Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200291
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200291.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: BONUS LM spol. s r. o., Ružinovská 4812/14, Bratislava, IČO 35 698 501, zastúpený:
Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., M. R. Štefánika 2618, Čadca, pracovisko Za kasárňou 1,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 530691/2020 zo dňa 18.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj len ,,správca dane“) rozhodnutím č.
1/20/008894-36/51/748790 z 12.03.2020 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi vyrubilo
daň z nehnuteľností na rok 2020 vo výške 240,45 eura. Pri vyrubení dane správca dane prihliadal na

žalobcom podané priznanie k dani z nehnuteľnosti, doklady a skutočnosti, ktoré správca dane zistil
v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady (ďalej aj len ,,zákon č. 582/2004 Z. z.“), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,daňový poriadok“)
a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 13/2019 o dani
z nehnuteľnosti (ďalej aj len ,,VZN č. 13/2019“). K spôsobu výpočtu dane z nehnuteľnosti na rok 2020
správca dane poukázal na to, že tento je stanovený zákonom č. 582/2004 (§ 8a, § 12a, § 16a) a sadzby

dane z nehnuteľnosti platné na území Bratislavy na rok 2020 sú určené vo VZN č. 13/2019, účinnom
od 01.01.2020.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 530691/2020 zo dňa 18.11.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolanie žalobca odôvodňoval tým, že VZN č. 13/2019
nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť, a teda v ňom uvedené sadzby nemožno použiť pre vyrubenie

dane z nehnuteľnosti na rok 2020. VZN č. 13/2019 podľa žalobcu nebolo vyvesené na úradnej tabuli
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy po dobu najmenej 15 dní. Žalovaný poukázal na to, že
správca dane musí vychádzať v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z., ako aj zákona Slovenskej národnej
rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej aj len ,,zákon č. 377/1990Zb.“), z platného a účinného právneho predpisu v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. k 1. januáru
zdaňovacieho obdobia. Správca dane bol podľa žalovaného oprávnený vyrubiť daň z nehnuteľností
na zdaňovacie obdobie rok 2020 v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 13/2019 platného a

účinného od 01.01.2020. Žalovaný ďalej poukázal na § 11 ods. 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb.,
podľa ktorého je mestskému zastupiteľstvu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vyhradené
uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach. K tomu uviedol, že proces prijímania a schvaľovania
VZN č. 13/2019 bol riadne zverejnený a medializovaný, informácie o navýšení sadzieb dane z
nehnuteľností od roku 2020 boli opakovane zverejnené v masovokomunikačných prostriedkoch, na

oficiálnej stránke hlavného mesta Bratislavy. Verejnosť sa mala možnosť k navyšovaniu sadzieb dane
z nehnuteľností vyjadriť aj priamo na mestskom zastupiteľstve dňa 12.12.2019, prípadne sledovať celý
priebeh mestského zastupiteľstva online. Dôvody navýšenia sadzieb, a teda aj dane z nehnuteľností
na rok 2020, ako aj použitie vybranej dane z nehnuteľností na konkrétne účely boli a sú zverejnené a
odôvodnené na webovej stránke hlavného mesta SR Bratislavy www.bratislava.sk; https://bratislava.sk/
sk/nove-sadzby-dane-z nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že vychádzajúc zo zákona č. 582/2004

Z. z. správca dane nie je povinný každoročne schvaľovať nové všeobecne záväzné nariadenie. Z týchto
dôvodov bol podľa žalovaného správca dane oprávnený vyrubiť daň z nehnuteľností na zdaňovacie
obdobie rok 2020 v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 13/2019 o dani z nehnuteľností platného
a účinného od 01.01.2020.

II.

