Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100232
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100232.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: ILT spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: ILT
s.r.o., IČO: 36 175 030, so sídlom Krivá 23, Košice, právne zastúpený: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so
sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100171758/2024
zo dňa 16.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.03.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“ alebo „súd“) toho istého dňa sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100171758/2024 zo dňa 16.01.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj „správny orgán

prvého stupňa“ alebo „správca dane“) č. 102335879/2023 zo dňa 13.09.2023, o vyrubení rozdielu dane
žalobcovi v sume 73 446,02 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalejaj„SSP“).Žalobcasvojnávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkuodôvodniltým,ževýkonrozhodnutia

žalovaného môže u žalobcu viesť k finančnej škode na jeho majetku, ale i iných právach. Nútený výkon
rozhodnutia v daňovej exekúcii môže súčasne spôsobiť závažnú ujmu na podnikateľských aktivitách
žalobcu a vystaviť ho možným negatívnym dopadom vo vzťahu k jeho súčasným i budúcim obchodným
partnerom. Zároveň žalobca argumentuje tým, že daňová exekúcia vedie v zásade k nenapraviteľným
následkom, keďže podľa ust. § 88 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrátenie do predošlého stavu

je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

3. Žalobca ďalej konštatuje, že mu bolo v obdobných veciach v iných daňových konaniach doručených
dovedna už šesť rozhodnutí žalovaného za iné zdaňovacie obdobia, kde výška vyrubenej dane súhrne
prevyšuje sumu vyše 254 000,- eur, a spoločne s týmto konaním dokonca vyše 314 000,- eur, čo je,
podľa názoru žalobcu, pre neho preukázateľne likvidačné.

4. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním
zo dňa 19.07.2024, doručeným správnemu súdu v ten istý deň, ktorý návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený a konštatuje, že z postupu správcu
dane nevyplýva, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná
škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia §

185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný
zároveň uvádza, že skutočnosť, že žalobcovi doposiaľ bolo v obdobných veciach v iných konaniachdoručených šesť rozhodnutí žalovaného za iné zdaňovacie obdobia, nie je dôvodom na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby správny súd návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa

pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na

vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho

konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného
účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu

správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej

žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívnycharakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V danej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané,
na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou
hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či

iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu

neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí vznik

závažnej ujmy (nenapraviteľného následku) v podobe finančnej škody na jeho majetku, ale i iných
právach, svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil. V prípade priznania odkladného
účinku správnej žalobe, hrozba žalobcom uvedených následkov musí byť spojená s okamžitými,
nie v budúcnosti možnými právnymi následkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje iba
možnosť vydania následných rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní voči žalobcovi, bez ktorých

nemôže byť samotné daňové exekučné konanie realizované. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného teda reálne nemôže dôjsť k závažnej ujme, či inému
nenapraviteľnému následku predpokladanému zákonom voči žalobcovi, keďže vytvára iba možnosť
pre následné vydanie rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní. Správny súd preto poukazuje na
to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia správneho

orgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k celkovému ochromeniu jeho obchodnej spoločnosti a
spôsobilo by mu to vznik závažnej ekonomickej ujmy a značnej finančnej škody. Žalobca v predmetnej
veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali začatie výkonu exekúcie na jeho majetok.
Taktiež neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by naňho konkrétne,
nielen hypotetické dopady. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce hrozbu závažnej

ujmy; nepreukázal dostatočne zreteľne celkové majetkové pomery a neosvedčil, že nejaký negatívny
následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady na jeho finančnú situáciu, prípadne iné dopady
na podnikanie žalobcu. Žalobca tvrdil, že okamžitý výkonom preskúmavaného rozhodnutia prípadne
v spojení s výkonom ďalších rozhodnutí za iné zdaňovacie obdobia bude pre žalobcu likvidačný. Toto
tvrdenie však nebolo podporené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca neuniesol svoje dôkazné

bremeno ohľadom rozsahu a závažnosti zásahu, ktorý by mohol byť vyvolaný na strane žalobcu
okamžitým výkonom preskúmavaného rozhodnutia. Posúdenie uvedenej skutočnosti je možné iba
pri zohľadnení majetkových pomerov a finančnej situácie žalobcu, ktoré za týmto účelom žalobca
dostatočne nepreukázal. Z týchto dôvodov žalobca neosvedčil, že by žalobcovi hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, ktoré by

odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v §
185 písm. a/ SSP skutočne hrozia. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že dôkazné
bremeno je v danom prípade na žalobcovi. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto

následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený
následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu
neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu práv žalobcu, ktorý by pre nehopredstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
Správny súd má za to, že bez komplexného obrazu o majetkových pomeroch žalobcu, ktoré žalobca v
tomto konaní nepreukázal a i s poukazom na podnikateľské riziko žalobcu, nie je možné dospieť k záveru

o dôvodnosti podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca teda neuniesol
dôkaznébremenovovzťahukpreukázaniuprvejzkumulatívnychhmotnoprávnychpodmienokpriznania
odkladného účinku správnej žalobe.

17. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil existenciu skutočnej, nie len hypotetickej hrozby,

správnysúdkonštatuje,žežalobcavdôsledkunesplneniaprocesnejpovinnostipreukázaťsvojetvrdenia
dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

19. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).