Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Pc/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823202360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823202360.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa - otca:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, proti matke: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie
otcovstva k mal. dieťaťu a úpravu práv a povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že otcom mal. dieťaťa, A. F., nar. XX.XX.XXXX z matky E. F., nar. XX.XX.XXXX je
A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, A. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Matka je p o v i n n á platiť výživné na mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je povinná platiť
vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca počnúc dňom 20.11.2023.

IV. Matka je p o v i n n á uhradiť dlžné výživné na mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.11.2023
do 31.05.2024 vo výške spolu 234,29 eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám otca.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, údajný otec maloletého A. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len mal. A.) sa návrhom, ktorý
bol súdu doručený dňa 07.12.2023, domáhal určenia otcovstva k mal. A., žiadal zveriť mal. A. do svojej

osobnej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške od
01.11.2023. Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. A. jeho syn, ktorý sa narodil z družného vzťahu s E. F.,
jeho matkou. Spoločne žili v murovanej chatrči v miestnej rómskej osade. Zo vzťahu pochádzajú dvaja
synovia. On odišiel za prácou do Českej republiky a v tom čase matka opustila ich maloleté deti, ktoré
ponechala úplne samé. Deti strávili 2 dni samé v chlade a hlade. Ich matka odišla za iným mužom. Po
tejto informácii sa vrátil domov. Matka mal. A. sa má nachádzať v obci A.. Vzhľadom na bezohľadné a
nematerinské správanie matky, ktorá o deti nejaví záujem a nestará sa o nich, a on ostal na ich výchovu

sám, preto podal predmetný návrh.

2. Matka mal. A. sa k podanému návrhu nevyjadrila.3. S podaným návrhom na určenie otcovstva je spojená poplatková povinnosť. Navrhovateľ požiadal o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O jeho návrhu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu
sp. zn. 7Pc/31/2023 - 58 zo dňa 14. marca 2024 a to tak, že navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom otca mal. A., kolízneho
opatrovníka, správami o povesti a príjme rodičov, správami o šetrení miesta pobytu matky, pripojeným
spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7 P /2023 a na základe takto vykonaného

dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

5. Z evidencie obyvateľov vyplýva, že mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX sa narodil z matky E. F., G. F. dňa
12.11.2018 . Dieťa nemá zapísaného otca.

6. Podľa lustrácie obyvateľov matka mal. Stanislava má evidovaný trvalý pobyt na adrese C. D. XXX od

14.04.2002 a má 2 maloleté deti, a to mal. A. F. nar. XX.XX.XXXX a mal. H. B. nar. XX.XX.XXXX. Otec
má zapísaného iba jedného syna, a to H. B. nar. XX.XX.XXXX.

7. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol že trvá na podanom návrhu, aby bol určený ako otec mal. A. a
zároveň, aby bol mal. A. zverený do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň žiadal matku zaviazať platením

výživného odkedy sa matka nestarala o deti, a to od mesiaca november. V rodnom liste mal. A. nie je
zapísaný, pretože matka dieťaťa nechcela, aby bol v rodnom liste zapísaný. Je otcom dieťaťa, pretože
býval s matkou dieťaťa, keď dieťa počali. Mal. A. vie, že je jeho otcom, oslovuje ho otec. Mal. A.
nenavštevuje škôlku, je zdravý a má bežné výdavky ako iné deti. Navrhovateľ býva s maloletými deťmi a
so starostlivosťou o deti mu vypomáha jeho matka. Plánuje sa zaevidovať na úrade práce a zamestnať

sa. V domácnosti uhrádza elektrinu v sume 40,- eur, vodu čerpajú zo studne. Kúria a varia si tuhým
palivom. Jeho príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov, ktoré sú vyplácané
prostredníctvom osobitného príjemcu, obci. Matka od odchodu z domácnosti dieťa nenavštívila.

8. Matka mal. A. sa na pojednávanie nedostavila. Šetrením prostredníctvom Obecného úradu Kamenná

Poruba, kde má matka evidovaný trvalý pobyt bolo zistené, že v mieste trvalého pobytu sa nezdržiava.
Šetrením prostredníctvom obce A. bolo zistené, že v ich obci sa zdržiava bez prihlásenia pobytu u B. I.
na adrese I. XXX/XX. Keďže matka na adrese trvalého pobytu si zásielky zo súdu nepreberala, súd jej
doručil predvolanku spolu s návrhom a ostatnými písomnosťami prostredníctvom Obvodného oddelenia
Policajného zboru, ktoré si prevzala do vlastných rúk dňa 27.04.2024. Na pojednávanie sa nedostavila,

pojednávanie odročiť nežiadala a k návrhu sa nevyjadrila, preto súd konal aj bez jej prítomnosti.

