Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200527
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200527.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátuJUDr.BarboryVrbovejaMgr.SimonyKočišovej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:marandplus,s.r.o.,
so sídlom Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100405781/2021 zo dňa 9. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len ,,správca dane“ alebo ,,prvostupňový orgán“) na žiadosť Kriminálneho
úradu finančnej správy vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia február až december 2016, január až december 2017, január až december 2018 a január
až jún 2019 (ďalej „daňová kontrola“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101345628/2020 zo

dňa 21.08.2020. Na základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č.
101586122/2020 zo dňa 15.10.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len ,,daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2018 v sume X XXX,XX EUR (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“).

2. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočet dane z dodaní tovarov a služieb od spoločnosti

Adept School s.r.o., na základe faktúry č. XXXXXXX (školenie AJ, NJ) a č. XXXXXXX (správa server,
prevádzka + sídlo). Adept School s.r.o., mala zapísané v predmete činnosti vyučovanie anglického a
ruského jazyka, prekladateľské a tlmočnícke služby, vydavateľskú a publikačnú činnosť, organizovanie
kurzov a školení, reklamnú a propagačnú činnosť, grafické a dizajnérske práce na počítači a ďalšie.
Správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 06.02.2020, č. 100367409/2020 na preukázanie, že
jednotlivé zdaniteľné plnenia uvedené na vystavených faktúrach skutočne prijal. Žalobca predložil
dokumenty na USB spolu s vyjadrením ako i objednávku bez čísla zo dňa 08.01.2018 na intenzívny

individuálny jazykový kurz „face to face“ Anglického a Nemeckého jazyka (mierne pokročilý, začiatočník)
na rok 2018 (január –júl) AJ – 2 os. X 90 min, XX Eur bez DPH/os, 36 hod/mes/2 os., NJ– 1 os. X 90
min, XX Eur bez DPH/os, 18 hod/mes/1 os., objednávku bez čísla zo dňa 10.01.2018 na služby: Správa
(kontrola a servis) kamerového systému, správa (kontrola a servis) alarmu, správa (kontrola a servis)server, správa (kontrola a servis) účtovného systému Pohoda SQ.L na serveri, kontrola a servis laptopov,
počítačov, tlačiarni, routerov, kontrola a servis dátového úložiska, kontrola a servis a výmena záložných
zdrojov alarm a server. Správca dane z predložených dodávateľských faktúr žalobcom na meno

dodávateľa Adept School s.r.o. zistil, že všetky faktúry boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe
MRP - Company, s.r.o. pod číslom licencie, ktorá na základe zistení správcu dane od Kriminálneho
úradu finančnej správy bolo vydané fyzickej osobe A. B. a spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o.,
ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol A. B. (od 12.12.2009 do 04.04.2018). Taktiež správca
dane zistil, že spoločnosť Adept School s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie vystavených

faktúr a medzi vystavenými faktúrami spoločnosťou Adept School s.r.o. za kontrolované zdaňovacie
obdobie sa nenachádzajú vystavené faktúry pre žalobcu. Adept School s.r.o. neúčtuje v hlavnej knihe
za rok 2018 a 2019 o dodaní tovarov a služieb pre žalobcu a neuviedol v podrobných záznamoch
o dodaní tovarov a služieb dodávky za rok 2018 a 2019 pre žalobcu. Účtovníctvo Adept School s.r.o.
v období 2016 až dva prvé štvrťroky 2018 viedol Ing. Ján Runák. Prevedené sumy z účtu žalobcu
označené v účtovníctve s variabilným symbolmi a účtované ako jednotlivé faktúry pre dodávateľa Adept

School s.r.o. boli pripísané na účty, ktorými disponuje C. A. B.. Správca dane po vykonaní dokazovania
konštatoval, že žalobca v prípade prijatých faktúr od Adept School s.r.o. nepredložil dostatočné dôkazy,
žeodpočítaniedanezprijatýchfaktúrsauskutočnilovsúvislostisuskutočnenýmizdaniteľnýmiobchodmi
žalobcuanepreukázal,žedošlokdodaniuslužiebtakavtakomrozsahu,akojetouvedenénafaktúrach.
Na základe zistení správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č.

