Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8PP/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012141
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124012141.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci
odsúdeného: S. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. záhradami XXXX/X, O.-P., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.08.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd žiadosť

odsúdeného: S. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. záhradami XXXX/X, O.-P., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.05.2024, sp. zn. 0T/87/2024,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.07.2024 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh odsúdeného: S. B., nar. XX.XX.XXXX v O.,
trvale bytom V. záhradami XXXX/X, O.-P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V čase rozhodovania o
žiadostiodsúdenéhoodsúdenývykonávaltrestodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýtrestnýmrozkazom
Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.05.2024, sp. zn. 0T/87/2024, v trvaní 4 mesiace so zaradením do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť zamietnuť pre nesplnenie druhej materiálnej
podmienky.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol (krátene), že trvá na návrhu a ľutuje, čo spáchal. Ďalej uviedol,
že dostal 6 rokov zákaz šoférovania, po štyroch rokoch to porušil, potreboval si ísť kúpiť niečo na jedenie
a pitie. Mrzí ho to, nemal to robiť. Vo výkone trestu si uvedomil, čo spáchal, hanbí sa za to. So synom sa
dohodol, že ho bude voziť. Zostal chorý na srdce, pohoršila sa mu situácia, má s.r.o., musel prepustiť
zamestnancov. Nemal koho poprosiť, býva ďaleko od potravín, pešo sa mu nedalo ísť, nemal sadať za

volant, keď mal zákaz. Bola nedeľa, obchod nebol otvorený, išiel na pumpu. Trest zákazu činnosti mu
bol uložený za nehodu s fatálnymi následkami. Na ceste bolo auto, nebolo označené, nikto tam nebol,
on išiel odťahovým vozidlom, myslel si, že ide pomaly po krajnici, chcel ho predbiehať. Auto ale stálo,
zachytil ho, a pred vozidlom bol pán. Odsúdený narazil do vozidla, a to vozidlo do pána, ktorý bol za tým
vozidlom. Pán zomrel. V čase marenia si uvedomoval, že bol v skúšobnej dobe, ocitol sa v situácii, že
má srdcové zlyhávanie, má tretiu skupinu, hrozí mu transplantácia srdca, má sa liečiť iným spôsobom

ako vo väzení. Na otázku, či zvažoval zavolať známeho alebo taxík, uviedol, že sa stalo, že jeho syn
potreboval požičať auto, ale nevedel mu ho v tom čase požičať, on by mu pomohol s nákupom, ale prišlanedeľa, nemal nič, tak zariskoval a tak to dopadlo. Tiež uviedol, že bude viesť riadny život, je to veľké
ponaučenie, väzenie je pre človeka útrapa.

Na verejnom zasadnutí boli vykonané dôkazy, a to trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa
04.05.2024, sp. zn. 0T/87/2024 (č. l. 18), hodnotenie odsúdeného a skrátený výpis klienta (č. l. 14-15),
lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia ZVJS, odpis registra trestov (RT).

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou najmä vyplýva, že správanie a vystupovanie

odsúdeného počas krátkeho výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom ústave bolo na
požadovanej úrovni, bez negatívnych poznatkov. Pracovne zaradený nebol. Disciplinárne odmenený
ani disciplinárne potrestaný nebol. Počas krátkeho umiestnenia v ústave Hrnčiarovce nad Parnou
je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa
dodržiava.Príkazyanariadeniapríslušníkovplníarešpektuje,vkolektíveodsúdenýchkonfliktnésituácie
nevyvoláva. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Doposiaľ nebol v ústave disciplinárne

odmenený ani disciplinárne potrestaný. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani
iné formy vzdelávania. Voľný čas sa snaží využívať v rámci svojich možností a záujmov zmysluplne.
Odsúdený nie je zaradený na žiadnom pracovisku zo zdravotných dôvodov. O pracovné zaradenie
však záujem prejavuje. Podľa potreby a určenia sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu

a ústavu, v tejto oblasti bez negatívnych poznatkov. Odsúdený bol vychovávaný v úplnej rodine.
Po absolvovaní základnej školy ďalej vo vzdelávaní pokračoval na strednej odbornej škole v odbore
elektrikár, štúdium ukončil výučným listom. Po štúdiu sa zamestnal v spoločnosti Slovnaft ako elektrikár,
neskôr začal podnikať v oblasti kúpy a predaja rôzneho tovaru zakúpeného v zahraničí. V ďalšom období
pracoval v oblasti autodopravy a od roku 2000 začal opäť podnikať kedy si otvoril autoservis, čomu sa

venoval až do nástupu do výkonu trestu. Odsúdený je rozvedený, s bývalou manželkou má štyri deti,
vyživovaciu povinnosť si nahlásil iba na dcéru Viktóriu, nakoľko zvyšné deti sú toho času už dospelé.
Žiadosť na výživné odoslal bývalej manželke dňa 22.07.2024, doposiaľ sa mu však vyplnená žiadosť
späť nevrátila. V kontakte je formou korešpondencie a telefonovania s otcom, bratom a deťmi. Počas
výkonu trestu v predchádzajúcom ústave ho otec aj navštívil. Počas krátkeho výkonu trestu v ústave

