Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, August 26, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 18Sa/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200269
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200269.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., a. s., so sídlom D. XX, XXX XX E., IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital
Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia predsedníčky žalovaného č. XXXXX/XXXX, z XX. XXXXXXXX XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16. februára 2023, sa žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie predsedníčky

žalovaného č. XXXXX/XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a vec jej vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. V žalobe žalobkyňa okrem iného poukázala, že o prerozdeľovaní preddavkov na poistné za obdobie
február a marec 2021 konala v poslednom stupni predsedníčka žalovaného, pričom aj o návrhu
na obnovu konaní konala predsedníčka žalovaného v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
Podľa názoru žalobkyne predsedníčka žalovaného však nemá oprávnenie konať ako odvolací orgán
a skúmať svoje vlastné rozhodnutia, ktoré vydala v pozícii prvostupňového orgánu. Preto podanie
odvolania voči napadnutému rozhodnutiu nie je (a nemôže byť) efektívnym opravným prostriedkom,
keďže bez kompetencie predsedníčky žalovaného rozhodovať o svojich vlastných prvostupňových
rozhodnutiach nemôže predsedníčka žalovaného rozhodnúť inak ako nulitne (resp. nezákonne). Na

tom nič nemení podľa názoru žalobkyne ani skutočnosť, že v prípade preskúmania odvolania bude
predsedníčka žalovaného konať na návrh svojej poradnej komisie, ktorej názorom nie je nijako viazaná.
Žalobkyňa preto skonštatovala, že konanie o návrhu na obnovu konania sa stalo jednoinštančným
a priamo preskúmateľným správnym súdom

3. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo

nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

4. Podľa § 63 ods. 5 správneho poriadku proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie
(rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté
rozhodnutie ešte nevykonalo.

5. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy aopatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky
riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na

podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho
istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.

6. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8.SprávnysúdvBratislavepredovšetkýmkonštatuje,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa

okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne
súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla
právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny
súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave.

9. Správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana
nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v
rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho
konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci
druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Následne je možné správnu žalobu podať

až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania
správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom
prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobkyňa nepovažovala za
zákonné.

10. Správny súd tiež zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda
ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po
zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho
súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v
zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné

rozhodnutia správnych orgánov.

11. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia predsedníčky žalovaného,
ktorým nepovolila obnovu konania vedeného pod č. B. XXX/XXXXX/XXXX, č. spisu XXXXX/XXXX/
XXX, v ktorom bolo dňa XX. XXXXXX XXXX úradom, sekciou dohľadu nad zdravotným poistením

vydané rozhodnutie č. XXXXX/XXXX o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné za kalendárny
mesiac februára 2021 a ktoré v spojení s rozhodnutím predsedníčky úradu č. XXXXX/XXXX zo dňa
XX. XXXXXXXXX XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, ako aj nepovolila
obnovu konania vedeného pod č. B. XXX/XXXXX/XXXX, č. spisu XXXXX/XXXX/XXX, v ktorom bolo dňa
XX. XXXX XXXX úradom, sekciou dohľadu nad zdravotným poistením vydané rozhodnutie č. XXXXX/

XXXX o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné za kalendárny mesiac marec 2021 a ktoré v
spojení s rozhodnutím predsedníčky úradu č. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX nadobudlo
právoplatnosť dňa XX. XXXXXXXXX XXXX.

12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo priložené k žalobe, správny súd zistil, že

ide o prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie
rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné proti danému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, t.
j. odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. V ďalšej časti poučenia je síce uvedené, že rozhodnutie
je preskúmateľné súdom, ale k tomu je potrebné dodať, že až po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a) SSP. Administratívne konanie

je totiž ovládané princípom jednoty prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sa posudzujú ako
jeden celok. Vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 3 SSP je preto možné zrušiť aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy (pokiaľ by to žalobkyňa navrhla), avšak iba súčasne spolu s
druhostupňovým rozhodnutím, voči ktorému by správna žaloba smerovala. Na druhej strane, samoprvostupňové rozhodnutie (voči ktorému zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku)
možno podrobiť prieskumu iba v rámci administratívneho konania.

