Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210223
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210223.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov spore žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovaným: 1. Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so
sídlom Bezručova 14, blok D/7, 545, 085 01 Bardejov, zast. správcom: SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18,
085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, 2. VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., Brnenská 80, 040 11 Košice,
IČO: 44 166 591, o zdržanie sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej

dražby, o návrhu žalovaného v 1. rade na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalovanýv1.radedňa09.10.2023doručiltunajšiemusúdunávrhnazrušenieneodkladnéhoopatrenia

nariadeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 3C/21/2017. Tento návrh odôvodnil tým, že obaja
žalobcovia ku dňu 31.07.2023 pravidelne neuhrádzali platby na účet záložného veriteľa, t.j. na účet
žalovaného v 1. rade a k uvedenému dátumu ich dlh narástol na sumu 6.523,37 eur. Tieto finančné
prostriedky chýbajú na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu C. XX, C., čím
dochádza k obmedzeniu finančných prostriedkov, ktoré sa poukazujú v mesačných úhradách za odber
elektrickej energie spoločných priestorov, výťahu a jeho údržby, v platbách za odber teplej a studenej

vody a pri platbách za vykurovanie. Takisto sú vlastníci obmedzení pri možnosti plánovania údržby
bytového domu. Aj po dátume 31.07.2023 - tieto nedoplatky v platbách za predmetný byt žalobcu 1
a 2 sa naďalej neuhrádzajú a zvyšovanie týchto nedoplatkov znemožňuje riadne fungovanie bytového
domu, nakoľko ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome sa spoločne
skladajú na platby, ktoré zo strany žalobcov nie sú vôbec uhrádzané a naďalej narastajú. Bytový dom
v súčasnosti spláca úver ŠFRB a SLSP, ktorý súvisí s obnovou bytového domu, ktoré je nevyhnutné

splácať pravidelnými splátkami. Tieto nami uvádzané skutočnosti sú zákonnou požiadavkou, aby zo
strany súdu došlo k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia a aby žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ
mohol vo výkone záložného práva riadne pokračovať a predmetný dlh, ktorý bol vyčíslený k 31.07.2023
od oboch žalobcov zákonným spôsobom mohol vymôcť.

2. Žalovaný v 1. rade k návrhu priložil prehľad úhrad zo dňa 06.10.2023 pre byt č. XX, vchod XX,

D. XXXX, konečné vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu na rok 2018-2022
a čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C..

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nevyjadrili.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 03.01.2024 uviedol, že dňa 7.2.2017

spoločnosť VIAM dražobná spoločnosť s.r.o. na základe písomného návrhu správcu SPRAVBYT, s.r.o.,
Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO 31683061, začala výkon záložného práva voči dlžníkom –spoluvlastníkom bytu č. XX, a to A. A., nar. XX.X.XXXX a B. A., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C. XX,
XXX XX C.. V tom čase ku dňu 7.2.2017 dlh do fondu opráv a prevádzky dosahoval výšku 3.188,42.-
eur a náklady spojené s prípravou a začatím výkonu záložného práva predstavovali sumu 538,61.-

eur. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bol riadne oznámený obom spoluvlastníkom, kde v
zmysle zákona im bola stanovená 30 dňová lehota od dňa doručenia aby pohľadávku vyrovnali spolu
aj s nákladmi na prípravu a začatie výkonu záložného práva. Zo strany dlžníkov sa tak nestalo a bolo
pristúpené k podpísaniu zmluvy o vykonaní dražby v mesiacu marec 2017 pod číslom písomnosti E..
Zo strany žalovaného v 2. rade bol zabezpečený znalecký posudok, registrácia dražby, objednaná

miestnosť na vykonanie dražby so zabezpečením notára na overenie dražby, inzercia v tlači a vykonané
všetky ostatné úkony s tým spojené v zmysle dražobného zákona 527/2022. Dražba bola stanovená
na deň 6.6.2017 na notárskom úrade JUDr. Hamaru v Bardejove. Zo strany dlžníkov bola snaha o
čiastočne vyplatenie dlhu, čím by došlo k zníženiu dlhu ale v zmysle dražobného zákona dlžníci po
vyhlásení dražby sú povinní v zmysle § 19 od.1 písm. k) zák. č. 527/2002 ju hradiť celkový dlh aj
s nákladmi a odmenou dražobníka, čo sa nestalo a z uvedeného dôvodu nebolo možné v zmysle

