Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204645
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422204645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci (spore) žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XX, zast. JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Šaľa, Jarmočná 3, proti
žalovaným: 1. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XX a 2. G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
I. C. J. X, K., L., obaja zast. JUDr. Ernest Botka, advokát, Nové Zámky, M.R. Štefánika 3, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/130/2022-235 zo dňa 26. apríla 2024,
v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/130/2022-254 zo dňa 14. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesením potvrdzuje.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa 08.11.2022 svojou žalobou voči žalovanému v 1. rade domáhala určenia, že vo
výroku napadnutého rozsudku uvedené nehnuteľnosti patria do - tvoria predmet jej bezpodielového
spoluvlastníctva so žalovaným v I. rade a to z dôvodu, že napriek tomu, že si ich žalovaný v I. rade

dal napísať výlučne na svoje meno, boli nadobudnuté za trvania manželstva a preto podľa § 143 OZ
tvoria masu BSM.

2. Uznesením 13C/130/2022-82 zo dňa 21.04.2023 (prvoinštančný) súd pripustil vstup žalovanej v II.
rade (dcéry strán sporu) do konania a to na základe toho, že po začatí konania sa dcéra strán sporu
stala výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností a to na základe darovacej zmluvy zo dňa
09.01.2023, ktorou ich na ňu previedol žalovaný v I. rade.

3. Žalovaní v I. a II. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzali, že dňa
14.11.2022 bola uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalovaný v I. rade predmetné nehnuteľnosti daroval
svojej dcére (žalovanej v II. rade), pričom v čase kedy sa rozhodol jej tieto nehnuteľnosti žalovaný v I.
rade darovať, nevedel čo jeho manželka zamýšľa, o poznámke na LV sa dozvedel až v decembri 2022, v
súčasnosti nie je žalovaný v I. rade vlastníkom predmetných nehnuteľností, nie je pasívne legitimovaný,
pričom žalovaná v II. rade nadobudla svoje vlastníctvo dobromyseľne. Žalobkyňa svoju žalobu podala

v novembri 2022, keď už bolo jasné, že dôjde k rozvodu jej manželstva so žalovaným v I. rade a vtedy
začala tvrdiť, že sporné nehnuteľnosti tvoria predmet BSM, žalobu na súde podala 8.11.2022, darovacia
zmluva bola podpísaná dňa 14.11.2022, v čase jej podpisu o žalobe nevedeli, zmluvu žalovaná v II.
rade uzavrela v dobrej viere, že vlastníkom darovaných nehnuteľností bol žalovaný v I. rade, ktorý tietonehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nadobudol ešte v roku 1997, resp. pred viac než 20 rokmi, počas
ktorých manželia žili spolu a žalobkyňa nikdy nespochybňovala vlastníctvo žalovaného v I. rade, obaja
podnikali samostatne a finančné prostriedky získané z neho považovali za svoje vlastné a žalobkyňa sa

preto nijako nemohla pričiniť o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, ich nákup a stavbu financoval
výlučne žalovaný v I. rade. Uviedli, že žalobu považujú za účelovú, majúcu majetkový motív, žalobkyňa
sa chce domáhať v konaní o vyporiadanie BSM aj majetku, ktorý netvorí masu BSM a dodali, že nakoľko
žalobkyňa 20 rokov voči výlučnému vlastníctvu žalovaného v I. rade nenamietala, nemožno hovoriť o
tom, že by sa správala v súlade so zásadou „právo praje bdelým“.

4. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako
súd prvej inštancie vo veci (spore) takto rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa a žalovaný v I. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese D. M., obec C. D. E., kat. úz. C. D. E., ktoré sú N. O. D. M., katastrálnym

odborom zapísané na
LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg.
„C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba so súp. č. XXX - herňa, bar a
sklady na parc. reg. „C“ č. XXXX,
LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavba so

súp. č. XXXX - polyfunkčný dom na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a
LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg.
„C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a
správ a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 16Pc/111/2022-46 zo dňa 13.12.2022 súd zistil, že
manželstvo žalobkyne a žalovaného v I. rade, ktoré bolo uzavreté dňa 21.6.1980, bolo právoplatne
rozvedené dňom 15.12.2022.

7. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. XXXX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 a stavba so súp. č. XXX - herňa, bar a sklady na parc. reg. „C“ č. XXXX je zapísaná
žalovaná v II. rade.

8. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. XXXX/X -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavba so súp. č. XXXX - polyfunkčný dom na parc.
reg. „C“ č. XXXX/X P. zapísaná žalovaná v II. rade.

9. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc. reg.
„C“ č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 je zapísaný žalovaný v I. rade.

10.Zdarovacejzmluvyuzavretejdňa14.11.2022medzižalovanýmvI.radeakodarcomažalovanouvII.
rade ako obdarovanou súd zistil, že ňou došlo k darovaniu vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX a LV č. XXXX (tak ako sú tieto nehnuteľnosti označené v bodoch 6 a 7 tohto rozsudku).

11. Z dodatku č. 1 zo dňa 22.12.2022 k darovacej zmluve uvedenej v bode 9 tohto rozsudku (ktorý
bol katastru doručený dňa 09.01.2023) súd zistil, že jeho obsahom bolo konštatovanie, že účastníci
uvedenej darovacej zmluvy sú si vedomí toho, že uzatvorení darovacej zmluvy a pred podaním návrhu

na jej vklad došlo k zápisu poznámky na listoch vlastníctva, ktoré sa týchto nehnuteľností týkajú, o
tom, že prebieha konanie Okresného súdu Nové Zámky 13C/130/2022, ktorého predmetom sú totožné
nehnuteľnosti.12. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V 7878/2022 zo dňa 12.01.2023
súd zistil, že ním bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 9 tohto
rozsudku na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2022 v prospech žalovanej v II. rade.

