Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jozef Sábo, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8Sa/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200242
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200242.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E. F., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8 – 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 17.05.2022
takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX
X z 17.05.2022.
II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z
19.01.2022 a vec jej vracia na ďalšie konanie.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) správnu žalobu zo
dňa 23.05.2022 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorá bola doručená pôvodnému správnemu súdu dňa
23.05.2022.
2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 17.05.2022 (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX X z
19.01.2022, ktorým podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
z 22.11.2021 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).
3. Žalobca navrhol, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania,
II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Žiadosťou zo dňa 22.11.2021 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č.
461/2003 Z. z. (ďalej aj „žiadosť zo dňa 22.11.2021“) k dátumu uplatnenia tohto nároku 22.11.2021.5. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 706781/2017 – 1 zo dňa 23.05.2017
bol žalobcovi podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení s § 58, § 60
ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 58, § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002
Z.z. priznaný výsluhový dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že doba služobného
pomeru rozhodujúca pre vznik nároku na výsluhový dôchodok žalobcu bola 28 rokov a 4 dni.
6. O žiadosti zo dňa 22.11.2021 rozhodol správny orgán prvého stupňa, ktorý vo svojom rozhodnutí
uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 14.07.2021. Ďalej rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa uvádza, že žalobca „získal 5359 dní obdobia dôchodkového poistenia t.j. 14. rokov a 249
dní obdobia dôchodkového poistenia,“ pričom z dôvodu, že žalobca získal „dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitého predpisu nie je doba služby zhodnotená na
nárok na tento výsluhový dôchodok obdobím dôchodkového poistenia.“ Na základe uvedeného správny
orgán prvého stupňa žiadosť zo dňa 22.11.2021 zamietol.
7. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 25.03.2022 (ďalej
aj „odvolanie zo dňa 25.03.2022“).
8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie
v tomto rozsudku. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že u žalobcu „Zamestnanie
v služobnom pomere colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii funkcií“. Na základe
uvedeného: „z tohto dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej
judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128 (...) Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas
výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.“
III.
Súdne konanie
9. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- celková doba poistenia žalobcu ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 42 rokov a 252 dní (14
rokov a 249 dní + 28 rokov a 3 dni hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku),
- podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidny´ch, starobny´ch a pozostalostny´ch dávkach (ďalej aj „Dohovor
č. 128“) možno starobný dôchodok krátiť, no nie je možné vôbec neprihliadať na dobu služby, za ktorú
bol priznaný výsluhový dôchodok,
- žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdnych autorít medzi iným na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/138 /2011 zo dňa z 15.08.2012, ktoré sa týkali
uplatnenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov pôvodne zaradených do I. alebo II.
kategórie funkcií pri posudzovaní ich nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému,
- žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128
vzťahuje okrem výsluhových dôchodcov pôvodne zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií taktiež na
výsluhových dôchodcov, ktorí sú bývalými colníkmi,
- právne závery žalovaného sú preto v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom
vedú k diskriminácii žalobcu oproti iným osobám zaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií, ktorým
bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 a sú popretím právnej istoty žalobcu ako
účastníka administratívneho konania,
10.Vyjadreniežalovanéhoksprávnejžalobezodňa28.06.2022–skutkovétvrdeniaaprávneargumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:- žalovaný zotrval na tom, že doba dôchodkového poistenia žalobcu bola určená správne, pričom
podľa žalovaného doba výkonu štátnej služby, ktorá bola u žalobcu zhodnotená na nárok na výsluhový
dôchodok, nie je započítateľným obdobím dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok,
- žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
11. V replike zo dňa 10.07.2022 zotrval žalobca na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych
argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.
12. Žalovanému bola replika zo dňa 10.07.2022 doručená dňa 11.07.2022. Žalovaný na ňu duplikou
nereagoval.
13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach
14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.07.2024. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý
poukázal na svoje písomné podania vo veci, uviedol, že zotrváva na právnych a skutkových záveroch
uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a navrhol
žalobu zamietnuť. Správny súd na predmetnom pojednávaní vyhlásil tento rozsudok.
