Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200078
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200078.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, pracovisko: Halenárska 7, 917 01 Trnava, proti
žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. č. 1, 813 04
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej
komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-00739/27-2022-2 zo dňa 25.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa doručila 20.03.2023 Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu súdu správnu žalobu proti
žalovanému Ústredná lekárska posudková komisia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ÚLPK“)

a domáhala sa preskúmania „zákonnosti konania a rozhodnutia“ ÚLPK č. GR ZVJS-00739/27-2022-2
zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ÚLPK zamietla odvolanie žalobkyne
a potvrdila Rozhodnutie Lekárskej posudkovej komisie II v zdravotníckom zariadení Nemocnice pre
obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len „LPK II“) č. N
ZVJS-02190/27-TN-2022 zo dňa 14.12.2022, ktorým bola žalobkyni podľa § 222 ods. 2 písm. b) zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon č. 73/1998 Z.z.“) určená zdravotná klasifikácia „C“ –spôsobilý na výkon štátnej služby
s obmedzením – nie manipulácia so zbraňou (ďalej aj „rozhodnutie o určení zdravotnej klasifikácie“
alebo „rozhodnutie LPK II“). Vo výroku rozhodnutia LPK II bolo súčasne uvedené, že ochorenie nebolo
spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby.

2. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie sa dotýka práva žalobkyne
požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia a následne uplatnenia
nárokov podľa § 43 ods. 1 písm. c) a ods. 5 písm. a), § 174 Zákona č. 73/1998 Z.z. a zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 328/2002 Z.z.“), a to najmä dávky nemocenského
a výsluhového zabezpečenia. S ohľadom na uvedené argumentovala, že napadnuté rozhodnutie napĺňa

svojou povahou charakteristické znaky rozhodnutia podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b)
Správneho súdneho poriadku, pretože zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka. Rozhodnutie o nesúvislosti zistenej
choroby žalobkyne s výkonom štátnej služby priamo ovplyvňuje právnu sféru žalobkyne a záväzne
s konečnou platnosťou určuje jej nemožnosť domôcť sa nárokov podľa Zákona č. 73/1998 a zo
sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia. Napadnuté rozhodnutie preto nezávisí výlučne

od posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, ale aj od posúdenia príčin jej ochorenia, ktoré určuje
jej zdravotnú klasifikáciu, s výkonom štátnej služby. V súvislosti s námietkou nedostatočne zistenéhoskutkového stavu žalobkyňa poukázala na pôvodnú zdravotnú klasifikáciu pri nástupe do štátnej služby
s tým, že súčasťou vyšetrení bolo aj psychiatrické vyšetrenie, ktoré bolo bez nálezu. Následne však bolo
zistené, že schopnosť žalobkyne na výkon štátnej služby je zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená

(diagnózaF43.2)aztohodôvodujejbolourčenéobmedzenievýkonuštátnejslužby.Kzmenezdravotnej
klasifikácietedadošloponástupedoštátnejslužby.Uviedla,žezdravotnáspôsobilosťnavýkonslužbyje
súhrnom telesnej a duševnej spôsobilosti na výkon služby (§ 14 ods. 1 písm. d) Zákona č. 73/1998 Z.z.).
Súčasťou posudzovania je teda aj duševná spôsobilosť s tým, že v prieskumnom konaní sa opakovane
zistila adaptačná porucha a napriek tomu sa v tomto konaní nevykonalo psychologické vyšetrenie. Ak

by bol riadne zisťovaný skutočný stav veci, tak by ústredná lekárska posudková komisia aj lekárska
posudková komisia dospeli k záveru o nespôsobilosti žalobkyne na ďalší výkon štátnej služby. Ústredná
lekárska posudková komisia vydala napadnuté rozhodnutie dňa 25.01.2023. Žalobkyňa poukázala na
to, že už dňa 20.01.2023 musel existovať posudok služobného klinického psychológa, ktorý obsahoval
záver o zdravotnej (duševnej) nespôsobilosti žalobkyne. Tento posudok mal byť súčasťou prieskumného
konania a na jeho základe mala byť v prieskumnom konaní vyslovená nespôsobilosť žalobkyne na

ďalší výkon štátnej služby. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 223 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z.
a uviedla, že mala byť zaradená do zálohy a mohla požiadať o posúdenie zdravotného stavu pre účely
sociálneho zabezpečenia (špecializovaným pracoviskom). Vzhľadom na nezistenie skutočného stavu
veci a opomenutie dôkazov došlo k nesprávnemu záveru prieskumného konania. Konanie a napadnuté
rozhodnutie vo svojom dôsledku vedie k zásahu do práv žalobkyne – práva požiadať o posúdenie

zdravotného stavu.

