Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9Csp/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210538
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, XXX XX C. právne zastúpenej RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO:54 359 490 proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692 o zdržanie sa zrážok zo mzdy a určenie
neprijateľnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 14.06.2016 medzi
žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v čl.3 bod 5 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

uzavretej dňa 11.08.2008 medzi žalobkyňou a Poštová banka, a.s., IČO:31 340 890, v znení: „Podpisom
tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.40/1964 Zb.
( Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl.4, bod
4.8 OP pre úver“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 14.11.2023 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd rozsudkom
rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej dňa
09.02.2018 ( správne má byť 14.06.2016) medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy
a aby určil, že podmienka uvedená v článku 3 bod 5 Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, uzavretej dňa
11.08.2008 medzi žalobkyňou a Poštová banka, a.s. IČO:31 340 890 v znení : Podpisom tejto zmluvy
zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl.4 bod 4.8 OP pre

úver je neprijateľná.
2. V podanej žalobe sa žalobkyňa súčasne domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 09.02.2018
( aj tu správne má byť 14.06.2016 ) medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd pre úplnosť uvádza, že uvedenie dátumu
09.02.2018 ako dňa uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy v petite žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia považoval len za zjavnú chybu v písaní nakoľko z obsahu žaloby je nepochybné

( viď bod 3 žaloby), že tou dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú mala žalobkyňa na mysli v súvislosti
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a bodom I. žalobného návrhu vo veci samej je dohoda
o zrážkach zo mzdy uzavretá ako súčasť Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu, ktoré
uzavreté boli práve dňa 14.06.2016.3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala žalobkyňa tým, že dňa
11.08.2008 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného- Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere
číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bolo poskytnutých X.XXX,XX eur s lehotou splatnosti

11.08.2014. Podľa žalobkyne na predmetný úver je vzhľadom na § 4 ods.2 a 3 zákona č.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov. Tvrdila, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je súčasťou Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu z obsahu
ktorých vôbec nevyplýva, ako žalovaný dospel k výške pohľadávky a zároveň z nej vyplýva informácia,
že sa v danom prípade jedná o nárok premlčaný, čo je v rozpore s § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa

žalobkyneztaktonetransparentnejdohodyouznanízáväzkuniejemožnéplatneuzavrieťďalšiedohody
o zabezpečení pohľadávky, konkrétne dohodu o zrážkach zo mzdy. Z jej obsahu podľa žalobkyne ani nie
je zrejmé, v akej výške by sa zrážky každý mesiac vykonávali a nemala tak žiadne relevantné informácie,
na základe ktorých by vedela starostlivo posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z takéhoto právneho úkonu
budú plynúť. Poukazujúc na § 3 ods.3 a § 4 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa zároveň
žiadala určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku- Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou

úverovej zmluvy, pretože ňou predávajúci porušil zákonný zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi,
keď neposkytol základné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a jeho dôsledkoch, čo
spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že banka ako
poskytovateľúverumalapovinnosťvčaseuzatváraniazmluvyoúvereposkytnúťjejjasnéazrozumiteľné
informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na základe

takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mali vykonávať zrážky z jej mzdy bez toho, aby boli nároky
uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom. Podľa žalobkyne tým, že žalovaný požiadal jej
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy a ona nemá možnosť ich vykonávanie priamo zastaviť,
považuje vzhľadom na už uvedené námietky za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť poskytnutia jej
ochranynariadenímneodkladnéhoopatrenia.Pretovzáujmepredídeniavznikumajetkovejujmyjepodľa

nej dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust.§ 325 ods.2 písm. d) Civilného sporového
poriadku.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila Zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2008, žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa

07.12.2022- výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým
záväzkom, Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku zo dňa 14.06.2016 a Dohodu o zrážkach
zo mzdy zo dňa 14.06.2016.

5. Uznesením zo dňa 11.12.2023 č.k.9Csp/35/2023-18, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 28.12.2023

súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 14.06.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

6. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 14.12.2023, v ktorom žiadal

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Pokiaľ ide o uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, uviedol, že zmluva obsahuje adresu pôvodného veriteľa a zároveň uvádza, že jej
podpisom žalobkyňa potvrdila oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami v ktorých je
špecifikovaný proces reklamácie. Žalovaný k námietke neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy poukázal

na to, že žalobkyňa uzavrela dve dohody o zrážkach zo mzdy, a to jednu s pôvodným veriteľom v rámci
zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2008 a jednu s právnym predchodcom žalovaného-
spoločnosťou D. E. samostatne dňa 14.06.2016. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na
pravde, nakoľko dohoda o splátkovom kalendári s uznaním záväzku je samostatná listina a dohoda
o zrážkach zo mzdy je samostatná listina, teda nebol to jeden dokument, a tieto boli žalobkyni

doručované domov, kedy mala dostatok času si ich preštudovať, prípadne si ich dať aj právne zhodnotiť
a mala možnosť ich nepodpísať, ich uzavretie bolo jej slobodnou voľbou. V dohode o splátkovom
kalendári bola uvedená výška splátok 65,-eur, preto argumenty žalobkyne o neuvedení výšky zrážok
sú nepravdivé. Dohoda o zrážkach podľa neho nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide
o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde

o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu,
ktorý zákonodarca nevylúčil zo zabezpečenia spotrebiteľských záväzkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy
bola podľa neho uzatvorená platne, obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 551 Občianskeho
zákonníka, žalobkyňa, nesúca dôkazné bremeno nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorejabsencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Poukázal na to, že žalobkyňa si slobodne vybrala
jeho právneho predchodcu napriek tomu, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií

a produktov a akceptovala vykonávanie zrážok jeho právnym predchodcom, pričom žalobkyňa mala
možnosť preštudovať si obchodné podmienky, ktoré banka v súlade s § 37 ods.1 zák. o bankách
zverejňuje na svojom webovom sídle. Dohoda o zrážkach nemôže byť podľa žalovaného nekalou
zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale o uplatnenie si zákonného

zabezpečovacieho inštitútu pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca
mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by
to podľa žalovaného v zákone uviedol, avšak ani gramatickým, ani tým najextenzívnejším výkladom nie
je možné dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná.
Keďže jej účelom je práve uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania, je podľa žalovaného
absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť

dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp.zn.6C/197/2014 a tvrdil, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán určiť si výšku zrážok zo mzdy,
zákon určuje len jej písomné uzavretie a že výška zrážok nesmie byť väčšia ako pri výkone rozhodnutia.

