Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010551
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6720010551.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods.
4 písm. f) Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. F. XXX/XX, G., občan SR

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Zvolen č. k. 3 Pv 102/19/6611-53 zo dňa 09.09.2020, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/,
písm. c/ Trestného zákona v znení platnom a účinnom do 31.07.2019, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
dňa 08.02.2019 v čase okolo 07.30 hod. v meste G., vo vzdialenosti približne 20 metrov od vchodu
bytovéhodomuč.XXE.H.I.J.,pristúpilksvojmusynovimaloletémuK.,nar.XX.XX.XXXX,ktoréhochytil
za ruku a chcel ho odprevadiť do školy, čo maloletý odmietol a počas spoločnej komunikácie, po tom čo
maloletý K.B. vybral z tašky mobilný telefón zn. L. X M., čiernej farby, IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX,

IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX, s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, obvinený mu mobilný telefón
vzal z ruky, zrušil hovor s matkou maloletého a dal si ho do vrecka a následne, po tom čo prišla na
miesto matka maloletého, odišiel k motorovému vozidlu, ktoré uzamkol a z miesta odišiel preč, čím týmto
konaní spôsobil poškodenej N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. J. XXXX/XX, škodu odcudzením
mobilného telefónu vo výške 204,40 €

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G., I. J. XXXX/XX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 3Pv 102/19/6611-53 dňa 09.09.2020 na
Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného pre zločin krádeže § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm.
f) Tr. Zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov,
prečítal svedecké výpovede z prípravného konania, listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise
a zistil nasledujúci skutkový stav.Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že sa v ten deň so synom ráno stretol.
Opýtal sa ho, či chce ísť s ním alebo nie. On mal so synom vždy krásny vzťah, až do určitého momentu,
keď sa všetko zmenilo. V ten deň mu podal ruku a chcel s ním ísť do školy, ale videl, že to nejde, tak

potom odišiel preč. Nič synovi neurobil, nič mu neukradol. Tento telefón, ktorý je predmetom konania,
videl jeden krát v živote, keď ho náhodou našiel vo svojom aute. Ďalej uviedol, že v ten deň sedel v aute
a videl, že syn vyšiel z domu, tak sa mu pozdravil, syn bol prekvapený a mal taký odstup. Chcel s ním ísť
pešo do školy ho odprevadiť, ale on mu povedal, že nepôjde. Začal silno plakať, bol rozrušený, ale nevie
prečo mal takúto silnú reakciu. Išiel teda preč a keď sa otočil za synom, tak videl, že s niekým telefonuje,

ale nevie s kým. Syn stál na tom mieste, kde sa spolu rozprávali, on mal auto tak 50 metrov od bytovky
a sám bol od auta na vzdialenosť tak tri krát väčšiu, ako je dĺžka pojednávacej miestnosti. Vracal sa
k autu a potom prišla von pani M., ktorá na neho fyzicky zaútočila na hlavu, zozadu, chytila ho za vlasy
a stiahla mu kapucňu. Zo skúseností vie, že v týchto situáciách je najlepšie odísť preč a teda nešiel do
auta, ale do obchodu. Auto nechal otvorené, bežne ho necháva otvorené, žije v O. a tam auto bežne
nezatvárajú,ajsanechávajúkľúčevzapaľovaní,kebyprišlismetiariabolobypotrebnéautoposunúť,iba

napríklad pred obchodným domom si auto zamyká. Išiel do obchodu a pani M. na neho bliakala nejaké
veci a keď sa vrátil z obchodu, pani M. ani syn tam už neboli. Keď mu potom volali z polície ohľadne
telefónu, tak nevedel o čo sa jedná. Vie, že poškodená M. bola viac krát v pátraní českej kriminálky,
kradla mu veci, peniaze aj synovi a potom ich predávala. Keď mu volali z polície, tak mu povedali, že má
ísť vypovedať kvôli krádeži a kázali mu skontrolovať si auto. Celé to bola záhada, myslí si, že synovi asi