3. Vyjadrenie k správnej žalobe predložilo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
(ďalej aj „GR ZVJS“ alebo „žalovaný“). V prvom rade namietlo pasívnu legitimáciu žalovaného
označeného v správnej žalobe ako „Ústredná lekárska komisia Zboru väzenskej a justičnej stráže“. Táto

komisia zriadená internou normou (Rozkaz Ministra spravodlivosti č. 1/2009) je subjektom určeným
na posudzovanie zdravotného stavu, najmä príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, avšak nie
je to samostatný orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorými sú podľa § 2 ods. 1 písm. a)
a b) Zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon č. 4/2001 Z.z.“) generálne riaditeľstvo a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon

trestu odňatia slobody, ústav na výkon odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených
a odsúdených, ktoré jediné v rámci rozsahu svojich zákonom určených kompetencií môžu vystupovať
vo vzťahu k tretím subjektom. Vzhľadom na uvedené GR ZVJS navrhlo, aby správny súd konanie
zastavil. GR ZVJS sa vyjadrilo aj vecne k obsahu správnej žaloby. Uviedlo, že nie je sporné, že
žalobkyni bola stanovená diagnóza – adaptačné poruchy. Žalobkyňa namietala, že uvedená diagnóza

nadväzuje na extrémne stresujúci životný zážitok, jeho spúšťačom mala byť jej nadriadená, bez ktorej
by sa porucha nerozvinula. Tiež poukazovala na to, že hlavnou príčinou, ktorá vyvolala ochorenie,
bolo plnenie si povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, v pracovnom prostredí kreovanom
nadriadenou. ÚLPK prerokovala odvolanie žalobkyne, výrok napadnutého rozhodnutia sa opieral o celý
rad lekárskych nálezov a odborných lekárskych správ, čo je uvedené aj v zápisnici k napadnutému

rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie potvrdilo zdravotnú kvalifikáciu „C“ – schopná výkonu služby
v Zbore väzenskej a justičnej stráže s obmedzeniami (nie manipulácia so zbraňou). Obmedzenie „nie
manipulácia so zbraňou“ vychádza z podstaty psychiatrickej diagnózy F43.2 (Adaptačné poruchy), kedy
je potrebná liečba psychofarmakami, ktoré ovplyvňujú duševné funkcie a bdelosť, čo je neprijateľné pri
manipulácii so zbraňou. ÚLPK preskúmala skutkový stav dostatočne, svoje rozhodnutie a postup pri

rozhodovaní zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu opísala. ÚLPK sa zaoberala všetkými diagnózami
žalobkyne, pričom podrobne preštudovala dostupnú dokumentáciu žalovanej. Pracovisko aj pracovná
pozícia žalobkyne boli opakovane predmetom auditu pracovnej zdravotnej služby Zboru väzenskej
a justičnej stráže, ktorá preverovala možné prítomné rizikové faktory vo vzťahu k práci žalobkyne,
pričom v prípade jej pracovnej pozície identifikovala jediný rizikový faktor – psychickú záťaž súvisiacu

s prácou s odsúdenými, v prostredí, ktoré musí byť neustále pod kontrolu a dohľadom, a zaradila ju do
druhej kategórie prác. Kategória práce č. 2 síce pripúšťa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu
organizmuvsúvislostisexpozícioudanémufaktorupráceapracovnéhoprostredia,alenievznikchoroby
z povolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti GR ZVJS konštatovalo, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané na základe objektívne zisteného skutočného stavu veci a dôvody rozhodnutia boli zreteľne

uvedené.

4. Žalobkyňa v replike vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že
správnemu súdu nič nebráni zmeniť označenie žalovaného (nejde o neodstrániteľnú procesnúpodmienku), ak sa domnieva, že zákon kogentne označuje žalovaného inak (Generálne riaditeľstvo
alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže). Opätovne namietala, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje
žiadne úvahy pri hodnotení konkrétnych dôkazov a použití právnych predpisov.