13. Správny súd ďalej konštatuje, že nie je možné prijať právny názor žalobkyne, že konanie o návrh
na obnovu konania sa stalo jednoinštančným a priamo preskúmateľným správnym súdom. Správny
poriadok v § 63 ods. 1 presne určuje orgán, ktorý rozhoduje v prvom stupni o obnove konania (a tým
je orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, v danom prípade teda predsedníčka žalovaného).
Následne v § 63 ods. 5 správny poriadok výslovne umožňuje proti rozhodnutiu o obnove konania podať

odvolanie (rozklad), neupravujúc z tohto pravidla žiadne výnimky. Je teda zrejmé, že vo väčšine prípadov
orgán, ktorý o obnove rozhoduje v prvom stupni, je spravidla práve pôvodný odvolací orgán, pričom
správny poriadok v takých prípadoch vôbec nepredpokladá, že by konanie o obnove konania by malo
už byť len jednoinštančné. Správny súd je preto s poukazom na § 63 ods. 5 správneho poriadku toho
názoru, že odvolanie (rozklad) je prípustné vždy proti rozhodnutiu o obnove konania. Ktorý orgán je
odvolací vyplýva buď z osobitných predpisov, alebo z § 58 správneho poriadku. V § 58 ods. 3 správneho

poriadku je tiež ustanovené, že ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci
správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

14. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že predsedníčka žalovaného nemôže uplatniť
zostatkovú kompetenciu, z dôvodu jej vylúčenia v zmysle § 9 ods. 2 správneho poriadku, tak treba

k tomu uviesť, že problematiku vylúčenia zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych
orgánov upravuje § 9 až § 13 správneho poriadku, pričom tieto ustanovenia umožňujú vylúčenie len
zamestnancovsprávnychorgánovalebočlenovsprávnychorgánov.Podľa§9správnehoporiadkumôže
byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu
nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická

osoba, obdobne ako neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri
rozhodovaní o rozklade (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2019,
sp. zn. 10Asan/25/2018)

15. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.) predseda úradu - rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu
vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie; - rozhoduje o ďalších veciach,
ak nie sú zverené týmto zákonom do pôsobnosti iného orgánu úradu.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predsedníčka žalovaného ako štatutárny a výkonný orgán úradu
(§22 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.) má a v čase vydávania rozhodnutia aj mala postavenie správneho
orgánu a teda nevystupuje/nevystupovala v pozícií pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho
orgánu. Správny súd preto uzatvára, že predsedníčka žalovaného má kompetenciu (na základe návrhu
poradnejkomisie)rozhodovaťoodvolaníprotiprvostupňovémurozhodnutiuoobnovekonaniavydaného

predsedníčkou úradu.

17. Na základe uvedených skutočností správny súd preto dospel k záveru, že neboli splnené procesné
podmienky konania, lebo žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia
predsedníčky žalovaného č. XXXXX/XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX (prvostupňového rozhodnutia),

ktoré však nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

18. Pre úplnosť správny súd uvádza, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo predmetom aj
odvolacieho správneho konania, pričom predsedníčka žalovaného rozhodnutím číslo XXXXX/XXXX
z XX. XXXXX XXXX zamietla odvolanie žalobkyne a uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

Druhostupňové rozhodnutie predsedníčky žalovaného napadla žalobkyňa správnou žalobou a tunajší
súd vedie konanie o jeho preskúmanie pod sp. zn. 14Sa/22/2023. V uvedenom správnom súdnom
konaní sa bude preskúmavať aj napadnuté prvostupňové rozhodnutie, keďže (ako už bolo spomínané
vyššie) administratívne rozhodnutia oboch stupňov tvoria jeden celok.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a

podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo

opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.