Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200578
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724200578.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Mesto

Detva,J.G.Tajovského7,96212Detva,IČO:00319805,zastúpenýMiroslavomČervenkom,advokátom,
KOMERCIA-Združenie advokátov, so sídlom M.R.Štefánika 72, 962 12 Detva, proti žalovanému v I.rade
A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej v II.rade C. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX/XX,
XXX XX E., štátni občania SR, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I.rade a žalovaná v II.rade sú p o v i n n í vypratať byt č.XX, nachádzajúci sa v E.
F. G. D. XX, v budove so súp.č.XXX na 3.poschodí, pozostávajúci z 2 obytných miestností, kuchyne
a príslušenstva, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v I.rade a žalovanej
v II.rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.01.2024 bola na tunajší súd formou elektronického podania doručená žaloba žalobcu zo dňa
31.01.2024, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby boli žalovaní povinní vypratať byt č.XX, nachádzajúci
sa v E., v budove so súp.č.XXX, F. X.B., F. G. D. XX, pozostávajúci z 2 obytných miestností, kuchyne
a príslušenstva do 15 dní od doručenia rozsudku o vyprataní, a zároveň, aby boli žalovaní povinní
spoločne a nerozdielne mu nahradiť trovy konania.

Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného bytu č.XX, ktorého správu vykonáva
spoločnosť BYTES, s.r.o., na základe mandátnej zmluvy zo dňa 29.12.2005 v znení neskorších
dodatkov. Žalovaní mali predmetný byt v nájme na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.11.2007
na dobu určitú, a to do 14.11.2008. Žalovaní do dňa spísania žalobného návrhu napriek výzve žalobcu
dobrovoľne predmetný byt nevypratali.

2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 15.04.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho

právny zástupca, pričom právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na toto pojednávanie
vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu ospravedlnil podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2024 formou elektronického podania, s tým, že žiadal rozhodnúť
v ich neprítomnosti a neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Na pojednávanie sa
dostaviliobajažalovaní,ktorímaliobajadoručeniepredvolanianapojednávanievykázanériadneavčas.
Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložil do spisu vo fotokópiách
v priebehu konania žalobca a to: mandátnu zmluvu vrátane dodatkov z č.l.6-14, zmluvu o nájme bytu
z č.l.15-16, výpis listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. E. z č.l.17-18, výzvu na zaplatenie firmy Bytes, s.r.o.zo dňa 14.12.2023 z č.l.19, poštový podací hárok Slovenskej pošty, a.s. z č.l.20, a tiež sa oboznámil
s prednesom žalovaných na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.11.2007 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako

prenajímateľom zastúpeným firmou BYTES s.r.o. a žalovanými ako nájomcami, keď predmetom tejto
zmluvy bol prenájom dvojizbového bytu č.XX, nachádzajúceho sa na 3.poschodí obytného domu na ulici
D. H.XX I. E.. Doba nájmu bola dojednaná tak, že nájom bytu vznikol od 15.11.2007 a bola uzavretá
na dobu do 14.11.2008. V článku VII. Skončenie nájmu v bode 1. bolo dojednané, že nájom bytu sa
skončí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. K článku VII. Skončenie nájmu v bode 6. je uvedené,

že nájomca je povinný v deň skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi uvoľnený byt v stave, v akom
ho prevzal s prihliadnutím na opotrebenie, aké je obvyklé pri riadnom užívaní a údržbe, inak zodpovedá
za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti prenajímateľovi vznikne. O odovzdaní bytu zmluvné strany
spíšu zápisnicu, v ktorej sa opíše najmä stav bytu v čase jeho odovzdania prenajímateľovi.
Z mandátnej zmluvy zo dňa 29.12.2005 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Mestom Detva
ako mandantom a firmou BYTES, s.r.o., IČO: 31596908 ako mandatárom, pričom predmetom tejto

zmluvy bolo prevádzkovanie a poskytovanie služieb, ktoré súvisia so správou bytového fondu a to
rekonštruovaných bytových domov č. J. XX/X, J. XX/X K. J. XX/X F. G. D. I. E. vrátane hnuteľných vecí,
tvoriacich ich príslušenstvo. Zmluva na vykonávanie dohodnutých činností uvedených v článku I. bola
uzavretá na dobu určitú od 1.1.2006 do 31.12.2011.
Zdodatkovč.1,2,3,4,5,10,12a13uzavretýchkmandátnejzmluvezodňa29.12.2005súdokreminého

