Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/215/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Capital Investment Cars s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:
47 787 309, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858
820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 101677262/2022 zo dňa
06.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Návrh na peňažnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“
alebo „správca dane“) preveril u žalobcu dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

v príslušnom znení – platnom a účinnom do 31.12.2017 alebo do 31.12.2021 (ďalej aj len „zákon
o účtovníctve“). Bolo vykonané miestne zisťovanie podľa § 37 až 39 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len„Daňovýporiadok“),oktorombolaspísanázápisnicač.102264240/2021zodňa15.11.2021.Žalobca
sa k záverom miestneho zisťovania vyjadril v podaní zo dňa 02.11.2021.

2. Na základe výsledkov miestneho zisťovania, po zohľadnení vyjadrenia žalobcu, orgán verejnej správy

prvého stupňa rozhodnutím č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022 rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 2
písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, v nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2 Daňového
poriadku, ukladá žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 8 000 eur za správne delikty podľa § 38 ods. 1
písm. i) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 (správneho deliktu sa mala
dopustiť účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia § 17 zákona o účtovníctve) a podľa § 38 ods. 1
písm. e) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2017 (účtovná jednotka neviedla
účtovníctvo podľa § 8 zákona o účtovníctve a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie

skutočností v účtovnej závierke).

3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že žalobca účtovnú závierku
za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 zostavil dňa 07.06.2018 a schválil dňa 26.06.2018 s tým, žetakto bola uložená ako schválená aj v registri účtovných závierok. V roku 2021 žalobca ako účtovná
jednotka otvoril uzavreté účtovné knihy za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a zostavil
účtovnú závierku dňa 15.10.2021, ktorú aj schválil dňa 15.10.2021. Účtovná závierka za uvedené

obdobie, ktorá bola zostavená dňa 15.10.2021, vykazuje iné sumy zostatkov na jednotlivých riadkoch
v porovnaní s pôvodne zostavenou účtovnou závierkou za dané obdobie, ktorá bola schválená dňa
26.06.2018.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na rozdielne údaje v schválených účtovných

závierkach, a to na vykázanú stratu najprv v sume - 299 781 eur a potom - 19 127,72 eur. Uviedol,
že účtovná závierka zostavená dňa 07.06.2018 a schválená dňa 26.06.2018 bola takto uložená ako
schválená v registri účtovných závierok a používatelia tohto systému považovali túto účtovnú závierku
za definitívnu a nemohli predpokladať, že informácie v nej uvedené nezodpovedajú reálnemu stavu.
V roku 2021 žalobca opätovne, ako účtovná jednotka, otvoril uzavreté účtovné knihy za rok 2017 po
schválení účtovnej závierky a nanovo zostavil za rok 2017 účtovnú závierku dňa 15.10.2021, ktorú týmto

dňom aj schválil. Tento postup bol v rozpore s § 16 ods. 11 zákona o účtovníctve, čím účtovnú závierku
nemožnopovažovaťzazrozumiteľnúvzmysle§17ods.9zákonaoúčtovníctveaopakovanýmuložením
schválenej účtovnej závierky, ktorá bola odlišná od predchádzajúcej schválenej účtovnej závierky, mohlo
dôjsť k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov registra účtovných závierok. Týmto
konaním podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho

deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve.

5. Zákaz otvárania už uzavretých účtovných kníh po zostavení účtovnej závierky vychádza z
dodržiavania zásady bilančnej kontinuity v súlade s § 16 ods. 12 zákona účtovníctve a v princípe
platí, že uzavreté účtovné knihy účtovné jednotky nemôžu otvárať s výnimkou uvedenou v § 16 ods.

9 a 10 zákona o účtovníctve. Podľa týchto ustanovení možno uzavreté účtovné knihy otvoriť opäť
len do schválenia účtovnej závierky a len v záujme toho, aby sa zabezpečil verný a pravdivý obraz
účtovníctva. Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie
sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v tom účtovnom období, kedy tieto skutočnosti
zistila a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej ešte poukázal na to, že žalobca po otvorení účtovných
kníh za rok 2017 preúčtoval z účtu 022 - Samostatné hnuteľné veci na účet 132 - Tovar na sklade a v
predajniach nasledovné vozidlá: Formula (Radical 5R8RX); McLaren A. A.; Lamborgini A.. V pôvodnej
účtovnej závierke, resp. pôvodných účtovných knihách bolo účtované na účte 022 o vozidlách Range

Rover Sport A. a B. C. A., pričom v prepracovaných účtovných knihách za rok 2017 nie je o týchto
vozidlách účtované ani na účtoch účtovej triedy 0 - Dlhodobý majetok, ani na účtoch účtovej triedy 1 -
Zásoby. V technickom preukaze vozidla Range Rover Sport A. je uvedený ako vlastník vozidla žalobca
od 17.09.2014, pričom uvedené vozidlo bolo predané dňa 23.09.2020. V technickom preukaze vozidla
B. C. A. je uvedený ako vlastník vozidla žalobca od 29.07.2015 a došlo k odpredaju tohto vozidla dňa

12.11.2019. Žalobca teda mal k 31.12.2017 vlastnícke právo k uvedeným dvom vozidlám, ale nebolo
o nich účtované na žiadnom majetkovom účte spoločnosti. Neboli vykázané ani v účtovnej závierke,
ktorá bola schválená dňa 15.10.2021. Žalobca v účtovných knihách, ako účtovná jednotka, vykazoval
stav, ktorý sa nezhodoval so skutočným stavom k 31.12.2017 a neúčtoval o vlastníctve uvedených
vozidiel, čo malo za následok, že účtovníctvo žalobcu bolo nesprávne, neúplné a nepreukázateľné v

zmysle § 8 zákona o účtovníctve, čím sa podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca dopustil
správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve.

7. Za spáchanie uvedených dvoch deliktov orgán verejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 155a
Daňového poriadku úhrnnú pokutu vo výške 8 000 eur, čo predstavuje 28 % hornej hranice možnej

sankcie. Poukázal na ustanovenie § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve a uviedol, že
žalobca ako účtovná jednotka uviedol v súvahe za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 majetok
netto sume 1 403 436 eur, teda horná hranica pokuty v zmysle uvedených ustanovení tvorí 28
068,72 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na kritériá ukladania pokuty podľa § 38
ods. 5 Daňového poriadku s tým, že prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky

a okolnosti spáchania správnych deliktov. Stav, keď účtovný stav nezodpovedal reálnemu stavu,
považoval orgán verejnej správy prvého stupňa za závažné porušenie zákona o účtovníctve, nakoľko
účtovníctvom sa má poskytovať verný a pravdivý obraz o spoločnosti, k čomu v tomto prípade nedošlo.
Pokuta bola uložená pod hranicou zákonom maximálne stanovenej výšky pokuty a vychádzalo sa zfinančnej situácie daňového subjektu, pričom pokuta preň nie je likvidačná. Miera zavinenia je plne
na účtovnej jednotke a čas trvania stavu bol od roku 2017 do 15.10.2021 (4 roky) s tým, že ani
po opakovanom schválení účtovnej závierky nie sú zverejnené údaje, ktoré by korešpondovali so

stavom k 31.12.2017. Pôvodným účtovaním o vozidlách na účtoch majetku 022 si žalobca uplatňoval
daňové odpisy aj účtoval o účtovných odpisoch a uplatňovaním daňových odpisov ovplyvňoval základ
dane. Po otvorení účtovných kníh za rok 2017 došlo k preúčtovaniu motorových vozidiel, oprava bola
vykonaná v roku 2021 a následne bolo podané dodatočné daňové priznanie za rok 2017 s tým, že
pôvodne bol vyčíslený účtovný odpis zaúčtovaný na ťarchu účtu 551 v sume 292 478 eur a po oprave

účtovníctva bol účtovný odpis spolu 51 989 eur. Účtovníctvo nebolo vedené predpísaným spôsobom,
je nepreukazné, nesprávne, nekorešponduje s reálnym stavom. Tento stav pretrvával dlhodobo, a preto
bolo opodstatnené považovať toto porušenie zákona za závažné. Nie je zrejmé, akým spôsobom
dochádzalo k inventarizácii majetku, inventúrne súpisy musela podpisovať zodpovedná osoba, nie je
zrejmé,prečokzisteniupochybeniadošlozarok2017ažvroku2021,kedyniektorévozidlábolipredané.
Pri ukladaní pokuty sa vychádzalo z úvahy, že kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve

a následné ukladanie sankcií má mať nielen represívny, ale aj výchovný charakter.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.

