Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120370856
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120370856.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO:
53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX, zast. ZEMPLÍN - S, občianske združenie,
Michalovce, Topolianska 2829/174, IČO: 53 360 851, o zaplatenie 3.937,36 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 29Csp/5/2020-269 zo dňa 11.8.2023 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejaj,,súd“)rozsudkomuvedenýmvzáhlavížalobuzamietolažalovanejpriznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia
3.937,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.577,27 € od 23.6.2020 do
zaplateniaanáhradytrovkonania.Skutkovožalobuodôvodniltým,žedňa16.6.2015právnypredchodca
žalobcu (Poštová banka, a.s.) uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 15776011769

(ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 5.000 € a žalovaná sa zaviazala
poskytnutúčiastkuvrátiťspolusúrokmiapoplatkamipodľaZmluvyvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.
Žalovanáúverriadneavčasnesplácala,čímporušilasvojezmluvnépovinnostiavdôsledkuomeškanias
úhradou predpísaných splátok právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na omeškanie s úhradou
splatných splátok a možnosť predčasného zosplatnenia úveru výzvou zo dňa 2.1.2019. Žalovaná
dlžné splátky neuhradila, preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval
oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29.1.2019. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

žalovaná ešte vykonala čiastkové úhrady v celkovej výške 166 €. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania
žaloby tak predstavovala sumu 3.937,36 €, pozostávajúcu z istiny vo výške 3.577,27 €, zmluvného úroku
vo výške 87,85 €, zákonného úroku z omeškania vo výške 254,24 € a poplatkov vo výške 18,00 €.
Právny predchodca žalobcu v priebehu konania postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa zo dňa 26.4.2022.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 8.9.2021, v ktorom žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.699,07 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2020
do zaplatenia, konanie o zaplatenie sumy 446,00 € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Po odvolaní žalovanej voči vyhovujúcemu výroku
rozsudku bol tento rozsudok zrušený vo vyhovujúcom výroku a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšiekonanieuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.2CoCsp/97/2021-169z27.4.2022prepredčasné
a nepreskúmateľné závery súdu prvej inštancie v skutkových okolnostiach prípadu.

4. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie. Na zistený skutkový stav
aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 503 ObZ, § 1 ods. 1, 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), § 7 ods. 1 ZoSÚ, § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ, § 11 ods. 1 písm. a/,
b/, d/ ZoSÚ, § 17 ods. 1, 2 ZoSÚ, § 92 ods. 8 Zákona o bankách, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 4, 5, 9 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 524 ods. 1, 2 OZ, § 525 ods. 1, 2 OZ,

§ 517 ods. 1, 2 OZ, § 565 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V súlade s vyššie uvedenými
ustanoveniami súd prvej inštancie mal za preukázané, že neboli sporné skutočnosti vyplývajúce z
obsahu žaloby a k nej predložených dôkazných listín, a to že právny predchodca žalobcu (Poštová
banka, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 16.6.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1577601769, na
základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 5.000 € a žalovaná sa úver zaviazala splácať v 108
mesačných splátkach po 70 €, so splatnosťou prvej splátky dňa 25.7.2015, s termínom poslednej splátky

dňa 25.6.2024, s RPMN vo výške 10 %, s fixnou úrokovou sadzbou 9,50 % v deň uzavretia zmluvy,
s celkovou čiastkou, ktorú mala žalovaná zaplatiť vo výške 7.430,76 €. Právny predchodca žalobcu
upozornil žalovanú výzvou zo dňa 2.1.2019 na omeškanie s úhradou splatných splátok a možnosť
predčasného zosplatnenia úveru. Žalovaná dlžné splátky neuhradila, preto právny predchodca žalobcu
úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29.1.2019.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.4.2022 právny predchodca žalobcu (postupca)
postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu ako postupníka. Predmetom konania zostalo
zaplatenie sumy 1.699,07 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2020 do zaplatenia.

5. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 8.9.2022, sp. zn. 29Csp/5/2020-202 bolo vyhovené návrhu

žalobcu na zmenu účastníka konania, tak že na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o.

6. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne
legitimovaným subjektom, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa súdu žalovaná bola v

omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.11.2018 vo výške 70 €, pričom do omeškania sa žalovaná
dostala 26.11.2018, najbližšou nasledujúcou splátkou splatnou po uplynutí lehoty troch mesiacov od
omeškania so zaplatením, t.j. po 26.11.2018 bola splátka splatná dňa 25.3.2019 (pretože do splatnosti
splátky splatnej dňa 25.2.2019 ešte neuplynuli tri mesiace). Veriteľ v písomnom podaní zo dňa 2.1.2019
upozornil žalovanú, že ku dňu 2.1.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako

3 mesiace po lehote splatnosti. Mimoriadnu splatnosť úveru veriteľ vyhlásil ku dňu 29.1.2019, avšak
týmtodňomnedošlokuplynutiutrochmesiacovodsplatnostisplátky,preomeškaniektorejsastalsplatný
celý dlh. Súd konštatoval, že požiadanie o úhradu celého zostatku dlhu naraz je možné len po uplynutí 3
mesiacov od splatnosti niektorej neuhradenej splátky, čo však zo strany veriteľa nebolo splnené a týmto
nesplnením zákonnej podmienky nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu. Súd tento spor uzavrel tak, že

na žalobcu nebola pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobou domáha, riadne postúpená, pretože podľa §
17ods.1písm.b/ZoSÚvspojení§92ods.8Zákonaobankáchsavkonkrétnomprípadenepostupovala
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a nebola postupovaná pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože nedošlo k
platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že
žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom
rozsahu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca konštatoval, že pokiaľ súd zamietol podanú žalobu pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, potom poprel svoj vlastný právny záver vyjadrený v

uznesení, č. k. 29Csp/5/2020-202 z 8.9.2022, ktorým pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu (365.bank, a.s.) vstúpil žalobca. Na podporu svojich tvrdení uviedol uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 57/2020 zo dňa 29.9.2021. Ďalej žalobca poukázal na to, že
postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal o zaplatenie celejpohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ.
Žalovaná sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškala (viac ako tri mesiace) s úhradou
dohodnutých mesačných splátok riadne a včas a bola opakovane vyzývaná k úhrade omeškaných

splátokúveru,atookreminýchvýzievajvýzvouzodňa2.1.2019,vktorejbolaupozornenánaoprávnenie
banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia
tejto výzvy. Následne – v súlade s § 565 OZ (za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ)
postupca podaním zo dňa 29.1.2019 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ uplatnil právo na
zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa stal úver splatným

v celom rozsahu. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu, že prvá omeškaná splátka bola splatná dňa
25.11.2018. Predpokladal, že súd vychádzal z nesprávnej tabuľky, a to z dôkazu Aktuálny stav úveru
ku dňu: 31.07.2020. Tento dôkaz obsahoval dve tabuľky, a to Zaplatené splátky a Plán splátok. Tabuľka
Zaplatené splátky predstavovala dátum a výšku úhrady, tak ako boli reálne uhrádzané. Nakoľko išlo o
stav ku dňu 31.7.2020, tak tam boli zahrnuté aj platby, ktoré boli vykonané po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, a to dňa 21.2.2019 vo výške 106 €, dňa 6.5.2020 vo výške 31 € a dňa 22.6.2020 vo výške

29 €, t.j. spolu platby vo výške 166 €. Žalobca trval na tom, že z tejto tabuľky vyplynulo, že žalovaná
neplnila riadne a včas už od počiatku, a teda prvá riadne neuhradená splátka nebola splátka splatná dňa
25.11.2018. V prípade započítavania platieb na najskôr splatné splátky a bez platieb, ktoré boli uhradené
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti by podľa žalobcu prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná
dňa 25.8.2018 (splátka splatná dňa 25.9.2018 bola uhradená len vo výške 28,93 €). Podľa žalobcu

z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním
zo dňa 29.1.2019, tak žalovaná bola v tom čase v omeškaní s plnením dohodnutých splátok po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace a zároveň bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva
podľa § 565 OZ – a preto toto právo postupca uplatnil v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ
a § 92 ods. 8 Zákona o bankách platne.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vydanie uznesenia súdom o zmene účastníka na
strane sporu nekumuluje súčasne aj rozhodnutie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keďže pri zmene
účastníka sporu súd nemá dôvod skúmať aktívnu vecnú legitimáciu. Súd sa začína zaoberať skúmaním
aktívnej vecnej legitimácie až na základe námietky druhej sporovej strany. Žalovaná ďalej citovala §

526 OZ a trvala na tom, že žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Poukázala na
rozhodovaciu prax všeobecných súdov týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie. Podľa žalovanej si
pôvodný veriteľ nesplnil i povinnosť uvedenú v § 17 ods. 4 ZoSÚ, a to že ju písomne neinformoval
o postúpení pohľadávky. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozsudok
prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

10. V odvolacej replike žalobca zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a opäť poukázal na to, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu určeniu omeškaných splátok v čase uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ, nakoľko nesprávne vyložil výpis z úveru - aktuálny stav úveru.

