
právnej služby, t.j. 3.012,80 eur za desať úkonov právnej služby. Doplnil, že povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania v uvedenej výške do úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobcu
a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú podnikateľskú činnosť žalobcu. Súd prihliadal aj na
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v náleze z 21. novembra 2017,

sp. zn. III. ÚS 502/2017-26 uviedol, že „Preukázanie bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť
bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. Takisto je spôsobilé byť
stabilnou súčasťou úvahy odôvodňujúcej názor súdov o užití právneho poriadku v súlade s jeho účelom
a zmyslom, a to najmä vo vzťahu k žalobcom, ktorými môžu byť spoločnosti sídliace v tzv. daňových
rajoch, ktoré na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok a ktoré svoje zázemie môžu
zneužívať na produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v

týchto sporoch.“ I keď žalobca v tomto konaní je slovenskou obchodnou spoločnosťou, aj v jeho prípade
konštatoval, že ide o právnickú osobu, u ktorej je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neúspechu
v spore bola spôsobilá reálne zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému trovy
spojené s konaním začatým práve na základe ňou podanej žaloby. Žalovaný sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha ochrany zabezpečenia budúcej peňažnej pohľadávky ako potenciálne

oprávnený v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v citovaných
ustanoveniach CSP a Spravovacieho poriadku, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného
zabezpečenia a výkonu tohto procesného inštitútu. Súd ustálil, že žalovaný osvedčil dôvodnosť a trvanie
nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným opatrením,
osvedčil ohrozenie svojho práva. Zloženie peňažnej sumy do úschovy v požadovanej výške nie je možné

zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, nakoľko výška peňažnej pohľadávky žalovaného nie je určená
(ešte nevznikla) a nie sú identifikované veci, práve alebo iné majetkové hodnoty žalobcu. Neodkladné
opatrenie je v danom prípade jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany žalovaného súdom.
S tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo
veci samej.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Namietal,žesúdprvej
inštancie prevzal tvrdenia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Tvrdenia žalovaného sú
nepravdivé a v celom rozsahu ich poprel. Rovnako namietal neprimeranosť výšky sumy, ktorú určil súd
zložiť. Je zrejmé, že podľa CSP súd postupuje tak, aby v zásade rozhodol vec na jedinom pojednávaní,

avšak v danom prípade vydanie neodkladného opatrenia predchádzalo na strane žalovaného len
vyjadrenie a duplika. Spolu s úkonom prevzatia sa jedná reálne o štyri úkony právnej služby a nie o
10 úkonov. K argumentácii žalovaného, že budúca exekúcia nároku pripadne úspešného žalovaného
na náhradu trov bude zmarená, a to vzhľadom na výsledky hospodárenia žalobcu za uplynulé obdobie
uviedol, že výsledky hospodárenia akejkoľvek fyzickej či právnickej osoby v zásade nie sú a nemôžu

byť verejnosti známe. Výsledky hospodárenia je možné objektívne zistiť iba z účtovníctva tej ktorej
osoby, pričom tieto evidentne podliehajú každodenným zmenám. Pojem výsledky hospodárenia je
pritom širším pojmom než pojem účtovná závierka, či ako pojem daňové priznanie. Už len stotožnenie
týchto pojmov zo strany súdu nutne vedie k nesprávnym a neobjektívnym záverom o hospodárskej
situácii žalobcu. Vierohodnú účtovnú závierku a daňové priznanie možno doložiť iba z príslušného

daňového úradu, pričom ich utajenie je chránené ustanovením § 264 Trestného zákona o trestnom
čine ohrozenia daňového tajomstva. Žiadny súkromný subjekt nemôže legálne disponovať údajmi o
hospodárení tej-ktorej právnickej osoby, pričom spoločnosť s ručením obmedzeným FinStat s. r. o. je
právetakoutoosobou.Jeneprípustné,abysúdprihliadalnadôkaz,ktorýjevpodstateibakusompapiera,
nijako neverifikovaným, nikým nepodpísaným a neautentizovaným, stiahnutým z internetovej stránky

súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Nie je to dôkaz, ale iba kus papiera vytlačený z počítača,
ktorý nesvedčí vôbec o ničom. Pokiaľ by tu mal byť nejaký dôkaz o účtovnej závierke žalobcu, muselo
by ísť o doklad vydaný niektorým z príslušných orgánov štátnej správy, v tomto konkrétnom prípade
Daňovým úradom v Trenčíne. Žalovaný v danom smere dôkazné bremeno neuniesol, vierohodný doklad
(iný dôkaz) o nepodaní daňových priznaní, či účtovných závierok žalobcom daňovému úradu do spisu

