Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216897
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7916216897.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: ASFIN MOLDAVA s.r.o.,

IČO: so sídlom Národná trieda 74, 040 01 Košice, pr. zast. JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát, so sídlom
Štúrova 19, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ MC group 8 s.r.o., IČO: 36 743 062, so sídlom Mlynská
2, 040 01 Košice, 2/ SLAPEX s.r.o., IČO: 36 607 525, so sídlom Humenská cesta 19, 040 01 Košice,
obaja pr. zast. JUDr. Vladimír Novák, advokát, so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a odporovateľnosť právnych úkonov, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie, že právne úkony:
Kúpna zmluva zo dňa 14.4.2014, ktorou A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. previedol na

žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX stavbu súp. č. 154 administratívna budova
nachádzajúca sa na pozemku KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku – zastavané plochy
a nádvoria a pozemok KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., D. E.
a
Zmluvaozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávazodňa20.4.2016knehnuteľnostiamzapísaným
na LV č. XXXX - stavbe súp. č. XXX, administratívna budova nachádzajúca sa na pozemku KN-C par. č.

91 o výmere 893 m2, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria a pozemok KN-C par. č. 91 o výmere
893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec
Sečovce, okres E., uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je voči žalobcovi právne
neúčinná, z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100% proti žalobcovi.

III. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100% proti žalobcovi.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.12.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2016, žalobca žiadal, aby súd
určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX
- stavby súp. č. XXX F. budova nachádzajúcej sa na pozemku KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh

pozemku - zastavané plochy a nádvoria a
- pozemok KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., D. E.je obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o., eventuálne, aby súd určil, že právne úkony Kúpna zmluva zo
dňa 14.04.2014 a Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2016 uzavretá
medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je veriteľom spoločnosti FELDOM s.r.o. a svoju splatnú pohľadávku
vo výške 66.000,- EUR s príslušenstvom vymáha v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX
47/14 u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka. V rámci exekučného konania obdŕžal informáciu,
že jeho dlžník FELDOM s.r.o. ako povinný v exekučnom konaní nemá žiadny majetok, v súčasnosti

má cca 50 exekučných konaní a nie je možné vymôcť pohľadávku. Bezprostredne pred začatím
exekučného konania po splatnosti vymáhanej pohľadávky dňa 29.11.2013 mal uzavrieť kúpnu zmluvu
o prevode nehnuteľnosti na tretiu osobu, konkrétne na spoločnosť D.J.R.V. Europe, s.r.o.. ako je
z údajov Obchodného registra zrejmé, jediným spoločníkom a štatutárom dlžníka žalobcu, ako aj
50% spoločníkom a štatutárom nadobúdateľa v prvom rade v čase uzatvárania kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosť bol A. G., bytom H. XX, B.. Podľa žalobcu je preukázateľné, že nadobúdateľ v prvom

rade D.J.R.V. Europe s.r.o. v čase prevodu nehnuteľnosti mal vedomosť o existencii splatných záväzkov
dlžníka, nakoľko dlžník žalobcu bol k termínu 01.10.2013 v omeškaní s vrátením pôžičky voči žalobcovi,
ktorú uznal vo forme notárskej zápisnice, a preto 29.11.2013 uskutočnil právny úkon, voči ktorému môže
žalobca odporovať.
Je taktiež nesporné, že prevod nehnuteľnosti bol uskutočnený bez náležitého protiplnenia, resp.

že kúpna cena nebola zaplatená, čo vyplýva z údajov poskytnutých katastrom. Žalobca citoval §
59a Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že nadobúdateľ v prvom rade D.J.R.V. Europe s.r.o.
kúpnou zmluvou zo dňa 23.01.2014 previedol nehnuteľnosti na fyzickú osobu A. B., bytom B. XX, B.
(nadobúdateľ 2).
Za nehnuteľnosti nadobúdateľ v druhom rade neposkytol peňažné protiplnenie, ale započítal si svoj

záväzok uhradiť nízku kúpnu cenu na údajnú pohľadávku voči nadobúdateľovi v prvom rade, ktorá mala
vzniknúť titulom pristúpenia k záväzku nadobúdateľa a dlžníka uskutočneného dňa 21.11.2013 vo forme
notárskej zápisnice N 604/2013, Nz 44402/23013 zo dňa 21.11.2013.
Žalobca poukázal, že v čase pristúpenia nadobúdateľa v druhom rade k záväzku dlžníka dňa 23.11.2013
a nadobúdateľa v prvom rade, kupujúci - fyzická osoba A. B., vedel o existencii záväzkov dlžníka po

lehote splatnosti a teda mu boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi.
Aj následný právny úkon - v poradí tretí prevod nehnuteľnosti, kúpna zmluva medzi predávajúcim
nadobúdateľom v druhom rade a kupujúcim - žalovaným v prvom rade MC group 8 s.r.o., je voči
žalobcovi právne neúčinný, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom žalovaného ako kupujúceho je

nadobúdateľ v druhom rade A. B..
Následne dňa 20.04.2016 bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade.
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 mala byť kúpna cena určená dohodou na sumu 350.000,- EUR,
pričom hodnota nehnuteľnosti v čase jej uzavretia bola na úrovni minimálne 1.750.000,- EUR. Dlžník v

čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal k dispozícii upovedomenie o začatí exekúcie obsahujúcom zákaz
nakladať s majetkom, preukázateľne nadobúdateľ v prvom rade nemal súhlas valného zhromaždenia a
do zbierky listín nebol doručený znalecký posudok. ani nebola zaplatená kúpna cena.
V prípade, že by súd dospel k záveru, že žaloba nie je v časti určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam dlžníka dôvodná, žalobca žiadal, aby sa súd zapodieval časťou týkajúcou sa

odporovania právnych úkonov. K podaniu odporovacej žaloby v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka
je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná a dlžníkov
právny úkon ukracuje jeho uspokojenie. Pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba, ktorá majetok
odporovateľným úkonom získala, nie však dlžník veriteľa, ktorý sám pasívne legitimovaný nie je. Žaloba
o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný bude úspešná, ak bola podaná voči osobe,

s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Aj aktuálny vlastník - žalovaný v druhom
rade vedel od počiatku o úmysle dlžníka zbaviť sa majetku a tým ukrátiť o vymoženie pohľadávky, čo
vyplývalo z ceny, za ktorú boli nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom nadobudnuté.

