Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Táňa Rapčanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622201553
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3622201553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu – sudcov: JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. XXX/X, XXX XX G. a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. XXX/XX, XXX XX G., o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/59/2022-73 zo dňa 18.
januára 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Partizánske ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
2P/59/2022-73 zo dňa 18.01.2023 rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k.
1P/113/2014-235 z 06.10.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX
tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 173,- eur
mesačne, ktorú je povinný otec platiť s účinnosťou od 01.01.2023 k rukám matky maloletého vždy do 15.
dňavmesiacivopred(výrokI.).ZročnévýživnékmaloletémuA.zaobdobieod01.01.2023do31.01.2023

vo výške 83,- eur zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku k rukám matky
maloletého (výrok II.).
Okresný súd odôvodnil rozsudok tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý je starší
o 8 rokov a otcovi sa zvýšil príjem o dvojnásobok. Matke sa zlepšili tiež majetkové pomery napriek
tomu, že nehľadá si inú prácu a to za sumu blízku minimálnej mzde. Nejde o skutočnosť, ktorá by mala
vplyv na pomer výživného k príjmu otca dieťaťa. Naposledy bolo určené výživné vo výške 90,- eur, keď

otcov príjem bol na úrovni 510,- eur mesačne. Otec zmenil zamestnanie, kde dosahuje uvádzaný príjem
900,- eur, pričom nasledujúci príjem bude mať na úrovni 1.081,- eur. Otec má len jednu vyživovaciu
povinnosť a preukázaný príjem zo zamestnania. So synom sa nestretáva, pričom nad rámec výživného
nijako významne neprispieva. Pokiaľ otec platí synovi poistné, je tento výdavok duplicitným a svojvoľným
rozhodnutím otca, ktoré je nehospodárne, keďže otec platí na výživu syna sumu cca 3,- eur na deň, no
za racionálny výdavok považuje poistné v 1/3-ine tejto sumy. Nehospodárny je aj výdavok na úspory
syna vo výške 5,- eur mesačne pri aktuálnej inflácii a výhľadovo zanedbateľnej sume úspor do budúcna

s ohľadom na aktuálne výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, školu, ktorú potrebuje. Súd sa oprel o
princíp určenia primeraného výživného v Českej republike, kde prichádza do úvahy 16 % čistého príjmu
na dieťa, pričom nebolo možné zohľadniť ani podiel dní v starostlivosti povinného rodiča o dieťa, keďže
sa s ním významne nestretáva. Suma 173,- eur mesačne je 16 % čistého predpokladaného príjmuotca maloletého, pričom nejde o neprimerane vysoký ani nízky podiel. Zročné výživné za obdobie od
01.01.2023 do 31.01.2023 určil s poukazom na to, že už v období od tohto dátumu existovali dôvody na
zvýšenie výživného, pričom suma 83,- eur je rozdiel medzi sumou 173,- eur a 90,- eur. Splatnosť určil

do 3 dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku k rukám matky maloletého. V rovine právnej odôvodnil
svoje rozhodnutie ust. § 36 ods. 1, 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 76 ods. 1, § 77 ods. 1, §
78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa dňa 13.03.2023, kde žiadal návrh

matky zamietnuť alebo vrátiť rozhodnutie späť na doplnenie dokazovania a rozhodnutie vo veci. Vytýkal
okresnému súdu, že vychádza z nesprávneho posúdenia, nedostatočného vyhodnotenia dôkazov na
pojednávaní a tvrdení matky, pričom sa nezaoberal otcovými pripomienkami. Pokiaľ poukázal na to, že
otec do septembra 2014 prenajímal nehnuteľnosť, jedná sa o irelevantnú okolnosť, keďže matka podala
návrh dňa 28.11.2022 a domáhala sa zvýšenia výživného až od 01.01.2023. Otec poukazoval na to,
že matka pracuje vo firme svojho zaťa, kde vykazuje minimálnu mzdu. Ostatné financie jej podľa otca

dáva bokom. Podľa otca tiež je zavádzajúce, že matka z dôvodu chodenia na vyšetrenie so synom
vymeškáva z práce, keďže preukázala, aj to nedostatočne, že so synom navštevuje psychológa v B..
Bola na troch konzultáciách so zálohovou platbou 138,01 eur a nevynakladá tak 150,- eur mesačne,
ako tvrdila podľa otca. Matka mala možnosť navštevovať odbornú pomoc aj na referáte psychologických
služiebnaúradevJ..AjvG.môženavštevovaťpsychológanaúradeprácealeboklinickúpsychologičku,

