Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200345
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej v právnej
veci žalobcu: ANMIMA, s. r. o., so sídlom: Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594,
právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 100530681/2022 zo dňa 21. marca 2022, č. 100531172/2022 zo dňa 21. marca 2022 a č.
100531506/2022 zo dňa 21. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100530681/2022 zo dňa 21. marca
2022 z a m i e t a .

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100531172/2022 zo dňa 21. marca
2022 z a m i e t a .

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100531506/2022 zo dňa 21. marca

2022 z a m i e t a .

IV. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“)
za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015 a júl 2015. Daňová kontrola bola začatá 22.07.2020.

O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100855533/2021 zo dňa 18.05.2021
(ďalej ako „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v Protokole v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“), ktorý
bol žalobcovi doručený dňa 25.05.2021. Doručením Protokolu s výzvou dňa 25.05.2021 bola daňová
kontrola v zmysle § 46 ods. 9 Daňového poriadku ukončená. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne
podaním doručeným správcovi dane dňa 02.07.2021. Správca dane následne požiadal druhostupňový

orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí v súlade s § 68 ods. 3 Daňového
poriadkupodanímzodňa21.07.2021.Žalovanýpodanímdoručenýmsprávcovidane04.08.2021predĺžil
lehotu na vydanie rozhodnutí vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole na DPH za vyššie uvedené
zdaňovacia obdobia o tri mesiace. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil žalobcu podanímzo dňa 09.08.2021. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k Protokolu na pojednávaní dňa
22.09.2021, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101779638/2021. Žalobca
dňa 22.10.2021 doručil správcovi dane vyjadrenie k obsahu uvedenej zápisnice. Správca dane zaslal

daňovému subjektu Oznámenie č. 102270529 zo dňa 15.11.2021, v ktorom mu oznámil, že vo vyjadrení
k zápisnici nepredložil žiadne nové dôkazy, tak sa s jeho vyjadrením vysporiada v rámci vydaných
rozhodnutí.

2. Správca dane dňa 28.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102634092/2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel

dane v sume 6 000 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015, pričom daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 22.05.2015 bola vo výške 46 172,88 Eur, daň zistená správcom
dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 52 172,88 Eur, rozdiel dane bol teda v sume 6 000 Eur
(ďalej ako „rozhodnutie správcu dane č. 1“ alebo „prvostupňové rozhodnutie č. 1“).

3. Správca dane dňa 28.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102634496/2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel

dane v sume 12 000 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015, pričom daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 24.07.2015 vrátane dodatočného daňového priznanie doručeného
dňa 11.09.2015 bola vo výške 73 931,52 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola
vo výške 85 931,52 Eur, rozdiel dane bol teda v sume 12 000 Eur (ďalej ako „rozhodnutie správcu dane
č. 2“ alebo „prvostupňové rozhodnutie č. 2“).

4. Správca dane dňa 28.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102634960/2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel
dane v sume 6 000 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015, pričom daň vyrubená podaným
daňovým priznaním doručeným dňa 25.08.2015 vrátane dodatočných daňových priznaní doručených
v dňoch 11.09.2015 a 28.12.2015 bola vo výške 178 583,41 Eur, daň zistená správcom dane bola vo

vyrubovacom konaní vo výške 184 583,41 Eur, rozdiel dane bol teda v sume 6 000 Eur (ďalej ako
„rozhodnutie správcu dane č. 3“ alebo „prvostupňové rozhodnutie č. 3“),
(rozhodnutie správcu dane č. 1 s rozhodnutím správcu dane č. 2 a s rozhodnutím správcu dane č. 3
ďalej spolu ako „rozhodnutia správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutia“).

5. V rozhodnutiach správcu dane bolo uvedené, že správca dane zistil, že reklamná kampaň týkajúca sa
kultúrneho podujatia muzikál A. bola síce reálne odvysielaná – nadobudnutá kontrolovaným daňovým
subjektom ANMIMA, s. r. o., avšak jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností
zapojených do fakturačného reťazca. Správca dane podrobne analyzoval tieto štyri otázky: (i) či
z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, (ii) či bol tento daňový únik dôsledkom

podvodu na DPH, (iii) či boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s týmto podvodom na DPH, (iv)
či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu
na DPH a na všetky štyri otázky odpovedal správca dane kladne. Na základe vyhodnotenia zistených
skutočnostísprávcadanevzmysleplatnejeurópskejjudikatúryneuznalkontrolovanémuplatiteľoviprávo
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. za fakturované

reklamné služby. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola správcom dane preukázaná skutočnosť,
že kontrolovaný platiteľ mohol vedieť, že prijatím faktúr od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. sa zapojí
do daňového podvodu, ktorého sa dopustili spoločnosti vo fakturačných reťazcoch.

6. Proti vydaným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania.

7. O podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 1 rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100530681/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 1“ alebo „napadnuté
rozhodnutie č. 1“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 1 potvrdil.

8. O podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 2 rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100531172/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 2“ alebo „napadnuté
rozhodnutie č. 2“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil.

9. O podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 3 rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100531506/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 3“ alebo „napadnuté
rozhodnutie č. 3“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 3 potvrdil,
(rozhodnutie žalovaného č. 1 s rozhodnutím žalovaného č. 2 a s rozhodnutím žalovaného č. 3 ďalej
spolu ako „rozhodnutia žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutia“).10. V napadnutých rozhodnutiach žalovaný uviedol, že správca dane na základe vyhodnotenia všetkých
skutočností správne zistil, že priamy dodávateľ daňového subjektu spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r.

o. mal niekoľko dodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby
súvisiace s kultúrnymi a športovými podujatiami, ako napríklad spoločnosti SILVI PRODUCTION, s. r. o.,
JK Media, s. r. o., Multi Media House, s. r. o., Mr. Sound, s. r. o., FUN MEDIA GROUP a. s., Ekotopfilm
spol. s. r. o., Q-99 s. r. o., ADVERTISING GROUP, s. r. o., UNIMEDIA, s. r. o., News and Media Holding
a. s., BigMedia, spol. s. r. o. (napr. muzikál A., B. C. D. E., F. G. – G. XXXX). Cena služieb od týchto

dodávateľov za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. bola však v porovnaní
s následnou prefakturáciou odberateľom spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. neporovnateľne nižšia. Z
dôvodu, že spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové
povinnosti, bol vytvorený umelý fakturačný reťazec (od dodávateľa SMUGGLERS, s. r. o.) za účelom
vykrytia prípadných daňových povinností spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. U spoločnosti NOBOX
MEDIA, s. r. o. ako priameho dodávateľa daňového subjektu a tiež spoločnosti SMUGGLERS, s. r. o. a

ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca, došlo k podvodnému konaniu, keď finančné
prostriedky, ktorými daňový subjekt ako reklamný partner prispieval na organizáciu rôznych podujatí a
účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti. V prípade týchto spoločností bolo zistené, že tieto buď
zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili
si daňové povinnosti a teda mali krátku životnosť, pričom po založení vykazovali prudký nárast a po

krátkom čase činnosť utlmili. Spoločnosti podávali len účelové daňové priznania na DPH a kontrolné
výkazy,pričomreálnyvýkonekonomickejčinnostinebolpreukázaný.Vofakturačnomreťazcidochádzalo
k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom ako aj zo zistení vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti
SMUGGLERS, s. r. o. boli zabezpečované faktúry pre spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. s cieľom, aby
bolo možné práve v spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. ako priameho dodávateľa daňového subjektu

neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním tak bolo preukázané, že reklamná kampaň
týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikál A., hoci bola reálne odvysielaná - nadobudnutá daňovým
subjektom ANMIMA, s. r. o., ale jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností
zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia, ktoré tak daňový subjekt preukazoval, že prijal
od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o., boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol

mať daňový subjekt vedomosť, keď nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností
ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení, t. j. napr. cena plnenia, jej kalkulácia, bližšie informácie o
plneniach, informácie o dodávateľovi (ktorý mal podľa zistení len virtuálne sídlo, bez akýchkoľvek
verejne dostupných zdrojov s uvedenými preferenciami a skúsenosťami v oblasti reklamnej činnosti,
rovnako konateľ nemal žiadne skúsenosti v tejto oblasti a pod.) a v prípade dodávateľa NOBOX MEDIA,

s. r. o. sa daňový subjekt spoľahol len na odporúčanie treťou osobou. Žalovaný dospel k záveru,
že došlo k podvodnému konaniu priamo u dodávateľa daňového subjektu, o ktorom daňový subjekt
vzhľadom na všetky objektívne skutočnosti mohol mať vedomosť, napr. keď nevykonal základné úkony
smerujúce si k prevereniu obchodného partnera a získaniu základných poznatkov o tomto partnerovi,
ako aj úkony smerujúce k prevereniu si nielen ceny fakturovaných plnení, ale aj samotných zdaniteľných

plnení a pod. Daňový subjekt tak vykonal nedostatočné preverenie vo vzťahu k dodávateľovi ako
aj skutočností týkajúcich sa dodania deklarovaných zdaniteľných plnení a takéto konanie daňového
subjektu sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od daňového subjektu
ako podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných konaní v súvislosti s fungovaním
systému DPH.

Žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáha preskúmania napadnutých (troch)
rozhodnutí žalovaného v spojení s (tromi) rozhodnutiami správcu dane, pričom uviedol, že bol ukrátený

na svojich právach a existujú dôvody ich nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

12. Žalobca poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, predmetom ktorej bolo preverenie oprávnenosti
odpočtu dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach za dodanie služieb dodávateľom NOBOX MEDIA,

s. r. o. Žalobca nesúhlasil s odôvodneniami rozhodnutí žalovaného, ktorý s poukazom na judikatúru
SD EÚ tvrdil, že správca dane preverením celého obchodného reťazca preukázal existenciu daňového
podvodu, pričom samotné zdaniteľné plnenia prijaté žalobcom od jeho dodávateľa, ktorým bola
spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o., boli priamo spojené s podvodom, o ktorom mohol mať žalobcavedomosť. Vedomosť žalobcu o existencii daňového podvodu podľa žalobcu žalovaný odvodzuje
od tvrdenia, že žalobca nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom
zdaniteľných plnení, napr. cena plnenia (absencia jej kalkulácie), informácie o dodávateľovi (existencia

virtuálneho sídla, preferencie a skúsenosti dodávateľa v oblasti reklamnej činnosti).

13. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal základné úkony k prevereniu zdaniteľných
plnení (najmä k cene plnenia) žalobca tvrdil, že predložil správcovi dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie
dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov, ktoré bolo vykonané spoločnosťou Starmedia, pričom

výsledkom bolo preukázanie reálnosti ceny za dodané služby, ktoré by za dojednaný rozsah a druh
služby účtoval nezávislý subjekt, ak by disponoval výhradnými právami na jej dodanie. Uvedený dôkaz
žalovaný odignoroval a správca dane tento dôkaz odmietol hodnotiť, považoval ho za nevieryhodný,
avšak bez odôvodnenia.

14. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že dôkazné bremeno je v zásade na žalobcovi,

ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok je uplatnený
dôvodne. Za nesprávne považoval aj tvrdenie žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty
daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ chcel žalovaný zdôvodnenie
rozhodnutí postaviť na logike navýšenia ceny, bolo potrebné preukázať túto skutočnosť, t. j. v čom
spočíva nelogickosť dodania služby za dojednanú protihodnotu, a to relevantným dôkazom.

15. Žalobca v správnej žalobe poukázal na rozhodnutia správcu dane, podľa ktorých správca dane
síce dospel k nespornému záveru vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok pre odpočet dane,
a to, že došlo k dodaniu služby za protihodnotu, tzn. boli preukázané formálne podmienky, ktorými sú
existencia faktúry s náležitosťami podľa zákona a súčasne k preukázaniu hmotnoprávnej podmienky,

a to, že dodávateľ mal status zdaniteľnej osoby, avšak dôvodom neuznania odpočtu dane je tvrdenie,
že na základe preverení správcom dane bolo zistené, že v rámci obchodného reťazca došlo k daňovému
podvodu, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, pričom žalobca neprijal vhodné opatrenia, ktoré sa
od neho vyžadujú.

16. Žalobca zopakoval dôvody neuznania odpočtu dane vyplývajúce z odôvodnení rozhodnutí správcu
dane, podľa ktorého bolo daňovou kontrolou preukázané, že vo fakturačných reťazcoch došlo
k daňovému úniku v spojitosti s podvodným konaním, a to na základe dôkazov, ktoré podľa správcu dane
majú predstavovať objektívne skutočnosti, t. j. došlo k identifikovaniu skutkových okolností daňového
podvodu, pričom záver o daňovom podvode a existencii možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní

správca dane vyvodil na podklade ním vykonanej aplikácie Axel Kittel testu, keď na štyri kumulatívne
otázky správca dane odpovedal kladne. Následne žalobca v správnej žalobe ozrejmil dôvody,
ktorými podľa žalobcu správca dane preukazoval: 1/ daňový únik (neodvedenie dane do štátneho
rozpočtu na začiatku obchodných reťazcov, nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov,
nepredloženie účtovných dokladov spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., ktorá si neoprávnene

odpočítala daň od dodávateľa SMUGGLERS, s. r. o. a znížila si tak vlastnú daňovú povinnosť - daňový
únik v spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., ktorý bol dodávateľom žalobcu); 2/ podvodné konanie
(existenciu daňového úniku v súvislosti s podvodným konaním mal mať správca dane preukázanú tým,
že skutočnosti vykonané vo fakturačnom reťazci spoločností boli vykonávané za účelom optimalizácie
daňovej povinnosti v jednotlivých zapojených spoločnostiach, čoho dôsledkom bol podvod na DPH;

objektívne skutočnosti správca dane odvodil aj od nemožnosti preverenia účtovníctva NOBOX MEDIA,
s. r. o. a jeho dodávateľov, aj od neprimeraného navýšenia hodnoty fakturovanej reklamnej služby
spoločnosťouNOBOXMEDIA,s.r.o.zadodanieslužbyprežalobcuvporovnaníscenouoddodávateľov
reklamných služieb (SILVI PRODUCTION s. r. o.), ako aj výbermi peňažných prostriedkov z účtov
spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., SMUGGLERS, s. r. o., OBER, s. r. o., bezhotovostnými prevodmi

na účty tretích spoločností); 3/ existencia príčinnej súvislosti (k skúmaniu priamej príčinnej súvislosti
daňového podvodu vo vzťahu k zdaniteľným plneniam dodaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX
MEDIA, s. r. o., na ktorom sa mali podieľať aj dodávatelia v obchodnom reťazci, správca dane uviedol,
že reklamné služby boli reálne dodané, ale boli dodané v oveľa vyššej sume ako bola reálne zistená
trhová hodnota, žalobca sa objednaním reklamných služieb u spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. zapojil

do podvodného konania, pretože u tejto spoločnosti bola neúmerne navýšená cena za reklamné
služby, čo žalobcovi umožnilo odpočítať si vyššiu sumu dane); 4/ vedomostná stránka (správca dane
pri skúmaní subjektívnej stránky dospel k záveru, že žalobca mohol vedieť, že sa svojím konaním
zapája do podvodného konania, pričom neprijal vhodné opatrenia, správca dane konštatoval, že žalobcavedel, že cena za poskytnuté reklamné služby nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie
časového a obsahového rozsahu, pristúpil k cene dohodou, žalobca sa spoľahol na odporúčanie tretej
osoby, neoveril si cenu u iných reklamných agentúr).

17. Žalobca poukázal na to, že predložil dôkaz, ktorým preukázal cenu za dodanie služieb v dojednanom
rozsahu, pokiaľ by táto služba mohla byť poskytnutá inou spoločnosťou (nacenenie dodaných služieb
vykonané spoločnosťou Starmedia), správca dane však vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný,
pričom z rozhodnutí nevyplýva žiadne zdôvodnenie. Žalobca následne poukázal na úkony vykonané

správcom dane, ktoré mali byť relevantné pre záver o daňovom podvode, na tvrdenia, ktoré z nich
správca dane vyvodil a ktoré podľa žalovaného mali byť naplnením skutkových okolností pre záver
o daňovom podvode. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca odcitoval jednotlivé ustanovenia Daňového
poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o DPH“).

18. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Dôvody nezákonnosti“ tvrdil, že závery žalovaného
o tom, že správca dane postupoval v zmysle platnej judikatúry SD EÚ, keď odoprel žalobcovi
uplatnený nárok na odpočet DPH na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia z dôvodu, že predmetné
plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom,
o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom podvode.

Mal za to, že správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver
o existencii daňového podvodu, nakoľko tvrdené zistenia nepredstavujú podľa žalobcu skutkové
okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné prijať nesporný záver o tejto skutkovej podstate. Žalobca
poukázal na skutkové okolnosti tvrdené správcom dane, ktoré majú preukazovať podvod, pričom tvrdil,
že ich opisom došlo k založeniu dvoch rozdielnych skutkových podstát. Ak by aj došlo k daňovému

úniku v rámci reťazca spoločností, najmä u spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. a predchádzajúcich
spoločností, čo podľa žalobcu správcom dane nebolo verifikované, nie je možné postihovať žalobcu
za prípadné neoprávnené odpočty dane u jeho dodávateľa. Žalobca tiež poukázal na koncept zneužitia
práva podľa rozhodovacej praxe SD EÚ, ktoré je založené na kumulatívnom splnení dvoch podmienok,
a to, že výsledkom dotknutých plnení bolo, a to i pri splnení formálnych podmienok upravených

smernicou o DPH, získanie daňového zvýhodnenia v rozpore s jej cieľom a súčasne zo všetkých
objektívnych skutočností musí vyplývať, že hlavným cieľom bolo získanie daňového zvýhodnenia. V
prípade zneužitia práva správca dane kumulatívne preukazuje objektívny test i subjektívny test. Žalobca
tiež poukázal na koncept daňového podvodu, pri ktorom sa využíva tzv. Axel Kittel test, výsledkom
ktorého musí byť situácia, kedy jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň do štátneho rozpočtu a druhý

účastník si ju odpočíta, nakoľko obchodná transakcia nezodpovedá bežným obchodným podmienkam.
V prípade podvodu na DPH je to správca dane, ktorý musí preukázať, že dodanie podrobené kontrole
bolo poznačené podvodom a následne daňovník preukazuje, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
môžu byť dôvodne požadované. Podľa záverov správcu dane výsledkom Axel Kittel testu bolo kladné
zodpovedanie na štyri otázky, ktoré pre vyvodenie záverov o daňovom podvode musia byť splnené

kumulatívne, pričom žalobca tvrdil, že správca dane nemohol zodpovedať kladne už len na prvú otázku
testu, a to z dôvodu jej nepreukázania.

19. K otázke 1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? žalobca tvrdil,
že pri zdaniteľnom plnení medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. a žalobcom nedošlo k daňovému

úniku, t. j. k absencii stratenej dane, nakoľko u spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. základ dane
tvorila protihodnota za dodané služby, a to v čase jej dodania, pričom žalobca daň na vstupe odviedol
doštátnehorozpočtuprávejejúhradoudodávateľovi.Kotázke2/Akáno,jetentodaňovýúnikdôsledkom
podvodného konania? žalobca uviedol, že nakoľko na prvú otázku bolo odpovedané záporne, je
bezpredmetné skúmanie druhej otázky, avšak aj pri tejto druhej otázke treba odpovedať záporne,

nakoľko medzi NOBOX MEDIA, s. r. o. a žalobcom podvodné konanie neexistovalo. Podkladom
pre dodanie služby bola zmluva o reklame a spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. nadobudla dané
práva tiež titulom zmluvy o prevode práv. K otázke 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? žalobca
uviedol, že v prípade splnenia prvej a druhej podmienky by musel správca dane v rámci jeho dôkaznej

povinnosti preukázať príčinnú súvislosť účasti na danom podvodnom konaní, a to konkrétne, akým
spôsobom sa žalobca na zistenom podvodnom konaní podieľal. K otázke 4/ Ak boli posudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt? žalobca uviedol, že pri tejto otázke by musel správca dane posudzovať vedomostnú stránkužalobcu, že zdaniteľné plnenie je založené na podvodnom konaní, t. j. pri tejto otázke je potrebné
hľadať väzby medzi neodvedením dane, a to jednak vo vzťahu k prvým článkom reťazca nárokovaním
odpočtu a povedomím žalobcu o možnom podvode, o ktorom, ak aj nastal, nemohol mať žalobca žiadnu

vedomosť a ani nemožno od neho vyžadovať akékoľvek vhodné opatrenia, nakoľko tu zlyhal kontrolný
mechanizmus správcu dane, ako aj úniku dane vo vzťahu k spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., ktorá
však svoje daňové povinnosti splnila, ak správca dane tvrdí, že táto spoločnosť znižovala odpočtami
daň, opätovne nie je zrejmé, ako o tejto skutočnosti mohol mať žalobca vedomosť a aké opatrenia mal
prijať. Tvrdenie, že v spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. došlo k úniku dane je podľa žalobcu nesprávne,

pretože táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, t. j. neexistuje chýbajúca daň, môže ísť maximálne
o neoprávnené odpočty, ktoré však treba posudzovať výlučne vo vzťahu medzi spoločnosťami NOBOX
MEDIA, s. r. o. a SMUGGLERS, s. r. o.

