Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621010487
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7621010487.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. a spol., pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.
júla 2024 v Košiciach, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
22.3.2024, sp. zn. 1T/79/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), c), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému
A. A. C..

Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v rozsahu zrušenia znovu prejednal
a rozhodol.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaných A. B. C. a A.
A. C. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 3Pv 21/19/8810-33
zo dňa 2.9.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 23. septembra 2017 v rámci ústavnej pohotovostnej služby Nemocnice s poliklinikou v D. E. F.,
G. H. X, pri vyšetrení pacientky H. I., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom J. K.X, L. D. E. F., obžalovaný
A. A. C. ako rádiológ nesprávne interpretoval CT vyšetrenie mozgu, ktoré vykonal dňa 23. septembra
2017 na Oddelení rádiodiagnostiky NsP Spišská Nová Ves, nakoľko ho nepopísal správne, pretože v
popise neuviedol vysoko suspektné ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok subarachnoidálneho

krvácania vpravo temporobazálne a následne obžalovaný A. B. C. ako neurológ pri neurologickom
vyšetrení spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia, neposkytol adekvátny manažment zodpovedajúci
závažnosti zdravotného stavu nebohej a stanovil nesprávny diagnostický záver, pretože aj napriek
vysokému podozreniu na subarachnoidálne krvácanie nezrealizoval ďalšie vyšetrenia, ktorými mohol
byť odhalený okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a ktorými by boli vylúčené
najzávažnejšie príčiny náhle vzniknutej bolesti hlavy u poškodenej, v dôsledku čoho dňa 26. septembra

2017 bola poškodená H. I. prijatá na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice s
Poliklinikou v Spišskej Novej Vsi s rozsiahlym zakrvácaním v pravej polovici mozgu s opuchom a
útlakom ľavej časti mozgu, následne bola preložená na I. Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny
Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach s neodkladnou neurochirurgickou intervenciou,
kde aj napriek realizovaným lekárskym výkonom, vyťaženej antidémovej liečbe, cerebroprotektívnemu
režimu u poškodenej pretrvávalo hlboké bezvedomie s vyhasnutím mozgových funkcií a reflexov, čo dňa

29. septembra 2017 spôsobilo mozgovú smrť s príčinou úmrtia podľa pitevného protokolu ťažký opuch
mozgu v dôsledku vnútromozgového krvácania do pravej časti mozgu pri ruptúre aneuryzmy a. cereberimédiavpravo,napodklade chronickýchdegeneratívnychzmiencievnejsteny,čímtaktoobžalovaníA.A.
C.aA.B.C.porušili§4 ods.3zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichs
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti z dôvodu ich oneskoreného postupu a stanovenia nesprávnej diagnózy nebolo možné u
poškodenej zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu, pri realizácii ktorej by u menovanej existovala významne
vyššia pravdepodobnosť prežitia,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods.3 Tr. por. odkázal poškodených M. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. X, mal. N. I., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. X, mal. A. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. X a mal. H. I., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom J. X, všetci maloletí zastúpení zákonným zástupcom M. I., nar. XX.X.XXXX s nárokmi na
náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí
s okresným súdom, ktorý nevyhodnotil dôkazy vykonané v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred
súdom správne, v súlade so zásadou obsiahnutou v § 2 ods. 12 Tr. por. Poukázal hlavne na závery
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj na závery znaleckého posudku I.,
že výsledok CT vyšetrenia mozgu vykonaného u poškodenej uzavretý A. A. C. ako „CT nález v norme“

nebol správny. Taktiež, že zo strany obžalovaného A. B. C. nebol poskytnutý adekvátny manažment
zodpovedajúci jej zdravotnému stavu a nebola jej poskytnutá adekvátna liečba. Je toho názoru, že
závery znalcov O. I. A. P. D. (I.) sú logickejšie ako závery znalcov A. J. A. a A. A. D.. Výpovede svedkov
A. F. Q. a A. A. R., S. je potrebné posudzovať vzhľadom na ich pomer k obžalovanému A. B. C. z dôvodu
ich kolegiálneho vzťahu. V dôsledku pochybení navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný A. B. C. sa prostredníctvom obhajkyne vyjadril k dôvodom odvolania prokurátora, v ktorom
sa rozpísal a poukázal na závažné pochybenia v znaleckom posudku forensic.sk., ktorého závery boli
v priebehu konania pred súdom prvého stupňa buď celkom vyvrátené alebo zásadne spochybnené do

takej mieri, že ich nie je možné považovať za relevantné. Poukázal na tú skutočnosť, že poškodená
mávala v minulosti bolesti hlavy, bežne užívala lieky – analgetiká. V rámci odobratia anamnestických
údajov ako prvotnej fázy neurologického vyšetrenia nedisponoval a nemohol disponovať zdravotnou
dokumentáciou pacientky, pretože poškodená pacientka mu nepriniesla lekársku správu z vyšetrenia
u svojej obvodnej lekárky, ani lekársku správu z vyšetrenia na LSPP. Pri odobratí anamnestických údajov

bol odkázaný na údaje poskytnuté poškodenou pacientkou. Nestotožňuje sa so záverom znaleckého
posudku forensic.sk o novej a náhle vzniknutej bolesti hlavy poškodenej, lebo takýto záver je možné
vysloviť na základe spätného štúdia zdravotnej dokumentácie poškodenej, ktorú forensic.sk vykonal,
nie však z hľadiska poznatkov službukonajúceho neurológa. Práve uvedená skutočnosť je najväčším
nedostatkom znaleckého posudku I.. D., keďže tento posudzuje stav pacientky ex post porovnaním

anamnestických údajov mu poskytnutých pacientkou, s informáciami získanými zo spätného štúdia
komplexnej zdravotnej dokumentácie pacientky. Za základ svojho posudzovania teda nezobrali stav,
ktorýprenehoexistovalvčaseavmiestevykonaniapredmetnéhovyšetrenia,alestav(sumuinformácií),
ktorý k dispozícii nemal, a ani objektívne nemohol mať. V ďalšom podrobne poukazuje na postup
a jednotlivé vyšetrenia, ktoré vykonal, na závery týchto vyšetrení, ako aj na jeho postup, že i napriek

neprítomnosti novej, resp. náhle vzniknutej bolesti hlavy odoslal poškodenú na natívne CT vyšetrenie
mozgu. Keďže aj CT mozgu bolo negatívne, poškodenej predpísal liečbu, ktorá jej ihneď zabrala a poučil
ju, že v prípade akéhokoľvek zhoršenia zdravotného stavu sa má dostaviť do nemocnice. Dal do
pozornosti znalecké posudky A. J. A. a A. A. D., ako aj svedecké výpovede A. A. R., S. a A. F. Q.,
ktoré jednoznačne potvrdzujú správnosť jeho postupu a vylučujú vznik príčinnej súvislosti medzi jeho

konaním a smrťou poškodenej. Navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti

dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutkového stavu veci a zákonné a logické

vyhodnotenie získaných dôkazov. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd pôvodne
rozhodolrozsudkomzodňa7.10.2022,sp.zn.1T/79/2021,ktorýmuznalobžalovanýchA.B.C.aA.A.C.
za vinných z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v citovanom rozsudku, za čo obžalovanému A. B.
C. uložil podľa § 149 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa §

50 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a obžalovanému A. A. C. uložil podľa § 149
ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,
ktorého výkon mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil
skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a podľa § 288 ods.1 Tr. por. odkázal poškodených M. I., mal. N. I.,
mal. A. I. a mal. H. I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Odvolací súd uznesením sp. zn.

4To/5/2023 zo dňa 27.4.2023 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a následne
vo veci rozhodol.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Ku skutku
uviedol, že dňa 23.9.2017 vykonával službu ako službukonajúci lekár neurológ v nemocnici v D. E. F. a
bol privolaný na urgentný príjem za účelom vyšetrenia pacientky pani I. pre bolesti hlavy. Pacientka prišla
do nemocnice v doprovode príbuznej osoby, a to osobným motorovým vozidlom a nebola privezená

posádkou RZP, resp. RLP. Pacientka bola na vyšetrenie odoslaná z lekárskej služby prvej pomoci.
Na vyšetrovňu došla samostatne, bez doprovodu druhej osoby a bez nutnosti podpory pomoci pri
chôdzi. Pri prvom kontakte s pacientkou, a ani pri vyšetrení nespozoroval žiadne príznaky verbalizácie,
slovnej proklamácie bolesti, ani mimické gestá, t. j. pacientka sa tvárila pokojne, negestikulovala, že
by mala nejaké bolesti, nestonala, neprejavovala žiadne citoslovcia, celý proces od prvého kontaktu

bol pokojný, príjemný, pacientka nevyhľadávala nejakú úľavovú polohu. Na vyšetrenie prišla pacientka
bez zdravotnej dokumentácie, to znamenalo, že nemal k dispozícii vôbec zdravotnú kartu, zdravotný
záznam a nevedel aké vyšetrenia pacientka v minulosti absolvovala, t. j. nejaké chirurgické, resp.
neurologické vyšetrenie, taktiež nemal k dispozícií lístok z LSPP a pacientka mu povedala, že lístok
má príbuzný. Na začiatku vyšetrenia zisťoval anamnestické údaje o pacientke, ktorá mu uviedla, že

prišla na vyšetrenie pre bolesti hlavy, ktoré má približne týždeň, posledné dva dni mali byť mierne
zvýraznené, neudávala že ide o novovzniknuté bolesti hlavy, pretože aj v anamnéze uviedol, že v
minulosti pacientka už mávala bolestí hlavy, ktoré zvládala užitím bežne dostupných voľno predajných
liekov. Pacientka mala bolesť hlavy iba miernu, užila za posledné dva dni iba 2 tablety, ktoré uviedol v
správe, a to Novalgin a Quarelin, kedy bolesť hlavy prechodne odznela. Pacientka udávala vegetatívne

príznaky, čo znamenalo, že mala pocit na zvracanie a jedenkrát zvracala, čo odznelo a bola mierne
svetloplachá. Pacientka počas celého vyšetrenia bola pokojná a bolesť hlavy bola miernej intenzity. Tieto
bolesti hlavy neboli viazané náhlym vznikom, neboli viazané na nejakú fyzickú aktivitu, resp. sexuálnu
aktivitu alebo defekáciu a už pri týchto anamnestických údajoch zvažoval organické poškodenie mozgu,
kde patrí SAK, ktoré je typické náhlym začiatkom prudkou neznesiteľnou bolesťou hlavy, postupne

sa šíriacou viazanou na často fyzickú aktivitu, alebo sexuálnu aktivitu mladých pacientov, defekáciu,
zvýšenie vnútroočného tlaku a podobne. V prípade pacientky nešlo o novú kvalitu bolesti, pretože v
tomto prípade nemal k dispozícii žiadne zdravotné záznamy a pacientka povedala, že mala bolesti
hlavy v minulosti a bola liečená tak isto, že táto bolesť hlavy sa nijako nelíši od tých bolestí, ktoré
mala v minulosti, len s tým, že posledné dva dni boli akcentované. Pri odoberaní anamnestických