ktorú v minulosti navštevovala, čím nie je daný dôvod navštevovať psychológa v B.. Podľa otca súd
poukázal na pojednávaní na to, že príjem matky by mal činiť 2.000,- eur. Matka svojou výpoveďou
potvrdila, že každý rok chodí na dovolenku, čo by si z minimálnej mzdy nemohla dovoliť. Poukázal tiež
na to, že od 01.01.2023 sa zvýšil prídavok na dieťa na 60,- eur mesačne a daňový bonus, čo by pri
deklarovanom príjme matky činil 103,- eur mesačne, t.j. 163,- eur mesačne. Spolu s otcovým výživným

90,- eur a predpokladaným príspevkom matky aspoň v 1/3-ine by činila suma na dieťa 283,- eur, čo by
bolo dostačujúce na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa pri deklarovaných nákladoch matky u dieťaťa.
K sporeniu otec uviedol, že bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, nakoľko chcel, aby mal v budúcnosti
nejaký finančný obnos na začiatku a mohol hospodáriť s peniazmi. V 15-tich rokoch bude mať účet
asvojukartu.Pokiaľideoduplicitnúpoistkupresyna,otecuviedol,žejuzakladalskôrakomatkaamatka

trvala na tom, aby ju hradil otec. Otec uvádzal, že 7 rokov mu matka znemožňuje stretávanie so synom
a nevie sa na súde domôcť výkonu, keďže tieto sú mu zamietané. Ak sa aj snažil niečo na stretnutie
priniesť synovi, mal zakázané to od neho zobrať. Taktiež maloletému zakúpila rôzne veci sestra otca
a aj jeho starý otec. Otec nemôže brať dieťa na výlety, lebo matka mu v tom bráni. Vytkol tiež okresnému
súdu, že konštatoval, že sa mu bude plat zvyšovať. Taktiež poukázal na to, že od mája 2023 matka

nebude musieť hradiť sumu 25,- eur mesačne. Matka podľa otca nevynakladá snahu, aby si plnenie
zvýšila okrem podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Určenie vyživovacej povinnosti na
sumu 90,- eur bolo v čase, keď matka bola na rodičovskom príspevku a nemala iný príjem, t.č. je
zamestnaná, má vyšší príjem ako je rodičovský príspevok a oveľa vyššie štátne dávky. Otec uviedol, že
nesúhlasí, aby bolo rozhodované podľa českého modelu, ktorý nie je na Slovensku aplikovaný. Podľa

neho matka zámerne zamlčuje svoj príjem a ako účtovníčka si vie nájsť oveľa lepšie platenú prácu ako
za minimálnu mzdu.

3. Matka dieťaťa sa vyjadrila k odvolaniu otca dňa 05.04.2023, kde uviedla, že žiada, aby bolo potvrdené
zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 173,- eur mesačne a povinný bol zaviazaný uhradiť aj

zročné výživné za obdobie od 01.01.2023 do vyhlásenia právoplatného rozsudku, nakoľko nerešpektuje
vykonateľné rozhodnutie a neuhrádza stanovenú výšku výživného. Uviedla, že je nepravdivé tvrdenie,
že od augusta 2014 prenajíma garáž v G., z čoho má mať pravidelný príjem. Garáž patrí jej matke a je
napísaná na meno matky, slúži ich rodine na uskladnenie náradia, bicyklov, saní a iných sezónnych
vecí a nikomu ju neprenajíma. Skutočnosť, že navštevuje s maloletým dieťaťom psychologičku v B.

je dôsledkom toho, že otec spôsobil maloletému v rannom detstve psychologickú traumu, na základe
ktorej sa odmieta s otcom stretávať niekoľko rokov. Realizácia styku zredukovaná na 2 dni do mesiaca,
ktorá sa reálne uskutočnila pred mestským úradom, maloletého psychicky traumatizuje, nakoľko otec
ho pravidelne počas tých pár minút provokuje, nadáva matke alebo sa jej vyhráža, že na ňu zavolá
políciu. Tieto stretnutia sa končia plačom maloletého a pre tieto psychické problémy súvisiaceho so