telefón vypadol a niekto ho našiel a vložil do jeho auta. Neskôr on našiel telefón vo svojom aute a to dole
vo vaku, ktorý je upevnený na sedadle vodiča. Hneď volal na č. 158, že telefón našiel, potom telefón
odniesol na políciu P. – G.. Na ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že v roku 2017-2018 podával trestné
oznámenie na pani M., kde poškodený mal byť ich syn a v tomto trestnom konaní boli vypracované tri
posudky, medzi inými aj na neho, kde znalci konštatovali, že trpí schizofréniou.

Svedkyňa–poškodenáN.M.nahlavnompojednávaníuviedla,ževdeňskutkusynavychystaladoškoly,
bol spokojný, lebo už bol piatok pred víkendom a keď odišiel, tak sa na neho išla pozerať z balkóna,
ale balkón majú tak z boku a syna mohla vidieť iba keď prešiel trochu ďalej od bytovky. Vyzerala ho
teda, ale nevidela ho. Keď počula susedu zhora Q., ako kričí „K., K., preboha K.“, vtedy vybehla pred

vchod a videla obžalovaného, ako drží syna za obe ruky. Keď ju obžalovaný videl, tak ho pustil. Syn
jej povedal, že obžalovaný mu zobral telefón, tento videla v rukách obžalovaného, potom si ho dal do
ľavého vrecka bundy. Chcela mu ho zobrať, ale sa jej vytrhol, chcela mu aj vojsť do auta, ale mal ho
zamknuté a potom obžalovaný išiel niekam dole sídliskom a ona za ním nechcela bežať v pyžame.
Volali na políciu a policajtke obžalovaný s kľudom povedal, že je niekoľko kilometrov od G.. Keď videla

obžalovaného so synom, boli tak dva-tri metre od auta obžalovaného, ktoré bolo zaparkované a oni stáli
pred ním. Mobilný telefón bol nový, kúpila ho synovi na Mikuláša 2018, synovi potom musela kúpiť nový
telefón, ktorý má doteraz, lebo tento jej polícia dlho nevracala. Keď jej ho vrátili, zapli ho, ale stále sekal
a nedalo sa pripojiť s ním na internet a teda synovi, keďže na ňom chcel hrať aj hry, bol nepoužiteľný.
Tento telefón má stále doma, nikto ho nepoužíva. Iné osoby na mieste skutku nevidela.

Svedok A. R. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na OO PZ Zvolen ako referent. Spomína
si, že prišla z OO PZ Banská Bystrica žiadosť o vrátenie mobilného telefónu, pričom spis bol pridelený
jemu, riešili čo s mobilom. Následne riešili vydanie vecí a mobilný telefón išiel do trestného konania, vec
si prevzal vyšetrovateľ. Mobilný telefón mal obžalovaný nájsť. Zistilo sa, že majiteľkou je poškodená.

Mobilný telefón on ani nezapínal.

Na hlavnom pojednávaní sa podľa § 263 Tr. poriadku v spojení s § 270 ods. 1 Tr. poriadku oboznámil
zvukový záznam a čítala zápisnica z výsluchu mal. S. O. z prípravného konania, nakoľko sa konalo
v neprítomnosti obžalovaného po splnení podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku a zároveň

prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď tohto svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240
ods. 1 Tr. poriadku takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. Maloletý v prípravnom konaní uviedol, že
sa to stalo začiatkom roka 2019, okolo 07:30 hod., kedy išiel normálne do školy, vyšiel z paneláku a videl
otca ako ide z auta a niečo mu hovorí. Otec ho chytil za ruku a akoby ťahal k autu. Chcel, aby ho pustil,
aj to otcovi stále vravel a keď chcel zavolať mame, tak mu zobral telefón. Tento telefón dostal od mamy

ako darček na Mikuláša, bol nový. Vytrhol mu telefón z ruky, zrušil hovor a strčil si ho do vrecka. Tento
si zobral so sebou. Toto sa stalo kúsok od otcovho auta. Otcovi telefón ťahal z ruky, aj mu hovoril, nech
mu ho vráti späť, ale otec povedal, že ten mobil mu kúpil on, že je jeho. Potom bolo počuť susedu Q.ako kričala, aby ho otec pustil a potom prišla mama v pyžame a naháňala otca po parkovisku. On potom
ako keby odbehol niekde dole, po ulici nižšie a oni išli s mamou naspäť dovnútra a neskôr na políciu.