nedoložil. Rovnako nedoložil žiadny vierohodný, resp. vôbec žiadny, doklad o akýchkoľvek záväzkoch
žalobcu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a
voči Ministerstvu vnútra. Pokiaľ v danom smere súd ( v bode č. 21) argumentoval „verejne dostupnými
informáciami“ namietal, že z odôvodnenia uznesenia, ani z obsahu spisu a z v ňom žurnalizovanýchdokladov nevyplýva o aké zdroje informácii sa jedná, o informácie akých štátnych, či verejných orgánov
a s akým obsahom má ísť. Takýto záver neopretý o žiaden dôkaz je nepreskúmateľný a zmätočný.
Napriek absencii autentizácie možno za vierohodný uznať iba žalovaným predložený výpis z registra

poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 17.02.2024, a to z dôvodu, že danú internetovú stránku vedie
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti priložil výpis zo dňa 26.03.2024, z
ktorého je zrejmé, v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení už bola pokuta 75 eur voči Mestu
Trenčín zo strany žalobcu uhradená a exekučne konanie v danej veci bolo zastavené. Absentoval tu
preto akýkoľvek dôvod na vydanie odvolaním napadnutého uznesenia súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie

vychádzal z tvrdení žalovaného, že je zapletený do ekonomickej trestnej činnosti, takýto záver z
citovaného článku nevyplýva. Priamo z dotknutého článku je pritom evidentné, že trestné stíhanie sa
nevedie voči žalobcovi. Naviac vo vzťahu k stíhanej fyzickej osobe sa tu uplatňuje princíp prezumpcie
neviny. Nič nebolo v prípravnom konaní dokázané a v konaní pred súdom bude obvinený nepochybne
oslobodený. Nepodložené obvinenie na základe jedinej krivej výpovede nemôže žiadnemu súdu stačiť
na odsúdenie. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie zrušiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Samotné popretie skutočností vyplývajúcich z verejne dostupného portálu
FinStat považoval za absurdné a zavádzajúce. Mal za to, že konanie žalobcu je potrebné považovať

za zjavné zneužitie práva v snahe sa bezdôvodne obohatiť, nakoľko žalobca je evidentne zadĺžený,
nemajetnýanefungujúcaspoločnosť.Navrhovanýrozsahpreddavkureflektuještandardnýpočetúkonov
v priemernom súdnom konaní.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.

1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú
sumu alebo vec do úschovy súdu.

11. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia

neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po
jeho skončení. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že úprava musí byť naliehavá,
potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Okrem toho musia byť splnené
základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia právneho vzťahu medzi

účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a nariadené neodkladné opatrenie musí byť
primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnúosobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah tak, že by malo za následok reálne
znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
Podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je len také osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej

úpravy by bolo právo účastníkov ohrozené. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a
konkrétne. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je relevantný stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie, je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia.

13. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom

rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu,
uloženie povinnosti ktorej odôvodnil s poukazom na obavu žalovaného, že v prípade neúspechu v spore

nebude žalobca schopný uhradiť žalovanému trovy konania.

15. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. b) CSP prichádza do úvahy vtedy, ak je
predmetom budúceho sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy, t.z. nejedná sa o solučnú
úschovu,naktorújeoprávnenývýlučnenotár(§568Občianskehozákonníkavspojenís§68azákonač.

323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti). Posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na
zaplatenie peňažnej sumy (trov právneho zastúpenia, za úkony ktoré žalobca mal vykonať v prospech
žalovaného) bude predmetom konania vo veci samej, pričom výrok o trovách konania bude závislým od
úspechustránvoveci.Vzhliadnucktomu,žekonaniepredsúdomprvejinštanciejevštádiupredkladania
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov, základným predpokladom úspechu v spore je povinnosť

procesných strán tvrdiť ako i povinnosť uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom ( ust.
§ 150 CSP). Pričom právo dať sa v konaní pred súdom zastupovať je prejavom realizácie základného
práva na právnu pomoc v konaní pred súdom ( § 89 CSP). Zohľadniac uvedené sa odvolací súd
nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, že žalovaný osvedčil také konkrétne skutočnosti, ktoré by
za stavu, že o nároku žalobcu nebolo v merite veci rozhodnuté, odôvodňovali potrebu v tomto štádiu

konania neodkladným opatrením upraviť dočasne pomery medzi stranami.

