Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/204/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216897
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7916216897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: ASFIN MOLDAVA s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Národná trieda 74, IČO: 51 863 308, zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 19, proti žalovaným: 1. MC group 8 s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Mlynská 2, IČO: 36 743 062, 2. SLAPEX s.r.o., so sídlom v Košiciach, Humenská cesta
19, IČO: 36 607 525, obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Novákom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štúrova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a odporovateľnosť právnych úkonov, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 22. marca 2022 č.k. 6C/102/2016 -

335 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., III. a IV. a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu o určenie, že obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o. so sídlom ul. sv. Cyrila a Metoda 154,
078 01 Sečovce, IČO: 31 653 537 je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX: stavby

súp. č. XXX, administratívna budova, nachádzajúcej sa na pozemku KN-C par. č. 91 o výmere 893
m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemok KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec A.,
okres Trebišov (výrok I.) a zamietol i žalobu o určenie, že sú voči žalobcovi právne neúčinné právne
úkony: kúpna zmluva zo dňa 14.4.2014, ktorou B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.
previedol na žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX - stavbu súp. č. XXX,
administratívna budova nachádzajúca sa na pozemku KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria a pozemok KN-C par. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec Sečovce, okres D. a Zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.4.2016 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX - stavbe súp. č. XXX, administratívna budova nachádzajúca sa na pozemku KN-C par. č. 91
o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemok KN-C par. č. 91 o výmere
893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec
Sečovce, okres D., uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade (výrok II.). Žalovanému v

1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi (výrok III.) a žalovanému
v 2. rade proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenie žalobcu (pôvodne ASIN s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Národná trieda 74, IČO: 46 320 784) v žalobe a v priebehu sporu, najmä že:

2.1. žalobca je veriteľom spoločnosti FELDOM s.r.o.,

2.2. žalobca svoju splatnú pohľadávku vo výške 66.000 eur s príslušenstvom vymáha v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 47/14 u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka, v rámci ktorého
bol informovaný, že jeho dlžník FELDOM s.r.o. ako povinný v exekučnom konaní nemá žiadny majetok,

v súčasnosti má cca 50 exekučných konaní a nie je možné vymôcť pohľadávku,

2.3.dlžníkžalobcu FELDOMs.r.o.dňa29.11.2013posplatnostivymáhanejpohľadávkyabezprostredne
pred začatím exekučného konania uzavrel kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti na spoločnosť
D.J.R.V. Europe, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a štatutárom a súčasne 50 % spoločníkom a
štatutárom nadobúdateľa D.J.R.V. Europe, s.r.o. bol v čase uzatvárania kúpnej zmluvy B. E., bývajúci

v C., F. G.,

2.4. B. E. v čase prevodu nehnuteľnosti mal vedomosť o existencii splatného záväzku dlžníka FELDOM
s.r.o., ktorý bol k termínu 1.10.2013 v omeškaní s vrátením pôžičky voči žalobcovi a túto uznal vo forme
notárskej zápisnice, a preto 29.11.2013 uskutočnil právny úkon, voči ktorému môže žalobca odporovať,

2.5. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 mala byť kúpna cena určená dohodou na sumu 350.000
eur, hoci hodnota nehnuteľnosti v čase jej uzavretia bola na úrovni minimálne 1.750.000 eur, FELDOM
s.r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 29.11.2013 mal k dispozícii upovedomenie o začatí
exekúcie obsahujúce zákaz nakladať s majetkom, preukázateľne D.J.R.V. Europe, s.r.o. nemal súhlas

valného zhromaždenia a do zbierky listín nebol doručený znalecký posudok, prevod nehnuteľnosti
bol uskutočnený v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka bez náležitého protiplnenia, lebo nebola
zaplatená kúpna cena, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice 1 zo dňa 4.12.2019 sp. zn.
30Cbi/12/2018,

2.6. D.J.R.V. Europe s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2014 previedol nehnuteľnosti na fyzickú osobu
B. C., bytom v C., C. XX,

2.7. B. C. za nehnuteľnosť neposkytol peňažné protiplnenie, ale započítal si svoj záväzok uhradiť nízku
kúpnu cenu na údajnú pohľadávku voči nadobúdateľovi v prvom rade, ktorá mala vzniknúť titulom

pristúpenia k záväzku nadobúdateľa a dlžníka uskutočneného dňa 21.11.2013 vo forme notárskej
zápisnice N 604/2013, Nz 44402/23013 zo dňa 21.11.2013,

2.8. B. C. vedel o existencii záväzkov FELDOM s.r.o. v čase pristúpenia k záväzku dlžníka FELDOM
s.r.o. dňa 23.11.2013,

2.9. kúpna zmluva medzi B. C. a MC group 8 s.r.o. je voči žalobcovi právne neúčinná, lebo jediným
spoločníkom a konateľom kupujúceho je B. C.,

2.10. dňa 20.4.2016 bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi MC

group 8 s.r.o. a SLAPEX s.r.o.,

2.11. aktuálny vlastník nehnuteľnosti SLAPEX s.r.o. vedel od počiatku o úmysle dlžníka žalobcu -
FELDOM s.r.o., zbaviť sa majetku, a tým ukrátiť o vymoženie pohľadávky žalobcu, čo vyplývalo z ceny,
za ktorú boli nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom nadobudnuté.

3. Súd poukázal i na obranu:

3.1. žalovaného v 1. rade, že: (a) nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere od vlastníka, ktorému svedčil
zápis v katastri nehnuteľností, na základe štandardnej kúpnej zmluvy s primeranou trhovou výškou

kúpnej ceny, (b) žalobca z údajov katastra nedôvodne dedukuje že namietaná kúpna zmluva zo dňa
29.11.2013 bola učinená bez náležitého protiplnenia, preto je neúčinná a neplatná, lebo údaje katastra
nie sú spôsobilé preukázať úhradu kúpnej ceny a na tento účel ani neslúžia, a túto skutočnosť nemôže
potvrdzovať ani správca konkurznej podstaty FELDOM s.r.o., keďže konkurz na spoločnosť FELDOMs.r.o. bol vyhlásený dňa 25.9.2017 a kúpna cena mala byť uhradená už v roku 2013, (c) obchodné
spoločnosti FELDOM s.r.o. a D.J.R.V. Europe s.r.o. pri prevode sporných nehnuteľností neboli viazané
ustanoveniami § 59a Obchodného zákonníka, (d) žalobca si mylne vysvetľuje § 59a Obchodného

zákonníka, lebo FELDOM s.r.o. nie je spoločníkom ani zakladateľom D.J.R.V. s.r.o. a naopak D.J.R.V.
Europe s.r.o. nie je spoločníkom ani zakladateľom v obchodnej spoločnosti FELDOM s.r.o., ktorá vznikla
dňa 21.4.2004, a preto sa na spoločnosti nevzťahuje povinnosť schválenia kúpnej zmluvy valným
zhromaždením, keďže obe vznikli viac ako 2 roky pred uzatvorením žalobou napádanej kúpnej zmluvy,
ako i že (e) žalobca žiadny dôkaz vedomosti B. C. o existencii záväzkov dlžníka FELDOM s.r.o. nedoložil