9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neuznáva odvolacie námietky žalobcu za
dôvodné a stotožnil sa so závermi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy,
ako aj s výškou uloženej pokuty. Uviedol, že žalobca zverejnil dve odlišné schválené účtovné závierky
za 2017, a to dňa 26.06.2018 a dňa 15.10.2021. Poukázal na to, že register účtovných závierok bol

zriadený za účelom zabezpečenia dostupnosti informácií o účtovných jednotkách pre široký okruh
záujemcov a že na to, že záujemca nájde v registri listiny, ktoré sú v súlade so zákonom o účtovníctve,
by mal dohliadať správca dane, a pri zistení pochybenia ten subjekt, ktorý si neplní povinnosti, prípadne
ukladá do registra účtovné závierky, ktoré neposkytujú spoľahlivé informácie, aj náležite sankcionovať.
Uvedenie dôvodu opravy účtovnej závierky neospravedlňuje žalobcu z toho, že oprava bola vykonaná

v rozpore so zákonom o účtovníctve. V konečnom dôsledku oprava nebola ani vykonaná a vozidlá na
sklad preúčtované neboli. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nerozporoval zistený skutkový stav, ale
len vysvetľoval ako k nemu došlo.

10. Žalovaný poukázal na to, že účastník konania je objektívne zodpovedný za porušenie príslušných

účtovných predpisov a správca dane zistil skutkový stav vecne a objektívne. Správca dane neskúma
subjektívnu mieru zavinenia, ale konštatuje len objektívne zistený skutkový stav veci. Daňové zákony
a aj zákon o účtovníctve spočívajú na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosť
subjektu za protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom
správneho deliktu. Preto ak správca dane zistí porušenie právnej povinnosti, túto sankcionuje, pričom

porušenie zákona o účtovníctve bolo v tomto prípade jednoznačne preukázané. Okolnosti, ako napríklad
nevedomosť, nedopatrenie, neopatrnosť, nedbanlivosť, nepochopenie pri komunikácii, jazyková bariéra,
nie sú dôvody akceptovateľné a zbavujúce zodpovednosti za správny delikt. Účtovný stav nezodpovedal
skutočnostiakeďžeúčtovníctvomáposkytovaťvernýapravdivýobrazospoločnosti,došlokzávažnému
porušeniu zákona o účtovníctve.

11. Výška pokuty sa odvíjala od závažnosti zistených správnych deliktov a správca dane pri určovaní
výšky pokuty postupoval podľa § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve. Išlo o dlhodobo nesprávne vykazovaný
stav v účtovníctve od roku 2014, pričom za roky 2014 a 2015 nebola žalobcovi uložená pokuta. Žalovaný
uviedol, že žalobca nemá zachytené v účtovníctve roka 2017 predmetné vozidlá napriek tomu, že v

technických preukazoch bol uvedený ako vlastník ku dňu 31.12.2017 a vozidla boli predané až v roku
2019 a v roku 2020. Pôvodne o tomto majetku účtoval na účtoch 022, majetok mal byť zaradený na
kartách dlhodobého majetku a uplatňoval si odpisy, a po otvorení účtovných kníh už tento majetok nebol
zaúčtovaný v majetku spoločnosti. V poslednej schválenej účtovnej závierke žalobca neuvádza majetok
v hodnote 128 168,69 eur, účtovníctvo teda neodráža reálny stav a ide o závažné porušenie zákona.

Žalobca z dôvodu neoprávneného uplatňovania daňových odpisov z motorových vozidiel podal v roku
2021 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017. Žalobca bagatelizuje
svoje pochybenie s tým, že došlo ku komunikačnému nedorozumeniu z dôvodu jazykovej bariéry medzi
konateľom spoločnosti a účtovníčkou, pričom ani po opätovnom otvorení účtovných kníh ale zaúčtovanýstav nezodpovedal skutočnému stavu. Otváranie uzavretých účtovných kníh po schválení účtovnej
závierky, nedôvodné zvýšenie nákladov spoločnosti, nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku,
nevykázanie majetku v hodnote 127 168 eur (obstarávacia cena dvoch vozidiel) v účtovných knihách a

v účtovnej závierke, je zásadným porušením zákona o účtovníctve.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na priemernú výšku sankcií z miestnych zisťovaní v iných
veciach, tak podľa žalovaného toto porovnávanie je bezpredmetné, pretože správca dane uložil pokutu
za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Pokuty, na ktoré poukazoval žalobca, sa týkali v

prevažnej miere pokút za porušenie ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej
registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ žalobca poukazoval na pokuty, ktoré ukladá napríklad príslušný registrový súd (obchodný
register), tak podľa žalovaného je to bezpredmetné, pretože správca dane uložil pokutu podľa zákona o
účtovníctve za porušenie jeho jednotlivých ustanovení. Pokiaľ žalobca namietal, že existuje prepojenie

medzi výškou pokuty a odmenami zamestnancov správcu dane, aj táto námietka bola vyhodnotená ako
bezpredmetná s tým, že zamestnanci správcu dane sú za svoju prácu odmeňovaní v súlade s § 161
zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a že súvislosť medzi výškou uloženej pokuty a odmenou zamestnancov správcu dane nie
je žiadna.

13. Preverenie účtovníctva vykonal správca dane v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú
kontrolu, pretože v zákone o účtovníctve je odkaz na celý Daňový poriadok a je potrebné pod pojmom
kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve chápať všetky inštitúty Daňového poriadku, na
základe ktorých je možné zabezpečiť odkontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona o

účtovníctve t. j. aj inštitút miestneho zisťovania. Správca dane uložil pokutu v sume 8 000 eur, čo je
v rozsahu zákona o účtovníctve a pri určovaní výšky pokuty prihliadal hlavne na závažnosť, mieru
zavinenia, čas trvania, následky a na okolnosti spáchania správneho deliktu.

Správna žaloba – žalobné body

14. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia v zmysle §191 ods. 1 písm. c),
e) a g) Správneho súdneho poriadku v znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), vrátenia veci správcovi
dane na ďalšie konanie, a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Alternatívne žalobca

navrhol, aby správny súd zmenil rozhodnutie žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022, ako aj
rozhodnutie správcu dane č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022, a to tak, že podľa § 38 ods. 2 písm. c)
a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve v nadväznosti na § 155a ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku
uloží žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 759,08 eur.

15. V bode IV. správnej žaloby OPÄTOVNÉ OTVÁRANIE ÚČTOVNÝCH KNÍH žalobca poukázal na ust.
§ 16 ods. 9 a 10 a § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve. Taktiež poukázal na informácie zverejnené na
stránke Finančnej správy SR, v ktorých sú uvedené prípady zostavenia účtovnej závierky z vlastného
podnetu:Otázkač.3–Účtovnázávierkazostavenázvlastnéhopodnetu aOtázkač.4–Prevádzkovateľ
registra a „opravná“ účtovná závierka. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný odôvodňujú výšku

uloženej pokuty porušením zákona o účtovníctve, a to nedodržaním ustanovenia § 17. S ohľadom na
uvedené je však podľa žalobcu zrejmé, že otváranie účtovných kníh v prípade zabudnutia zaúčtovania
alebo nesprávneho vykonania účtovnej operácie významnej povahy je situáciou, ktorej daňové subjekty
počas svojej existencie čelia a v odôvodnených prípadoch (významných účtovných operácií) takúto
opravu vykonajú, a to aj napriek tomu, že sa jedná o už schválenú účtovnú závierku, a teda o porušenie

ustanovení zákona o účtovníctve. Uvedenú skutočnosť (porušenie zákona o účtovníctve) predpokladá
samotná Finančná správa SR. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou na území SR v súlade
s právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä v zmysle Obchodného zákonníka.
Žalobca poukázal na ust. § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka s tým, že medzi orgány
spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho pôsobnosti patrí

aj schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a
rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát. Kompetencie valného zhromaždenia možno rozšíriť, a
to len spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou. V zmysle bodu 5.2 (xiii) Zakladateľskej listiny
žalobcu do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj : „rozhodovanie o zrušení rozhodnutí Valnéhozhromaždenia, pričom v takomto prípade je na zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia potrebný súhlas
všetkých spoločníkov Spoločnosti.“ Z dôvodu, že v účtovníctve neboli zaúčtované významné účtovné
skutočnosti, sa žalobca rozhodol pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o schválení účtovnej

závierky za rok 2017 a k schváleniu novo zostavenej účtovnej závierky za rok 2017 z dôvodu dosiahnutia
verného a pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii
účtovnej jednotky. Žalobca mal a má za to, že konal v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
najmä Obchodným zákonníkom, a v dobrej viere tak, aby účtovníctvo zodpovedalo skutočnému stavu.
Takýmto konaním nemohlo dôjsť a ani nedošlo k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov

stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom účtovných závierok spoločností so sídlom v
Slovenskej republike. Žalobca nemá žiadne úvery z bánk a ani od iných spoločností, nezapája sa
do verejných súťaží, nemá dlhy voči svojim obchodným partnerom a ani nedoplatky voči príslušnému
správcovi dane, a preto svojím konaním nikdy nemohol ovplyvniť rozhodovanie iných používateľov
stánky. Dôvod vykonania opravy účtovnej závierky bol uvedený v úvode Zápisnice z miestneho
zisťovania zo dňa 19.10.2021, kde účtovníčka zdôvodnila opravu účtovnej závierky za rok 2016, ako

aj nasledujúcich účtovných závierok, teda aj za rok 2017, ktorá bola zostavená dňa 15.10.2021, a to
tým, že nakoľko konateľ žalobcu je poľským občanom, došlo pri komunikácii medzi ním a účtovníčkou k
nedorozumeniu z dôvodu jazykovej bariéry. Konateľ požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako
majetok, avšak myslel, že sa jedná o majetok na sklade, t. j. tovar, avšak účtovníčka uvedené nákupy
automobilov zaúčtovala ako dlhodobý majetok (účet 042 a po zaradení 022), a teda sa jednalo a opravu

významnej účtovnej operácie. Uvedená argumentácia sa týkala aj roku 2017, avšak správca dane túto
skutočnosť už neuviedol v Zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 15.11.2021. Je zrejmé, že sa jednalo
o chybu v komunikácii medzi žalobcom a účtovníčkou, ktorú bolo potrebné opraviť.