5. Žalovaný v duplike reagoval na jednotlivé námietky uvedené v replike (námietku nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia, porušenia procesných práv žalobkyne). V súvislosti s chorobou z povolania
konštatoval, že lekárska komisia nevykonáva diagnostické úkony, ktoré sú nevyhnutné na preverenie
skutočností, či je porucha zdravia u posudzovaného príslušníka zboru chorobou z povolania.

Tieto úkony sú realizované zdravotníckymi pracovníkmi s príslušnou odbornosťou (tu napr. klinický
psychológ, psychiater, psychoterapeut, neurológ, pracovný lekár a pod.). V prípade choroby z povolania
diagnostikovanej príslušným špecializovaným pracoviskom klinického pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie, lekárska komisia posudzuje a preveruje, ktoré rizikové faktory pre zdravie zamestnancov
identifikovala pracovná zdravotná služba na príslušnom pracovisku zboru a či táto choroba mohla
vzniknúť na príslušnom pracovisku, vzhľadom na identifikované rizikové faktory pracoviska. Ústredná

lekárska posudková komisia teda neurčuje, či je u príslušníka prítomná choroba z povolania, to určuje
príslušné špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ale určuje,
či diagnostikovaná choroba z povolania má súvislosť s prácou príslušníka na príslušnom pracovisku
zboru. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená, že trpí chorobou z povolania, mala by podstúpiť vyšetrenie na
príslušnom špecializovanom pracovisku. GR ZVJS zdôraznilo, že v záujme dodržiavania mlčanlivosti

a ochrany údajov zo zdravotnej dokumentácie neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené žiadne údaje zo
zdravotnej dokumentácie. K replike GR ZVJS priložilo dokument „Vstupný audit vykonaný v Nemocnici
pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne (jún 2012)“
a dokument „Opakované posúdenie zdravotných rizík na pracovisku zo dňa 30.12.2022“.

6. Správny súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená v stálej štátnej
službe vo funkcii samostatný stravovateľ úseku proviantných činností oddelenia logistiky Nemocnice
pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Na základe podnetu
riaditeľa nemocnice zdravotný stav žalobkyne prerokovala dňa 21.09.2022 LPK II v rámci prieskumného
konania realizovaného podľa § 233 Zákona č. 73/1998 Z.z. so záverom o zdravotnej klasifikácii

„C“. Žalobkyňa prítomná pri prerokovaní podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré dňa
05.10.2022 opätovne prerokovala LPK II (v zmysle § 7 ods. 4 Rozkazu ministra spravodlivosti č. 1/2009),
z prerokovania bola vyhotovená zápisnica. Proti rozhodnutiu LPK II z 05.10.2022 bolo podané odvolanie,
ktoré prerokovala ÚLPK, táto zrušila rozhodnutia LPK II zo dňa 21.09.2022 a 05.10.2022 a vec vrátila
na nové prerokovanie s odôvodnením, že LPK II, ktorá posudzovala prípad žalobkyne, nerozhodovala

v zložení, ktoré určil generálny riaditeľ svojím rozkazom. Po vymenovaní nových členov LPK II bol
zdravotnýstavžalobkyneopätovneprerokovanýdňa14.12.2022aLPKIInazákladeaktuálnejvýpovede
žalobkyne a predloženej zdravotnej dokumentácie (lekárskych správ) rozhodla o zdravotnej klasifikácii
žalobkyne „C“ – spôsobilý na výkon štátnej služby s obmedzeniami – nie manipulácia so zbraňou.
Súčasne bolo konštatované, že ochorenie nie je v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, pretože

nebolo objektívne preukázané, že ochorenie bolo spôsobené výkonom štátnej služby (že žalobkyňou
subjektívne udávané vnímanie a prežívanie pracovných situácii nie je v súlade so zistenými objektívnymi
skutočnosťami).

7. Rozhodnutie o určení zdravotnej spôsobilosti bolo potvrdené odvolacím orgánom (ÚLPK), ktorý sa

po oboznámení s obsahom odvolania a zdravotnou dokumentáciou žalobkyne stotožnil s rozhodnutím
LPK II.

8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo

dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 7 písm. f) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu
osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania,
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych
veciach.10. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.