9. Kolízny opatrovník súdu podával písomné správy, v ktorých uviedol, že mal. A. pochádza z družného
vzťahu matky F. E., nar. XX.XX.XXXX a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia spolu s maloletými
deťmi žili v spoločnej domácnosti do 23.11.2023, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti a maloleté

deti nechala bez akejkoľvek starostlivosti dospelej osoby. Otec sa v tom čase nachádzal v Českej
republike, kde odišiel za prácou. Po tomto zistení sa bezodkladne vrátil späť a od toho času zabezpečuje
maloletým deťom celodennú starostlivosť. U maloletého A. F. nebolo určené otcovstvo. V prípade
potreby v starostlivosti o maloleté deti je otcovi nápomocná stará matka. Otec spolu s maloletými deťmi
obýva murovanú chatrč, ktorá pozostáva z jednej obývacej miestnosti, v ktorej sa nachádza piecka

na tuhé palivo, kuchynská linka, stôl a dve postele. Vodu a elektrickú energiu čerpajú od susedov.
Hygiena bývania je na primeranej úrovni. A. B. je nezamestnaný, jeho príjem tvorí dávka v hmotnej
núdzi vo výške 161 eur a brigádnicky si privyrába. V záujme otca je postarať sa o obe maloleté
deti. Maloleté deti sú v celodennej starostlivosti otca, sú zdravé, ich ošetrujúcou detskou lekárkou
je MUDr. Čakyová, spolupráca s lekárom je primeraná, majú absolvované preventívne prehliadky a

očkovania. Matka maloletých detí sa nenachádza na adrese bydliska, na predvolania nereagovala. Z
komunikácie s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Kamenná Poruba boli informovaní, že matka sa
v obci nezdržiava. Asi pred týždňom prišla iba navštíviť svoju matku a v rámci toho navštívila asi na 1
hodinu svoje mal. deti, ktoré naďalej ponechala v starostlivosti ich otca a odišla späť údajne do obce
A.. Matka mal. detí poberá rodinné prídavky vo výške 120,- eur, ktoré sú vyplácané formou osobitného

príjemcu na účet obce Kamenná Poruba. Otec uviedol, že matka mal. deti doposiaľ žiadnym spôsobom
nekontaktovala ani žiadnym spôsobom neprispela na ich výživu. Matka mal. detí sa nenachádza na
adrese trvalého bydliska. Z aktuálnej komunikácie s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Kamenná
Poruba boli informovaní, že matka mal. detí sa v obci nezdržiava, údajne obec navštívila jedenkrátpred Veľkou nocou. Otec podľa ich tvrdenia starostlivosť o mal. detí zvláda v rámci svojich možností a
schopností, v prípade potreby sú otcovi nápomocní.

10. Na pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie doporučuje určiť
otcovstvo mal. A. podľa návrhu a zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti otca a zároveň zo strany matky
určiť vyživovaciu povinnosť. Upresnil, že Úradu práce sociálnych vecí a rodiny bolo dňa 23.11.2023
hlásené, že deti sa nachádza 2 dni doma bez akejkoľvek starostlivosti.

11. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn.
7P/139/2023, kde je vedené konanie k maloletému H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z otca A.
B., nar. XX.XX.XXXX a matky E. F. nar. XX.XX.XXXX. Otec podal návrh na zverenie dieťaťa do svojej
starostlivosti z totožných dôvodov ako tento návrh.

12. Podľa správy Sociálnej poisťovne navrhovateľ ani matka maloletého dieťaťa nemajú žiaden záznam

o zamestnaní, evidencii ako samostatne zárobkovo činnej osoby, resp. poberaní nejakého príspevku.

13.PodľasprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyVranovnadTopľouzodňa22.04.2024matkamal.
Stanislavanebolaaaniniejeevidovanávevidenciiuchádzačovozamestnanie,zúradupoberáprídavok
na dieťa prostredníctvom osobitného príjemcu obce Kamenná Poruba z dôvodu zneužívania prídavkov

na deti na určený účel. Navrhovateľ, A. B., nar. XX.XX.XXXX, taktiež nie je evidovaný v evidencii
uchádzačovozamestnanie,zúradupoberádávkuvhmotnejnúdzi,ktorámubolavyplatenávmesiacoch
od februára do apríla 2024 mesačne v sume po 161,- eur s tým, že ako spoločne posudzovaná osoba
okrem neho je H. B., nar. XX.XX.XXXX. O dávku v hmotnej núdzi požiadal 19.02.2024.

14. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka
a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

15. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

17. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme.

20. Podľa § 90 Zákon o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

21. Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje
muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZoR ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.23. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa,

súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je
nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Podľa § 25 ods. 2 a 4 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

25. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. V zmysle § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností,
schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to
zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. ( od 1.7.2023 táto suma je vo výške 36,80
eur, a k jej zmene dochádza vždy ku 1.7. každého roka)

29. V zmysle § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

30. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkovýchpomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

32. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

33. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

34. V zmysle § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia otcovstva k mal. A.. S týmto konaním je spojené
aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu.