údajov uvažoval nad SAK alebo iným organickým poškodením mozgu, ako sú napr. nádory, metastázy a
podobne. Pacientka bola počas prítomnosti bolesti hlavy počas týždňa afebrilná, t. j. bez teploty, nemala
poruchy zraku, sfinkterové poruchy alebo nejaké zatŕpnutia končatín, slabosť, čo sa môže prejavovať
pri organickom poškodení mozgu. Pacientka pri vyšetrení udávala dlho pretrvávajúce mierne bolestikrčnej chrbtice s vyžarovaním do záhlavia, ktoré mala už dlhodobejšie. Po zozbieraní týchto údajov
zameral klinické vyšetrenie aj na organické poškodenie mozgu, pretože anamnestické údaje neviedli
k tomu, aby suponoval (predpokladal) už nejaké organické poškodenie, zameral sa na to v klinickom

vyšetrení. Pri príznakoch tzv. meningeálneho dráždenia, ide o to, že pri SAK dochádza k podráždeniu
mozgových obalov a k tzv. príznaku šije, príznaku Brudzinského alebo Laséquov príznak, ktoré uviedol
v klinickom náleze ako negatívne a vyšetril ich. Pri príznaku šije pacient je v leží a nedokáže dať hlavu
smerom na hrudnú kosť, pretože mozgový obal, ten mening je stiahnutý. Pri príznaku Brudzinského
leží pacient na chrbte a dávajú mu šiju do predklonu a pokrčí dráždené nervové obaly, ktoré až dole

vlastne obaľujú miechu až do úrovne driekovej chrbtice, stavcov L1 a L2. Pri Laséquovom príznaku,
pacient leží na podložke na chrbte, dvíhajú sa vyrovnané extendované (natiahnuté končatiny v kĺbe)
dolné končatiny v nejakom uhle - 40 - 50 stupňov, ak má pacient bolesti v tejto oblasti, sú to meningy
dráždenéaprejavujesatovýstrelombolestísmeromdozáhlavia,bolesťamihlavy.Tietoklinicképríznaky
boli jasne evidované a sú zaznamenané v objektívnom vyšetrení za účelom vylúčenia organického
poškodenia, kde už zvažoval aj možný SAK a iné okolnosti. V ďalšom klinickom vyšetrení sa zameral

aj na lateralizáciu, t. z. či pacient nemá ochrnutú hornú alebo dolnú končatinu, pocity zatŕpnutia, a
tiež zvažoval poruchy okolo motoriky, všetky tieto príznaky boli negatívne. V poslednej časti klinického
vyšetrenia sa venoval vyšetreniu krčnej chrbtice, nakoľko pacientka udávala obmedzenú hybnosť. V
tejto časti skúšal pohyby lateroflexie, t. z. úkony do bokov, ktoré boli mierne obmedzené, tiež bolo
stuhnuté svalstvo okolo ramien a svaly okolo krčnej chrbtice. Tento stav vyhodnotil ako cervikokraniálny

syndróm (ďalej CC syndróm), ktorý je bežný syndróm u populácie, aj u mladých ľudí, ale nesúvisí s
príznakmi meningeálneho dráždenia a s vyšetrením týchto príznakov, a je to vyšetrenie krčnej chrbtice.
Po tomto vyšetrení dospel k záveru, že obidva tieto anamnestické a klinické údaje boli negatívne.
Napriektomupoučilpacientku,žezvolilmožnosťrealizovaťvyšetrenienatívneatoCTvyšetreniemozgu.
Ďalej uviedol, že pri bežnom postupe na ambulancii, na klinike sa pri takýchto anamnestických údajov

nesvedčiacich pre SAK a tak isto negatívnom klinickom náleze bežne nerealizuje CT vyšetrenie mozgu
a nie je to štandardný postup, pretože pacientovi sa bežne dá analgetická liečba a ide domov. Následne
pacientku poslal na CT vyšetrenie mozgu, poučil ju, dal jej žiadanku, kde uviedol jej anamnestické údaje,
uviedol objektívny nález, že teda pacientka je negatívna, amingeálna, nelaratizovaná a do otázky pre
rádiológa dal vylúčiť organické ložiskové zmeny mozgu, kde patrí aj SAK, čiže aj v tejto entite myslel

na danú možnosť. Pacientka išla na vyšetrenie samostatne aj so žiadankou. Po vyšetrení CT došla a
výsledok dostal v papierovej forme. V tom čase slúžil skúsený rádiológ, ktorý je plne zodpovedný za
prezeranie CT, popis CT a záver CT, a preto jemu nebolo náležité hodnotiť záver CT vyšetrenia, kde
bol nález v medziach normy, a ako aj sám nemal možnosť vzhliadnuť CT snímky. V náleze zo dňa
23.9.2017 uviedol dg: Vaskulárna cefalea s vertebrogénnou komp., t. z., že je tam podiel na bolesti hlavy

v oblasti krčnej chrbtice. Pacientka bola o výsledku jasne upovedomená, vysvetlil jej, že ešte je možnosť
podať miernu analgetickú liečbu, dostala infúziu, Novalgin s Magnéziom, s ktorým postupom viac menej
súhlasila, a keďže potreboval odísť a vydať lieky zo skladu na oddelenie, tak odišiel, infúzia trvá cca. 25
- 30 minút. Pacientka následne osobne za ním došla na oddelenie, povedala, že je bez ťažkosti, bola
spokojná a spolu odišli na urgentný príjem, kde zhodnotil všetky vyšetrenia, naordinoval jej ešte liečbu

Quarelin pri bežnej bolesti hlavy a Cinie pri migrenóznej bolesti hlavy. Pacientka plne upovedomená
o možnostiach a nutnosti ďalšieho neurologického vyšetrenia v prípade zopakovania sa bolesti hlavy,
svojím podpisom potvrdila tento súhlas a bola v podstate odoslaná do ambulantnej starostlivosti.

Ďalej v rámci svojej výpovedi sa obžalovaný nestotožnil so závermi znaleckého ústavu, pretože podľa

neho nešlo o náhle vzniknutú bolesť hlavy a ostal pri svojich anamnestických údajov, ktoré v rozhodnom
čase mal, nemal žiadnu inú zdravotnú dokumentáciu, pacientka mu uviedla, že ide o mierne bolesti
hlavy, síce dva dni akcentované, ale nešlo o náhle vzniknutú torpidnú bolesť hlavy viažucu sa na fyzickú
aktivitu, sexuálnu aktivitu a podobne a zameral vyšetrenie na meningeálne príznaky, ktoré sú typické pre
organické poškodenie mozgu. V daný čas a moment pacientka nebola indikovaná na ďalšie vyšetrenie

ako je lumbálna punkcia alebo CT angiografiou, pretože to by museli na ambulancii každého pacienta s
miernou bolesťou hlavy posielať na tieto vyšetrenia a to sa ani nedá v žiadnej praxi, a ani sa to nerobí
nikde, a preto z celej skladačky musí byť jeden varovný signál ako prudká bolesť hlavy, alebo náhle
vzniknutá, ale klinické príznaky, alebo CT nález, a z týchto troch vyšetrení nezískal ani jeden varovný
signál preto, aby indikoval ďalšie vyšetrenie. Napriek tomu urobil aj CT, podal pacientke infúziu a odišla

bez bolesti domov.

Obžalovaný A. B. C. tiež uviedol k záveru znaleckého posudku, ktorý konštatoval, že podľa zdravotnej
dokumentácie bol u pacientky prítomný minimálny jeden objektívny príznak zo šesť stupňovej škály, a tostuhnutosť krčnej chrbtice, čo má kliník zvažovať klinickú diagnózu SAK, že neurológ nemôže napísať
v posudku, z jeho hľadiska pri vyšetrovaní krčnej chrbtice, že ide o stuhnutosť šije, pretože to by každý
pacient, ktorý príde a má obmedzenú hybnosť krčnej chrbtice pri laterflexiach, a tým pádom by bol

meningeálny. Má za to, že stuhnutosť šije nebola, pretože klinické vyšetrenie bolo negatívne. V prípade
pacientky bola redukovaná lateroflexia. K vyšetreniam lumbálnej punkcie a CT angiografiou uviedol, že
lumbálnapunkciasavykonávaibaupacientov,ktorísúhospitalizovaní,pretožeprinejmámaťpacient24
hodinový kľudový režim a jedná sa o invazívne vyšetrenie. CT angiografiou sa robí niekedy ambulantne
aj ústavne. Pri lumbálnej punkcii sa nemusí vôbec odhaliť SAK a CT angiografiou sa nemusí odhaliť

zdroj krvácania. Tiež uviedol, že vyšetrenie pacientky uzavrel s diagnostickým záverom: Vaskulárna
cefalea, čo značí, že bolesť hlavy sa týka ciev, čo je typické pre migrénu, v každej lokalite mozgu môže
nastať nejaká poruchu priesvitu, pretože cievy sa rozťahujú a sťahujú. K záveru v zdravotnom zázname,
kde uviedol u pacientky, že jej svetlo trochu vadí uviedol, že svetloplachosť je častá vyskytujúca sa u
pacientov s vaskulárnou cefaleou a je to jej typický jav, a preto z pohľadu neurológa sa nejedná o nejaký
varovný signál.

Obžalovaný A. A. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Ku skutku
uviedol, že vykonával ústavnú pohotovostnú službu v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, kde pôsobil
ako lekár rádiológ na čiastočný úväzok a nebol kmeňový zamestnanec nemocnice a podieľal sa na
vykonávaní tejto ústavnej pohotovostnej služby niekoľko rokov. Konkrétny deň a konkrétnu službu si

nepamätal, pretože tých služieb bolo veľa - 6 až 7 služieb za každý mesiac, a preto si konkrétny deň
nepamätal, a preto sa vedel vyjadriť iba vo všeobecnosti o okolnostiach, ktoré sa dejú pri takomto
vyšetrení. Ďalej uviedol, že konkrétny prípad, ktorý je predmetom obžaloby, si nepamätá, pretože
neprichádza pri natívnom CT vyšetrení do kontaktu s pacientkou. Vyšetrenie vykonáva rádiológ -
laborant na základe požiadavky buď urologického príjmu alebo neurologickej ambulancie, pacientku

berie do vyšetrovne, vykoná vyšetrenie, naskenujú sa obrázky a jeho povinnosťou je popísať tieto
obrazy. Vychádza z informácií o pacientke zo žiadanky na vyšetrenie a hodnotí tieto nálezy. Konkrétny
nález vyhodnotil tak, že nevyhodnotil to krvácanie, lebo nespĺňalo to kritéria, že by mohol jednoznačne
povedať, že ide o nejaké mozgové krvácanie a tie obrazy, ktoré hodnotil, vlastne nesvedčili pre
jednoznačnú prítomnosť krvácania. Ďalej uviedol, že v popisovanej lokalizácii, ktorá je predmetom

konania, čiže na lebečnej spodine, kde je rozhranie kosti a mozgovomiechový mok, v ktorom vlastne
mozog je obalený, tak takéto artefakty, takéto obrazy, ktoré aj pri tomto CT vyšetrení boli, sú časté a
v prevažnej väčšine sú to artefakty, ktoré pochádzajú z tohto rozhrania kosť a tekutina, aj tento areál,
mu musí povedať, že týchto areálov, keď bolo tam viacej aj na druhej strane, čiže nebolo to jedno
ložisko na tej báze mozgu, ale bolo ich tam viacero, takže nevyhodnotil to ako krvácanie, lebo skutočne