a ani nekonkretizoval, z čoho má takáto vedomosť plynúť, pričom v čase prevodu vlastníckeho práva
na MC group 8 s.r.o. nebolo v katastri nehnuteľností vyznačené žiadne obmedzenie v práve nakladať
s nehnuteľnosťami, nebola vyznačená poznámka o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, nebolo
vyznačené ani exekučné záložné právo, pričom až dňa 4.6.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na zriadenie záložného exekučného práva, ktoré súdny exekútor vybavil až dňa
21.10.2014, (f) nie je možné, aby po podaní návrhu na výkon exekúcie dňa 28.11.2013 bolo FELDOM

s.r.o. dňa 29.11.2013 známe, že bolo začaté exekučné konanie, lebo z upovedomenia o začatí exekúcie
zriadením exekučného záložného práva zo dňa 21.10.2014 je zrejmé, že žalobca podal návrh na výkon
exekúcie iba jeden deň pred podpisom kúpnej zmluvy dňa 29.11.2013, (g) poprel tvrdenie žalobcu, že
FELDOM s.r.o. mala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k dispozícii upovedomenie o začatí exekúcie
obsahujúce zákaz nakladať s majetkom, pričom sám žalobca k žalobe pripojeným dôkazom sám vyvrátil

svoje vlastné žalobné tvrdenia, (h) prvým subjektom, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka FELDOM s.r.o. prospech (za predpokladu, že by nebola zaplatená kúpna cena) bola spoločnosť
D.J.R.V. Europe s.r.o., pričom ak žalobca na tento úkon nahliada ako na neplatný, nemôže sa súčasne
dožadovať jeho neúčinnosti, naviac v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka je iba spoločnosť
D.J.R.V. Europe s.r.o., ktorá ani nie je účastníkom konania, jediným subjektom, ktorý môže byť v spore

pasívne legitimovaným, resp. v zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka voči právnemu nástupcovi
toho, kto mal z právneho úkonu prospech, nie však proti tomu, na koho bolo vlastnícke právo prevedené
dvojstranným právnym úkonom, kedy je možné v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka
domáhať sa iba náhrady voči tomu kto má z úkonu prospech;

3.2. žalovaného v 2. rade, že: (a) nemal žiadnu vedomosť o predchádzajúcich prevodoch nehnuteľností
a už vôbec nie o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi FELDOM s.r.o., (b) kúpna cena predmetnej
nehnuteľnosti350.000eurnemohlažiadnymspôsobomohroziťvymoženiepohľadávkyžalobcuvovýške
66.000 eur, ktorú žalobca vymáha od dlžníka FELDOM s.r.o., (c) žalobca nepravdivo uviedol, že dlžník
mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k dispozícii upovedomenie o začatí exekúcie obsahujúce zákaz

nakladaťsmajetkom,lebozupovedomeniaozačatíexekúcievyplýva,žežalobcapodalnávrhnazačatie
exekúcie dňa 28.11.2013 a poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.2.2014, z čoho je zrejmé, že
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 29.11.2013 nemohlo byť exekútorom vydané upovedomenie o
začatí exekúcie a dlžník nemal zakázané nakladať so svojím majetkom, (d) žaloba o určenie neúčinnosti
zmlúv nemôže byť dôvodná, lebo sa jedná o zmluvy, ktoré neuzavrel dlžník žalobcu, naviac žalovaný v 2.

rade sa nestal riadnym, ale iba dočasným vlastníkom označených nehnuteľností, ktoré nadobudol iba do
dočasného vlastníctva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a v prípade
splnenia dohodnutých podmienok je povinný previesť nehnuteľnosti späť do vlastníctva predávajúceho;

3.3. oboch žalovaných, že: (a) žalobca nesprávne tvrdí, že FELDOM s.r.o. previedla nehnuteľnosť

bez prijatia protiplnenia - kúpnej ceny 350.000 eur, lebo zaplatenie kúpnej ceny nevyplýva zo žiadnej
listiny z katastra nehnuteľnosti, naviac rozhodnutím Okresného súdu Košice 1 zo dňa 4.12.2019 sp.
zn. 30Cbi/12/2018 súd vylúčil zo súpisu majetku podstaty úpadcu FELDOM s.r.o. nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania, a tak vzhľadom na tento rozsudok, nemôže byť rozhodnuté inak, (b)
záväzok voči B. C. bol uznaným dlžníkom a pristupujúcim dlžníkom formou notárskej zápisnice, teda sa

považuje za existujúci, nebol nijakým spôsobom spochybnený, a preto žalobca nepreukázal tvrdenie, že
poskytnutie pôžičky B. C. B. E. vo výške 1.100.000 eur v roku 2013 je len fiktívne a v rozpore so zákonom
o zákaze hotovostných platieb, (c) porušenie zákazu platieb v hotovosti nespôsobuje neplatnosť úkonu,
ani ho nespochybňuje, ale jeho dôsledkom je možnosť uloženia pokuty zo strany finančnej správy.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že:

4.1. SLAPEX s.r.o. je na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trebišov, odborom
katastrálnym, pre obec Sečovce, katastrálne územie A., vedený ako vlastník stavby súpisné číslo XXX,administratívna budova, na parc. KN-C č. 91 o výmere 893 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
KN-C č. 91 o výmere 893 m2, zastavané plochy a nádvoria,

4.2. rozhodnutím Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 1290/13 zo dňa
24.6.2013,bolpovolenývkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnosti,okreminýchajkoznačeným
nehnuteľnostiam, v prospech FELDOM s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 0924/2300/2013 zo dňa
13.6.2013 uzavretej medzi Východoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a FELDOM s.r.o.
ako kupujúcim, ktorou Východoslovenská energetika a.s. ako predávajúci predal a FELDOM s.r.o.

ako kupujúci kúpil do svojho vlastníctva okrem iných aj nehnuteľnosti: stavbu súpisné číslo 154
administratívna budova na pozemku KN-C parc. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, pozemok KN-C parc. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, pôvodne zapísané na LV č. XXX, k.ú. A., pričom kúpna cena za všetky nehnuteľnosti bola
určená sumou 350.000 eur,

4.3. exekúciu na vymoženie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu ASFIN s.r.o. súdny exekútor
zabezpečil zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti tam uvedené vo vlastníctve
FELDOM s.r.o.,

4.4. upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva súdneho exekútora JUDr.