16. V rámci bodu V. správnej žaloby ROZDIELY V ÚČTOVNÝCH KNIHÁCH v súvislosti so zaúčtovaním

motorového vozidla Range Rover a Jaguar Land Rover žalobca uviedol, že sa jednalo o chybu
účtovníčky, ktorá súvisela práve s jazykovou bariérou a následne to účtovníčka už nedokázala
správnejšie opraviť. Predmetné porušenie zákona o účtovníctve sa týkalo porušenia, ktoré nastalo už
v roku 2016 a tiahne sa aj do ostatných účtovných období, t. j. aj do roku 2017 a do nasledujúcich
účtovných období, a to až dovtedy, kým nesprávne účtované automobily neboli predané.

17.VbodeVI.správnejžalobyPORUŠENIEZÁSADYNEBISINIDEM žalobcanamietal,žezauvedené
porušenie zákona o účtovníctve už bol sankcionovaný, a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR
č. 100465402/2022 zo dňa 13.03.2022, ako aj rozhodnutím Daňového úradu Žilina – pobočka Čadca
č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021, v ktorom bola už za totožné porušenia uložená totožná pokuta

vo výške 8.000,00 eur. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane porušili zásadu ne bis in idem, ktorá
zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok a vychádza z predpokladu, že za jeden skutok má byť tá istá
osoba potrestaná len raz. Konanie žalovaného je v rozpore s konštantnou judikatúrou ESĽP, keď žalobca
je sankcionovaný za totožný skutok (porušenie vzniklo v roku 2016 a automaticky v rámci účtovného
programu prešlo aj do nasledujúcich účtovných období). Ide teda o potrestanie (vyrubenie neprimerane

a neodôvodnene vysokej pokuty) za totožný skutok a konanie, za ktoré už bol žalobca sankcionovaný.

18. V bode VII. správnej žaloby VÝŠKA UDELENEJ POKUTY žalobca uviedol, že trvá na argumentácii
uvedenej v odvolaní a má za to, že sa nejednalo o závažné pochybenie, ale len o nedbanlivostnú
chybu, ktorá vznikla z dôvodu jazykovej bariéry a že žalobca mal záujem na oprave účtovníctva tak, aby

zodpovedalo skutočnému stavu. Zároveň za totožné pochybenie už bol žalobca sankcionovaný, a preto
považuje uloženú pokutu za neodôvodnene disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú oproti
porušeniam, ktoré skutočne nastali. Správca dane a ani žalovaný nijakým spôsobom pri ukladaní výšky
pokuty nezohľadnili skutočnosť, že žalobca počas celého výkonu miestneho zisťovania spolupracoval
so správcom dane, predkladal mu všetky potrebné dokumenty, vysvetlenia, vyjadroval sa a poskytoval

mu tým všetku potrebnú súčinnosť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Správca dane a ani žalovaný
neprihliadali na skutočnosť, že žalobca opätovne otváral účtovné knihy iba z dôvodu, že sa jednalo o
chybu účtovníčky, ktorá bola spôsobená jazykovou bariérou medzi žalobcom a účtovnou kanceláriou,
ktorá nesprávne pochopila jeho pokyny. Uloženie účtovnej závierky zostavenej z vlastného podnetu v
súlade s § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve sa žalobcovi javilo ako najvhodnejšie riešenie, pričom v jeho

záujme bolo výlučne to, aby právny stav zodpovedal tomu skutočnému za príslušné účtovné obdobie.
Uvedenou opravou nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by súvisela so zmenou daňových povinností žalobcu
voči príslušnému správcovi dane ( a teda nedošlo ku kráteniu štátneho rozpočtu). Zároveň je výška
uloženej pokuty v rozpore s bežnou praxou správcu dane ako aj žalovaného.19. V bode VIII. správnej žaloby ŠTATISTIKY K POKUTÁM UKLADANÝM SPRÁVCAMI DANE žalobca
uviedol, že vo vzťahu k absolútne neprimerane vysokej pokute poukázal na štatistiky výšky pokút

ukladaných pri miestnom zisťovaní správcami dane v rokoch 2018, 2019 a 2020 uverejnených na
webovej stránke Finančného riaditeľstva SR, z čoho je zrejmé, že priemerná výška udelenej pokuty
bola za rok 2018 vo výške 311,18 eur, za rok 2019 vo výške 273,95 eur a za rok 2020 vo výške 379,54
eur. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že poukázané pokuty sú v prevažnej väčšine pokutami za porušenie
ustanovení zákona o registračných pokladniciach a nie v zmysle porušení zákona o účtovníctve, pričom

však neuviedol štatistiky a ani iné informácie, ktoré by relevantným spôsobom odôvodňovali výšku
uloženej pokuty podľa zákona o účtovníctve. Zároveň je zrejmé, že buď sú kontroly na účtovníctvo
vykonávané v rámci daňovej kontroly a nie miestneho zisťovania ako to bolo v prípade žalobcu,
alebo nie sú vykonávané takmer vôbec. V porovnaní s vyššie uvedenou priemernou výškou pokuty
ukladanou v rámci miestneho zisťovania je výška uloženej pokuty viac ako 21-násobne vyššia ako výška
priemernej pokuty uloženej na základe rozhodnutia vydaného v rámci miestneho zisťovania za rok 2020.

Takýto postup správcu dane v súvislosti s uložením neprimerane vysokej pokuty považoval žalobca
za diskriminačný, šikanózny a absolútne mimo bežnú prax. Žalobca uviedol, že má skúsenosti, že
príslušný správca dane za takéto porušenia ukladá daňovým subjektom pokuty v desiatkach, maximálne
v stovkách eur. Zároveň žalobca poukázal na odpoveď Finančného riaditeľstva SR zo dňa 07.07.2022
č. 302962/2022, v ktorej na otázku: „Koľko bolo vykonaných kontrol/miestnych zisťovaní, predmetom

ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“) za posledné tri roky (2022 - 2020)“ informovalo, že:
v roku 2020 bolo vykonaných 326 kontrol a 14 miestnych zisťovaní, pričom priemerná výška uloženej
pokuty bola vo výške 3.189,00 eur (avšak nebola špecifikovaná priemerná výška pokuty uložená v rámci
daňovej kontroly a samostatne v rámci miestneho zisťovania), v roku 2021 bolo vykonaných 320 kontrol

a 16 miestnych zisťovaní, pričom priemerná výška uloženej pokuty bola vo výške 2.957,00 eur (avšak
nebola špecifikovaná priemerná výška pokuty uložená v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci
miestneho zisťovania) a v období od 01.01.2022 do 31.05.2022 bolo vykonaných 123 daňových kontrol,
v ktorých bola uložená pokuta v priemernej výške 2.159,00 eur. Žalobca uviedol, že požiadal Daňový
úrad Žilina a Daňový úrad Trenčín o odpoveď na otázku: „Koľko bolo vykonaných kontrol/miestnych

zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“) za posledné tri roky (2022-2020)?“
a „Aká bola priemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný z dôvodu porušenia Zákona o
účtovníctve (za posledné tri roky – 2022-2020)?“ Daňový úrad Trenčín v odpovedi zo dňa 11.07.2022
č. 307893/2022 uviedol, že: „bolo vykonaných 87 kontrol“ a „priemerná výška pokuty bola 867,42 eur

(uložených 47 pokút v celkovej sume 40.768,42 eur“. Žalobca uviedol, že priemerná výška pokuty
uložená Daňovým úradom Trenčín v rámci všetkých kontrol bola vo výške 468,61 eur (40.768,75 eur :
87 kontrol = 468,61 eur). Daňový úrad Žilina v odpovedi zo dňa 11.07.2022 č. 308027/2022 uviedol, že:
„bolo vykonaných 97 kontrol“ a „priemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný z dôvodu
porušenia Zákona o účtovníctva za posledné tri roky 2020 -2022 bola v sume 1.348,00 eur“. Zároveň