to nemalo charakter krvácania, bolo to ložisko malé aj na ďalšom reze už malo len taký prúžkovitý
charakter a neboli tam ďalšie známky krvácania, teda opuch mozgu, nejaký pretlak okolitých štruktúr,
a keďže si nepamätá konkrétny prípad, nevedel ako jeho myšlienkové pochody prebiehali, ale uviedol,
že nevyhodnotil to ako krvácanie, a ani teraz pod dojmom týchto informácií, ktoré vtedy mal, by to ako
krvácanie nevyhodnotil. Ďalej obžalovaný A. A. C. pri svojom výsluchu uviedol, že pri popise popisuje

všetky odchýlky od nejakej normy, a keď nájde nejaké odchýlky, tie popisuje a nie je jeho povinnosťou
klinikovi doporučovať nejaké ďalšie postupy a klinik vyhodnocuje prípad ako celok, kde zhodnotí všetky
laboratórne a iné vyšetrenia, ale aj zobrazovacie metódy a aj jeho výsledok. K svojmu záveru CT
vyšetrenia uviedol, že ten hovorí, že CT nález je v rámci normy, čiže vlastne nepopísal odchýlku od
normy, a vtedy to vyhodnotil tak, že sú to asi artefakty, ktoré sú na tej báze časté a chýbali tam ďalšie

známky nejaké, hlavne opuch mozgu, a preto to vyhodnotil tak, že je to v norme. K záveru znaleckého
posudku týkajúceho sa zdravotnej dokumentácie z predmetného CT vyšetrenia, kde sa uvádzalo, že v
danom čase bolo interpretovateľné vysoko suspektné podozrivé ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to
okrsok subarachnoidálneho krvácania (ďalej SAK) vpravo, uviedol, že možno to zvažoval aj sám, ale ako
suspektné ložisko krvácania neuzavrel, a preto ani znalci nemohli jednoznačne povedať z týchto snímok,

že sa jedná o krvácanie. K obsahu žiadanky na vyšetrenie CT, kde sa uvádzalo organické ložiskové
zmeny uviedol, že organické ložiskové zmeny, to je všeobecná formulácia a v podstate vyjadruje to, že
treba popísať nejaké zmeny oproti norme, lebo organické ložiskové zmeny môžu byť aj nejaké mozgové
nádory, rôzne chorobné stavy, ktoré v mozgu sú, zahŕňa ten pojem aj organické poškodenie mozgu, nie
je to konkrétne SAK, ale takisto zahŕňa ten pojem aj SAK. K záveru znaleckého posudku týkajúceho

sa porovnávania nálezu s rovnakou lokalitou na druhej strane, kde mal byť zjavný rozdiel uviedol, že
podľa jeho názoru to neboli zrkadlovo rovnaké polovice, že vlastne tá hlava pri tom vyšetrení bola trošku
na obrázku, čo aj vidno, že bola trošku asymetrická, čo ho mohlo trošku zmiasť, že nebola tá symetria
tej hlavy presne na tej podložke, takže jedna strana bola trošku nižšia ako druhá, a tým pádom aj týchartefaktov tam môže byť viac, pri tom asymetrickom položení hlavy, čiže to porovnávanie v tomto prípade
nebolo možné, lebo nebola presne symetricky tá hlava zdokumentovaná, akože odfotená. K výskytu
presakovania krvi, alebo krvácaniu na mieste, ktoré znalecká organizácia označila na CT obrázku

uviedol, že aneuryzmy sa vyskytujú na tomto mieste podstatne menej ako v iných lokalizáciách, čiže aj
toto zohralo svoju úlohu, že vlastne nie je to miesto typické pre výskyt aneuryzmy na cievach mozgu.
Tiež uviedol, že za diagnostický záver je zodpovedný rádiológ a revidovať ho neurológ nemôže, ale má
právo ďalších postupov, pretože je len súčasť celého diagnostického postupu. Nevedel sa vyjadriť, či
neurológ je povinný vzhliadnuť obrázky z CT vyšetrenia. Tiež sa nevedel vyjadriť, prečo nerealizoval

kontrastné CT vyšetrenie, pretože konkrétny prípad si nepamätal ako vtedy rozmýšľal a vyhodnocoval
CT nález. V uvedený deň vykonal prácu na základe pracovnej zmluvy a v rozhodnom čase bol riaditeľom
nemocnice a aj primárom rádiologického oddelenia Nemocnice v Krompachoch.

Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa v stredu 20.9. manželka sťažovala na bolesť
hlavy a zvracala. Na druhý deň ráno vo štvrtok sa opätovne sťažovala na bolesť hlavy a zvracanie už

v noci neuvádzala. V teň deň išla k svojej obvodnej lekárke A. Q.. Po vrátení z práce mu manželka
povedala, že jej lekárka predpísala nejaké lieky a popísala to ako migrénu, a že behom jedného alebo
dvoch dní, keď bude užívať lieky, by mali tie bolesti odznieť. Na jeho dopyt mu uvádzala, že stále ju bolí
hlava, a keď sa jej pýtal, v ktorej oblasti, uvádzala, že vzadu vpravo. V piatok ráno pred odchodom do
práce sa manželky pýtal ako sa cíti, stále sa sťažovala na bolesť hlavy. Po návrate z práce okolo 15 - 16

hod. sa dopytoval manželky ako sa cíti, ktorá mu uviedla, že stále ju bolí hlava, nijako sa to nezlepšovalo,
kolísalo to, chvíľu ju bolela, potom prestala, asi podľa toho, ako užila tie tabletky. V sobotu ráno vstal
ako prvý, manželka ešte ležala, odtiahol žalúzie a povedala mu, aby ich zatiahol, lebo jej vadí svetlo.
Pýtal sa jej, či pociťuje nejakú zmenu, tak povedala, že ju bolí stále hlava, ležala a obed im navarila
babka. Manželka začala menej jesť a obed nejedla, nechutilo jej a popoludní sa rozhodli, že pôjdu na

pohotovosť k lekárovi. K lekárovi s manželkou išiel jeho otec okolo 15 - 16 hod. a vrátili sa ešte v sobotu,
keď sa stmievalo. Keď išla na pohotovosť hlava ju bolela, cítila sa slabá a jednoducho chorá. V tom
čase manželka nedokázala sama sťať a nie ešte chodiť. Po návrate manželka vyzerala oveľa lepšie,
povedala, že ju hlava nebolí a bola spokojnejšia. Povedala mu, že boli na pohotovosti u lekára, ktorý ju
poslal na urgent. Z urgentu ju poslali na neurológiu, kde jej lekár urobil vyšetrenia a robili jej aj CT hlavy.

Lekár jej povedal, že CT je v norme, mala brať infúziu. Teda na hlavu sa nesťažovala, bolo jej dobre,
a preto si ľahli a išli spať. Povedala mu, že jej lekár dal nejaké iné lieky a malo by to ustúpiť. V nedeľu
ráno po prebudení mu povedala, že ju bolí hlava, mali ísť do kostola, išiel sám s deťmi a jej povedal,
aby ostala ležať. V ten deň obed jedla, ale menej, aj vstala a chodila a v nedeľu sa snažila fungovať.
Povedala mu, že v pondelok pôjde k svojej lekárke s papiermi, čo mala z pohotovosti a z urgentu. V

pondelok bol celý deň v práci a deti boli zverené jej matke. Manželka mu volala, kedy príde z práce,
pretože majú návštevu a že sa necíti dobre, že ju bolí hlava a že má také pocity, že nevládze, a že sa cíti
choro. Návšteva, ktorá bola u nich doma, bola poslaná domov a manželka mu povedala, že všeobecná
lekárka ju poslala na druhý deň za nejakým lekárom, ale nevedel uviesť k akému. K tomu už nedošlo,
pretože ráno v utorok sa zobudil v čase o 5:15 hod., nepálil veľké svetlo, iba malú lampičku a na to sa

manželka prebudila, otočila sa a ležala na boku na pravej strane, obrátila sa na chrbát a snažila sa z
ľahu dať do sedu a asi tak medzi ľahom a sedom v pol sede a pol ľahu vykríkla a chytila sa za temeno
s obidvoma rukami a schúlila sa do klbka. Pribehol k nej, že čo sa deje, lebo videl, že nie je niečo v
poriadku, nekomunikovala, nerozprávala, a preto vytočil 112, kde ho operátor inštruoval, že ju má dať
do stabilizovanej polohy a čakali aj s babkou na záchranku. Kým čakali na záchranku manželka s ním

komunikovala len kývaním hlavy, áno, nie. Popisovala, že má bolesť vzadu, a že nemôže rozprávať, a
že ju to bolí a na to ju zobrala záchranka. Lekár zo záchranky mu povedal, že má niečo na hlave, a že ju
berú do nemocnice do Spišskej Novej Vsi. Následne sa dostavil do nemocnice, kde mu lekár povedal, že
jeho manželka má rozsiahle krvácanie do hlavy, a že bude prevezená do Košíc na vyššie pracovisko, že
tam podstúpi nejaké operácie, a že stav je vážny. Bola transportovaná do Košíc sanitkou, kde podstúpila

operáciu. Po operácii dostal informáciu, že je stabilizovaná, a že rozhodujúce budú následne hodiny
a jeden alebo dva dní. Bol v Košiciach v utorok, v stredu a aj vo štvrtok a vždy mu lekári hovorili, že
sa to nezlepšuje, ale skôr zhoršuje. V piatok mu volali, že idú potvrdzovať mozgovú smrť, a že mu
bude volať koordinátor ohľadne darovania orgánov, keďže bola zdravá. V sobotu ráno mu oznámili, že
nastala mozgová smrť. Počas spoločne strávených 10 rokov nemala nejaké vážne zdravotné problémy

a nechodila za žiadnym lekárom ohľadne bolesti hlavy.