Ľuboša Sidorjaka sp. zn. EX 47/14 zo dňa 21.10.2014 bolo vydané na základe poverenia na vykonanie
exekúcie č. 5806 080801 zo dňa 18.2.2014, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 28.11.2013 na vymoženie pohľadávky 66.000 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, návrhu
oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 4.6.2014 a vykonateľného exekučného
titulu na peňažné plnenie - notárska zápisnica č. N 35/2013, NZ 31226/2013, NCRls 31830/2013 zo dňa

13.9.2013, ktoré vydal H. I. E., pričom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, v ňom uvedené
nie sú, podľa notárskej zápisnice zn. N 604/2013, Nz 44402/2013, NCRls 45167/2013 napísanej dňa
21.11.2013 na Notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej, FELDOM s.r.o. a D.J.R.V. Europe s.r.o.
po dohode s veriteľom a B. C. v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka pristúpili k záväzku dlžníka B.
E. vo výške 1.100.000 eur,

4.5. rozhodnutím Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2786/13 zo dňa 13.1.2014
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k označeným nehnuteľnostiam v
prospech D.J.R.V. Europe s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi FELDOM
s.r.o. ako predávajúcim a D.J.R.V. Europe ako kupujúcim, ktorou FELDOM s.r.o. predal a D.R.J.V.

Europe s.r.o. kúpil nehnuteľnosti: stavba súpisné číslo XXX, administratívna budova na pozemku KN-C
parc. č. 91 o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C parc. č. 91
o výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, a to za kúpnu cenu 300.000 eur,

4.6. rozhodnutím Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 258/14 bol dňa

19.2.2014 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k označeným nehnuteľnostiam
v prospech B. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2014, uzavretej medzi D.R.J.V. Europe s.r.o.
ako predávajúcim a B. C. ako kupujúcim, ktorou D.J.R.V. Europe s.r.o. predal a B. C. kúpil označené
sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 350.000 eur,

4.7. rozhodnutím Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 853/2014 zo dňa
22.4.2014 bol dňa 22.4.2014 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k označeným
nehnuteľnostiam v prospech MC group 8 s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2014 uzavretej
medzi B. C. ako predávajúcim a MC group 8 s.r.o. ako kupujúcim, ktorou B. C. ako predávajúci
odplatne za kúpnu cenu 350.000 eur previedol na MC group 8 s.r.o. ako kupujúceho vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam: stavba súpisné číslo 154 administratívna budova na pozemku KN - C p. č. 91 o
výmere 893 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C p. č. 91 o výmere 893
m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, na žalovaného v prvom rade,

4.8. SLAPEX s.r.o. ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.4.2016 s MC group 8

s.r.o. poskytol dlžníkovi MC group 8 s.r.o. pôžičku vo výške 500.000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť
veriteľovi v lehote do dvanástich mesiacov, pričom na zabezpečenie záväzku dlžníka vrátiť pôžičku
veriteľovi spolu s príslušenstvom podľa zmluvy o pôžičke uzatvorili dňa 20.4.2016 veriteľ SLAPEX s.r.o.
adlžníkMCgroup8s.r.o.zmluvuozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávakoznačenýmspornýmnehnuteľnostiam dlžníka, ktorej vklad v prospech SPAPEX s.r.o. bol povolený dňa 20.4.2016 na základe
rozhodnutia Okresného úradu Trebišov katastrálny odbor, číslo vkladu: V 875/2016 zo dňa 20.4.2016.

5. Ďalej súd zistil, že v konaní žalobcu SLAPEX, s.r.o. proti žalovanému JUDr. František Lukáč,
správca úpadcu FELDOM s.r.o., o vylúčení majetku zo súpisu podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 4.12.2019 sp. zn. 30Cbi/12/2018, právoplatným dňa
21.1.2020, rozhodnuté o vylúčení zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu FELDOM, s.r.o., a to:
administratívna budova súpisné č. XXX, postavená na parcele registra „C“ č. 91, zapísaná na LV č.

XXXX, kat. úz. A. a pozemok parc. č. 91, o výmere 893 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. A.,
potom, ako bolo v konaní sp. zn. 30Cbi/12/2018 zistené, že veriteľ SLAPEX s.r.o. poskytol pôžičku
dlžníkovi MC group 8 s.r.o. vo výške 500.000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v lehote do
12 mesiacov a zároveň sa zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 20.4.2016
veriteľ s dlžníkom dohodli na zabezpečení tohto záväzku zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva
k označeným sporným nehnuteľnostiam dlžníka, a preukázané, že SLAPEX s.r.o. požičal spoločnosti

MC group 8 s.r.o. pôžičku v sume 500.000,- eur, ktorú zabezpečil dočasným prevodom nehnuteľností,
ktoré v tom čase vlastnila spoločnosť MC group 8 s.r.o., na základe čoho bol A. A. zapísaný ako
vlastník sporných nehnuteľností v podiele 1/1 aj s uvedením titulu nadobudnutia, pričom SLAPEX s.r.o.
nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o predchádzajúcich prevodoch nehnuteľností a o záväzkoch
spoločností, ktoré prevody nehnuteľností realizovali.

6. Vec súd právne posúdil podľa § 39, § 42a ods. 1 až 5, § 42b ods. 1 až 4, § 116 Občianskeho zákonníka,
§ 59a ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 23.11.2013, čl. 8 CSP, § 185 ods. 1 a §
191 ods. 1 CSP.

7. Určenie vlastníckeho práva.

7.1. Súd posudzoval tvrdenie žalobcu, že kúpna zmluva medzi jeho dlžníkom FELDOM s.r.o. a
spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o. dňa 29.11.2013 nenadobudla účinnosť, je neplatná z dôvodu, že
prevodnehnuteľnostínanadobúdateľaboluskutočnenýbezsúhlasuvalnéhozhromaždeniaadozbierky

listín nebol doručený znalecký posudok, ako i žalobcom nastolenú otázku, či pri uzatvorení kúpnej
zmluvy medzi jeho dlžníkom FELDOM s.r.o. a spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o. dňa 29.11.2013 boli
porušené ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka.

7.2. Dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu § 59a Obchodného zákonníka, lebo kúpna zmluva bola

uzatvorená medzi dvoma obchodnými spoločnosťami - FELDOM s.r.o., ktorá vznikla 8.6.1992 a D.J.R.V.
Europe s.r.o., ktorá vznikla 11.7.2007, a nie medzi spoločnosťou aj jej zakladateľom alebo spoločníkom,
a preto nebolo povinnosťou predávajúceho predložiť znalecký posudok na určenie hodnoty predmetu
zmluvy, ani ho zaslať do Zbierky listín, a keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 29.11.2013 uplynulo
21 rokov od vzniku FELDOM s.r.o. a 5 rokov od vzniku D.J.R.V. Europe s.r.o., nebol potrebný ani súhlas

valného zhromaždenia s návrhom kúpnej zmluvy, a neboli naplnené ani podmienky v zmysle § 59a ods.
3 Obchodného zákonníka, lebo spoločnosť FELDOM s.r.o. ako prevodca neuzatvoril zmluvu s osobou
blízkou spoločníkovi B. E. a zmluva nebola uzatvorená ani s ovládajúcou a ovládanou spoločnosťou
spoločníka, keďže B. E. ako spoločník FELDOM s.r.o. nemal väčšinový podiel na hlasovacích právach
v spoločnosti D.J.R.V. Europe s.r.o., lebo jeho podiel predstavoval presne 50 %.

