Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206092
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátuJUDr.BorisaTóthaaJUDr.ĽubiceBřouškovej,vprávnejvecižalobcu:BENCONTCOLLECTION,
a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50
361 368, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená
advokátkou: JUDr. Mariana Zavacká, Nádvorie Európy 32/3, 945 01 Komárno, IČO: 35 610 760,
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 27Odi/6/2022-116 zo dňa 17.04.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/6/2022-116 zo dňa 17.04.2023 potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovanej.
Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej, ktorý videl
v naplnení zákonných dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166 ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. c), f), h)
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca pohľadávku voči žalovanej nadobudol postúpením od

pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s. (Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016). Právnym
dôvodom záväzkového vzťahu je zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou.
Naplnenie dôvodov zrušenia oddlženia žalobca videl v tom, že žalovaná v čase podania návrhu nebola
platobne neschopná. Pred vyhlásením konkurzu pohľadávku žalobcu splácala prostredníctvom zrážok
zo mzdy v pravidelných splátkach. Žalovaná bola zamestnaná a zo svojho príjmu mohla uhrádzať
pohľadávkužalobcu,akoajďalšíchveriteľov.Podľažalobcupretoužalovanej,keďžedosahovalapríjem,

nevznikol stav platobnej neschopnosti z dôvodu objektívnej nemožnosti, ale z vlastného subjektívneho
rozhodnutia, pričom v takomto prípade ide o zneužitie inštitútu oddlženia. Žalovaná nereagovala na
predžalobnú výzvu žalobcu na preukázanie svojho poctivého zámeru, a teda neprejavila úprimnú snahu
riešiť svoje dlhy. Po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady záväzku, hoci na
jej strane nedošlo k žiadnej zmene okolností (je ďalej zamestnaná bez zmeny životných nákladov). Po
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich
možností.

1.1. Prvoinštančný súd po zistení existencie zákonných podmienok aktívnej legitimácie žalobcu, dospel
na základe zisteného skutkového stavu k právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby.Poukázal na to, že žalovanej boli (od júla 2018 do decembra 2019) vykonávané zrážky zo mzdy na
splácanie úverov (aj iných ako bol úver poskytnutý žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom). Po
zrážkach na zdravotné a sociálne poistenie a vykonaní zrážok zo mzdy na úhradu úverov bola žalovanej

v uvedenom období vyplácaná na účet suma priemerne 445,67 Eur mesačne.
Konkurz s oddlžením bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28Odk/221/2019-18 zo dňa
20.11.2019 a k jeho zrušeniu došlo 08.09.2022 (zverejnením oznamu správcu v Obchodnom vestníku č.
173/2022) po splnení rozvrhu výťažku v sume 1.770,- Eur, dosiahnutého speňažením majetku žalovanej.
Uviedol, že platobná neschopnosť je nevyhnutnou podmienkou (conditio sine qua non) oddlženia

konkurzom. Vychádzajúc z náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, je doklad o vedení exekučného
konania alebo obdobného vykonávacieho konania fakticky jediným dôkazom, ktorý sa týka preukázania
platobnej neschopnosti dlžníka.
Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 3 ods. 2 posledná veta v spojení s § 166 ods. 3 a § 167 ods.
2 písm. f) ZKR ustálil, že v prípade (oddlžovacieho) konkurzu nastáva zákonná vyvrátiteľná domnienka
platobnej neschopnosti dlžníka, založená na tom, že peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi

vymôcť exekúciou vtedy, ak túto nemožno vymôcť v exekúcii, v ktorej od vydania poverenia na vykonanie
exekúcie do podania návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu uplynul aspoň jeden rok.
Žalovaná v konaní o oddlženie konkurzom preukázala, že od 15.08.2014 bola na jej majetok vedená
exekúcia na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/896/2014, ktorá v čase podania návrhu na
vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu trvala už viac ako 5 rokov. V konaní o oddlžení pritom vyšlo najavo,