11. V odvolacej duplike žalovaná zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Opäť zdôraznila,
že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v súlade so zákonom; nevyvrátil, že zosplatnenie
úveru bolo neplatné; nepreukázal postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu v súlade so
zákonom; nevyvrátil, že nepochybil pri skúmaní bonity spotrebiteľa podľa § 7 ZoSÚ.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania žalobcu, ktoré bolo
podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom
z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov napadnutý rozsudok a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v posudzovanej veci neboli

preukázané a rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.7.2024 v pojednávacej
miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

14. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane

sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom

jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,
aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv

strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces.

16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov

a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, z vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a keď aj zo zisteného skutkového stavu vyvodil
čiastočne aj nesprávne právne závery, tieto v skutkových okolnostiach prípadu právne závery súdu

o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu neboli spôsobilé ovplyvniť. Okrem toho odvolací súd preskúmajúc
procesný postup súdu prvej inštancie nezistil v procesnom postupe ani žiadnu tzv. inú vadu konania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Podstatou odvolania žalobcu je polemika so spôsobom, ako súd vyhodnotil vyhlásenie

predčasnej splatnosti celého úveru a následne aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Je
nespornou skutočnosťou, že pohľadávka uplatňovaná v konaní voči žalovanej vyplývala zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, preto súd správne aplikoval ustanovenia o predpokladoch postúpenia
pohľadávky z takej zmluvy vyplývajúcich z § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, § 17 ods. 1 ZoSÚ a § 92
ods. 8 Zákona o bankách.

20. Odvolací súd uvádza, že stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle
omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej
neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V
režime § 565 OZ nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej

zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na
ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí
využiť, a je na rozhodnutí veriteľa, pre omeškanie ktorej splátky toto právo využije. V prípade ak sa
veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej zročnej splátky toto právo využije, môže tak urobiť len zasplnenia podmienok uplynutia 3 mesiacov od zročnosti neuhradenej splátky (53 ods. 9 OZ), upozornenia
na možnosť využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred jeho využitím (§ 53 ods. 9 OZ) a zároveň
využitie tohto práva veriteľa do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).

21. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že účinky prejavu vôle doručované adresátovi môžu nastať
len v prípade, ak je v konaní preukázané, že zásielka bola riadne doručovaná na adresu dlžníka.
Nepostačuje len akékoľvek odoslanie zásielky (nepostačujú podacie hárky podané na prepravu), ako
to vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5Cdo/129/2010 a 5Cdo/36/2020, keďže rozhodujúce

je objektívne hľadisko, teda možnosť adresáta reálne sa oboznámiť s obsahom vôle veriteľa, až kedy
môžu nastať právne účinky prejavenej vôle, či už na vyvolanie predčasnej splatnosti celého dlhu alebo
smerujúcej k splneniu zákonných predpokladov výzvy na úhradu dlhu, s ktorým hmotnoprávna úprava
spája oprávnenie veriteľa na jeho zosplatnenie. Žalobca mohol nadobudnúť oprávnenie na vymáhanie
pohľadávky voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 OZ) len v prípade, ak
by predmetom postúpenia bola pohľadávka zo spotrebiteľského úveru po konečnej splatnosti vrátane

účinného zosplatnenia dlhu (§ 17 ZoSÚ), a súčasne, ak by žalovaná bola v omeškaní s plnením dlhu
po dobu dlhšiu ako 90 dní, a to napriek predchádzajúcej písomnej výzve banky, ako to vyžaduje § 92
ods. 8 Zákona o bankách.

22. V prípade, akou je prejednávaná vec, kedy v spotrebiteľských sporoch žalobcom je subjekt, ktorý

odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok, rozhodovacia prax súdov
je ustálená v požiadavke skúmania aktívnej vecnej legitimácie najmä vo vzťahu k dodržaniu § 92
ods. 8 Zákona o bankách, ktorý stanovuje podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky
inému subjektu v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Žalobca do súdneho spisu nedoručil
písomnostipreukazujúcesplnenietýchtopovinností.Žalobcasúdudoručilpodacíhárokzodňa3.1.2019,

čo preukazuje, že toho dňa odoslal na poštovú prepravu zásielku určenú pre žalovanú, no nepreukázal
doručenie tejto písomnosti a teda to, že sa predmetná zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
Odvolací súd dodáva, že až dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces
účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný
a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS

SR 3Cdo/43/2019).

23. Z uvedeného je zrejmé, že neboli splnené právnou úpravou vyžadované podmienky postúpenia ku
dňu predchádzajúcemu účinnosti zmluvy o postúpení (26.4.2022), od ktorej žalobca odvodzoval svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, a teda právo na plnenie voči žalovanej ako jej nový veriteľ. Zároveň súd

uvádza, že z tohto dôvodu sú odvolacie námietky žalobcu, ktoré sa týkajú určenia prvej omeškanej
splátky žalovanej, nedôvodné.