13.Zpodanížalobkyne(vzastúpeníjejprávnymzástupcom)zodňa20.1.2023adresovanýchžalovaným
v I. a II. rade súd zistil, že žalobkyňa sa nimi dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu (darovacej
zmluvy zo dňa 09.01.2023 - H./XXXX - Q. M. XX/XXXX). Tieto podania žalobkyňa podľa podacích lístkov
pošty adresovala adresátom doporučene do vlastných rúk na adresu C. D. E., F. XX.

14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: So žalovaným v 1.rade sme ako manželia žili 42 rokov,
za trvania manželstva sme tieto nehnuteľnosti nadobudli, odkúpili sme ich od obce, začala som tam
podnikať. Potom sme spoločne postavili polyfunkčný dom a tam som podnikala do roku 2021. Kúpili sme
to spolu a aj postavili z našich peňazí z podnikania. Všetko to vybavoval on, ja som mu dôverovala až
po rokoch som sa dozvedela, že je to všetko písané na neho. Už predtým ma napadlo, že keď sme to

kupovali spolu mal sa pýtať aj mňa. Aj som mu to potom veľakrát hovorila, ale išiel si podľa svojho a vždy
tvrdil, že je úplne jedno na koho je to písané. On mal samostatné podnikanie a ja tiež, darilo sa nám,
preto sme si postavili polyfunkčný dom, chcela som aby tam figurovalo aj moje meno, ale zase opakoval
to isté. Ja som mu verila a dôverovala, ale pritom opakovane od neho žiadala a tvrdila, že je to aj moje.
V roku 2021 som mala finančnú kontrolu, tam mi bolo povedané, aby som si tie veci dala do poriadku a

od tej doby začalo doma dochádzať k veľkým hádkam a skončilo to až rozvodom. Medzi tým spoločné
nehnuteľnosti prepísal na dcéru. Chcem povedať že celé mi je to veľmi ľúto. Môj vzťah s dcérou je
veľmi zlý, nekontaktuje ma, nezdvíha telefón. Je tomu tak od septembra 2022, keď ma žalovaný fyzicky
napadol a pomáhala mu. Uviedla: za trvania manželstva sme hospodárili, spoločne, dôverovala som
mu, on bol disponentom na mojom účte, ale ja na jeho nie. Všetky peniaze, ktoré sme zarobili išli na môj

alebo jeho účet, z nich sme hospodárili, platili čo bolo treba, platili raz z jedného účtu raz z druhého. O
jeho účte som prehľad nemala, až v roku 2017, kedy mal zdravotné problémy. Pokiaľ ide o kúpu tých
nehnuteľností platili sa z oboch účtov. O rozvod som podala 04.11.2022, prvé pojednávanie malo byť
24.11.2022, dostali sme predvolanie, ale on tvrdil, že zo súdu nedostal všetky listiny, ktoré mal, hoci som
videla, že dostal rovnaké ako ja, požiadali o zrušenie pojednávania, to sa potom konalo 13.12.2022, kedy

sme aj boli rozvedení, avšak medzi tým nehnuteľnosti prepísal na dcéru. O tom, že tieto nehnuteľnosti
sú napísané len na žalovaného v 1. rade a o ich odkúpení, uviedla: odkúpené boli aj pred 30 rokmi a
dozvedela som sa o tom pred 25 rokmi.

15. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol: So žalobkyňou sme sa zosobášili 29.06.1980. Do

manželstva som vstupoval s určitou peňažnou sumou. Mal som odložených 90 000 Sk, tiež som mal
auto, keď sme sa brali a mal som aj pozemok. Tento som kúpil 1979 a začal som na ňom výstavbu
rodinného domu. Postavil som suterén a základy, potom sme sa zobrali a ostatné sme stavali spolu.
Podnikať som začal v roku 1992 a ona aby mala čo robiť v roku 1996, keď som jej otvoril obchod a
na zásoby poskytol 300 000 Sk. Darilo sa nám v podnikaní, ale doma to nebolo dobré. Podvádzala

ma, strácali sa peniaze, preto sme si rozdelili majetok tak, že každý budeme podnikať sám. Chcel som,
aby ukázala čo vie. Ja som chcel stavať polyfunkčný dom, ona do toho investovať nechcela, preto som
si zobral úver vo VUB na 1 200 000 Sk. Tie stačili na dokončenie potravín na prízemí. Zvyšok, teda
poschodie bolo dokončené neskôr, kedy som dostal po ujovej smrti 50 000 eur. Neviem koľko tá stavba
stála, ale ona neinvestovala nič. Od obce sme to kúpili na moju firmu F. B. - I., ona do toho ísť nechcela.

Dal som jej tú nehnuteľnosť do nájmu, sú na to zmluvy. Keby to bolo jej, nebolo by treba zmluvy. Jej tržby
som dával na jej účty ja, ona tam chodiť nechcela, moje som dával na môj podnikateľský účet. Žili sme
v jednej domácnosti, ale boli medzi nami problémy, dohodli sme sa, že každý bude mať svoje peniaze,
celá domácnosť a všetko sa platilo iba z mojich peňazí. Úver som platil z mojich peňazí, ktoré som
zarobil. Dohodu o zrušení alebo zúžení BSM za trvania manželstva sme neuzavreli, v roku 1988 som

polovicu rodinného domu dal napísať na manželku a potom v roku 1993, keď sa nehnuteľnosť kupovala,
napísala sa len na mňa, čo bola kompenzácia v môj prospech.