Hrnčiarovce nad Parnou doposiaľ o návštevy nežiadal. Z dôvodu krátkosti trestu odňatia slobody a
uplynutého času od umiestnenia odsúdeného na oddiel v zmysle § 23 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia
slobody v znení neskorších predpisov, nebolo možné určiť krátkodobé ciele zaobchádzania, ďalej
objektívne vyhodnotiť plnenie predmetných cieľov pre účely rozhodovania o podmienečnom prepustení

z výkonu trestu. K trestnej činnosti však deklaruje kritický postoj, trestnú činnosť ľutuje a berie za ňu
plnú zodpovednosť. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy
trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. V súčasnosti nie je voči
odsúdenému v pedagogickej dokumentácii evidované ďalšie trestné stíhanie. Na základe uvedených
skutočností riaditeľ odporúča podmienečné prepustenie a v prípade podmienečného prepustenia riaditeľ

neodporúča uloženie primeraných obmedzení a povinností.

Zo skráteného výpisu klienta vyplýva dátum možného podmienečného prepustenia 02.08.2024, a že
odsúdený bol súdne trestaný 2 krát.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 3 (tri) záznamy a to:
- odsúdenie Okresného súdu Bratislava III z roku 2019, právoplatné 20.09.2019, pre prečin krádež, za
čo mu bol uložený peňažný trest 1500 EUR, ktorý zaplatil; na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený
- odsúdenie Okresného súdu Bratislava III z roku 2022, právoplatné 10.06.2022, pre prečin usmrtenie,
za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky do

10.06.2026 a probačným dohľadom, a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidla v trvaní 6 rokov
- odsúdenie Okresného súdu Pezinok z roku 2024, právoplatné 04.06.2024, pre prečin marenie výkonu
úradného rozhodnutia, za čo mu bol uložený 4 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol
zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu
po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po
splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými
preukázal polepšenie sa a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie

riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné

prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,
že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko

rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd
tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť
automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú

odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.

Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený,
nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu
trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom

hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia
totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ
spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe
odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania
vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).

Nie je konfliktom so zákazom dvojitého postihu (res iudicata) podľa čl. 50 ods. 5 ústavy, čl. 4 ods. 1
Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 2 ods. 8, § 11 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku, ak súd pri posudzovaní splnenia materiálnej podmienky podmienečného

prepustenia spočívajúcej v možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život,
zohľadní recidívu (najmä úmyselnej a druhovo rovnorodej) trestnej činnosti, skorší výkon trestu (trestov)
odňatia slobody, spáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom, pôvodne
podmienečnom odsúdení alebo pri podmienečnom prepustení týkajúcom sa trestu (jeho zvyšku), ktorýodsúdený vykonáva, alebo spáchanie trestného činu, za ktorý je odsúdený aktuálne vo výkone trestu
v skúšobnej dobe určenej pri skoršom podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody. Ide totiž o skutočnosti, ktoré očakávanie vedenia riadneho života v

budúcnostinevyhnutnekauzálne(ajkeďnievýlučne)podmieňujúanetýkajúsalensamotnéhotrestného
činu konštatovaného predmetným odsúdením, ale dominantne externých okolností páchania trestnej
činnosti pred dotknutým odsúdením alebo po ňom, a to v relevantnom zákonnom kontexte, pričom súd
musí hodnotiť splnenie takej podmienky obligatórne (samozrejme, s adekvátnym odrazom v odôvodnení
svojho rozhodnutia, teda nielen mechanickým odkazom na kriminálnu minulosť odsúdeného - k tomu

pozri I. ÚS 36/2022). Neprípustná (podľa okolností prípadu až v rovine ústavnej neudržateľnosti)
by bola len výlučná absolutizácia samotného odsúdenia (bez prítomnosti súvislostí uvedených v
predchádzajúcej vete), ktorého by sa taká úvaha týkala s vyústením do negatívneho záveru pre
možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného (nemožno podmienečne prepustiť len preto, lebo
odsúdený spáchal to, za čo bol uznaný za vinného konkrétnym rozsudkom). (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2023, sp. zn. IV. ÚS 511/2023)

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny
nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ku dňu 02.08.2024. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti
odsúdeného dňa 20.08.2024 je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich

povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, podľa názoru súdu splnená je. Súd poukazuje na
hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, podľa ktorého správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej
úrovni, negatívne poznatky zaznamenané neboli, konfliktné situácie nevyvoláva, nebol mu uložený
disciplinárny trest, voľný čas trávi zmysluplne, prejavuje záujem o pracovné zaradenie, podľa potreby
a určenia sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania

čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu a ústavu. Vzhľadom na kladné
hodnotenie riaditeľa ústavu bez vážnych nedostatkov súd dospel k záveru o splnení prvej materiálnej
podmienky. Absencia prípadných disciplinárnych odmien nepredstavuje prekážku pre konštatovanie
prvej materiálnej podmienky, a to s poukazom na krátkosť obdobia, počas ktorého je odsúdený zatiaľ
vo výkone trestu.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.