správaním otca musela matka vyhľadať odbornú pomoc. Sedenia s psychológmi v G. ani v blízkom
okolí neviedli k zlepšeniam, preto považuje tvrdenia, že dochádza k špecialistovi v B. za účelom umelo
zvyšovaných nákladov za podlé a preukazujúce, že otcovi na dieťati nezáleží. Matka uviedla, že je
nezmysel, že by ako účtovníčka so stredoškolským vzdelaním mala mesačne zarábať 2.000,- eur, keďžesvoje príjmy a výdavky riadne zdokladovala. Pokiaľ otec argumentoval zvýšením prídavku na dieťa a
daňového bonusu, poukázala na to, že 9 rokov nebolo upravované výživné na maloletého a za ten čas
sa zásadne zmenili pomery a potreby maloletého. Tvrdenia otca, že bráni v styku so synom, označila

za klamstvá, ktoré boli vyvrátené v iných konaniach.

4. Otec dieťaťa sa vyjadril k vyjadreniu matky dňa 11.05.2023, kde uviedol, že matka sa dobrovoľne
ašpekulatívnevzdalapríjmuazamestnalasausvojhozaťa,ktorýjuvyplácanaruku,keďnapojednávaní
dňa 18.01.2023 bolo preukázané, že nepoberá minimálnu mzdu. Uviedol, že synovi dlhodobo prispieva

nad rámec určeného výživného a platí mu životnú poistku. Taktiež, že matka ho opakovane obviňuje
z klamstiev, pričom je to ona, ktorá zavádza na každom súdnom pojednávaní, čo súvisí s jej zhoršujúcim
sa duševným zdravím. Otec uviedol, že od roku 2022 zriadil synovi účet, na ktorý mu pravidelne
mesačne prispieva. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil príjem matky, že je vyšší, ako ho prezentuje cca
2.000,- eur a že 7 rokov beztrestne ignoruje právoplatný rozsudok o výkone styku. Uviedol, že každý
z rodičov je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa a podieľať sa na jeho potrebách. Ak obaja rodičia

prispejú čiastkou 172,- eur mesačne a matka ešte dostáva štátne sociálne dávky v sume cca 200,- eur,
celková výška mesačného príspevku na maloleté dieťa bude 544,- eur, ktoré ale matka nepreukázala,
pritom uvádza príjem vo výške 525,- eur mesačne. Žiadal zároveň, aby odvolací súd zrušil spätné
stanovenie vyživovacej povinnosti a zročné výživné zrušil v celom rozsahu. Navrhol, aby vyživovacia
povinnosť na maloletého bola navýšená o infláciu a zvýšenú vyživovaciu povinnosť určil s účinnosťou

od právoplatného rozhodnutia súdu. Otec pripojil písomné dokumenty – výsledky vyhodnotenia testov,
variabilné životné poistenie pre deti K. L., fotokópiu bankomatovej karty a „Potvrdenia o poskytovaní
psychologickej starostlivosti zo dňa 04.07.2022“.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca dňa 17.05.2023, kde uviedol, že navrhuje prehodnotiť

rodičmi uvádzané skutočnosti v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.

6. Matka dieťaťa sa vyjadrila k vyjadreniu otca dňa 24.05.2023. Uviedla, že k otcovým domnienkam o jej
zhoršujúcom sa duševnom zdraví sa nebude vyjadrovať, nakoľko otec, keď mu dôjdu argumenty, začne
vznášať vždycky argumenty tohto typu. K svojmu ukončeniu pracovného pomeru spoločnosti Gabor v B.

M. B. uviedla, že pracovala na dve pracovné zmeny od 06.00 hod. do 14.00 hod. a od 14.00 do 22.00
hod., kedy musela dennodenne dochádzať autobusom. Pokiaľ otec tvrdí, že ide o dobrovoľné vzdanie sa
príjmu, nevie si predstaviť, čo znamená starostlivosť o maloleté dieťa jediným rodičom, potreba zaniesť
dieťa ráno do škôlky, byť mu na blízku, keď sa niečo stane. Prácu musela zmeniť z týchto dôvodov. Ako
účtovníčka pracuje u svojho zaťa preto, aby si dokázala zabezpečiť pravidelný príjem z práce a mala

možnosťpracovaťflexibilne,t.j.vprípadechorobymaloletéhoalebopotrebynávštevylekáramohlaprísť
do práce neskôr, prípadne pracovať z domu. Nezmyselné sú tvrdenia otca, ktorý uvádza, že by matka
mala zarábať 2.000,- eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na maloletého nad rámec výživného, životná
poistka, ktorú platí otec, je v sume 17,- eur mesačne na účet a prispieva mu na sporenie sumou len 5,-
eur mesačne. Otec napriek vykonateľnosti nezaplatil zvýšené výživné viac ako dva mesiace za sebou,