16. Žalovaná v II. rade vo svojej výpovedi uviedla: Viem, že otec ešte za slobodna kúpil pozemok pre
rodinný dom a sám začal stavať, takto sa to doma vždy hovorilo, a keď sa potom zobrali otec skolaudoval

a z vlastnej vôle sa rozhodol, že aj mama bude spoluvlastníkom domu. Podnikal a kompenzoval to
tým, že herňu kúpil z podnikania, napísal ju na seba, takto sa dohodli, teda že to bude na jeho meno,
takto si to pamätám. Bolo to v rodine odjakživa takto verejne známe, že teda prepis časti rodinného
domu kompenzoval na základe ich dohody tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval na seba. Otec mamepomohol otvoriť obchod, pomáhal jej aj finančne, takto sa ústne dohodli, v rodine sme to vedeli. Potom
začal stavať polyfunkčný dom, zarobil si naň, zobral si úver a tých 50 000 eur, ktoré spomínal zdedil od
strýka, z nich to dokončil a preto to bolo na jeho meno. Každý mal svoju časť, svoje podnikanie, mama

s tým nemala nič spoločné, celý čas mu to patrilo a preto sme nečakali, že si to teraz ona začne pýtať,
chce to až teraz. Takéto dohody v rodine boli známe, vedela som o tom už od malička, vždy sa to takto
hovorilo. Pokiaľ ide o skutočnosť, že mi tie nehnuteľnosti otec daroval, došlo k tomu tak, že sme v júni
2022 boli všetci na dovolenke v Portugalsku, teda ja aj rodičia a deti, tam otec povedal, že mi to chce
otec darovať, nikto proti tomu nenamietal, aj matka s tým súhlasila. V novembri potom došlo k darovacej

zmluve. Dovtedy proti tomu nenamietala.

17. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.

V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

20. Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových
spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné
veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas

oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu,
že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v
Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie
od pojmu "ostatná vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu,

s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu
ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a
obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou.
Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia,
predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie

a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností
(napr. združeného inkasa) a pod. Podľa súdnej praxe sú bežnou vecou aj bežné záležitosti týkajúce
sa spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa opakujú alebo podstatne nezasahujú do spoločných
užívacích práv, môže vykonávať každý zo spoločných užívateľov. Takouto bežnou záležitosťou je aj
platenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s týmto užívaním (teraz nájmom bytu - pozn.

autora). Uznanie dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok v neveľkej výške z neplatenia úhrady opakujúcich
sa platieb súvisiacich s užívaním spoločného bytu, treba tiež považovať za bežnú záležitosť týkajúcu sa
tohto užívania; právny úkon uznania takého dlhu urobený jedným z manželov je teda platný a zaväzuje
obidvoch manželov (R 47/1984).

20.1. Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo
poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve (§
151e a nasl.), uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja
nehnuteľností a iných hodnotných vecí a pod. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov, takže na
platnosť právneho úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela.

20.2. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom
nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe
plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlasmožno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj
mlčky - konkludentne ( per facta concludentia ), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že
súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj

dodatočne. Podľa rozhodnutia súdu, v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 OZ (prípadne aj § 146) potrebuje
manžel súhlas druhého manžela na to, aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil
nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. To však neznamená, že
v každom prípade zmluvy o nadobudnutí alebo prevode nehnuteľnosti uzavretej za trvania manželstva
musia vždy vystupovať obaja manželia. Z I (s. 585). Ďalšie situácie, kedy sa vyžaduje súhlas druhého

manžela,uviedlisúdyvosvojichrozhodnutiach:Nadarovanienehnuteľnostipatriacejdobezpodielového
spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch spoluvlastníkov (R 21/1972). K ručiteľskému
záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku
jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov (R 61/1973). Ak sú
podľa zmluvy o prevode nehnuteľnosti kupujúcimi obaja manželia, zmluvu musia aj obidvaja podpísať.
Nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti (§ 46

ods. 2 OZ) nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá aj len jedným z manželov za trvania manželstva
zo spoločných finančných prostriedkov je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R
39/1974).

21. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §

145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.

22. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je
vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti
nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo

uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý,
a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Toto
právojemajetkovýmprávom,naktorésavzťahujetrojročnápremlčaciadoba(§101),aformoudovolania
sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. Ak bol úkon, na základe
ktorého sa disponuje vecou (napr. jej predaj, darovanie a pod.), vyhlásený za neplatný, prichádza do

úvahy vindikačný nárok (§ 126), ktorý sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a
nasl.).

22.1. Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa
týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z

takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca
v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom.

22.2. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná
alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní

spoločneanerozdielne,t.j.solidárne.Môžeísťoaktívnualebopasívnusolidarituvyplývajúcuzozákona.
Napríklad peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške
a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Ak
jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky
splnením. Podľa súdu sú manželia solidárne zaviazaní napr. aj v poistnom vzťahu: Ak uzavrel zmluvu o

poistenímotorovéhovozidla,ktoréjevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov,soštátnoupoisťovňou
aj len jeden z manželov, je aj druhý z manželov poistený v zmysle ustanovenia § 368 OZ (teraz § 813)
(R 12/1983).

22.3. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich

úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov,
je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právne ho
úkonu, ktorým sa má vec len získať.22.4. Na prvé použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje manžel podnikateľ
pri začatí podnikania (§ 148a ako lex specialis k § 145) súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne

úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje, a to ani vtedy, keby inak nešlo
o bežné veci.

23. Nemo plus iuris je zaužívané označenie právneho princípu, respektíve zásady, pochádzajúcej z
rímskeho práva, v zmysle ktorej právny subjekt nemôže na druhý subjekt previesť viac práv, než má

sám k dispozícii - teda než má vo svojom majetku.

24. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí
odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho
úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu

a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom,
ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom

správnom (katastrálnom) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre
všeobecnésúdyzohľadňovaťšpecifickéokolnostiaindividuálnesúvislostikaždéhokonkrétnehoprípadu
tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona
v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany.
Primárnym cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych

práv účastníka konania (I. ÚS 549/2015). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva
treťou osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä
otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami
kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa)
a individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.