3. Žalovaný v prvom rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.05.2017 (č.l. 59 spisu)

uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, je postavená na domnienkach, hypotézach a tvrdeniach
pri zjavnej nerozhodnosti žalobcu čoho sa žalobou domáha, nakoľko žalobca si nie je istý či právny
úkon, ktorý v žalobe spomína je neplatný, alebo neúčinný. Žalobca uviedol, že zmluva uzatvorená
medzi obchodnými spoločnosťami FELDOM s.r.o. a D.J.R.V. Europe s.r.o., ktorej predmetom bola kúpanehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C., je neúčinná a teda aj neplatná, právny
úkon bol učinený bez náležitého protiplnenia, čo žalobca dedukuje z údajov katastra. Údaje katastra
nie sú spôsobilé preukázať úhradu kúpnej ceny a na tento účel ani neslúžia.

Ďalej uviedol, že žalobca si mylne vysvetľuje ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva
zo dňa 29. 11. 2013 bola uzatvorená medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, pričom obchodná
spoločnosť FELDOM s.r.o. nie je spoločníkom ani zakladateľom obchodnej spoločnosti D.J.R.V. Europe
s.r.o. a naopak obchodná spoločnosť D.J.R.V. Europe s.r.o. nie je spoločníkom ani zakladateľom v
obchodnej spoločnosti FELDOM s.r.o., ktorá vznikla dňa 21.04.2004. Na obe spoločnosti sa nevzťahuje

povinnosť schválenia kúpnej zmluvy valným zhromaždením, pretože obe vznikli viac ako 2 roky pred
uzatvorením žalobou napádanej kúpnej zmluvy.
Žalobca správne uviedol, že jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti
FELDOM s.r.o., je A. G. a 50% spoločníkom a štatutárnym orgánom v obchodnej spoločnosti D.J.R.V.
Europe s.r.o. je rovnako A. G.. A. G. nie je identickému A. G. príbuzným v priamom rade, súrodencom
alebo manželom, ani inou osobou v pomere rodinnom, pretože sa jedná o tú istú osobu. Identita

osoby vylučuje príbuzenský pomer medzi štatutármi prevodcu a nadobúdateľa nehnuteľnosti a vzťah
blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 59a ods.
1 Obchodného zákonníka. Obchodné spoločnosti FELDOM s.r.o. a D.J.R.V Europe s.r.o. pri prevode
sporných nehnuteľností neboli viazané ustanoveniami § 59a Obchodného zákonníka.
Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že fyzická osoba A. B. vedel o existencii záväzkov dlžníka FELDOM s.r.o., a

teda mu boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi
uviedol, že z tvrdenia o existencii o vedomosti záväzkov dlžníka nemožno vyvodiť dôkaz o tejto
vedomosti, pričom žalobca žiadny dôkaz o existencii vedomosti menovanej fyzickej osoby nedoložil
ani nekonkretizoval, z čoho má takáto vedomosť plynúť. V čase prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného v prvom rade nebolo na katastri nehnuteľností vyznačené žiadne obmedzenie v práve

nakladať s nehnuteľnosťami, nebola vyznačená poznámka o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami,
nebolo vyznačené ani exekučné záložné právo, pričom až dňa 4. júna 2014 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na zriadenie záložného exekučného práva, ktoré súdny exekútor vybavil
až dňa 21.10.2014.
Ďalej žalovaný v prvom rade uviedol, že z upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva zo dňa 21.10.2014 je zrejmé, že žalobca podal návrh na výkon exekúcie iba jeden
deň pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 a teda nie je možné, aby po podaní návrhu na
výkon exekúcie dňa 28.11.2013 bolo obchodnej spoločnosti FELDOM s.r.o. dňa 29.11.2013 známe, že
bolo začaté exekučné konanie a tvrdenie žalobcu, že obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o. mala v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy k dispozícii upovedomenie o začatí exekúcie obsahujúce zákaz nakladať s

majetkom je nesprávne a popiera sa, pričom sám žalobca dôkazom, ktorý k žalobe pripojil vyvrátil svoje
žalobné tvrdenia.
Žalovaný v prvom rade nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere od nespochybniteľného vlastníka
ktorému svedčil zápis v katastri nehnuteľností, pričom kúpna zmluva bola štandardnou kúpnou zmluvou
s primeranou trhovou výškou kúpnej ceny.

Ďalej žalovaný v prvom rade uviedol, že je zrejmé, že prvým subjektom, ktorý mal z odporovateľného
právnehoúkonudlžníkaprospech(zapredpokladu,žebynebolazaplatenákúpnacena)bolaspoločnosť
D.J.R.V. Europe s.r.o. Ak však na tento úkon žalobca nahliada ako na neplatný, potom súčasne nemôže
sa dožadovať jeho účinnosti.
V zmysle ustanovenia § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka je iba spoločnosť D.J.R.V. Europe s.r.o.