222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a tým
ani právo na odpočítanie dane u kontrolovaného platiteľa (u žalobcu) v zmysle § 49 a § 51 zákona
o DPH, čím došlo zo strany žalobcu k neoprávnenému uplatneniu práva odpočítať daň v celkovej sume
766,00 EUR.

3. Správca dane ďalej zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní tovarov a služieb
od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. z faktúr č. XXXXXXXX (sprostredkovanie obchodov),
č. XXXXXXXX (upratovanie skladov a plochy) a č. XXXXXXXX (administratívne práce). K faktúram
žalobca predložil objednávku bez čísla z 15.01.2018 na upratovacie a čistiace práce za rok 2018
s prílohou, knihu dochádzky za rok 2018 mimo januára 2018 a júla 2018, objednávku bez čísla z

22.01.2018 na administratívne práce a zmluvu o sprostredkovaní obchodu zo dňa 12.01.2018 spolu
s vydanými faktúrami pre rôznych odberateľov s rôznymi percentami s výškou provízie medzi 3 až
7%. Do 23.01.2020 za spoločnosť konal A. D. a E. F. až do vstupu do likvidácie dňa 07.01.2020.
Likvidátorom uvedenej obchodnej spoločnosti je A. D.. V predmete činnosti má spoločnosť podnikanie
v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, čistiace a upratovacie služby, vykonávanie

odťahovej služby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, diagnostika cestných motorových
vozidiel, opravy karosérie, údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a ďalšie
činnosti. Dňa 24.01.2020 došlo k zmene obchodného názvu na Componet APE, s.r.o. Správca dane
zistil, že všetky sporné faktúry boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s
licenciou, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi A. B. a spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., ktorej

konateľom bol A. B. (od 12.12.2009 do 04.04.2018). Správca dane zistil, že medzi vystavenými faktúrami
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzajú faktúry pre žalobcu, pričom evidovanie
a účtovanie faktúr vystavených AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že
neboli predložené účtovné doklady a podľa čestného prehlásenia pána A. B., ktorý viedol účtovníctvo
v rozhodnom čase, doklady nie je možné vrátiť, pretože boli zničené vytopením. Konatelia (A. D. a E.

F.) uviedli, že AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. vykonávala opravy automobilov cez karosárske práce,
lakovnícke práce, oprava motorov, elektronika, drobné elektrikárske veci, recykláciu starých vozidiel
aj rozvoz tovaru a nezaoberala sa inými činnosťami. Žalobcu poznajú ako dodávateľa stavebného
materiálu. Činnosť spoločnosti bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na Štúrovej ulici v Nitre.
Faktúry vystavujú konatelia v programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti NRSYS spol. s r. o., pričom

odberateľské faktúry možno vyhľadať v programe od vzniku spoločnosti. Správca dane konštatoval, že
žalobca v prípade sporných faktúr od AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nepredložil dostatočné dôkazy, že
odpočítanie dane zo sporných faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi
daňového subjektu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu, ako je to uvedené
na sporných faktúrach. Predložené dôkazy nie sú hodnovernými dôkazmi a nepreukazujú, kto vykonal

jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu, ako je to uvedené
na sporných faktúrach. V súvislosti s deklarovaným obchodom tak nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane u daňového subjektuv zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo k neoprávnenému uplatneniu práva odpočítať daň v
celkovej sume X XXX,XX EUR.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100405781/2021 z 09.03.2021 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) podľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pridržal sa zistení a záverov správcu
dane, s ktorými sa stotožnil a konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie základnej
podmienkyuplatneniaprávanaodpočítaniedanezpridanejhodnotyvzmysle§49ods.1zákonaoDPH.

II.
Rozsah a dôvody žaloby
(Argumenty žalobcu)

5. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas proti napadnutému rozhodnutiu žalobu, ktorú
odôvodňoval tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia;

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci;
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo
veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov; ďalej len „SSP“). Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec
vrátil žalovanému na nové konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Uviedol, že predložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie dodania vyššie uvedených tovarov
a služieb, a to predovšetkým objednávky, faktúry, fotodokumentáciu a iné, pričom bol v rámci výkonu

daňovej kontroly aktívny, vyjadroval sa k úkonom, zúčastňoval sa výsluchov, o ktorých bol upovedomený
a navrhoval ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti namietal, že napriek jeho procesnej aktivite správca dane
nevykonal viaceré dôkazy, ktoré navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky
auvedenéneodôvodnil.Podľažalobcuhosprávcadaneopakovanenevyzvalksúčinnostiakvysvetleniu
predložených dôkazov a jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Ďalej namietal, že správca

dane ho neprimerane zaťažoval požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov a ktorými on
nedisponoval.