zistil, že boli uzavreté medzi Mestom Detva ako mandantom a firmou BYTES, s.r.o., IČO: 31596908
ako mandatárom, s tým, že v zmysle týchto dodatkov sa okrem iného rozšíril predmet tejto zmluvy aj
o ďalšie bytové domy a tiež došlo k zmene ohľadne doby trvania zmluvy, keď táto bola zmenená na
dobu neurčitú.
Z výzvy zo dňa 14.12.2023 súd okrem iného zistil, že ju adresovala firma BYTES, s.r.o. žalovanému

v I.rade, v ktorej mu oznámili, že vzhľadom k tomu, že na byte č.XX F. G. D. XX I. E. má nedoplatok
vo výške 904,75 EUR, pričom nájomná zmluva skončila nájomný pomer, teda byt užíva bez právneho
dôvodu. Požiadali ho, aby do 5 dní od doručenia tejto upomienky uhradil dlžnú sumu. V prípade ak
v danom termíne dlžnú sumu neuhradí, ani nedôjde k žiadnej dohode, požiadali ho, aby do 5 dní od
doručenia upomienky sa z bytu vysťahoval a byt odovzdal, s tým, že v opačnom prípade budú záležitosť

riešiť súdnou cestou. Z pripojeného poštového podacieho hárku súd zistil, že dňa 14.12.2023 bola pod
podacím číslom A. odosielaná zásielka žalovanému v I.rade.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX, pre okres E., obec E., katastrálne územie E. zo dňa 12.09.2019
súd okrem iného zistil, že v časti A: Majetková podstata sú okrem iného zapísané stavby a to stavba
so súp.č.XXX, postavená na parcele XXXX, označené ako budova T-20 (poznámka súdu, s tým, že za

tým je rukou písaná poznámka „/2 Štúr.66“). V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník
v podiele 1/1 uvedené Mesto Detva.
Z prednesu žalovaného v I.rade na pojednávaní súd zistil, že tento okrem iného k veci uviedol, že on
mal zdravotné problémy, bol hospitalizovaný v nemocnici s trombózou, takže maródoval a nemal žiaden
príjem, keďže pracuje ako živnostník, ale okrem 200,- EUR, ktoré by ešte dnes vyplatili, tak už ten dlh

je splatený. Majú 3 deti, ale 17 rokov tam boli bez dlhu. Mal vedomosť o tom, že nemajú tam tú zmluvu,
ale bolo mu povedané, že to má riešiť s primátorom alebo s niekým z Bytesu, odkázali ho na pani D.,
ale tá mu ešte vynadala.
Z prednesu žalovanej v II.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k veci uviedla, že súhlasí s tým,
čo uviedol jej partner, ona to bola zaplatiť 02.01., nezaplatila to skôr, lebo boli sviatky. Teraz sa prvýkrát

stalo, že tam majú dlh. Ju tá pani, keď chodila to platiť, nikdy neupozornila, že by si mali zmluvu predĺžiť.

4. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených
v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví

sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.Podľa § 701 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní
všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu.
Podľa § 4 zákona č.189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými

náhradami pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú, nájomca nemá právo na bytovú náhradu,
okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia
nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca
pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, obytného domu v ktorom sa nachádza predmetný byt, ktorého vypratania sa v konaní
žalobca voči žalovaným domáhal.
Žalovaní pôvodne uzavreli na predmetný byt so žalobcom nájomnú zmluvu, avšak táto zanikla uplynutím
dojednanej doby nájmu, t.j. 14.11.2008.

Nakoľko žalovaní v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by po termíne 14.11.2008 užívali byt
na základe nejakého právneho titulu, súd dospel k záveru, že žalovaní užívajú predmetný byt bez
právneho dôvodu, teda neoprávnene a tento byt odmietajú vypratať v prospech žalobcu ako vlastníka,
ktorý v dôsledku toho nemôže realizovať svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Pokiaľ žalovaní v rámci svojej obrany na pojednávaní poukazovali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu

v minulom roku, v dôsledku čoho nezaplatili nájomné za predmetný byt, s tým, že následne platby
za užívanie tohto bytu doplatili s výnimkou čiastky 200,- EUR, ktorú plánovali tiež uhradiť v deň
pojednávania, súd k tomu uvádza, že toto bolo vzhľadom na predmet sporu právne irelevantné a zostáva
len na prípadnej dohode strán sporu, či dôjde v budúcnosti k opätovnému uzavretiu nájomnej zmluvy,
v prípade, ak si žalovaní začnú riadne plniť svoje záväzky.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že nárok žalobcu ako vlastníka
nehnuteľnosti na súdnu ochranu formou vypratania nehnuteľnosti je daný, a preto súd žalobe vyhovel.

6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku
na základe zásady úspechu. Žalobca bol v celom rozsahu uplatneného nároku úspešný, preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.