zákona upustiť od vykonania dražby. Samotná dražba bola vykonaná v riadnom plánovanom termíne,
ale k vydraženiu nedošlo z dôvodu nezáujmu účastníkov na dražbe a dražba bola vyhlásená za
neúspešnú. V deň vykonania dražby žalovaný v 2. rade bol v osobnom kontakte s dlžníkmi, ktorí
odmietli uhradiť celú dlžnú čiastku ako aj náklady a odmenu dražobníka a z uvedeného dôvodu bola
podpísaná zmluva o opakovanej dražbe a bola vyhlásená opakovaná dražba v termíne 11.7.2017.

Následne dňa 30.6.2017 Okresný súd Bardejov pod číslom 3C/21/22017 vydal a nariadil neodkladné
opatrenie. Na základe uvedeného vydaného neodkladného opatrenia bolo dňa 10.7.2017 upustené od
opakovanej dobrovoľnej dražby. Náklady žalovaného v 2. rade za prvú dražbu, jej prípravu a realizáciu
a náklady za prípravu opakovanej dražby spolu vo výške 3.471,71.- eur do súčasnej doby neboli zo
strany dlžníkov vôbec uhradené. Nakoľko k upusteniu od vykonaniu dražby nedošlo z vôle navrhovateľa

dražby, úhrada nákladov spojených s úkonmi na prípravu oboch dražieb spojené s odmenou dražobníka
je na strane dlžníkov. Od dňa 30.6.2017 kedy došlo zo strany súdu k vydaniu neodkladného opatrenia
do súčasnej doby zo strany dlžníkov nedošlo k žiadnej náprave, odstránenie tohto nezákonného stavu
ba naopak zo strany dlžníkov došlo a dochádza k pokračovaniu neplnenia si povinnosti neplatenia
finančných prostriedkov do fondu opráv a údržby do bytového fondu až do súčasnej doby. Účelom

takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas
konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste
vlastníctva v katastri nehnuteľností. Žalovaný ďalej poukázal na obdobný záver, ktorý vyplýva aj z
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.5.2016, sp. zn. 3 Cdo 54/2016. Zo strany dlžníkov po vydaný
neodkladného opatrenia ktoré navrhli, aby súd vydal a neodkladné opatrenie bolo aj vydané, nebola do

súčasnej doby podaná žiadna žaloba, ktorej by vydanie neodkladného opatrenia ako zabezpečovací
inštitút predchádzal, čím ani jeho účel nebol týmto splnený. Ba naopak vydanie neodkladného opatrenia
vyvolal opačný efekt, a to že dlžníci boli týmto neodkladným opatrením ochránení pred akoukoľvek
sankciou, bola im udelená nadštandardná ochrana v hrubom nepomere s ochranou práv ostatných
vlastníkov v bytovom dome ktorí musia na vlastne náklady znášať a uhrádzať platby za týchto dlžníkov

po dobu viac ako 6 rokov, čím dlh narástol do výšky 6.523,37€., bez započítania nákladov za dražbu.
Neodkladné opatrenia sú dnes najčastejšie využívaným procesným inštitútom dočasnej úpravy pomerov
sporových strán v sporových veciach a účastníkov konania v mimo sporových veciach. Žalovaný ďalej
uviedol, že v danom prípade žiadny spor ani žiadna žaloba zo strany dlžníkov na príslušnom súde v
spojení s vydaným neodkladným opatrením podaná do súčasnej doby nebola. Z uvedeného dôvodu

žalovaný v 2. rade považuje takúto dĺžku trvania vydania neodkladného opatrenia za nezákonnú, čím
využitím tohto inštitútu hrubo dochádza k zásahu do práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu C. XX, XXX XX C. a nepomeru. Zákonnou požiadavkou vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu Bezručova 14, 085 01 Bardejov o zrušenie neodkladného opatrenia je
opodstatnená a zákonná. Z uvedeného dôvodu aj žalovaný v 2. rade sa pripája k zákonnej požiadavke,

aby zo strany súdu došlo k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia, a to čím skôr.