20. Vo vzťahu k preukazovaniu skutkových okolností podvodu, resp. zneužitiu práva, z rozsudkov SD
EÚ vyplýva aj rozloženie bremena dôkazu medzi správcom dane a daňovníkom, pričom ako všeobecnú

zásadu je možné konštatovať, že iniciatíva v prípade podvodu na DPH, aj zneužitia práva, leží
na pleciach správcu dane. Zároveň žalobca uviedol, že každý daňový subjekt musí byť oboznámený
s tým, že správca dane dospel k záveru o existencii podvodu na DPH, resp. o existencii zneužitia
práva, aby mal možnosť predložiť vlastné dôkazy o prijatí potrebných opatrení alebo iného účelu
uskutočneného dodania, ktoré správca dane mal k dispozícii. Je navyše vylúčené, aby vo vzťahu

k jednému dodaniu obidve otázky (podvod aj zneužitie) boli riešené súčasne a vedomostnú stránku je
potrebné posudzovať z pohľadu úmyselného alebo nedbanlivostného zavinenia.

21. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol nasledovnú argumentáciu:
1/ Neexistencia daňového úniku

Žalobca tvrdil, že z rozhodnutí vo vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému plneniu medzi spoločnosťou
NOBOX MEDIA, s. r. o. a žalobcom, ktoré predstavovalo dodanie služby za protihodnotu, nie je zrejmá
odpoveď na otázku, v čom spočíva daňový únik, nakoľko protihodnota v momente dodania služby
predstavovala základ dane pre daňovú povinnosť dodávateľa, takže tu absentuje prvá podmienka
Axel Kittel testu. Z rozhodnutí nevyplýva, že by dodávateľ žalobcu daňové povinnosti nesplnil. Tiež

tvrdenie, že existoval obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň,
nakoľko tieto subjekty si neplnili daňové povinnosti, nie je podľa žalobcu preukázaním daňového
podvodu, o ktorom mal a súčasne mohol mať, podľa tvrdenia žalovaného aj správcu dane, žalobca
vedomosť. Odmietnutie subjektívneho práva je podľa judikatúry SD EÚ založené na samotnom ustálení
účasti žalobcu na podvode, resp. jeho vedomosti o ňom a je potom povinnosťou správcu dane ustáliť

okruh dvoch podmienok a jasne konštatovať, či došlo k naplneniu formálnych a hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet dane a následne ku konštatovaniu identifikácie podvodu spolu s popisom
podielu žalobcu na tomto podvode, resp. vedomosti o ňom. Správca dane mal v rámci výkonu daňovej
kontroly preukázané, že medzi žalobcom a dodávateľom bola uzatvorená platná zmluva o dodaní
služby, s určením rozsahu a spôsobu zverejnenia loga žalobcu na mediálnych nosičoch, t. j. nešlo

o plnenie fiktívne, o čom svedčí aj monitoring spolu s CD o dodaní dohodnutej služby, ktorý dôkaz bol
žalobcom správcovi dane predložený. Dodávateľ žalobcu disponoval výhradnými reklamnými právami
nadobudnutými na základe zmluvy o ich prevode, t. j. bol jediným oprávneným subjektom k poskytnutiu
danej služby v rámci konaní muzikálov, uvedenými právami teda nedisponovala žiadna tretia osoba,
a preto žalobca nemohol vstúpiť do zmluvného vzťahu s inou osobou. Uvedená skutočnosť je podstatná

vo vzťahu k samotnej protihodnote za dodanie služby. Žalobca poukázal na judikatúru SD EÚ (C - 80/11
Mahagében, C - 142/11 Dávid), ktorá vylučuje, aby správca dane členského štátu neuznal právo
na odpočítanie dane v prípade, že sú splnené všetky vecné a formálne podmienky na uplatnenie tohto
práva, okrem prípadu, ak správca dane s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že daňový
subjekt vedel, že tento obchod je súčasťou daňového podvodu, pričom skutočnosť, že došlo k daňovému

podvodu preukazuje správca dane.
2/ Neexistencia skutkových okolností podvodného konania - neprimeraná cena za dodanie služby
Žalobca tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa
správcu dane zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena za dodanie služby spoločnosťou
NOBOX MEDIA, s. r. o., ktorá mala umožniť žalobcovi uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane

dodávateľa fakturáciou od spoločnosti SMUGGLERS, s. r. o. zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa
služby. Z uvedenej konštrukcie však podľa žalobcu nie je zrejmá chýbajúca daň, ktorá je základným
znakom daňového podvodu. Poukázal na zásadu neutrality a na existenciu formálnych a materiálnych
podmienok pre odpočet dane, pričom podľa Zákona o DPH platí, ak je predmetom dodávky protihodnota,táto je vždy základom dane u dodávateľa pre účely plnenia daňovej povinnosti. Z rozhodnutí žalovaného
nevyplýva, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila
svoju daňovú povinnosť. Žalobca poukázal na pojem „protihodnota“ v zmysle označených rozsudkov

SD EÚ. Podľa žalobcu je zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre správcu dane vo vzťahu k ustáleniu
skutkovej podstaty daňového podvodu bola v uvedenom prípade cena za dodané služby, ktorá mala
byť nadhodnotená. Nadhodnotenie ceny správca dane odvíja od neexistujúcej cenovej kalkulácie.
Predmetom zdaniteľného plnenia však nie je cena, ale dodanie tovaru za protihodnotu, z ktorej žalobca
na vstupe odviedol daň jej zaplatením dodávateľovi, ktorá následne vytvorila základ pre daňovú

povinnosť u dodávateľa. Správca dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie tovaru na podklade
právneho titulu, z ktorého vyplývalo dojednanie protihodnoty za dojednaný rozsah služby, ako aj časový
rozsah služieb. K tvrdeniu o nadhodnotení ceny žalobca uviedol, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým
dôkazombolatátoskutočnosťpreukázaná,relevantnáanalýzavdanomprípadeabsentuje.Preukázanie
neprimeraného navýšenia ceny by malo byť skúmané aj vo vzťahu k tomu, že išlo o výhradné práva
nadobudnuté výlučne spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. Hodnotenie výšky ceny za dodanie tovaru

je podľa žalobcu subjektívnym hodnotením správcu dane.
3 - 4/ Neexistencia príčinnej súvislosti vo vzťahu k vedomostnej stránke žalobcu a nedôvodnosť prijatia
potrebných opatrení
Žalobca tvrdil, že v podstatnej časti odôvodnení rozhodnutí sa správca dane snaží zdôvodniť, či žalobca
mohol vedieť, ale súčasne aj konštatuje, že vedel (ktoré okolnosti súčasne predstavujú dve odlišné

podmienky z pohľadu ich následkov), o podvodnom konaní a či prijal vhodné opatrenia, aby takémuto
konaniu zabránil. Prijatie vhodných opatrení súvisí so subjektívnou stránkou, pričom môže dôjsť
k odopretiu nároku na odpočet dane, avšak len za predpokladu, že je vysvetlená skutková okolnosť
daňového podvodu, táto však podľa žalobcu absentuje. Vo vzťahu k preukazovaniu subjektívnej stránky
poukázal žalobca na judikatúru SD EÚ, konkrétne na rozsudky vo veci Optigen a Mahagében. Pokiaľ

žalovaný tvrdí, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, t. j. identifikoval podvod, preukázal vedomostnú
stránku a neprijatie vhodných opatrení, žalobca má za to, že toto tvrdenie nie je správne a je v rozpore
s ustálenou judikatúrou SD EÚ, predovšetkým však nevyplýva z odôvodnení rozhodnutí. Žalovaný
vytýka žalobcovi neprijatie vhodných opatrení pre účely zbavenia sa zodpovednosti nepreverením
spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. neprimeranou protihodnotou za dodané služby a poukázal na to,

že žalobca si mal danú skutočnosť overiť u iných agentúr, resp. u organizátorky kultúrnych podujatí
(SILVI PRODUCTION, s. r. o.). Žalobca však poukázal na Zmluvu o prevode reklamných práv uzavretú
medzi SILVI PRODUCTION, s. r. o. a NOBOX MEDIA, s. r. o., na podklade ktorej sa spoločnosť
NOBOX MEDIA, s. r. o. stala výhradným dodávateľom pre poskytnutie služieb, ktoré spočívali výlučne
v práve na zverejnenie tretích subjektov na mediálnych nosičoch spolu s propagáciou kultúrnych

podujatí.Žalobcazdôraznil,žeorganizáciaazabezpečeniemediálnejkampaneaorganizáciakultúrnych
podujatí predstavuje rozsiahlu činnosť, a preto nie je neobvyklé, aby bol do danej činnosti zapojený
reťazec spoločností. Existujúce dôkazy v rozhodnutiach neboli hodnotené. Objektívnou skutočnosťou
podľa žalobcu nie je nekontaktnosť ani nemožnosť preverenia účtovníctva v čase výkonu daňovej
kontroly,pretožeslužbaakotakáspochybnenánebola.Nekontaktnosťdodávateľavovzťahukskúmaniu

preukázaného nároku na odpočet dane je bez právnej relevancie, pretože túto skutočnosť žalobca nemá
ako ovplyvniť počas výkonu daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že žalovaný v rozhodnutiach a správca
dane v rámci výkonu daňovej kontroly neidentifikoval žiadne skutočné indície, na ktorých podklade
mal žalobca nadobudnúť racionálne pochybnosti o popísanom fungovaní dodávateľa, resp. jeho
subdodávateľov, a to predovšetkým v dobe uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Tvrdenie žalovaného,

že spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. v čase výkonu daňovej kontroly je nekontaktná a nebolo možné
preveriť jej účtovníctvo, je nepostačujúce pre spoľahlivé prijatie záveru o účasti žalobcu na daňovom
podvode. Skutkové okolnosti daňového podvodu podľa žalobcu nie sú zrejmé a tie, na ktorých bola
postavená existencia daňového podvodu, nie sú právne relevantné. Pokiaľ žalovaný jednoznačne
a zrozumiteľne neobjasnil, v čom malo spočívať podvodné konanie žalobcu, v akom smere došlo

k daňovému úniku, nie je možné skúmať jeho zavinenie.

22. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že dôležitým štádiom daňovej kontroly je oboznámenie
správcu dane so zistenými skutočnosťami a prípadná výzva na odstránenie pochybností vo vzťahu
k spochybnenému zdaniteľnému plneniu. V oznámení musí správca dane identifikovať rozhodné

skutočnosti pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. Správca dane
Oboznámením zo dňa 26.03.2021 oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, pričom v tomto
oboznámení absentuje základná požiadavka identifikovania rozhodných skutočností zakladajúcich
nesporné znaky daňového podvodu. Oboznámeniu správcom dane so zistenými skutočnosťamipredchádzala Výzva zo dňa 03.02.2021, v ktorej bol určený okruh otázok, na ktoré mal žalobca
odpovedať a túto povinnosť si žalobca splnil. Podľa žalobcu v tomto štádiu správcovi dane vznikli
pochybnosti o dodaní služby týmito dodávateľmi. V Oboznámení absentuje vysporiadanie sa s otázkou

o nespornosti dodávateľa, bez čoho podľa žalobcu nemôže dôjsť k skúmaniu objektívnych okolností
daňového podvodu. Ak správca dane začne skúmať a preukazovať znaky podvodu, musí byť s istotou
dané, či k faktickému plneniu došlo, pretože je potrebné odlišovať prípady, kedy nárok na odpočet
nevznikne, nakoľko nedôjde k preukázaniu zdaniteľného plnenia a prípady, kedy nárok vznikol, t. j.
zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, avšak za určitých okolností tento nárok v súlade s judikatúrou

SD EÚ nie je možné priznať, ak ide o prípady nárokovania odpočtu dane zneužívajúcim spôsobom,
či dôsledkom daňového podvodu.

23. Žalobca tiež poukázal na potrebu dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutí, ak
žalovaný nedokáže svoje rozhodnutia odôvodniť, ide o rozhodnutia svojvoľné. Žalovaný na jednej
strane tvrdí, že preukázal objektívne okolnosti napĺňajúce znaky daňového podvodu, a teda si splnil

dôkaznú povinnosť, na druhej strane tvrdí, že daňový subjekt neuniesol svoju dôkaznú povinnosť. Nie
je preto zrejmé, na základe akých dôkazov uvedené tvrdenie vyslovil, nakoľko žalobca predložil dôkazy
a tieto nie sú hodnotené. Súčasne nie sú hodnotené samotné svedecké výpovede dodávateľa služby,
organizátora kultúrnych podujatí a subdodávateľa. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu
SR, z ktorých vyplýva povinnosť riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy i súdu.

Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie znamená právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia, pričom jeho porušením sa žalobcovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovaťprotirozhodnutiu.Žalobcanavrhol,abysprávnysúdrozhodnutiažalovanéhoirozhodnutia
správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu vo vzťahu ku všetkým napadnutým
rozhodnutiam žalovaného zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na priebeh
daňovej kontroly, vydané rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Zdôraznil, že dôvodom neuznania

odpočítania dane bola skutočnosť, že sa žalobca ako daňový subjekt prijatím faktúr od uvedeného
dodávateľa zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky
zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.
r. o. postupoval v rozpore s judikatúrou SD EÚ týkajúcou sa podvodného konania, a preto mu nebolo
uznané odpočítanie dane, ktoré si žalobca ako daňový subjekt uplatnil v podanom daňovom priznaní

k DPH za zdaňovacie obdobia apríl, jún a júl 2015. Žalovaný vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu
poukázal na zistenia správcu dane, na vykonané dokazovanie a zopakoval podrobne argumentáciu
uvedenú tak v rozhodnutiach správcu dane, ako aj v rozhodnutiach žalovaného, na základe ktorej
dospeli daňové orgány k záveru, že u spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. (priameho dodávateľa
žalobcu), ako aj u ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca, došlo k podvodnému

konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca ako reklamný partner prispieval na organizáciu
rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti, ktoré mala následne spoločnosť
NOBOX MEDIA, s. r. o. fakturovať žalobcovi a ktorý si z nich uplatnil odpočítanie dane. V prípade
týchto spoločností bolo zistené, že tieto buď zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích
štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, podávali len účelové daňové

priznania na DPH a kontrolné výkazy, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti nebol preukázaný.
Vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom zo zistení vyplýva,
že prostredníctvom spoločnosti SMUGGLERS, s. r. o. boli zabezpečované faktúry pre spoločnosť
NOBOX MEDIA, s. r. o. s cieľom, aby bolo možné práve spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r.
o., ako priameho dodávateľa žalobcu, neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním

daňových orgánov bolo preukázané, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia F. A., hoci
bola reálne odvysielaná (nadobudnutá žalobcom), jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním
spoločností zapojených do správcom dane označeného fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia, ktoré
žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. boli priamo spojené s daňovým
podvodom, o ktorom mohol mať vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony smerujúce

k prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných
plnení (cena plnenia, kalkulácia, bližšie informácie o plneniach, informácie o dodávateľovi) a v prípade
dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. sa žalobca spoľahol len na neurčité odporúčanie treťou osobou.
Navyše samotný žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení si svojho obchodného partnera. Zuvedeného vyplýva, že žalovaný a správca dane nepostavili svoje rozhodnutia len na tom, že spoločnosť
NOBOX MEDIA, s. r. o. alebo jej dodávatelia neplnili svoje povinnosti a na navýšení ceny, ale podľa
nich bolo preukázané, že priamo žalobca sa svojím konaním a správaním zapojil do zdaniteľných

plnení poznačených podvodným konaním, o ktorom mohol mať vedomosť, keby bol vykonal základné
úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia
samotných zdaniteľných plnení. Bola preukázaná existencia podvodného konania, neodvedenia dane,
ktoré priamo súviseli so zdaniteľnými plneniami, ktorých konečným užívateľom bol žalobca a rovnako
bola preukázaná aj priama súvislosť so samotným žalobcom, ktorý o takomto konaní mal mať

vedomosť. Žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok
pre odmietnutie odpočítania DPH z dôvodu zisteného podvodu zaťažuje správcu dane a jeho
povinnosťou bolo preukázať, že žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočet dane,
vedel alebo mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodných transakcií poznačených podvodným
konaním. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že žalobca mohol a mal
vedieť o podvodnom konaní vo vzťahu k DPH, pričom vykonané dôkazy posúdil v súlade s judikatúrou

SD EÚ a judikatúrou NS SR, ktoré stanovujú všeobecné kritériá pri vyhodnocovaní podvodného
konania vo vzťahu k DPH. Žalovaný i správca dane v rozhodnutiach uviedli konkrétne skutočnosti,
na základe ktorých dospeli k záveru o existencii podvodného konania. K námietke žalobcu, že nebol
oboznámený s rozhodnými skutočnosťami zakladajúcimi nesporné znaky daňového podvodu už v rámci
daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v prípade oboznámenia so zistenými skutočnosťami správca

dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a so všetkými zistenými skutočnosťami
žalobcu oboznámil, vrátane ich vyhodnotenia, ako aj so skutočnosťami týkajúcimi sa podvodného
konania a neobozretného konania žalobcu. Žalobca bol zároveň poučený aj o práve vyjadrovať
sa k zisteným skutočnostiam. Z napadnutých rozhodnutí a postupu správcu dane a žalovaného
je podľa žalovaného evidentné, že nedošlo ani k porušeniu práv žalobcu ako daňového subjektu

na spravodlivé konanie. Žalovaný i správca dane postupovali v súlade s Daňovým poriadkom, všetky
zistené skutočnosti a predložené dôkazy a doklady hodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
v súlade so Zákonom o DPH, ako aj ustálenou judikatúrou SD EÚ a slovenskou judikatúrou týkajúcou
sa daňového podvodného konania. V napadnutých rozhodnutiach tak správca dane, ako aj žalovaný,
uviedli úvahu, ktorou sa riadili pri prijatí záveru o existencii podvodného konania a v rozhodnutiach

jasne uviedli, prečo žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú riadne odôvodnené,
daňové orgány sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, ktoré boli vyhodnotené
aj v súlade s judikatúrou SD EÚ. Žalovaný poukázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej žalovaný
v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by
preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole, následnom
vyrubovacom a odvolacom konaní. Žalobca len všeobecne, bez konkrétnej priliehajúcej argumentácie
vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, pričom zdôrazňoval niektoré skutkové zistenia,
ktorébolialevpreskúmavanýchrozhodnutiachpodrobenékonfrontáciiajsinýmiskutkovýmizisteniami.

Replika žalobcu

25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na dôvody neuznania odpočtu dane a tvrdil,
že existenciu daňového podvodu žalovaný postavil na tvrdení bezdôvodného navýšenia ceny oproti

skutočne preukázaným nákladom spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., čo umožnilo deklarovaným
odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v neoprávnenej ekonomicky neodôvodnenej
výške za účelom minimalizácie ich daňových povinností. Žalobca má za to, že nie je zrejmé, ako správca
dane dospel k záveru o skutočne preukázaných nákladoch spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. , nakoľko
v tejto spoločnosti daňová kontrola nebola vykonávaná. K označeným dôkazom a z nich vyplývajúcim

zisteniam žalobca uviedol, že zlyhal kontrolný mechanizmus správcu dane. K tvrdeniu žalovaného,
ktorý daňový podvod ustálil vo vzťahu k cene za dodané služby, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nemôže
obstáť, poukázal na zásady zákazu podvodu na DPH a zákazu zneužitia práva v oblasti DPH, ktoré
sú upravované rozhodovacou činnosťou SD EÚ a musia byť rešpektované aj správcom dane. Žalobca
poukázal na Rozsudok NSS ČR sp. z. 6 Afs 148/2016 zo dňa 19.01.2017, z ktorého časť odcitoval.