Znalec A. A. D., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na hlavnom pojednávaní dňa
24.8.2022 zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 5/2021 a uviedol, že pri vyšetrení pani H. I.obžalovaným A. B. C. dňa 23.9.2017 boli neurológom vylúčené meningeálne prejavy, čo absolútne
nesvedčilo pre nejaké krvácanie subarachnoidálne, a to sú vyšetrenia, ktoré sú zamerané presne na
prejav krvácania, ako prejav dráždenia meningeálnych prejavov. V podstate sa vyšetruje hlava a pokiaľ

dôjde pokrčenie kolien, dvíhajú sa nohy dohora, pacient udáva vtedy bolesti hlavy, tiež je kolekcia
šije, a to sú hlavne prejavy ako meningeálneho dráždenia, keby bolo SAK ako väčšieho rozsahu, tieto
prejavy by boli bolestivé a pohyb šije by bol redukovaný. K meningeálnemu dráždeniu uviedol, že môže
byť nielen prejav SAK, ale môže byť aj prejavom zápalových prejavov, nejakej neuroinfekcie, nie je
to typický príznak SAK a hlavný príznak je to, že tá šija je výrazne bolestivá pri vyšetrovaní týchto

meningeálnych prejavov. K zdravotnému záznamu zo dňa 23.9.2017, ktorý vyhotovil obžalovaný A.
B. C. v časti popisu - mierne redukovaná hybnosť krčnej chrbtice - uviedol, že v danom prípade sa
myslelo v podstate, že je to redukovaná hybnosť krčnej chrbtice do strán, to nemá žiadny súvis s
meningeálnym prejavom, bola bolestivá rotácia do strán a boli stavce krčenej chrbtice na pohyb citlivé
a to nie je prejav meningeálneho dráždenia. Tieto negatívne prejavy nesvedčili absolútne pre SAK.
Znalec tiež uviedol, že v danom prípade, keď vyšli negatívne všetky vyšetrenia, aj meningeálne prejavy

boli negatívne, CT mozgu bol negatívny, nebol dôvod na žiadny ďalší postup a po úľave po infúznej
liečbe, kde pacientka bola spokojná, nebol dôvod na žiadne iné vyšetrenia. Ďalej znalec A. A. D. uviedol,
že z hľadiska odobratých anamnestických údajov obžalovaným A. B. C. dňa 23.9.2017 uviedol, že
pacientka udávala bežnú bolesť hlavy, ktorá trvá dlhšiu dobu, v podstate bolesti odzneli po 2 tabletkách,
nebola to bolesť prudká, nebola to bolesť náhla, nebola to bolesť po nejakej fyzickej námahe, nemala

pocit prasknutia v hlave, takže sa to neberie ako bolesť bežná, v anamnéze boli bolesti popisované
ako migrény. Pri migrénach môže byť bolesť hlavy aj týždeň svojím spôsobom a pacientka nemala
žiadne rizikové faktory na krvácanie, pacientka nefajčila a nemala vysoký krvný tlak. Teda nejedlo sa u
pacientky o novovzniknutú bolesť. Ďalej uviedol, že neurológ nie je povinný prezerať CT vyšetrenie a po
právnej stránke nemôže a nesmie revidovať nález a anamnestické údaje v podstate, čo dala pacientka

a objektívne neurologické vyšetrenie, ktoré bolo negatívne a CT nález, ktorý v podstate bol negatívny,
nesvedčilo v tomto prípade o SAK a nebolo potrebné vykonať ani lumbálnu punkciu, a ani kontrastné
vyšetrenie mozgu. V danom prípade, ak pacientka dostala infúznu liečbu a keby to bolo rozsiahle
krvácanie,takbyinfúznaliečbaunejnezabrala,akeďzabrala,ajnálezanisubjektívneobtiaženesvedčili
o SAK a dňa 23.9.2017 postupoval obžalovaný A. B. C. lege artis. Pacientka po vyšetrení bola poučená

a bola jej doporučená kontrola. V ďalšom uviedol, že aj pri negatívnom CT mozgu je možné, aby bolo
prítomné SAK. V prípade, keď je drobné krvácanie subarachnoidálne do 4 - 5 dní na CT nič nevidno a to
potvrdí jedine lumbálna punkcia. Pri vypracovaní znaleckého posudku nemal zdravotnú dokumentáciu
od obvodného lekára pacientky, ale mal dokumentáciu v podstate zo spisu. Tiež uviedol, že ak niekto
napíše, že CT mozgu je negatívne, tak v tom jednoznačne vylúčil organické poškodenie mozgu a

vaskulárna cefalea sa vyšetruje ultrazvukom ako sa vyšetrujú cievy a na pohotovostnej neurologickej
službe sa to nerobí, robí sa akútne CT. Pri migrénoznych bolestiach hlavy nie je indikácia na žiadne
kontrastné vyšetrenie systému mozgu. Obžalovaný A. B. C. pri vyšetrení dňa 23.9.2017 podľa znalca
nemal zdravotnú dokumentáciu pacientky a mal iba výmenný lístok z pohotovosti. Na otázku, aby sa
vyjadril, čo znamená v správe Nemocnice s poliklinikou v D. E. F. zo dňa 23.9.2017, ktorú vyhotovil

obžalovaný A. B. C. ako jednu zo záverečných diagnóz pani I. - poúrazová chronická bolesť hlavy -
uviedol, že nevie, čo tým lekár myslel, ale je to diagnóza, v podstate sa tak píše poúrazová bolesť hlavy
a k tomu sa nevedel vyjadriť. Tiež uviedol, že keby v danom prípade, nebolo sa stalo a by bol CT
nález inak interpretovaný, a to správne, postup by bol úplne iný v tomto manažmente pacientky. Keďže
lekár bol uvedený do omylu nesprávnym záverom, a keby bol popísaný inak, aj postup by bol úplne

iný a ten stav mohol inač skončiť, mohol, ale aj nemusel. Pacientka pri vyšetrení obžalovaným A. B. C.
nedefinovala bolesť hlavy ako novovzniknutú bolesť a lekár pri pohotovostnom režime je odkázaný na
popisovanie subjektívnych ťažkosti pacientky a v danom prípade objektívne aj subjektívne lekár stanovil
správny nález, bez nejakej chyby.

Znalec A. J. A., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na hlavnom pojednávaní dňa
24.8.2022 zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 2/2021 a uviedol, že vyšetrenie pani H. I.
obžalovaným A. B. C. dňa 23.9.2017 spočívalo v odobratí anamnézy, do čoho patrí osobná anamnéza a
terajšie ochorenie, a potom objektívne vyšetrenie, a z toho vyplývajúce ďalšie vyšetrenia ak je to možné.
Na vyšetrenie pacientka prišla s bolesťami hlavy a bola odoslaná z lekárskej služby prvej pomoci, kde

sa sťažovala na bolesti hlavy. Neurológ odobral anamnézu a v anamnéze pacientka udávala, že mávala
aj bolesti hlavy občas, nervovo ju vyšetril kompletne a precízne a napísal tzv. topický nález, čo málo
kto na pohotovosti napíše. V zdravotnom zázname napísal, že zistil, že tam nie je nič závažného, čo
sa týka klinického obrazu, ložiskového poškodenia mozgu, ale vzhľadom k tomu, že pacientka malabolesti hlavy trvajúce vtedy už 2-3 dní, t.j. od 20. do 23., dal jej spraviť aj CT mozgu, v ktorom vypísal,
že chce posúdiť možné ložiskové zmeny v mozgu. CT mozgu mu prišlo a popis bol taký, aký bol, že
mozog je čistý, tým pádom volil liečbu, pacientka sa mala lepšie a išla domov. Doporučeným bolo, že

pri nezlepšení stavu, alebo pri pretrvávajúcej bolesti hlavy, má vyhľadať zase lekársku pomoc, t.j. bola o
tom poučená. Ďalej uviedol, že je v zdravotnom zázname zo dňa 23.9.2017, že pacientka toho času už
týždeň u nej pretrváva bolesť hlavy a ďalší popísaný stav mohol skutočne svedčiť pre migrénu. V prípade
migrény je to ochorenie - nenormálna reakcia ciev obalov mozgu, a tieto mávajú presne aj vegetatívne
príznaky, aj v podstate to, čo obžalovaný tam napísal, takže vôbec sa nemožno čudovať, že si myslel,

že je to migréna, ale určite bolesť hlavy môže byť aj pri nádore, aj pri iných veciach, ako aj SAK, a to
ho určite viedlo k tomu, že ordinoval vyšetrenie mozgu s otázkou, či je nejaké ložiskové poškodenie
mozgu. K anamnestickej časti zdravotného záznamu zo dňa 23.9.2017 uviedol, že keď pacientka povie,
že mávala bolesť hlavy, mávala bolesť krčnej chrbtice, tak to nie je výslovne novovzniknutá bolesť, to
je len recidíva bývalých bolestí, tak ako migréna má akútny záchvat, ale ten záchvat potom postupuje
u niekoho do 1- 2 dní, takže to sa nedá povedať, že akútna bolesť hlavy, no akútna bola, hoci bola

už trojdňová. Pri klinickom vyšetrení obžalovaný sa zameral aj na meningeálne dráždenie a vyjadril to
dvoma entitami, že šija neoponuje a Laséquov manéver je negatívny. To ukázalo vlastne, že tie meningy
prakticky neboli dráždené. Ďalej uviedol, že obžalovaný A. B. C. postupoval správne, aj keď navrhol
vykonať natívne CT, pretože žiadal o vyšetrenie ložiskových zmien v mozgu, kde mu vyšiel výsledok, že
nič tam nie je. V prípade, ak by bolo popísané ložiskové krvácanie, tak by obžalovaný musel úplne ináč

pristupovať k danej pacientke. Vyšetrením na neurologickej ambulancii neboli zistené žiadne typické
varovné príznaky pre SAK a príznaky, ktoré pacientka mala, nepoukazovali jednoznačne na SAK. V
rámci vyšetrenia bola zisťovaná aj tzv. opozícia šije, kde vyšetrením bolo zistené, že opozícia šije je
negatívna. Z hľadiska postupov, ktoré mal urobiť obžalovaný A. B. C., vzhľadom ku klinickému nálezu a
výsledku röntgenu spravil všetko, nasadil terapiu na bolesť hlavy, a teda nebolo už čo viacej robiť. Ďalej

uviedol, že obžalovaný A. B. C. mal SAK prakticky vylúčené CT vyšetrením mozgu a všetky ostatné
entity, ktoré boli v anamnestickom náleze a klinickom náleze, ho neviedli k tomu, aby musel urobiť
lumbálnu punkciu alebo robiť ďalší nástrek mozgových ciev. Tiež uviedol, že CT vyšetrenie mozgu
bolo natívne, bez nástreku dňa 23.9.2017. Vyšetrenie CT mozgu malo výpovednú hodnotu, alebo to
vyšetrenie bolo špatne popísané. Tá výpovedná hodnota sa postupne znižuje, každý deň sa tá krv

strebáva, takže čím ďalej tým menej je to tam vidieť, ak je tam veľké ložisko tak to vstrebávanie bude
omnoho pomalšie, ak je malé ložisko, tak je o niečo rýchlejšie. Ku krvácaniu SAK uviedol, že pri prasknutí
väčšej cievy pacient ihneď zomiera, pri prasknutí menšej cievy bývajú ložiskové nálezy, bývajú veľké
meningeálne príznaky, pacienti revú, tá hlavu nemôže ísť dopredu, a pri takom presakovaní tam tie
nálezy, môžu byť veľmi bežné. Pri migréne je poškodenie cievnych obalov a môžu sa rozšíriť póry

vlasočníc a aj pri migréne môže presiaknuť do mozgových obalov a do mozgovo mliečneho moku. Takže
v prípade pacientky tá mala bolesti samozrejme, vtedy to ešte neprasklo, prasklo to až vtedy v noci, keď
ráno sa zobudila a spravila nejaký prudší pohyb, teda podľa neho to vtedy prasklo. Ďalej znalec uviedol,
že presakovanie vzniklo toho 20-ho, keď mala mať tie bolesti hlavy pacientka, 23-ho bola na vyšetrení,
tam bol v podstate nález taký ako bol, boli meningy voľné, čiže to preskovanie bolo minimálne, lebo

je ho vidieť na CT, ale potom doma zrejme, v ten posledný deň ako vstávala ráno z postele, vtedy to
prasklo. Zo zdravotného záznamu zo dňa 23.9.2017 vyplýva, že bola poučená o kontrole podľa potreby
po objednaní.