7. Podľa žalobcu správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, porušil zásadu voľného hodnotenia
dôkazov (sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 ), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje

uvedenévkontrolnýchvýkazochzvlastnéhoinformačnéhosystému,nereagovalnajehovýzvyažiadosti
o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov. K tomu namietal, že správca dane sa na neho snaží
preniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.

8. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nevykonal výsluch C. B., ktorý viedol účtovníctvo jedného z

dodávateľov v období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani G. bez upovedomenia, čím mu bolo
odopreté právo zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky (odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6
Sžf 28/2011). Uviedol, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len
formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca pri svojej
argumentácii poukázal na viaceré rozsudky NS SR, napr. sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 4 Sž 68/98,4

Sž 74/98, 4 Sž 75/98, sp. zn. 4 Sž 65/2001 zo dňa 30.10.2001, uznesenie Ústavného súdu SR z 14.
novembra 2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53; rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs
131/2004 zo dňa 25.03.2005.

9. Žalobca uviedol, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto

mu vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane je oprávnený požadovať od neho
iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne dostupný u
väčšiny podnikateľských subjektov. Podľa žalobcu preukázal dodanie služieb a tovarov prostredníctvom
objednávok, došlých faktúr, dodacích listov a ďalšími listinnými dokladmi, a preto nie je možné od neho
vyžadovať ďalšie dokumenty. Pokiaľ sa na faktúre alebo súvisiacich dokumentoch nachádza dostatočný

opis predmetu plnenia, dôkazné bremeno na preukázanie opaku prechádza na správcu dane. K tomu
namietal, že vo väčšine prípadov správca dane spochybnil relevantnosť predložených dokladov, ale
nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať
účastníkovi náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe uvádza skutočnosti, ktoré už boli
predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto zistení sú vyčerpávajúco uvedené v
protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah
sa žalovaný odvolal.

11. Žalovaný uviedol, že by bolo v rozpore s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, keby správca dane
oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z poskytnutých služieb a dodávok posúdil výlučne
na základe predložených účtovných dokladov bez toho, aby pravdivosť formálnych tvrdení na nich
prezentovaných vecne overil. Formálna existencia faktúry, nemôže byť podkladom pre uznanie nároku
na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia

skutočne bolo tak, ako je deklarované v dokladoch vo všetkých znakoch, t. j. v právnej skutočnosti,
v objekte a v subjekte. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane sa zaoberal všetkými
pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu, ktoré preskúmal a zohľadnil pri vyrubení rozdielu dane

z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt nepredložil dôkazy, o ktoré ho správca dane
žiadal, nepreukázal, že k dodaniu prác a služieb došlo tak, ako deklaruje vo svojej účtovnej evidencii.
Poukázal na to, že dodávateľské spoločnosti nepotvrdili obchodnú spoluprácu a dodanie služieb, na
ktorých právo na odpočet z pridanej hodnoty žalobca deklaruje. Zdôraznil, že žalobca sa napriek výzve
správcu dane k protokolu z vykonanej daňovej kontroly nevyjadril.

12. Žalovaný uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou
žalobcu, a preto žalobca ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu
v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak žalobca preukazuje dodanie

tovaru alebo poskytnutie služby len prostredníctvom faktúr či iných písomných dokladov, ktoré nemusia
mať povahu reálneho faktu. Žalobca, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH, musí preukázať, že došlo
k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov

na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Bolo na žalobcovi, aby správcovi dane v priebehu daňovej
kontroly hodnoverne preukázal, že fakturované služby mu boli poskytnuté uvádzanými dodávateľmi.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne,
to znamená nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Zákonodarca požaduje
pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu

podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí byť v prípade odôvodnených pochybností správcu dane schopný
preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Tento záver o prenesení dôkazného bremena na žalobcu vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR (rozsudky sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019,