5. Okresný súd Bardejov uznesením č.k. 3C/21/2017 – 46 zo dňa 30.06.2017 rozhodol nasledovne:

„N a r i a ď u j eneodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom ktorého je
nehnuteľnosť: C. F. XX na prízemí bytového domu, obytný blok D. na ul. C., G. F. XXX, vchod XX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnejmape F. XXXX/XX o výmere X.XXXA., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/
XXXXXX, katastrálne územie C., obec C., H. C..

II. Žalovaný v 2/ rade j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov: bytu F. XX na prízemí bytového domu, obytný blok D. I.
ul. C., G. F. XXX, vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape F. XXXX/XX o výmere X.XXXA., druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, katastrálne územie C., obec C., H. C..“

6. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že
žalovaný v 2/ rade im listom zo dňa 7.2.2017 oznámil začatie výkonu záložného práva. Dôvodom
začatia výkonu záložného práva je skutočnosť, že žalobcovia ako dlžníci si nesplnili zabezpečovanú

pohľadávku riadne a včas. Pohľadávka vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom
bytov a nebytových priestorov. Vymáhaný nárok predstavuje ku dňu XX.XX.XXXX sumu 3.188,42 €.
Žalobcovia dňa 6.6.2017 vložili na účet žalovaného v 2/ rade peňažné prostriedky vo výške 3.744,03
€, čím majú za to, že pohľadávka záložného veriteľa, žalovaného v 2/ rade bola uspokojená a tým
pominuli dôvody na realizáciu dobrovoľnej dražby. Žalobcovia ďalej uviedli, že sa svoj dlh snažili v rámci

svojich možností uhradiť formou splátok a žiadali o dohodu medzi dražobníkom a nimi. To im však
neboloodsúhlasené.Inštitútdobrovoľnejdražbyjeinštitútom,ktorývosvojejpodstatevážnymspôsobom
zasahuje do práva vlastniť majetok a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas
celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Taktiež je
potrebné poukázať na ústavný princíp primeranosti, čo znamená, že výkon záložného práva vykonaním

dražby nie je vhodné uskutočniť, ak je pohľadávka veriteľa v hrubom nepomere s hodnotou zálohu.
Rovnako súd pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že žalobcovia prejavili snahu uspokojiť záložného
veriteľa a že dlžnú sumu žalovanému v 2/ rade uhradili, preto odpadol dôvod na výkon záložného práva
uskutočnením dobrovoľnej dražby.

7. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Prešove uznesením č.k. 21Co/160/2017 – 156 zo dňa 21.11.2017, právoplatným dňa 27.12.2017
nasledovne:

„M e n í uznesenie tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom ktorého je
nehnuteľnosť: C. č. XX na prízemí bytového domu, obytný blok D. na ul. C., G. F. XXX, vchod XX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „J.“ evidovanej na katastrálnej
mape č. XXXX/XX o výmere X XXXm2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/
XXXXXX, katastrálne územie C., obec C., H. C., a ktorý bol začatý pre vymáhanie nároku žalovaného
v 1/ rade na zaplatenie 3 727,03 eura ako dlhu žalobcov ku dňu 31.12.2016 za nedoplatky za náklady
spojené s užívaním bytu č. XX na ul. C. XXX v C..

II. Žalovaný v 2/ rade j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov: bytu č. XX na prízemí bytového domu, obytný blok D. na ul. C., G.
F. XXX, E. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „J.“ evidovanej
na katastrálnej mape č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k

pozemku: XXXX/XXXXXX, katastrálne územie C., obec C., H. C., ktorá sa uskutočňuje v rámci výkonu
záložného práva žalovaného v 1/ rade pre vymáhanie jeho nároku na zaplatenie 3 727,03 eura ako dlhu
žalobcov ku dňu 31.12.2016 za nedoplatky za náklady spojené s užívaním bytu č. XX na ul. C. XXX v C..

III. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

8. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia dňa 6.6.2017 uhradili na účet
žalovaného v 1/ rade sumu 3 745 eur, pohľadávka, na ktorej vymoženie sa realizoval výkon záložného
práva, v zmysle Občianskeho zákonníka zanikla, čím odpadol dôvod dobrovoľnej dražby. Nákladyspojené s vykonaním dražby, ktoré žalobcovia neuhradili, už nie sú zabezpečené záložným právom,
preto ak dlh žalobcov predstavujú len náklady spojené s vykonaním dražby, na ich vymoženie nie je
možné vykonať dražbu. Žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, a to práve

nariadením neodkladného opatrenia, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného
opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu,
pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Odvolací súd má za to, že boli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že záložný veriteľ začal
s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou za stavu, kedy vymáhaný

dlh je uhradený, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Odvolací súd tiež zohľadnil
možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej
strane (nielen) žalobcovia by výkonom záložného práva stratili svoje obydlie a vlastnícke právo k bytu,
na druhej strane žalovaným nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žiadna škoda, ani nebude
nijako inak nepriaznivo zasiahnuté do ich práv. Dlh voči žalovanému v rade 1/ je uhradený, a žalobca
v rade 2/ sa stále môže domáhať od žalobcov zaplatenia nákladov dražby. Za daných okolností sa

preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel,
ktorým je zabezpečenie ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (žalobcovia sú
vlastníkmi bytu a bývajú v ňom) a zásah do ktorých zo strany žalovaných je reálny (dobrovoľná dražba),
keď na druhej strane žalovaní nebudú neprimerane obmedzení na svojich právach vzhľadom na mieru
a rozsah ohrozenia práv žalobcov. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom

na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam,
sú v prejednávanej veci splnené predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie však bolo potrebné bližšie špecifikovať, a to
v tom smere, že sa vzťahuje len na výkon záložného práva na vymoženie pohľadávky žalovaného
v 1/ rade vo výške 3 727,03 eura ako dlhu žalobcov ku dňu 31.12.2016 za nedoplatky za náklady

spojené s užívaním bytu č. XX I. K. C. XXX v C.. Bez takejto bližšej špecifikácie by neodkladné
opatrenie v znení, ako ho nariadil súd prvej inštancie v podstate znamenalo, že žalovaní nebudú môcť
realizovať výkon záložného práva ani na uspokojenie prípadných budúcich dlhov žalobcov. Nariadenie
tohto neodkladného opatrenia neznamená, že ak v budúcnosti vzniknú žalobcom opätovne dlhy na
úhradách spojených s užívaním bytu, nebude môcť byť realizovaný výkon záložného práva, samozrejme

za súčasného splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok.

9. Žalovaný v 2. rade dňa 24.08.2018 navrhol, aby súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Okresný
súd Bardejov predmetný návrh zamietol uznesením č.k. 3C/21/2017 – 198 zo dňa 24.09.2018. Toto
rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 19Co/208/2018 – 218 zo

dňa 10.01.2019, právoplatným dňa 13.02.2019. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a výškou pohľadávky, na
ktorú poukazuje žalovaný v 2. rade, odvolací súd okrem iného uviedol, že prípadný výkon záložného
práva založených nehnuteľností by bol v tomto prípade v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Dražba
nehnuteľností dlžníka má mať povahu prostriedku ultima ratio, t.j. posledného možného prostriedku,

keď už zlyhali všetky ostatné možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. V prejednávanom prípade je
však treba vychádzať z toho, že neodkladné opatrenie sa týka pohľadávky žalobcov voči žalovanému
v 1. rade. Neodkladné opatrenie súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo vydané. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neodpadol dôvod, pre
ktorý bolo neodkladné opatrenie vydané. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s

nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv
druhého subjektu, v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie neodkladného
opatrenia, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti. Odvolací súd zároveň dal odvolateľovi do pozornosti,
že jeho nesúhlas s rozhodnutiami či už prvoinštančného alebo odvolacieho súdu, ktoré sa stali
právoplatnými, nie je možné vziať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného

opatrenia. Odvolateľ v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadnu takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie vydaného neodkladného opatrenia. Aj keď žalovaný
v 2. rade argumentoval tým, že žalobcovia sú naďalej povinní uhradiť náklady dobrovoľnej dražby, a
preto neodpadol dôvod na výkon dobrovoľnej dražby, odvolací súd konštatoval, že s uvedenou otázkou
sa vysporiadal odvolací Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 21Co/160/2017-156 zo dňa

