Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210767
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4414210767.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávnenej:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Advocate s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XXX/X, D. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 128,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. októbra 2023 č. k.7Er/624/2014-55 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanoveniami §35, §45 ods. 1, 2 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a ustanoveniami §39, §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

1.1. Poznamenal, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4001100015 zo
dňa 27.04.2011. Dňa 27.04.2011 uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu, v rámci ktorej citoval čl. 2. Uviedol, že
v citovaná zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie

finančných prostriedkov a na túto zmluvu je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože sa jednoznačne jedná o spotrebiteľný vzťah.
Oprávnená si svoju pohľadávku zabezpečila zmluvou o úvere, zmenkou, ktorá bola vystavená na sumu
792 eur a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17.08.2011. Údaje boli vyplnené oprávnenou.

1.2. Poukázal na to, že v predmetnej exekúcií sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a spotrebiteľ si
rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal. Preto podrobil kontrole rozhodcovskú doložku. Uviedol, že
je oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na
vedenie exekučného konania. Jednou s týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať.

1.3. Povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a oprávnená
spoukazomnarozhodcovskúdoložkuuplatnilasvojenárokyvrozhodcovskomkonanípodľauzatvorenej
rozhodcovskej doložky vedenej v rozhodcovskej zmluve. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom (povinnou) vyjednaná, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, preto sú na
mieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský

proces, nedokáže náležite naplánovať. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou rozhodcovskej
zmluvy,neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty
žalujúcehododávateľa. Rozhodcovskázmluvazodňa27.04.2011nebolaskutočnealternatívnou.Veriteľ
podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinná nemala

faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo
k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a
nestranným súdom. Aj Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 146/2011.

1.4. Predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinná vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný
ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek

zmenky.Rozhodcovskýsúdmalzato,žepovinnávystaviladňa27.04.2011zmenku,vktorejboluvedený
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne,
údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, ako aj údaj o zmenkovej sume a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového
vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný. Súd poukazuje na

skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 14) je v
rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v
prospechveriteľaapovinnájunemohlanijakýmspôsobomovplyvniť.Ustanoveniebodu14všeobecných
podmienok je teda v rozpore so zákonom. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne
súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávnenej a okolnosti prípadu za jednoznačne v

rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za
absolútne neplatné.

1.5.Súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolatozdôvodu,
že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným

právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie
domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, pretože bol vydaný
orgánom bez právomoci na jeho vydanie.

2. Oprávnená podala odvolanie v zákonnej lehote. Nesúhlasila s tvrdeniami súdu, ako aj s dôvodmi
zamietnutia udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré súd uvádza v uznesení. Tvrdila, že
povinnej poskytla úver na účel zamestnania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne
podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Vychádzala
preto z vyhlásenia, že povinná koná v rámci predmetu svojho podnikania a úver bude použitý na

výkon zamestnania. Povinná svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere.
Skutočnosť, na čo konkrétne bol následne poskytnutý úver aj využitý, neskúmala. Poukázala na to,
že zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na
podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Zmluvné strany
sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať.

Mala za to, že rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle všeobecných podmienok
poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho
jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Je nepochybné, že
rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi nimi je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko

umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Tvrdila,
že len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory riešili výlučne
v rozhodcovskom konaní. Citovala rozhodcovskú zmluvu, a to konkrétne článok II. Poukázala na
rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré citovala. Povinná mala teda kedykoľvek právo

sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedla, že rovnaké postavenie
účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie
rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov,
podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženýmdôkazom druhej strany. Poukázala na to, že ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde
pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na
osobe rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením

mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky
voči uvedenej osobe rozhodcu. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú
podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinnou.
Navyše, z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinná) na
výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Mala za to, že rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a
nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Konštatovala, že prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a rovnaký záver vyplýva aj zo
znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj z odporúčania Komisie
č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov. Uviedla, že prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo

súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Tvrdila, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navrhla, aby súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 30. marca 2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
8, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 04561/12 z 12. novembra 2013, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť

dňa 2. decembra 2013 a vykonateľnosť dňa 5. decembra 2013. Súdny exekútor doručil súdu prvej
inštancie dňa 26. mája 2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súčasťou
súdneho spisu bol aj exekučný titul, zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka,
plnomocenstvo. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v spojení s opravným
uznesením č. k. 7Er/624/2014 – 11 zo dňa 5. novembra 2019 tak, že žiadosť o udelenie poverenia

zamietol. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9CoE/36/2023 – 40 zo dňa 16. mája 2023 uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože dôvodom zamietnutia
bola neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá v spise absentovala. Súd prvej inštancie viazaný názorom
odvolacieho súdu vyzval oprávnenú na doloženie rozhodcovskej zmluvy a vec opätovne prejednal
a rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.decembra2014súdpreskúmažiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o

zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania
exekúcie.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

13. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou
otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 27.04.2011 a na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa

dojednanej rozhodcovskej doložky, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak rozhodcovská zmluva
umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi
rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.15. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula

neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou

rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za

stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je
neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby
za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

16. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinná) nemohol
takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na strane oprávnenej
je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto

smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo
platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné
prijať.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a
individuálnedojednanározhodcovskázmluva,ktorámalaprávomocrozhodcovskéhosúdupodľatvrdení
oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na
vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, a to ani z formálnej, ani z materiálnej stránky.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).