25. Uznesenie NS SR 4Cdo/136/2009 právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv.
relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný
(so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod
neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená

osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex
tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do
katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý
sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu,
ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.

Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej

neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný ).

26. Z judikatúry súdov SR je zrejmé, že platí, že pokiaľ za trvania manželstva iba jeden z manželov
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nejaký majetok, záleží na tom, za aké peniaze tak urobil, ak
za peniaze, ktoré nepatria do BSM (napr. dar, dedičstvo, úspory spred manželstva) tak nehnuteľnosť
nepatrí do BSM, ak by však použil na kúpu hoci len časť spoločných peňazí, už do BSM patrí a má

nárok podiel z neho.

27. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jehoprávne postavenie stalo neistým. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale

len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové

okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

28. Súd má za to, že žalobkyňa nepochybne má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe,
pretože vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu,
resp.posúdenieotázky,čipredmetnénehnuteľnostipatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
(žalobkyne a žalovaného v I. rade), je takáto žaloba jediným právnym nástrojom na dosiahnutie toho,
aby sa v rámci rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I.

rade vysporiadali aj sporné nehnuteľnosti.

29. Z vykonaného dokazovania a to sobášneho listu žalobkyne a žalovaného v I. rade má súd za
nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v I. rade uzavreli manželstvo dňa 21.6.1980, pričom ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 15.12.2022.

30. Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 143 OZ súd konštatuje, že to čo manželia alebo
každý jeden počas trvania manželstva nadobudol (s výnimkou vecí tam uvedených - o ktoré sa však v
danom prípade nejedná), patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Výnimkou by mohol byť majetok
nadobudnutý za trvania manželstva iba jedným z manželov do jeho výlučného vlastníctva a to v prípade,

že bol nadobudnutý za peniaze, ktoré nepatria do BSM. Ak však použil jeden z manželov na kúpu
nehnuteľnosti, ktorú zapísal len do svojho výlučného vlastníctva, hoci len časť spoločných peňazí, už
nehnuteľnosť do BSM patrí.

31.Jenespornepreukázané,žepočastrvaniamanželstvasažalovanývI.radestalvýlučnýmvlastníkom

všetkých nehnuteľností uvedených v petite tohto rozsudku, pričom ich (s výnimkou nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX) následne previedol na žalovanú v II. rade darovacou zmluvou zo dňa
14.11.2022 (deň pred rozvodom jeho manželstva so žalobkyňou), ktorá v znení jej dodatku zo dňa
bola vkladovaná v prospech žalovanej v II. rade pod H./XXXX - Q. M. XX/XXXX) dňa 09.01.2023 (po
rozvode ich manželstva), ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa dovolala písomným podaním zo dňa

20.1.2023.

32. Uvedený úkon žalobkyne, dovolanie sa relatívnej neplatnosti spĺňa zákonné nároky na spôsob akým
je treba takéto právo uplatniť. Dovolaním sa takejto neplatnosti právneho úkonu je právny úkon neplatný
od svojho začiatku (ex tunc). To platí i v tomto prípade, kedy na základe tohto relatívne neplatného

právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Ide o jednostranný právny
úkon adresovaný všetkým účastníkom právneho úkonu a jeho dôjdením sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti.

33. Z uvedeného vyplýva, že tento právny stav nastal doručením uplatnenia si dovolania relatívnej
neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou žalovaným, ku ktorému došlo v priebehu tohto konania (ktoré
bolo začaté 09.11.2022) a to u žalovaného v I. rade doručením doporučenej zásielky na jeho adresubydliska a v prípade žalovanej v II. rade najneskôr dňa 20.09.2023 kedy jej právny zástupca súdu
oznámil, že prevzal jej zastupovanie v konaní, v uvedenom čase musela mať žalovaná v II. rade o tomto
dovolaní sa relatívnej neplatnosti vedomosť. Skutočnosť, že by o takomto úkone žalobkyne žalovaní v

I. a II. rade nevedeli, títo nikdy nenamietali, z toho súd uzavrel, že žalobkyňa si u žalovaných toto svoje
právo uplatnila riadne.

34.Žalovaníuvádzali,žežalovanývI.radeeštezaslobodnakúpilpozemokprerodinnýdomasámzačal
stavať, takto sa to doma vždy hovorilo a keď sa potom zobrali, skolaudoval nehnuteľnosť a z vlastnej

vôle sa rozhodol, že aj žalobkyňa bude spoluvlastníkom domu, čo potom kompenzoval tým, že herňu,
ktorú kúpil z podnikania, napísal na seba, takto sa dohodli, teda že to bude na jeho meno a bolo to v
rodine odjakživa takto verejne známe, že teda prepis časti rodinného domu kompenzoval na základe
ich dohody tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval na seba.

35. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že do manželstva vstupoval s určitou peňažnou sumou,

mal odložených 90 000 Sk a tiež mal auto a mal aj pozemok, keď sme sa brali, kúpil 1979 a začal na
ňom výstavbu rodinného domu.

36. Žalovaná tvrdila, že k tomu, že otec jej tie nehnuteľnosti daroval, došlo tak, že sme v júni 2022 boli
všetci na dovolenke v Portugalsku, teda ona aj rodičia a deti a tam otec povedal, že mi to chce darovať,

nikto proti tomu nenamietal, aj matka s tým súhlasila. V novembri potom došlo k darovacej zmluve.