sp. zn. 10Sžfk/3/2019 zo dňa 19.06.2019, sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011, sp. zn. 5Sžf/94/2014
zo dňa 29.02.2016). Nie je preto úlohou správcu dane dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia,
pokiaľsažalobcovinepodarípresvedčivopreukázaťjehoexistenciu.Správcadanevykonanýmidôkazmi
dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o poskytnutí služieb uvádzanými dodávateľmi a žalobca tieto
pochybnosti v konaní nevyvrátil. Nie je preto úlohou správcu dane dokazovať neexistenciu zdaniteľného

plnenia, pokiaľ sa žalobcovi nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Správca dane vykonanými
dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní služieb uvádzanými dodávateľmi a žalobca
tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Prípadný odstup času alebo iné prekážky sťažili dôkaznú situáciu
žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý dôvodne spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Žalobcu, ako
daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane, zaťažuje dôkazné bremeno na spoľahlivé preukázanie

jeho tvrdení pri uplatnení nároku na odpočet DPH a pokiaľ tvrdí, že k dodaniu tovaru došlo dodávateľom
uvedeným na faktúre, ako účastník tohto obchodu má dostatok času a možností na zabezpečenie
dôkazov,abyvprípadespochybneniasprávcomdanevpriebehudaňovejkontrolytotodôkaznébremeno
uniesol.13. Žalobca vo svojej replike zotrval na obsahu žaloby, pričom uviedol aj nové žalobné body. Namietal,
že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola v čase

vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.03.2021 súčasťou
spisu, keďže sa nachádzalo na Kriminálnom úrade finančnej správy (ďalej len „KÚFS“), žalovaný iba
automaticky prevzal závery KÚFS a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne
založené na účtovníctve žalobcu. Ďalej namietal, že správca dane nekriticky prebral do daňového
konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti finančnej správy bez disponovania originálmi

dôkazov, preto tento postup je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, pretože žalobca ako daňový subjekt
nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.

14. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu nevyužil.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

15. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 01.
júna 2023.

16. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych

súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v júni 2023
náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave.

17. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku

z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

21. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

22. Správny súd úvodom poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia správneho súdu (resp. v čase do
31.05.2023 príslušného Krajského súdu v Nitre) vo veciach sp. zn. 11S/75/2021, sp. zn. 11S/130/2021a sp. zn. 11S/135/2021, ktoré sa týkajú totožných účastníkov konania a v zásade totožného predmetu
konania (nepriznanie odpočtu dane, len za iné mesačné zdaňovacie obdobia), pričom žalobné námietky
boli vo svojej podstate identické. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o skutkovo a právne takmer totožné

veci (rozdiel spočíva len v odlišnom zdaňovacom období, príp. odlišnom druhu obchodovaného tovaru/
služby bez toho, aby uvedená skutočnosť mala za následok neaplikovateľnosť uvedenej judikatúry na
prejednávanú vec), správny súd bude primerane vychádzať aj zo záverov uvedených rozhodnutí.

23. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov

preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel
dane v sume X XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2018 z dôvodu, že nepreukázal vznik daňovej
povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona
o DPH. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb

od jeho priamych dodávateľov - Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.

24. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právo na odpočítanie dane si môže uplatniť
v zásade len platiteľ dane, pričom samotný vznik tohto práva je determinovaný dňom, kedy pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom pre

to, aby mal platiteľ dane vôbec možnosť uplatniť si svoje právo na odpočet dane je, že dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Pokiaľ teda nedôjde k vzniku daňovej povinnosti
dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane (a contrario § 49 ods. 1 zákona o DPH). Vzhľadom
na vyššie uvedené je tak potrebné poukázať na to, že daňové orgány v prvom rade spochybňovali
samotný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH u dodávateľov, deklarovaných žalobcom.