Podľa judikatúry je nesporné, že správca dane mal dodanie služby preukázané, t. j. mal preukázané
zákonné podmienky pre účely odpočtu dane, čo nebolo správcom dane ani žalovaným spochybnené,
a to jednak formálne, ako aj materiálne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok SD EÚ vo
veci C - 610/19 Vikingo a rozsudok vo veci C - 334/20 Amper Metal Kft. Žalobca predložil do konaniadôkaz preukazujúci reálnosť ceny za dodanie služby, pričom zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a jeho dodávateľom (NOBOX MEDIA, s. r. o. ) mu umožňovala poskytnúť plnenie formou subdodávok.
K vstupu žalobcu do reťazca, ktoré malo spočívať v dodaní služby dodávateľom, tzn. u žalobcu prijatím

zdaniteľného plnenia, nie je možné podľa žalobcu hovoriť, že tento sa stáva článkom tohto reťazca
pre účely získania zvýhodnenia, nakoľko odpočet predstavuje jeho zákonný nárok. Žalobca ako koncový
odberateľ nemôže byť článkom reťazca, ak by mal byť článkom reťazca, v ktorom došlo k daňovému
podvodu na niektorom jeho článku, musel by svojou činnosťou participovať na organizácii kultúrnych
podujatí, a to vo forme dodania služby, resp. tovaru a muselo by byť jasne definované, na ktorom

článku existuje chýbajúca daň. Následne by muselo dôjsť k skúmaniu subjektívnej stránky o vedomosti
žalobcu na prípadnom daňovom podvode. Existencia daňových nedoplatkov z pohľadu daňového
podvodu nepredstavuje chýbajúcu daň, ide o daňový nedoplatok, ktorého vymoženie je v kompetencii
správcu dane. Vyjadrenie žalovaného i preskúmavané rozhodnutia považuje žalobca za zmätočné,
pretože snahou žalovaného bolo zdôvodniť existenciu daňového podvodu, avšak odôvodnenie danej
skutkovej otázky je len v rovine všeobecných formulácií. Sám žalovaný tvrdí, že dodanie služby vo

forme zverejnenia loga na mediálnych nosičoch bolo preukázané a potom postráda logiku tvrdenie
žalovanéhoooverovanísiobchodnýchpartnerovanutnostipreukázaťreálnosťdeklarovanéhoobchodu.
Predmetom nároku na odpočet dane nie je cena, ale existencia zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie služby
za protihodnotu, pričom samotná protihodnota, ktorá z pohľadu Zákona o DPH predstavuje základ dane
pre vznik daňovej povinnosti u dodávateľa služby a na strane druhej nárok na odpočet. Žalobca poukázal

na to, že pri identickej skutkovej otázke existujú rôzne rozhodnutia žalovaného, keď u žalobcu neuznanie
odpočtu bolo odvodené od existencie daňového podvodu (t. j. rozsah služby ako predmet zdaniteľného
plnenianebolspochybnený)auinýchsubjektovneuznanieodpočtujeodvodenéodtvrdenia,ževdanom
prípadenešlooreklamu,t.j.dodanieslužbyzaprotihodnotu,aleo sponzoring,ktorýnepodliehaodpočtu
dane. Takýto rozdielny postup podľa žalobcu nemá oporu v zákone, smernici o DPH, ani v judikatúre

SD EÚ.

Duplika žalovaného

26. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach i dôvodoch preskúmavaných

rozhodnutí, ako aj na neuznaní odpočítania dane, nakoľko sa žalobca ako daňový subjekt prijatím
faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať
vedomosťvzhľadomnavšetkyzistenéskutočnostiapriodpočítanídanezdodávateľskýchfaktúrodtohto
dodávateľa postupoval v rozpore s judikatúrou SD EÚ týkajúcou sa podvodného konania. Žalobcove
námietky uvedené v replike považoval za neopodstatnené.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)

uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici.VzhľadomnauvedenésakonaniepôvodnevedenénaKrajskomsúdevBanskejBystricipodsp.
zn. 75S/41/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB – 75S/41/2022.

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní
napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

29. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.31. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

32. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

33. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

35. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

39. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

41. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

42.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

43. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

44. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení danepodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

48. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú

fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý

má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a

odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

50. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH: za zdaňovacie obdobie apríl
2015 vo výške 6 000, Eur, za zdaňovacie obdobie jún 2015 vo výške 12 000 Eur a za zdaňovacie

obdobie júl 2015 vo výške 6 000 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako
aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

51. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa
ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím
alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok
stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil,
že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových

a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné
(žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci
v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutí žalovaného i správcudane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná
konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo možné preskúmať
rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca

v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí žalovaného poukazoval na nesprávnosť
tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu
žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiam správcu dane, resp.
polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutiach a takto formulované žalobné body
neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené

závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Inak
povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné
hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutí žalovaného.
Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami
podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Aj keď je žaloba rozsiahla,
konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym

dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny
súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum

zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1
SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2
SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť
preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy

vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani
ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym
spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené

námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti napadnutých rozhodnutí, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd
pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe uvedené všeobecne
formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie
všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci

správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134
ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.

52. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových
a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia

všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše v niektorých prípadoch
nekorešpondujúcich s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane
založené), tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp.

so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia
založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného
stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom
konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých
dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, vo svojej podstate

nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu
s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho
významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich
zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby

tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutých rozhodnutiach.53. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov
a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán

verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza
zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo
vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne

nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutých
rozhodnutí, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené
zákonom (napr. R 60/2000). Keďže žalobca v časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom

sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického
uvažovania v rámci preskúmavania napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

54. Žalobca v správnej žalobe k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal úkony k prevereniu

zdaniteľných plnení (najmä vo vzťahu k cene plnenia) konkrétne namietal, že predložil správcovi
dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané
spoločnosťou Starmedia, ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť ceny za dodané služby, avšak
správca dane i žalovaný tento dôkaz odmietli hodnotiť. Zároveň však uviedol, že uvedený dôkaz bol
daňovými orgánmi hodnotený ako nevieryhodný, a to bez odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu k tejto

námietke predovšetkým uvádza, že žalobca neuviedol, aký má toto jeho tvrdenie vplyv na zákonnosť
rozhodnutí, čo tak, ako bolo vyššie uvedené, neumožňuje súdny prieskum, keďže správny súd za
žalobcu nedopĺňa ani nevyhľadáva dôvody nezákonnosti. Zároveň uvedené tvrdenia žalobcu sú
rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že uvedený dôkaz nebol vyhodnotený a na druhej strane vyjadril
nesúhlas s jeho hodnotením ako dôkazu nedôveryhodného (z čoho logicky vyplýva, že uvedený dôkaz

predložený žalobcom bol vyhodnotený). Z odôvodnení rozhodnutí správcu dane vyplýva hodnotenie
predmetného dôkazu so záverom, že predložené nacenenie produktov nie je založené na overiteľných
podkladoch a nemôže byť dôkazom obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby a žalovaný sa
v odôvodnení rozhodnutí stotožnil s hodnotením dôkazov správcom dane, na základe ktorých bol prijatý
záver, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom

žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správny súd uvádza,
že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so zásadami logického
uvažovania ako dôkaz nepreukazujúci žalobcovo tvrdenie o primeranosti ceny, resp. tvrdenie o obvyklej
cene poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že
z označeného dôkazu, ktorý žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ale až v prílohe vyjadrenia

k Protokolu z daňovej kontroly a ktorý nie je datovaný, nie je zrejmé, kedy bolo predmetné
nacenenie vyhotovené (t. j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí reklamných
služieb s dodávateľom NOBOX MEDIA, s. r. o., po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly,
a teda odkedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu,
ktorý predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina

obsahuje neoveriteľné údaje. Navyše, správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté
reklamné služby (vyhodnotené ako jednu zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie
druhej podmienky Axel Kittel testu) odvodil z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych
podujatí od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION, s. r. o.), ktorá bola
neporovnateľne (niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných služieb

spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia.

55. Žalobca v správnej žalobe poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého dôkazné bremeno je
v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať,že nárok je uplatnený dôvodne. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil a tiež nesúhlasil so záverom
žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú
povinnosť. Takto formulované žalobné námietky predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tvrdeniami

žalovaného, pričom žalobca neuviedol, aký majú tieto námietky vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Vo všeobecnosti je však možné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania
v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní
podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného
bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa

14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 301/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť
a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či iné listinné dôkazy, napr. zmluvy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5
Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných

pochybnosti správcu dane (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom
na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu
dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná.
Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení

podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa
21.04.2020 (R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.

Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ako aj z ustálenej

judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie formálnych
a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. V preskúmavanom prípade žalobca predložil správcovi
dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, správca dane
tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v súlade
s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil (výzva z 03.02.2021),

t. j. správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca predložil správcovi dane
dôkazy, správca dane ich verifikoval a konštatoval, že nespochybňuje, že reklamné služby (prezentácia
obchodného mena a loga spoločnosti ANMIMA s. r. o. v súvislosti s prezentáciou muzikálu A.) boli
žalobcovi dodané (v mesiaci apríl a jún 2015 bol identifikovaný dodávateľský reťazec Proficredit s. r.
o., Ultra-mont s. r. o. SMUGGLERS, s. r. o. NOBOX MEDIA, s. r. o. ANMIMA s. r .o. a v mesiaci

júl 2015 bol identifikovaný dodávateľský reťazec Proficredit s. r. o., Ultra-mont s. r. o., Violator s. r.
o. SMUGGLERS, s. r. o. NOBOX MEDIA, s. r. o. ANMIMA s. r. o.). Správca dane v odôvodnení
rozhodnutí konštatoval, že sú splnené formálne i hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH v zmysle
Zákona o DPH, nerozporoval dodanie služieb žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame uzatvorenej s
dodávateľom NOBOX MEDIA, s. r. o. (prostredníctvom subdodávateľa), ktoré boli fakturované žalobcovi.