37. K uvedenému je nutné uviesť, že pokiaľ ide o preukazovanie toho, že žalovaný v I. rade mal svoje
vlastné finančné prostriedky už pred uzavretím manželstva, bolo v konaní preukázané, že žalovaný v
I. rade disponoval pri vstupe do manželstva so žalobkyňou sumou 90 000.-Kčs (súd to považuje za

nesporné, pretože žalobkyňa túto skutočnosť nerozporovala), avšak takáto suma mohla pokryť ani len
minimálnu časť nákladov na kúpu, stavbu a rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
sporu, navyše zrejme boli použité na stavbu rodinného domu (ktorý predmetom konania nie je) a v
čase kúpy sporných nehnuteľností, ku ktorej došlo dlhý čas po uzavretí manželstva, už tieto prostriedky
boli spotrebované. Sám žalovaný v I. rade ani netvrdil, že by táto suma bola vynaložená na sporné

nehnuteľnosti. Žiadne ďalšie také skutočnosti súd za preukázané nemá (najmä nie okolnosť dedenia
či iného zadováženia si finančných prostriedkov žalovaným v I. rade), pretože síce žalovaní tvrdili, že
zdedil 50 000 eur, avšak takúto okolnosť nijako súdu nepreukázali.

38. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v I. rade nemal pred uzavretím manželstva so

žalobkyňou vlastné finančné prostriedky z ktorých by financoval kúpu sporných nehnuteľností alebo ich
rekonštrukciu, preto je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti boli kúpené a rekonštruované z prostriedkov,
ktoré manželia alebo jeden z nich získali za trvania manželstva a teda patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

39. Pokiaľ ide o ním tvrdenú dohodu o tom, že darovanie polovice rodinného domu žalobkyni
kompenzoval tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval len na svoje meno, je treba uviesť, že keby aj k takej
dohode došlo (čo súd nemal za preukázané) nebola by platná, pretože podľa § 143 OZ patrí všetko čo
manželia za trvania manželstva nadobudnú do ich BSM, preto pokiaľ nemali manželia zrušené BSM za
trvania manželstva alebo ich BSM nebolo obmedzené (čo preukázané nebolo), majetok nadobudnutý

za trvania ich manželstva tvorí masu BSM.

40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej v II. rade ohľadom existencie dohody o tom, že v júni 2022 malo dôjsť
k dohode o tom, že žalovaný v I. rade jej predmetné nehnuteľnosti daruje a žalobkyňa tam prítomná s tým
súhlasila a nenamietala, súd konštatuje, že ide o tvrdenie výlučne žalovanej v II. rade, ktoré nepotvrdil

ani žalovaný v I. rade a ktoré žalobkyňa rozporovala. Navyše, táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie
v tejto veci relevantná, pretože nemôže nič zmeniť na závere, ktorý súd prijal v predchádzajúcom
odseku tohto rozsudku, keď je nepochybné, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré zúžené ani zrušené nebolo a ani prípadný (a podľa názoru súdu nepreukázaný) súhlas
žalobkyne s darovaním nemôže konvalidovať túto skutočnosť.

41. Pokiaľ ide o platnosť darovacej zmluvy, dôjdením dovolania sa jej neplatnosti ostatným účastníkom
právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimiúčinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Otázku relatívnej neplatnosti súd v konaní vždy riešil
ako otázku predbežnú.

42. Je nepochybné, že pokiaľ (ako je to vyššie uvedené) predmetné nehnuteľnosti (tie, ktoré boli
predmetom darovania) patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade, na
ich prevod bolo potrebné, aby uvedený majetok prevádzali obaja bezpodieloví spoluvlastníci a to pod
následkom relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu (darovacej zmluvy). Je zrejmé, že táto
podmienka splnená nebola.

43. V danom prípade totiž nešlo o bežnú vec, ktorú by v zmysle § 145 ods. 1 OZ mohol vybaviť len
žalovaný v I. rade a to ani v prípade kúpy predmetných nehnuteľností za trvania manželstva len v jeho
prospech a ani v prípade ich darovania dcére strán sporu. Súd poukazuje na závery uvedené v bode 19.
tohto rozsudku (aktuálne bod 21.) a konštatuje, že žalovaný v II. rade potreboval súhlas manželky na to,
aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú

záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. Rovnako taký súhlas potreboval aj ku prevodu nehnuteľností na
žalovanú v II. rade.

44. Nie je možné ani prijať záver, že tento súhlas dala žalobkyňa mlčky - konkludentne, pretože
žalobkyňa tvrdila, že voči uvedenému nadobudnutiu vlastníctva predmetných nehnuteľností namietala

počas trvania manželstva opakovane, avšak bezvýsledne. Uvedené tvrdenie síce žalobkyňa okrem
svojej výpovede nijako nepreukázala, avšak rovnaký záver je treba prijať aj o tvrdeniach žalovaných o
akýchsi kompenzáciách, či súhlase žalobkyne s prevodmi a darovaním, ktoré tiež preukázané neboli. V
danejdôkaznejsituáciipretosúdmusívychádzaťvýlučnezdôkazov,ktorékdispozíciimáatiepripúšťajú
iba záver uvedený v bode 45 tohto rozsudku.

45. Ani dobrá viera žalovanej v II. rade, ktorú tvrdila, nemôže zhojiť skutočnosť, že k prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti patriacej do BSM došlo bez súhlasu žalobkyne, pretože platí, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, žalovaná v II. rade mala a musela by pri zachovaní dostatočnej obozretnosti vedieť, že
nehnuteľnosti, ktoré darom prijala, patria do BSM jej rodičov a že ani akékoľvek ústne dohody v rodine

( o kompenzácii ) nepostačujú k tomu, aby jej ich mohol darovať výlučne otec a preto je predmetná
darovacia zmluva neplatná.

