Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119208336
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6119208336.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. J. a 2. Q.y, obaja žalobcovia

zastúpení splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47
254 581 proti žalovaným: 1. U. a 2. A., obaja žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Vladimír Gembický,
advokátska kancelária so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, IČO: 17 545 455, o zaplatenie 13.860 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi 1. spoločne a nerozdielne istinu 9 576 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 468 eur od 06.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 558
eur od 01.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od

01.03.2017dozaplatenia,zosumy558eurod01.04.2017dozaplatenia,zosumy558eurod01.05.2017
do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.07.2017 do
zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.09.2017 do zaplatenia,
zo sumy 558 eur od 01.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, zo sumy
558 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od
01.02.2018dozaplatenia,zosumy558eurod01.03.2018dozaplatenia,zosumy558eurod01.04.2018
do zaplatenia a zo sumy 180 eur od 01.05.2018 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi 2. spoločne a nerozdielne istinu 4 284 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 378 eur od 11.05.2018 do zaplatenia, zo sumy
558 eur od 01.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 558
eur od 01.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur
od 01.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 558 eur od
01.12.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 300 eur, do troch dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia 1. a 2. m a j ú voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. (ďalej len ako „žalobcovia“) sa prostredníctvom podanej žaloby domáhali uloženia
povinnosti žalovaným 1. a 2. (ďalej len ako „žalovaní“) zaplatiť žalobcovi 1. istinu vo výške 9 612 eur
spolu s príslušenstvom a žalobcovi 2. istinu vo výške 4 284 eur spolu s príslušenstvom, zaplatenia
sumy 300 eur predstavujúcej náklady spojené s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania s

odôvodnením, že žalovaní sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacovali v období, keď neoprávnene
užívali byt, ktorý im vlastnícky nepatril, a to bez právneho titulu. Žalobca 1. na základe kúpnej zmluvy
z 07.11.2013 uzatvorenej so žalovanými ako predávajúcimi nadobudol vlastnícke právo k bytu č. 8
zapísanému na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Piešťany (ďalej len ako „byt“). Žalobca 2. nadobudolvlastnícke právo k bytu od žalobcu 1. ako predávajúceho na základe kúpnej zmluvy z 22.03.2018.
Žalobcovia so žalovanými neuzatvorili žiadnu kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, resp. akúkoľvek inú
obdobnú zmluvu, ktorá by žalovaných oprávňovala na užívanie predmetného bytu, napriek uvedenému

sa v byte zdržovali a za užívanie neposkytovali vlastníkom žiadnu náhradu a byt odmietali dobrovoľne
opustiť, čím dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a to na úkor žalobcov vo výške 13 896 eur, vychádzajúc z výšky mesačného nájmu v sume 558 eur,
určenej znaleckým posudkom č. 141/2018 Ing. Villantom. Žalovaní napriek výzvam zo dňa 13.11.2018
a 06.12.2018 povinnosť uhradiť túto sumu nesplnili. Náklady na vypracovanie znaleckého posudku

predstavujú sumu 300 eur, ktorú taktiež žiadali od žalovaných nahradiť.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 11.03.2019 pod sp. zn. 2Up/43/2019 platobný rozkaz, proti
ktorému podali žalovaní odpor s odôvodnením vo veci a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec
Okresnému súdu Piešťany na prejednanie v zmysle § 14 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Žalovaní v podanom odpore zhodne uviedli, že predmetný byt užívali na základe ústnej zmluvy
uzatvorenej so žalobcom 1., pričom nájomné bolo dojednané vo výške nákladov spojených s užívaním
bytu. Žalovaní počas celej doby nájmu platili všetky energie, poplatky súvisiace so správou bytového
domu, prispievali do fondu opráv, platili za žalobcov daň z nehnuteľnosti. V čase uzavretia a trvania

ústnej nájomnej zmluvy boli žalovaní v blízkom rodinnom vzťahu so žalobcom 1. (dcéra žalovaného 1.
bola manželkou žalobcu 1.). Žalobcovia v písomnom vyjadrení k podanému odporu popreli uzatvorenie
ústnej nájomnej zmluvy, ktorá by oprávňovala žalovaných k užívaniu bytu len za náklady spojené s
jeho užívaním. Uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy žalovaní po prvý krát uviedli až v odporoch proti
platobnému rozkazu, túto skutočnosť neuviedli v ich odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 13.11.2018,

nespravili tak ani v konaní sp. zn. 22C/6/2019 o vypratanie predmetného bytu. Ak by boli žalovaní
presvedčení o oprávnenosti ich nároku na užívanie bytu, tento by potom dňa 13.03.2019 nevypratali a
neodovzdali. Vyprataním potvrdili neexistenciu akejkoľvek zmluvy, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu
bytu. Navyše dňa 09.01.2019 bola žalovanými vykonaná platba vo výške 2 600 eur a dňa 15.01.2019
vo výške 200 eur, platby boli označené ako „SPNAJOM U. od 01-12/2018, 12/2017 a 01/2019“.