21.11.2017, ktorý vyslovil, že náklady spojené s vykonaním dražby, ktoré žalobcovia neuhradili, už nie
sú zabezpečené záložným právom, preto ak dlh žalobcov predstavujú len náklady spojené s vykonaním
dražby, na ich vymoženie nie je možné vykonať dražbu. Pritom v konaní o predmetnom odvolaní proti
uzneseniu č. k. 3C/21/2017-198 uvedené nie je možné inak vyhodnocovať.10. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

13. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

14. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na
návrh. Z procesného hľadiska je takýto návrh prípustný v nadväznosti na reálne právne účinky
neodkladného opatrenia, teda od vykonateľnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené. To platí bez
ohľadu na právo protistrany podať proti uzneseniu o neodkladnom opatrení odvolanie. Pre neodkladné

opatrenie je totiž rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP)
a prípadné dodatočné odpadnutie dôvodov nemôže odvolací súd zohľadniť. Z daného hľadiska môže
byť predmetom odvolacieho prieskumu iba splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a nie odpadnutie dôvodov jeho nariadenia,
ako to predpokladá § 334 CSP. Na základe rovnakého princípu nemôže byť dôvodom na zrušenie

neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy
splnené.

15. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaný nielen žalovaný,
resp. osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, ale aj samotný navrhovateľ

neodkladného opatrenia. V rámci jeho právnej sféry môže byť osobitne významné, aby neúčelným
trvaním účinkov neodkladného opatrenia nevznikla alebo sa nerozširovala škoda a iná ujma, za ktorú by
mohol objektívne zodpovedať v zmysle § 340 ods. 1 CSP. Navrhovateľ je navyše v konaní dominus litis,
pričom po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení mu musí ostať zachované právo domáhať
sa jeho zrušenia. Dovtedy môže vziať svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť.

16. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie
§ 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a
to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo

pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá
sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zašle súd
dotknutým subjektom a umožní im vyjadriť sa k nemu pred rozhodnutím.17. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi
dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla
potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Do úvahy prichádza aj

splnenie povinnosti dlžníkom alebo relevantný stav exekučného konania; avšak v danej súvislosti má
vždy prednosť aplikácia osobitného ustanovenia § 338 písm. a) CSP, pokiaľ sú splnené tam uvedené
zákonné podmienky zrušenia neodkladného opatrenia.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených

skutočností, možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa potom na
základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z
daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis.

19. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie, a to spravidla bez

pojednávania (§ 339 CSP). Pokiaľ zistí splnenie zákonných dôvodov v zmysle § 334 CSP, uznesením
neodkladné opatrenie zruší, inak návrh zamietne. Právne účinky neodkladného opatrenia zanikajú
právoplatnosťou uznesenia o jeho zrušení.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných
opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter
poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej

lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia
protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti
návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

21. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva

možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Právne
pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladnáapretrvávaťajpourčitédlhšiečasovéobdobie.Súdpreto

nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné

opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej
ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu
vlastníckeho práva a pod.).

22. Súd zo zabezpečených listinných dôkazov dospel k záveru, že nedošlo k odpadnutiu dôvodov, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie voči žalobcom v 1. a 2. rade nariadené.23. Neodkladné opatrenie, ktorého zrušenia sa žalovaný v 1. rade domáha nariadil súd z dôvodu, že tým,
že žalobcovia dňa 6.6.2017 uhradili na účet žalovaného v 1/ rade sumu 3 745 eur, pohľadávka, na ktorej
vymoženie sa realizoval výkon záložného práva, v zmysle Občianskeho zákonníka zanikla, čím odpadol

dôvod dobrovoľnej dražby. Náklady spojené s vykonaním dražby, ktoré žalobcovia neuhradili, už nie sú
zabezpečené záložným právom, preto ak dlh žalobcov predstavujú len náklady spojené s vykonaním
dražby, na ich vymoženie nie je možné vykonať dražbu.