46.Ztýchtodôvodovsúduzavrel,ževšetkypredmetnénehnuteľnosti(tie,ktorésúvsúčasnostizapísané
ako výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade i tie, ktoré vlastní po darovaní žalovaná v II. rade) patria do

bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade. V rámci neho budú vysporiadané a
to prípadne aj s prihliadnutím na prínosy žalovaného do BSM strán sporu, ktoré sa týchto nehnuteľností
týkajú a ktoré preto musia byť zohľadnené.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v konaní plne úspešnej priznal

súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

48. Po prevzatí rozsudku dňa 26.04.2024 učinila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 03.05.2024 žiadosť o opravu rozsudku „a to s poukazom na uznesenie OS Nové Zámky č. k.

13C/130/2022-82 zo dňa 21.04.2023, ktorým súd pripustil zmenu žaloby vrátane jej petitu, ktorého
predmetom zmeny bola reakcia na zmenu zápisu nehnuteľnosti v KN“. Konajúci okresný súd následne
dňa 14.05.2022 vydal opravné uznesenie č. k. 13C/130/2022-254 s týmto výrokom:

Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch 13C/130/2022-235 zo dňa 26.4.2024

v jeho výrokovej časti tak, že jeho prvý výrok má s p r á v n e z n i e ť :

„Súd u r č u j e , že žalobkyňa a žalovaný v I. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky, obec Dvory nad Žitavou, kat. úz. C. D. E., ktoré sú N. O. D.
M., katastrálnym odborom zapísané na

LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba so súp. č. XXX - herňa, bar a sklady
na parc. reg. „C“ č. XXXX, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a
stavba so súp. č. XXXX - polyfunkčný dom na parc. reg. „C“ č. XXXX,LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg.
„C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.„

49. V dôvodoch opravného uznesenia poukázal na to, že v písaní uvedeného rozsudku došlo k chybe,
ktorá spočíva v tom, že súd opomenul skutočnosť, že uznesením zo dňa 21.04.2023 pripustil zmenu
žaloby (ktorou došlo k úprave označenia predmetných nehnuteľností), s ohľadom na čo (podľa
citovaného§224CSP)vydalopravnéuznesenie,ktorýmopravilzrejmúnesprávnosťvpísaníuvedeného

rozsudku, keď znenie takto opraveného rozsudku súdu kopíruje stav nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané
v katastri nehnuteľností.

50. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným (prostredníctvom spoločného zástupcu) odvolaním
napadli len žalovaní z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP domáhajúci sa jeho
zmeny (tak, aby bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá) alebo jeho zrušenia (s vrátením veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z týchto (doslovne uvedených) dôvodov:

51. Prvoinštančný súd napadnutý výrok rozsudku odôvodnil medzi iným v bodoch 30. a nasl rozsudku.
Prvoinštančný súd (ďalej len súd), v bode 30. odôvodnenia považoval za preukázané, že som bol
ako žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva vedený ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností.

Ztohtokonštatovaniasúdužalobkyňanikdydoteraznebolavlastníčkoualebospoluvlastníčkousporných
nehnuteľností.

52. Je pravda, že tieto nehnuteľnosti som po vzájomnej dohode v rodine na našom výlete v R. previedol
(prepísal) po zhoršení vzájomných vzťahov medzi mnou ako žalovaným v 1. rade a medzi žalobkyňou.

Išlo o darovanie nehnuteľností našej dcére žalovanej v 2. rade. V tom čase, aj keď formulácia tohto bodu
napadnutého rozsudku tomu evokuje, sme žalovaní v 1. rade a žalovaná v 2. rade, nemali ani len tušenia
o tom, že žalobkyňa v budúcnosti spochybní vlastníctvo žalovaného v 1. rade, k týmto nehnuteľnostiam,
keďže ako sme tu už uviedli, a ako to aj teraz zdôrazňujeme, žalobkyňa nikdy v priebehu manželstva
teda od nadobudnutia sporných nehnuteľností v 90-tich rokoch minulého storočia ani len nenaznačila,

že s takýmto stavom by bola nespokojná. Bolo to práve preto, že žalovaný v 1. rade, vzhľadom na známe
skutočnosti ohľadne výstavby a financovanie rodinného domu súhlasil s tým, aby v rámci konečného
zamerania domovej nadstavby rodinného domu po jej kolaudácii, uvedená nehnuteľnosť tvorila BSM
manželov B.. To napriek tomu, že v čase sobáša bola hotová približne polovica tejto nehnuteľnosti,
a to z výlučných finančných prostriedkov žalovaného v 1. rade. Teda v čase, keď som podpísaný

žalovaný v 1. rade začal v polovici 90-tich rokov, resp. už aj pred týmto dátumom podnikať, potom čo
sa naskytla príležitosť kúpiť od obce predmetné sporné nehnuteľnosti, okrem polyfunkčného objektu,
ktorý bol samozrejme postavený neskoršie som uzavrel ústnu dohodu so žalobkyňou. Obsahom tejto
dohody bola skutočnosť, že žalobkyňa ako kompenzáciu za moju veľkorysosť pri zápise vlastníckeho
práva k rodinnému domu nebude namietať a teda bude súhlasiť s tým, aby som s obcou C. D. E. uzavrel

príslušnú kúpnu zmluvu bez jej účasti. Teda náš úmysel bol taký, aby tieto nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom prevodu tvorili moje výlučné vlastníctvo. Je pravda, že som mojej manželke teda žalobkyni
v tom čase plne dôveroval a preto som netrval na tom, aby v zmluve medzi obcou a mnou bol zakotvený
aj písomný súhlas žalobkyne s jej podpisom. Žalobkyňa počas ďalších vyše 20 rokov túto skutočnosť
nespochybňovala, resp. sa nesnažila po právnej stránke zjednať nápravu v tom zmysle, že sporné

nehnuteľnosti by mali patriť do portfólia nášho spoločného majetku.