36. Súd podanému návrhu na určenie otcovstva vyhovel a na základe vykonaného dokazovania určil, že
A. B. je otcom mal. A. F.. Zákon stanovuje domienky pre určenie otcovstva. Rodičia môžu určiť otcovstvo
súhlasným vyhlásením na súde alebo matrike. Ak nedôjde k dohode, otcovstvo určí súd na návrh na
základe zistených skutočností. V danom prípade rodiča nepodpísali súhlasné vyhlásenie. Na základe

vyjadrenia otca, navrhovateľa, a konania a postoja matky súd určil, že je otcom mal. A.. Matka dieťaťa si
prevzala osobne návrh, súd jej známe dôvody podaného návrhu. Tieto skutočnosti z jej strany žiadnym
spôsobom nepoprela. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s matkou dieťaťa už spolu bývali, keď dieťa
počali. Súd nemal pochybnosti o tvrdení navrhovateľa, ktoré zo strany matky popreté nebolo a preto
súd návrhu o určenie otcovstva vyhovel.

37. S konaním o určenie otcovstva podľa zákona je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností
rodičov k dieťaťu, ak rodičia spolu nežijú. Bolo preukázané, že rodičia dieťaťa spolu nežijú. Matka odišla
od oboch detí, preto bolo potrebné upraviť starostlivosť o mal. A.. Bolo preukázané, že matka sa o deti
nezaujíma, neprejavuje o nich záujem, opustila ich. Starostlivosť mal. A. poskytuje otec. Odkedy sa

dozvedel, že deti sú samé, vrátil sa z Českej republiky a deťom zabezpečuje starostlivosť. Súd preto má
zato, že otec je zodpovedný, má predpoklady na to, aby sa o dieťa staral. Aj vykonaným šetrením cez
obec, kolízneho opatrovníka, aj lekára neboli zistené žiadne nedostatky, aby sa o dieťa nemohol starať,
preto vám súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca. Aj pri zverí dieťa do starostlivosti jedného
rodiča, obaja rodičia sú oprávnení a povinní dieťa zastupovať. Neboli zistené dôvody na iné rozhodnutie.

38. Výživné zodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého
príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného v určenom rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje
obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie
rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a

to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia
povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej
skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia

povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia
spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov,
potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je
povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej

povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorýsa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pri určení výživného je
rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv.
princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať

nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne
využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj
možnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť
na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd
poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákon o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať

otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62
ods.1).Niktonemázákonnúpovinnosťpracovať,alekaždýrodičmaloletéhodieťaťamáknemuzákonnú

vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po
vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou
každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho
schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.

39. Súd matku zaviazal matku platením výživného v zákonom stanovej minimálnej výške, keďže nebolo
zistené, žeby matka mala nejaký príjem. Otec podal návrh na určenie výživného od 01.11.2023, ale
keďže bolo preukázané, že matka do 19.11.2023 deťom poskytovala starostlivosť, súd má zato, že
návrh na určenie výživné je preto dôvodný až od 20.11.2023, kedy teda matka odišla z tej spoločnej
domácnosti. Aj keď k tomu dátumu nebolo určené otcovstvo, súd určil výživné od tohto dátumu, pretože

mal za to, že navrhovateľ sa o to dieťa staral už od tohto dňa sám. Je potrené zohľadniť, že otec
potreboval istý čas, aby bol podaný návrh. Keďže nebolo preukázané, že by matka od 20.11.2023 ku dňu
rozhodnutia sa nejakým spôsobom podieľala na výživnom, alebo starostlivosti, za obdobe od 20.11.2023
až do 31.05.2024 dlžné výživné 234,29 eur ( 11 dní za mesiac november 2023 a 5 mesiacov roka 2024 )
vzhľadom na výšku a že matka nemá príjem, poskytol jej lehotu 60 dní na jeho zaplatenie.

40. Keďže ani otec dieťaťa, ani matka nežiadali úpravu stretávania sa matky s mal. dieťaťom a doposiaľ
ani nebolo preukázané, že matka o dieťa prejavuje záujem, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že ani na
predmetné pojednávanie sa nedostavila. Súd v rozsudku neopravil stretávanie sa matky s dieťaťom,
keďže ani nie je známe či matka má záujem sa s dieťaťom stretávať.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

43. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

44. O trovách konania, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, keďže v konaní ani nebolo preukázané, žeby niektorému z účastníkov konania trovy konania
vznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo návrhom na výkon
rozhodnutia podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995

Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. CMP