Ochrana spotrebiteľa podľa žalovaného má svoje limity, nemôže byť absolútna, jednostranne ho
zvýhodňovať a zbavovať povinností a zodpovednosti ak k plneniu povinností zaviazal sa dobrovoľne
s vedomím ich rozsahu. Poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp.zn.23Cdo/1201/2009 tvrdil, že ochranu
spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti.

7. Žalobkyňa písomnú repliku nepodala.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nedostavil. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal s tým,
že trvá na doterajších vyjadreniach a súhlasí, aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci.

V súlade s ust.§ 180 CSP súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného, nakoľko nebol daný
návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

9. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní trvala na žalobe a dôvodoch, ktoré
uviedla v jej písomnom vyhotovení. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa nej nespĺňa zákonné náležitosti,

navyše ide a už v tom čase išlo tu o premlčaný nárok, nie je preto možné viesť zrážky zo mzdy
a z dôvodov, ktoré už uviedla považuje zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 3 bod 5 zmluvy o úvere
z 11.08.2008 za neprijateľnú. Navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a s obsahom všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobkyňou predložených listinných dôkazov
a vyhotovenia úverovej zmluvy predloženého žalovaným, keď vykonanie žiadneho z dôkazov v spore
namietané nebolo, pričom žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol a po vykonanom dokazovaní súd zistil
tento skutkový stav:

11. Žalobkyňa ako dôkaz na svoje tvrdenia predložila súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere“.
V ňom sú ( viď jeho vyhotovenie na č.l.31 spisu) v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová
banka a.s., so sídlom Prievozská ul.2/B, 821 09 Bratislava, IČO:31 340 890 a ako klient- dlžník je tam
označená žalobkyňa tak, že do predtlačených kolóniek sú rukou vpísané osobné údaje o žalobkyni, o jej
zamestnaní, o jej príjme, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru“. Tam je rovnako do

predtlačených kolóniek ponúkajúcich viaceré alternatívy výšky požadovanej sumy úveru ( od 10.000,-Sk
do 100.000,-Sk) vpísané, že žiadaná maximálna výška úveru je 100.000,-Sk, žiadaná doba splácania
úveru že je 70 mesiacov, žiadané že je čerpanie a splácanie úveru prevodom z účtu. Na spodnej časti
predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a tam sú
uvedené údaje o úvere, a to číslo zmluvy, výška úveru 100.000,-Sk, výška mesačnej splátky 2.584,-Sk,

dátum prvej platby do 11.09.2008, dátum každej ďalšej platby k 11. dňu v mesiaci, počet pravidelných
mesačných splátok 70, RPMN banky 20,74 % a celková výška nákladov na poskytnutý úver 66.159,20
Sk. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalobkyňa tlačivo podpísala vo Svidníku dňa 08.08.2008
a právny predchodca žalovaného že tlačivo podpísal dňa 11.08.2008.12. V článku 3 zmluvy pod údajmi o úvere sa nachádzajú aj body 2 až 8 písané vo forme súvislého
textu, bez oddelenia jednotlivých bodov alebo ich označenia a zvýraznenia názvom a tam pod bodom /

5 / je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 zákona č.40/1964 ( Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo
ZoÚ v súlade s čl.4, bod 4.8 OP pre úver.

13. Žalobkyňa ako dôkaz predložila aj listinu - Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým

záväzkom a Dohodu o splátkovom kalendári s uznaním záväzku ( č.l.8 a 9 spisu) v ktorej je uvedené
( čl. I bod 3), že záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere predstavuje ku dňu 14.06.2016 sumu celkovo
X.XXX,XX eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške X.XXX,XX eur a príslušenstva vo výške X.XXX,XX eur
s tým, že mala tam vyhlásiť, že dlh uznáva čo do právneho dôvodu aj výšky v celom rozsahu. V článku
III Dohody je splátkový kalendár na splácanie uvedenej pohľadávky v splátkach po 65,-eur počnúc
od 28.06.2016 do 28.01.2026 a s poslednou splátkou vo výške 28,99 eur splatnou dňa 28.02.2026.

Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody súd má za preukázané tvrdenie žalobkyne, že vôbec z nej
nevyplýva, akým spôsobom žalovaný dospel k výške pohľadávky ( žalobkyňa v žalobe uviedla sumu
4.036,92 eur, avšak v dohode je ako výška pohľadávky uvedená suma 7.568,99 eur). Naproti tomu
v liste adresovanom zamestnávateľovi žalobkyne ( č.l.7 spisu) je ako dlžná suma uvedená suma práve
4.036,92 eur. Predložená Dohoda o nahradení pôvodného záväzku a splátkovom kalendári s uznaním

záväzku je pritom formulár vyhotovený právnym predchodcom žalovaného, ktorý ho aj podpisoval ako
prvý ( 14.06.2016), kým podpis žalobkyne overovaný bol až 28.06.2016 a je tak zjavné, že sumu
7.568,99 eur do formulára dohody uviedol právny predchodca žalovaného, pričom táto suma podstatne
prevyšuje sumu žalobkyni poskytnutej istiny úveru ( vzhľadom na tvrdenie žalobkyne o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru) ale aj sumu istiny a nákladov úveru uvedenú v zmluve, pričom nie je zrejmé,

a žalovaný vôbec neuviedol a nepreukázal ako, na základe čoho k danej výške sumy veriteľ dospel.
Keďže predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 100.000,-Sk-3.319,39
eur, pričom celková výška nákladov podľa zmluvy bola 66.159,20 Sk, je zrejmé, že suma uvedená
v danej Dohode ako výška pohľadávky voči žalobkyni podstatne prevyšuje nárok zrejmý zo zmluvy,
a preto, ako súd uviedol už v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej

bolo nutné aj preskúmanie, či v prípade Dohody o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom
a Dohody o splátkovom kalendári ide o platný právny úkon jednak z pohľadu všeobecných náležitostí
predpísaných pre platný právny úkon Občianskym zákonníkom ( existencia skutočnej slobodnej a vážnej
vôle žalobkyne, určitosť, zrozumiteľnosť dojednania, súlad so zákonom a dobrými mravmi), ale aj
zpohľadu,činedošlovsúvislostisnímknekalejobchodnejpraktike,čiporušeniuzákazukonaťvrozpore

s dobrými mravmi v zmysle zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Aj Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo dňa 14.06.2016 uzavretá spolu s Dohodou o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom
a Dohodou o splátkovom kalendári s uznaním záväzku má pritom podobu predtlačeného formulára
vyhotoveného veriteľom a predloženého na podpis žalobkyni spolu s uvedenými dohodami.
14. Žalobkyňa predložila súdu list zo dňa 07.12.2022, ktorého obsahom je žiadosť veriteľa ( žalovaného)