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
15. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s vy´nimkou rodinny´ch prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určeny´ch podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, priebehu
administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných
bodov dospel k nasledovným záverom
18.Právnouotázkou,ktorábolavovecirozhodujúcaboloposúdenietoho,čisanažalobcumáuplatniťčl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 spôsobom predpokladaným ustálenou rozhodovacou praxou pre výsluhových
dôchodcov podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorí boli zaradení v I. a II. kategórii funkcií.
19. Vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom pôvodne zaradeným v I. a II. kategórii funkcií platí, že:
„Priznanie vy´sluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektory´ch zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby
obdobie vy´konu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považovanéza obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, ktoré je vy´znamné pre zistenie vy´šky dôchodku“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/138 /2011).
20. Vo vzťahu k aplikabile tohto právneho záveru na právne postavenie žalobcu, správny súd poukazuje
na právny názor, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):
„judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie
(dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyply
´va z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa vy´sluhového dôchodku aj na starobny´ dôchodok zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 9So/15/2016).
21. V tomto smere správny súd poukazuje taktiež na právny názor, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie
urobené správnym súdom):
„Z uvedeny´ch ustanovení jednoznačne vyply´va, že priznanie vy´sluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie vy´konu služby 328/2002 Z.z. colníka nebolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa
vzťahuje len v prípade priznania invalidného vy´sluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo
čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016).
22. Ďalej správny súd poukazuje taktiež na právny záver, podľa ktorého:
„Sociálne zabezpečenie policajtov (v danom prípade colníka) za tzv. zvyškové doby osobitny´m
zákonom, ktory´m je zákon č. 328/2002 Z.z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že
pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre vy´šku dôchodku z osobitného systému,
potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedeny´ vy
´klad je podľa názoru odvolacieho súdu konformny´ s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (...)
„treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo
zhodnotené pre vy´šku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedeny´ vy´klad je podľa názoru odvolacieho súdu
konformny´ s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7So/16/2016).
23. S vyššie uvedeným právnymi závermi ustálenej rozhodovacej praxe sa správny súd pre účely svojho
právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil.
24. Podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dosiahol žalobca dôchodkový vek 14.07.2021.
Oddovŕšeniadôchodkovéhovekužalobcommávýsluhovýdôchodokžalobcucharakterdávkyvstarobe.
Preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, ktorý vo
veci zvolil žalovaný teda viedol k diskriminácii žalobcu v rozpore s Dohovorom č. 128. Na tento právny
záver nemá vplyv dĺžka doby služby v I. a II. kategórii funkcií.
25. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovný právny záver ustálenej rozhodovacej praxe
(pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):
„22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach
priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na
prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia
veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi,
že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postupkrátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v
ustanoveniach§60ods.2a§255ods.5vylúčilmožnosťzapočítaniaobdobiaslužbypolicajta,získaného
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového
poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný
s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový
dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v
starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok
na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi
dobu služby v Policajnom zbore. ... ...
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom
na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie
tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd
preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa
môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie
je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe
poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu
výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc
z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto
teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených
rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile,
teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok
od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s
čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého senátu Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, ods. 22).
26. Žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok. Preto mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok
zo všeobecného systému hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol
žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Až na základe takto zhodnotenej
dobypoisteniabolomožnéurčiťteoretickúvýškustarobnéhodôchodkužalobcu,ktorýbyprípadnemohol
byť následne krátený pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
27. Správny súd musí taktiež prisvedčiť žalobnému bodu, ktorý žalovanému vytýkal nerešpektovanie
právnych záverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe preskúmavaným rozhodnutím
a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už
vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou. Keďže žalovaný bol účastníkom týchto súdnych konaní, tak
ich výsledky mu museli byť nevyhnutne známe. Napriek tomu žalovaný prezentoval v preskúmavanom
rozhodnutí od týchto diametrálne odlišné právne závery. Takýto postup žalovaného považuje správny
súd za neakceptovateľný, keďže je v rozpore s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do
právnej istoty žalobcu.
VI.
Záver
28. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
29. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa posúdi žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
a opätovne vo veci rozhodne, pričom pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z právnych záverov
ustálenej rozhodovacej praxe, na ktoré poukázal správny súd v tomto rozsudku.30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.