25. Zákon o DPH v ustanovení § 19 upravuje vznik daňovej povinnosti a deň dodania osobitne pri dodaní
tovaru, pri dodaní služby. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru,
dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s
miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej

hodnotyodosôb,ktorýmtozákonoDPHvymedzuje.Určeniedňa,ktorýmsapovažujetovaraleboslužba
za dodanú, je dôležité nielen pre určenie dňa vzniku daňovej povinnosti, ale od tohto dňa sa odvíja aj
plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (napr. lehota na vyhotovenie faktúry, uvedenie
uskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu, kontrolného výkazu,
atď.). Daňové orgány konštatovali, že skutočné dodanie tovaru a služieb v súlade s § 8 ods. 1 a § 9

ods. 1 zákona o DPH sa v deklarovaných obchodných vzťahoch nepotvrdilo, z čoho vyplynulo, že ak
nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH, tak
jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp. § 19 ods. 2 cit. zákona, a
preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. S ohľadom na zistenia
správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, možno konštatovať, že

daňové orgány záver o tom, že nevznikla pri deklarovaných obchodoch daňová povinnosť, odvodzovali
od toho, že deklarovaní priami dodávatelia žalobcu (Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o.) nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, resp. popreli uskutočnenie obchodov tak, ako
to malo vyplývať z dokladov predložených žalobcom. V predmetnej veci nebola sporná existencia
zdaniteľného plnenia, na čo v napadnutom rozhodnutí poukázal aj žalovaný, ale vo výsledku sporným

bola skutočnosť, či boli tovar a služby žalobcovi dodané žalobcom deklarovanými dodávateľmi, pričom
zo spisu a rovnako ani zo žalobnej argumentácie nevyplynulo, že by sa malo jednať o dodanie tovaru či
služieb, ktoré by deklarovaní dodávatelia zabezpečovali subdodávateľsky, naopak žalobca konzistentne
tvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo dodané priamo ním deklarovanými dodávateľmi.

26. Vo vzťahu k žalobným námietkam napádajúcim nedostatočné zistenie skutkového stavu správny súd
poukazuje na to, že dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to

práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právne závery vyplývajúcez uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53: ,,Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia
dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju

dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového
subjektu je neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra

2019, bod 54). Nepostačuje však predložiť faktúru, dodacie listy alebo podobné formálne doklady,
ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, pretože v takom prípade správca dane vyzýva daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, č. 71/2017 ZNaU). K otázke rozloženia dôkazného bremena
ďalej možno poukázať na stabilnú rozhodovaciu prax kasačného súdu (napr. rozsudky vo veciach sp.zn.
1Sžf/10/2015 z 03.02.2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 z 27.09.2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 z 30.04.2019,
sp.zn. 5Sfk/8/2022 z 27.09.2023 a i.).

27. Správny súd s poukazom na zistenia správcu dane uvádza, že žalobca nepreukázal realizáciu
fakturovaných plnení, ani nepredložil doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o tom, že
sa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklaroval žalobca. Priami deklarovaní dodávatelia
žalobcu popreli uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako deklaroval žalobca faktúrami, resp.
výslovnepoprelivystaveniespornýchfaktúrprežalobcu.Faktúryvystavenéprežalobcusanenachádzali

medzi vystavenými faktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo možné overiť
z dôvodu nemožnosti predloženia účtovníctva. Žalobca v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov
a služieb od spoločnosti Adept School. s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. predložil dôkazy, ktoré
správca dane nepovažoval za hodnoverné, pretože v kontexte ostatných zistení nepreukazujú, kto
vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu, ako je

to uvedené na sporných faktúrach.

28. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu predmetných
a posudzovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry
a tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po

vykonanom dokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní
dodávatelia, u ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH. Daňové orgány preniesli dôkazné bremeno ohľadom splnenia jednej z hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočítanie dane opätovne na žalobcu. Žalobcovi boli pochybnosti správcu dane
v priebehu konania zrejmé, pretože bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na

preukázanie svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia. Správca dane písomne ešte
pred vydaním protokolu podrobne oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami spolu so špecifikovanými
pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov (výzva č. 100367409/2020 z 06.02.2020). Aj napriek
svojmu vyjadreniu, žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, preukazujúce skutočné naplnenie
zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom oznámení o kontrolných

zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil,
najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami získanými od subjektov
označovaných žalobcom za dodávateľov (Adept School s. r. o., AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.), ako aj
pochybnosti vyplývajúce z vyjadrení A. D. a E. F. zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a E. E.
G. zo spoločnosti Adept School s.r.o., a to v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom. Ďalej