adresovaná jej zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy práve na základe dohody o zrážkach
zomzdyuzavretejspolusDohodouosplátkovomkalendárisuznanímdlhu.Vtomtolisteoznačenýmako
„Vec : predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“
veriteľ ( žalovaný) adresoval zamestnávateľovi žalobkyne výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo
zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX, pričom v tomto liste žalovaný tvrdil, že je postupníkom pohľadávky

z danej úverovej zmluvy, čím vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať
zrážky zo mzdy. Žalovaný v tomto liste vyčíslil pohľadávku z úverovej zmluvy tak, že táto je vo výške
4.036,92 eur a že je naďalej úročená.
15. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, prvá dohoda o zrážkach zo mzdy, teda tá, ktorú žalobkyňa
žiadala určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutá bola v zmluve o úvere o ktorom žalobkyňa

tvrdila, že jednalo sa o spotrebiteľský úver podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v tom čase, čo žalovaný nerozporoval. Vychádzajúc z obsahu zmluvy nemožno mať žiadne
pochybnosti, že jednalo sa o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľský úver a tak aj druhá dohoda o zrážkach
zo mzdy ( zo dňa 14.06.2016), použitie ktorej žalobkyňa žalobou rovnako napadla musí byť ako
akcesorický, zabezpečovací vzťah posudzovaná aj v zmysle zákonných ustanovení slúžiacich na

ochranu spotrebiteľa a upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Pôvodný veriteľ bol totiž bankou, obchodnou
spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo
poskytovanieúverov,pričomzozmluvyoúverejezrejmé,žesajednaloospotrebiteľskýúver(žalobkyňa
v zmluve bola označená ako fyzická osoba – nepodnikateľ a v zmluve nie je uvedené nič, čo bydanú zmluvu v zmysle § 1 ods.2 daného zákona vylučovalo z jeho pôsobnosti), preto súd pri právnom
posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, nakoľko podľa §

25 ods. 1 prechodných ustanovení aktuálneho zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.)
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.6.2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúveresaspravujúpodľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Vychádzal aj zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a tiež z noriem na ochranu spotrebiteľa
obsiahnutých tak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v právnych aktoch Európskej únie.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu 11.08.2008, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľom
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods.1 a 2 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí ( § 43 Občianskeho zákonníka) musí

obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

19. Podľa § 4 ods. 3 a 4 tohto zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ v znení k 11.08.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne

a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Súd, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že žaloba žalobkyne bola

dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel, a to z týchto dôvodov.

28. Pred tým než sa súd bude zaoberať samotnou prijateľnosťou, platnosťou a použiteľnosťou daných
dohôd o zrážkach zo mzdy je potrebné uviesť, že žalovaný pristúpil k zrážkam zo mzdy na základe
dohody pre pohľadávku vo výške, ktorá zjavne nemá oporu v úverovej zmluve, nakoľko nesporne zahŕňa

aj nároky, na ktoré mu právo nevzniklo ( úroky a poplatky za úver). Navyše pre nároky z nej, čo platí aj pre
nároky,naktoréznejprávovzniklo(istinaposkytnutéhoúveru)platízákonnýzákazvymáhaniazdôvodu
premlčania ( § 54a Občianskeho zákonníka), čo samo osebe má za následok, prečo použitie uvedenejdohody žalovaným nemôže obstáť a už to bolo dôvodom na konštatovanie dôvodnosti a opodstatnenosti
žaloby.

29. Pokiaľ ide o medzi stranami spornú otázku či boli, alebo neboli dodržané náležitosti úverovej zmluvy,
žalovaný ako veriteľ nárok vymáhaný prostredníctvom zrážok zo mzdy vyvodzuje z formulárovej zmluvy
oúvere.Akovyplývazozmluvy,zoznačeniažalobkynevnej,akoajzjejkoncepcieipoužitejterminológie
typickej pre spotrebiteľské úvery, jednalo sa o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase
účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom

bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalovaného žalobkyni na základe jej
žiadosti zo dňa 08.08.2008 obsiahnutej v bodoch 1 a 2 tlačiva zmluvy. Právny predchodca žalovaného
mal poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala splácať v dohodnutých mesačných
splátkach.

30. Vychádzajúc z obsahu žalobkyne predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že

predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom žalobkyni vo forme úveru.

31. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému dojednaniu žalovaným
tvrdenéhoúveru,ktorýbyzakladalprávoveriteľanavrátenieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovspolu

s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalobkyni preto v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to
čo od neho dostala. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere je zrejmé a je to vyjadrené
už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí ( časť 1. Zmluvné strany, časť 2.-žiadosť o poskytnutie
úveru- vyplní klient, časť.3 zmluva o úvere a záverečné ustanovenia – vyplní banka), že v danom prípade
k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán

vtomistommiesteačase,alenajskôržalobkyňavoSvidníkudňa08.08.2008požiadalaoúvervyplnením
predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2, pri ktorých je aj výslovne uvedené, že
vypĺňa ich klient a následne dňa 11.08.2008 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov
o schválenom úvere v bode 3 tlačiva, kde je aj výslovne uvedené, že vypĺňala ho banka. Najskôr teda
bola vypísaná žalobkyňou žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len
výšku úveru ( žiadanú žalobkyňou vo výške maximálne 100.000,-Sk) a potom tam je uvedená už len
žiadaná doba splácania úveru 70 mesiacov, spôsob čerpania a spôsob splácania úveru.

32. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym

predchodcom žalovaného a žalobkyňou bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa zákona
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých
peňažnýchprostriedkovspolusúrokmiapoplatkami.Zmluvaospotrebiteľskomúverevzmysle§4ods.1
zákona č.258/2001 Z.z. musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, inak je neplatná,
čo v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka znamená povinnosť dlžníka vrátiť v takom prípade len to,

čo podľa nej dostal, teda istinu úveru titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade
posudzovaná zmluva podľa názoru súdu nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo
prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom
a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť
o platnom písomnom uzavretí zmluvy o úvere, čo je prvý dôvod, prečo nevznikol veriteľovi nároky na

úroky a poplatky za úver, ale len na vrátenie jeho istiny.
33. Žalobkyňa žiadala dňa 08.08.2008 o úver vo výške „maximálne“ 100.000,-Sk s dobou splácania
70 mesiacov. Následne po posúdení žiadosti banka dňa 11.08.2008 podpísala doplnený návrh zmluvy
o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalobkyni poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej
splátky, RPMN, celkových nákladov úveru, dátumami splátok a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný

žalobkyňou však takéto konkrétne údaje vôbec neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje -
výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou a termínmi splátok, výškou RPMN, úroku
a pod.). O náležitostiach úverovej zmluvy predpísaných v § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch
musí byť dohoda strán, obojstranne zhodný prejav vôle, avšak tu bankou podpísaný návrh zmluvy
nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalobkyne podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

keďže obsahoval aj iné ako v žiadosti žalobkyne uvedené podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy
takmožnopovažovaťibazanovýnávrh,sktorýmžalobkyňa(tedasúveromzataktopresnestanovených
podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila. Nič také žalovaný nepreukázal
ani netvrdil. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkompísomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na
jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované zmluvné podmienky neboli
žalobkyňou písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie

úveru žalobkyňou nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok
podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen
z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená
byť nemohla. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods.1 predpisuje písomnú formu zmluvy
pod následkom jej neplatnosti nemožno samotné neodmietnutie bankou zmenených podmienok úveru

žalobkyňou považovať za písomné prijatie zmeneného návrhu, lebo išlo by o obchádzanie zákonného
občianskoprávneho pravidla v zmysle § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

34. Keďže žiadosť žalobkyne o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru a dobu splácania úveru,
tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalovaného
v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalobkyne o poskytnutie

spotrebiteľského úveru, nakoľko na rozdiel od žiadosti žalobkyne obsahuje ďalšie údaje ako sú výška
splátky, RPMN a podobne.

35. Ak teda právny predchodca žalovaného v časti 3 tlačiva uviedol údaje o úvere v návrhu vôbec
neuvedené, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalobkyňou, ale za nový

návrh. Keďže žalobkyňa tento nový návrh právneho predchodcu žalovaného neodsúhlasila a svojím
podpisom nepotvrdila ( opak žalovaný nepreukázal ), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so
zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 4 ods.1
zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný
návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že by

ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so
„žiadosťou“dlžníka,resp.žebytakýtonovýnávrhdlžníkvsúlades§44ods.1a§46ods.2Občianskeho
zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené
písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový
návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo

k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy
( so všetkými parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), veriteľ mal právo len na vrátenie sumy,
ktorú žalobkyni poskytol.

36. Ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, potom by sa jednalo

o bezúročný a bezpoplatkový úver podľa § 4 ods.3 a 2 písm. j) zákona č.258/2001 Z.z. a teda na závere
o dôvodnosti žaloby by to nič nemenilo.

37. Z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď
malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom

úvere musela okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj osobitné
náležitosti podľa § 4 ods.2 ZoSÚ a medzi tie patrila aj ročná percentuálna miera nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( písm. j/). Absenciu tejto náležitosti zákon považoval za
tak zásadnú, že ju sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ( § 4 ods.3 druhá veta).

38. Vychádzajúc z obsahu predloženého tlačiva zmluvy, kde má byť v jeho bode 3 „zmluva o úvere“
súd konštatuje, že v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa, avšak
nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne
prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny

rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37
jeho odôvodnenia). Účelom § 4 ods.2 a 3 zákona je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti
zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby
požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon
jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – základné pojmy, pričom aj z § 3 zákona

– podmienky ponuky spotrebiteľského úveru vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená,
musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa, kde údaj o RPMN a celkových nákladoch
má kľúčový význam. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje
zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a celkových nákladoch, nakoľko pri výškeúveru 100.000,-Sk, počte splátok 70 a ich jednotnej výške uvedenej v zmluve 2.584,-eur mala potom
žalobkyňa zaplatiť celkovo sumu 180.880,-Sk ( 70x 2.584,-Sk), čo znamená, že celkové náklady spojené
s úverom boli nie 66.159,20 Sk, ale až 80.880,-Sk, čo znamená že údaj o celkových nákladoch a z nich

vychádzajúci údaj o RPMN sú uvedené zjavne nesprávne. Ide pritom o veľmi podstatnú náležitosť
zmluvy majúcu vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedený rozpor nemožno
odôvodniť ani dojednaním poistenia, lebo pokiaľ bolo dojednané poistné a toto bolo zahrnuté do výšky
splátky a nie už do celkových nákladov, pričom zo zmluvy vôbec nemožno vyvodiť aká výška poistného
sa mala platiť, táto tam uvedená vôbec nie je, nejde o platne dojednanú zákonnú náležitosť a aj rozpor

medzi jedným a druhým údajom v zmluve ( stav keď prepočet výšky a počtu splátok odporuje sume
celkovýchnákladovpripočítanýchkúverovejistine)spôsobujevzmysle§37ods.1OZrovnakýnásledok,
ako keby tam také údaje neboli uvedené vôbec. Úver poskytnutý žalobkyni by preto bol bezúročný a bez
poplatkov aj keby bola zmluva uzavretá riadne a v súlade so zákonom, čo ako už bolo uvedené nebola.

39. Žalobkyňou predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového

tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných
náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de
facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To
sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo údaj o RPMN je uvedený nesprávne. Niet pochýb, že údaj
o RPMN je nesprávny, lebo ani v zmluve uvedený údaj o celkovej výške nákladov za poskytnutý úver,

z ktorého sa pri výpočte RPMN tiež vychádza, ( viď § 2 písm. d/ zákona ) nezodpovedá realite. Takéto
zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy
v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení
§ 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako
nevylučujeaplikáciukódexovýchustanoveníovadnostiprávnychúkonov(najmä§37,§39Občianskeho

zákonníka). Ten istý údaj ( celková výška nákladov spojených s úverom ) je totiž potom vyjadrený v
zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 66.159,20 Sk pri údaji „Celková výška nákladov na
poskytnutý úver“ a sumou 80.880,-Sk získanou vynásobením počtu ( 70 ) a výšky splátok ( 2.584,-Sk),
teda 180.880,-Sk a odpočítaní výšky úveru ( 100.000,-Sk), čo má vplyv aj na nesprávne uvedenie údaja
o RPMN.