K záverom znaleckej organizácie, ktorá uviedla, že obžalovaný A. B. C. mal vykonať ďalší manažment

pacientky a že bolo potrebné vykonať angiografické vyšetrenie alebo lumbálnu punkciu u pacientky,
k ním sa vyjadril tak, že znalecká organizácia mala zdravotnú kartu. Lekár na pohotovosti vyšetroval
pacientku, ktorá povedala, že mala bolesti hlavy, čo potvrdila aj lekárka A. Q., takže znaleckej organizácii
saľahkopovedalo,keďhľadalvkarteanenašielžiadnezáznamyotom,žepacientkanavštevovalasvoju
lekárku pre bolesti hlavy, keď mu povedala, že máva bolesti hlavy a dokonca hovoril, že aj krk aj chrbtice,

tak potom skutočne spravil všetko to, čo spraviť mohol a pacientka odchádzala v zlepšenom stave. Na
ďalší deň mala pacientka zlepšený stav, čo sa potvrdilo a tiež by sa s ňou dohodol, že má prísť, ak bude
zle. Ďalej uviedol, že angiografické vyšetrenie a lumbálna punkcia sa robia, keď je ložiskový nález, keď
pravá strana je iná ako ľavá, keď je nález na mozgových nervoch jednoznačne, keď sú meningeálne
prejavy, ale sa to nerobí, ak sú všetky ukazovatele negatívne. V prípade, ak by bolo správne popísané

CT, ďalší postup neurológa by bol taký, že by pacientka bola hospitalizovaná a by sa vykonala lumbálna
punkcia, prípadne niekedy stačí aj CT s nástrekom mozgových ciev. Na doplňujúcu otázku, či v prípade,
ak by poškodená prišla na druhý deň po vyšetrení dňa 23.9.2017 a by povedala, že má bolesti hlavy,
aký by bol zvolený ďalší postup, tak znalec uviedol, že určite by ostala ležať v nemocnici. Tiež uviedol,že prejavy, ktoré pacientka mala dňa 23.9.2017 nezodpovedali tomu, aby jej bola aplikovaná lumbálna
punkcia.

Svedok A. F. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 7.11.2023 uviedol, že v čase skutku bol zástupca primára
neurológieaspolusprimáromoddeleniaaobžalovanýmA.B.C.rozoberalicelýprípad.Boloboznámený
so správou vypracovanou obžalovaným A. C. a mal za to, že obžalovaný A. C. postupoval správne v
súlade s medicínskymi poznatkami a správnymi postupmi. Lekár v službe má k dispozícii iba to, čo
mu donesie pacient. K predloženej správe z č. l. 191 uviedol, že v prípade pacientky sa nejednalo o

novovzniknuté bolesti hlavy, pretože v správe sa uvádza, že už v minulosti mala bolesti hlavy bežne. Z
anamnézy vyplynulo, že sa jednalo o bežnú bolesť hlavy. Anamnéza nesvedčila o tom, že sa malo jednať
o SAK, ale na to, aby si bol lekár istý, že sa jedná o SAK, musí pacienta vyšetriť. V rámci klinického
vyšetrenia, ktoré vykonal obžalovaný A. C., tie boli cielené na zistenie meningeálneho syndrómu, ktorý
je marginálnym príznakom pri SAK alebo pri mozgovom krvácaní alebo pri zápalovom ochorení CNS
a tie tri manévre, boli negatívne. Ďalej uviedol, že bol správny postup obžalovaného A. C., keď poslal

pacientku na natívne CT vyšetrenie a jeho výsledok, bol CT nález v norme. Keďže anamnéza, klinické
vyšetrenie a výsledok CT bol v norme, v takomto prípade, nie sú indikované ďalšie vyšetrovacie metódy
ako lumbálna punkcia a CT angiografia. Potvrdil, že CT žiadanka bola vypísaná správne, pretože
organickými ložiskovými zmenami sa myslí mozgový nádor, nedokrvenie a krvácanie. Lekár nie je
oprávnený revidovať závery CT vyšetrenia a obžalovaný A. C. ani nebol povinný vzhliadnuť skeny

CT. V prípade stanovenia diagnózy - Vaskulárna cefalea, sa jedná o migrenózny typ bolesti hlavy a
tejto diagnóze stanovenej A. C. zodpovedajú údaje, ktoré uviedla pacientka, pretože sú typické pre
migrenózne bolesti hlavy. Na základe vyšetrenia A. C. bolo zjavné, že opozícia šije nie je prítomná a
pacientka nemala v uvedenom čase meningeálny syndróm. Obžalovaný A. C. postupoval správne, keď
po anamnéze, klinickom vyšetrení s prihliadnutím na výsledok CT mozgu naordinoval infúznu liečbu.

V jej prípade nebola indikovaná hospitalizácia a bola poučená, že v prípade ťažkostí, má sa dostaviť
na kontrolu. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že obžalovaný A. C. od začiatku svojho vyšetrenia,
od odobratia anamnézy, cez vykonané klinické vyšetrenie a indikované CT zvažoval diagnózu SAK,
ale žiadna časť z týchto troch vyšetrení pre SAK nesvedčila, pretože neboli typické príznaky pre SAK,
avšak obžalovaný A. C. zvažoval SAK, či vyplynulo z jeho klinického neurologického vyšetrenia, kde

sú zaznamenané negatívne skúšky, ktoré vylučujú meningeálny syndróm v tom čase. Tiež uviedol, že
obžalovaný A. C. postupoval v rámci vyšetrenia presne tak ako mal, a teda nepostupoval oneskorene.

Svedok A. A. R., S. na hlavnom pojednávaní dňa 12.1.2024 uviedol, že pracuje ako primár
neurologického oddelenia v nemocnici v Spišskej Novej Vsi od roku 2007. Bol požiadaný riaditeľkou

nemocnice, aby preskúmal postup obžalovaného A. C. u pacientky. Obžalovaný A. C. v deň skutku bol
lekárom v službe a pracoval iba s informáciami, ktoré mu dala pacientka. V rámci posúdenia správy zo
dňa 23.9.2017 v jej anamnestickej časti bolo zistené, že pacientka nemala meningeálny syndróm, a teda
ani podozrenie na SAK. V rámci klinického vyšetrenia - boli vykonané vyšetrenia pomocou napínacích
manévrov, ktoré boli všetky negatívne. V prípade manažmentu bolestí hlavy tak po anamnéze a klinike

sanáslednepacientkaposlalanaCTvyšetrenie,abysavylúčilaSAK,nádoralebonejakálézia.Výsledok
CT nálezu bol v norme, pacientke bola podaná infúzia - roztok Novalginu, Magnézium a bola jej
odporúčaná terapia. Po podanej infúzií sa mala pacientka lepšie, nebol žiaden dôvod na to, aby sa
pokračovalo v nejakom ďalšom vyšetrení. Žiadanka na CT vyšetrenie zo strany obžalovaného A. C.
bola vypísaná správne a neurológ nie je opravený revidovať závery CT. Obžalovaný A. C. správne určil

diagnózu u pacientky ako Vaskulárna cefalea s vertebrogénnou komp. a pacientka bola poučená, že pri
zhoršení zdravotného stavu sa má dostaviť na kontrolu.

Výpoveď svedkyne A. T. Q. bola prečítaná z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že je praktickou
lekárkou pre dospelých a jej pacientkou bola aj H. I.. Pri vyšetrení dňa 21.9.2017 jej pacientka povedala,

že ju bolí polovica hlavy, ale nepamätá si miesto, na ktoré ukazovala, že ju bolí a tiež uviedla, že zvracala,
že mala kŕče v bruchu a tiež trošku svetloplachosť. Uviedla, že zjedla rybaciu pomazánku, a potom
sa začali obtiaže, teda bolesti hlavy. To koľkokrát zvracala neuviedla, u nich v ambulancii nezvracala.
Pacientku vyšetrila, orientačne neurologicky bola v norme, bola bez lateralizácie, bez meningeálneho
dráždenia, brucho bolo v poriadku, bol jej zmeraný tlak, pulz a teplota, pričom namerané hodnoty boli v

norme. Bola jej podaná injekcia Novalgin od bolesti a boli jej predpísané lieky na cefaleu migrenózneho
typu Cinie a Magnézium s tým, že ak by sa jej stav nezlepšoval, aby vyhľadala neurológa. Pacientka pri
podaní injekcie po 20 minútach udávala zlepšenie stavu a následne odišla domov, pričom bola poučená,
že v prípade nezlepšenia zdravotného stavu má vyhľadať neurológiu. Tento zdravotný stav uzavrela akocefaleu migrenózneho typu. Po vyšetrení sa pacientka už neozvala a akurát dňa 25.9.2017 priniesla
pacientka na ambulanciu, kde si prišla pýtať výmenný lístok na rehabilitáciu, ktorú jej odporučili na
neurológii, kde jej stav po vyšetrení bol uzavretý ako cefalea migrenózneho typu. Na neurológii jej bola

odporúčaná tá istá medikamentózna liečba a bola jej odporúčaná rehabilitácia. Dňa 25.9.2017 neprišla s
ňou osobne do kontaktu, nevyšetrovala a bola si po výmenný lístok pri sestričkách. V akom zdravotnom
stave bola, keď prišla pre výmenný lístok, nevedela povedať a nemala vedomosť, aby sa žiadala ku
nej na vyšetrenie. Po vyžiadaní výmenného lístka odišla preč. K veci ešte uviedla, že pacientka bola
dňa 18.9.2017 kompletne vyšetrená na internej ambulancii na predoperačnom vyšetrení, kde neboli

zaznamenané žiadne zdravotné komplikácie alebo obtiaže a mala plánovanú operáciu haluxu. Ďalej z
prečítanej výpovede svedkyne vyplynulo, že H. I. mala sem tam nejakú migrénu, ale to len tak sporadicky
a vždy, keď sa nejaké lieky nasadili, tak to prešlo a nemala nejaké závažné ochorenie. Pacientka ku nej
do ambulancie s migrénami nechodila, ale bola u nej asi dvakrát kvôli migrenóznym ťažkostiam.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala ako znalkyňa A. A. D. poverená za znaleckú organizáciu

forensic.sk z oblasti radiológie, ktorá zotrvala na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracovala. Ďalej
uviedla, že pri CT vyšetrení zo dňa 23.9.2017, ktoré bolo realizované ako natívne, nebolo popísané
SAK u pacientky na pravej strane v oblasti spánkového laloka. Ak je prítomné akútne krvácanie do
priestoru v ktorom je uložený mozog, a to buď priamo do mozgu alebo jeho okolia, tak to krvácanie sa
prejavuje ako miesto, ktoré je oproti ostatným štruktúram svetlejšie ako tie ostatné štruktúry. Okrem toho,