Na hlavnom pojednávaní sa podľa § 263 Tr. poriadku čítala zápisnica z výsluchu Rozálie Šimkovičovej
(z čl. 113-118) z prípravného konania, nakoľko sa konalo v neprítomnosti obžalovaného po splnení
podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku a zároveň prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď
tohto svedka a obžalovaný bez zbytočného odkladu po doručení výzvy podľa § 240 ods. 1 Tr. poriadku
tohto svedka nenavrhol vypočuť osobne. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že to bolo v ranných

hodinách, keď bola na svojom balkóne. Videla ako išiel K. do školy a keď bol pri parkovisku, prišiel
knemujehootec,ktoréhopoznáaoniečomsazhovárali.Nepočulaočom.Videla,žeK.chcepokračovať
v ceste do školy, ale otec ho chytil za ruku a chcel sa s ním rozprávať. Vie, že rodina M. má s otcom K.
problémy, tak išla hneď zatelefonovať pani M., st., že otec je so K. vonku pred panelákom. Po telefonáte
pani M. už nepozerala za balkóna. Či kričala slová „Samko preboha nechoď“ si už nespomína. Pri ďalšej
neskoršej výpovedi svedkyňa uviedla, že si už nespomína čo sa vtedy stalo, je už stará, má 79 rokov,

je ťažko chorá.

Na hlavnom pojednávaní bola tiež čítaná zápisnica z výsluchu psychológa PhDr. Štefánie Stanislavovej,
ktorá bola opatrením pribratá podľa § 134 ods. 4 Tr. poriadku a § 135 Tr. poriadku k výsluchu mal. S.
O., ktorá uviedla, že maloletý bol pri výsluchu takmer bez známok napätia. Skutok popisoval pomerne

vecne slovami úmernými jeho veku a intelektu. Občas bezprostredne doplnil výpoveď obsahom, ktorý
sa mu v súvislosti s otázkou vybavil v mysli. Nebola u neho zistená tendencia udalosť zveličovať, či
dramatizovať, ale ani minimalizovať. Jeho výpoveď je možné považovať za vierohodnú.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok č. 68/2022

znalca MUDr. Ivana Karbulu, podľa záverov ktorého obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou,
nemá vymiznuté ani znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase skutku, ktorý je mu kladený
za vinu bol plne schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť tohto konania a teda
nemal vymiznuté ani znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Znalec u neho nezistil závislosť od
alkoholu, ani iných návykových látok, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je

dôvod mu nariadiť ochranné opatrenie.

Podľa § 269 Tr. poriadku sa na hlavnom pojednávaní čítali aj listinné dôkazy a to zápisnica o vydaní veci
(čl.124), uznesenie a potvrdenie o vrátení veci (čl.125-126), doklady k mobilnému telefónu (čl.127-129),
zápisnica o trestnom oznámení A. B. (čl. 131-132), žiadosť o poskytnutie súčinnosti (čl.134), správa

OO PZ (čl.135), zápisnica o podaní vysvetlenia (čl.136), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P
389/2010 (čl. 137-138), posudok Mesto Zvolen (čl.135-166), evidencia priestupkov (čl. 169-172, 209,
219), odpis RT (čl. 173), aktuálny RT (čl.1).