40. Podľa rozsudku Súdneho dvora– tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s., proti C. F. článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,

táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru
súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie správneho, korektného, skutočnosti zodpovedajúceho
údaja o RPMN a celkových nákladoch za úver a neuvedenie údaja o úroku môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

41. To, že údaj predpísaný v § 4 ods.2 písm.j) zákona o spotrebiteľských úveroch - RPMN, patrí medzi
absolútne najdôležitejšie údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé už z toho, že v pôvodnom
znení zákona č.258/2001 Z.z. to bol najskôr jediný údaj, ktorého absencia bez ďalšieho znamenala
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Účelom precizovanej úpravy náležitostí zmluvy v § 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľa pravdivo a úplne informovať o parametroch úveru a jeho

nákladoch, teda chrániť ho. Nestačí tam uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne
naplnená, ale pravdivý, skutočnosti zodpovedajúci údaj. Nesprávny údaj má pre spotrebiteľa rovnakú
výpovednú hodnotu ako žiaden údaj, neumožňuje mu porovnať produkt a jeho náklady s ostatnými
obdobnými produktmi. Krajský súd v Prešove tento názor potvrdil v rozsudku sp.zn.10Co/27/2017 kde
uviedol,cit.“Vychádzajúczozmysluaúčeluprávnejúpravy,ktorýodvolacísúdpopísalvyššie,nesprávne

uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva
ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel
pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve.“

42. O tom, že ide o kľúčový údaj svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele súčasného, nového zákona

o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára
Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje
okolnosti,zaktorýchsaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,atoprávezaúčelomzabezpečeniasúladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES")
ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž
za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

43. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak
jezjavné,žeuvádzanienáležitostízmluvyoúverespôsobom,ktorýjenezrozumiteľnýazavádzajúci,keď
napr.takakotujevzmluvenesprávnyúdajoRPMN,akoajosumecelkovýchnákladovtútonerovnováhu
nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom

spotrebiteľskej ochrany.

44. Právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
už nemôže byť pre žalovaného nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd poukazuje na
obdobné spory žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu z obdobných úverových zmlúv kde

súdy ( napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.6Csp/122/2016 alebo rozsudok Okresného
súdu Revúca sp.zn.6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako dospeli
k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalovaného
z rovnakých dôvodov. Súd poukazuje aj na aktuálny svoj vlastný, už právoplatný rozsudok v obdobnej
veci žalovaného sp.zn.9Csp/20/2023. Ďalej v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný

spor, v ktorom Krajský súd v Prešove posudzujúc obdobnú zmluvu o úvere uzavretú právnym
predchodcom žalovaného – Poštovou bankou, a.s. v rozsudku zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017
uviedol, cit „ neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch
je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia

zmluvy.RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej
neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru,
ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke G. že hoci je v zmluve uvedený údaj
29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku
mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36,

stým, že dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom
musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN,
ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď
táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36
predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov

tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o
úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne
uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú
percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo
informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu

irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne
uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v
danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.

45. Keďže žalobkyňa na základe zmluvy mala obdržať istinu vo výške 100.000,-Sk ( 3.319,39 eur)
a žalovaný prostredníctvom zrážok zo mzdy snaží sa vymôcť sumu až 4.036,92 eur, je zrejmé, že
vymáha nároky, ktoré nemajú oporu v zmluve, na pohľadávku z ktorej sa majú zrážky viesť. Navyše
so splácaním úveru žalobkyňa podľa zmluvy začať mala dňa 11.09.2008 a skončiť dňa 11.08.2014,
kedy mala byť splatná posledná 70-ta splátka, čo znamená, že žalovaný započal zrážky zo mzdy

viac ako 8 rokov po splatnosti poslednej splátky a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018
Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(5.12.2018) a ktorý zaviedol § 54a OZ podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať. Takto prijatá právna úprava zaviedla osobitnú úpravu uplatňovania premlčanýchnárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej
zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali

„ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný
stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie
plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Žalovaný nepreukázal
predĺženie všeobecnej trojročnej premlčacej doby, „uznanie“ záväzku v listine zo dňa 14.06.2016 súd
nemá za platné. Je preto podľa názoru neprípustné, aby žalovaný obchádzal daný zákonný zákaz tým,

že sa k plneniu dávno premlčaného dlhu bude snažiť dostať mimosúdnymi zrážkami zo mzdy a to na
sumu, na ktorú nárok zjavne nemá.

46. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného
plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť

na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť
spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne
problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

XX. Dohoda o zrážkach zo mzdy má svoju zákonnú oporu v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho
zákonníka nazvanej záväzkové právo. V piatom oddiele tejto hlavy v rámci zákonnej úpravy
zabezpečenia záväzkov je v § 551 obsiahnutá aj úprava inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Ide
o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá
všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri

aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky
vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu pre
tieto vzťahy, jej účel ( ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže súd už uviedol, prečo
nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou o úvere uzavretou medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného bol založený občianskoprávny spotrebiteľský vzťah.

48. Podľa § 551 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s

ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

49. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných,

slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

50. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez
vôle preto niet ani právneho úkonu. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá dňa 11.08.2008 so
žalobkyňou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou, pričom obsahuje aj dohodu o zrážkach

zo mzdy, ktorá vychádzajúc z jej formy a obsahu bola rovnako predformulovaná veriteľom zjavne
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah alebo ju zo zmluvy vylúčiť ( napr. v podobe vyznačenia
alternatívy súhlasím – nesúhlasím).

51. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonu
znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnouúpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej

uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu
k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie
súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.
I keď úprava účinná až od 1.5.2014 nie je aplikovateľná na dohodu zo dňa 11.08.2008 ( ale na

„dohodu“ o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2016 áno), nič to nemení na tom, že tvrdenie žalobkyne
o neprijateľnosti tejto dohody v čl.3 bod 5 Zmluvy o úvere je správne. Vzhľadom na už uvedenú
argumentáciu súdu o potrebe preukázania existencie skutočne danej, slobodnej vôle spotrebiteľa
„uzatvárajúceho“ takúto dohodu o zrážkach zo mzdy pri posudzovaní ktorej ako interpretačné pravidlo
môže podporne slúžiť aj právna úprava účinná od 1.5.2014 je totiž nutné konštatovať, že zakotvenie
dohody o zrážkach zo mzdy do formulára zmluvy sa zjavne udialo len z vôle veriteľa bez akejkoľvek

možnosti žalobkyne takúto dohodu vylúčiť a uzavrieť zmluvu o úvere aj bez takejto „dohody“. Z dohody
o zrážkach zo mzdy nevyplýva, žeby žalobkyňa ako spotrebiteľ bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia
a o tom, čo vlastne toto dojednanie znamená. Dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní dohody
žalovaný neuniesol. Zo spôsobu uzavretia úverovej zmluvy je zrejmé, že veriteľ vlastne vopred vnútil
( pripravenou predtlačou) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu

v hlavnej sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o úvere. Je zrejmé, že ak chcela žalobkyňa dostať
spotrebiteľský úver, inú možnosť ako podpísať zmluvu ako celok, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy
ani nemala.