že sa to prejaví takto, tak pri mozgu je možné stranové porovnanie, to znamená, že ak porovnáme dve
rovnaké lokalizácie, tak by mali vyzerať veľmi podobne alebo rovnako, kde v tomto prípade tak nebolo.
Po preskúmaní žiadanky na CT zistila, že je na nej dostatočné množstvo informácií, aby bolo vyšetrenie
vykonané správne. V obrazovej dokumentácii boli interpretovateľné vysoko suspektné ložiskové zmeny
v mozgu, čo znamená, že vysoko suspektné je to, čo tam nepatrí a čo je podozrivé z nejakého

patologického procesu. Sken, ktorý skúmala z CT vyšetrenia, z neho zistila, že ten skelet, ktorý bol
zachytený, je v takmer rovnakej rovine aj na druhej strane a tiež štruktúry pri ňom majú iné denzné
charaktery a je na nich zmena farby štruktúr, ktoré sa hodnotia. Ďalej uviedla, že vyšetrenie CT bolo
vykonané technicky správne a že neurológ môže si prezrieť CT snímok, ale nie je v jeho kompetencii,
ho revidovať ani popisovať. Na doplňujúcu otázku, či na snímke CT vyšetrenia zo dňa 23.9.2017 u

pacientky, bolo jasne viditeľné zakrvácanie uviedla, že označila by ho ako vysoko suspektné z dôvodov
jeho lokalizácie krvácania tak, že bolo v blízkosti skeletu, ktorý produkuje artefakty. Tiež uviedla, že
organické zmeny sú zmeny, ktoré je možné detekovať morfologickým vyšetrením, teda rőntgenom,
magnetickou rezonanciou a CT vyšetrením. Na ďalšiu doplňujúcu otázku, či počas CT vyšetrenia boli
prítomné znaky krvácania, ako je edém, alebo pretlaky okolitých štruktúr uviedla, že nie, nebol tam

edém, ani pretlak, to krvácanie bolo veľmi malé, iniciálne. Ak by boli známky pretlaku, znamenalo
by to, že to ložisko má dostatočne veľký objem, a to by tlačilo na okolité štruktúry, a to by vyvolalo
neurologické príznaky. Ďalej uviedla, že vysoko suspektné ložisko, na ktoré poukázala v znaleckom
posudku, znamená, že je vysoká pravdepodobnosť, že je tam patologický stav a v niektorých prípadoch
to hraničí aj s istotou. Keďže nemala k dispozícii žiadnu dokumentáciu čo sa týka žiadanky a mala len tie

informácie ku klinickému stavu pacientky, ktoré boli známe pred CT vyšetrením, tak vyhodnotila to ako
vysoko suspektnú patológiu. Na dopyt, či sa jednalo o jednoznačné ložisko, uviedla, nie ako 100%, ale
možnotak98%,pretoževysokosuspektnénemápercentuálneohraničeniepresnýmičíslamivmedicíne.
Ďalej uviedla k obrane obžalovaného A. C., že ak pacientka nebola uložená správne symetricky v
prístroji, mohlo to viesť k dezinterpretácii nálezu.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako znalec A. A. C. poverený za znaleckú organizáciu forensic.sk
z odboru neurológia, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval v mene
organizácie. Poukázal, že našli pochybenia v poskytovaní v zdravotnej starostlivosti zo strany neurológa
obžalovaného A. C.. K priebehu vyšetrenia u pacientky uviedol, že bola vyšetrená na neurologickej

ambulancii 23.9.2017 v podvečerných hodinách, kde bola odoslaná z ambulancie LSPP, ktorá ju
vyšetrila asi cca hodinu pred lekárom a bola odoslaná pre bolesti hlavy so začiatkom vzniku od
20.9.2017. Tieto bolestí boli sprevádzané aj ďalšími príznakmi, a to napínaním na vracanie a vracaním.
Pacientka podľa anamnézy netrpela dovtedy na bolesti hlavy, nebola manažovaná, sledovaná v nejakej
špecializovanej ambulancii pre bolesť hlavy. Dokonca 2 dni pred vznikom bolesti hlavy bola vyšetrená

v rámci interného predoperačného vyšetrenia, kde je presne uvedená anamnéza na ktoré trpela, a to
vybočený palec s plánovanou operáciou a znížená funkcia štítnej žľazy, teda jednalo sa o nezávažné
ochorenia neohrozujúce na živote. Dňa 23.9.2017 bola odoslaná na neurologickú ambulanciu v rámci
pohotovostnej služby, kde bola vyšetrená pre tieto bolesti hlavy s už spomenutými príznakmi anovovzniknutú bolesť hlavy. Neurológom - obžalovaným A. C. bola správne neurologicky vyšetrená,
bolo správne indikované CT vyšetrenie hlavy, na ktoré bola odoslaná, a v tomto momente skončilo
správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože neurológom bola po vyšetrení CT odoslaná

domov. Ďalej uviedol, že úlohou neurológa v tejto chvíli bolo vlastne zohľadniť akoby 2 také skutočnosti,
ktoré neboli zohľadnené, a to 1. skutočnosťou je charakteristika bolesti hlavy, s ktorou pacient prišiel,
teda buď nejaká chronická bolesť hlavy alebo akútna bolesť hlavy, ktoré pacienta priviedli a súčasne
či sú k tomu pridružené nejaké ďalšie príznaky. Bolo potrebné zohľadniť bolesť hlavy, či sa nachádza
v bezpečnom priestore. 2. skutočnosť bola to, že neurológ musí zohľadniť čas od kedy vznikla tá

bolesť hlavy, to znamená či naozaj sa jedna o akútnu bolesť hlavy, a to či CT vyšetrenie ktoré je
realizované, má dostatočnú senzitivitu na odlíšenie závažnosti nejakých závažnejších diagnóz, ktoré
môžu byť sprevádzané bolesťou hlavy. Teda postup neurológa mal spočívať ďalej v tom, že pacientka
mala novovzniknuté bolestí hlavy, sprevádzané vracaním, malo byť buď doplnené vyšetrenie, a to
angiografické vyšetrenie alebo mala byť hospitalizovaná za doplnením lumbálnej punkcie. V prípade
pacientkysanejednaloobežnýtypbolestihlavy,bolatonovovzniknutábolesťhlavy,pretoževzdravotnej

dokumentácii sa nenachádza, aby predtým trpela na bolesť hlavy. Pacientka mala prvotné bolesti hlavy
a vznik bolesti pred 2-3 dňami, pred vyšetrením u neurológa.

K záveru znaleckého posudku podaným znalcom A. A. D., ktorý uviedol, že keďže vyšli negatívne všetky
vyšetrenia a CT mozgu, nebol žiadny dôvod, ani po úľave u pacientky po infúznej liečbe, na ďalšie

žiadne vyšetrenie, znalec A. A. C. k tomu uviedol, že s týmto záverom sa dá iba ťažko súhlasiť, pretože
v prípade pacientky sa nejednalo o postihnutia v rámci krčnej chrbtice a bolesti krčnej chrbtice, pretože
naďalej trvá na tom, že sa jednako o novovzniknutú bolesť hlavy. Stotožnil sa s tým, že u pacientky neboli
rizikové faktory, ako fajčenie, hypertenzia, pozitívna rodinná anamnéza prvostupňového príbuzenstva.
Tiež uviedol, že nemali k dispozícii absolútne záznam o tom, žeby trpela na bolesti hlavy, ale popísať

ako bežné bolesti hlavy pacienta, ktorý prichádza v priebehu dvoch dní na ošetrenie ku zdravotníckemu
personálu pre bolesti hlavy, ktorými dovtedy netrpel, a preto má za to, že sa jedná stále o novovzniknuté
bolesti hlavy, a preto nemôže ísť o bežnú bolesť hlavy.

K záveru znaleckého posudku, podaným znalcom A. J. A., ktorý uviedol, že obžalovaný A. C. mal SAK

prakticky vylúčené vyšetrením CT mozgu a všetky ostatné entity, ktoré boli anamnestické a v topickom
náleze, teda aj klinický nález ho neviedli k tomu, aby musel robiť lumbálnu punkciu alebo ďalší nástrek
mozgových ciev, k tomu uviedol, že v minulosti sa lumbálna punkcia robila bežne na centrálnom príjme,
a je pravdou, že každému pacientovi sa nedá robiť aj zobrazovacie vyšetrenie, ale rozpor je v tom,
že v tomto prípade nešlo o pacienta, ktorý trpí od pubertálneho obdobia, kedy začínajú migrenózne

bolesti hlavy, bolesťami hlavy, a preto bolo v danom prípade potrebné urobiť selekciu pacientky a urobiť
doplňujúce vyšetrenia a na základe toho ďalším spôsobom ich manažovať. Tiež nesúhlasil so závermi
znalca A. A., že vegetatívna symptomatológia nesmerovala k SAK, pretože smerovala k tomu, čo sa
dialo, nemusí sa vždy jednak iba o SAK v prípade akútnej bolesti hlavy, pretože príčin môže byť viac,
ale je na lekárovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom má postupovať.

K výpovedi svedka A. A. R., S. ktorý uviedol, že po analýze postupu obžalovaného A. C. z pozície
primára neurologického oddelenia zistil, že A. C. postupoval lege artis, pretože bola riadne odobratá
anamnéza, pacientka bola podrobená klinickému vyšetreniu, bolo vykonané aj CT vyšetrenie, a preto z
toho možno vyvodiť, že A. C. postupoval správne, k tomu uviedol, že len tieto vyšetrenia skončili vo fáze,

kedy nemali skončiť a malo sa pokračovať ďalej v zisťovaní, prečo sa objavila novovzniknutá bolesť
hlavy. Poverená osoba ďalej uviedla, že dá sa so svedkom súhlasiť, že anamnéza, fyzikálne vyšetrenie,
indikácia prvotného CT vyšetrenia bola správna, možno by sa tu dalo aj zvažovať, že keďže pozná sa
senzitivita CT - 3 dni od vzniku bolesti hlavy, mohla sa indikovať už pri vstupe CT + CT angiografia,
nemalo sa to skončiť vo fáze po popise CT, ktorý v tej chvíli bol popísaný ako normálny, úplne by sa inak

pokračovalo, kebyže je popísaný správne. Na dopyt, aby uviedol, čo sa dialo po vyšetrení 23.9.2017
do 26.9.2017 s pacientkou a s jej zdravotným stavom, a aký to malo vývoj uviedol, že z dokumentácie
vyplýva, že pacientka 25.9.2017 prišla do všeobecnej ambulancie lekára, kde prišla po výmenný lístok
na rehabilitačné vyšetrenia a bol jej vystavený recept na Quarelin a Magnerot. Ďalší záznam je zo dňa
26.9.2017, teda tri dni od vyšetrenia A. C., kedy bola privezená v ranných hodinách do nemocnice už s

poruchou vedomia. Teda to, čo sa malo diať u pacientky po prepustení dňa 23.9.2017 do 26.9.2017 do
ranných hodín, možno sa len domnievať. Na záver uviedol, že nemal vedomosť o tom, či obžalovaný A.
C. mal kompletnú zdravotnú dokumentáciu, keď vyšetroval poškodenú.ZfotokópieoznámeniavýsledkuprešetreniapodnetuÚradompredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou
zo dňa 25.10.2018 z č. l. 2 až 3 vyplynulo, že úrad na základe podnetu M. I. prešetroval poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá pani H. I. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a. s. v období od 21.9.2017 do 29.9.2017. Z jeho obsahu
vyplynulo, že v rámci dohľadu bol úradom prehodnotený obrazový záznam CT vyšetrenia mozgu zo
dňa 23.9.2017, ktoré nebolo rádiológom správne popísané, pretože už pri tomto vyšetrení boli prítomné
jednoznačné znaky svedčiace pre zakrvácanie v oblasti a. cerebri media vpravo, a teda rádiologická
zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. V kontexte zdokumentovaných anamnestických

údajov nesprávne aj indikujúci neurológ, ktorý v rámci diagnostického procesu nevyslovil podozrenie
na možnosť prítomnosti SAK a aneuryzmy mozgovej cievy. Pri svojom definitívnom diagnostickom
hodnotení sa spoľahol na negatívny nález CT vyšetrenie mozgu a neindikoval žiadne ďalšie vyšetrovacie
postupy na jednoznačné vylúčenie sekundárnej príčiny bolesti hlavy. Pri SAK môže byť CT mozgu
normálne a vtedy je potrebné, ak sa na túto diagnózu myslí, realizovať ďalšie vyšetrenia, ktoré ju
definitívne vylúčia. Neurologická zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná v dostatočnom rozsahu a

správne.Zistenýminedostatkamiprivýkonedohľaduboli:1.PrivyšetreníH.I.vneurologickejambulancii
NsP Spišská Nová Ves, a.s., dňa 23.9.2017 nebola napriek prítomnosti typických anamnestických
údajov vzniku a charakteru bolesti hlavy, ktoré sú podrobné zdokumentované v písomnom zázname
z vyšetrenia, neurológom v rámci diferenciálnej diagnostiky zvažovaná možnosť prítomnosti SAK.
Spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia mozgu, ktoré nepopisovalo štrukturálne zmeny v parenchýme

mozgu a nález hodnotilo ako negatívny, nebol neurológom stanovený správny diagnostický záver
a 2. CT vyšetrenie mozgu zo dňa 23.9.2017 nebolo rádiológom interpretované správne, pretože
nepopisovalo jednoznačne prítomné znaky svedčiace pre zakrvácanie v oblasti a. cerebri media I.
dx. Záver prešetrenia je, že vyhodnotením informácií získaných dohľadom a prešetrením zdravotnej
dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad u dohliadaného poskytovateľa NsP Spišská Nová Ves, a.s.