4. Žalobcovia písomným podaním z 05.11.2019 v spojení s jeho spresnením (na pojednávaní dňa
28.11.2019) vzali žalobu čiastočne späť, a to v časti istiny vo výške 36 eur a úroku z omeškania 5 %
ročne zo sumy 504 eur od 03.12.2016 do 05.12.2016 a zo sumy 36 eur od 06.12.2016 do zaplatenia.

5. Okresný súd Piešťany vydal 6. februára 2020 rozsudok, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie
istiny vo výške 36 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 504 eur od 3. decembra 2016 do
5. decembra 2016 a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 36 eur od 6. decembra 2016 do zaplatenia
(výrok I.); výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol; výrokom III. priznal žalovaným voči žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti výrokom II., III. a IV. tohto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a odvolací
súd uznesením vydaným 30. septembra 2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel
odvolací súd k záveru, že nebol dodržaný postup upravený v § 181 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie

neoboznámil predbežné právne posúdenie veci, aplikáciu nikým nenavrhovaného § 3 OZ, čím porušil
zákonom dané procesné práva žalobcu pre jeho ďalší procesný postup v kontradiktórnom sporovom
konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku
(procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie žalobu prekvapivo zamietol z dôvodu, že výkon práva žalobcov

na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2
CSP viazaný, bude postupovať v súlade s § 181 ods. 1 a 2 CSP, opätovne teda vec prejednať, a to najmä
so sústredením sa na sporné otázky, predbežné právne posúdenie, vec posúdiť z hľadiska všetkých
na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 220 ods.

2 CSP a pritom sa vysporiadať so všetkou relevantnou argumentáciu žalobcov aj tou predostretou v
odvolacom konaní.7. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia opätovne vec prejednal na
pojednávaní dňa 14.11.2023. Potom ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, zistil v rámci
skutkového stavu, že nesporným bolo tvrdenie, že žalobca 1. ako kupujúci nadobudol od žalovaných
ako predávajúcich vlastnícke právo k bytu č. 8 a spoluvlastnícke právo k spoločným častiam a
spoločným zariadeniam bytového domu, evidovaným na LV č. XXXX, okres Piešťany, obec Piešťany,

katastrálne územie V. kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2013 a právoplatným vlastníkom bytu sa stal
20.12.2013. Vlastnícke právo žalobcu 1., ani vlastnícke právo žalobcu 2., ktoré bolo preukázané
rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor z 11.05.2018, č. vkladu V XXX/XXXX,
žalovaní nerozporovali. Nebolo sporným ani tvrdenie, že žalovaní predmetný byt užívali tak pred
nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom 1. ako aj po nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom 2. a
predmetný byt užívali počas celej doby, kedy už nebol v ich vlastníctve. Ďalšou nespornou skutočnosťou

bolo, že žalovaní počas celej doby užívania bytu platili úhrady spojené s užívaním bytu do 13.03.2019,
kedy predmetný byt uvoľnili.

9. V predžalobnej výzve z 13.11.2018 vyzval zástupca žalobcov žalovaných na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 7 626 eur z dôvodu, že ani žalobca 1. ani žalobca 2. ako vlastníci bytu neuzatvorili

so žalovanými žiadnu kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, resp. akúkoľvek obdobnú zmluvu, ktorá by ich
oprávňovala na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej sa žalovaní zdržiavali bez poskytovania
náhrady vlastníkom, čím dochádza k ich bezdôvodnému obohateniu. Výzva obsahovala informáciu
o výške mesačného nájmu v sume 558 eur, určenej znaleckým posudkom č. 141/2018 Ing. Petrom
Villantom. V predžalobnej výzve boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie celkovej sumy 7 626 eur spolu s

trovami právneho zastúpenia vo výške 591,72 eur s DPH do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

10. V písomnej odpovedi z 21.11.2018 žalovaní uviedli, že nárok uplatňovaný za užívanie bytu je
nezrozumiteľný, neurčitý - za aké obdobie je uplatňované a súčasne uviedli, že riadne uhrádzajú nájom,
plyn, elektrinu, fond opráv a údržby.