čím sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy. Matka žiadala potvrdiť rozsudok okresného
súdu a žiadala zaviazať na zročné výživné od 01.01.2023 a aby sa predišlo predlžovaniu celého konania.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. a/ zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,

ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie uplatnil účastník konania včas (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods.
1 CMP) proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Predmetom prieskum odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd rozhodol vecne správne, keď napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 z
06.10.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 173,- eur mesačne, ktorú

je povinný otec platiť s účinnosťou od 01.01.2023 k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred (výrok I.). Zročné výživné k maloletému A. za obdobie od 01.01.2023 do 31.01.2023 vo výške
83,- eur zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku k rukám matky maloletého
(výrok II.).9.Otecdieťaťasvojeodvolanieodôvodniltým,žepodľanehomatkadieťaťanevynakladásnahunavyšší
príjem. Ďalej mal za to, že treba prihliadnuť na zvýšenie prídavku na dieťa na 60,- eur, daňový bonus
103,- eur a príspevok na stravu od mája 2023. Podľa neho v rámci matkiných osobných majetkových

pomerov nebolo zohľadnené, že matka vlastní aj garáž, z ktorej má príjem. Vytýkal, že okresný súd mal
zohľadniť, to že matka dieťaťa v 1/3-ine by sa mala podieľať na výdavkoch maloletého dieťaťa. Zároveň
namietal, že výdavky na návštevy matky s dieťaťom k psychológovi boli nižšie, než v sume deklarovanej
matkou vo výške 150,- eur, nakoľko z predložených faktúr vyplývala suma 138,01 eur za 3 konzultácie.
Poukázal aj na to, že matka mu bráni v stretávaní s maloletým dieťaťom.

10. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle §
78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie
vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje
o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj
na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností

dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov
pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného,

alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť
najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou,
ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho
príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu

povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí
týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu.

11. Ako je preukázané z rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa

06.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014, maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, v tom čase mal otec príjem 550,- eur mesačne
a mesačný príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 150,- eur. Príjem otca dieťaťa získaný z predaja
nehnuteľnosti vo výške 21.500,- eur okresný súd v tom čase nezohľadňoval, keďže ho chcel otec využiť

na kúpu inej nehnuteľnosti v blízkom okolí G.. Pri stanovení výšky výživného vychádzal okresný súd
z príjmov, ktoré dosahovala spoločná domácnosť matky maloletého tvorená 5 členmi domácnosti. Otec
v tom čase platil poistku maloletému 48,86 eur mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke, kde
poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, prídavok na dieťa 94,08 eur mesačne,
sirotský dôchodok 184,40 eur mesačne, výživné na dve plnoleté deti 80,- eur mesačne. Pred nástupom

na rodičovskú dovolenku matka pracovala v spoločnosti Gabor, s.r.o. B. M. B. ako pomocný pracovník
vobuvníctve,kdezamesiacemájažaugust2014dosiahlačistýpríjem593,19eur.Bývalavdvojizbovom
byte s maloletým dieťaťom, C. L., plnoletou dcérou N. D. a plnoletým synom E. D., kde platila nájom
135,- eur mesačne, elektrinu v sume 37,60 eur mesačne, internet v sume 12,59 eur mesačne, káblovú
televíziu v sume 4,99 eur mesačne, stavebné sporenie v sume 10,- eur mesačne. Otec v tom čase

býval spolu so svojim otcom v G., kde prispieval na chod domácnosti sumou 130,- eur, platil poistku na
maloletého v sume 48,76 eur.

12. V súčasnosti došlo k nárastu príjmov oboch rodičov, ako aj výdavkov na maloleté dieťa, keďže
uplynulo 8 rokov od posledného určenia výživného. Zároveň matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť.