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti H. I. porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice zo dňa 19.12.2018
K. C. U. XXX/XXXXX/XXXX, K. D. XXXXX/XXXX/XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2019

vo veci uloženia pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, uložil poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti: E. D. S. D. E. F., J., H. X, XXX XX, D. E. F., IČO: XX XXX XXX pokutu 2.000 eur
za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť
správne. Porušenie bolo zistené dňa 15.10.2018 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím

zdravotnej starostlivosti neb. H. I., nar. XXXX, naposledy bytom XXX XX J. X. Porušenie spočívalo
v tom, že 1. Pri vyšetrení H. I. v neurologickej ambulancii Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová
Ves, a.s., Jánskeho 1, 052 01, Spišská Nová Ves dňa 23.9.2017 nebola, napriek prítomnosti typických
anamnestických údajov vzniku a charakteru bolesti hlavy u H. I., ktoré sú podrobne zdokumentované
v písomnom zázname z vyšetrenia, neurológom v rámci dif. dg. zvažovaná možnosť prítomnosti

intrakraniálneho krvácania. Spoliehajúc sa na záver natívneho CT vyšetrenia mozgu zo dňa 23.9.2017,
ktoré nepopisovalo štrukturálne zmeny v parenchýme mozgu a nález hodnotilo ako negatívny,
nebol neurológom stanovený správny diagnosticky záver a 2. Natívne CT vyšetrenie mozgu zo dňa
23.9.2017 nebolo rádiológom interpretované správne, pretože nepopisovalo jednoznačne prítomné
znaky svedčiace pre parenchýmové zakrvácanie v oblasti a. cerebri media I. dx.

Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., ÚPS neurologická zo dňa 23.9.2017
z č. l. 91 vyplynulo, že bola vyšetrená pacientka H. I., ktorú vyšetril obžalovaný A. B. C.. V správe
sa uvádza, že v min. mávala bolesti hlavy, bežné užila TBI, prešlo, bolesti sporadicky, t. č. už týždeň
pretrvávajúca bolesť hlavy, bola aj nausea, vomitus, bez anam., úrazu, začala najprv vpravo pulzujúca

bolesť, postupne difúzna celej hlavy, posledné 2 dni akcent., užila 1x Novalgin, 1x Quarelin, pomohlo,
vrátila sa, už ďalej nebrala tbl., svetlo trochu vadí, hluk nie, končatiny neoslabli, nezatrpli, sfinktery
int., prehĺta sa dobre, diplopia nie, bolí už dlhšie krčná chrbtica, vyž. z C do záhlavia až na temeno,
v min. dg. n NRA neurogénna tetania. Ďalej v správe sa uvádza, že CT mozgu: Záver: CT nález v
norme, DG: G 44.3. Chronická poúrazová bolesť hlavy, CT popísal A. A. C. 23.9.2017. Objektívny nález:

Pri vedomí, poloha aktívna, orientácia správna, symbolické funkcie v norme, bulby v strede, pohyblivé
všetkými stranami, bez NY, izokória, FR výbavná priama i konsenzuálna, tlak na bulby nebolestivý,
výstupy na V. nebolestivé, mimika správna, jazyk a uvula v strede, axiálne reflexy negatívne, Chvostek
+, citlivosť v tvári v norme, šija voľná, Brudzinski negat., pulzácie karotíd hmatné, HK: sila tonu a hybnosťv norme, rr. C5-8 sym. výb. živé, pyramídové jj., irit. negatívne, pyramídové javy zánikové negatívne,
štipka sym., taxia správna, brušné reflexy sym. výb. DK: sila, tonus a hybnosť v norme, RŠP sym, výb.,
živé, RŠA sym. výb, RMP sym. výb., pyramídové jj. irit. negat. pyramídové zánikové negat., Laségue

negat., extenzia palca sym., Hautant negat., Romberg negat., Untenberger negat., Thomayer 10 cm,
chrbtica,poklopnatŕnenebolestivý,hybnosťvcterminreduk.,miernyspamzusPVSvc.,trapezovbial.t.,
výstupy nn. occipit. mm. algické bilat., axiálny tlak negat., SI v rovnakej výške, palpačné nebolestivé,
citlivosť orientačne v norme, chôdza v norme. Zdravotný záznam je ukončený s dg.: Vaskulárna cefalea
s vertebrogénnou komp., CC sy, amening, nelateraliz., Neurogénna tetania, DG:G44.8. Iný syndróm

bolesti hlavy, bližšie neurčený. Doporučené bolo : podané F1 ú 1 100 ml + Novalgin 5 ml + MgSo 4 10%
1 amp., do th Cinie 50 mg na začiatku migrenóznej bolesti hlavy, Quarelin 2 x 1 tbl. pri bežnej bolesti
hlavy, Magnerot 1 x 1 denne dlhodobo, rep. na kod a28772004, P36605004201, Dr. Horný, NR ko p. p.
po objednaní sa. Súčasne v zdravotnom zázname sa nachádza záznam o poučení v zmysle § 6 zákona
č. 576/2004 Z. z.. Zdravotný záznam vyhotovený dňa 23.9.2017 o 17:58 hod.

Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. zo dňa 23.9.2017 z č. l. 92
vyplynulo, že sa pacientka H. I. podrobila vyšetreniu CT mozgu so zdravotným záznamom: Na axiálnych
a reformačných scanoch pozorovať primeraná SA priestory, gyrifikácia dobre vyznačená. Komorový
systém primeranej veľkosti a tvaru, bez presunu stredových štruktúr. Cisterny primeranej šírky. Zreteľné
ložiskové zmeny v parenchýme mozgu nepozorovať. Skelet bez zreteľných patol. zmien. Záver: CT v

norme. Zdravotný záznam vyhotovený obžalovaným A. A. C. dňa 23.9.2017 o 17:53 hod.

Zo žiadanky o CT vyšetrenie zo dňa 23.9.2017 z č. l. 167 vyplynulo, že ÚPS neurologické Nemocnice s
poliklinikou, a.s. žiadalo o CT vyšetrenie pani H. I., kde mal byť vyšetrený mozog s popisom a otázka,
ktorá mala byť zodpovedaná - organ. lož. zmeny pri klinickej diagnóze G44.8 - iný syndróm bolesti,

bližšie neurčený.

Na základe vyššie uvedených dôkazov, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené
v celom spisovom materiáli dospel okresný súd k záveru, že konanie obžalovaných A. B. C. a A. A. C.
nie je možné hodnotiť ako trestný čin, preto ich zo skutku obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b)

Tr. por. oslobodil.

Odvolací súd konštatuje, že objektívnym spôsobom bolo zistené, že dňa 23.9.2017 v rámci ústavnej
pohotovostnej služby NsP v Spišskej Novej Vsi bola vyšetrená pacientka – poškodená H. I.. Obžalovaný
A. A. C. na základe žiadanky obžalovaného A. B. C. vykonal CT vyšetrenie mozgu s negatívnym

nálezom, v ktorom neboli popísané suspektné ložiskové zmeny, a to okrsok subarachnoidálneho
krvácania vpravo temporobazálne. Obžalovaný A. B. C. ako slúžiaci neurológ vykonal podrobné
vyšetrenie poškodenej, zistil anamnézu od poškodenej a s poukazom aj na negatívny CT nález poskytol
poškodenej ošetrenie, určil liečbu, a keďže došlo aj k markantnému zlepšeniu zdravotného stavu
poškodenej, bola poslaná domov a poučená s tým, že v prípade akéhokoľvek zhoršenia zdravotného

stavu má prísť do nemocnice. Ďalej bolo jednoznačne zistené, že poškodená navštívila svoju lekárku A.
T. Q. dňa 21.9.2017, kedy jej oznámila, že ju bolí hlava, uviedla, že zvracala, mala kŕče v bruchu, bola
trošku svetloplachá a uviedla, že zjedla rybaciu pomazánku, po zjedení ktorej nastali predmetné obtiaže.
Bola vyšetrená, orientačne neurologicky nález bol v norme, bez lateralizácie, bez meningeálneho
dráždenia, brucho bolo v poriadku, taktiež tlak, pulz a teplota boli v norme. Bola jej podaná injekcia

Novalgin a boli jej predpísané lieky na cefaleu migrenózneho typu Cinie a Magnézium s tým, že ak by
sa jej stav nezlepšoval, aby vyhľadala neurológa. Po podaní injekcie sa jej stav zlepšil. Po vyšetrení
sa poškodená viac neozvala, ale dňa 25.9.2017 prišla na ambulanciu pýtať si výmenný lístok na
rehabilitáciu, ktorú jej odporučili na neurológii. Po vyžiadaní výmenného lístka odišla preč. Objektívne
bolo ďalej zistené, že pacientka bola dňa 18.9.2017 kompletne vyšetrená na internej ambulancii v rámci

predoperačného vyšetrenia, kde neboli zaznamenané žiadne zdravotné komplikácie. Ďalej bolo zistené
výpoveďou svedka M. I. – manžela poškodenej o objektivite, ktorej odvolací súd pochybnosti nemal, že
už dňa 20.9.2017 sa manželka sťažovala na bolesť hlavy a 21.9.2017 bola u svojej obvodnej lekárky.
Keďže aj na druhý deň ju pobolievala hlava, odišla na ďalší deň na pohotovosť. Po návrate vyzerala
oveľa lepšie a tvrdila, že ju hlava nebolí a bola spokojná. Popísala mu, že lekár ju poslal na urgent na

neurológiu a robili jej aj CT hlavy, dostala infúziu. Keďže hlava ju už nebolela, cítila sa dobre, ľahli si
spať. Na druhý deň, t.j. v nedeľu 24.9.2017 mu opäť oznámila, že ju bolí hlava. Nešla ani do kostola
a snažila sa ďalej fungovať. Dňa 25.9.2017 mala ísť opäť k svojej lekárke s nejakými papiermi. Na ďalší
deň ráno, t.j. 26.9.2017 sa manželka snažila z ľahu na posteli dostať do sedu a vtedy vykríkla a chytila saza temeno s obidvomi rukami, schúlila sa do klbka, na čo on vytočil rýchlu zdravotnú službu a následne
pre manželku prišla sanitka, ktorá ju odviezla do nemocnice.