Po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 17.08.2023, ktorým rozsudok okresného súdu zo dňa

22.03.2023 zrušil a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi
a to obsahmi spisov tunajšieho súdu, v ktorých konaniach sa jednalo o úpravu styku medzi rodičmi
a maloletým synom ako aj s obsahom priestupkových spisov OR PZ Zvolen, OO PZ Zvolen za obdobie
2018- 2023. Z obsahu uvedených spisov je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenom prebiehalo
viacero konaní, ktorých predmetom bola úprava styku k ich spoločnému maloletému synovi K., ktorý je

aj poškodeným v tomto trestnom konaní. S uvedenými civilnými spormi súvisia aj priestupkové spisy,
z ktorých obsahu vyplýva, že v roku 2018 bolo podaných zo strany obžalovaného 16 trestných oznámení
na poškodenému N. M., ktorých obsahom bola skutočnosť, že poškodená neumožňuje obžalovanému
styk s maloletým v zmysle rozhodnutia súdu. Uvedené trestné veci boli riešené odložením, resp.
v niektorých prípadoch bola vec postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu Zvolen, odbor

všeobecnej vnútornej správy.

Súd vo veci na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu R. R., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla,
že si na okolnosti, ktoré uvádzala vo svojom písomnom vyjadrení vôbec nespomína a to z dôvodu, že
prežila traumatizujúcu udalosť a všetky myšlienky vytesnila. Nespomína si ani na to, či bola v období

roku 2019 vo Zvolene s obžalovaným.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019), rovnako ako v odseku 1 sa potrestá,
kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

Podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019)odňatím slobody na tri roky až desať
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) a c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa a blízka osoba.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Uviedol, že v ten deň sa síce so synom ráno stretol, chcel s ním
ísť do školy, ale keď videl, že to nejde, tak potom odišiel preč. Nič synovi neurobil, nič mu neukradol.
Telefón, ktorý je predmetom konania, videl jeden krát v živote, keď ho náhodou našiel vo svojom aute.
Celé to bola záhada, myslí si, že synovi asi telefón vypadol a niekto ho našiel a vložil do jeho auta.
Neskôr on našiel telefón vo svojom aute a to dole vo vaku, ktorý je upevnený na sedadle vodiča. Telefón

následne odniesol na políciu. Z vykonaného dokazovania mal však súd za to, že skutok tak ako je
popísaný v skutkovej vete obžaloby sa stal, čo nepochybne vyplýva z výpovede svedka – mal. syna
obžalovaného, ktorý uviedol, že keď išiel do školy videl otca ako ide z auta a niečo mu hovorí. Otec
ho chytil za ruku a akoby ťahal k autu. Chcel, aby ho pustil a keď chcel zavolať mame, tak mu zobral
telefón. Otec mu vytrhol telefón z ruky, zrušil hovor a strčil si ho do vrecka. Následne vybehla z bytového

domu matka – poškodená N. M., ktorá obžalovaného začala naháňať po parkovisku a v dôsledku toho
obžalovaný ušiel preč.

Vzhľadom na zdravotný stav svedkyne O. Q., potvrdený aj vyjadrením ošetrujúceho lekára strany
v konaní súhlasili s prečítaním jej výpovede z prípravného konania. Svedkyňa vo svojej prvej výpovedi

uviedla, že videla ako išiel maloletý do školy a keď bol pri parkovisku, prišiel k nemu jeho otec, ktorého
pozná a o niečom sa zhovárali. Videla, že K. chce pokračovať v ceste do školy, ale otec ho chytil za
ruku a chcel sa s ním rozprávať. V ďalšej výpovedi už svedkyňa uviedla, že si na vec nespomína. Súd
sa oboznámil aj s obsahom písomnej svedeckej výpovede R. R. datovanej dňa 19.12.2019, vzhľadom
na vykonané dokazovanie a aj vzhľadom na výpoveď tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní, keď