53. V čase, keď som, žalovaný v 1. rade, zvažoval výstavbu polyfunkčného domu zo známych
dôvodov, teda aby aj žalobkyňa mala na svoje podnikanie určité nebytové priestory, keďže medzi
časom začala podnikať, však sa žalobkyňa od celej výstavby dištancovala, nechcela sa na výstavbe

podieľať ani finančne ani iným spôsobom. Keď som polyfunkčný dom staval, žalobkyňa sa hojila
tým, že kupovala jedno osobné motorové vozidlo za druhým, všetky vozidlá boli zaregistrované na
ňu a na základe toho s týmito vozidlami voľne disponovala. Vždy sa aj tak správala, že je výlučnou
vlastníčkou týchto motorových vozidiel čo sa v plnej nahote prejavilo v čase odchodu žalobkyne
z našej spoločnej domácnosti. Vtedy mi administratívnymi opatreniami zo strany príslušných orgánov

polície znemožnila vozidlo, ktoré som dovtedy používal, používať aj naďalej. Preto som bol prekvapený
akrajneznechutenýtým,keďsažalobkyňazačalaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudovolávať
relatívnej neplatnosti prejavu vôle nás oboch v darovacej zmluve. Keďže som bol poučený mojim
právnym zástupcom ako sú účinky dovolávania relatívnej neplatnosti, najmä že dôjdenie prejavu tejtovôle v písomnej forme, čo má za následok neplatnosť namietaného úkonu ex tunc, bez ohľadu na
moju, resp. naše stanovisko nepovažovali sme za potrebné sa na tento prejav vôle žalobkyne zvlášť
vyjadrovať. Žalobkyňa nevie preukázať, že by sa úspešne dovolala neplatnosti právneho úkonu aj voči

mne, žalovanej v 2. rade. V tejto súvislosti súd vyslovil právny názor, že žalobkyňa sa voči mne žalovanej
v 2. rade relatívnej neplatnosti dovolala minimálne v čase, keď oznámila súdu, že ju bude zastupovať
jej právny zástupca, ktorému podpísala plnú moc.,

54. Nie je pravda, že by som, podpísaná žalovaná v 2. rade vzhľadom na moju výpoveď na súde

nepriamo nenamietala relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy. Podstata celého problému a teda aj
obsahu žaloby totiž nespočíva v tom, či žalobkyňa namietala túto neplatnosť alebo nie, ale v tom či
túto neplatnosť namietala dôvodne. Obaja žalovaní máme za to, že vzhľadom na naše výpovede na
súde a vzhľadom na obsah nášho odvolania je zrejmé, že žalobkyňa sa nesprávala podľa starej rímskej
zásady platnej aj v našom občianskom práve, že totiž vigilantibus iura scripta sunt, to znamená, že právo
praje bdelým. Táto zásada je v judikatúre Najvyššieho súdu SR, resp. aj Ústavného súdu opakovane

zdôrazňovaná, pričom poukazujeme na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/38/2011. Keby sa žalobkyňa po
právnej stránke správala v intenciách tejto zásady, potom by žalobkyňa v priebehu vyše 20-tich rokov
mala svoje právo riadne a včas uplatniť s poukazom na túto zásadu. Poukazujeme aj na obdobné
rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, pod č. 15Pc/6/22, keď mu odôvodní rozsudok zo dňa
29.05.2023 v bode 12, svoje rozhodnutie ktorým odôvodnil výšku priznaného výživného na žalobkyňu

okrem iného takto: „súd zastáva právny názor, že žalobkyňa po uplynutí vyše 20-tich rokov nemôže
spochybňovať vlastníctvo povinného (k sporným nehnuteľnostiam), keďže počas celého tohto obdobia
nepodnikla žiadne právne kroky, aby sa domohla svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam“.

55. Máme teda za to, že súd z prevedeného dokazovania a z listiny dôkazov nevyvodil správny

právny názor, keď neprimeraný dôraz kládol na fakt uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu
bez toho, aby bližšie a hlbšie skúmal, či boli splnené podmienky na uplatnenie relatívnej neplatnosti,
ktorú skutočnosť súd zrejme skúmal aj ako tzv. prejudiciálnu otázku. A ďalej na skutočnosť, že tieto
nehnuteľnosti boli nadobudnuté a postavené počas manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, čo
automaticky podľa zákona predpokladá, že boli nadobudnuté do BSM žalobkyne a žalovaného v 1.

rade. V tomto svetle potom sa javia byť aj naše tvrdenia o existencii dohody nadobudnutia sporných
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade ako pravdivé, lebo ani po tejto neformálnej
rodinnej dohode žalobkyňa po právnej stránke nepodnikla naďalej nič, čo by právo žalovaného v 1. rade
na spornej nehnuteľnosti spochybnilo.

56. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných poukázala na to, že napadnuté
rozhodnutie považuje za zákonné, vecne správne a spravodlivé, keď čo sa týka argumentácie
žalovaných v odvolaní má za to, že títo svoje odvolanie riadne neodôvodnili a žiadnym relevantným
spôsobom zákonnosť napadnutého rozhodnutia nespochybnili, s ohľadom na čo požadovala napadnutý
rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

K uvedenému vyjadreniu žalobkyne sa žalovaní – odvolatelia už nevyjadrovali.

57. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a (odvolacími) dôvodmi podaného
odvolania žalovaných a skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keď nezistil jeho

nesprávnosť (a teda potrebu jeho zopakovania, či doplnenia) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne
správne a súčasne v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznať proti žalovaným v zmysle ust. § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške následne rozhodne v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na
uvedený obsah podaného spoločného odvolania žalovaných uvádza nasledovné.