7.3. Súd uzavrel, že ak žalobca tvrdil, že kúpna cena nehnuteľností určená sumou 350.000 eur
nezodpovedala skutočnej trhovej hodnote nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy, lebo ide
o osempodlažnú budovu umiestnenú v centre A. a skutočná hodnota bola preto v tom čase
minimálne 1.750.000 eur, žalobca na svoje tvrdenie o cene nehnuteľností 1.750.000 eur neoznačil ani

nepredložil žiadny dôkaz, a preto spochybňovanie výšky ceny nehnuteľností zostalo len v rovine ničím
nepreukázaného tvrdenia žalobcu. Dodal, že FELDOM s.r.o. nadobudla predmetné nehnuteľnosti na
základe kúpnej zmluvy č. 0924/2300/2013 zo dňa 13.6.2013 od Východoslovenskej energetiky a.s. za
kúpnu cenu 350.000 eur a dňa 29.11.2013 ju predala spoločnosti D.J.R.V. Europe s.r.o. za rovnakú cenu.

7.4. Súd posúdil aj následné zmluvy o prevode označených sporných nehnuteľností a zmluvu o
prevode zabezpečovacieho prevodu práva zo dňa 20.4.2016 a uzavrel, že pri žiadnej z nich nezistil
žiadne skutočnosti spôsobujúce absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov. Uviedol, že žalobca
nesprávne označil pasívne legitimovaných, nakoľko ako pasívne vecne legitimovaní mali byť v konanío určenie vlastníckeho práva označení všetci účastníci právnych úkonov o prevode nehnuteľností,
teda aj spoločnosti FELDOM s.r.o., D.J.R.V. Europe s.r.o. a B. C.. Poukazom na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016 a na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa

4.12.2019sp.zn.30Cbi/12/2018,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa21.1.2020,ktorýmsúdrozhodol,že
vylučujezosúpisumajetkuvšeobecnejpodstatyúpadcuFELDOM,s.r.o.označenéspornénehnuteľnosti
(administratívnu budovu, súp. č. XXX, postavenú na parcele registra „C“ č. 91, zapísanú na LV č. XXXX,
kat. úz. A. a pozemok parc. č. 91, o výmere 893 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. A.) dodal, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo už vyriešené v konaní Okresného súdu Košice I.

sp. zn. 30Cbi/12/2018 tak, že ich výlučným vlastníkom je žalovaný v 2. rade SLAPEX s.r.o., ktorý požičal
MC Group 8 s.r.o. pôžičku v sume 500.000 eur, ktorú zabezpečil dočasným prevodom vlastníckeho
práva.

8. Odporovateľnosť právnych úkonov.

8.1. Ohľadom nároku žalobcu na určenie neúčinnosti (odporovateľnosti) právnych úkonov súd prvej
inštancie poukazom na § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.7.2008 sp. zn. 4Cdo/148/2007 súd žalobu zamietol aj v tejto časti z dôvodu, že žalovaný v 1. a
žalovanýv2.radeniesúvtomtokonanínositeľmipasívnejvecnejlegitimácie.Dodal,žeprávoodporovať
právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona toto prislúcha iba veriteľovi,

odporovať možno len úkonom dlžníka FELDOM s.r.o., lebo len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa, a
pokiaľ žalobca tvrdí, že má vymáhateľnú pohľadávku proti dlžníkovi FELDOM s.r.o., ale žalobou sa
domáha odporovateľnosti právnych úkonov urobených osobou odlišnou od dlžníka, z ktorého dôvodu
podaná žaloba nemohla byť úspešná.

9.Výrokotrováchkonaniasúdprvejinštancieodôvodnilaplikáciou§255ods.1CSPaplnýmprocesným
úspechom žalovaných v 1. a 2. rade v spore s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom
rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10.1. K zamietnutiu žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobca vyjadril nesúhlas so závermi súdu v
bode 47 odôvodnenia rozsudku. Poukázal na znenie § 59a ods. 1, § 59a ods. 3, § 66a ods. 1 a 2, § 115
ods.8Obchodnéhozákonníkaanamietol,žeprvoinštančnýsúdnesprávneprávneposúdilprejednávanú
vec tým, že pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z takého právneho názoru, podľa ktorého 50
% - tný podiel pána B. E. ako spoločníka v spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. neoznačil ako podiel

väčšinový. Podčiarkol, že pomer hodnoty vkladu spoločníka pána B. E. k výške základného imania
spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. mu priznával polovicu všetkých hlasovacích práv v spoločnosti, a
preto je podľa názoru žalobcu nepochybné, že týmto faktickým i právnym stavom bola naplnená legálna
definícia väčšinového podielu podľa Obchodného zákonníka, v súlade s ktorou mal väčšinový podiel
v spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. práve pán B. E.. Zopakoval, že z tohto dôvodu sa na spoločnosť

D.R.J.V. Europe s.r.o. vzťahovala povinnosť založená ustanovením § 59a Obchodného zákonníka,
týkajúca sa nadobúdania majetku spoločnosťou na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom
alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, a že v tomto
prípade tak mala byť určená hodnota predmetu zmluvy – nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec Sečovce, okres D., znaleckým posudkom, ktorý mal byť zaslaný spolu

s kúpnou zmluvou do zbierky listín, pričom k splneniu uvedenej zákonnej povinnosti nedošlo. Znovu
podčiarkol, že z vyššie popísaných skutočností vyplýva, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi
spoločnosťou FELDOM s.r.o. a spoločnosťou D.R.J.V. Europe s.r.o. zo dňa 29.11.2013 nenadobudla
účinnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť na jej základe k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec A., J. D..

10.2.Žalobcasúduvytkol,ževodôvodnenírozsudkuopomenuladostatočnesanevysporiadalsotázkou
(ne)účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013 podľa § 59a Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti
žalobca opätovne dal do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/259/2016 zodňa 12.12.2018, „kde konajúci súd v obdobnej veci musel právne posúdiť platnosť zmluvy, ktorá bola
zavkladovaná v rozpore s ust. § 59a Obchodného zákonníka, pričom v bode 21 uviedol „V zmysle
§ 59a ods. 1 ObZ zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako bude uložená spolu so znaleckým

posudkom, vyhotoveným za týmto účelom, do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie -
katastra nehnuteľností... Z týchto dôvodov kúpna zmluva nikdy nenadobudla účinnosť. Vklad do katastra
vedie k nadobudnutiu vlastníctva len vtedy, ak sa zakladá na riadnom titule, ktorým nemôže byť zmluva,
ktorej zákon z akéhokoľvek dôvodu odopiera účinnosť. Neexistencia riadneho titulu podľa § 133 ods. 2
OZ znamená, že nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, pretože chýba jedna z jeho podmienok.