(ktorá ani nie je účastníkom konania) jediným subjektom, ktorý môže byť v spore pasívne legitimovaným.
Možnosť uplatniť odporovateľnosť aj voči právnemu nástupcovi toho, kto má z právneho úkonu
prospech, je upravená v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie však proti tomu na
koho bolo vlastnícke právo prevedené dvojstranným právnym úkonom. Situácia, keď dôjde k prevodu
vlastníctva k predmetu odporovateľného právneho úkonu je zákonom riešená § 42b ods. 4 Občianskeho

zákonníka tým spôsobom, že je možné domáhať sa náhrady voči tomu kto má z úkonu prospech. Ide
o ten istý subjekt ako je uvedený v § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pasívnu vecnú legitimáciu
ďalšieho subjektu, na ktorý bol prevedený predmet odporovateľného právneho úkonu nie je možné z
ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka vyvodiť.

4. Žalovaný v druhom rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26. mája 2017 (č.l.
66 spisu) uviedol, že žaloba je zmätočná a nezrozumiteľná a nespĺňa zákonné podmienky. Žalobca
spochybňuje platnosť a účinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom tieto pojmy zamieňa, čo je však
neprípustné, lebo majú rozdielny právny význam a dôsledky. Vady prevodu nehnuteľnosti uvádzanéžalobcom nerobia zmluvu neplatnou, ale len neúčinnou. Pokiaľ poukázal žalobca na to, že kúpna zmluva
je neúčinná z dôvodu, že ju neschválilo valné zhromaždenie prevodcu a z dôvodu, že znalecký posudok,
ktorým mali byť nehnuteľnosti ocenené nebol uložený do zbierky listín, tak je potrebné skúmať či mal

vôbec prevodca takéto povinnosti. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že pohľadávka, ktorú žalobca
vymáha od dlžníka je vo výške 66.000,- EUR, kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti 350.000,- EUR
nemohla žiadnym spôsobom ohroziť vymoženie pohľadávky žalobcu. Žalobca tiež nepravdivo uviedol,
žedlžníkmalvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvykdispozíciiupovedomenieozačatíexekúcieobsahujúce
zákaz nakladať s majetkom. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že žalobca podal návrh na

začatie exekúcie dňa 28.11.2013 a poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.02.2014, je teda zrejmé,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 29.11.2013 nemohlo byť exekútorom vydané upovedomenie o
začatí exekúcie a dlžník nemal zakázané nakladať so svojím majetkom. Čo sa týka eventuálneho petitu
žaloby žalovaný v druhom rade má za to že žalobca, keďže žalobu podal dňa 14.12.2016, zmeškal
lehoty na podanie žaloby o odporovateľnosti právnych úkonov. Zároveň má za to, že ak dlžník previedol
nehnuteľnosti na kupujúceho za kúpnu cenu vo výške 350.000,- EUR a voči žalobcovi mal záväzok

vo výške 66.000,- EUR, nemohol týmto úkonom ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Pokiaľ sa
žalobca domáha určenia toho, že len niektoré zmluvy sú voči nemu právne neúčinné, pričom sa jedná
o zmluvy, ktoré vôbec neuzavrel jeho dlžník, nemôže byť takáto žaloba dôvodná.
Žalovaný v druhom rade nadobudol nehnuteľnosti do dočasného vlastníctva na základe zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, teda nestal sa ich riadnym vlastníkom, ale len vlastníkom

dočasným a v prípade splnenia dohodnutých podmienok je povinný previesť nehnuteľnosti späť do
vlastníctva predávajúceho. Žalovaný v druhom rade nemal žiadnu vedomosť o predchádzajúcich
prevodoch nehnuteľností a už vôbec nie o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24. januára 2022 (č.l. 271) uviedol že poskytnutie pôžičky bolo

podľa názoru žalobcu len fiktívne, nehovoriac o rozpore so zákonom o zákaze hotovostných platieb.
Skutočnosť, že kúpna cena nebola zaplatená vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice 1 sp. zn.
30Cbi/12/2018 zo dňa 04.12.2019.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/259/2016 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 up dňa 27.04.2021.

6. Žalovaný v prvom a druhom rade vo vyjadrení zo dňa 03.02.2022 (č.l. 310) uviedli, že žalobca
tvrdí, že spoločnosť FELDOM s.r.o. previedla bez prijatia protiplnenia kúpnu cenu 350.000,- EUR. Tieto
tvrdenia sú nesprávne. Zaplatenie kúpnej ceny nevyplýva zo žiadnej listiny z katastra nehnuteľnosti,
zároveň túto skutočnosť nemôže potvrdzovať správca konkurznej podstaty FELDOM s.r.o., keď konkurz

na spoločnosť FELDOM s.r.o. bol vyhlásený dňa 25. septembra 2017 a kúpna cena mala byť uhradená
už v roku 2013.
Podstatné však je posúdenie otázky či spôsobuje nezaplatenie kúpnej ceny neplatnosť samotnej
kúpnej zmluvy alebo zakladá právo veriteľovi odporovať kúpnej zmluve. Podľa názoru žalovaných
to tak nie je, preto je táto argumentácia žalobcu nedôvodná. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že

poskytnutie pôžičky A. B. A. G. vo výške 1.100.000,- EUR v roku 2013 je len fiktívne a v rozpore so
zákonom o zákaze hotovostných platieb, k tomu uviedli, že záväzok voči A. B. bol uznaným dlžníkom
a pristupujúcim dlžníkom formou notárskej zápisnice, teda sa považuje za existujúci a nebol nijakým
spôsobom spochybnený. Porušenie zákazu platieb v hotovosti nespôsobuje neplatnosť úkonu, ani ho
nespochybňuje, ale jeho dôsledkom je možnosť uloženia pokuty zo strany finančnej správy. Zároveň

poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 30Cbi/12/2018 zo dňa 04.12.2019, ktorým
súd vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu FELDOM s.r.o. nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania , tak vzhľadom na tento rozsudok nemôže byť rozhodnuté inak. Zároveň poukázal
na postup žalobcu, ktorý je v rozpore s § 153 CSP.