Správca dane však súčasne uviedol, že počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní zistil také
skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného
konania,t.j.identifikovaldaňovýpodvod,pričomdôkaznébremenonapreukázanieskutočnosti,žedošlo
k daňovému podvodu, má nesporne správca dane. Správca dane v tejto súvislosti vykonal rozsiahledokazovanie, následne žalobcu oboznámil s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi,
a to písomnou formou prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej
kontroly zo dňa 26.03.2021, v ktorom opísal konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii daňového

podvodu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2021 a v ktorom žalobcu vyzval na predloženie
dôkazov. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ani v predĺženej lehote, písomné vyjadrenie
správcovi dane nedoručil. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď
dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má správca dane, na preukázanie skutočnosti,
žežalobcaprijaldostatočnéopatrenianato,abyzistil,čiprijatiezdaniteľnéhoplnenianebudeviesťkjeho

účastina daňovompodvodemážalobcaasprávcadanetietoprijatéopatreniamusínáslednevyhodnotiť
(napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo
dňa 28.04.2023, bod 33). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že námietka
žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu k dôkaznému bremenu
na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná.

56. Žalobca v správnej žalobe poukázal na argumentáciu správcu dane i žalovaného v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí, na základe ktorej daňové orgány odopreli žalobcovi uplatnený nárok
na odpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach, a to z dôvodu, že predmetné plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom
tieto plnenia mali byť zasiahnuté podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť. V tejto časti

správnej žaloby žalobca cituje z parciálnych častí odôvodnení rozhodnutí správcu dane a konštatuje,
že záver o daňovom podvode a existencie možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane
mal vyvodiť na podklade ním vykonanej aplikácie testu Axel Kittel, pričom poukázal na vykonané
úkony správcu dane konštatujúc, že žalobca nebol oboznámený so zápisnicami z konaní, v ktorých
vypovedal konateľ spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. p. H.. Takto formulovaná správna žaloba

je len konštatačná, neobsahuje žiadne konkrétne námietky, keďže žalobca neuvádza, aký vplyv
mali ním označené skutočnosti na zákonnosť rozhodnutí správcu dane. Žalobca teda neprodukoval
odôvodnené námietky, čo za neho správny súd nemohol urobiť, keďže je viazaný žalobnými námietkami
uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane
v rozhodnutiach konštatoval, že boli preukázané formálne i hmotnoprávne podmienky pre odpočet

dane (na preukázanie splnenia, ktorých mal dôkazné bremeno žalobca), t. j. správca dane splnenie
týchto podmienok nespochybnil, avšak konštatoval, že dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo zistenie,
že v rámci (správcom dane označeného) obchodného reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom
mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, pričom neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil jeho účasti
na daňovom podvode. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí popísal obchodné i fakturačné reťazce,

označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné
okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a to prostredníctvom Axel
Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými štyrmi otázkami, na ktoré musí správca dane
odpovedať kladne, aby mohol konštatovať, že žalobcovi odoprie odpočet DPH z titulu jeho účasti
na daňovom podvode v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ). Žalobca mal za to,

že závery žalovaného, ktorý považoval postup správcu dane za súladný so zákonom i s judikatúrou
SD EÚ, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom podvode a správca dane nepreukázal
skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Takto
formulované žalobné body predstavujú polemiku s argumentáciou daňových orgánov, resp. vyslovenie
nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane i žalovaného, ktoré samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalobca v správnej žalobe prezentoval vlastné hodnotenie
skutkových okolností označených správcom dane, ktoré majú preukazovať podvod, k čomu správny súd
len pre úplnosť uvádza, že správca dane (i žalovaný) uviedli všetky rozhodné okolnosti, z ktorých vyvodili
existenciu daňového podvodu, pričom správca dane bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie
žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie dane dodávateľom žalobcu (NOBOX MEDIA, s. r. o.)

a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch reťazca medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r.
o. a SMUGGLERS, s. r. o. nemá vplyv na závery správcu dane (ani žalovaného) o existencii daňového
podvodu, pretože správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec a v tomto prípade
identifikoval existenciu objektívnych skutočností (v rámci aplikácie Axel Kittel testu), pričom postačuje,
ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie (t. j. nemusí

to byť práve na stupni reťazca medzi žalobcom a jeho prvým dodávateľom). Pokiaľ v tejto časti správnej
žaloby žalobca poukazuje na koncept tzv. zneužitia práva a na spôsob jeho zisťovania (vykonanie tzv.
dvojzložkového testu správcom dane aplikovaného v zmysle judikatúry SD EÚ v prípadoch zneužitia
práva), správny súd uvádza, že zneužitie práva predstavuje samostatný dôvod pre nepriznanie nárokunaodpočetDPH,vpreskúmavanomprípadevšakrozhodnutiasprávcudaneanirozhodnutiažalovaného
neboli na tomto dôvode založené (odpočet DPH žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý
z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej

judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho
povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.

57. Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery žalovaného, na základe ktorých odoprel žalobcovi
uplatnený nárok na odpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia v kontrolovaných

zdaňovacích obdobiach (v preskúmavanej veci apríl, jún a júl 2015) z dôvodu, že predmetné plnenia boli
uskutočnenévrámciobchodnéhoreťazca,pričomtietomalibyťzasiahnutépodvodom,oktoromžalobca
mohol mať vedomosť, nie sú relevantné a mal za to, že správca dane nepreukázal skutkové okolnosti,
z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Z odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné obchodné transakcie ako obchody vo
fakturačnom reťazci postihnutom podvodným konaním a na základe zistenia, že odpočítanie dane u

žalobcu (odpočítanie dane z plnení od NOBOX MEDIA, s. r. o.) bolo spojené s podvodným konaním,
v dôsledku, ktorého došlo k daňovému úniku, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z tohto
obchodu.

58. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane

v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú
zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali
pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného

právnou úpravou, právo na odpočítanie dane, možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá
služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím
tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa
DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe

zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture
Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť
si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej
odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného
odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň

a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom
Smernice.

59. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu
na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu,

ktoré sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt

o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie

Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

60. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom

podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je
možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?
Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda
preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup
správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane, potvrdil rozhodnutia správcu
dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy, boli v súlade s relevantnou judikatúrou

SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

61. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane i žalovaného a tvrdil,
že správca dane nemohol odpovedať kladne už na prvú otázku testu, a to z dôvodu jej nepreukázania
a potom bolo bezpredmetné skúmanie ďalších otázok, na ktoré by podľa tvrdenia žalobcu tiež muselo
byť odpovedané záporne, pričom v správnej žalobe predostrel svoje vlastné odpovede na uvedené

otázky. Predovšetkým tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r.
o. a žalobcom nedošlo k daňovému úniku, táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, neexistuje
chýbajúca daň a z rozhodnutí nie je zrejmá odpoveď na otázku, v čom mal spočívať daňový únik.
Tvrdenie, že existoval obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň,
nakoľko tieto subjekty si neplnili daňové povinnosti, podľa žalobcu nie je preukázaním daňového

podvodu, o ktorom mal a súčasne mohol mať žalobca vedomosť. V tejto súvislosti správny súd
považuje za potrebné poukázať na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia,
v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH
a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok
NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022, rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018).

Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto
podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie
dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie. Tak, ako už bolo vyššie
uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu. Na prvú otázku, či z posudzovaných zdaniteľných

plnení vznikol daňový únik, správca dane odpovedal kladne a aj podľa správneho súdu bola táto
podmienka (existencia daňového úniku) splnená. Daňový únik podľa správcu dane vznikol na inom
stupni ako na stupni daňový subjekt (ANMIMA s. r. o.) a jeho priamy dodávateľ (NOBOX MEDIA, s.
r. o.), pričom pre kladnú odpoveď na prvú otázku Axel Kittel testu sa nevyžaduje, aby bol daňový
únik identifikovaný priamo na uvedenom stupni preverovaného reťazca. Postačuje, ak správca dane

identifikuje existenciu daňového úniku na ktoromkoľvek stupni preverovaného reťazca (v mesiaci apríl
a jún 2015 bol identifikovaný dodávateľský reťazec Proficredit s. r. o., Ultra-mont s. r. o. SMUGGLERS,
s. r. o. NOBOX MEDIA, s. r. o. ANMIMA s. r .o. a v mesiaci júl 2015 bol identifikovaný dodávateľský
reťazec Proficredit s. r. o., Ultra-mont s. r. o., Violator s. r. SMUGGLERS, s. r. o. NOBOX
MEDIA, s. r. o. ANMIMA s. r. o.). V preskúmanom prípade správca dane konštatoval, že daňovou

kontrolou bolo preverené, že fakturačný reťazec (NOBOX MEDIA, s. r. o., SMUGGLERS, s. r. o.)
z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež
s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným
aj fakturačným. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru o neodvedení dane z pridanej hodnoty
na začiatku obchodných reťazcov, kedy daňové subjekty neodvádzali svoje vzniknuté daňové povinnosti

do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy, z dôvodu
nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná opodstatnenosť
a právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov. V odôvodnení rozhodnutí správca
dane konštatoval, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. spôsobom neoprávneného odpočítania dane
od dodávateľa SMUGGLERS, s. r. o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k daňovému úniku

u spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Mal za to,
že prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k nedovolenej
optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a ďalším únikom
a podvodom na dani z pridanej hodnoty. Správca dane uviedol, že analýzou daňových priznaní,
kontrolných výkazov a dostupných zistení v daňovej kontrole preveril, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s.

r. o. si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných prijatých reklamných plnení nielen od dodávateľov
SILVI PRODUCTION, s. r. o., JK Media, s. r. o. a Multi Media House, s. r. o. a hodnotou uskutočnených
plnení vykrývala viac ako 90%-nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa SMUGGLERS, s. r. o.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil, že ekonomická činnosť tohto subdodávateľabola poznačená využívaním nezákonnej obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích
právomocí, majiteľovi odovzdával vyberanú hotovosť z banky, pričom konateľ bol jedinou osobou
oprávnenou konať za spoločnosť SMUGGLERS, s. r. o., ako vyplýva zo svedeckej výpovede I. J. K.,

ktorú si správca dane zabezpečil zákonným spôsobom. Prevažnú časť prijatých dodávok spoločnosti
SMUGGLERS,s.r.o.navstupetvorilifaktúryoddvochdodávateľov-dlhodobonekontaktnéspoločnosti:
Ultra-mont s. r. o. a Proficredit s. r. o., pričom analýzou dát z údajov z kontrolných výkazov a
daňových priznaní týchto dodávateľov bolo preverené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú
daňovú povinnosť vykrývali spôsobom, že v časti B3 kontrolných výkazov si uplatnili odpočítanie dane

predovšetkým zo zjednodušených faktúr zaplatených v hotovosti v zmysle § 74 ods. 3 Zákona o DPH.
Objemy uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých objemoch, pričom takéto vysoké
odpočítanie dane je znakom rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie vlastných daňových
povinností a zabezpečenia vstupov svojim odberateľom. Tieto spoločnosti pri vykazovaní vysokých
obratov a nízkych daňových povinností boli postupne prepísané na iných konateľov a následne ich
činnosť bola utlmená, neplnili si povinnosti voči finančnej správe - nepodávali daňové priznania k DPH

ani k dani z príjmov právnických osôb. Uvedené objektívne okolnosti boli správcom dane zistené
a preukázané vykonaným dokazovaním a boli podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutí správcu
dane (i rozhodnutí žalovaného).