Riadny (platný a účinný) titul v čase prevodu vlastníckeho práva vôbec neexistoval, a preto nemohlo
dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach žalovaným
1/. Z týchto dôvodov súd vyhovel v časti a určil, že žalovaný 2/ je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici
nehnuteľnosti.“

10.3. Zotrval na názore, že kúpna zmluva zo dňa 29.11.2013 uzatvorená medzi spoločnosťou

FELDOM s.r.o. a D.R.J.V. Europe s.r.o. nenadobudla účinnosť, čo predstavovalo absenciu riadneho
(platného a účinného) právneho titulu potrebného pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
v dôsledku čoho je aj naďalej de iure vlastníkom predmetných sporných nehnuteľností spoločnosť
FELDOM s.r.o.. Žalobca v tejto súvislosti súdu vytkol, že k otázke nadobúdania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam dobromyseľnými nadobúdateľmi nezohľadnil v odôvodnení napádaného rozsudku

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020, na ktoré opätovne poukázal
ako na svojou podstatou vyvracajúce celú argumentáciu žalovaných, keďže «Najvyšší súd SR a
veľký senát obchodnoprávneho kolégia na viacerých miestach odôvodnenia (napr. bod 82) vyjadruje
právny názor, podľa ktorého dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v
katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol

nadobudnúťvlastníckeprávo(apreposkytnutieochranytomutoprávu),aksapreukáže,žetátozapísaná
osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti,
napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne
neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke právo previesť na

ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom závere, že
absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom (jeho katastrálnym odborom) nie je možné
podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým

by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnostiam,
ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy podľa
ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aby však došlo de iure k zmene v osobe vlastníka
prevádzaných nehnuteľností a nie len k zmene faktického stavu (t. j. stavu zapísanému v katastri
nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené vyššie, a to existencia platnej

zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených
podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa, a
to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva. »

10.4. Žalobca namietol, že pri posudzovaní nároku žalobcu na určenie neúčinnosti právnych úkonov súd

nesprávne právne posúdil otázku pasívnej právnej legitimácie v prejednávanej veci.

10.5. V odvolaní vyjadril nesúhlas najmä so závermi súdu prvej inštancie v bode 56 odôvodnenia
rozsudku k problematike odporovaných právnych úkonov – Kúpna zmluva zo dňa 14.4.2014, ktorou B.
C., nar. XX.X.XXXX, previedol na žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A. a

Zmluvaozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávazodňa20.4.2016knehnuteľnostiamzapísaným
na LV č. XXXX, k. ú. D., uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Citoval znenie §
42b Občianskeho zákonníka a odkázal na dôvody v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.6.2020 sp. zn. 3Obdo/90/2019, podľa ktorého nemožno považovať inštitút odporovateľnosti
právnych úkonov podľa ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka za aplikovateľný len voči právnemu

úkonu medzi dlžníkom a osobami, ktoré s dlžníkom dojednali odporovaný právny úkon, ale aj voči tretím
osobám v prípade, ak tie vedeli o dôvodoch odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, pričom zdôraznil
závery:(a)vjehobode20,vktoromnajvyššísúduviedol:„Vychádzajúczvyššieuvedenéhodovolacísúd
uzatvára, že: I. Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, abysúd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v ustanovení § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka,
ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym
nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj

proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon
uskutočnil. II. Treťou osobou sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka myslí
singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.“, (b) v
bode 19: „ Rovnako tak právna úprava nebráni tomu, aby v situácii, keď osoba, ktorá nadobudla na

základe odporovateľného právneho úkonu vec od dlžníka, túto následne previedla na tretiu osobu
(t.j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov), sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu dlžníka priamo voči tejto tretej osobe za predpokladu, že tretia osoba vedela o
okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi (viď body 17.2.
a 17.3. vyššie). 19.1. Opačný záver by totiž viedol k tomu, že právna ochrana, ktorá je veriteľovi
poskytovaná ustanoveniami § 42a § 42b Občianskeho zákonníka, by bola len iluzórna, keďže na jednej

strane by mal právnu možnosť brániť sa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré znižujú alebo maria
uspokojenie jeho pohľadávky, na druhej strane by však nemal reálny prístup k tejto ochrane. Osobitne
predmetné konštatovanie
platí v situácii, kedy osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, previedla
predmet nadobudnutý odporovateľným právnym úkonom na tretiu osobu, a následne bola - ak išlo o

právnickú osobu - vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.“

10.6. Podčiarkol, že aj „Najvyšší súd SR priamo pripúšťa možnosť odporovať scudzujúce právne úkony,
v prípade keď dochádza k ich reťazeniu, rovnako ako k tomu došlo uzavretím kúpnych zmlúv medzi
dlžníkomFELDOMs.r.o.aspoločnosťouD.J.R.V.s.r.o.,následnemedzispoločnosťouD.J.R.V.s.r.o.aB.

C.,následnemedziB.C.ažalovanýmv1.radeMCgroup8s.r.o.auzavretímZmluvyozabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva medzi žalovaným v 1. rade MC group 8 s.r.o. a žalovaným v 2. rade
SLAPEX s.r.o.. Spoločnosť D.J.R.V. s.r.o. previedla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou dňa 23.1.2014 na
fyzickú osobu– B. C., nar. XX.X.XXXX („nadobúdateľ v 2. rade“). Za nehnuteľnosti nadobúdateľ v
2. rade neposkytol peňažné protiplnenie, ale započítal si svoj záväzok uhradiť nízku kúpnu cenu s

údajnou pohľadávkou voči nadobúdateľovi v 1.rade, ktorá mala vzniknúť titulom pristúpenia k záväzku
nadobúdateľa a dlžníka uskutočneného dňa 21.11.2013, vo forme notárskej zápisnice, N 604/2013, Nz
44402/2013, NCRIs 45167/2013 zo dňa 21.11.2013 spísanej u JUDr. Atanasovej Jozefíny – notára so
sídlom Hlavná 58 v Košiciach. Táto skutočnosť sa uvádza k kúpnej zmluve ktorú mal k nahliadnutiu
žalobca. Žalobca poukazuje, že v čase pristúpenia nadobúdateľa v 2. rade k záväzku dlžníka dňa

23.11.2013 a nadobúdateľa v 1, rade, kupujúci - fyzická osoba– B. C., vedel o existencii záväzkov
dlžníka po lehote splatnosti (veď preto k ním pristúpil a nakoľko tieto neboli splnené dlžníkom vedel
o ich existencii aj v čase nadobudnutia nehnuteľností t.j. k 23.1.2014) kedy nehnuteľnosti nadobudol
kúpnou zmluvou a teda boli mu známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi. Aj následný právny úkon – v poradí 3. prevod nehnuteľností v rámci krátkeho času -

kúpna zmluva medzi predávajúcim nadobúdateľom v 2. rade a kupujúcim obchodnou spoločnosťou MC
group 8 s.r.o. so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice IČO: 36 743 062 (ďalej v texte len „žalovaný v 1. rade“
je voči žalobcovi právne neúčinná nakoľko jediným spoločníkom a konateľom žalobcu ako kupujúceho
je nadobúdateľ v 2. rade B. C. bytom: C. XX, XXX XX C., nar. XX.X.XXXX. Žalobca opätovne poukazuje
na okolnosť, že štatutárny zástupca nadobúdateľa v 3.rade MC group 8, s.r.o. B. C., vedel o existencii

záväzkov dlžníka po lehote splatnosti a vedel o ich existencii aj v čase nadobudnutia nehnuteľností
t.j. k 14.4.2014 kedy ich nadobudol kúpnou zmluvou a teda boli mu známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.“

11. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok označili za zákonný a správny,

akcentujúc, že žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia a pre ktoré
by súd mohol žalobe vyhovieť, podaná žaloba je neopodstatnená. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11.1. Podľa názoru žalovaných je nesprávna argumentácia žalobcu, že v prípade kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 29.11.2013 medzi predávajúcim - spoločnosťou FELDOM s.r.o. a kupujúcim –
spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o. sa mal uplatniť postup podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka s
poukazomnato,ževdanomprípadesajednáoovládajúce,resp.ovládanéosoby.Argumentáciasúduje
správnaažalobcanesprávneodkazujepriodôvodnenípojmu„väčšinovýpodielnahlasovacíchprávach“na § 115 ods. 8 Obchodného zákonníka, lebo už zo samotnej citácie tohto ustanovenia vyplýva, že sa
tu nejedná o „väčšinový podiel na hlasovacích právach“, ale používa sa tu odlišný pojem „väčšinový
obchodný podiel“, ktorý sa však aplikuje len na účely odsekov 7, 9 a 10 (§ 115) a nemôže sa aplikovať

na § 66a Obchodného zákonníka, ako to robí žalobca. Znovu zdôraznili, že v danom prípade mal B. E.
50 % obchodný podiel v spoločnosti D.J.R.V. Europe s.r.o. a z tohto dôvodu nemal väčšinový podiel na
hlasovacích právach, lebo počet hlasov sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného
imania spoločnosti (§ 127 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo bolo v danom prípade 50 %, nie väčšina.

11.2. Žalovaní akcentovali, že súd nemohol posudzovať otázku určenia vlastníckeho práva inak, ako o
tom rozhodol Okresný súd Košice I, ktorý rozsudkom zo dňa 4.12.2019 sp. zn. 30Cbi/12/2018 sporné
nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu FELDOM s.r.o., t.j. že spoločnosť
FELDOM s.r.o. nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, keďže súd vylúčil tieto nehnuteľnosti zo
súpisu majetku spoločnosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.1.2020. Pretože
podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a

zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia, žalobca nesprávne argumentuje tiež poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, z čoho má vyplývať, že žalovaný v 2.
rade nemohol dobromyseľne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ich vlastníkom je stále
spoločnosť FELDOM s.r.o..

11.3. Za správny považujú žalovaní i názor súdu na žalobný petit, ktorým sa žalobca domáhal
odporovateľnosti len určitých právnych úkonov, avšak nedomáhal sa odporovateľnosti prvotného
právneho úkonu – kúpnej zmluvy medzi dlžníkom žalobcu – spoločnosťou FELDOM s.r.o. ako
predávajúcim a spoločnosťou D.J.R.V. Europe s.r.o. ako kupujúcim, a preto ani v tomto bode nemôže
byť žaloba úspešná, hoci žalobca tvrdí, že bol od počiatku ukrátený všetkými kúpnymi zmluvami, ktorými

sa postupne prevádzali nehnuteľnosti, ale domáha sa odporovateľnosti len posledných dvoch prevodov.
Takýto postup je podľa názoru žalovaných nesprávny.

11.4.Nakonieczdôraznili,žežalobcanepredložilžiadnedôkazynasvojetvrdenie,žekaždýzkupujúcich,
ktorí nadobúdali postupne nehnuteľnosti vedeli o úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, a práve naopak

Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 30Cbi/12/2018 dospel k záveru že žalovaný v
2. rade nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o predchádzajúcich prevodoch nehnuteľností a o
záväzkoch spoločnosti, ktoré prevody nehnuteľností realizovali.

12. Ďalšie vyjadrenia neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku je neopodstatnené a odvolanie žalobcu proti

výroku II. rozsudku je dôvodné.

14. Rozsudku súdu prvej inštancie v jeho odvolaním napadnutej časti, ktorou súd zamietol žalobu
o určenie, že obchodná spoločnosť FELDOM s.r.o. je vlastníkom označených nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. A., nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu v tejto časti zamietol.

15. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
neho privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné
závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobca v podstate

argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom
dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutievo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Rozsudok je v tejto jeho časti vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo,

preto odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o tejto časti nároku žalobcu, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu
zodpovedajúce dôvody tejto časti rozsudku (výrok I.), s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
žalobcu,sozreteľomnato,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanínemáaaninemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky,

ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku
preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd
dodáva nasledovné:

18. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú
strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.

19. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny predpis, ale ten nesprávne vyložil, prípadne
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Inými slovami, o nesprávne

právne posúdenie veci môže ísť vtedy, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá
na zistený skutkový stav veci nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP, vrátane jeho obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami,
ktoré žalobca v odvolaní označil, resp. spochybnil, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa
nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku I. rozsudku námietkou nesprávneho
právneho posúdenia veci, v rámci ktorej učinil predmetom odvolacieho prieskumu otázku aplikácie §
59a Obchodného zákonníka.

21. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy medzi
FELDOM s.r.o. a D.R.J.V Europe s.r.o. zo dňa 29.11.2013, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe
zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 %
hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto

zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke
listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí
byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

22. Podľa § 59a ods. 2 citovaného zákona, ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote

dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie
spoločnosti.

23. Podľa § 59a ods. 3 citovaného zákona, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy,
ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo

ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a
ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.24. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú
spoločnosť (§ 59a ods. 5 citovaného zákona).

25. Podľa § 66a ods. 1 citovaného zákona, ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba
väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s
ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými
osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto
dohody (§ 186a).

26. Podľa § 66a ods. 2 citovaného zákona, ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe
postavenie podľa odseku 1.

27. Podľa názoru žalobcu nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia §
59a Obchodného zákonníka tým, že súd prvej inštancie 50 % - tný podiel pána B. E. ako spoločníka v

spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. neoznačil ako podiel väčšinový.