že na žalovanú bola vedená aj iná exekúcia, a to na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6Er/570/2016,
ktorá teda v čase podania návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu trvala najmenej 2 roky.
Pri posúdení právnej otázky platobnej neschopnosti žalovanej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023 aplikovateľné v prejednávanej veci (čl. 2 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“), v ktorom dovolací súd riešil

právnu otázku, či je dlžník pri oddlžení platobne neschopný a či má poctivý zámer, ak jeho pohľadávka
bola (v čase oddlženia) úspešne vymáhaná v exekučnom konaní (zrážkami zo mzdy). Ako vyplýva
z citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu (bod 49., 53.) platobná neschopnosť dlžníka sa posudzuje
komplexne, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím
len matematického výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako

to zo zákona jednoznačne vyplýva. Samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu dlžníka ešte
neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti, vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu,
iných záväzkov a existencie finančného majetku žalovanej.
Rovnako čiastočná úhrada pohľadávky (či už v rámci exekúcie zrážkami zo mzdy, alebo dobrovoľne
zrážkami zo mzdy) ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti dlžníka v čase podania návrhu

na oddlženie, ale naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že dlžník nedisponoval žiadnym
finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu.
Súd prvej inštancie poukázal i na zistenia a závery správcu ohľadne majetku žalovanej, ktorý
nedosahoval ani hodnotu potrebnú na splatenie aspoň jedného zo splatných peňažných záväzkov
žalovanej. Výška do konkurzu prihlásených pohľadávok veriteľov v sume 25.348,35 Eur ďaleko

presahovala hodnotu majetku žalovanej, pričom porovnaním zoznamu veriteľov v návrhu na vyhlásenie
konkurzu a správ správcu so zoznamom do konkurzu prihlásených veriteľov vyplýva, že viacerí z nich
si pohľadávky ani neprihlásili, čo odôvodňuje záver, že skutočná hodnota záväzkov žalovanej bola ešte
vyššia. Na uvedenom základe dospel k záveru, že žalovaná v čase podania návrhu bola platobne
neschopná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o naplnení podmienky § 166g ods. 2 písm.

f) ZKR.

1.2. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu o posudzovaní poctivého zámeru podľa § 166g ods.
1 ZKR (t. j. správanie sa dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na
určenie splátkového kalendára, z ktorého možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh

v medziach svojich možností a schopností), súd prvej inštancie uviedol, že i v tomto smere zaťažuje
dôkazná povinnosť žalobcu, ktorý ju ani v tomto tvrdení neuniesol.
Poukázal na to, že úmyslom zákonodarcu nebolo dlžníka, ktorý má po oddlžení príjem (napr.
zo zamestnania, ako je tomu aj v prejednávanej veci), bez ďalšieho zaťažiť povinnosťou naďalej
uhrádzať aspoň časť z príjmu zo zamestnania svojim veriteľom na uspokojenie (v dôsledku oddlženia)

nevymáhateľného dlhu, čo potvrdzuje aj dôvodová správa novelizácie zákona č. 377/2016 Z.z. Táto
povinnosť dlžníkovi vzniká len v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo
hry, kde je povinnosťou dlžníka aspoň polovicu takéhoto zdroja ponúknuť dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu, a to je podstatný rozdiel oproti príjmu získanému zo zamestnania.Prvoinštančný súd opätovne zdôraznil, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na žalobcovi ako
oddlžením dotknutom veriteľovi.
Nemožno pritom prehliadnuť, že po skončení konkurzu dlžník v zásade nedisponuje žiadnym majetkom,

a preto je nevyhnutné, aby mal zabezpečený pravidelný príjem, ktorý mu umožní tzv. "Fresh start".
Z právnej úpravy tohto kritéria poctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že úmyslom
zákonodarcu bolo, aby v prípade určitého mimoriadneho príjmu, získaného bez poskytnutia protihodnoty
dlžníkom (t. j. nie v dôsledku protiplnenia spočívajúceho napr. vo výkone práce), poskytol dlžník
časť takéhoto príjmu na uspokojenie časti v dôsledku oddlženia nevymáhateľných dlhov. Naplnenie

uvedenéhozámeruzákonodarcubymohlonastať,akbydlžníkovibolanapr.vyplatenáurčitámimoriadna
odmena, podstatne prevyšujúca priemerný plat. V prejednávanej veci žalobca žiadny takýto mimoriadny
príjem žalovanej zo zamestnania netvrdil a ani nebol preukázaný. Doplnil, že nezistil existenciu žiadnych
okolností podľa § 166g ods. 3 a 4 ZKR, v prípade výskytu ktorých by mal prihliadať na skutočnosti
ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka prísnejšie, resp. miernejšie.