žalobca uviedol, že nakoľko nedisponuje informáciou o celkovom počte kontrol a celkovej sume pokút,
nevie určiť celkovú výšku pokuty uloženej v rámci všetkých kontrol. Podľa žalobcu nešlo v jeho prípade
o závažné porušenie, a preto mu mohla byť uložená pokuta v minimálnej výške (na dolnej hranici), resp.
v priemernej výške pokuty ukladanej v miestnom zisťovaní (v danom prípade dvojnásobnej nakoľko sa
jednalo o dve porušenia) a ktorá by mala pre neho výchovný a zároveň aj represívny charakter. Žalobca

ešte namietal, že miestnemu zisťovaniu, ktorého predmetom bola kontrola účtovníctva, predchádzali
miestne zisťovania začaté v roku 2021 na kontrolu odberateľsko – dodávateľských vzťahov za účtovné
obdobia 2016-2021, ktoré pokračujú dodnes, pričom nedošlo k zisteniu žiadnych porušení, a teda k
vyrubeniu dane. Žalobca má dôvodné podozrenie, že z dôvodu nenaplnenia fiškálneho záujmu štátu
- nezisteniu porušení v predchádzajúcich miestnych zisťovaniach, sa príslušný správca dane rozhodol

vykonať miestne zisťovania na kontrolu účtovníctva, v prípade ktorých je zrejmé, že chyby v účtovníctve
má takmer každý daňový subjekt. Skutočnosť, že sa jedná o neprimerane vysokú a nezákonnú pokutu
potvrdzujú aj ustanovenia zákona o účtovníctve, a to ust. § 38 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 38
ods. 2 písm. e), podľa ktorých je výška pokuty za neuloženie účtovnej závierky vo výške od 100,00
eur do 10.000,00 eur. V danom prípade by za určitých okolností bolo pre daňové subjekty výhodnejšie

vôbec neuložiť a neschváliť účtovnú závierku, nakoľko v takom prípade je minimálna výška pokuty
100,00 eur a max. výška 10.000,00 eur za neuloženie, čo je v porovnaní s vyrubenou výškou pokuty za
uloženú účtovnú závierku s drobnými pochybeniami, ktoré nemajú absolútne žiaden vplyv na daňové
povinnosti žalobcu vo výške 8.000,00 eur, absolútne neprimerané a neudržateľné. Žalobca uviedol,že má dôvodné podozrenie, že zo strany príslušného správcu dane v súvislosti s paralelou medzi
porušeniami a výškou pokuty sa jedná o diskrimináciu z dôvodu, že spoločníkom je zahraničný subjekt a
štatutárom je občan z Poľskej republiky. Neprimerane vysoká pokuta môže podľa žalobcu tiež súvisieť s

predchádzajúcim miestnym zisťovaním týkajúcim sa preverenia odberateľsko – dodávateľských vzťahov
za zdaňovacie obdobia roku 2016, 2017, 2018, 2019,2020 a 2021, kedy správca dane nezistil žiadne
porušenie, avšak zároveň zistil, že daňový subjekt má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj
vyššiu pokutu. Skutočnosť, že záujmom správcu dane a žalovaného bol fiškálny záujem podporuje aj
ust. § 38 ods. 11 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Uvedené rovnako podporuje aj skutočnosť, že v rámci štatistík sú na stránke Finančnej správy SR
zverejnené informácie o prehľade o plnení daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR
(napríklad k 31.10.2021), kde v zmysle riadku 6 Pokuty z daňovej kontroly je uvedená suma *Rozpočet
(a teda predpoklad, ktorý bol odhadnutý a pravdepodobne má byť naplnený) vo výške 1.586.000,00
eur a suma skutočnosť, ktorá bola k danému obdobiu vo výške 1.308.270,57 eur. Uvedená štatistika
vyvoláva dôvodné podozrenie, že výška pokuty bola správcom dane vyrubená s ohľadom na naplnenie

cieľov štátneho rozpočtu na rok 2021. V prípade, ak napríklad daňový subjekt nepodá daňové priznanie,
tak pokuta za toto porušenie povinnosti je v bežnej praxi správcu dane vo výške 100 eur pri právnickej
osobe a vo výške 30,00 eur pri fyzickej osobe, čo potvrdzuje príklad zverejnený na stránke podpory
Finančnej správy SR (Otázka č. 4 - uloženie pokuty za nepodanie DP na základe výzvy správcu dane a
Otázka č. 6 - uloženie pokuty za nepodanie súhrnného výkazu). Žalobca tiež rozporoval postup správcu

dane, kedy preverenie účtovníctva vykonal v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu.
Daňovú kontrolu na preverenie účtovníctva daňového subjektu sa rozhodol vykonať až následne na
ďalšie roky 2018, 2019 a 2020. Podľa žalobcu v rámci miestneho zisťovania sú práva a povinnosti
žalobcu ako daňového subjektu v rámci miestneho zisťovania oklieštené alebo neprebiehajú vôbec
(doručenie oboznámenia so zisteniami daňovej kontroly a možné vyjadrenie sa, doručenie protokolu o

výkone daňovej kontroly a vyjadrenie sa, ...), preto nesúhlasil s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí
žalovaného, ktorou odpovedal na túto odvolaciu námietku žalobcu.

20. V bode IX. PEŇAŽNÁ MODERÁCIA žalobca uviedol, že sa jedná o neprimerane vysokú pokutu
oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu v súlade s §192 SSP preto navrhol,

aby konajúci súd na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty zo sumy
8.000,00 eur (na priemernú výšku pokuty za porušenie uloženej v rámci miestneho zisťovania za
rok 2020, ktorá bola vo výške 379,54 eur, a nakoľko sa jedná o dve porušenia, navrhuje žalobca
dvojnásobok tejto sumy) na sumu vo výške 759,08 eur. Podľa žalobcu sú splnené všetky tri podmienky
peňažnej moderácie súdom, a to podanie návrhu žalobcom, vykonanie dokazovanie (uskutočnené v

rámci miestneho zisťovania a rovnako vykonanie dôkazov v rámci samotného konania na súde) a
naplnenie dôvodov (vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce neprimerane vysokú pokutu).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Podľa žalovaného žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené, pretože
správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázaného
skutkovéhostavu.Pristanovenísumypokutysprávcadanevychádzalzoskutočnosti,žeužalobcudošlo
k pochybeniam v oblasti účtovníctva v súvislosti so zostavením účtovnej závierky za účtovné obdobie
2017, k otváraniu uzavretých účtovných kníh z vlastného podnetu po schválení účtovnej závierky a

k nezaúčtovaniu motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Žalobca zverejnil dve odlišné
schválené účtovné závierky za rok 2017, a to zo dňa 26.06.2018 a zo dňa 15.10.2021. Dôvody, pre ktoré
žalobca opravoval účtovnú závierku a ktoré uvádza v žalobe, nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že
žalobca konal v rozpore so zákonom o účtovníctve. Daňové zákony a tiež zákon o účtovníctve spočívajú
na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosť subjektov za ich protiprávne konanie

bez ohľadu na zavinenie, keďže zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Správca dane
sankcionoval žalobcu za porušenie zákona o účtovníctve, ktoré bolo preukázateľne zistené. Okolnosti
ako napríklad nevedomosť, neopatrnosť, nedbanlivosť, nepochopenie pri komunikácii, jazyková bariéra,
nie sú dôvody zbavujúce žalobcu zodpovednosti za správny delikt.

22. Z administratívneho spisu vyplýva, že účtovný stav, ktorý žalobca vykázal v účtovnej závierke 2017,
neposkytoval verný a pravdivý obraz o spoločnosti, pričom došlo k závažnému porušeniu zákona o
účtovníctve. Tento stav pretrvával dlhodobo, pričom miera zavinenia spáchania správneho deliktu je v
plnom rozsahu na žalobcovi. Žalobca nezaúčtoval v roku 2017 dve vozidlá, a to Jaguár v obstarávacejcene 35 752,20 eur a Land Rower v obstarávacej cene 92 416,49 eur, napriek tomu, že v technických
preukazoch bol zapísaný ako vlastník ku dňu 31.12.2017 a vozidlá boli predané až v roku 2019 a 2020.
Žalobca pôvodne o vozidlách účtoval na majetkových účtoch účtovnej triedy 022 a uplatňoval si odpisy.

Po znovuotvorení účtovných kníh z vlastného podnetu už vozidlá neboli zaúčtované v majetku žalobcu.
Žalobca v poslednej schválenej účtovnej závierke neuviedol majetok v hodnote 128 168,69 eura. Z
uvedeného dôvodu účtovníctvo žalobcu neodráža reálny stav.

23. Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania,

následky a okolnosti spáchania správneho deliktu, pričom neuložil pokutu vo výške hornej hranice tzn. v
sume28068,72eura(2%z1403436,00eur).Správcadaneuložilžalobcovipokutuvsume8000,00eur
za dva správne delikty, otváranie uzavretých účtovných kníh po zostavení a schválení účtovnej závierky
(2017), ktorá bola zostavená dňa 7.6.2018 a schválená dňa 26.6.2018 a nevykázanie majetku v účtovnej
závierke (2017), ktorý bol vo vlastníctve žalobcu. Správca dane vzal do úvahy skutočnosť, že ide o
opakované porušenie zákona o účtovníctve, pretože za účtovné obdobie 2016 bola žalobcovi uložená

pokuta za rovnaké porušenie (rozhodnutie č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021), pričom žalobca
dlhodobo od roku 2014 nesprávne vykazoval stav majetku v účtovnej závierke. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

24. V replike žalobca uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Podľa žalobcu
správca dane neuviedol metodológiu použitú na výpočet pokuty, ktorá zodpovedá porušeniu vo výške
28,50 % z najvyššej možnej sankcie. Správcom vyrubená pokuta v rámci miestneho zisťovania je preto

neodôvodnená a disproporcionálna vo vzťahu k porušeniam, ktoré nastali a za ktoré už bol žalobca
sankcionovaný pokutou udelenou totožným správcom dane za totožné porušenie len za iné účtovné
obdobie, nakoľko v rámci účtovného programu sa predmetné porušenie automaticky presunulo z roku
2016 do roku 2017, a teda v rozpore so zásadou ne bis in idem. S ohľadom na uvedené považoval
žalobca vyrubenú pokutu za šikanóznu a neprimerane vysokú oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali.

Žalobca poukázal aj na dokument s názvom „Predkladacia správa k odvolaniu“ zo dňa 12.05.2022
vypracovaný správcom dane a adresovaný žalovanému, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že správca
dane aj žalovaný si boli vedomí skutočnosti, že sa jedná o vyrubenie pokuty za totožné porušenie zákona
o účtovníctve. Žalobca v ďalšom zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a navrhol, aby
na nariadenom pojednávaní bol vykonaný výsluch kontrolórok správcu dane vykonávajúcich predmetnú

kontrolu, nakoľko žalobca má podozrenie, že sa v danom prípade jednalo o inštrukciu z nadriadeného
orgánu. Zároveň žalobca žiadal pripojenie celého administratívneho spisu, a to vrátane akejkoľvek
internej komunikácie s nadriadenými orgánmi alebo inými nadriadenými kontrolórov, ktorí zasielali
inštrukcie k výkonu predmetnej kontroly. Podľa žalobcu pokuta uložená správcom dane je neprimerane
vysoká vo vzťahu k porušeniam, ktoré nastali, čím je v hrubom rozpore so zásadou primeranosti a

má skôr likvidačný charakter (a nie výchovný a represívny ako uvádza správca dane). Zároveň je
takto vysoká pokuta v hrubom rozpore s priemernou výškou pokuty ukladanou správcami dane v rámci
rozhodnutí z miestnych zisťovaní (je až 21-násobne vyššia ako priemerná výška pokuty), a preto možno
uvedenú výšku pokuty považovať za nesprávnu a z tohto dôvodu za nezákonnú.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

25. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu

výkonu súdnictva z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne vedená
na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/215/2022 je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. ZA-30S/215/2022.

26. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť

žalobcu na deň 19.06.2024. Žalovaný sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a žiadal, aby správny
súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla,
že žalobca trvá na podanej správnej žalobe a zdôraznila, že ide o neprimerane vysokú pokutu. Pridržalasa zaslaných písomných prednesov a v rámci záverečného slova žiadala, aby správny súd rozhodol
v zmysle petitu správnej žaloby.

27. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods.
1 SSP, nakoľko ide o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty podľa zákona
účtovníctve. Správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal,
nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP,

a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

31. Podľa § 194 ods. 1 SSP; Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

32. Podľa § 195 SSP; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného
účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9). (2) Predmetom účtovníctva je účtovanie
skutočností o
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,

c) rozdiele majetku a záväzkov,
d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len „účtovné prípady").

34.Podľa§7ods.1zákonaoúčtovníctve;Účtovnájednotkajepovinnáúčtovaťtak,abyúčtovnázávierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

35. Podľa § 8 ods. 1 - 5 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo

správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona
a ostatných osobitných predpisov. (3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka
zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné
obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť
zostaviť,vyhotovilavýročnúsprávupodľa§20,prípadnekonsolidovanúvýročnúsprávu,zverejnilaúdaje

podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.
(4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§
32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak
umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných
prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných

záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).

36. Podľa 16 ods. 9, 10 a 11 zákona o účtovníctve; (9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno
otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak. (10) Do
schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť

pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). (11) Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje
za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v
účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

37. Podľa § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa

užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé.
Informáciasapovažujezavýznamnú,akbyjejneuvedenievúčtovnejzávierkealebojejchybnéuvedenie
v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej
závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba
z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky

podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7
ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním
významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak
spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.

38. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,
ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v
účtovnej závierke.

39. Podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,

ak porušila ustanovenia § 17.

40. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve; Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt
b) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26

ods. 3; najviac však 1 000 000 eur,
2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000
eur,
c) podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26

ods. 3; najviac 100 000 eur,
2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100
000 eur.41. Podľa § 38 ods. 4 - 6 zákona o účtovníctve; Daňový úrad je oprávnený vykonávať v účtovnej
jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení
pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane

vzťahuje daňový poriadok. (5) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť,
mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri
ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade
s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných
obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného

predpisu písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované
účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období. (6) Daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2
do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od
skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.

42. Podľa § 155a Daňového poriadku; Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa

tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci
ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné,
uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou
hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,
úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa

uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých
správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

43. Žalobca v správnej žalobe nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych deliktov, aj
keď v správnej žalobe uviedol, že žiada zrušiť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v bode IV. správnej žaloby „Opätovné
otváranie účtovných kníh“ poukázal na ustanovenie § 16 ods. 9 a 10 a na ustanovenie § 23 ods. 3 zákona
oúčtovníctve,aďalejpoukázalna informáciezverejnenénastránkefinančnejsprávyaargumentoval,že
porušenie ustanovení zákona o účtovníctve predpokladá aj samotná finančná správa. K týmto žalobným

námietkam správny súd uvádza, že voči žalobcovi bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť
zadvasprávnedeliktyatietoustanoveniazákonaoúčtovníctvebymohlibyťzohľadnenélenprivyvodení
zodpovednosti za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve. Z ustanovenia § 16 ods.
9 zákona o účtovníctve vyplýva, že po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné
knihysvýnimkoupodľaodseku10,akzákonoúčtovníctveneustanovujeinak.Podľa§16ods.10zákona

o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak
sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). V prejednávanej veci je nepochybné, že
žalobca zostavil účtovnú závierku za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 dňa 07.06.2018 a
táto bola schválená dňa 26.06.2018. Takto bola uložená účtovná závierka za rok 2017 ako schválená
aj v registri účtovných závierok. Žalobca v roku 2021 otvoril uzavreté účtovné knihy za účtovné obdobie

od 01.01.2017 do 31.12.2017 a následne účtovnú závierku zostavil ku dňu 15.10.2021, ktorú aj schválil
dňa 15.10.2021. Žalobca tieto skutkové zistenia v priebehu administratívneho konania nerozporoval
a nijako ich nerozporuje ani v podanej správnej žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca otvoril
uzavreté účtovné knihy, a teda otvoril účtovnú závierku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, po
jej schválení. Z citovaného ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve vyplýva, že možno uzavreté

účtovnéknihyopätovneotvoriťvprípade,aksamázabezpečiťpravdivýavernýobrazúčtovníctva,avšak
len do schválenia účtovnej závierky. Žalobca nemôže dôvodiť zákonnosť svojho postupu s odkazom
na uvedené ustanovenie zákona o účtovníctve, pretože na žalobcu sa toto ustanovenie nevzťahuje,
keďže účtovné knihy, konkrétne účtovnú závierku otvoril po jej schválení. Žalobca ani nepoukazuje na
iné ustanovenia zákona o účtovníctve, podľa ktorých by jeho postup obstál.

44. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, z tohto zákonného
ustanovenia vyplýva, že do registra (ktorý je v zmysle § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve informačným
systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR a prevádzkovateľom registra
je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum) môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku

podľa ods. 2 (riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne
konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky
verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22, správy audítorov,
individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy podľa osobitnéhopredpisu, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky), ktorú zostavila z vlastného podnetu. Z
tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva oprávnenie pre účtovnú jednotku zverejniť aj takú účtovnú
závierku, ktorá bude zostavená účtovnou jednotkou z jej vlastného podnetu, pričom ale z tohto

ustanovenia zákona o účtovníctve nevyplýva pre účtovnú jednotku oprávnenie otvoriť a akokoľvek
zasahovať do už zostavenej a schválenej účtovnej závierky. Toto ustanovenie sa týka len zverejnenia,
respektíve uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

45. Pokiaľ žalobca poukazoval na príklady zverejnené na stránke finančnej správy, v ktorých sú uvedené

prípady zostavenia účtovnej závierky z vlastného podnetu účtovnej jednotky, tak správny súd poukazuje
na to, že aj v týchto odpovediach, ktoré boli zverejnené na stránke finančnej správy, je uvedené : „ak
účtovná jednotka napriek porušeniu zákona o účtovníctve po schválení účtovnej závierky opätovne
otvorí účtovné knihy, zostaví novú účtovnú závierku a doručí ju do registra účtovných závierok, podľa
§ 23 ods. 3 zákona o účtovníctve sa táto účtovná závierka považuje za účtovnú závierku zostavenú z
vlastného podnetu účtovnej jednotky“. Z uvedenej formulácie vyplýva, že aj na stránke finančnej správy

je uvedené, že ak sa po schválení účtovnej závierky opätovne otvoria účtovné knihy, tak ide o porušenie
zákona o účtovníctve. Ide nepochybne o porušenie zákona a zverejnenie takéhoto príkladu, v rámci
ktorého je aj konštatované porušenie zákona o účtovníctve, žalobcu nijako nezbavuje zodpovednosti.
Druhý žalobcom uvádzaný príklad v rámci odpovede uvádza len to, že prevádzkovateľ registra zaradí,
zverejní a sprístupní každý dokument tak, ako ho účtovná jednotka uložila a že za správnosť uložených

dokumentov zodpovedá účtovná jednotka, pričom ani z tejto odpovede nie je zrejmé resp. nevyplýva z
nej, že by pre účtovnú jednotku vyplývalo oprávnenie otvoriť účtovné knihy po ich uzavretí a schválení,
teda otvoriť už raz zostavenú a schválenú účtovnú závierku. V rámci odpovede zároveň bolo uvedené,
že k výmazu dokumentov zverejnených v registri účtovných závierok prichádza len vo výnimočných
prípadoch, a to napríklad ak sa omylom zverejnia údaje podliehajúce zákonu o ochrane osobných

údajov a pod. Z obsahu zverejnených príkladov vyplýva, že sa týkajú zverejňovania účtovných závierok
a prípadných výnimočných opráv omylom zverejnených dokumentov (rozpor s právnou úpravou ochrany
osobných údajov a pod.), nerieši sa samotné otvorenie už uzavretých účtovných dokumentov, a aj
v rámci týchto príkladov je zdôraznené, že za správnosť obsahu zverejnených dokumentov zodpovedá
účtovná jednotka.

46. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne uviedol, že medzi
orgány spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho
pôsobnosti patrí v zmysle §125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka schvaľovanie riadnej
individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení

zisku alebo o úhrade strát. Žalobca poukazoval na to, že kompetencie valného zhromaždenia upravené
v §125 Obchodného zákonníka môžu byť rozšírené len spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou
listinou a poukázal na ustanovenie zakladateľskej listiny s tým, že do pôsobnosti valného zhromaždenia
patrí aj rozhodovanie o zrušení predchádzajúcich rozhodnutí valného zhromaždenia. V tejto súvislosti
uviedol, že sa rozhodol pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky za

rok 2017, pretože v účtovníctve neboli zaúčtované významné účtovné skutočnosti a došlo ku schváleniu
novo zostavenej účtovnej závierky za rok 2017. Žalobca sa ale mýli, keď dôvodí, že postupoval
zákonne s odkazom na Obchodný zákonník a dobrú vieru s tým, že chcel, aby účtovníctvo zodpovedalo
skutočnému stavu. Ani týmto žalobným námietkam nemožno priznať úspech. Je nepochybné, že
spoločnosť s ručením obmedzeným ako jeden z typov obchodnej spoločnosti (podľa § 56 ods. 1

Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania
a spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením
obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) je predmetom právnej úpravy
v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje aj o orgány obchodnej spoločnosti a ich
kompetenciu(podľa§122ods.1Obchodnéhozákonníkaspoločnícispoločnostisručenímobmedzeným

vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v
rozsahuaspôsobomuvedenýmvspoločenskejzmluve,prípadnevstanovách).Zožalobcomcitovaného
ustanoveniaObchodnéhozákonníkavyplývaoprávnenievalnéhozhromaždeniarozhodovaťoschválení
riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, o rozdelení zisku
a aj o úhrade straty. Žalobca poukázal aj na ustanovenie zakladateľskej zmluvy, ktorá valnému

zhromaždeniu ako orgánu spoločnosti umožňuje zrušiť svoje predchádzajúce rozhodnutie. Žalobca ale
vôbec nereflektuje na to, že oprávnenia valného zhromaždenia napĺňajúce jeho kompetenciu v zmysle
Obchodného zákonníka môžu (a ak majú byť vyhodnotené ako zákonné aj musia) byť realizované
len tak, že budú reflektovať na oprávnenia a povinnosti vyplývajúce pre obchodnú spoločnosť ajz iných právnych predpisov, v tomto prípade zo zákona o účtovníctve. V tomto prípade bolo
konštatované porušenie zákona o účtovníctve a bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť
za správne delikty podľa zákona o účtovníctve, pričom skutková podstata týchto správnych deliktov

je vymedzená v zákone o účtovníctve a je vymedzená ako porušenie povinnosti účtovnej jednotky
vyplývajúcej zo zákona o účtovníctve. Preto poukaz na ustanovenia Obchodného zákonníka izolovane,
bez zohľadnenia povinností a oprávnení vo vzťahu k oprave údajov uvedených v účtovnej závierke,
nesvedčí o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho konaním nemohlo dôjsť a ani nedošlo k nesprávnemu
úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom
účtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike s tým, že nemá žiadne úvery z
bánk ani od iných spoločností, nezapája sa do verejných súťaží a nemá dlhy a nedoplatky, tak ani
tieto námietky nemajú relevanciu. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že ide o vyvodenie
administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorých je žalobca ako právnická osoba

objektívne zodpovedný a skutková podstata správneho deliktu, resp. správnych deliktov, za ktoré bola
vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť, nevyžaduje žalobcom uvádzaný následok, ku ktorému
by malo dôjsť použitím nesprávnych údajov zverejnených v registri účtovných závierok. Navyše ide len
o tvrdenia žalobcu, ktoré ani nijako nepreukazuje.

48. Žalobca poukazoval ďalej na to, že konateľ žalobcu ako obchodnej spoločnosti je poľským občanom
a došlo k nedorozumeniu pri komunikácii z dôvodu jazykovej bariéry medzi ním a jeho účtovníčkou s
tým, že on požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako majetok a myslel ako majetok na sklade,
t. j. tovar, avšak účtovníčka to zaúčtovala ako dlhodobý majetok. Ani tieto námietky nie sú spôsobilé
privodiť záver o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že

by tieto okolnosti mohli byť takým dôvodom, pre ktoré by žalobca nebol zodpovedný za spáchanie
správnych deliktov, za ktoré voči nemu bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť. Ako už
bolo uvedené, v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Ak by aj
teoreticky došlo k nejakému nedorozumeniu pri komunikácii, pri vyvodzovaní administratívnoprávnej
zodpovednosti nemožno brať na tieto skutočnosti ohľad, ako to správne uviedol žalovaný a aj správca

dane. Postačuje, že k porušeniu povinnosti došlo a tým bol porušený alebo ohrozený záujem chránený
právnym predpisom ( v tomto prípade záujem na vedení účtovníctva, ktoré bude poskytovať verný obraz
o pomeroch obchodnej spoločnosti v zmysle zásad podrobne upravených v zákone o účtovníctve).
Navyše ide opäť len o všeobecné tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím osvedčené a preukázané.

49. V rámci bodu V. správnej žaloby „Rozdiely v účtovných knihách“ žalobca uviedol, že sa jednalo
o chybu účtovníčky v súvislosti so zaúčtovaním motorového vozidla Range Rover a Jaguar Land
Rover s tým, že to súviselo s jazykovou bariérou medzi účtovníčkou a konateľom žalobcu a následne
to už účtovníčka nedokázala správnejšie opraviť. Ďalej uviedol, že toto porušenie nastalo už v roku
2016 a tiahne sa do ostatných účtovných období, a to aj do roku 2017 a nasledujúcich účtovných

období až dovtedy, kým nesprávne účtované automobily neboli predané. K tomuto žalobnému bodu
správny súd uvádza, že ide len o konštatovanie určitých skutočností zo strany žalobcu, ale v tejto
časti správnej žaloby chýba argumentácia s uvedením konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie.
Žalobca opakuje tvrdenia o nedorozumení z dôvodu jazykovej bariéry, ale túto skutočnosť nemožno brať
ako dôvod, ktorý by žalobcu zbavil zodpovednosti za správne delikty, pretože právna úprava vychádza

z princípu objektívnej zodpovednosti, pri ktorej je podstatné konanie/nekonanie, následok (porušenie
alebo ohrozenie záujmu chráneného právnym predpisom) a príčinná súvislosť medzi nimi. Pri správnych
deliktoch sa nevyžaduje preukázanie zavinenia v podobe úmyslu alebo nedbanlivosti, pri ktorých by
vyhodnocovanie takýchto skutkových zistení prípadne mohlo byť podstatné. Navyše sa žiada uviesť, že
žalobca zasiahol do účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie kalendárny rok 2017, ale ani po

tomto zásahu nezodpovedal stav v účtovnej závierke skutočnému stavu k 31.12.2017.