28. Táto odvolacia námietka nie je opodstatnená za stavu, ak v tejto súvislosti žalobca iba bez ďalšieho
v odvolaní iba všeobecne tvrdil, že „pomer hodnoty vkladu spoločníka pána B. E. k výške základného
imania spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. mu priznával polovicu všetkých hlasovacích práv v spoločnosti,

a preto bola naplnená legálna definícia väčšinového podielu podľa Obchodného zákonníka, v súlade
s ktorou mal väčšinový podiel v spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. práve pán B. E.“. Aký bol pomer
hodnoty vkladu spoločníka pána B. E. k výške základného imania spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o.
v priebehu sporu a ani v odvolaní žalobca nešpecifikoval. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že žalobca
na svoje tvrdenie, že väčšinový podiel v spoločnosti D.R.J.V. Europe s.r.o. mal pán B. E. v spore

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto skutkovej okolnosti rozhodnej z hľadiska aplikácie § 59a
Obchodného zákonníka, keďže ostalo nepreukázané, že pán B. E. v čase uzavretia kúpnej zmluvy
medzi FELDOM s.r.o. a D.R.J.V Europe s.r.o. zo dňa 29.11.2013 mal väčšinový podiel na hlasovacích
právach preto, že mal podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina
hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami mohol vykonávať

väčšinu hlasovacích práv. Za tohto stavu nemožno priznať relevanciu ani odvolacej námietke žalobcu,
že sa na spoločnosť D.R.J.V. Europe s.r.o. vzťahovala povinnosť založená ustanovením § 59a ods. 1
Obchodnéhozákonníka,týkajúcasanadobúdaniamajetkuspoločnosťounazákladezmluvyuzatvorenej
s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného
imania, a že hodnota predmetu zmluvy mala byť určená znaleckým posudkom, ktorý mal byť zaslaný

spolu s kúpnou zmluvou do zbierky listín, k splneniu uvedenej zákonnej povinnosti nedošlo, a preto
kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou FELDOM s.r.o. a spoločnosťou D.R.J.V. Europe s.r.o.
zo dňa 29.11.2013 nenadobudla účinnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť na jej základe k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. A.. Odvolací súd je v zhode
so žalovanými v ich vyjadrení k odvolaniu v názore, že je nesprávne tvrdenie žalobcu, že v prípade

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.11.2013 medzi FELDOM s.r.o. a D.J.R.V. Europe s.r.o. sa mal uplatniť
postup podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, a súd správne uzavrel, že v danom prípade sa
nejedná o ovládajúce, resp. ovládané osoby, pričom je nenáležitý i odkaz žalobcu na § 115 ods. 8
Obchodného zákonníka pri odôvodnení pojmu „väčšinový podiel na hlasovacích právach“, podľa prvej
vety ktorého, ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak spoločnosť podľa tohto zákona nadobudne vlastný

väčšinový obchodný podiel alebo ak spoločnosť prevádza podľa tohto zákona vlastný väčšinový podiel,
pretože už z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že sa tu nejedná o „väčšinový podiel na hlasovacích
právach“, ale používa sa tu odlišný pojem „väčšinový obchodný podiel“, ktorý sa nemôže aplikovať
na § 66a Obchodného zákonníka, ako sa mylne domnieva žalobca. V danom prípade mal B. E. 50
% obchodný podiel v spoločnosti D.J.R.V. Europe s.r.o. a z tohto dôvodu nemal väčšinový podiel na

hlasovacích právach, lebo počet hlasov sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného
imania spoločnosti (§ 127 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo bolo v danom prípade 50 %, nie väčšina.

29. Žalobca tieto námietky v podstate prezentoval už v priebehu konania na súde prvej inštancie,
s ktorými sa súd dôsledne vysporiadal v odôvodnení rozsudku (vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie

vlastníckeho práva v bodoch 47 až 52 odôvodnenia rozsudku), a to plne v súlade so zákonnou
povinnosťou stanovenou v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižnevysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Súd prvej inštancie v tejto časti rozsudku totiž náležite uviedol svoje úvahy, pre ktoré považoval
žalobu o určenie vlastníckeho práva za nedôvodnú. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, z
akých právnych úvah súd vychádzal, vrátane otázky (ne)účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2023,

zhodnotiac pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu žalobcu ohľadom žalobcom tvrdeného
porušenia ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka v priebehu sporu na súde prvej inštancie (body
47, 48 odôvodnenia rozsudku). Žalobca preto súdu neopodstatnene vytkol, že v odôvodnení rozsudku
opomenul a dostatočne sa nevysporiadal s otázkou (ne)účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013
s ohľadom na ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka.

31. V korelácii s uvedeným žalobcovi sa v odvolaní nepodarilo preukázať ani tvrdenie, že kúpna zmluva
zo dňa 29.11.2013 uzatvorená medzi FELDOM s.r.o. a D.R.J.V. Europe s.r.o. nenadobudla účinnosť,
čo predstavovalo absenciu riadneho (platného a účinného) právneho titulu potrebného pre prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho je aj naďalej de iure vlastníkom predmetných
sporných nehnuteľností spoločnosť FELDOM s.r.o., naviac pokiaľ v tomto smere v odvolaní žalobca iba

bez ďalšieho poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 27C/259/2016
a súdu vytýkal, že nezohľadnil v odôvodnení rozsudku rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.4.2021sp.zn.1VObdo/2/2020,vktoromnajvyššísúdriešilprávnuotázku(ne)možnostinadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa, resp. právnu otázku
(ne)možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris, konkrétne „či možno nadobudnúť vlastnícke právo k

nehnuteľnosti od osoby, ktorá v skutočnosti nie je jej vlastníkom, ale o ktorej vlastníckom práve svedčí
zápis v katastri nehnuteľností, a to len na základe dobrej viery nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti“, a podľa
ktorého dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností
o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke
právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti

v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti.

32. Poukazom na uvedené je nutné učiniť záver, že vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku
I. rozsudku nebolo preukázané žiadne žalobcom tvrdené pochybenie súdu, ktorému sa odvolacími
námietkami v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nepodarilo

spochybniť vecnú správnosť výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o určenie
vlastníckeho práva. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. Z bodu 56 odôvodnenia rozsudku plynie, že zamietnutie žaloby o určenie neúčinnosti označených

právnych úkonov súd založil na závere, že „žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade nie sú v tomto konaní
nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie“.

34. Ohľadom nároku na určenie neúčinnosti v žalobe označených právnych úkonov žalobca v odvolaní
proti výroku II. rozsudku v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)

CSP namietol správnosť spôsobu právneho posúdenia otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaných
o.i. znovu akcentujúc, že aj najvyšší súd priamo pripúšťa možnosť odporovať scudzujúce právne úkony,
v prípade, keď dochádza k ich reťazeniu. Žalobca tento záver súdu v odvolaní spochybňoval i odkazom
na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/90/2019, podľa ktorého: „ 20.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že: I. Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b

ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v ustanovení
§ 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, nielen
proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník
odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej

dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II. Treťou osobou sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3
Občianskehozákonníkamyslísingulárnyprávnynástupcaosoby,ktorásdlžníkomodporovateľnýprávny
úkon dojednala.“35. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo
a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a
to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s

nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah
do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom
súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového
stavu. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo

nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v
konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov
nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

36.Kuvedenejvadedošloivposudzovanomprípade.SúdvodôvodnenívýrokuII.rozsudkuozamietnutí
žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov opomenul zhodnotiť všetky dôkazy, z ktorých bolo možné
čerpať skutočnosti významné pre právne posúdenie tejto časti nároku žalobcu, a to i s ohľadom na jeho
prezentovanú argumentáciu, o ktorej tvrdil, že ide o právne významné tvrdenia. Už táto vada je sama
osebe naplňuje dôvod zrušenia rozsudku.