1.3.Pokiaľideotvrdeniažalobcuvžalobnomnávrhuonepoctivomzámerežalovanejzprávnehodôvodu
podľa § 166g ods. 1 písm. c) a h) ZKR, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ich v žalobe označil len ich
normatívnym pomenovaním, bez uvedenia akýchkoľvek substancovaných skutkových tvrdení, z ktorých
tieto právne dôvody nepoctivého zámeru vyvodzuje (na rozdiel od ostatných dôvodov nepoctivého
zámeru - o tom, že žalovaná nebola platobne neschopná a že po podaní návrhu nevynaložila úprimnú

snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, vo vzťahu ku ktorým uviedol žalobca substancované
skutkové tvrdenia), teda neuniesol vo vzťahu k týmto dôvodom ani bremeno tvrdenia ako následku
nesplnenia procesnej povinnosti substancovane tvrdiť (§ 150 ods. 1 CSP), čo bez ďalšieho vylučuje
dôvodnosť žaloby v tejto časti.

1.4. Na základe zisteného skutkového stavu preto žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h)

zákona č. 160/2015 CSP. V odvolacej argumentácii uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom
súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby.
Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom preskúmal predmetný prípad,
nakoľko, ak by zhodnotil príjem žalovanej, a teda jej schopnosť uhrádzať jej záväzky a výšku jej
záväzkov, dospel by k záveru, že žalovaná by mohla splatiť všetky jej záväzky v celosti za niekoľko

rokov, a to pri mesačnej splátke vo výške 250,- Eur voči všetkým veriteľom, pričom by jej ešte ostala
nemalá výška finančných prostriedkov na úhradu jej mesačných výdavkov.
Podľa odvolateľa z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022, na ktoré odkázal súd prvej
inštancie, naopak možno vyvodiť, že ak by aj čiastočnými úhradami bolo možné vysloviť záver o tom, že
dlžník môže svoje dlhy splatiť, v takom prípade je spochybnený poctivý zámer dlžníka a jeho platobná

neschopnosť. A práve na uvedené sa snaží žalobca poukázať, že bolo v možnostiach žalovanej splatiť
jej záväzky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem žalovanej nebol nízky, pričom pri mesačnej
splátke vo výške 250,- Eur, by žalovaná splatila svoje záväzky v celosti za 8 rokov, a to voči všetkým jej
veriteľom.Žalobcapodotýkal,ževočinemužalovanávykonávalaplatbyniekoľkonásobnevyššie,apreto
by mohla žalovaná vo svojej majetkovej situácii splatiť všetky svoje záväzky aj v skoršej dobe. Rovnako

v otázke výšky záväzkov sa podľa odvolateľa nemožno zaoberať sumou pohľadávok neprihlásených
veriteľov a je potrebné vychádzať z ich hodnoty zistenej v konkurzom konaní.
Vo vzťahu k právnemu záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovanej, odvolateľ
uviedol, že túto nie je možné posudzovať podľa formálnych znakov vymedzených § 3 ods. 2 ZKR.
Vedenie exekučného konania, v ktorom sa za obdobie 5 rokov nepodarilo vymôcť pohľadávku,

nenapĺňa zákonné podmienky platobnej neschopnosti dlžníka stanovené v ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko
„nevymoženie“ pohľadávky v spomenutom exekučnom konaní mohlo byť spôsobené nečinnosťou
súdneho exekútora, a to nesprávne zvoleným spôsobom výkonu exekúcie alebo jeho nečinnosťou alebo
neposkytnutímsúčinnostizostranyžalovanejakopovinnej.Nemožnorozhodnúťnazákladeskutočnosti,
ktorá nie je z hľadiska skutkového stavu preverená a preukázaná.

Odvolateľ zotrval na názore, že žalovaná bola v čase podania návrhu na konkurz platobne schopná
a zneužila inštitút oddlženia. Poukázal na to, že jej majetková situácia sa po povolení oddlženia zlepšila,
čo je zrejmé z jej vyššieho vymeriavacieho základu, preto bolo v jej možnostiach pokúsiť sa o vyriešenie
jej záväzkov a prejaviť úprimnú snahu o ich vyriešenie, ktorú neprejavila, a to ani v minimálnom rozsahu.S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/570/2016 namietal, že účelom oddlženia
nebola len ochrana dlžníkov (poskytnutie možnosti na „nový život“), ale aj ochrana veriteľov postihnutých
oddlžením. Na podporu svojho názoru poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn.