XX. K argumentácii žalovaného vo vzťahu k dohodám o zrážkach, že žalobkyňa mala dostatok času sa

s nimi oboznámiť, dať si ich právne posúdiť a podobne súd uvádza, že z hľadiska neprijateľnosti daného
dojednania a kritéria jeho individuálneho dojednania nie je podstatné, či žalobkyňa mala čas a priestor sa
snimioboznámiť,alečimohlaovplyvniťichobsah,aleboichzozmluvyvylúčiťčojasnevyplývazoznenia
§53ods.2OZvznenívčaseuzavretiazmluvypodľaktoréhosazaindividuálnedojednanianepovažovali
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Súd sa stretol pri svojej činnosti s desiatkami podobných formulárov zmlúv predchodcu
žalovaného, kde vždy bola zakomponovaná totožná zmluvná podmienka, preto nepochybuje, že ani
tu nebola vymienená a dojednaná spotrebiteľom individuálne. Súd preto vzhľadom na § 53 ods.5 OZ
účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj vzhľadom na § 3 ods.3 a § 3 ods.5 v tom čase účinného zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 298 Civilného sporového poriadku mal za to, že bolo dôvodné

a procesne prípustné autoritatívne určiť neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

53. Čo sa týka „druhej“ dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2016, už len samotná skutočnosť,
že sa prostredníctvom nej žalovaný snažil po ôsmich rokoch od splatnosti poslednej splátky vymôcť
plnenia, ktoré vôbec nemajú právny základ ( úroky, poplatky, na ktoré nárok nikdy nevznikol ) by sama

osebe stačila na vyhovenie aj druhej časti žaloby, teda o zdržanie sa použitia tejto dohody. Treba si
uvedomiť to, čo už judikatúra aj vo vzťahu k žalovanému nespočetne krát konštatovala, a to že inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom

posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že táto dohoda v podobe akú

má v tu posudzovanej veci je neplatná, lebo zjavne nespĺňa podmienku existencie skutočnej slobodnej
vôle žalobkyne ju uzavrieť ( čo ju robí podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou)
a navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí takisto absolútne neplatnou
podľa § 53 ods.1 a 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej uzavretia. Jednostranne vnútené

dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy predložené spotrebiteľovi k podpisu bez vysvetlenia možných
dôsledkov tejto dohody spočívajúcich v možnosti veriteľa bez súdnej kontroly na základe vlastnej
predstavy o výške dlhu siahnuť na príjmy, t.j. základné živobytie žalobkyne je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. O tom, že dohodou uzavretej v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha medzipostavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nemožno vôbec polemizovať, keďže aj sám
zákonodarca to v dôvodovej správe k zákonu č.102/2014 Z.z. výslovne uviedol ako hlavný dôvod zmeny
právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014.

54. Žalovaný poukazoval na to, že ide o platne dojednanú dohodu o zrážkach zo mzdy aj preto, lebo
má povahu samostatnej listiny. K tomu súd uvádza, že dohoda o zrážkach podpisovaná bola v rovnaký
deň ako „Dohoda o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom a dohoda o splátkovom kalendári
s uznaním záväzku“ a aj keď ide o samostatnú listinu, opäť ide o predtlačený formulár, do obsahu ktorého

mohlažalobkyňazasiahnuťjedinejehopodpisomnavyznačenommieste.Ničinézjehoobsahunemohla
ovplyvniť, formulár na to neponúka žiaden priestor a zjavne nemohla dohodnúť splátkový kalendár bez
súčasného podpisu tejto dohody, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy v článku I. uvádza, že zabezpečuje
záväzok z Dohody o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom zo dňa 14.06.2016. Je tak zrejmé,
že ide o vzájomne prepojené listiny, pričom žalovaný nepreukázal, že bolo možné uzavrieť dohodu
o splátkach aj bez súčasného podpisu formulára dohody o zrážkach zo mzdy. O zrážky zo mzdy na

základe tejto dohody žalovaný žiadal až dňa 07.12.2022, teda v čase, kedy by bez uzavretia Dohody
o uznaní záväzku, bola už pohľadávka zo zmluvy dávno premlčaná, na čo by všeobecný súd musel zo
zákona prihliadať.

55. Z postupu žalovaného je teda zrejmé, že uzavretím Dohody o nahradení pôvodného záväzku

novým záväzkom, dohodou o splátkovom kalendári s uznaním záväzku mal zjavne záujem si zabezpečiť
možnosť domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy aj po uplynutí premlčacej doby a bez súdneho prieskumu
jeho „nároku“, ktorý v dohode o jeho nahradení a uznaní je vyčíslený na sumu až 7.568,99 eur, z čoho
ale istina bola len vo výške 2.852,39 eur a suma 4.716,60 eur je špecifikovaná len ako „príslušenstvo“
bez akejkoľvek bližšej špecifikácie či vymedzenia, čo vzhľadom na to, že jednalo sa o bezúročný

a bezpoplatkový úver podľa názoru súdu vedie k jednoznačnému záveru, že táto dohoda nemôže
obstáť a nemožno jej poskytnúť právnu ochranu, nakoľko pri jej uzavretí bol porušený zákonný zákaz
ukladaťspotrebiteľovipovinnostibezprávnehodôvodu,upieraťspotrebiteľoviprávapodľa§3apoužívať
nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a tiež zákaz konať
v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúce z § 4 ods.2 písm. a/, b/, c/ a § 4 ods.8 v tom čase účinného

Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody. Takýto postup jednoznačne smeruje k obchádzaniu zákonných ustanovení o premlčaní
pohľadávok a o možnosti ich prieskumu z hľadiska toho, či majú základ v práve a či nemajú základ v
neprijateľnej zmluvnej podmienke či v nekalej obchodnej praktike.

56. Dohodu o zrážkach predloženú jej k podpisu spolu s dohodou o nahradení záväzku a zabezpečujúcu

práve z nej plynúce nároky si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, ich obsah nemohla
ovplyvniť, mohla len tieto formulárové zmluvy ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým ich
podmienkam. Danú dohodu o zrážkach zo mzdy, uzatvorenú medzi stranami dňa 14.06.2016 t.j.
v rovnaký deň ako uzavreli Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom, dohodu
o splátkovom kalendári s uznaním záväzku v splátkach súd považuje za absolútne neplatné dojednanie.