Otcov príjem bol v čase rozhodovania okresného súdu na úrovni sumy 1.081,- eur. Matkin príjem
predstavuje sumu okolo 650,- eur mesačne vrátane daňového bonusu. Maloleté dieťa je žiakom 3.
ročníka Základnej školy s materskou, na ulici O. F. v G.. Matka má mesačné výdavky na nájom 160,-
eur, elektrickú energiu 50,- eur, TV v sume 6,99 eur, internet v sume 10,- eur, poistenie v sume 2,50
eur, na RTVS 4,64 eur mesačne (v čase rozhodovania okresného súdu), telefón 22,- eur, lieky 20,- eur,

drogéria a oblečenie v sume 100,- eur. Matka pracuje 40 hodín do týždňa ako účtovníčka vo firme svojho
zaťa pričom nie je vzdelaním kvalifikovaná na uvedenú profesiu. Matka žije v spoločnej domácnosti
s maloletým dieťaťom.13.Otecdieťaťabývasámvdvojizbovombyte,kdeuhrádzanájom140,-eurmesačne,elektrickúenergiu
30,- eur mesačne, TV 8,- eur mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne (v čase rozhodovania okresného
súdu), plyn 3,- eur mesačne, internet a telefón 30,- eur mesačne, spláca hypotekárny úver v sume 80,-

eur mesačne, poistenie hypotekárneho úveru v sume 5,- eur mesačne, poistenie pre seba 37,72 eur
mesačne, poistenie pre syna v sume 30,- eur mesačne, poistenie auta 10,- eur mesačne, doprava do
zamestnania v sume 100,- eur mesačne, sporenie 50,- eur mesačne.

14. Otec aj matka majú v súčasnosti len jednu vyživovaciu povinnosť. Styk s otcom prebiehal pred

MestskýmúradomvG.,nokeďžesynnechcebyťsotcom,trvallenkrátko.Otecsynovinekupujedarčeky.
Pokiaľ matka žiadala od otca náklady na notebook, otec na ne neprispel.

15. Okresný súd pri výške určovania zvýšeného výživného vychádzal z primeraného výživného
určovaného obdobne v Českej republike s ohľadom na príjem otca. Pokiaľ odvolací súd bral do úvahy
tie výdavky uvedené matkou na maloleté dieťa, ktoré otec nespochybňoval, zahŕňajúc do nich pomernú

čiastku dieťaťa na nájomnom 80,- eur mesačne (t. j. 160,- eur : 2 = 80,- eur), podiel dieťaťa na ďalších
nákladoch – elektrina 25,- eur mesačne (50,- eur : 2 = 25,- eur), poistenie maloletého 32,88 eur, podiel
na RTVS 2,32 eur mesačne (4,64 eur : 2 = 2,32 eur), televízia 3,50 eur mesačne (6,99 eur : 2 = 3,5 eur),
internet 5,- eur mesačne (10,- eur : 2 = 5,- eur), školská jedáleň 25,- eur mesačne, školská družina 5,-
eur mesačne, školské potreby 30,- eur mesačne, lieky 20,- eur mesačne, potraviny 150,- eur mesačne

(300,- eur : 2 = 150,- eur), drogéria a oblečenie 50,- eur (100,- eur : 2 = 50,- eur), komunálny odpad +
dane 6,67 eur (13,33 eur : 2 = 6,67 eur) a preukázané konzultácie u psychologičky v B. 138,01 eur, tieto
výdavky činia mesačne 575,37 eur resp. 550,37 eur, pokiaľ by došlo k odpadnutiu výdavku na školskú
jedáleň od mája 2023 na základe dotácie zo štátu.

16. Odvolací súd vzal do úvahy, že tieto výdavky sú čiastočne hradené štátnymi sociálnymi dávkami
a to prídavkami na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Pokiaľ sa jedná o daňový bonus, na ktorý otec
poukazoval, tento je spojený s pracovnou činnosťou matky, nie je štátnou sociálnou dávkou a ako taký
sa neodpočítava od nákladov na maloleté dieťa, avšak posudzuje sa celkovo ako súčasť príjmu matky.