36Odi/4/2022, v ktorom sa zaoberal otázkou platobnej neschopnosti dlžníka s pravidelným príjmom zo
zamestnania.
Odvolateľ mal za to, že dlžníka, ktorý má mesačný príjem cca 1.000,- Eur a výdavky cca aj 600,- Eur,
nemožno zaradiť medzi platobne neschopného, nakoľko mu každý mesiac ostáva suma na čiastočnú
úhradu a možno aj úplnú úhradu svojich dlhov. Práve na predmetnú skutočnosť poukazuje žalobca v

predmetnom konaní, ako i v ďalších konaniach o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V odvolacom
návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi
prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni, nevyjadrila.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo, či žalovaná ako dlžníčka
pri oddlžení mala/nemala poctivý zámer a či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v právnom
závere o nedôvodnosti žaloby o zrušenia oddlženia je vecne správne. Na posúdenie tejto otázky,
v rozsahu odvolateľom vymedzených dôvodov odvolania a odvolacej argumentácie, zameral odvolací

súd preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní.

6.Odvolacísúdmalpreukázané,žežalobcajeaktívnelegitimovanouosobounapodaniežaloby(návrhu)
ako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi (žalovanej) bola podaná na
súde, ktorý rozhodol o oddlžení v zákonnej lehote, do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.

7. Žalovaná je fyzická osoba, dlžníčka, ktorej bola priznaná ochrana oddlžením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, stotožnil s právnym záverom súdu
prvej inštancie, ktorý sa dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal a zodpovedal na všetky podstatné
skutkové tvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane. Riadne a dostatočne zistil skutkový
stav veci a tento správne skutkovo a právne vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne
a dostatočne odôvodnil a zrozumiteľne uviedol podstatné úvahy, na ktorých založil právne záväzný výrok

rozhodnutia.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom oddlženia a zákonodarcom sledovaným zámerom
zavedenia tohto inštitútu do ustanovení ZKR, bolo poskytnúť dlžníkom v nepriaznivej ekonomickej
a sociálnej situácii druhú šancu na slušný život zodpovedajúci štandardnej životnej úrovni, v ktorej je

dlžník opätovne schopný zabezpečovať plnenie základných a iných bežných životných potrieb tak pre
seba, ako aj pre členov svojej rodiny (najmä v prípadoch dlžníkov s maloletými deťmi).

12. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Vykonaným
dokazovaním mal prvoinštančný súd pri ex post kontrole poctivého záujmu žalovanej dostatočne

preukázané, že žalovaná sa v čase podania návrhu na konkurz nachádzala v nepriaznivej ekonomickej
a životnej situácii. Napriek snahe hradiť svoje záväzky, ich výška a rozsah pre žalovanú predstavovali
ekonomicky nezvládnuteľný stav. Za uvedených okolností preto podanie návrhu na konkurz nemožnopovažovať za zneužitie tohto inštitútu, konanie v nepoctivom zámere, ani za snahu zbaviť sa dlhov
konkurzom bez existencie platobnej neschopnosti.

13. Z obsahu spisu, ako i nesporných tvrdení strán vyplývalo, že pohľadávka žalobcu (vzniknutá
titulom úveru na bývanie poskytnutého právnym predchodcom žalobcu v roku 2009) bola voči žalovanej
exekučne vymáhaná. V exekúcii trvajúcej od roku 2014 došlo k jej čiastočnému vymoženiu. Nie je možné
opomenúť, že vzhľadom na narastajúce príslušenstvo a trovy exekúcie došlo k výraznému zvýšeniu
pôvodnej sumy tohto dlhu žalovanej.