správca dane poukázal na informácie získané prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či
informácie získané z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Spolu s protokolom
zaslal správca dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku ktorému sa žalobca
vyjadril až po lehote, pričom relevantné dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane v oznámenío kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len, že má pochybnosti, ale aj v
čom spočívajú a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu

dane. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo zistení správcu dane, konštatuje, že žalobca
nepreukázal, že mu bola služba dodaná inou zdaniteľnou osobou, pričom žalobca ani iného (možného)
dodávateľa v pozícii zdaniteľnej osoby netvrdil ani nepreukazoval, a teda v danom prípade nebolo
potrebné zaoberať sa otázkou, či deklarované plnenia nemohli byť zabezpečené subdodávateľsky. V
posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného

bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom
(nielen formálnymi dokladmi - faktúrou) preukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku na odpočítanie
dane v príslušnom zdaňovacom období, t. j. že deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého existencia
nebola spochybnená, dodal žalobcovi iný platiteľ dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v
predmetnom daňovom konaní zaťažený, preto správny súd považuje za primerané, pretože pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na dopočet dane, možno od neho spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť,

preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného
vzťahu. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho
správcadaneneprimeranezaťažildôkaznýmbremenombezsplneniasipovinnostiopakovanehovyzvať
k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie pochybností.

29. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy,
snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre
rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca
v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť

závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov
(Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) v kontrolovanom zdaňovacom období. Námietka
žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevypočutie ním navrhovaných svedkov je
nedôvodnou, rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne E. E. G. v jeho prítomnosti.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v preskúmavanom administratívnom

konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil dokumenty získané v súvislosti s inou
daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o. ), v ktorom bola menovaná
konateľkou. Správca dane použil tieto dokumenty – zápisnice z výsluchu svedka ako dôkaz a so
zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu. Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Uvedený postup je v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Námietku

žalobcu o nevypočutí C. B. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti Adept
School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane pri preverovaní vychádzal
z výpovedí konateľov deklarovaných dodávateľov, pričom C. B. nebol v rozhodnom čase osobou
splnomocnenou zastupovať niektorého z deklarovaných dodávateľov. Pokiaľ C. B. mal vystupovať ako
konateľ spoločnosti ENVIRO s.r.o., s ktorou mal žalobca spolupracovať v iných zdaňovacích obdobiach,

správny súd poukazuje na to, že v prípade preverovaného zdaňovacieho obdobia apríl 2018 neboli
preverovanéžalobcoveobchodysospoločnosťouENVIROs.r.o.Zadministratívnehospisuvyplynulo,že
pánB.využilprávonepodaťvysvetlenieužpredKÚFSzdôvodu,žebysimoholprivodiťnebezpečenstvo
trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že pán B. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO,
s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Okrem uvedeného správca dane vzal do úvahy

čestné vyhlásenie pána B. o vytopení účtovníctva v prípade dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a taktiež daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na okolnosti vedenia účtovníctva touto
osobou v spoločnosti Adept School s.r.o – s pánom B. spoločnosť nemala žiadnu zmluvu, spolupracovali
na základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Nevykonanie výsluchu
pána B. z pohľadu správneho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v spojení

s napadnutým rozhodnutím žalovaného.

30. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných
dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z
vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci,

a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou
správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,
či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keďdokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.
V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež
vyhodnocuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky

dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi
nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby
žalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených
faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.

31. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania a uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené
dodanie tovaru a služieb od deklarovaných dodávateľov, nie existencia plnenia, preto miestne zisťovanie
u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by
zdokladovalo len existujúci tovar, resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.

32. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,
porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,

nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane.

33. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé
spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových
orgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky

zákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré
skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné

plnenia mu boli dodané iným platiteľom dane – osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku
uvedeného možno taktiež konštatovať, že u osôb, ktoré boli žalobcom označené ako dodávatelia,
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka
pre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade
so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že

dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného správny
súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

34. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil vo

svojej replike nové žalobné body (bod 13 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktoré správny súd v zmysle
§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP neprihliadal.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,

žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).