7. Dňa 25. januára 2002 žalobca doručil návrh na zmenu na strane žalobcu z pôvodného subjektu ASIN
s.r.o., IČO: 46 320 784, so sídlom Národná trieda 74, 040 01 Košice na spoločnosť ASFIN MOLDAVA
s.r.o., IČO: so sídlom Národná trieda 74, 040 01 Košice, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením sp.
zn. 6C/102/2016 tak, že pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

8. Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 6C/102/2016 – 335 zo dňa 22.2.2022 vo výroku I. zamietol
žalobu o určenie, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
- stavby súp. č. XXX F. budova nachádzajúcej sa na pozemku KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria a- pozemok KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., D. E. je obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o. so
sídlom ul. sv. Cyrila a Metoda 154, 078 01 Sečovce, IČO: 31 653 537

a vo výroku II. zamietol žalobu o určenie, že právne úkony:
kúpna zmluva zo dňa 14.4.2014, ktorou A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. previedol na
žalovanéhov1.radenehnuteľnostizapísané naLVč.XXXXstavbusúp.č.XXXF.budovanachádzajúca
sa na pozemku KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a
pozemok KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce

sa v katastrálnom území C., obec C., D. E.
a Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.4.2016 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX - stavbe súp. č. XXX, administratívna budova nachádzajúca sa na pozemku
KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemok KN-C par.
č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom
území C., obec Sečovce, okres E., uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je voči

žalobcovi právne neúčinná. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Krajský súd v Košiciach
rozsudkomsp.zn.5Co/204/2022zodňa19.10.2023potvrdilrozsudoksúdu1.stupňavovýrokuI.azrušil
rozsudok vo výroku II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým,

že mu uložil povinnosť opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na určenie neúčinnosti
právneho úkonu s prihliadnutím na všetky ním predložené a označené dôkazy a rozhodnutie odôvodniť
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia
rozhodnutia boli nepochybné právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom
ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane

námietok žalobcu a žalovaných v priebehu tohto odvolacieho konania.

10. Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/23/2019 – 126 zo dňa 13.01.2022 nadobudol
právoplatnosť vo výroku I. o určenie vlastníckeho práva dňa 31.01.2024.

11. Predmetom konania tak zostal nárok na určenie odporovateľnosti právnych úkonov.

12. Žalobca sa po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/204/20225 – 383 zo dňa
19.10.2023 nevyjadril.

13. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31. januára 2024 uviedol, že žalobca doposiaľ žiadnym
spôsobom nepreukázal, akým spôsobom ho mal dlžník FELDOM s.r.o. ukrátiť predajom nehnuteľnosti,
keďže dlžník tieto nehnuteľnosti kúpil od Východoslovenskej energetiky a. s. za kúpnu cenu 350.000,-
EUR a následne ich predal za kúpnu cenu 300 000,- EUR , pričom pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi
bola vo výške 66.000,- EUR, úmysel ukrátiť veriteľa nevyplýva z uvedených kúpnych zmlúv. Pokiaľ

žalobca tvrdil, že jeho dlžník uzatváral kúpnu zmluvu za účelom, aby ho ukrátil a to tým, že kupujúci
D.J.R.V. nezaplatil kúpnu cenu, potom je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno. V konaní nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že kúpna cena nebola spoločnosti FELDOM od D.J.R.V. Europe s.r.o.
zaplatená, Avšak ani samotné nezaplatenie kúpnej ceny nezakladá právo odporovať právnemu úkonu.
Zdôraznil, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý musí dokázať, že žalovaní vedeli o dôvodoch

odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka. Žalovaní však túto vedomosť nemali.

14. Súd vo veci pojednával dňa 04.11.2021 a 22.03.2022. Následne po vrátení veci z odvolacieho súdu
súd nariadil pojednávanie na deň 28.05.2024. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil,
pričom svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 28. mája 2024, preto súd

zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.

15. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

16. Žalobca na pojednávaní dňa 04. novembra 2021 trval na podanej žalobe v celom rozsahu s
tým, že má za to, že vlastnícke právo nenáleží žalovanému v druhom rade, ale spoločnosti
FELDOM s.r.o. V čase, keď prevádzala predmetné nehnuteľnosti mala už niekoľko exekúcií, čiže mala
zakázané nakladanie s majetkom, zároveň poukázal na chýbajúci súhlas valného zhromaždenia. Čosa týka odporovateľnosti právneho úkonu považuje za odporovateľný právny úkon, nakoľko v čase, keď
FELDOM s.r.o. prevádzal uvedenú nehnuteľnosť vedel o existencii dlhu a aj ho uznával.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22. marca 2022 trval na podanej žalobe v celom
rozsahu.

18. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 04. novembra 2021 odkázal na písomné vyjadrenia
žalovaných a tiež na rozhodnutie Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 30Cbi/12/2018 v konaní o vylúčení

majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu FELDOM s.r.o. bola jednoznačne konštatované, že
žalovaný v druhom rade SLAPEX s.r.o. nadobudol dobromyseľne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania do svojho vlastníctva a je ich právoplatným vlastníkom, a teda súd vylúčil majetok zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu FELDOM s.r.o..
Pokiaľ ide o eventuálny petit zdôraznil tú skutočnosť, že žalobca sa domáha odporovania právnych
úkonov len medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade, pričom v tomto prípade ide o

tretie osoby, ktoré neboli v priamom vzťahu so žalobcom.

19. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 22. marca 2022 uviedol že pokiaľ sa žalobca
domáha určenia, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je FELDOM s.r.o., tak táto otázka bola
jednoznačne vyriešená v konaní rozhodnutím Okresného súdu Košice I., kde bolo rozhodnuté, že

nehnuteľnosti zapísané do majetku v rámci konkurzu na FELDOM s.r.o. sú vylúčené z tohto majetku,
a teda z toho priamo vyplýva, že FELDOM s.r.o. nemôže byť vlastníkom týchto nehnuteľností.

20. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 28. 05. 2024 odkázal na vyjadrenie zo dňa 30.
januára 2024. Uviedol že k ukráteniu žalobcu zo stranu dlžníka FELDOM s.r.o. nedošlo, keďže dlžník

FELDOM s.r.o. previedol nehnuteľnosť, ktorú kúpil za sumu 350.000,- EUR, previedol za kúpnu cenu
300.000,- EUR, pričom pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi bola vo výške 66.000,- EUR.
Žalobca v konaní nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Žalobca nenapadol pôvodný úkon dlžníka
voči jeho osobe, ale až neskoršie prevody, a keďže sa tu jedná o tretie osoby, je tu zákonná podmienka,
aby tieto tretie osoby mali vedomosť o tom, že došlo k okolnostiam odôvodňujúcim odporovateľnosť

právneho úkonu pri predchodcovi. Žalovaný takúto vedomosť nemali, čo žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal.

21. Z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trebišov, odborom katastrálnym, pre obec
C., katastrálne územie C. (č.l. 13 + č.l. 326) súd zistil, že žalovaný v druhom rade SLAPEX s.r.o. je

vedený ako vlastník
- stavby súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemku KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.

22. Z upovedomenia o začatí exekúcie zriadením záložného práva súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjaka sp. zn. EX 47/14 zo dňa 21.10.2014 (č.l. 18 ) súd zistil, že exekúciu na vymoženie pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu ASFIN s.r.o. súdny exekútor zabezpečil zriadením exekučného
záložnéhoprávananehnuteľnostitamuvedenévovlastníctveFELDOMs.r.o.Predmetnéupovedomenie
bolo vydané na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5806 080801 zo dňa 18.02.2014, návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.11.2013 na vymoženie pohľadávky 66.000,- EUR s
príslušenstvom a trov exekúcie, návrhu oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva zo
dňa 04.06.2014 a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - notárska zápisnica č. N
35/2013, NZ 31226/2013, NCRls 31830/2013 zo dňa 13.09.2013, ktoré vydal JUDr. Gabriel Drgoňa.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v ňom uvedené nie sú.

23. Z kúpnej zmluvy č. 0924/2300/2013 zo dňa 13. júna 2013 uzavretej medzi účastníkmi
Východoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a FELDOM s.r.o. ako kupujúcim (č.l. 112) súd
zistil, že Východoslovenská energetika a.s. ako predávajúci predal a Feldom s.r.o. ako kupujúci kúpil
do svojho vlastníctva okrem iných aj nehnuteľnosti

- stavbu súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pôvodne
zapísané na LV č. XXX k.ú. C..Kúpna cena za všetky nehnuteľnosti bola určená sumou 350.000 EUR.

24. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 1290/13 zo dňa

24.06.2013 (č.l. 110 ) je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
okrem iných aj k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 13 tohto rozsudku v prospech FELDOM
s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 0924/2300/2013 zo dňa 13.06.2013 uzavretej medzi účastníkmi
Východoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a FELDOM s.r.o. ako kupujúcim.

25. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi účastníkmi FELDOM s.r.o. ako predávajúcim
a D.R.J.V. Europe s.r.o. ako kupujúcim (č.l. 212) súd zistil, že FELDOM s.r.o. ako predávajúci predal
a D.R.J.V. Europe s.r.o. ako kupujúci kúpil nehnuteľnosti
- stavba súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.

Kúpna cena bola určená sumou 300.000,- EUR.

26. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2786/13 zo dňa
13.01.2014 (č.l. 25 a č.l. 211) je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 13 tohto rozsudku v prospech D.J.R.V. Europe

s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi účastníkmi FELDOM s.r.o. ako
predávajúcim a D.J.R.V. Europe ako kupujúcim.

27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2014 uzavretej medzi účastníkmi D.J.R.V. Europe s.r.o. ako
predávajúcim a A. B. ako kupujúcim (č.l. 217) súd zistil, že D.J.R.V. Europe s.r.o. ako predávajúci predal

a A. B. ako kupujúci kúpil nehnuteľnosti
- stavba súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.
Kúpna cena bola určená sumou 350.000,- EUR.

28. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 258/14 zo dňa
19.02.2014 (č.l. 216) je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k
nehnuteľnostiam
- stavba súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
v prospech A. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2014 uzavretej medzi účastníkmi D.R.J.V
Europe s.r.o. ako predávajúcim a A. B. ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 19.02.2014.

29. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2014 uzavretej medzi účastníkmi A. B. ako predávajúcim a žalovaným
v prvom rade MC group 8 s.r.o. ako kupujúcim (č.l. 117) súd zistil, že A. B. ako predávajúci odplatne
previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
- stavba súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,

-pozemokKN-Cp.č.91ovýmere893m2,druhpozemku-zastavanéplochyanádvoria, na žalovaného
v prvom rade MC group 8 s.r.o. ako kupujúceho.
Kúpna cena bola stanovená sumou 350.000,- EUR.

30. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 853/2014 zo dňa

22.04.2014 (č.l. 116 ) je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
k nehnuteľnostiam
- stavba súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pôvodne

zapísané na LV č. XXX k.ú. C.,
v prospech žalovaného v 1. rade MC group 8 s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. apríla
2014 uzavretej medzi účastníkmi A. B. ako predávajúcim a žalovaným v prvom rade MC group 8 s.r.o.
ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 22.04.2014.31. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.04.2016 medzi žalovaným v druhom rade SLAPEX s.r.o. a
žalovaným v prvom rade MC group 8 s.r.o. (č.l. 69) súd zistil, že žalovaný v druhom rade ako veriteľ

poskytol pôžičku žalovanému v prvom rade ako dlžníkovi vo výške 500.000,- EUR a dlžník sa zaviazal
vrátiť veriteľovi pôžičku v lehote do dvanástich mesiacov.

32. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2016 uzavretej medzi
žalovaným v druhom rade SLAPEX s.r.o. a žalovaným v prvom rade MC group 8 s.r.o. (č.l. 71 a

121) súd zistil, že dlžník sa dohodol s veriteľom na zabezpečení záväzku dlžníka vrátiť pôžičku veriteľovi
spolu s príslušenstvom podľa zmluvy o pôžičke uvedenej v čl. 1 tejto zmluvy zabezpečovacím prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dlžníka.

33. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 875/2016 zo dňa
20.04.2016 (č.l. 120) je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k

nehnuteľnostiam
- stavba súpisné číslo XXX F. budova na pozemku KN - C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
v prospech žalovaného v 2. rade SLAPEX s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

zo dňa 20.04.2016 uzavretej medzi účastníkmi SLAPEX s.r.o. a MC group 8 s.r.o. Vklad bol povolený
dňa 20.04.2016.

34. Z notárskej zápisnice zn. N 604/2013, Nz 44402/2013, NCRls 45167/2013 napísanej v notárskom
úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej dňa 21. novembra 2013 (č.l. 248) súd zistil že obchodná spoločnosť

D.J.R.V. Europe s.r.o. a obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o. po dohode s veriteľom a A. B. v zmysle
§ 533 Občianskeho zákonníka pristúpili k záväzku dlžníka A. G. vo výške 1.100.000,- EUR.

35. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cbi/12/2018 zo dňa 04.12.2019, právoplatným dňa
21.01.2020, v konaní žalobcu SLAPEX, s.r.o., proti žalovanému JUDr. František Lukáč, správca

úpadcu FELDOM s.r.o. v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. (č.l. 157),
súd rozhodol, že vylučuje zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu : FELDOM, s.r.o., so sídlom
ul. sv. Cyrila a Metoda 154, 078 01 Sečovce, IČO: 31 563 537, zverejneného v Obchodnom vestníku
č. 243/2017 vydanom dňa 21.12.2017 majetok - administratívnu budovu, súpisné č. XXX, postavenú
na parcele registra „C“ č.91, zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie C. a pozemok

parcelu č. 91, o výmere 893 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., a zároveň
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému.
Podľaods.20rozsudku,súdzistilzozmluvyopôžičkeuzavretejdňa20.4.2016medziveriteľomSLAPEX
s.r.o., IČO: 36 607 525 a dlžníkom MC group 8 s.r.o., IČO: 36 743 062, že veriteľ poskytol pôžičku
dlžníkovi vo výške 500.000,- EUR a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi pôžičku v lehote do 12 mesiacov.

Podľa ods. 21 rozsudku, súd zistil zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa
20.04.2016, medzi veriteľom SLAPEX s.r.o., IČO: 36607525 a dlžníkom MC group 8 s.r.o., že dlžník sa
dohodol s veriteľom na zabezpečení záväzku dlžníka vrátiť pôžičku veriteľovi spolu s príslušenstvom
podľa zmluvy o pôžičke uvedenej v čl. I tejto zmluvy zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam dlžníka.

Podľa ods. 22 rozsudku žalobca predložil v konaní uzavretú zmluvu o vinkulácii práva disponovať s
peňažnými prostriedkami na účte a mandátnu zmluvu, kde žalobca klient s bankou Sberbank Slovensko
a.s., a za účasti zmluvným strán MC group 8, s.r.o. a FREEPARK, s.r.o, sa dohodli, o prevedení sumy
500.000,- EUR, za podmienok dohodnutých v zmluve. Zároveň žalobca predložil výpis z účtu, kde
potvrdil prevedenie finančných prostriedkov z účtu v zmysle uzavretých zmlúv o pôžičke a vinkulácii vo

výške 500.000,- EUR.
Podľa ods. 23 rozsudku, na pojednávaní konanom dňa 04.12.2019 žalobca (SLAPEX s.r.o.) uviedol,
že uzavreli zmluvu o pôžičke so spoločnosťou MC group 8 s.r.o. aj zmluvu o zabezpečení prevodu
vlastníckeho práva, na LV neboli žiadne ťarchy. Pôžička bola rozdelená na dve časti, a mala byť
použitá na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá bola aj založená. Začiatkom roka 2017 dostali z

Okresného súdu Trebišov žalobu spochybňujúcu vlastníctvo žalobcu, a tak nepodnikali už žiadne kroky,
aby bola pôžička vrátená. Veci začal riešiť ich právny zástupca. Ďalej uviedla, že bližšie nepoznala
dlžníka, resp. konateľa p. B..Podľa ods. 33 rozsudku, taktiež žalobca (SLAPEX s.r.o.) preukázal, že požičal spoločnosti MC group
8 s.r.o. pôžičku v sume 500.000,- EUR, ktorú zabezpečil dočasným prevodom nehnuteľností, ktoré v
tom čase vlastnila spoločnosť MC group 8 s.r.o.. Na základe týchto zmlúv bol žalobca zapísaný ako

vlastník sporných nehnuteľností v podiele 1/1 aj s uvedením titulu nadobudnutia. Žalobca nemal a ani
nemoholmaťžiadnuvedomosťopredchádzajúcichprevodochnehnuteľnostíaozáväzkochspoločnosti,
ktoré prevody nehnuteľností realizovali. V samotnom konaní súd posudzoval práve platnosť a účinnosť
týchto prevodov, (zmluvy o pôžičke, ako reálny kontrakt, kde boli aj finančné prostriedky poskytnuté, a
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ) ktoré boli urobené v súlade so zákonom. Podľa

ust.§ 70 ods. 1 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri, sa považujú údaje v ňom uvedené za hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak, čo v danom prípade sa nestalo. Podľa § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

36. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cbi/12/2018 zo dňa 09.12.2020, právoplatným dňa
04.07.2020, v konaní žalobcu MC group 8, s.r.o., proti žalovanému JUDr. František Lukáč, správca

úpadcu FELDOM s.r.o. v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z., súd
konanie pre späťvzatie žaloby zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

37. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

40. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

41. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou,
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň

10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

42. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je
právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou osobe uvedenej v písmene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

43. Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a
to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) < alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

44. Podľa § 42b ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

45. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

46. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

47. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

48. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

49.Predmetomkonaniatakzostalourčenie,žeprávneúkonyKúpnazmluvazodňa14.04.2014aZmluva
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2016 uzavretá medzi žalovaným v prvom
rade a žalovaným v druhom rade je voči žalobcovi právne neúčinná, teda určenie o odporovateľnosti
predmetných právnych úkonov.

50. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave

presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti

s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi
procesnej aktivity sporové strany.51. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

52. Nespornými v tomto konaní bolo uzavretie kúpnych zmlúv medzi dlžníkom FELDOM s.r.o. a
spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o., následne medzi spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o. a A. B.,
následne medzi A. B. a žalovaným v 1. rade MC group 8 s.r.o. a uzavretie Zmluvy o zabezpečovacom

prevodevlastníckehopráva medzižalovanýmv1.radeMCgroup8s.r.o.ažalovanýmv2.radeSLAPEX
s.r.o..

53. Spornou skutočnosťou bola existencia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a pasívna legitimáciu
žalovaných.

54. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP a teda žalobca nemusí
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je tomu tak z dôvodu, že súd
v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď
vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že

ho súd za neúčinný vyhlási, pričom právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho
úkonu, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.

55. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že:
- dlžník žalobcu obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o. uzavrela dňa 29.11.2013 kúpnu zmluvu so

spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o.,
- následne spoločnosť D.J.R.V. Europe s.r.o. uzavrela dňa 23.01.2014 kúpnu zmluvu s A. B.,
- následne A. B. uzavrel dňa 14.04.2014 kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade MC group 8 s.r.o.
- a dňa 20.4.2016 došlo k uzavretiu Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi
žalovaným v 1. rade MC group 8 s.r.o. a žalovaným v 2. rade SLAPEX s.r.o..

56. V prvom rade súd skúmal či bola odporovacia žaloba podaná v trojročnej prekluzívnej lehote.
Predmetom konania je odporovanie právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2014 a Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2016. Žalobca podal žalobu na súde dňa
12.12.2016, teda včas.

57.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa

29.06.2010).

58. V ďalšom sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Aktívna legitimácia v konaní
o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený právnym úkonom,
za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.

59. Za vymáhateľnú pohľadávku v zmysle § 42a ods. 1 OZ možno považovať pohľadávku, ktorej
splnenie je vynútiteľné exekúciou, teda pohľadávka ktorá bola priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu, pričom na účely vyhovenia žalobe je
rozhodujúce, aby taká pohľadávka existovala v čase rozhodnutia súdu, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku

o návrhu žalobcu. Za splnenia podmienok § 42a OZ odporovať možno právnemu úkonu nielen vtedy,
ak pohľadávka bola vymáhateľná už v dobe uskutočnenia právneho úkonu ale i v prípade, ak bol
takýto právny úkon uskutočnený skôr, avšak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v dobe
rozhodnutia súdu a preukázateľne existoval úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (R (ČR) 52/2000, NSSR sp.zn. 6Cdo/237/2017, R 63/2004). Z hľadiska vecnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby
bolo postačujúcim, aby pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodovania súdu
o podanej odporovacej žalobe. V tejto otázke je už súdna prax jednotná.

Existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobca preukázal Upovedomením o začatí exekúcie zriadením
záložného práva súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka sp. zn. EX 47/14 zo dňa 21.10.2014
(č.l. 18 )z ktorého súd zistil, že exekúciu na vymoženie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
ASFIN s.r.o. súdny exekútor zabezpečil zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti tam
uvedené vo vlastníctve FELDOM s.r.o. Predmetné upovedomenie bolo vydané na základe poverenia na

vykonanie exekúcie č. 5806 080801 zo dňa 18.02.2014, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 28.11.2013 na vymoženie pohľadávky 66.000,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, návrhu
oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 4.6.2014 a vykonateľného exekučného
titulu na peňažné plnenie - notárska zápisnica č. N 35/2013, NZ 31226/2013, NCRls 31830/2013 zo dňa
13.09.2013, ktoré vydal I. J. G., teda žalobca mal voči dlžníkovi FELDOM s.r.o. vymáhateľnú pohľadávku
v čase podania žaloby i rozhodovania súdu a teda disponoval aktívnou vecnou legitimáciou na podanie

žaloby.

60. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, v tomto prípade má súd za to, že žalovaný v 1. rade ani
žalovaný v 2. rade nie sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie.

61. Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že
právnyúkondlžníkauvedenývustanovení§42aods.2ažods.5Občianskehozákonníka,ktorýukracuje
uspokojenie pohľadávky veriteľa je právne neúčinný, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym
nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj
proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon
uskutočnil. II. Treťou osobou v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zásadne
singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/90/2019 zo dňa 24.06.2020).

62. V zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladom uplatnenia odporovacieho práva je
a) existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,
b) ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi právnym úkonom dlžníka. Katalóg
úkonov, ktorým možno odporovať je vymedzený v § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka. Veriteľ
môže odporovať právnemu úkonu dlžníka za predpokladov uvedených v odsekoch 2 až 5 ustanovenia

§ 42a Občianskeho zákonníka.