24. Zmluva o postúpení pohľadávky je pre nenaplnenie zákonom stanovených predpokladov podľa
§ 92 ods. 8 OZ neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ, § 525 OZ), tento záver zodpovedá už

ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (porovnaj napr. 1Cdo/147/2017, 7Cdo/26/2017).
Judikatórnej praxi najvyšších súdnych autorít zodpovedá tiež procesný postup súdu a z neho vyvodené
hmotnoprávne následky vyplývajúce z jeho povinnosti aj bez námietok prihliadať na neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok osobitne v konaní s ochranou slabšej strany sporu, kedy dôkazné bremeno
preukázaniasplneniapodmienokpodľa§92ods.8Zákonaobankáchzaťažujeveriteľa,atoajvprípade,

ak spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (NS SR 4Cdo/162/2020). Bez zreteľa
na skutočnosť, že dlžník ostáva v prípade nesplnenia svojho záväzku naďalej zaviazaný povinnosťou na
vrátenie dlhu, v zmysle zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských sporov je právne významné, kto je
veriteľom spotrebiteľa a pokiaľ postúpenie pohľadávky odporuje zákonu, na takúto absolútnu neplatnosť
právneho úkonu prihliada súd ex offo.

25. Opodstatnené nie sú ani výhrady odvolateľa vo vzťahu k tvrdenému rozporu právneho názoru súdu
prvejinštancie,ktorýpokiaľpripustiluznesenímvstupžalobcudokonanianazákladepredloženejzmluvy
opostúpení,bolpovinnýpodľaodvolateľavychádzaťztaktoprejudikovanéhonázoruoexistenciiaktívnej
vecnejlegitimáciežalobcu.Žalobcasastalúčastnýmsporunazákladeprocesnéhorozhodnutiavzmysle

§ 80 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vyhovie návrhu na to, aby na miesto žalobcu vstúpil ten, na koho boli
práva alebo povinnosti prevedené, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo k prechodu práva, a ak
s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Rozsah skutkových zistení a právneho posúdenia
súdu pri rozhodovaní o vstupe ďalšieho subjektu do konania sa viaže len na skúmanie podmienokkonania (§ 161 CSP), pokiaľ ide o subjekty sporu, k ich právnej a procesnej subjektivite, nie však vecnej
legitimácii, a tomu, či existuje taký prejav vôle, s ktorým zákonná úprava spája účinky prevodu, resp.
prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Ak nie sú zrejme zjavné nedostatky

právneho úkonu, na základe ktorého žalobca takýto procesný úkon učinil, ani neexistujú prekážky
konania, súd jeho návrhu vyhovie. Vyhodnotenie aktívnej vecnej legitimácie teda toho, či tvrdené
právo veriteľa naozaj existuje, je už otázkou právneho posúdenia súdom vzťahujúce sa k meritórnemu
rozhodnutiu vo veci samej. Vyhodnotenie splnenia predpokladov pre procesnú zmenu sporovej strany,
sa skúma z procesného hľadiska, či prejav vôle je spôsobilý vyvolať účinky sledované zákonom v

zmysle prevodu alebo prechodu práva na iného. Konanie a rozhodovanie vo veci samej, v ktorom
štádiu skúma otázku skutočnej existencie práva veriteľa je až výsledkom vykonaného dokazovania
predchádzajúceho meritórnemu rozhodnutiu súdu. Samotné rozhodovanie v štádiu procesného úkonu
- rozhodnutia o zmene sporovej strany v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci
samej(NSSR4Cdo/113/2006,1Obdo/4/2014,2Obdo/102/2020,KomentárautorovCivilnéhosporového
poriadku M. Števček a spol., II. vydanie, rok 2022, strana 303 - 307). Odvolací súd uvádza, že súd

prvej inštancie rozhodol o vstupe žalobcu do konania na základe zákonom predvídaného postupu a
aplikácie zodpovedajúcej právnej úpravy, ktorú aj správne interpretoval, a následne správne konštatoval
nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie pohľadávky voči žalovanej.

26.Na základe všetkých vyššieuvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie dôvody ako neopodstatnené,

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny v jeho odvolaním napadnutom
zamietavom výroku ako i v závislom výroku o trovách konania, potvrdil.

27.Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale žiadne preukázateľné trovy jej v ňom nevznikli.
Žalobca bol neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha. Odvolací súd preto

stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28.Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).