Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/196/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207205109
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8207205109.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
B., proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX B., o vymoženie dlžného výživného za
obdobie od 01.04.2005 do 31.12.2005 vo výške 190,60 Eur a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie a výške trov, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 1630/2007 z a s t

a v u j e.

II. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná
137, 080 01 Prešov, IČO: 31 276 491 trovy exekúcie vo výške 113,76 Eur.

III. U k l a d á učtárni Okresného súdu Bardejov vyplatiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi

Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 31 276 491 priznané trovy
exekúcie vo výške 113,76 Eur zo štátneho rozpočtu po doručení právoplatného uznesenia.

IV. Okresný súd Bardejov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa

26.09.2007, D. D. E. F. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie výživného
a trov exekúcie na podklade rozsudku G. H. B. H. I. XX/XX/XXXX I. J. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.04.2007 a vykonateľnosť dňa 22.03.2007. Okresný súd Bardejov vydal súdnemu
exekútorovi dňa 15.10.2007 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701 032039.

2. Podaním doručeným súdu dňa 04.07.2024 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm. h)

Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie. Uvedené odôvodnil tým, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny
exekútor doručil aj spis, ktorého súčasťou boli správy o nemajetnosti povinného.

3. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Nakoľko z predložených správ o nemajetnosti povinného predložených v exekučnom spise má súd
za preukázané, že povinný je nemajetný, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku.

8.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávonanáhradutrovexekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 81,55 Eur vrátane DPH.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

11. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50).

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení do 30.04.2008.

14. Podľa § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna
suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

15. Podľa § 15 odsek 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného

16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelnevynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17. Súdny exekútor si vyčíslil podaním zo dňa 01.07.2024 odmenu vo výške 81,55 Eur s DPH,
ktorá pozostáva z odmeny podľa § 14 odsek 1 písmeno a/ v spojení s § 14 odsek 2 vyhlášky vo
výške 13,28 Eur, odmenu podľa § 14 odsek 3 v spojení s § 15 odsek 1 vyhlášky vo výške 27,32
Eur, náhradu hotových nákladov vo výške 27,36 Eur a 20 % DPH. Súd preskúmal exekučný spis
predložený exekútorom a dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať časovú

odmenu za preštudovanie , spracovanie, zaregistrovanie návrhu (1x 30 min), vypracovanie predloženia
+ vyúčtovanie trov exekúcie (1x 30 min), vrátenie poverenia súdu (1x 15 min), vystavenie konečného
vyúčtovania účastníkom konania (1x 15 min), vystavenie faktúry podľa zákona o účtovníctve (1x 15
min), pretože ide o jednoduché administratívne úkony, ktoré nesmerujú priamo k vymoženiu pohľadávky
oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na exekúciu. Úkony vypracovania predloženia
+ vyčíslenie trov exekúcie a vystavenie faktúry súdny exekútor nevykonáva v záujme dosiahnutia

vymoženia pohľadávky oprávneného, ale vo vlastnom záujme (ako účastníka konania), preto tento čas
nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložený na exekúciu a za tento mu priznať odmenu.

18. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 odsek 3 a § 15 odsek 1 vyhlášky
v celkovej výške 76,36 Eur (23 úkonov po 3,32 Eur/úkon), a to za úkon získanie poverenia na

vykonanie exekúcie 1x, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, zisťovanie majetku povinného
8x, zisťovanie mzdy povinného 4x, zisťovanie bydliska povinného 4x, zisťovanie účtov povinného
2x, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 1x, doručovanie exekučného príkazu
1x, zisťovanie platiteľa mzdy 1x. Súd naopak nepriznal exekútorovi náhradu za úkony doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 1x, pretože za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia

§ 15 odsek 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie o začatí
exekúcie. V opačnom prípade by odmena za takéto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako
ako v písmenách g/ až j/ ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná
na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor si síce uplatnil odmenu v zmysle § 14 ods. 3
a § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 27,32 Eur, avšak pri spočítaní jednotlivých úkonov ide o sumu

79,68 Eur, teda súd má zato, že zo strany súdneho exekútora došlo k pisárskej chybe vo vyčíslení trov.

19. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského
spisu a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume
17,64 Eur v súlade s predloženým spisovým materiálom, podľa počtu doručeniek, resp. vrátených

nedoručených zásielok ( doručovanie návrhu na začatie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie
povinnému, upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, doručenie exekučného príkazu 3x,
doručovanie žiadosti o súčinnosť Správe katastra Bardejov, doručovanie žiadosti o súčinnosť Daňovému
úradu, doručovanie žiadosti o súčinnosť Správe finančnej kontroly, doručovanie žiadosti o súčinnosť
Obecnému úradu 2x, doručovanie žiadosti o súčinnosť Obvodnému úradu). Naopak súd nepriznal

súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštové služby vo výške 5,60 Eur titulom
doručovania uznesenia KS v Bratislave zo dňa 30.05.2008, keďže toto nemal vykázané z exekútorovho
spisu. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov aj za hotové výdavky vo forme kolkových známok
a poplatky za preverovanie portálom (banky, REGOB) vo výške 0,80 Eur.

20. Súd mal ďalej preukázanú skutočnosť, že súdny exekútor je platcom DPH, preto mu bola priznaná
odmena spolu s náhradou hotových výdavkov zvýšená o 20% DPH. Vzhľadom k uvedenému boli
súdnemu exekútorovi priznané trovy exekučného konania vrátane DPH v celkovej sume 113,76 Eur
(76,36 Eur + 17,64 Eur + 0,80 Eur + 18,96 titulom DPH), na ktorých úhradu bol zaviazaný v zmysle §
203 odsek 1 Exekučného poriadku oprávnený.

21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby – spinky, farba, papier. Podľa názoru súdneho
exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle § 22 Vyhlášky.
Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur

súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

22. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených vsúvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a
záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá

aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

23. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne

koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej

- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22
Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za

ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju
činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom

číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22
vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených
v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí
exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,

fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR
(2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu.
Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

24. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

25. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú

súčasťou administratívnych prác“.

26. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

27. Navrhované zmeny schválené neboli.28. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd

k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na
náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté
nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác

(administratívne náklady).

29. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25.

júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.

Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj

náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím

príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery

súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013

sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk )

31. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu

nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

32. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného

kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.33. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť
zaplatiť trovy exekúcie má súd.

34. Podľa § 238 ods. 3 CSP ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od
doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,
je ním subjekt viazaný doručením.

35. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradutrovexekúcieaišloovymáhaniepohľadávkynavýživnomsúdvzmysle§203ods.2Exekučného
poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie Okresný súd Bardejov a zároveň rozhodol, že súd nemá
právo na náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.)