si na okolnosti, za ktorých mal byť spáchaný skutok nespomínala, mal však za to, že výpoveď tejto
svedkyne nie je dôveryhodná, ale javí sa skôr účelovou. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že sám
obžalovaný túto písomnú výpoveď (hoci mala byť spísaná už 19.12.2019) predložil až odvolaciemu súdu
dňa 17.08.2023, t.j. takmer štyri roky od jej spísania a ani túto svedkyňu nenavrhol nikdy sám vypočuť,
hoci mala byť prítomná na mieste skutku a svedčiť v jeho prospech.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach následne súd dospel k záveru, že
obžalovaný sa síce dopustil skutku, tak ako je tento vymedzený v obžalobe, t.j. že dňa 08.02.2019
v čase okolo 07.30 hod. v meste G., vo vzdialenosti približne 20 metrov od vchodu bytového domu
č. XX E. H. I. J., pristúpil k svojmu synovi maloletému K., nar. XX.XX.XXXX, ktorého chytil za ruku a

chcel ho odprevadiť do školy, čo maloletý odmietol a počas spoločnej komunikácie, po tom čo maloletý
K.B. vybral z tašky mobilný telefón zn. L. X M., čiernej farby, IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:
XXXXXXXXXXXXXXX, s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, obvinený mu mobilný telefón vzal z ruky,
zrušil hovor s matkou maloletého a dal si ho do vrecka a následne, po tom čo prišla na miesto matka
maloletého, odišiel k motorovému vozidlu, ktoré uzamkol a z miesta odišiel, ale tento skutok nie je

trestným činom.

Objektom trestného činu krádeže je vlastnícke právo a držba veci. Objektívna stránka trestného činu
krádeže spočíva v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobením škody niektorým zo
spôsobov uvedených v § 211 ods. 1 písm. b) až g) Tr. zákona. Zmocnením sa rozumie získanie

faktickej kontroly nad vecou a jej udržanie. Subjekt je pri trestnom čine krádeže všeobecný, páchateľom
môže teda byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné
zavinenie.

Je potrebné v súlade so závermi odvolacieho súdu konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že by si obžalovaný prisvojil mobilný telefón maloletého v úmysle tento používať. Zo
skutkového deja vyplýva, že motívom obžalovaného bolo odprevadiť syna do školy, resp. sa s ním
porozprávať a keď maloletý vytiahol mobilný telefón a chcel telefonovať, mu obžalovaný tento telefón
zobral a vložil si ho vrecka, avšak nie v úmysle si tento prisvojiť a prípadne používať, ale maloletémuzabrániť v tom, aby volal matke, nakoľko sa chcel s ním porozprávať. Ďalšou skutočnosťou, ktorá
spôsobila to, že maloletému mobilný telefón nevrátil bolo to, že z vchodu bytového domu vybehla
matka maloletého a začala obžalovaného naháňať po parkovisku a kričať na neho a zároveň mu

vtedy odtrhla aj kapucu z kabáta. Je preto pochopiteľné, že za tejto situácie obžalovaný už neriešil
vrátenie mobilného telefónu, ale z miesta ušiel. Vyslovene antagonistické vzťahy medzi obžalovaným
a poškodenou mal súd za preukázané nielen z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, ale aj z obsahu
pripojených civilných ako aj priestupkových spisov, z ktorých nepochybne vyplýva, že obaja rodičia
viedli dlhoročné spory o styk s maloletým, ktoré boli sprevádzané aj podávaním trestných oznámení

pre neumožnenie tohto styku maloletého so svojim otcom (v tomto konaní obžalovaným). V zmysle
vyššieuvedenéhosúdobžalovanéhospodobžalobyoslobodil,nakoľkovykonanýmdokazovanímnebolo
preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
c), ods. 4 písm. f) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) a to predovšetkým naplnenie jeho subjektívnej
stránky.

Keďže obžalovaného súd spod obžaloby oslobodil, odkázal poškodenú N. M. súd s jej nárokom na
náhradu škody v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti

vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.