14.Zobsahuspisuďalejvyplýva,žeúvernabývaniebolposkytnutýžalovanejamanželovi.Nezvládnutie
finančnej situácie (ktorá vyústila k predaju nehnuteľnosti v BSM dražbou v prospech veriteľa VÚB,
a.s.) viedlo k rozpadu manželstva. Žalovaná si zabezpečila nové nájomné bývanie s nájmom 340,-
Eur mesačne. Napriek nepriaznivej životnej situácii však mala záujem svoje dlhy plniť, o čom svedčí
aj nariadenie a vykonávanie exekučných zrážok zo mzdy. Z obsahu spisu možno vyvodiť, že žalovaná

pohľadávku žalobcu (vzniknutú za trvania manželstva) splácala sama, čo tiež svedčí o jej snahe
poskytnúť veriteľovi aspoň čiastočné plnenie, v rozsahu jej možností a nevyhýbať sa úhrade dlhu.
Žalovaná predloženými listinnými dôkazmi (výplatný súpis mzdovej učtárne) preukázala, že po zrážkach
zo mzdy jej na mesačné živobytie a úhradu všetkých svojich životných potrieb zostala suma od 430,- do
480,- Eur, ktorý stav trval minimálne rok pred vyhlásením konkurzu s oddlžením.

15. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázanú aj skutočnosť, že žalobca nebol
jediným a výlučným veriteľom žalovanej. Žalovaná mala podľa zoznamu veriteľov uvedených v návrhu
na konkurz okrem žalobcu ešte ďalších siedmych veriteľov. Správcovi poskytovala súčinnosť. Zistený
majetok žalovanej bol speňažený a v zmysle rozvrhu rozdelený na upokojenie prihlásených veriteľov

(ako vyplýva i z údajov Obchodného vestníka č. 152/2022 z 08.08.2022).

16. Finančná a majetková situácia žalovanej z pohľadu odvolacieho súdu zakladá dôvodnosť
a správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovanej pre objektívnu
nemožnosť uhrádzať svoje záväzky po splatnosti 180 dní.

17. Okolnosti kauzy (vzniknutú finančnú situáciu žalovanej a jej správanie sa pred podaním návrhu na
konkurz, ako i po jeho podaní), ktorú súd prvej inštancie správne hodnotil vo vzťahu ku všetkým (súdu
známym) záväzkom žalovanej voči jej veriteľom, posúdil a vyhodnotil správne.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, na ktorých postavil a založil dôvodnosť žaloby.

19. Odvolaciu argumentáciu žalobcu, že žalovaná z príjmu cca 450,- Eur, ktorý jej zostal po vykonaní
exekučných zrážok, bola dostatočne spôsobilá hradiť záväzky voči žalobcovi a ostatným veriteľom, a

tietomohlavpriebehu8rokovsplatiť,odvolacísúdhodnotíakoúčelovúaprávneirelevantnúobranu,bez
schopnosti odvolateľa objektívne zhodnotiť a posúdiť situáciu žalovanej. Vnímajúc reálny ekonomický
stav dlžníčky a náklady, ktorých vynaloženie je nutné na obstaranie bývania a základných životných
potrieb, je živobytie zo sumy 450,- Eur mesačne nesporne na hranici chudoby. Skutkový stav zistený
súdom prvej inštancie preukazuje objektívny stav platobnej neschopnosti žalovanej a dôvodnosť trvania

jej oddlženia.

20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/4/2022 zo dňa
23.11.2022, odvolací súd uvádza, že poukaz odvolateľa na časť súdneho rozhodnutia (výňatok z právnej
argumentácie súdu), z ktorého nemožno vyvodiť komplexný a ucelený záver o zistenom skutkovom

stave, okolnostiach a osobitostiach kauzy, ani o celom právnom závere konajúceho súdu, nemožno
považovať za relevantnú a podstatnú právnu argumentáciu, ani judikačnú prax, na ktorú by mal odvolací
súd prihliadnúť. Navyše, ako odvolací súd zistil zo svojej rozhodovacej činnosti, konanie, v ktorom
bolo vydané predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je ani právoplatne skončené, žalobcom
označené rozhodnutie je predmetom odvolania.

21. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je súladné a neodporuje ani záverom vysloveným
v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 570/2016, na ktoré odvolateľ poukázal. Záujmy dlžníka(žalovanej) a veriteľa (žalobcu) z hľadiska dôvodnosti oddlženia súd prvej inštancie posúdil dôsledne,
dostatočne a vecne správne.

22. Odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, nakoľko si tieto trovy neuplatnila
a v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).