37. V dôvodoch výroku II. rozsudku totiž absentuje jasný a zrozumiteľný záver súdu o skutkovom stave
veci relevantný z hľadiska nároku žalobcu na určenie neúčinnosti označených právnych úkonov, t.j.
súd neuviedol vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil
z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie v tejto časti. Ich

rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností, ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej)
právnej normy zásadne právne významné. Sú to teda tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v
príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet
tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o skutkovom stave veci.

38.Záveroskutkovomstavevecislúžiklepšejprehľadnostirozsudkuvjehotzv.skutkovejčastipotiaľ,že
predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd nachádza
(aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav aplikovať. Uvedený záver
prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v konaní preukázaný,
lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale

nepreukázanímprávnevýznamnýchskutočností.Pretožeskutkováprávnaveta,akosumarizáciaprávne
relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej
súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal
pochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické
so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej)

skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.
Súd teda môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný
skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku,
správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácii i po zhodnotení v konaní vykonaných
dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami, po vykonanom

zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej právnej normy)
alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu normu) alebo nie (napr. preto, že sa
žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav, na ktorý by bolo
možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej
norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere súd musí podať

zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal
a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Pokiaľ súd túto povinnosť
nesplní, dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť
je takisto rozsudok, v ktorom súd síce poukazuje na právnu normu, ktorú na zistený skutkový stav
aplikoval, avšak v inej časti rozsudku dospieva k záveru, že podmienky pre aplikáciu tejto právnej normy

osvedčené neboli.

39. V posudzovanom spore z odôvodnenia výroku II rozsudku plynie iba to, že súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol (bez ďalšieho) z dôvodu, že „žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade nie súv tomto konaní nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie“ a z odôvodnenia rozsudku možno vyvodiť,
že žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobca sa žalobou domáha odporovateľnosti právnych úkonov
urobených osobou odlišnou od dlžníka, pričom sa v odôvodnení výroku II. rozsudku vyhol akémukoľvek

vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o nedôvodnosti žaloby v tejto časti. Takéto odôvodnenie
nespĺňa požiadavku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. I s poukazom na
uvedené právne závery v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/90/2019 s ohľadom
na odôvodnenie výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby o určenie neúčinnosti označených právnych
úkonov, ktorý súd založil (bez ďalšieho) na závere, že žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade nie sú v

tomto konaní nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd konštatuje, že namietané nesprávne
právne posúdenie posúdenia otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných ostalo neúplné, a preto
nesprávne, keďže súd prvej inštancie túto otázku neposudzoval zo všetkých hľadísk relevantných
z hľadiska aplikácie § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka, vrátane § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti

tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi.

40. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že z odôvodnenia napadnutého výroku II. rozsudku nevyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym

záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v
žiadnejmožnejinterpretáciiodôvodneniasúdnehorozhodnutianevyplývajú,čímdošlokporušeniupráva
žalobcu na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd. Na
rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu je potrebné hľadieť ako na rozporné
so zásadami spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva a už len z tohto dôvodu je

nutné pristúpiť k jeho kasácii.

41. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok vo výroku II. spolu s
akcesorickým výrokom III. a IV. o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

42.Povrátenívecibudeúlohousúduprvejinštancieopätovnerozhodnúťožalobcomuplatnenomnároku
na určenie neúčinnosti právneho úkonu s prihliadnutím na všetky ním predložené a označené dôkazy
a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej
praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia boli nepochybné právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného

skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu a žalovaných v priebehu tohto odvolacieho konania.

43. Mať pritom na zreteli, že v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladom uplatnenia
odporovacieho práva je a) existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, b) ukrátenie uspokojenia

veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi právnym úkonom dlžníka. Katalóg úkonov, ktorým možno
odporovať je vymedzený v § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka. Veriteľ môže odporovať
právnemuúkonudlžníkazapredpokladovuvedenýchvodsekoch2až5ustanovenia§42aObčianskeho
zákonníka.

44. Uvedené znamená, že veriteľ môže s úspechom odporovať výlučne tým právnym úkonom,
ktoré uskutočnil dlžník za účelom ukrátenia pohľadávky veriteľa. Iným právnym úkonom nie je
možné odporovať. Právna úprava nebráni tomu, aby v situácii, keď osoba, ktorá nadobudla na
základe odporovateľného právneho úkonu vec od dlžníka, túto následne previedla na tretiu osobu
(t.j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov), sa veriteľ domáhal vyslovenia neúčinnosti

právneho úkonu dlžníka priamo voči tejto tretej osobe za predpokladu, že tretia osoba vedela o
okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi. Veriteľ ale
nemôže s úspechom odporovať ďalším právnym úkonom, ktoré reťazovo nadväzujú na právny úkon
dlžníka, teda právna úprava neumožňuje, aby sa veriteľ domáhal neúčinnosti právneho úkonu, ktorým
nadobúdateľ veci od dlžníka na základe právneho úkonu - ktorému možno odporovať - túto vec následne

previedol na ďalšiu osobu, a to aj v situácii, ak táto osoba disponovala vedomosťou o skutočnom úmysle
dlžníka, prípadne prvého nadobúdateľa uskutočniť prevod veci. Predmetný záver však neznamená, že
by bolo vylúčené právo veriteľa domáhať sa nárokov podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.45. Pasívnu vecnú legitimáciu upravuje zákon v odsekoch 2 a 3 ustanovenia § 42b Občianskeho
zákonníka, čo znamená, že pasívne legitimovanými v konaní o neúčinnosť právneho úkonu sú: a) osoba,
s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka),

b) dedič fyzickej osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka), c) právny nástupca zaniknutej právnickej osoby, s ktorou alebo v prospech
ktorej uskutočnil dlžník právny úkon (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka), d) tretia osoba, avšak len
vtedy, ak jej boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi
(§42bods.3Občianskehozákonníka).Treťouosobouuvedenouvustanovení§42bods.3Občianskeho

zákonníka je potrebné rozumieť osobu, na ktorú previedol prvý nadobúdateľ (t.j. osoba, s ktorou alebo
v prospech ktorej uskutočnil dlžník odporovateľný právny úkon) ďalšou zmluvou vec, ktorú nadobudol
od dlžníka (t.j. singulárny nástupca). Veriteľ sa tak môže domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu
voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník uskutočnil právny úkon za predpokladu, že o
úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedela alebo o ňom musela vedieť. V prípade, ak sa veriteľ
domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči tretej osobe (uvedenej v ustanovení § 42b ods.

3 Občianskeho zákonníka časť vety za bodkočiarkou), k už vyššie uvedeným podmienkam pristupuje
ďalšia podmienka, a to vedomosť tretej osoby o okolnostiach, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť
právnemu úkonu proti jej predchodcovi. Táto tretia osoba tak musí vedieť o dôvodoch, ktoré by
odôvodňovali právo veriteľa domáhať sa odporovateľnosti proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej
dlžník uskutočnil odporovateľný právny úkon, a to aj vtedy, ak by sa jednalo o blízku osobu dlžníka,

prípadne prvého nadobúdateľa.
46. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).