13. Podľa § 233 ods. 1 až 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, t.j. od 01.01.2023 do 30.06.2023): (1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie
zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť
na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s

výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. (2) Ak je schopnosť policajta na výkon
štátnejslužbyzozdravotnýchdôvodovdlhodobozmenená,určímupríslušnálekárskakomisiazdravotnú
klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby. (3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní
zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného
stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia.

14.Podľa§222ods.1a2Zákonač.73/1998Z.z.:(1)Lekárskaposudkováčinnosťzahŕňaposudzovanie:
a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,
b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,
c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou
takto:
a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,
b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

15. Pokiaľ ide o pasívnu procesnú legitimáciu žalovaného, správny súd s poukazom na ust. § 2 ods. 1
písm. a) a b) zákona č. 4/2001 Z.z., podľa ktorého zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b)
ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených, ako so žalovaným konal s Generálnym

riaditeľstvom ZVJS. Podľa § 222 ods. 4 Zákona č. 73/1998 Z.z. sú orgánmi lekárskej posudkovej činnosti
lekárska komisia a ústredná lekárska komisia (ktoré zriaďuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky), tieto však nie sú samostatnými orgánmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorými sú
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia generálne riaditeľstvo a jednotlivé ústavy a nemocnica pre
obvinených a odsúdených.

16. Správny súd predovšetkým skúmal, či sa v prípade rozhodnutia, ktoré má byť predmetom súdneho
prieskumu, nejedná o rozhodnutie, ktoré podľa § 7 SSP nemá správny súd právomoc preskúmať.
Uvedený nedostatok právomoci je tzv. neodstrániteľnou prekážkou konania.

17. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ÚLPK, ktorá
potvrdila rozhodnutie LPK II, ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“ v zmysle
príslušných ustanovení Zákona č. 73/1998 Z.z. (§ 223 a § 222 ods. 2). LPK II určila zdravotnú klasifikáciu
žalobkyne podľa § 222 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý expressis verbis vyjadruje, že zdravotná
spôsobilosť sa určuje zdravotnou klasifikáciou na základe posúdenia zdravotného stavu. Rozhodnutie

je teda vydané na základe posúdenia zdravotného stavu osoby, pričom aj záver, či ochorenie bolo
alebo nebolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, závisí od posúdenia zdravotného
stavu – príčin zmeny zdravotného stavu. V intenciách § 7 ods. 1 písm. f) SSP nejde ani o rozhodnutie
v sociálnych veciach, pretože sociálnymi vecami sa na účely Správneho súdneho poriadku rozumie
rozhodovanie iných orgánov ako orgánov v prejednávanej veci.

18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia aleboopatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne

z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

19.Neprípustnosťsprávnejžalobyjevtomtoprípadespojenásotázkounegatívnejprávomocisprávneho
súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. f) SSP.

20. Rozhodnutia lekárskych komisií oboch stupňov (LPK II a ÚLPK) sú podľa správneho súdu takými
rozhodnutiami, ktorých vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby
(žalobkyne), pričom tieto rozhodnutia sami o sebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania,
čo vyplýva už len z toho, že žalobkyňa bolo ohodnotená ako spôsobilá na výkon štátnej služby, hoci
s obmedzením (nie manipulácia so zbraňou). Rozhodnutia LPK II a ÚLPK nezakladajú, nemenia, ani
nerušia oprávnenia alebo povinnosti fyzickej osoby v oblasti verejnej správy, ani nimi nemôžu byť

priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby. Takúto povahu má až
prípadné rozhodnutie o skončení služobného pomeru ako to vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2010 sp. zn. 6Sžo/325/2009. V skutkovo obdobnej veci (správnej
žaloby o preskúmanie rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a justičnej
stráže, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie lekárskej posudkovej komisie o určení zdravotnej kvalifikácie

„C“), rozhodol Rozsudkom zo dňa 07.12.2017 vo veci sp. zn. 1S/105/2016 aj Krajský súd v Bratislave
ako správny súd tak, že žalobu odmietol s odôvodnením, že ide o rozhodnutia vylúčené z prieskumu
podľa § 7 ods. 1 písm. f) SSP.