Je potrebné uviesť, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech
obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a uvážlivo
vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

V rámci podrobného dokazovania vykonaného pred okresným súdom bolo zistené, že v neprospech

obžalovanýchsvedčiazáveryznaleckejorganizácieI.zoblastiradiológieakoajneurológie,akoajspráva
arozhodnutieÚradupredohľadnazdravotnoustarostlivosťou.Vprospechobžalovanýchsvedčiazávery
znaleckých posudkov A. J. A. a A. A. D., výpovede svedkov A. F. Q., A. T. Q., A. A. R., S., aj svedka
M. I., ako i listinné dôkazy.

Podľa § 149 ods.1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na

tri roky.

Podľa § 149 ods.2 Tr. zák. odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 16 Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ
síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane. Nevedomá

nedbanlivosť nezahŕňa vedomosť páchateľa, avšak páchateľ vedieť mal a mohol, že svojím konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Táto povinnosť, resp. možnosť
vedomosti je súčasne podmienená okolnosťami prípadu a osobnými pomermi páchateľa.

Vykonaným dokazovaním vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. bolo jednoznačne zistené, že pri svojej

činnosti sa nedopustil nedbanlivostného konania, ktoré by mohlo byť v príčinnej súvislosti so smrťou
poškodenej H. I.. Dostatočne bolo zadokumentované jeho výpoveďou, ako i lekárskymi správami, aké
konkrétne lekárske postupy vykonal (sú v spise), čo na základe nich zistil, aké údaje mu poskytla
samotná poškodená. Celý jeho postup pri vyšetrovaní poškodenej bol lege artis, keď na základe
zistených anamnestických údajov, ako aj záverov vlastného vyšetrenia poškodenú zaslal na natívne CT

vyšetrenie mozgu, ktorého výsledok bol negatívny a následne stanovil záverečnú diagnózu Vaskulárna
cefalea. Poškodenej poskytol infúznu liečbu, po ktorej sa jej uľavilo, predpísal lieky a poučil ju, že
v prípade zhoršenia zdravotného stavu sa má ihneď dostaviť do nemocnice. Celý jeho postup je v súlade
so zabezpečenými listinnými dôkazmi a hlavne závermi znalcov A. J. A. a A. A. D., ako aj výpoveďami
A. F. Q., A. A. R., S., ako i A. T. Q..

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok je dôkaz ako každý iný, ak je zabezpečený zákonným
spôsobom. To, že znalecký ústav forensic.sk vypracoval vo veci posudok, ktorý je v neprospech
obžalovaných ešte neznamená, že má vyššiu vierohodnosť ako znalecké posudky znalcov A. J. A. a A.
A. D.. Je potrebné vyhodnotiť tieto znalecké posudky komplexne. Znalecký posudok organizácie I. vo

vzťahu k obžalovanému A. B. C. (ktorý vypracoval A. A. C.) vôbec nevzal do úvahy skutočnú situáciu
– okolnosti, za ktorých obžalovaný A. B. C. poškodenú vyšetroval, a aké vstupné informácie dostal,
resp. mohol dostať. Obžalovaný A. B. C. totiž mohol disponovať jedine anamnestickými údajmi od
poškodenej, ktorá mu nerozprávala, že jej bolesť hlavy je „novovzniknutá a náhla“, a taktiež mu nedodalažiadne lekárske správy a odporúčania z predchádzajúcich vyšetrení. I napriek tomu ju obžalovaný A.
B. C. poslal na CT vyšetrenie mozgu, s ktorého záverom spojil svoje zistenia a zvolil následný liečebný
postup. Znalecký ústav (A. A. C.) vychádzal totiž z komplexnej zdravotnej dokumentácie a vychádzal

z toho, že túto kompletnú zdravotnú dokumentáciu mal v čase vyšetrenia aj obžalovaný A. B. C.. O tejto
skutočnosti svedčí aj záznam z pojednávania medzi obžalovaným A. B. C. a znalcom A. A. C., kde mu
obžalovaný A. B. C. uvádza, že nemá záznam z LSPP od poškodenej pacientky, že nosná diagnóza,
ktorú stanovil je Vasculárna cefalea, ktorá zahŕňa aj migrénu a nie že sa jedná o cervikokraniálny
syndróm, že jasne definoval v objektívnom náleze vyšetrenie migrálnych príznakov šija, Brudzinský a

Laséquov, pričom šija bola voľná, a z anamnestických údajov od pacientky vedel, že v minulosti mala
bolesti hlavy, čo aj zapísal, na čo znalec A. A. C. odpovedal, že vo veci rozhodne súd v kooperácii s inými
rozhodnutiami, ktorému to je v kompetencií, ale že to je jeho pohľad. Znalec A. A. C. v ďalšom súhlasil,
že poškodená, keď šla 25.9.2017 pre výmenný lístok, mala sa dostaviť do nemocnice na opätovné
vyšetrenie.

Pri hodnotení jednotlivých znaleckých posudkov, čo je právna kategória a je v kompetencií súdu odvolací
súd sa zaoberal podstatou problému a to je, či poškodená utrpela bolesť náhlu a novovzniknutú, lebo
o túto skutočnosť oprel svoje závery znalec A. A. C.. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
poškodená trpela v minulosti intermitentnými bolesťami hlavy, o čom svedčí jej návšteva jej obvodnej
lekárky, taktiež bolo preukázané, že obžalovanému A. B. C. oznámila, že ju bolí hlava a nepovedala

mu, že by sa malo jednať o nejakú novovzniknutú bolesť, eventuálne náhlu. Jednoznačne bolo tiež
preukázané, že poškodená sa neriadila v zmysle poučenia, ktoré jej bolo dané obžalovaným A. B.
C., že v prípade zhoršenia zdravotného stavu sa má ihneď dostaviť do nemocnice, čo bolo zistené
jednoznačne výpoveďou jej manžela M. I., ktorý potvrdil, že už na druhý deň 24.9.2017 ju opätovne
začala pobolievať hlava, pričom 25.9.2017 šla pre výmenný lístok na rehabilitáciu, to znamená, že

sa cítila lepšie a jednoznačne čo konštatuje aj odvolací súd náhla novovzniknutá bolesť postihla
poškodenú dňa 26.9.2017 v skorých ranných hodinách, kedy jej pravdepodobne praskla aneuryzma
a bola odvezená do nemocnice.

Ku znaleckému posudku organizácie I. (A. A. C.) je potrebné uviesť, že organizácia vychádzala z iných

vstupných údajov, ako mal obžalovaný A. B. C., a ani tieto vstupné údaje neboli objektívne vyhodnotené,
keď dospel k záveru, že u poškodenej sa jednalo o náhlu novovzniknutú bolesť, čo nekorešponduje
so žiadnymi dôkazmi zabezpečenými v konaní. Práve opačne objektívne zistené okolnosti ohľadom
vzniknutých bolestí hlavy u poškodenej sú v súlade so závermi znaleckých posudkov A. J. A. a A. A. D.,
ako i výpoveďami svedkov vyššie uvedených a ďalšími listinnými dôkazmi. Takisto v súlade s citovanými

znaleckými posudkami a výsluchmi svedkov bol zobjektivizovaný aj správny postup obžalovaného A.
B. C. pri liečbe poškodenej, naviac keď k jeho zisteniam sa priradil negatívny výsledok CT vyšetrenia.
Znalci a svedkovia jasne prejavili svoj názor, že nebol absolútne dôvod pokračovať v ďalšom vyšetrení
mozgu formou lumbálnej punkcie, resp. ďalším angiografickým vyšetrením.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému A. B.
C., s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Taktiež u obžalovaného A. A. C. došlo na hlavnom pojednávaní k zásadnej zmene a boli zistené nové
vážne okolnosti. Znalkyňa A. A. D. aj keď zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý

vypracovala v mene znaleckej organizácie forensic.sk z odboru radiológia dospela k záveru, že i napriek
zjavnej asymetrii v snímkoch je možné, že poškodená nebola uložená úplne symetricky v prístroji, čo
mohlo viesť k dezinterpretácii predmetného CT nálezu. Dala do pozornosti tiež, že rezy boli pomerne
hrubé a nemali k dispozícii tie úplne tenké rezy, ktoré sa používajú na rekonštrukciu v iných rovinách, ale
táto skutočnosť záleží od prístrojového vybavenia. To, že aké prístrojové vybavenie bolo na predmetnom

pracovisku nemocnice k tomu sa vyjadriť nevedela, lebo staršie prístroje nedisponujú modernejšou
technikou, ktorá sa už v dnešnej dobe používa. Táto novovzniknutá skutočnosť vnáša pochybnosti vo
vzťahu k zavineniu obžalovaného A. A. C. spočívajúceho v nesprávnom vyhodnotení CT snímka, avšak
rozhodnutie okresného súdu o oslobodení A. A. C. na základe novovzniknutej skutočnosti sa v tomto
štádiu trestného konania ešte javí ako predčasné. V tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie

hlavne vo vzťahu k okolnostiam, za akých došlo k vykonaniu CT snímkov, kto v prípade zodpovedá za
to, že poškodená nemala symetricky uloženú hlavu v prístroji, či mohol o tom vedieť obžalovaný A. A.
C., ako i ďalšie podobné skutočnosti, ktoré sa budú javiť ako dôležité.Je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že každý lekár pri určení diagnózy je v určitom riziku, ktoré na
neho číha, ale je potrebné a v danom prípade je úlohou súdu zistiť, či došlo k takému markantnému
zanedbaniu povinnosti zo strany lekára, že to dosahuje trestný čin spôsobený nedbanlivosťou. Aj

formálna nedbanlivosť začína na určitom stupni zlyhávania ľudského faktoru, čo sa dá preukázať
vykonanými dôkazmi, ale niekedy ani vykonané dokazovanie neprinesie jednoznačne svetlo vo veci lebo
oproti postupu lekára stojí individuálne ľudské telo s nepredvídateľnými reakciami a vedomie človeka,
ktoré poskytuje subjektívne informácie o svojom stave, ktoré nie vždy sú presné a na takej úrovni, aby
na ich základe sa dal objektívne zistiť skutočný stav toho ktorého pacienta.

Vo vzťahu k obžalovanému A. A. C. z dôvodu zmeny dôkaznej situácie na hlavnom pojednávaní bude
potrebné vo veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až po vykonaní všetkých dostupných
dôkazov a po ich vyhodnotení samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti vo veci zákonným spôsobom
rozhodnúť, preto odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v rozsahu zrušenia opätovne prejednal a rozhodol.

Keďže u obžalovaného A. B. C. nebolo vykonaným dokazovaním preukázané jeho zavinenie a príčinná
súvislosťjehokonaniasosmrťoupoškodenejH.I.napadnutýrozsudokokresnéhosúduvoslobodzujúcej
časti vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. zostal nezmenený.

Rovnako správny a v súlade so zákonom je aj výrok, ktorým okresný súd poškodených podľa § 288 ods.
3 Tr. por. odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces, a to z dôvodu, že ak súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces,
prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.