11. V replike k odpovedi na predžalobnú výzvu z 06.12.2018 žalobcovia vyčíslili výšku dlžného
nájomného 13 392 eur, ktorá predstavuje sumu ušlého nájomného od 10.11.2016 do 10.11.2018. Suma
mesačného nájomného k mesiacom november 2016 a november 2018 predstavuje alikvótne čiastky.
Žalobcovia vyzvali žalovaných na zaplatenie celkovej čiastky 13 392 eur spolu s trovami súvisiacimi s

uplatnením pohľadávky vo výške 300 eur a trovami právneho zastúpenia vo výške 1 128,06 eur s DPH
do 5 dní odo dňa doručenia výzvy.

12. Zo znaleckého posudku č. 141/2018 Ing. Petra Villanta vyplýva, že mesačná výška nájomného
predstavuje sumu 558 eur, táto suma vyjadruje priemernú hodnotu nájmov k 5 bytom, z ktorých znalec

vychádzal.Zavypracovanieposudkuvyúčtovalznalec sumu300eur,čovyplývazvyúčtovania141/2018
(č.l.22), ktorú žalobcovia aj uhradili dňa 26.10.2018, čo vyplýva z predloženého pokladničného dokladu
(č.l. 138).

13. Z potvrdení o vykonaní platby vyplýva, že dňa 09.01.2019 bola v prospech účtu zástupcu žalobcov

vykonaná platba v sume 2 400 eur so správou pre príjemcu „/DO2019-01-08/SPNAJOM U., od
01-12/2018 Z., dňa 09.01.2019 bola v prospech účtu zástupcu žalobcov vykonaná platba v sume
200 eur so správou pre príjemcu „/DO2019-01-08/SPNAJOM U.“ a dňa 15.01.2019 bola v prospech
účtu zástupcu žalobcov vykonaná platba v sume 200 eur so správou pre príjemcu „/DO2019-01-08/
SPNAJOM U.“.

14. Na pojednávaní dňa 14.11.2023 sa právny zástupca žalobcov pridržiaval záverečných návrhov a
poukázal na písomné odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave. Podľa jeho názoru návrh je dôvodný, tento sa neprieči dobrým mravom, ani zákon
neobchádza a navrhol, aby bolo návrhu vyhovené v plnom rozsahu a priznaný nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie odvolania v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave
zo dňa 30.09.2020 sú dostatočným podkladom na vyhovenie návrhu. Poznamenal, že v rozhodnutí
krajského súdu nebolo súdu I. stupňa uložené vykonať akýkoľvek dôkaz, ale len vec opätovne právne
posúdiť, pričom tento je názorom Krajského súdu v Trnave viazaný.15. Právny zástupca žalovaných sa v záverečnom vyjadrení taktiež pridržiaval všetkých vyjadrení v
priebehu konania a podľa jeho názoru žalobcom nevznikol nárok na žiadne bezdôvodné obohatenie.

Poukázal, že judikatúra, ktorá bola v konaní aplikovaná v časti konkludentného uzavretia nájomnej
zmluvy, nie úplne presne reflektuje túto situáciu. Zo strany žalobcov nešlo o trpenie skutočností, že
žalovaní užívajú byt ako potenciálni nájomcovia, títo plnili za žalobcov v zmysle, že platili všetky
náklady spojené s užívaním bytu. Nebolo preukázané, že by žalobcovia pred týmto požadovali plnenie
nájomného,pretosúsplnenépodmienkyprevzniknájomnejzmluvykonkludentne,alternatívneajzmluvy

o výpôžičke podľa § 659 OZ, čo môže mať aj ústnu podobu. Žalobcovia prenechali do užívania túto
nehnuteľnosť, nepreukázali, že by za ňu požadovali akúkoľvek platbu. Žaloba je nedôvodná a navrhol
ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok.

17. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

23. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia sa podanou
žalobou dôvodne domáhajú svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, keďže sa v rozhodnom období žalovaní zdržiavali v spornom byte, tento byt užívali bez

akéhokoľvekprávnehotitulu,neuzatvorilisožalobcamižiadnunájomnúzmluvu,ktorábyichoprávňovala
na užívanie bytu. V rámci preukázaného skutkového stavu nebolo nesporným, že žalovaní užívali
predmetný byt, ktorého boli pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom 1. a následne žalobcom
2. vlastníkmi, teda pokračovali v jeho faktickom užívaní aj po tom, čo im vlastnícke právo k tomuto
bytu už neprináležalo. Nebolo sporným, že žalobca 1. nadobudol vlastnícke právo k bytu titulom kúpnej

zmluvy zo dňa 07.11.2013, žalovaní jeho vlastnícke právo k bytu nerozporovali. Taktiež nebolo sporným
ani vlastnícke právo k bytu žalobcu 2., toto taktiež žalovaní nerozporovali, navyše vlastnícke právo
žalobcu 2. k bytu bolo v konaní preukázané rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor
zo dňa 11.05.2018, číslo vkladu V XXX/XXXX, s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 11.05.2018.
Nespornou bola i tá skutočnosť, že žalovaní počas celej doby užívania bytu, kedy tento byt už nebol v ich

vlastníctve, platili správcovi bytu úhrady spojené s užívaním bytu. Dňa 13.03.2019 žalovaní predmetný
byt uvoľnili, čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu (č.l. 97), po tom, ako bola voči nim podaná
žaloba na vypratanie bytu v roku 2019 (vedená pod sp. zn. 22C/6/2019). Žalovaní teda byt užívali od
roku 2013 do roku 2019 bez právneho titulu, resp. nemali právny dôvod (titul), ktorý by ich oprávňoval
užívať byt vo vlastníctve žalobcu 1., neskôr žalobcu 2. a získali tak majetkový prospech v podobe

možnosti užívať byt bezplatne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia žalovaných upozorňovali na
neoprávnené užívanie bytu jednak v písomných predžalobných výzvach z 13.11.2018, ako aj v replikách
k odpovedi na predžalovnú výzvu z 21.11.2018. Žalobcovia uviedli, že tieto písomné výzvy bolo len
vyústením predchádzajúcich rokovaní so žalovanými, čo žalovaní nerozporovali.24. Žalovaní v konaní tvrdili v rámci procesnej obrany, že predmetný byt užívali na základe ústnej zmluvy
uzatvorenej so žalobcom 1., pričom nájomné bolo dojednané vo výške nákladov spojených s užívaním

bytu. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu však neuniesli dôkazné bremeno, nenavrhli žiadne dokazovanie,
ich obrana zostala len v rovine nepreukázaného a nepodloženého tvrdenia, preto možno jednoznačne
uzavrieť, že medzi žalovanými a žalobcom 1. nedošlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy.

25. Žalovaní ďalej v rámci svojej procesnej obrany tvrdili, že pre prípad neunesenia dôkazného bremena

vo vzťahu k ústnej nájomnej zmluve, medzi stranami sporu vznikla zmluva konkludentne podľa § 35
Občianskeho zákonníka. Súd vo vzťahu k tejto obrane uvádza, že Občiansky zákonník síce umožňuje aj
konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy, avšak k perfektnému uzavretiu tejto zmluvy môže dôjsť len za
predpokladu,žetentokonkludentnýspôsobprejavuvôlenevzbudzujepochybnostiotom,akúvôľuchceli
zúčastnené subjekty v danom prípade prejaviť. V konaní však nebolo preukázané, že by konkludentným
spôsobom došlo k prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu nájomného vzťahu medzi stranami sporu a v

tomto smere ani nebola zistená žiadna vôľa sporových strán, preto ani táto procesná obrana žalovaných
nemôže obstáť.

26. Vo vzťahu ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy treba dodať, že za konkludentný prejav vôle
nemožno pokladať mlčanie potencionálnych účastníkov tohto vzťahu, poprípade dlhodobé užívanie

bytu (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/436/2004), platenie úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu
(rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/212/2005, 26Cdo/2388/2005, 26Cdo/2863/2005). Záver o uzavretí
zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný
prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/266/2007).

27. V prejednávanom spore nebolo preukázané konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi
sporovými stranami, pričom samotné platenie úhrad spojených s užívaním bytu žalovanými správcovi
bytu nemožno považovať za takýto prejav a rovnako nemožno považovať za konkludentný prejav
dlhodobé užívanie bytu žalovanými. V praxi sa často stáva, že neoprávnení užívatelia bytu platia len

platby spojené s užívaním bytu (ako napríklad platby za energie, vodu alebo výťah a pod.). Tieto platby
však nezakladajú právny dôvod na užívanie bytu.