Uvedená dohoda bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný žalobkyni, nebola
individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, dopĺňal sa len jej podpis. Súd sa
pri svojej činnosti pravidelne stretáva s podobnými dohodami uzatváranými žalovaným s rôznymi
spotrebiteľmi a stretáva sa v takýchto prípadoch často s argumentáciou snažiacou sa presvedčiť súd
o ich individuálnom vyjednaní argumentom, že dohoda tu bola uzatvorená na samostatnej listine, teda

nebola súčasťou všeobecných podmienok, že bola spotrebiteľom priamo podpísaná a že spotrebiteľ bol
o všetkých jej dôsledkoch poučený a že táto nebola podmienkou uzavretia dohody o splátkach. Táto
argumentácia ale neobstojí. Súd sa prakticky dennodenne stretáva s týmito dohodami a je nemožné
uveriť tomu, že by desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri „individuálnom“ dohodovaní
dohody o zrážkach prejavili presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o jej vyjednané znenie a vôbec

celkové dojednanie, ktoré je vždy totožné.57. Ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Platný vznik dohody vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a to preukázateľne. Na preukázanie, že v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,
a teda že s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec žalovaného najprv poučil žalobkyňu a
nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu nepostačuje jednoriadkové vopred predtlačené „vyhlásenie“,
že o nej žalobkyňa bola poučená, že ju uzavrela slobodne a mala možnosť ju odmietnuť. Dohoda

o zrážkach je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom (žalobkyňou) osobitne
vyjednaná a núti ju sa podrobiť zrážkam nielen bez akéhokoľvek prieskumu „dlžnej sumy“ ale dokonca
bez akéhokoľvek preukázania jej výšky, oprávnenosti a vymáhateľnosti, či čo i len špecifikácie
jednotlivých jej zložiek a ich základu. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy uvedeným spôsobom sa
prieči dobrým mravom. Dojednanie vyššie uvedenej dohody o zrážkach je neprijateľnou podmienkou v
zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalobkyňa ako spotrebiteľ nachádzala v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
vedie ju k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené žalovaným bez toho, aby mohla podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

58. Nie je podstatné, či žalobkyňa bola formulárovo, šablónovite, formálne s takým zabezpečením

oboznámená, ale podstatné je či ho mohla ovplyvniť a vylúčiť. Nebola preukázaná skutočná vôľa
žalobkyne zabezpečiť takto svoj záväzok preto ani prípadné oboznámenie žalobkyne s ním nič nemení
natom,ženemohlaovplyvniťobsahdojednaniaodohodeozrážkachzomzdy,čoznamená,ženemožno
také dojednanie považovať za individuálne dojednané. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý

a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo
mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť,
že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok
z jeho mzdy. Podľa názoru súdu žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä

ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj zjavne nedôvodné plnenie
( aj vzhľadom na vyššie popísaný záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru),
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal).

59. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie
správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom

zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov

a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.“

60. Predformulované znenie Dohody o zrážkach zo mzdy podsunuté spotrebiteľovi s úkonom, ktorý
zjavne jediný bol predmetom jeho záujmu ( splátkový kalendár) sa dostalo objektívne do rozporu s
požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax, nakoľko pod zdaním výhodnosti splátok

nútilo ho uznať neexistujúce, nedôvodné, nepreukázané a nešpecifikované nároky a „zabezpečiť“ ich
vymoženie mimosúdne, cez zrážky zo mzdy. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná
dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo stranypriemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré sú
neprijateľné.

61. V danom prípade s poukazom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobkyňa bola
povinná vrátiť právnemu predchodcovi žalovaného len to, čo od neho dostala. Dohodou o zrážkach
zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal žalovaný možnosť uplatňovať si tak plnenie, na ktoré podľa
posúdenia súdu nemá právo. Súd mal za to, že inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v danom prípade
nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si od žalobkyňu vymáhal

finančné prostriedky, na ktoré nemá právo. Žaloba o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v podobe „prvej“ dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej ešte priamo v zmluve zo dňa 11.08.2008 je procesne prípustná, nakoľko každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Výpočet typov žalôb v § 137 CSP je len
demonštratívny a v danom prípade zo samotného zákonného ustanovenia, najmä z § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podania žaloby podľa ktorého proti porušeniu

práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva vyplýva procesná prípustnosť žaloby a aj naliehavý
právny záujem spotrebiteľa na tom, aby bola určená neprijateľná zmluvná podmienka a súčasne
bolo uložené žalovanému zdržať sa použitia ďalšej neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď aj § 3
ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v
ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určil veriteľ svojím jednostranným
rozhodnutím. Naliehavý právny záujem je daný, lebo napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a premlčaní nárokov zo zmluvy žalovaný ešte 07.12.2022 zamestnávateľa žalobkyne požiadal o zrážky
zo mzdy na pohľadávku, ktorú evidoval vo výške 4.036,92 eur, ktorá tu za žiadnych okolností nemôže

obstáť. Bez vyhovenia žalobe nie je neistota žalobkyne odstránená. Na podporu svojho záveru
o procesnej prípustnosti žaloby súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016 podľa ktorého nič nebráni vyhodnotiť dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5
OZ), hoci má základ priamo v znení zákona. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 26.4.2016 sp.zn.21Co/191/2015 ( rozhodnutia sú verejne dostupné na webovom sídle

Ministerstva spravodlivosti SR).

62. K procesnej prípustnosti a dôvodnosti takejto žaloby súd poukazuje aj na rozhodnutia Okresného
súdu Svidník sp.zn.2Csp/2/2023, Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/99/2022, Okresného
súdu Bratislava IV sp.zn.9C/47/2021 a Okresného súdu Prešov sp.zn.24Csp/24/2022. Aj z aktuálneho

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20Co/39/2023 zo dňa 26.10.2023 ktorým bol potvrdený
prvoinštančný rozsudok o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva procesná
prípustnosť takejto žaloby.

63. Rozhodnutie súdu pre žalovaného nemôže byť v žiadnom prípade nové, či prekvapivé, nakoľko

súdna prax už vo viacerých prípadoch vyhodnotila postup právneho predchodcu žalovaného pri
uzatváraní Dohôd o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom a o splátkovom kalendári
s uznaním záväzku a dohody o zrážkach zo mzdy ako nekalú obchodnú praktiku. O taký prípad išlo aj
v tu prejednávanej veci. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti napríklad rozsudok Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp.zn.6Csp/78/2020 ktorý určil obdobnú dohodu za neplatnú pretože spotrebiteľ nebol

poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o novácii, pričom nebola zachovaná odborná starostlivosť
dodávateľa, čo je považované za nekalú a klamlivú obchodnú praktiku. Takéto konanie dodávateľa tam
súd vyhodnotil aj ako v rozpore s dobrými mravmi. Keďže aj z iných rozhodnutí ( viď napr. rozsudok
Okresného súdu Košice okolie sp.zn.13Csp/926/2020, ktorý dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú tiež
za obdobných okolností so spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. určil za neplatnú ) vyplýva, že boli zistené

nekalé praktiky pri uzatváraní uvedených dohôd a žalovaný nepreukázal, že o taký prípad nešlo aj v tu
súdenej veci, súd obranu žalovaného o tom, že daný postup bol po práve, že bol výsledkom slobodnej
vôle žalobkyne má za nepreukázaná a nedôvodnú. Súd podporne poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp.zn.2CoCsp/91/2021 ( rovnako týka sa žalovaného a jeho právneho predchodcu
PRO CIVITAS s.r.o. ).

