Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122485032
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6122485032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s.,
IČO:31340890,sosídlomDvořákovonábrežie4,Bratislava-StaréMesto,zast.:Advokátskakancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti
žalovaným: 1. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. XXXX/XX, E., 2. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C.. D. XXXX/XX, E., o zaplatenie sumy 15.169,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/32/2023-80 zo dňa 20. septembra 2023, v spojení
s opravným uznesením č. k. 12Csp/32/2023-106 zo dňa 29. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v zamietajúcej časti, v spojení s opravným
uznesením m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 398,36 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.
rade a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.169,78 eura,
úrok vo výške 3.069,06 eura, úrok z omeškania vo výške 46,65 eura, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 15.169,78 eura od 08.04.2022 do zaplatenia, poplatky vo výške 27 eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní
v 1. rade a v 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol skutkový stav tak, že medzi žalobcom pod pôvodným
obchodným menom Poštová banka, a.s., ktoré bolo s účinnosťou od 03.07.2021 zmenené na 365.bank,
a.s. a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 09.09.2020 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere
lepšiasplátka. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovaným úver vo výške 16.500 eur, žalovaní sa
zaviazali poskytnutý úver splácať v 96 - tich splátkach po 236,05 eura mesačne, počnúc prvou splátkou

15.10.2020 a poslednou splátkou 15.09.2028. RPMN bola dojednaná vo výške 8,70 %, priemerná
RPMN vo výške 9,43 %, úrok bol dojednaný vo výške 5,90 % ročne, odplata bola dojednaná vo výške
7,34 % ročne. Celková čiastka úveru bola suma 22.660,10 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaní úver čerpali, čo vyplývalo z výpisu zo stavu úveru,vyčerpali sumu 16.500 eur. Splátkami zaplatili sumu 1.330,22 eura, dlžná istina tak bola suma 15.169,78
eura /16.500 - 1.330,22 = 15.169,78/. Žalovaní nesplácali poskytnutý úver riadne a včas v zmysle
dojednaného splátkového kalendára, výzvou zo dňa 11.03.2022 boli vyzvaní k zaplateniu dlžnej sumy,

pričom boli upozornení, že ku dňu 11.03.2022 je pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 1.155,79 eura. Zároveň boli vyzvaní na jej zaplatenie v lehote 15 dní a upozornení,
že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená úver vyhlásiť za predčasne splatný. Zásielku
sa nepodarilo žalovaným doručiť do vlastných rúk, vrátila sa ako nedoručená 18.03.2022. Pohľadávka
sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 07.04.2022, čo bolo žalovaným oznámené listom

zo dňa 07.04.2022. Vo výzve im bola poskytnutá lehota na plnenie desať kalendárnych dní od doručenia
výzvy. V tom čase bola dlžná istina vo výške 15.169,78 eura, úrok vo výške 330,39 eura, poplatky
za upomienky vo výške 27 eur. Zásielku sa nepodarilo žalovaným doručiť do vlastných rúk, vrátila sa
ako nedoručená 12.02.2022 Predžalobnou výzvou zo dňa 03.11.2022 boli žalovaní vyzývaní na úhradu
dlžnej sumy, k žiadnej úhrade, ani čiastočnej z ich strany nedošlo. Čo sa týkalo špecifikácie žalovanej
sumy, žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia istiny vo výške 15.169,78 eura, pričom táto suma

bola rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 16.500 eur a úhradami zaplatenými vo výške 1.330,22
eura - uvedené v dôkaze označenom ako aktuálny stav úveru ku dňu 30.10.2022. Ďalej sa domáhal
zaplatenia úrokov vo výške 3.069,06 eura, táto suma vyplývala z výpisu, pričom za riadneho plnenia
povinností by žalovaní zaplatili na úrokoch sumu 4.259,30 eura. Na úroky žalobca započítal platby
žalovaných vo výške 1.190,24 eura a rozdiel bola žalovaná uplatnená suma úrokov. Okrem toho si

žalobca uplatnil vyčíslený úrok z omeškania vo výške 46,65 eura za obdobie od dátumu poskytnutia
úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru - 07.04.2022, ako aj si uplatnil úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 08.04.2022 do zaplatenia, poplatky vo výške 27 eur /3 x 9 eur = 27
eur poistné poplatky za upomienky/, a tiež si žalobca ako príslušenstvo k pohľadávke uplatnil náklady
spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu vo výške 398,36 eura.