28. Súd ďalej uvádza, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami nemohol vzniknúť ani z dôvodu
absencie podstatnej náležitosti a to určenie výšky odplaty za predmet nájmu. Podľa § 686 ods. 1 OZ

nájomná zmluva musí okrem iného obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Nájomné a úhrada za plnenie spojené s užívaním bytu
sú samostatné, odlišné pojmy (náležitosti), preto nemožno ani vo vzťahu k vzniku nájomného vzťahu
(tvrdeného žalovanými) súhlasiť s tým, že by nájomné mohlo byť dojedané vo výške úhrady za služby
spojené s užívaním bytu tak ako to tvrdili žalovaní. Pri nájme bytu musí byť dohodnuté jednak nájomné

a jednak úhrada za plnenie spojené s užívaním bytu, v opačnom prípade nemožno hovoriť o vzniku
nájomnej zmluvy, ale o inom záväzkovom (zmluvnom) vzťahu.

29. S poukazom na uvedené a na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že nebolo preukázané,
že by žalovaní so žalobcami uzatvorili nájomnú zmluvu alebo akúkoľvek inú dohodu, ktorá by ich

oprávňovala užívať sporný byt. Žalovaní užívanie bytu nerozporovali a byt užívali bez akejkoľvek odplaty
voči žalobcom a bez akéhokoľvek právneho titulu. Za daného stavu potom žalovaní užívali byt bez
právneho dôvodu, a teda na úkor žalobcov sa obohacovali, čoho následkom bol vznik práva žalobcov
na vydanie bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu) od žalovaných. Žalobcovia dôvodne
poukázali na skutočnosť, že užívanie bytu žalovanými poškodilo finančné záujmy žalobcov, keďže si na

kúpu bytu zobrali hypotekárny úver, ktorý po celý čas splácali, pričom nemohli byt riadne užívať. Žalovaní
nerozporovali zlú finančnú situáciu žalobcov, ani zlý zdravotný stav žalobcu 1. Preto tieto tvrdenia súd
nepovažoval za sporné.

30.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31.Podľa§459OZakjepredmetbezdôvodnéhoobohateniapovinnývydaťten,ktoneboldobromyseľný,
môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol,a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ
nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami
uvedenými v rozhodnutí nakladať.

32. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

33. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných spočívalo v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o
nájme, pričom rozsah bezdôvodného obohatenia v tomto prípade predstavuje peňažnú náhradu za
užívanie bytu a bol určený výškou mesačného nájomného za byt, keďže v prípade, ak by bola medzi
stranami uzavretá riadna nájomná zmluva, žalovaným by vznikla povinnosť na úhradu nájomného.
Mesačné nájomné sa stanovuje na základe trhovej ceny nájmu porovnateľného bytu v danej lokalite a

podľa znaleckého posudku č. 141/2018 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Villantom, bola hodnota
mesačného nájmu 558 eur (strana 14 posudku).

37. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobca 1. (Lukáš Strieženec)
nadobudol vlastnícke právo k bytu na základe kúpnej zmluvy z 07.11.2013 a svoj nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia si uplatnil za užívanie bytu žalovanými od 06.12.2016 do 31.12.2016 za
kalendárny mesiac december 2018 ( v súlade s § 107 ods. 1 OZ) vo výške 468 eur, za mesiace január
2017 až apríl 2018 za každý kalendárny mesiac vo výške 558 eur a za mesiac máj 2018 (od 01.05.2018
do 10.05.2018 vo výške 180 eur. Výska istiny teda celkom predstavuje čiastku 9 612 eur.

38. V konaní bolo preukázané a ani nebolo sporné, že žalobca 2. (Q.) nadobudol vlastnícke právo k
spornému bytu 11.05.2018, preto sa v rámci svojho žalobného nároku domáhal plnenia z bezdôvodného
obohatenia za užívanie tohto bytu žalovanými od 11.05.2018 do 31.05.2018 vo výške 378 eur a za
mesiace jún, júl, august, september, október a december 2018 za každý kalendárny mesiac vo výške
558 eur. Výska istiny teda celkom predstavuje čiastku 4 284 eur.