64. Nie je podstatné, že momentálne zrážky zo mzdy nepokračujú, keďže nebolo žalovaným tvrdené,
žeby vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne uskutočnil akékoľvek kroky k ukončeniu zrážok.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciouneprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či aktuálne dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo
na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný

hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil ( opätovne pozri
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016). V súdenom spore sa
žalobkyňa obrátila na súd so žiadosťou o súdnu ochranu, aby jej právne postavenie nebolo ohrozované
použitím dohody o zrážkach zo mzdy založenej podľa zistenia súdu na existencii neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebola obťažovaná hrozbou

aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy je preto namieste. V situácii zistenej neprijateľnej zmluvnej
podmienky takej povahy a s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo
mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie žalobkyne napriek tomu, že
poskytnutý jej bol len bezúročný a bezpoplatkový úver bolo potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť.

65.Pokiaľideopasívnuvecnúlegitimáciužalovaného,ktomusúduvádzanasledovné.Vdanomprípade

bola postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy na žalovaného vrátane všetkých súvisiacich práv, teda
aj vrátane zabezpečenia pohľadávky t.j. aj z dohody o zrážkach zo mzdy, napokon dôkazom toho je aj
skutočnosť, že žalovaný ako postupník požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy
pričom v uvedenom oznámení sám potvrdil postúpenie mu predmetnej pohľadávky. Preto žalovaný je
vecne pasívne legitimovaný v tomto spore. Súd podporne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu

Prešov sp.zn. 32Csp/193/2018 alebo 7Csp/186/2019, či Okresného súdu Trenčín sp.zn.14Csp/49/2018
( viď bod 38 odôvodnenia) alebo Krajského súdu v Prešove sp.zn.15Co/45/2019 ako aj 4Co/118/2017
či Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.17Co/22/2019.

66. Pokiaľ ide o vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne bezvadnom

právnom stave mal žalovaný nepochybne právo a jeho ne/súladu s § 137 CSP súd uvádza, že zdržovací
nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal
a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom
bude pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna má byť zabránené
nielen v pokračovaní protiprávneho stavu, ale aj v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho

príčinou. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať
aj odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej
veci, nakoľko je nepochybné a bolo v spore preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy už bola
predložená zamestnávateľovi žalobkyne. To znamená, zdržovací petit už v tomto prípade funkciu
preventívnu nemôže mať, ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu. Teda, že na základe

právoplatného rozsudku súdu bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy,
ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobkyne. Požadovanie uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy je možné považovať aj za formu zapieracej žaloby vlastníka
(actio negatoria), ktorou sa vlastník domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho
práva.

67. Ani po nariadení neodkladného opatrenia nie je podaná žaloba nedôvodná, neopodstatnená
a procesne nadbytočná, lebo hoci súčasná úprava neodkladných opatrení môže mať aj trvalý charakter
a nahradiť rozhodnutie vo veci samej, súd poukazuje na to, čo uviedol už v uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia, a síce, že žalobkyni nič nebránilo domáhať sa ochrany svojich práv v prvom

rade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ale aj žalobou v konaní vo veci samej, v ktorom
dôjde k definitívnej úprave pomerov strán. Takáto možnosť každému žalobcovi vyplýva z ust. § 330
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Sama zákonná úprava teda predpokladá a pripúšťa
prípad, kedy sa najskôr vydá neodkladné opatrenia a potom rozsudok s totožným výrokom. Pokiaľ si

žalobkyňa zvolila postup, kedy sa uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy domáhala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má mať dočasnú povahu a
zároveň aj žalobou vo veci samej, súd nemal dôvod a ani žiadnu zákonnú možnosť žalobkyňu v tomto
smere limitovať ( podporne viď uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/45/2018). Mohol by tak
urobiť jedine v prípade, keby súčasne nebola podaná žaloba vo veci samej, kde by neodkladné opatrenie

o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy mohlo byť trvalo úpravou pomerov medzi
stranami v zmysle § 336 ods.1 veta druhá CSP a kde by už súd neukladal povinnosť podať žalobu vo veci
samej. Takáto možnosť je ale daná len pre neodkladné opatrenie nariaďované pred začatím konania vo
veci samej, čo nie je tento prípad. Tu bola už spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatreniapodaná žaloba, o ktorej súd musel ďalej konať bez ohľadu na neodkladné opatrenie. Tu už konanie vo
veci samej v čase nariadenia neodkladného opatrenia bolo začaté a keďže samo jeho začatie nemá
žiadnyodkladnýúčinokvovzťahukmožnostipoužitiadohodyozrážkachzomzdyavykonávaniazrážok,

bolo dôvodné na návrh žalobkyne nariadiť toto neodkladné opatrenie a následne súd nemal inú možnosť
než konať o žalobe vo veci samej. Túto nemohol zamietnuť ako navrhoval žalovaný nielen preto, že bola
vecnedôvodná,aleajpreto,lebovzmysleust.§335ods.1CSPbyzamietnutiežalobyautomatickyviedlo
kpovinnostisúduajbeznávrhuzrušiťnariadenéneodkladnéopatrenie(ktoréhotrvaniebolovymedzené
do právoplatného skončenia konania vo veci samej) a tak by žalobkyňa ostala bez akejkoľvek ochrany.

Akceptácia názoru o nadbytočnosti žaloby vzhľadom na už nariadené neodkladné opatrenie by viedla
k absurdnému dôsledku, a síce, že v dôsledku zamietnutia žaloby ako „procesne nadbytočnej“ z dôvodu
už nariadeného neodkladného opatrenia by súd súčasne toto neodkladné opatrenie musel podľa § 335
ods.1 CSP zrušiť.

XX. Vzhľadom na všetko uvedené preto súd obranu žalovaného mal za nedôvodnú a žalobe žalobkyne

vyhovel.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP. V danom prípade bola
žalobkyňa plne úspešná, preto podľa § 255 ods.1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol

v poslednom výroku tohto rozsudku tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

70. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému tu uznesením súdu zo dňa 11.12.2023 ktorým

bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážky zo mzdy súd uvádza, že
nakoľko žalobe žalobkyne vo veci samej bolo v celom rozsahu vyhovené a nakoľko súd v uznesení
o nariadení neodkladného opatrenia jeho trvanie vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, nebolo potrebné žiadne ďalšie samostatné rozhodnutie vo vzťahu k nariadenému neodkladnému
opatreniu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.