16. Z tvrdení žalovaného a ním predložených listinných dôkazov nemá odvolací súd, na rozdiel od súdu
prvej inštancie, za osvedčenú ani ním tvrdenú obavu, že exekúcia ( budúce vymáhanie trov právneho
zastúpenia žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) bude v budúcnosti ohrozená. Pokiaľ navrhovateľ

neodkladného opatrenia (žalovaný) dôvodil poukazom na neplnenie si daňovo odvodových povinností
žalobcu, vychádzajúc z údajov FinStat, je potrebné uviesť, že portál FinStat je súkromná doména,
ktorá poskytuje registračné, finančné a právne dáta o slovenských a českých firmách a živnostníkoch
z desiatok zdrojov. Jeho hlavným cieľom je na jednom mieste jednoducho a prehľadne vizualizovať
informácie o podnikateľskom prostredí na Slovensku a v Českej republike a prispieť tak k väčšej

transparentnosti podnikateľského prostredia. V prípade, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie
v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve
správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Ak daňový subjekt
nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane
je oprávnený určiť daň podľa pomôcok ( § 15 ods. 1,2,3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vzhliadnuc k uvedenému kontrolu plnenia
povinnostíprávnickýchosôbpodaťvzákonnejlehotedaňovépriznanieazaplatiťdaňvykonávapríslušný
správca dane, ktorý v prípade, ak došlo k porušeniu stanovenej povinnosti je oprávnený uložiť daňovému
subjektu sankciu (pokutu). Žalovaný neosvedčil, že by príslušný správca dane uvedeným spôsobom
vo vzťahu k žalobcovi postupoval. Zoznamy daňový dlžníkov vypracúva Finančné riaditeľstvo, ktoré

ich zverejňuje na svojom webovom sídle, preto údaje uverejnené na portáli FinStat, nie sú spôsobilé
navodiť záver žalovaného, že zo strany žalobcu sa jedná len o schránkovú spoločnosť. Pokiaľ žalovaný
dôvodil tým, že na portáli FinStat-u v časti „Dlhy a pohľadávky“ je uvedené, že žalobca má k danému
dňu nesplnené záväzky i voči iným subjektom (Všeobecnej zdravotnej poisťovňa, Úrad pred dohľad nadzdravotnou starostlivosťou, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky - Centrum podpory Trenčín), je potrebné uviesť, že celkovo sa jedná len o sumu 1406,95 eur.
Z podaného odvolania žalobcu zároveň vyplýva, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia

už bola žalobcom uhradená exekvovaná pohľadávka v prospech Mesta Trenčín (pokuta v sume 75 eur),
t.z. nárok na základe ktorého bola na stránke https://obcan,justice.sk/pilot/poverenia/detail, uvedená
poznámka, že dňa 15.01.2024 bolo voči žalobcovi (ako povinnému) vydané poverenie na vedenie
exekúcie v prospech Mesta Trenčín. Uvedené rovnako neosvedčuje tvrdenia žalovaného vo vzťahu
k plneniu si záväzkov žalobcu voči tretím osobám. Pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie článku

uverejneného na markiza.sk dňa 29.03.2021 s názvom: "Bývalý šéf kriminálky v Trenčíne má na krku
obvinenie pre fiktívne faktúry", v ktorom je uvedené ...„bývalý policajt a súčasný advokát F. G. má byť
zaplatený do ekonomickej činnosti“, je potrebné upriamiť pozornosť na to, že sa jedná o článok zo dňa
29.03.2021 (odstup cca 3 roky) a jeho obsah rovnako nenasvedčuje tomu, že v danom čase žalobca
(Emeritus s.r.o.) je spoločnosťou, ktorá v budúcnosti nebude schopná plniť svoje záväzky.

17. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobca nebude mať dostatok majetku na uspokojenie ním následne
vymáhanej pohľadávky, nie je preukázané, či žalobca je alebo nie je vlastníkom nehnuteľných či
hnuteľných vecí, príp. že by sa žalobca zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu žiadnym spôsobom
a ani relevantným dôkazom nepreukázal, že žalobca je platobne neschopný a že by mala existovať

dôvodná pochybnosť, t.z. ohrozenie budúceho ( zatiaľ hypotetického) nároku žalovaného. Preto úvaha
súdu prvej inštancie, že je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neúspechu v spore bol žalobca
reálne spôsobilý zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému trovy spojené s konaním
začatým práve na základe ním podanej žaloby, je nie len predčasnou ale i zo strany žalovaného náležite
neosvedčenou.

18. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní vzájomne kolidujúcich práv strán a po zohľadnení
stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd odlišne od súdu
prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd do
vzťahu medzi stranami zasahoval a upravoval ho tak výnimočným procesným prostriedkom, akým je

neodkladné opatrenie.

19. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. O trovách (odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.