39. Žalobcovia žiadali aj zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 300 eur, a to
za vypracovanie znaleckého posudku, čo preukázali predložením príjmového pokladničného dokladu
(na č.l. 138 spisu). Súd tento nárok posúdil ako dôvodný a preukázaný, pretože súvisí s vynaloženými
nákladmi žalobcov - veriteľov spojenými s uplatnením nárokov na získanie plnenia od žalovaných
- dlžníkov. Žalobcovia preukázali, že náklady skutočne vynaložili a že sú spojené s uplatnením

pohľadávky. Pretože zadávateľom objednávky na vypracovanie znaleckého posudku bol žalobca 2., súd
mu priznal tento nárok vo výroku II. rozsudku.
40. Žalobcovia sa domáhali proti žalovaným zaplatenia okrem istiny i zaplatenia úrokov z omeškania z
každej sumy zameškaného nájomného tak ako to vyčíslili v žalobnom návrhu. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že sa dôvodne domáhali zaplatenia príslušenstva, pretože bolo

nesporne preukázané, že žalovaní boli zo strany žalobcov riadne vyzvaní na zaplatenie dlžnej
sumy, pričom nezaplatením dlhu sa dostali do omeškania. Žalobca 1. si svoj nárok uplatňoval odo
dňa 6.12.2016 vo výške priemerného mesačného nájomného za užívanie bytu určeného znaleckým
posudkom s odvolaním sa na § 107 ods. 1 OZ o dvojročnej premlčacej dobe. Uviedol, že v deň
odovzdania repliky na poštovú prepravu bolo zrejmé, že žalovaní sa bezdôvodne obohacovali na jeho

úkor bezplatným užívaním bytu, čo žalovaní v konaní nespochybňovali. Replika bola žalovaným zaslaná
06.12.2018 na ich adresu a preto si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa
06.12.2016. Súd je toho názoru, že žalobca 1. má s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ nárok na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia odo dňa 06.12.2016 vo výške 468 eur do zaplatenia, zosumy 558 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 558
eur od 01.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od
01.05.2017dozaplatenia,zosumy558eurod01.06.2017dozaplatenia,zosumy558eurod01.07.2017

do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.09.2017 do
zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.11.2017 do zaplatenia,
zo sumy 558 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, zo sumy
558 eur od 01.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur
od 01.04.2018 do zaplatenia a zo sumy 180 eur od 01.05.2018 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že

i žalobca 2. má nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.05.2018 zo sumy 378
eur do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.07.2018 do
zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.09.2018 do zaplatenia,
zo sumy 558 eur od 01.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 558 eur od 01.11.2018 do zaplatenia a zo sumy
558 eur od 01.12.2018 do zaplatenia. Žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania v správnej výške a v
súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

41. V súvislosti so splatnosťou pohľadávky vzniknutej z titulu bezdôvodného obohatenia treba uviesť, že
bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť
pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu, doba plnenia je u nich obvykle viazaná na výzvu
veriteľa podľa § 563 OZ. Až výzvou na plnenie sa dlh stane splatným a dlžník je povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, keď bol o plnenie veriteľom požiadaný. Podľa § 563 OZ, ak nie je doba splnenia

dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo uvedená v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť
prvého dňa po tom, keď bol o plnenie veriteľom požiadaný. Vzhľadom na to, že doba splnenia pre nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovená právnym predpisom a v danom prípade nebola
ani účastníkmi dohodnutá, nastala jeho splatnosť prvého dňa po tom, čo bol obohatený vyzvaný na
plnenie (rozhodnutie NS ČR zo 14. 12. 2005, sp. zn. 33 Odo 485/2004).

42. Pokiaľ ide o úhradu sumy 2 800 eur v januári 2019 v prospech účtu zástupcu žalobcov (platba
2 400 eur so správou DO2019-01-08/SPNAJOM U. 200 eur so správou DO2019-01-08/SPNAJOM
U. od 12/2017 a 200 eur so správou DO2019-01-08/SPNAJOM U., od 01/2019), žalovaná 2. sa k
úhrade tejto čiastky vyjadrila na pojednávaní 22.10.2019 a uviedla, že sa jednalo o doplatok nájmu za

obdobie od decembra 2017 do januára 2019. Vychádzajúc zo záveru uvedeného vyššie o neexistencii
nájomného vzťahu medzi sporovými stranami, potom uvedenú úhradu sumy 2 800 eur označenú ako
nájom, nemožno zohľadniť v konečnom rozhodnutí o vydaní bezdôvodného obohatenia a nemožno ju
považovať za platbu nájomného. Keďže žalovaní platbu uvedenej sumy označili ako nájom, možno
dôvodne predpokladať, že si boli vedomí ich povinnosti platiť žalobcom plnenie za užívanie bytu, pretože

v opačnom prípade by zotrvali len na platbách nákladov spojených s užívaním bytu a platbu v celkovej
sume 2 800 eur označenú ako nájom by neuskutočnili.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal
plnú náhradu trov tak prvoinštančného ako i odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným, pričom

o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.