3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2, § 565, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9

ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými
bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver, pričom úverovú
zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Následne súd prvej inštancie vyhodnotil, že žaloba bola

podaná dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a pre nesplácanie
úveru v dohodnutých splátkach žalobca vyzval žalovaných na predčasné splatenie úveru v celom
rozsahu. Pohľadávka žalobcu sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 07.04.2022, čo
bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 07.04.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako
aj citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti

rozhodnutia.

5. Ohľadom zamietnutia žaloby uviedol, že túto zamietol len v časti príslušenstva uplatneného ako
náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu vo výške 398,36 eura. K dôvodom
takého rozhodnutia uviedol, že ak žalobca mal takéto výdavky, tieto by mohli byť posúdené ako náklady

spojené s uplatnením pohľadávky, čo však neznamená, že tak musia byť posúdené vždy. K nepriznaniu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky viedli súd dva dôvody, a to jednak žalobca nepreukázal
uhradenie takýchto nákladov, a jednak predžalobná výzva nesmerovala k uplatneniu pohľadávky,
nemala žiadny právny význam a ani účinky, žalobcovi muselo byť zrejmé, keďže žalovaní si zásielky
doručované mu žalobcom nepreberali, resp. vracali sa mu ako nedoručené, že ani predžalobná výzva

neprinesie žiadny efekt. Okrem toho s predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy zákon nespája
žiadne právne účinky, predžalobná výzva nevyvoláva vznik, zmenu a ani zánik žiadnych práv alebo
povinností, nie je ani predpokladom uplatnenia práva na súde, a teda nemôže ísť ani o právne významnú
skutočnosť predvídanú zákonodarcom v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

6. O nároku na náhradu trov konania následne súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech,
neúspešný bol len v časti príslušenstva. Dodal, že v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu,
teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celomrozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené
žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a
to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil. K odvolaciemu dôvodu uviedol, že žalobca podal žalobný návrh
na Okresný súd Banská Bystrica cestou upomínacieho konania, a teda na podanie návrhu je viazané
splnenie podmienok stanovených v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, konkrétne v § 3 ods.

5 písm. d). Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že žalobca bol v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 písm. d)
povinnývyzvaťžalovanéhonaúhradužalovanejpohľadávky,vopačnomprípadebybolopodanienávrhu
upomínacím súdom vyhodnotené ako neprípustné. Tvrdenie konajúceho súdu, že vykonanie úkonu
predžalobnej výzvy nebolo podmienkou podania návrhu a uplatnenia jeho nárokov, teda nebolo správne.
Žalobca, viazaný podmienkami stanovenými platnou právnou úpravou, zaslal žalovaným predžalobnú
výzvu, ktorou ich vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky, pričom výzvu bol povinný zaslať v súlade so

zmluvnou dokumentáciou na adresu, ktorá bola uvedená ako adresa na doručovanie listín (posledná
známa korešpondenčná adresa). To, že si žalovaní na uvedenej adrese listinné zásielky nepreberali,
nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, ktorého povinnosťou nebolo zisťovanie pobytu žalovaných. Práve
naopak žalovaní boli povinní žalobcovi ohlásiť akúkoľvek zmenu identifikácie resp. jeho údajov. Žalovaní
siuvedenúpovinnosťnesplnili(obchodnépodmienkybod4.5).Ohľadomdôvodu,nepreukázaniaúhrady,

žalobcamalzato,žeideonárokvyplývajúcizprávnehopredpisu.Nakoľkosatrovyprávnehozastúpenia
za predžalobnú výzvu považujú za príslušenstvo pohľadávky, analogicky nemusí byť preukázaná ich
náhrada, tak ako je to pri inom príslušenstve pohľadávky, ako sú úroky, zmluvné pokuty a iné. Ani úhrada
iného príslušenstva sa v konaní nepreukazuje. Záverom poukázal na obdobné rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25CoCsp/17/2023 zo dňa 13.09.2023 a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok

v zamietajúcej časti a vrátil na nové prejednanie, alebo zmenil tak, že prizná žalovanému nárok na
náhradu trov nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodali.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), posudzujúc odvolanie žalobcu, po zistení, že v
danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. V prvom rade odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade
domáhal zaplatenia nesplatenej istiny vo výške 15.169,78 eura, vyčísleného zmluvného úroku z istiny
vo výške 3.069,06 eura, vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 46,65 eura, zákonného
úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.169,78 eura od 08.04.2022 do zaplatenia, ako aj

poplatku vo výške 27 eur a tiež úkon právnej služby za predžalobnú výzvu + režijný paušál a DPH ako
náklad spojený s uplatnením pohľadávky a tiež náhrady trov konania. Následne Okresný súd Banská
Bystrica rozhodol vo veci samej platobným rozkazom a priznal žalobcovi celý žalobný nárok, pričom
náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli vyčíslené sumou 398,36 eura. Keďže sa platobný rozkaz
nepodarilo doručiť žalovaným v 1. a 2. rade, žalobca navrhol pokračovanie v konaní. Vec bola postúpená