50. Žalobca v bode VI. správnej žaloby namietal porušenie zásady ne bis in idem s tým, že
správca dane aj žalovaný už za uvedené porušenie zákona o účtovníctve žalobcu sankcionovali, a to
rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100465402/2022 zo dňa 13.03. 2022, ako aj rozhodnutím

Daňového úradu Žilina - pobočka Čadca č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021, v ktorom bola
už za totožné porušenia uložená totožná pokuta vo výške 8000 eur. Ani túto žalobnú námietku
správny súd neuznal za dôvodnú. Zásada ne bis in idem predstavuje záruku pre predídenie takej
situácii, aby páchateľ protiprávneho konania bol za ten istý skutok potrestaný dvakrát. Ide o zásadu,ktorá je jednou zo základných zásad trestného práva upravujúceho vyvodzovanie zodpovednosti za
trestné činy (zločiny a prečiny). Prostriedkom dôsledného uplatňovania tejto zásady je aj dôraz
kladený v rámci trestného konania na vymedzenie skutku vo výroku odsudzujúceho rozhodnutia –

s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších skutočností dostatočne identifikujúci
skutok, za ktorý sa vyvodzuje zodpovednosť, a to spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným
skutkom, a tým aj zabezpečenie, aby nedošlo k opätovnému postihu za ten istý skutok. Keďže vo
veciach správneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady trestného práva, judikatúra správnych
súdov vyslovila rovnakú požiadavku aj na výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými je

vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V prejednávanej veci nie je pochybnosť o tom, že
administratívnoprávnazodpovednosťbolavyvodzovanávsúvislostiskontrolovanýmúčtovnýmobdobím
rok 2017 (Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady
v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie"). Podľa § 3 ods. 3 zákona
o účtovníctve účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 4
zákonaoúčtovníctveúčtovnýmobdobímmôžebyťajhospodárskyrok.Hospodárskymrokomjeobdobie

nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.)
Spáchanie správnych deliktov bol vyhodnocované vo vzťahu ku kontrolovanému účtovnému obdobiu
kalendárny rok 2017, ku ktorému sa viažu povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve. Pokiaľ bola
vyvodená zodpovednosť za iné účtovné obdobia, nejde o potrestanie za totožný skutok, čo by bolo
porušením zásady ne bis in idem. Žalobca nepreukázal, že by už bol potrestaný za totožný skutok,

týkajúci sa totožného účtovného obdobia.

51. V bode VII. správnej žaloby „Výška udelenej pokuty“ žalobca uvádzal, že išlo o nedbanlivostný
chybu, ktorá vznikla z dôvodu jazykovej bariéry a mal záujem na úprave účtovníctva tak, aby to
zodpovedalo skutočnému stavu. Namietal, že išlo o disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú

pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali. Orgány verejnej správy podľa žalobcu nezobrali do
úvahy jeho spoluprácu počas celého miestneho zisťovania a konania a nebolo prihliadané na to, že
účtovné knihy otváral iba preto, že sa snažil odstrániť chybu, ku ktorej došlo v dôsledku jazykovej
bariéry. Uviedol tiež, že uvedenou opravou nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by súvisela so zmenou
daňových povinností žalobcu voči príslušnému správcovi dane. Ani tieto žalobné námietky nemajú

podľa správneho súdu relevanciu. V zmysle § 195 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny
súd aj nad rozsah správnej žaloby vo veciach správneho trestania skúma, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. V prejednávanej veci podľa
správneho súdu orgány verejnej správy uložili pokutu v rámci zákonom stanoveného rozpätia, pričom
išlo o uloženie úhrnnej pokuty za 2 správne delikty a pokuta bola uložená podľa § 155a Daňového

poriadku, podľa ktorého: Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona,
ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného
rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu
podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty;
ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží

podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške
najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých
sadopustil.Vprípadeobochsprávnychdeliktovbolapokutavymedzenáako2%zcelkovejsumymajetku
vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom podľa § 26
ods. 3 zákona o účtovníctve, pričom v prípade správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona

o účtovníctve je horná hranica pokuty 1 000 000 eur (§ 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve) a
v prípade správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve je horná hranica pokuty
100 000 eur (§ 38 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve). Žalobca za kontrolované účtovné obdobie
rok 2017 uviedol v súvahe majetok 1 403 436 eur, preto horná hranica pokuty predstavovala 28 068,72
eur. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že v týchto prípadoch je výška pokuty zákonodarcom

stanovená tak, že je stanovená horná hranica pokuty v závislosti od toho, aká je suma majetku vykázaná
v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa zákona
o účtovníctve s tým, že je aj stanovený maximálny limit pokuty 100 000 eur, resp. 1 000 000 eur. Ide o
špecifické určenie výšky pokuty, ktorá sa odvíja od vykázanej sumy majetku kontrolovaného subjektu a
zákon o účtovníctve uvádza aj kritériá pre určenie pokuty.

52.Žalobcanamietal,žeišloojazykovúbariéru(konateľžalobcuaúčtovníčka)avdôsledkutohtovzniklo
nedorozumenie a chyba v účtovníctve. V zmysle ust.§ 38 ods. 5 zákona o účtovníctve má daňový úrad
prihliadať aj na okolnosti spáchania správneho deliktu, teda v rámci tohto kritéria by tieto skutočnostimohli byť zohľadnené. Tieto skutočnosti ale boli a sú žalobcom len tvrdené a neboli nijako preukázané.
Navyše ide o také skutočnosti, ktoré by s ohľadom na ich povahu a aj na časový odstup ani nebolo
možné s istotou preukázať. Pokiaľ žalobca mal snahu o opravu svojho účtovníctva tak, aby zodpovedalo

skutočnému stavu, bolo na mieste zvoliť taký prostriedok opravy, ktorý zákon o účtovníctve v prípade,
že sú zaznamenané chyby a nedostatky v účtovníctve, pripúšťa ako zákonný. Pokiaľ žalobca zvolil taký
spôsob opravy svojich účtovných dokladov, ktorý má za následok záver o porušení ustanovení zákona
o účtovníctve, musí niesť aj následok spojený s takýmto konaním. Navyše je potrebné poukázať na
to, že ani po úprave účtovnej závierky účtovný stav nezodpovedal skutočnému stavu k 31.12.2017,

preto nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že išlo o snahu odstrániť pochybenie, keďže toto nebolo
úplne odstránené. Súčinnosť žalobcu v rámci miestneho zisťovania a v rámci celého konania nie je
pre uloženie výšky pokuty v zmysle § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve rozhodujúca. Zároveň nebolo
nijakým spôsobom ani preukázané, že by nedošlo k zmene daňových povinností žalobcu, najmä keď
došlo k zmene v sume účtovných odpisov. Orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne odôvodnili
úvahu, ktorá predchádzala stanoveniu výšky úhrnnej pokuty za dva správne delikty a zohľadnili kritéria

stanovené v 38 ods. 5 zákona o účtovníctve, pričom postupovali aj podľa § 155a Daňového poriadku.
Bolo zohľadnené aj to, že došlo k zmene v sume účtovných odpisov (čím sa ovplyvňuje základ dane), vo
vykazovanej sume straty, ako aj to, že ani po otvorení účtovnej závierky a po vypracovaní novej účtovnej
závierky nebolo účtované k 31.12.2017 tak, že by účtovný stav zodpovedal skutočnému stavu.

53. V rámci bodu VIII. správnej žaloby „Štatistiky k pokutám ukladaným správcom správcami dane“
žalobca poukázal na priemerné výšky pokút, ktoré boli ukladané správcami dane v rokoch 2018,
2019 a 2020, a zároveň poukazoval aj na skutočnosti, ktoré mu boli oznámené na základe žiadostí
o informácie – koľko bolo zo strany Daňového úradu Žilina a Daňového úradu Trenčín vykonaných
kontrol a koľko miestnych zisťovaní a aké priemerné pokuty boli v rámci týchto konaní uložené. Správny

súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej
správy prvého stupňa nedospel k takému záveru, že by uložená pokuta bola neprimeraná a že by
orgány verejnej správy pri jej ukladaní vybočili z rozsahu správnej úvahy. Pokiaľ žalobca poukazoval na
priemernévýškypokútukladanésprávcamidanezaroky2018,2019a2020,ideopriemernévýškypokút
ukladané správcami dane v rámci miestnych zisťovaní za rôznorodé správne delikty, a preto priemerná

výška pokuty nie je určujúca, a to ani pri rešpektovaní zásady vyjadrenej v § 3 ods. 9 Daňového
poriadku, v zmysle ktorej správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely (nebolo preukázané, že išlo o skutkovo zhodné prípady). Ani obsah
(odpovede Finančného riaditeľstva č. 302962/2022 zo dňa 07.07.2020, v ktorom je uvedená priemerná
výška pokút ukladaných v roku 2020, 2021 a 2022 v rámci daňových kontrol a miestnych zisťovaní,