21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie napĺňa svojou povahou znaky rozhodnutia

podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) SSP – dotýka sa práva žalobkyne požiadať o posúdenie
zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia a následne uplatnenia nárokov podľa § 43 ods. 1
písm. c) a ods. 5 písm. a), § 174 Zákona č. 73/1998 Z.z. a Zákona č. 328/2002 Z.z., a to najmä o dávky
nemocenského a výsluhového zabezpečenia, správny súd uvádza, že v zmysle § 223 ods. 3 Zákona
č. 73/1998 Z.z. až v prípade, ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší

výkon štátnej služby, môže požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia
(§ 85 Zákona č. 328/2002 Z.z.) alebo sociálneho poistenia. Pretože v tomto prípade nebola u žalobkyne
zistená nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby (rozhodnutím LPK II bola posúdená ako spôsobilá
na výkon štátnej služby s obmedzením), neprichádza do úvahy postup podľa § 223 ods. 3 Zákona č.
73/1998 Z.z.. Podľa § 85 Zákona č. 328/2002 Z.z. upravujúceho lekársku posudkovú činnosť, lekárskou

posudkovou činnosťou u policajtov je okrem iného: a) kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať
službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť
je dôsledkom okolnosti podľa § 6 ods. 7 a posúdenie súvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom
služby, g) posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného
pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie

po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, h) posúdenie, či sa stal policajt invalidný
v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť
vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona.

22. Na základe všetkých uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu rozhodnutia LPK II

a ÚLPK nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne tak, ako to namietala
v podanej správnej žalobe.

23. Hoci zo spisu vyplýva, že Personálnym rozkazom riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených
a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín zo dňa 20.01.2022 č. 10 bola žalobkyňa prepustená

zo služobného pomeru, je potrebné uviesť, že k prepusteniu došlo podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona
č. 73/1998 Z.z., t.j. z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa nie je príslušník
Zboru väzenskej a justičnej stráže duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, teda nešlo o prepustenie
podľa § 192 ods. 1 písm. b) cit. zákona, t.j. z dôvodu, že žalobkyňa podľa rozhodnutia lekárskej komisie
stratila dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore

alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ju previesť ani preložiť na inú funkciu v
štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jej zdravia. Personálny rozkaz, ktorým bola žalobkyňa
prepustená zo služobného pomeru je samostatným rozhodnutím (vydaným nie na podklade rozhodnutíLPK II a ÚLPK), ktoré je zo svojej povahy preskúmateľné súdom. Obiter dictum správny súd uvádza, že
takéto konanie je na tunajšom správnom súde aj vedené.

24.Preúplnosťsprávnysúduvádza,žerozhodnutiaposudzujúcezdravotnýstavžalobkynemohlibyťlen
podkladompreslužobnéorgány,ktorémohlirozhodnúťoďalšomslužobnomzaradenížalobkynevZbore
väzenskej a justičnej stráže. V tomto prípade však, ako už bolo uvedené, bola žalobkyňa prepustená
zo služobného pomeru na základe samostatného posudku klinického psychológa (posudku vydaného
mimo napadnutého prieskumného konania), ktorý nebol podkladom pre prieskumné konanie.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm.
f) SPP správnu žalobu žalobkyne odmietol ako neprípustnú.

26. Správny súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania v zmysle § 170 písm. a) SSP, pretože správna žaloba bola odmietnutá. Správny súd skúmal, či

možno v zmysle § 171 ods. 1 SSP zavinenie odmietnutia správnej žaloby pričítať žalobkyni (ktorá podala
správnu žalobu proti rozhodnutiu, ktoré správne súdy nepreskúmavajú). Žalobkyňa si bola vedomá
skutočnosti,žesprávnesúdynepreskúmavajúrozhodnutia,ktorýchvydaniezávisívýlučneodposúdenia
zdravotného stavu osôb, z dôvodov uvedených v správnej žalobe však trvala na tom, že rozhodnutie
nie je vylúčené zo súdneho prieskumu. Túto otázku posúdil správny súd (týmto rozhodnutím), pričom

nemožno konštatovať, že žalobkyňa jednoznačne zavinila zastavenie konania, teda nebola naplnená
hypotéza právnej normy § 171 ods. 1 SSP pre to, aby správny súd priznal náhradu trov konania
žalovanému. Súčasne možno doplniť, že zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli trovy konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je

prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v
jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd
v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d)
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná

sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ nemusí byť
v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej
žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.