17. Pokiaľ sa týka príjmu matky dieťaťa, nebolo preukázané, že by matka mohla dosahovať vyšší príjem,
vzhľadom na to, že sa musí prihliadať aj na to, že zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa. Je preto odôvodnená skutočnosť, že potrebuje mať zamestnanie, ktoré jej umožňuje mať príjem,
ale zároveň aj určitú flexibilitu pri starostlivosti o dieťa. S prihliadnutím na dosiahnuté stredoškolské
vzdelanie matky v odbore cukrárka, ako aj na jej predchádzajúci príjem a pracovné skúsenosti, odvolací

súdsanestotožnilsnázoromotca,žebymatkamohladosahovaťpotenciálnevyššípríjematoaž2.000,-
eur mesačne. Vychádzal z toho, že matka ani účtovníctvo nevykonáva ako osoba, ktorá by mala na to
vzdelanie a ani nie je preukázaný takýto príjem pre danú pozíciu a lokalitu. Pokiaľ ide o otcom dieťaťa
napádané majetkové pomery matky, z vlastníctva garáže v G., nebol zistený nijaký ďalší príjem matky.
Ak by aj odvolací súd zohľadnil, že matka nebude musieť hradiť sumu 25,- eur na stravu maloletého,

ktorej úprava platí od mája 2023, stále je v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine dôvodné, aby dieťa
tiež malo nárok na rovnakú životnú úroveň ako má otec.

18. Pokiaľ otec aj udával, že matka by sa mala podieľať v rozsahu 1/3-tine na nákladoch dieťaťa je
potrebné uviesť, že pri stanovení výživného sú predovšetkým dôležité príjmy povinnej osoby – otca

dieťaťa a osobné a majetkové pomery druhého z rodičov – matky dieťaťa, pokiaľ výlučne alebo
v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (do veku, kedy dieťa nadobudne
väčšiu samostatnosť), nahrádza jej vyživovaciu povinnosť. Otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa. Pokiaľ tvrdí, že matka mu bráni v stretávaní, táto záležitosť nemá vplyv na určovanie
vyživovacej povinnosti, keďže otec sa môže domáhať stretávania podľa určeného rozsahu výkonom

rozhodnutia. Jeho podiel na starostlivosti o dieťa je však minimálny, a preto musí znášať vyššiu mieru
podielu na vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

19. Vsúvislostistým,žematkabymohlanavštevovaťajpsychológavokolíG.,matkapodľaodvolacieho
súdu dôvodne vysvetlila dôvody na návštevu odborníkov mimo okolia G., predstavujúce konzultácie

u týchto odborníkov (v G. a jeho okolí), ktoré neviedli k pozitívnemu progresu u maloletého dieťaťa.

20.Otecdieťaťazároveňvytýkalsúduprvéhostupňa,žezaložilsvojerozhodnutienaurčeníprimeraného
výživného a jeho spôsobu podľa tabuľky v Českej republike. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenúúvahu okresného súdu síce nemožno hodnotiť ako dôvodnú, pokiaľ však ide o primeranú hranicu
priznaného výživného, treba poukázať aj nato, že v súlade so zavedenou tabuľkou primeraného
výživného stanoveného Ministerstvom spravodlivosti SR prichádza do úvahy pri jednom maloletom

dieťati vzhľadom k veku dieťaťa vyživovacia povinnosť v rozsahu až 20 % z čistého príjmu povinného
rodiča. Stanovené výživné vo výške 173,- eur tak nepresahuje uvedenú mieru 20 % z čistého príjmu otca
(173,- eur z 1081,- eur je 16 %). Vzhľadom na výdavky maloletého vo výške 575,37 eur resp. 550,37
eur po zohľadnení príspevku na obedy od štátu a po zohľadnení sumy prídavkov na dieťa 60,- eur t.
j. 490,37 eur, je priznané zvýšené výživné vo výške 173,- eur mesačne dôvodné a primerané nakoľko

matka zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o dieťa. Na uvedené nemá vplyv ani otcom namietané
vlastníctvo garáže vo vzťahu k osobným majetkovým pomerom matky.

21. Aj podľa odvolacieho súdu bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa
od 01.01.2023, nakoľko výživné možno stanoviť najskôr od podania návrhu (s výnimkou osobitných
dôvodov, pre ktoré možno priznať výživné aj pred podaním návrhu). Takto stanovené výživné nie je

v rozpore so zákonným ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Správne okresný súd postupoval,
keď stanovil aj zameškané výživné za obdobie od 01.01.2023 do 31.01.2023 ako sumu rozdielu 83,- eur
medzi plneným výživným a zvýšenou vyživovacou povinnosťou.

22. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu

ako vecne správny.

23. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 58 a § 52 CM, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a)

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená

alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1
nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej

strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch
uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2
CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza,

že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnomodvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť
podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.