62. Pokiaľ žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia daňového úniku“ tvrdil,

že z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, toto tvrdenie je v rozpore
s obsahom preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca
dane má v odôvodneniach uviesť, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok
odpočtu dane a následne konštatovať identifikáciu daňového podvodu spolu s popisom podielu žalobcu
na tomto podvode, resp. vedomosti o ňom, správny súd uvádza, že správca dane práve takýmto

spôsobom postupoval a v odôvodneniach svojich rozhodnutí konštatoval, že boli splnené formálne
a hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH, t. j. splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok
nebolo sporné. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v zmysle judikatórnych záverov SD EÚ i NSS
SR (napr. rozsudok sp. zn. 10Sžf/26/2021 z 28.04.2023, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí
NSS 60/2023): „odpočítanie dane môže byť obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo
k zneužitiu práva“ (rozsudky NSS SR 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. V prípade,

ak správca dane pristúpil k vykonaniu Axel Kittel testu (aj bez toho, aby to bol správca dane
konštatoval), sa má za to, že hmotnoprávne i formálne podmienky pre odpočet DPH boli splnené,
resp. nie je sporné, že došlo k dodaniu deklarovaného plnenia (služieb). Správca dane v preskúmanom
prípade v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že preveril tvrdenia žalobcu a predložené dôkazy
o dodaní reklamných služieb deklarovaným dodávateľom (NOBOX MEDIA, s. r. o.) prostredníctvom

subdodávateľov a aj z predložených dôkazov (napr. zmluvy, faktúry, výpisy z účtu, doklady predložené
konateľkou spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o., výpovede svedkov) vyplýva dodanie deklarovaných
reklamných služieb. Je však potrebné poukázať na to, že správca dane v procese verifikovania tvrdení
žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval objektívne skutočnosti nasvedčujúce existencii
podvodného konania, keďže vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede svedkov, analyzoval

účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké sumy, uplatňovali
si odpočet dane, avšak spoločnosti na začiatku identifikovaného reťazca nevykazovali žiadnu činnosť
a následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku reťazca neodviedli
daň alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane konštatoval existenciu
daňového úniku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa judikatúry SD EÚ, napr.

rozsudok vo veci C - 101/16 sa nepodanie daňových priznaní stanovených zákonom môže považovať
za nepriamy dôkaz podvodu. Pokiaľ žalobca v tejto časti správnej žaloby poukázal na rozsudok SD
EÚ z 21.06.2012 vo veci Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, neuviedol súvis s preskúmavanými
rozhodnutiami, resp. ich zákonnosťou, vo vzťahu k zisteniu objektívnych skutočností svedčiacich
o existencii daňového úniku, navyše za situácie, keď dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť zabezpečil

a vykonal správca dane, na ktorom bolo dôkazné bremeno.

63. Na druhú otázku, či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, odpovedal správca
dane rovnako kladne. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkompodvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené
za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice, pričom uskutočnené
transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na odpočet dane

je potrebné posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa ustálenej judikatúry
za znaky svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napr. existenciu sídla na virtuálnej
adrese, neobvyklé ceny, nezverejňovanie účtovných závierok a pod. Správny súd má za to, že správca
dane vo svojich rozhodnutiach identifikoval objektívne okolnosti nasvedčujúce spáchaniu daňového
podvodu tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach správcu dane. Vo vzťahu k skúmaniu druhej otázky

Axel Kittel testu správca dane uviedol, že popísaním fakturačného reťazca spoločností preukázal,
že posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej
povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku
predmetných (podvodných) fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom NOBOX MEDIA, s. r.
o. uviedli nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované nákupy v miliónových
hodnotách, ktoré podľa údajov z bankových výpisov nikdy neboli uhradené, miliónové hotovostné výbery

z bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo svojich daňových priznaniach
DPH vykazovali pri vysokých miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové
spoločnosti reťazca, ktoré daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté
daňové povinnosti neuhrádzali. Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich
daňových priznaniach vykazuje znaky podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi

preukázal, že tieto spoločnosti riadne nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem
reálneho podnikania. Z uvedeného dôvodu správca dane uviedol, že faktúry vystavené týmito
spoločnosťami možno považovať za falošné, pričom neexistuje dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli
svoje účtovníctvo. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na judikatúru SD EÚ (rozsudok C-332/15
vo veci Giuseppe Aston).

64. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia skutkových okolností podvodného
konania - neprimeraná cena za dodanie služby“ tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu
k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa správcu dane zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená
cena za dodanie služby spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., ktorá podľa názoru správcu dane

umožnila žalobcovi uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa fakturáciou od spoločnosti
SMUGGLERS, s. r. o. zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej konštrukcie
však nie je podľa žalobcu zrejmá chýbajúca daň. Z rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu zároveň
nevyplýva, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila
svoju daňovú povinnosť. Podľa názoru správneho súdu uvedené tvrdenia žalobcu jednak nemajú oporu

v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane, resp. rozhodnutí žalovaného, v odôvodneniach ktorých sú
uvedené všetky rozhodné okolnosti, z ktorých daňové orgány vyvodili existenciu daňového podvodu
(pričom správca dane bol oprávnený preverovať celý reťazec a identifikoval existenciu objektívnych
skutočností v rámci aplikácie Axel Kittel testu) a jednak táto časť správnej žaloby, v ktorej žalobca
prezentuje svoje názory na „pojem protihodnota“, citujúc z niektorých rozsudkov SD EÚ, ma konštatačný

charakter, v dôsledku čoho nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Odkaz
na rozhodnutia SD EÚ bez označenia ich súvisu, resp. ich dopadu na preskúmavané rozhodnutia
rovnako nepostačuje na označenie preskúmavaných rozhodnutí za nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo tvrdené „nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny
súd uvádza, že toto tvrdenie rovnako nemá oporu v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí, z

ktorých je zrejmé, že správca dane porovnal cenu, za ktorú dodávatelia spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r.
o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú NOBOX MEDIA, s. r. o. ako dodávateľ tej istej reklamnej
služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil neodôvodnené niekoľkonásobné zvýšenie ceny
fakturovanej pre žalobcu a uviedol zrozumiteľnú a logickú úvahu, že účelom nadhodnotenia ceny bol
vyššíodpočetDPH.Nebolopritomsporné,žesprávcadanedisponovaldôkazmipreukazujúcimidodanie

reklamných služieb pre žalobcu, ani to, že dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. bol oprávnený so žalobcom
dohodnúť cenu za poskytnuté plnenie (reklamné služby). Správca dane však konštatoval, že žalobca
mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si overiť primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u
iných relevantných subjektov, resp. požadovať od dodávateľa vyhotovenie cenovej kalkulácie.

65. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne,
keďže preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom reklamných služieb žalobcom
v súvislosti s prezentáciou jeho obchodného mena a loga v súvislosti s prezentáciou muzikálu A.(apríl, jún a júl 2015). Správca dane popísal zistený podvodný fakturačný ako aj obchodný reťazec
a zistil, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné
služby pre žalobcu boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame a predložených faktúr,

avšakvoveľavyššejsume,akobolareálnezistenácenanatrhu[cena,zaktorúbolipredmetnéreklamné
služby poskytnuté dodávateľovi žalobcu (NOBOX MEDIA, s. r. o.) jeho subdodávateľom]. Objednaním
reklamných služieb u dodávateľa (NOBOX MEDIA, s. r. o.) sa žalobca zapojil do podvodného konania,
pretože práve u dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. bolo zistené neúmerné navýšenie ceny za reklamné
služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane.

66. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr.
rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je
možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (L.,
H., M.: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní
vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového

podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době
uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to
např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní
toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020
zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania

subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak
však urobiť mohli.“ Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe namietal, že nemožno prihliadať na okolnosti
pouskutočnenídaňovéhoobchodu,suvedenýmtvrdenímjemožnésúhlasiťlenpriskúmanísubjektívnej
stránky (vedomostný test v rámci skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak v rámci skúmania
objektívneho testu v rámci celého reťazca vyžadujúceho preukázanie existencie podvodu na dani

z pridanej hodnoty, to urobiť možno.

67. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle
ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť

tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok
sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023) Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce
sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu

(viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013,
Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt
prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i.,
C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

Správca dane konštatoval, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť,
že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. V odôvodneniach rozhodnutí pritom uviedol
okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom
podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil:
žalobca sa pri výbere dodávateľa spoľahol na odporučenie tretej osoby SILVI PRODUCTION s.

r. o., dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych
skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou
na trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou, vystavoval faktúry pre klientov bez pridania hodnoty
svojím spracovaním bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, pričom cena bola
stanovená bez kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou, žalobca si nepreveril

ceny na trhu, pričom zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom NOBOX MEDIA, s. r. o. mal
vedomosť, že dodávateľ môže zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel,
že reklamné služby nemusí vykonať NOBOX MEDIA, s. r. o., ale jeho dodávatelia), žalobca si nepreveril,
ktorý subdodávateľ mu službu poskytne a či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne
zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. neobchoduje s problematickými

dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu
spoluprácu, spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. nedisponovala vlastným pracovným know - how, jednalo
sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu
spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio,realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením, reálne sa
v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne
zabezpečiť predmet fakturácie, dodávateľ NOBOX MEDIA, s. r. o. mal virtuálne sídlo bez webových

stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej osoby, žalobca nepožadoval
referencie od skutočných odberateľov spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., nepreveril si podnikateľskú
minulosť, aktuálne zázemie ani prepojenia osôb vystupujúcich v jej mene s inými spoločnosťami aspoň
vo verejne prístupnom registri napriek tomu, že žalobca zamýšľal uskutočniť obchodné transakcie
rádovo viac ako v stotisícoch eur, žalobca nevykonal opatrenia smerujúce k minimalizovaniu prípadných

rizík. Správny súd pritom poukazuje na to, že viaceré z uvedených objektívnych okolností sú zároveň
okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu tak, ako sú uvedené vyššie. Je logické,
že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú
aj podozrivosť transakcie, a teda možnosť vedomosti daňového subjektu (žalobcu) o nej (subjektívny
test), pričom žalobcovi nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až po zdaniteľnej transakcii. Správny
súd je toho názoru, že vyššie uvedené okolnosti nasvedčovali záveru, že zdaniteľný obchod sa javil

akopodozrivý.NapriekabsenciiakejkoľvekpredchádzajúcejskúsenostisdodávateľomNOBOXMEDIA,
s. r. o. sa žalobca bez jeho preverenia v podstate spoľahol na odporučenie tretím subjektom, akceptoval
poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej nepredchádzala relevantná
kalkulácia. Žalobca tvrdil, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. si preveroval na portáli Finstat,
avšak toto tvrdenie jednak nepreukázal a zároveň ani netvrdil, že by si preveril dodávateľa z hľadiska

vyššie uvedených skutočností (minimálne získanie referencií od iných účastníkov na trhu, informácie o
predmete činnosti, o konateľovi, o obchodných priestorov a zamestnancoch), ani že sa pokúšal nájsť
a prehliadnuť internetovú stránku tejto spoločnosti, ani že by akokoľvek skúmal, či bola ponúknutá
cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam (pričom správny súd nespochybňuje
oprávnenie účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť si cenu za poskytnuté plnenie a nebránila tomu

ani skutočnosť, že NOBOX MEDIA, s. r. o. bol výhradným dodávateľom poskytovaných služieb, ktoré
oprávnenie nadobudol práve od spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o., ktorého konateľka mala podľa
výpovedí sprostredkovať, resp. odporučiť žalobcovi uzavretie zmluvy s dodávateľom NOBOX MEDIA, s.
r. o.), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode. Správny súd,
zhodne s konštatovaním správcu dane i žalovaného, má za to, že žalobca neprijal dostatočné rozumne

očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. „Určenie opatrení, ktoré možno
v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH
na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej“ (viď rozsudky z 21.06.2012
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, rozsudok z 19.10.2017 Paper Consult, C-101/16). Správny

súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že bolo preukázané, že žalobca mohol a mal
mať vedomosť o tom, že prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. sa zúčastní
na daňovom podvode.

68. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom,

ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver,
že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje
aj nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia
z celého obchodného a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom
samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca

dane vysvetlil ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť
k daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol
dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal,
že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie
dane nestratil.

69. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Rozpornosť tvrdení v rámci výkonu daňovej
kontroly“ poukázal na povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly oboznámiť žalobcu so zistenými
skutočnosťami, prípadne ho vyzvať na odstránenie pochybností vo vzťahu k spochybnenému
zdaniteľnému plneniu. Mal za to, že v oboznámení musí správca dane identifikovať rozhodné

skutočnosti pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. V tejto súvislosti
poukázal na Oboznámenie zo dňa 26.03.2021, v ktorom podľa jeho tvrdenia absentuje požiadavka
identifikovania rozhodných skutočností zakladajúcich nesporné znaky daňového podvodu, ako aj
na Výzvu správcu dane zo dňa 03.02.2021, ku ktorej žalobca predložil svoje vyjadrenie, pričomna preukazovanie znakov podvodu musí mať správca dane preukázané, či k faktickému plneniu
došlo. Správny súd uvádza, že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby, ktorá ma
konštatačný charakter, nie je možné vyvodiť konkrétnu námietku žalobcu, ktorá by umožňovala

správnemu súdu vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane.
Správny súd nie je oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí
vyhľadávať, ani ich konkretizovať z obsahu preskúmavaného rozhodnutia alebo administratívneho
spisu. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že u správcu dane vznikli pochybnosti o spôsobe dodania

reklamných služieb zo strany deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o.
žalobcovi, a preto Výzvou na predloženie dôkazov č. 100192783/2021 zo dňa 03.02.2021, ktorá mu
bola preukázateľne doručená dňa 08.02.2021, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vyjadrení
preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení (o. i. od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA,
s. r. o.). Žalobca na predmetnú výzvu reagoval Vyjadrením zo dňa 05.03.2021. Správca dane následne
podaním označeným ako Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly č.

100495767/2021 zo dňa 26.03.2021, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 31.03.2021,
žalobcu oboznámil so všetkými zistenými skutočnosťami, vykonanými dôkazmi a ich vyhodnotením a
poučil žalobcu o práve vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia v stanovenej lehote. Z obsahu predmetného Oboznámenia sú zrejmé konkrétne dôkazy, ako
aj z nich vyplývajúce zistenia a sú identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce podvodnému

konaniu. Žalobca sa v lehote stanovenej správcom dane k predmetnému Oboznámeniu nevyjadril
a podaním zo dňa 13.04.2021 požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Správca dane
rozhodnutím zo dňa 14.04.2021 žiadosti žalobcu vyhovel a lehotu na vyjadrenie mu predĺžil. Žalobca
dňa 07.05.2021 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k zisteniam správcu
dane, pričom správca dane mu podaním zo dňa 10.05.2021 oznámil, že ďalšie predĺženie lehoty

nie je prípustné. Žalobca teda nevyužil možnosť k zisteným skutočnostiam správcu dane predložiť
písomné vyjadrenie, ani dôkazy. Z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí pritom vyplýva, že daňové
orgánykonštatovali,žežalobcadôkaznébremenonapreukázaniesplneniahmotnoprávnychpodmienok
na odpočet DPH uniesol, avšak správca dane počas daňovej kontroly identifikoval konkrétne okolnosti
nasvedčujúce podvodnému konaniu v reťazci spoločností, ktorého súčasťou bol aj žalobca, o ktorom

vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol mať vedomosť, pričom žalobca napriek výzve správcu
dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že vykonal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho
rozumne predpokladať, aby zabránil svojej účasti na podvodnom konaní (tzv. vedomostná zložka).

70. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí,

v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca
v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR,
zktorýchvyplývapovinnosťsúdovodôvodniťdostatočnesvojerozhodnutiaauviedol,žetietopožiadavky
sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy
SR, správny súd uvádza, že so žalobcom označenou judikatúrou je správny súd oboznámený,

avšak na základe takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie žalobcu o potrebe
riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a daňových orgánov, nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť
preskúmavanýchrozhodnutížalovanéhoasprávcudane.Vovšeobecnostimožnouviesť,žerozhodnutie
orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom
dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru
Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno
zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný.
Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom

konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia
správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich
z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená
jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré
viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je

založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za
takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní
nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie
je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutia žalovaného,ani rozhodnutia správcu dane, takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené
náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým
potvrdzuje rozhodnutia správcu dane a taktiež rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k výroku, ktorým

vyrubil žalobcovi daň, obsahujú riadne a dostatočné odôvodnenia, z ktorých jednoznačne vyplýva,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutia, obsahujú vyhodnotenie dôkazov, a to jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach, správca dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli
úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali,
zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody, na základe, ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok

na odpočet DPH, a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému
podvodu v súlade s judikatúrou NSS SR i SD EÚ. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, na základe
akých dôkazov dospel žalovaný k záveru o preukázaní objektívnych okolností napĺňajúcich znaky
daňového podvodu, nemá oporu v odôvodneniach rozhodnutí žalovaného. Rovnako nezodpovedá
odôvodneniam rozhodnutí žalovaného ani tvrdenie žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené
správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd navyše uvedené námietky žalobcu považoval

za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré svedecké výpovede a z akého dôvodu
boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Samotný nesúhlas
žalobcu s hodnotením svedeckých výpovedí nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí
žalovaného, ani rozhodnutí správcu dane. Žalobca v správnej žalobe na jednej strane konkrétne
namietal, že žalovaný i správca dane odmietli hodnotiť dôkaz predložený žalobcom (dôkaz o cene

služieb vyhotovený spoločnosťou Starmedia), avšak na druhej strane súčasne tvrdil, že daňové orgány
tento dôkaz považovali za nedôveryhodný. Správny súd k tomuto rozpornému tvrdeniu žalobcu uvádza,
že uvedený dôkaz bol správcom dane i žalovaným vyhodnotený so záverom, že týmto dôkazom nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že cena za poskytnuté služby nebola neprimerane navýšená,
ktoré vyhodnotenie je v súlade s obsahom uvedeného dôkazu i so zásadami logického uvažovania.

Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný ani správca dane sa nezaoberali úplne všetkými
námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu, pričom tieto nekonkretizoval, správny súd
poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP orgány
verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom
konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa

podstatnýminámietkami,ktorébolirelevantnéprerozhodnutiesúdu,resp.orgánuverejnejsprávyamajú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové
nedostatky odôvodnení rozhodnutí žalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť týchto
rozhodnutí. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá

možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí
aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca podrobne analyzuje dôvody napadnutých rozhodnutí
žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia
obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.

71. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nad rámec žalobných bodov uplatnených v správnej
žalobe namietala, že správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď v obdobných
veciach nerozhodoval rovnako, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v zmysle § 183 SSP
môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné
body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP), k tejto námietke neprihliadal.

72. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná vo vzťahu k žiadnemu napadnutému rozhodnutiu žalovaného, a preto žalobu vo vzťahu ku

každému napadnutému rozhodnutiu žalovaného podľa § 190 SSP zamietol.

73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní,
preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní

úspešnýbol,avšakmápostavenieorgánuverejnejsprávy,pričomsprávnysúdnezistilžiadnevýnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie
eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).74. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
74. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.