Súd k záveru o nesplnení druhej materiálnej podmienky dospel s poukazom na trestnú minulosť

odsúdeného, časovú súvislosť medzi trestnou činnosťou, a na povahu trestnej činnosti.

Odsúdený mal prvú skúsenosť s trestnoprávnym postihom v roku 2019, kedy bol uznaný za vinného za
prečin krádež, a ako trest mu bol uložený peňažný trest vo výške 1500 EUR, ktorý odsúdený zaplatil
dňa 08.07.2021 (podľa odpisu RT).

Následne v roku 2022 bol odsúdený uznaný za vinného z prečinu usmrtenia, teda z trestného činu,
ktorým bola spôsobená smrť, pričom aj s poukazom na výpoveď odsúdeného je zrejmé, že trestný čin
bol spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla. Za uvedenú trestnú činnosť mu bol v roku
2022 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s určením skúšobnej doby v trvaní

4 roky a probačným dohľadom, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 6 rokov.
Pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody sa od odsúdeného očakávalo, že bude viesť riadny
život, pretože v opačnom prípade by mu hrozilo nariadenie výkonu 3 ročného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.Odsúdený však napriek prvej trestnoprávnej skúsenosti v roku 2019, napriek druhej trestnoprávnej
skúsenosti v roku 2022, ako aj napriek hrozbe nariadenia výkonu 3 ročného trestu odňatia slobody,

sa v júni 2024, teda počas plynutia skúšobnej doby, dopustil trestného činu marenie výkonu úradného
rozhodnutia, ktoré spočívalo vo vedení motorového vozidla v čase uloženého zákazu takejto činnosti.
Odsúdený okolnosti spáchania tohto trestného činu vysvetlil svojím zdravotným stavom a potrebou
kúpenia si jedla a pitia.

Súd je toho názoru, že ak sa odsúdený za týchto okolností dopustil trestnej činnosti, teda od spáchania
trestnej činnosti ho neodradili predchádzajúce dva odsúdenia a hrozba nariadenia výkonu 3 ročného
trestu odňatia slobody, a tejto trestnej činnosti sa dopustil len nedávno, približne dva mesiace dozadu,
tak tieto skutočnosti zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, či by odsúdený viedol riadny život v prípade
podmienečného prepustenia.

Súd toto nedávne správanie odsúdeného posúdil tak, že odsúdený sa dopustil ľahkovážneho a
nezodpovedného správania, ktoré nerešpektovalo uložený zákaz. Napokon aj sám odsúdený k
uvedenému konaniu uviedol, že „zariskoval“. Dôvodom tohto správania bola v zásade banálna
skutočnosť,atopotrebakúpiťsijedloapitie,ktorúodsúdenýmoholvyriešiťajzjavneinýmspôsobomnež
vedením motorového vozidla v čase zákazu (odsúdený mohol požiadať inú osobu o dovoz jedla a pitia,

mohol využiť kuriéra alebo donáškovú službu, alebo si zabezpečiť odvoz pomocou taxi služby a pod.).
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že trestná činnosť spočívala vo vedení motorového vozidla, pričom
v súvislosti s vedením motorového vozidla odsúdený už bol raz odsúdený za čin, ktorým spôsobil smrť
človeka. Ani táto skutočnosť však u odsúdeného neviedla k rešpektovaniu uloženého zákazu, pretože
odsúdený zákaz porušil, a to dokonca už v približne polovici skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Z týchto všetkých skutočností vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pokiaľ súd aj konštatoval splnenie prvej materiálnej podmienky, tak prípadné polepšenie samo o

sebe neznamená, že došlo k trvalej zmene osoby odsúdeného, a že odsúdený bude schopný viesť v
budúcnosti riadny život bez páchania trestnej činnosti. Splnenie prvej materiálnej podmienky vychádza
zo správania vo výkone trestu, pričom skutočnosť, že sa odsúdený správa dobre vo výkone trestu, ešte
neznamená, že sa bude dobre správať aj v prípade podmienečného prepustenia.

Súd má za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je v súčasnosti
možné len počas ďalšieho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda tak, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na

Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.