63.Veriteľmôžesúspechomodporovaťvýlučnetýmprávnymúkonom,ktoréuskutočnildlžníkzaúčelom
ukrátenia pohľadávky veriteľa. Iným právnym úkonom nie je možné odporovať. Právna úprava nebráni
tomu, aby v situácii, keď osoba, ktorá nadobudla na základe odporovateľného právneho úkonu vec od

dlžníka, túto následne previedla na tretiu osobu (t.j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov),
sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka priamo voči tejto tretej osobe (A.
B.) za predpokladu, že tretia osoba vedela o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu
úkonu proti jej predchodcovi. Veriteľ ale nemôže s úspechom odporovať ďalším právnym úkonom, ktoré
reťazovo nadväzujú na právny úkon dlžníka, teda právna úprava neumožňuje, aby sa veriteľ domáhal

neúčinnosti právneho úkonu, ktorým nadobúdateľ veci od dlžníka (D.J.R.V.Europe s.r.o.) na základe
právneho úkonu - ktorému možno odporovať - túto vec následne previedol na ďalšiu osobu (A. B.), a
to aj v situácii, ak táto osoba disponovala vedomosťou o skutočnom úmysle dlžníka (FELDOM s.r.o.) ,
prípadne prvého nadobúdateľa (D.J.R.V. Europe s.r.o.) uskutočniť prevod veci. Predmetný záver však
neznamená, že by bolo vylúčené právo veriteľa domáhať sa nárokov podľa § 42a a § 42b Občianskeho

zákonníka.

64. Pasívnu vecnú legitimáciu upravuje zákon v odsekoch 2 a 3 ustanovenia § 42b Občianskeho
zákonníka, čo znamená, že pasívne legitimovanými v konaní o neúčinnosť právneho úkonu sú:
a) osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 2 Občianskeho

zákonníka),
b) dedič fyzickej osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka),c)právnynástupcazaniknutejprávnickejosoby,sktoroualebovprospechktorejuskutočnildlžníkprávny
úkon (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka),
d) tretia osoba, avšak len vtedy, ak jej boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu

úkonu proti jej predchodcovi (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Treťouosobouuvedenouvustanovení§42bods.3Občianskehozákonníkajepotrebnérozumieťosobu,
na ktorú previedol prvý nadobúdateľ (t.j. D.J.R.V. Europe s.r.o. ďalšou zmluvou vec, ktorú nadobudol
od dlžníka (t.j. singulárny nástupca). Teda v tomto prípade treťou osobou bol výlučne A. B.. Veriteľ sa
tak môže domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej

dlžník uskutočnil právny úkon za predpokladu, že o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedela alebo o
ňom musela vedieť. V prípade, ak sa veriteľ domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči tretej
osobe (uvedenej v ustanovení § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou), k už
vyššie uvedeným podmienkam pristupuje ďalšia podmienka, a to vedomosť tretej osoby o okolnostiach,
ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi. Táto tretia osoba tak
musí vedieť o dôvodoch, ktoré by odôvodňovali právo veriteľa domáhať sa odporovateľnosti proti osobe,

s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil odporovateľný právny úkon, a to aj vtedy, ak by sa
jednalo o blízku osobu dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa. Na uvedené poukázal aj Krajský súd
v Košiciach v ods. 44 a 45 rozsudku sp. zn. 5Co/204/2022 – 383 zo dňa 19.10.2023.
Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie žalobcu , že fyzická osoba A.
B. mala vedomosť o existencii záväzkov dlžníka FELDOM s.r.o., a teda mu boli známe okolnosti

odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi, zostalo len v rovine tvrdení,
nakoľko len z tvrdenia o existencii o vedomosti záväzkov dlžníka nemožno vyvodiť dôkaz o tejto
vedomosti, pričom žalobca žiadny dôkaz o existencii vedomosti menovanej fyzickej osoby nedoložil
ani nekonkretizoval, z čoho má takáto vedomosť plynúť. V čase prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného v prvom rade nebolo v katastri nehnuteľností vyznačené žiadne obmedzenie v práve

nakladať s nehnuteľnosťami, nebola vyznačená poznámka o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami,
nebolo vyznačené ani exekučné záložné právo, pričom až dňa 4. júna 2014 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na zriadenie záložného exekučného práva, ktoré súdny exekútor vybavil
až dňa 21.10.2014.

65. Keďže žalobca tvrdí, že má vymáhateľnú pohľadávku proti dlžníkovi obchodnej spoločnosti FELDOM
s.r.o. avšak žalobou sa domáha odporovateľnosti právnych úkonov kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2014
uzavretej medzi predávajúcim A. B. a kupujúcim MC Group 8 s.r.o. ako aj Zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 20.04.2016,
ktorí však tomto prípade nie sú tretími osobami v zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka (ale až

4. a 5. osobou), preto v tomto konaní nie sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie a teda podaná žaloba
nemohla byť úspešná, preto ju súd zamietol.
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ani v ich prípade žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovaný v 1. a 2. rade mali vedomosť o tom, že došlo k okolnostiam ktoré by
odôvodňovali odporovateľnosť právneho úkonu pri predchodcovi.

66. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

67. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj možnosťou
uplatnenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. V priebehu konania však nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia. Strany sporu na mimoriadne
okolnosti na svojej strane ani nepoukazovali a vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania nemali
žiadne vyjadrenia ani návrhy. Keďže v prvoinštančnom konaní boli plne úspešní žalovaný v 1. radea žalovaný v 2. rade, priznal im súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%
proti neúspešnému žalobcovi.
Čo sa týka trov odvolacieho konania, v tomto prípade boli v odvolacom konaní vo výroku o určenie

vlastníctva úspešní žalovaní v 1. a 2. rade a vo výroku o odporovateľnosti právnych úkonov bol úspešný
žalobca, preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

70. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. V zmysle § 223 ods. 3 CSP bol rozsudok vyhotovený v schválenej predĺženej lehote na vyhotovenie
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.