59. Z podaného odvolania nevyplýva, že by žalovaní – odvolatelia spochybňovali formálnu prípustnosť
podanej žaloby a existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyni na jej podaní tak, ako ich
konajúci prvoinštančný súd ustálil, keď podané odvolanie je de facto len sumarizáciou stanovísk obochžalovaných z ich písomných či ústnych podaní/prejavov v spore a teda odvolací súd sčasti postráda
jasné vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 363 CSP, ktoré zákonné ustanovenie vyžaduje
uvedenie konkrétnych dôvodov (nesprávnosti) proti konkrétnej argumentácii prvoinštančného súdu

v napadnutom rozsudku čo do označenia, prečo konkrétne označené jeho skutkové či právne závery
považuje za nesprávne, teda v čom vidí ich skutkovú či právnu nesprávnosť či neopodstatnenosť.
Pokiaľ prvoinštančný súd skonštatoval, že pred uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy v prospech
žalovanej v 2. rade bol žalovaný v 1. rade vedený ako výlučný vlastník sporných/predmetných
nehnuteľností, nemožno uvedené považovať za záver súdu o tom, že žalobkyňa nikdy doteraz

vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností nebola. Žalovaný v 1. rade netvrdil a v spore
ani nepreukázal, že by predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpou či výstavbou výlučne za svoje vlastné
finančné prostriedky - získané ním mimo režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM),
teda že by tieto neboli nadobudnuté práve z jeho príjmov získaných za trvania spoločného manželstva
výkonom jeho práce či podnikateľskej činnosti, pričom v spore neprodukoval ani dôkazy o tom, že by
predmetné nehnuteľnosti mali patriť výlučne jemu práve z dôvodu, že slúžili (slúžiť mohli) výlučne len pre

účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V spise sa nenachádza doklad o tom, že by žalovanému dňa
24.04.1980 pridelený pozemok do osobného užívania na výstavbu rodinného domu žalovaný nadobudol
uzavretím a registráciou dohody o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku ešte pred
uzatvorením manželstva dňa 21.06.1980, v tomto smere odvolacie dôvody v odvolaní uvedené ani nie
sú. Ani prípadná dohoda žalobkyne a žalovaného v 1. rade ohľadom usporiadania vlastníckeho stavu

k (ich inej) domovej nehnuteľnosti (ak by aj bola existovala už v čase uzatvorenia ich manželstva)
nemení nič na zákonnom ustanovení (a jeho dôsledkoch) § 143 OZ, v zmysle ktorého prvoinštančný
súd ustálil predmetné nehnuteľnosti ako predmet BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Neexistencia
dohody manželov o zrušení BSM za trvania manželstva, resp. o jeho zúžení v písomnej podobe
neumožňuje potom prijať iný záver, než prijal konajúci prvoinštančný súd, keď samozrejme otázka

podieľaní sa manželov (ich podielov) na nadobudnutí majetku v BSM a zohľadnenie ich osobných
prínosov do BSM je možné si uplatniť (jedine) v rámci konania o vyporiadaní BSM. Vlastnícke právo
(vrátane práva charakteru BSM) sa nepremlčuje a teda sa nepremlčuje ani právo na jeho súdnu
ochranu a požíva preto súdnu ochranu, s ohľadom na čo, aj pre nečinnosti žalobkyne, ktorá uvádzala
svoju vedomosť o nesprávnom zápise vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam na katastri

nehnuteľností, vlastnícke právo a právo na ochranu svojho práva nestratila. V spore bolo preukázané, že
žalobkyňaprávnyúkondovolaniasarelatívnejneplatnostioznačenejdarovacejzmluvyučinilavočiobom
žalovaným písomným podaním zaslaným im na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve, s ohľadom
na čo ani prípadne neprevzatie uvedenej zásielky žalovanou v 2. rade vplyv na právne účinky tohto
úkonu nemalo, keď sa do jej reálnej dispozície (prevzatím) nedostalo len jej konaním a keď možno

akceptovať i ten názor prvoinštančného súdu, že účinky dovolania by voči žalovanej nastali v čase, keď
súdu oznámila svoje právne zastúpenie, pričom v tom čase sa v spise uvedené dovolania sa relatívnej
neplatnosti nachádzali. Pokiaľ teda konajúci prvoinštančný súd správne posúdil otázku existencie BSM
žalobkyne a žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam a tiež aj platné a účinné dovolanie sa
dôsledkov relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, nemožno mu vyčítať to, že už pre účely

rozhodnutia v tomto spore sa ďalej nezaoberal existenciou skutočností významných pre vyporiadanie
BSM. Odvolací súd tiež dodáva, že pred rozhodnutím tohto sporu nebolo (s ohľadom na okruh strán
sporu)potrebné(nevyhnutné),abyžalobkyňanajprvsamostatnežalovalaoneplatnosťdarovacejzmluvy
(ako predbežnej otázky) medzi žalovanými, že pasívna (vecná) legitimácia žalovaných vyplýva z obsahu
žalobného petitu a stavu hmotného práva u žalovaného v 1. rade (že nehnuteľnosti patria do BSM)

a u žalovanej v 2. rade z jej postavenia evidovanej vlastníčky, že k nadobudnutiu účinkov darovacej
zmluvy (povolením vkladu) došlo bez súčinnosti žalobkyne (a táto následne neodkladne konala proti
nim) a žalovaná v 2. rade už o prebiehajúcom (tomto) spore vedela (pri spísaní dodatku k zmluve kvôli
poznámke na LV), s ohľadom na čo postavenie objektívne dobromyseľnej osoby z darovacej zmluvy
nenadobudla a že ani jej prípadná dobromyseľnosť nemá vplyv na potrebu ochrany (spolu) vlastníckeho

práva (BSM), keď možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobromyseľnosti musí vyplývať
priamo zo zákonnej úpravy (a samotný evidenčný stav v katastri nehnuteľností dobrú vieru evidovaného
vlastníka nezakladá – R 56/2021) a keď platí aj nemožnosť nadobudnutia vlastníctva od (nie
výlučného/plného) nevlastníka.

60. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).