predmetom ktorých bola kontrola zákona o účtovníctve, nesvedčí pre záver o neprimeranosti pokuty
(išlo o priemerné pokuty vo výške 3 189 eur, 2 957 eur a 2 159 eur), nakoľko nie je zrejmé za aké
konkrétne správne delikty boli tieto pokuty ukladané. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na to, že v rámci
žiadosti o informácie mu boli poskytnuté údaje z Daňového úradu Žilina a Daňového úradu Trenčín
(odpoveď č. 307893/2022 zo dňa 11.07.2022 a č. 308027/2022 zo dňa 11.07.2022) o tom, aká bola

priemernávýškapokutyukladanázasprávnedeliktyspáchanézdôvoduporušeniazákonaoúčtovníctve
za obdobie rokov 2020 – 2022 s tým, že bolo oznámené, že priemerná výška bola 867,42 eur a 1 348 eur,
tak ani tieto priemerné výšky pokút nie sú samé o sebe relevantné pre záver o neprimeranosti uloženej
pokuty. Je potrebné uviesť, že v každom prípade je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti toho-ktorého
prípadu, vyhodnotiť kritéria pre ukladanie sankcie vymedzené v § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve v

podobe konkrétnych skutkových okolností konkrétnej veci a prihliadnuť aj na funkcie, ktoré má uložená
sankcia napĺňať, a to represívnu funkciu, ako aj funkciu generálnej a individuálnej prevencie. Navyše
v tomto prípade išlo o uloženie úhrnnej pokuty za dva správne delikty a výška pokuty je vo výške
približujúcej sa 1 z celkovej výšky pokuty, ktorá mohla byť uložená. Orgány verejnej správy objasnili aj
spôsob výpočtu hornej hranice pokuty a vo vzťahu k tomu žalobca neprednáša žiadne žalobné námietky.

V replike žalobca uviedol, že správca dane neuviedol metodológiu výpočtu pokuty, ale spôsob výpočtu
pokuty je v rozhodnutiach preskúmateľne odôvodnený.

54. Argumentácia žalobcu, že u neho neboli zistené porušenia, nedošlo k vyrubeniu dane ale správca
dane zistil, že má značný majetok, a preto má podozrenie, že z dôvodu naplnenia fiškálnych záujmov

štátu sa správca dane rozhodol vykonať mu kontrolu účtovníctva, je ničím nepodloženým tvrdením
žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. U žalobcu bola vykonaná kontrola
dodržiavania zákona o účtovníctve daňovým úradom (ktorému toto oprávnenie nepochybne vyplýva
zo zákona o účtovníctve) a boli zistené pochybenia, pričom žalobca tieto pochybenia – tak ako súvymedzené skutkovými okolnosťami – ani nijako nerozporuje. Nevyjadruje sa ani ku argumentácii
daňových orgánov o tom, že ani po vypracovaní novej účtovnej závierky nezodpovedal účtovný stav
skutočnému stavu, a ani k tomu, že sa v dôsledku zásahu do účtovnej závierky zmenila suma

odpisov a tým aj daňová povinnosť voči štátu. Žalobca tvrdí, že chyby v účtovníctve má každý daňový
subjekt, ale aj toto je len nepodložené tvrdenie bez akéhokoľvek dopadu na vyvodenie konkrétnej
administratívnoprávnej zodpovednosti.

55. Žalobca ďalej poukazoval na výšku sankcie za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona

o účtovníctve, kedy účtovná jednotka vôbec neuloží a neschváli účtovnú závierku s tým, že v takomto
prípade je minimálna výška pokuty 100 eur a maximálna výška pokuty 10.000 eur. V tejto časti správnej
žaloby ide len o polemiku žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žiada sa
uviesť, že jednotlivé výšky pokút za jednotlivé správne delikty sú stanovené zákonodarcom a zohľadňujú
v sebe aj závažnosť toho-ktorého skutku. Ide o skutkovú podstatu odlišného správneho deliktu s úplne
odlišnou sankciou (nereflektujúcou na sumu majetku vykázanú kontrolovaným subjektom).

56. Nebola preukázaná ani žalobcom tvrdená diskriminácia z dôvodu, že spoločníkom je zahraničný
subjekt a konateľom je občan Poľskej republiky. Ide znovu len o tvrdenie žalobcu bez konkrétnej
argumentácie a bez akéhokoľvek prepojenia na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za
správne delikty.

57. Žalobca ešte poukazoval na očakávanú výšku príjmu štátneho rozpočtu v podobe pokút z daňových
kontrol a na skutočnú výšku pokút s tým, že „nebola naplnená“ suma očakávanej časti príjmu štátneho
rozpočtuzpokútuloženýchvdaňovejkontrole,čopodľažalobcumohlobyťdôvodompreuloženietakejto
výšky pokuty v jeho prípade (snaha o naplnenie štátneho rozpočtu). Ani tieto časti argumentácie žalobcu

nesvedčia o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože ide len o nepodložené
polemiky žalobcu.

58. Poukazovanie na výšky pokút ukladaných za nepodanie daňového priznania a za nepodanie
súhrnného výkazu s odkazom na príklady zverejnené na stránke finančnej správy taktiež nedosvedčujú

nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého predmetom je vyvodenie zodpovednosti za odlišné
správne delikty, pri ktorých je aj výška pokuty stanovená špecifickým spôsobom, zohľadňujúcim
vykázaný majetok účtovnej jednotky.

59. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola vykonaná daňová kontrola ale správca dane pristúpil len

k miestnemu zisťovaniu, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Podľa § 38 ods. 8 zákona
o účtovníctve v znení platnom a účinnom v čase vyvodzovania zodpovednosti za správne delikty daňový
úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a na vykonávanie kontroly,
na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení
pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Z uvedeného vyplýva, že Daňový poriadok sa vzťahuje

na vykonávanie kontroly podľa zákona o účtovníctve, pričom pojem kontrola dodržiavania ustanovení
zákona o účtovníctve je potrebné chápať tak, že pod neho spadajú všetky inštitúty Daňového poriadku,
na základe ktorých je možné realizovať kontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona
o účtovníctve, a teda aj inštitút miestneho zisťovania. Žalobca bol upovedomený o miestnom
zisťovaní oznámením č. 101837602/2021 zo dňa 30.09.2021, bol účastný miestneho zisťovania (aj

prostredníctvom právneho zástupcu) – zápisnica č. 102264240/2021 zo dňa 15.11.2021, mal možnosť
predkladať dôkazy, bolo mu umožnené vyjadriť sa (podanie zo dňa 02.11.2021) a svoj nesúhlas proti
rozhodnutiu správcu dane vyjadril aj v podanom riadnom opravnom prostriedku (odvolaní). Žalobcovi
neboli upreté žiadne procesné práva.

60.Správnysúdpreskúmalsprávnoužalobounapadnutérozhodnutiaajmimožalobnýchbodovvzmysle
§ 195 SSP a nezistil, že by zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci alebo že by skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ
napadnutých rozhodnutí, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, nezistil
že by došlo k uplynutiu lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt (dodržaná

subjektívna lehota 1 rok od kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte (miestne zisťovanie)
a objektívna lehota 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo),
nezistil, že by boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je
potrebné použiť na správne trestanie alebo zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré jepotrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Zároveň nedospel k záveru, že by
uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

61. Žalobca na záver v žalobe navrhol peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP a dôvodil, že v predmetnej
veci sa jedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a tým, že pre
peňažnúmoderáciusúsplnenévšetkypodmienky.Správnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesprávna
žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.) a pri tomto type
správnej žaloby je zakotvený osobitný moderačný prostriedok v § 198 SSP – sankčná moderácia.

Žalobca predniesol návrh na peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP. Peňažná moderácia je ale
moderačným prostriedkom prípustným pri všeobecnej správnej žalobe, a to pri rozhodnutí zaväzujúcom
žalobcu ako účastníka administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú náhradu
škody. Žalobca v správnej žalobe predniesol návrh na moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo
veciach správneho trestania nie je prípustný. Navyše nebolo ani preukázané, že by výška pokuty bola
neprimeraná a žalobca ani nepreukázal, že by pre neho pokuta bola likvidačná.

62.Správnysúdnevyhovelnávrhužalobcunavykonaniedôkazu–výsluchukontrolórok–zamestnankýň
daňového úradu. Žalobca tento návrh predniesol z dôvodu, že má podozrenie, že im mali byť dané
inštrukcie zo strany nadriadeného orgánu vo vzťahu k vykonávanej kontrole. Správny súd nezistil
pochybenia orgánov verejnej správy a nevzhliadol dôvod na vypočutie zamestnancov správcu dane,

ktorí realizovali kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve u žalobcu.

63. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu správny súd s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu
žalobcu zamietol a zamietol aj žalobcom alternatívne prednesený návrh na moderáciu uloženej sankcie.

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní pred
správnym súdom úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.