24. Všeobecný súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia

nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať
iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti,
ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď v
priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností),
pre úpravu ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu
bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie

neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu
o jeho zrušení. Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych
rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že
o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom
skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie (uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 491/2017).

25. Podstatným pre rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP je odpadnutie
dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods.
1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z

dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k
zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne
nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia
neodkladného opatrenia domáha. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zašle súd dotknutým
subjektom a umožní im vyjadriť sa k nemu pred rozhodnutím.

26. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi
dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla
potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Do úvahy prichádza aj
splnenie povinnosti dlžníkom alebo relevantný stav exekučného konania; avšak v danej súvislosti má

vždy prednosť aplikácia osobitného ustanovenia § 338 písm. a) CSP, pokiaľ sú splnené tam uvedené
zákonné podmienky zrušenia neodkladného opatrenia.

27.Ustanovenie§334CSPpreferujezrušenieneodkladnéhoopatreniasúdom,ktorýhonariadil.Účelom
je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím

súdu skonštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.

28. Súd vychádzal pri posúdení dôvodnosti návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo skutočností
uvádzaných a preukázaných stranami sporu a zároveň pri posúdení dôvodnosti návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia vychádzal súd zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti.

29. Žalovaný v 1. rade návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia odôvodnil primárne tým,
že žalobcovia v 1. a 2. rade si ani po nariadení neodkladného opatrenia neplnia povinnosť uhrádzať
odplatu za služby spojené s užívaním bytu v bytovom dome.

30. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu
rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a
contrario vyplýva, že existencia / trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa
strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Súd v rámci rozhodovania
o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného

uznesenia o neodkladnom opatrení.

31. Súd v súvislosti s argumentáciou žalovaného v 1. rade uvádzanou v návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia upriamuje pozornosť na to, že neodkladným opatrením nariadeným uznesenímKrajského súdu v Prešove č.k. 21Co/160/2017 – 156 zo dňa 21.11.2017 bola žalovaným v 1. a 2. rade
uloženápovinnosťzdržaťsaúkonovvsúvislostisdražboubytuF.XXzaúčelomuspokojeniapohľadávky
žalovaného v 1. rade na zaplatenie 3 727,03 eur ako dlhu žalobcov ku dňu 31.12.2016 za nedoplatky

za náklady spojené s užívaním bytu č. XX na ul. C. XXX v C.. Krajský súd v odseku 25. odôvodnenia
predmetného rozhodnutia dal odpoveď na argumentáciu žalovaného v 1. rade, ktorú uviedol v návrhu na
zrušenie predmetného neodkladného opatrenia, a to v tom zmysle, že nariadenie tohto neodkladného
opatrenia neznamená, že ak v budúcnosti vzniknú žalobcom opätovne dlhy na úhradách spojených
s užívaním bytu, nebude môcť byť realizovaný výkon záložného práva za súčasného splnenia všetkých

zákonom ustanovených podmienok.

32. Súd v plnom rozsahu odkazuje na dôvody nariadeného neodkladného opatrenia, uvádzané
v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove o nariadení neodkladného opatrenia, ktorých
odpadnutie nemal za preukázané. Zároveň súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
k argumentácii žalovaného v 1. rade uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie nebráni výkonu dražby

za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči vlastníkom bytu (s výnimkou pohľadávky, ktorá bola
špecifikovaná vo výrokoch I. a II. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia). Súd vzhľadom na to,
že nebolo zistené, že by dôvody nariadeného neodkladného opatrenia odpadli, návrh žalovaného v 1.
rade na jeho zrušenie zamietol ako nedôvodný.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia úspech nemali, nárok
na náhradu trov konania im nepatrí a v konaní pasívnym žalobcom v 1. a 2. rade žiadne trovy nevznikli,
preto súd nárok na náhradu trov konania o zrušenie neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.