Okresnému súdu Nitra a ten rozhodol rozsudkom tak, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.169,78 eura, úrok vo výške 3.069,06 eura,
úrok z omeškania vo výške 46,65 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.169,78 eura
od 08.04.2022 do zaplatenia, poplatky vo výške 27 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti (t.j. v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 398,36 eura)

žalobu zamietol, dôvodiac zákonným ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a majúc za
to, že k nepriznaniu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pristúpil z toho dôvodu, že žalobca
jednak nepreukázal uhradenie týchto nákladov, a jednak predžalobná výzva nesmerovala k uplatneniu
pohľadávky, nemala žiadny právny význam a ani účinky, pretože žalobcovi muselo byť zrejmé, žekeďže žalovaní si zásielky, im doručované, nepreberali, ani predžalobná výzva neprinesie žiadny efekt.
Okrem toho mal za to, že s predžalobnou výzvou sa nespájajú žiadne právne účinky a nie je ani
predpokladom uplatnenia práva na súde. S takýmto tvrdením v zamietajúcej časti sa žalobca nestotožnil,

preto podal v tejto časti odvolanie, v rámci ktorého poukázal jednak na § 3 ods. 5 zákona č. 307/2016
Z.z. o upomínacom konaní a tiež skutočnosť, že náklady sú ako príslušenstvo pohľadávky, a preto sa
nepreukazuje ich úhrada.

11. Preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, ako aj odvolanie, odvolací

súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ako
aj v rámci právneho posúdenia správne vychádzal z toho, že civilný sporový poriadok zaviedol novú
definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky,
ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Bolo teda irelevantné,
že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v
súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď

nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých
sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Následne súd prvej inštancie správne určil, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením.

12. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti
s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku,
cestovné a iné obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia
týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť

aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu
byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. Rovnako tak
súd prvej inštancie správne uviedol, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní
nemožno priznať bezvýnimočne. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom
možno považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a

z časového hľadiska vznikli v konaní, t. j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania a
právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu sa napríklad v súvislosti
s trovami právneho zastúpenia za účelné považujú len tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s
vyhláškouč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovvzneníneskoršíchpredpisov.Pokiaľtak
ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo pohľadávky považovať aj náklady, ktoré vznikli v

štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy, pokiaľ povinnosť vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie
veci ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný predpis.

13. V ďalšej časti odôvodnenia sa však súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s tým, že pokus
o mimosúdne vyriešenie veci v danej veci ustanovuje osobitný predpis a to zákon č. 307/2016 Z.z.

o upomínacom konaní, na čo poukázal žalobca v odvolaní, preto neobstála argumentácia súdu prvej
inštancie ohľadom toho, že „predžalobná výzva nesmerovala k uplatneniu pohľadávky, nemala žiadny
právny význam a ani účinky, pretože žalobcovi muselo byť zrejmé, že keďže žalovaní si zásielky, im
doručované, nepreberali, ani predžalobná výzva neprinesie žiadny efekt. Okrem toho mal za to, že
s predžalobnou výzvou sa nespájajú žiadne právne účinky a nie je ani predpokladom uplatnenia práva

na súde.“ Rovnako tak bola nedôvodná aj námietka súdu o nepreukázaní úhrady predmetných nákladov,
pretože ako správne žalobca v odvolaní podotkol, ide o príslušenstvo pohľadávky, ktorých úhrada zo
strany žalobcu sa nepreukazuje. Preukazuje sa ich dôvodnosť a tú súd prvej inštancie správne skúmal,
avšak s poukazom na zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil, preto odvolací súd dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žalovaní

v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 398,36 eura, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolaní úspešnému žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. A keďže odvolaním do zamietajúcej časti bol
napadnutý aj výrok, týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol aj o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu aj týchto trov konania
v plnom rozsahu, nakoľko bol v celom rozsahu úspešný proti žalovaným v 1. a 2. rade.15. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).