Žaloba

3. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas proti napadnutému rozhodnutiu žalobu, ktorú

odôvodňoval nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Poukázal na
svoju odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli
hlavnéhomestaSlovenskejrepublikyBratislavypodobunajmenej15dní.Ktomuoprotizneniuodvolacej
námietky doplnil, že na úradnú tabuľu bolo vyvesené dňa 16.12.2019 a zvesené dňa 31.12.2019, t.
j. zvesené bolo počas plynutia 15-teho dňa vyvesenia, a teda nebolo na úradnej tabuli vyvesené po

celú, zákonom požadovanú lehotu najmenej 15 dní. Poukázal na § 6 ods. 8 a 9 zákona Slovenskej
národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj len ,,zákon o obecnom zriadení“) upravujúce
vyhlásenie všeobecne záväzného nariadenia obce, aj vo vzťahu k lehote jeho vyvesenia na úradnej
tabuli, nadobudnutia jeho účinnosti a predpokladom pre jeho platnosť. Poukázal na to, že podľa § 27
ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ako aj § 27 ods. 2

daňového poriadku sa pri počítaní lehôt do lehoty nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. V tejto súvislosti namietal, že medzi stranami konania nebolo sporné, že k vyveseniu
VZN č. 13/2019 na úradnej tabuli došlo dňa 16.12.2019 a k zveseniu došlo dňa 31.12.2019. Vzhľadom
na uvedené žalobca namieta, že najmenej 15-dňová lehota na vyvesenie VZN č. 13/2019 začala
plynúť dňom nasledujúcim po dni jeho vyvesenia, t. j. dňom 17.12.2019 a uplynula dňom 1.1.2020 o

00:00:00 hod. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu predmetné VZN č. 13/2019 nemohlo nadobudnúť
ani právoplatnosť a ani účinnosť, pretože nebolo vyvesené po dobu najmenej 15 dní. Žalobca považuje
napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov,
pretože žalovaný bez primeraného a presvedčivého odôvodnenia konštatoval, že správca dane bol
oprávnený vyrubiť daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2020 v zmysle zákona o miestnych

daniach a VZN č. 13/2019, platného a účinného od 1.1.2020. V tejto súvislosti žalobca namietal,
že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so základnou odvolacou námietkou žalobcu, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie je založené na právnom predpise, ktorý ku dňu vydania rozhodnutia
nenadobudol právoplatnosť a účinnosť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať

účastníkom náhradu trov konania. Poukázal na zákon č. 582/2004 Z. z. upravujúci daň z nehnuteľnosti
a uviedol, že správca dane pri výpočte dane vychádzal zo sadzieb, ktoré ustanovil v právoplatnom VZN
č. 13/2019. Opätovne poukázal na to, že správca dane je povinný vychádzať zo zákona č. 582/2004
Z. z., zákona č. 377/1990 Zb. a z platného a účinného právneho predpisu v čase vzniku daňovejpovinnosti, t. j. k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom nie je povinný každoročne schvaľovať nové
všeobecne záväzné nariadenie. Pridržal sa svojho záveru, že bol správca dane oprávnený vyrubiť daň
z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2020 v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 13/2019,

platného a účinného od 1.1.2020. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnou námietkou týkajúcou sa 15-
dňovej lehoty na vyvesenie VZN č. 13/2019. Súhlasil s názorom žalobcu, že treba vychádzať z § 27
ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni vyvesenia
VZN č. 13/2019, t. j. dňom 17.12.2019. K tomu uviedol, že VZN č. 13/2019 bolo uznesením č. 350/2019
z 12.12.2019 mestským zastupiteľstvom schválené a vyvesené na úradnej tabuli hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy a zverejnené na internetovej stránke hlavného mesta www.bratislava.sk
v dňoch od 16. decembra 2019 do 31. decembra 2019, tzn. 15-dňová lehota na vyvesenie VZN č.
13/2019 o dani z nehnuteľností bola dodržaná. Ďalej uviedol, že lehoty sú právne relevantné časové
úseky, pri ktorých je známy prvý a posledný okamih ich plynutia. Ide teda o pevne vymedzenú dobu,
určenú svojím začiatkom a koncom, pričom v daňovom konaní sa počítajú na dni, mesiace a roky a
začínajú sa počítať od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom došlo k rozhodnej udalosti. Vzhľadom na

uvedené podľa žalovaného správca dane v súlade a v nadväznosti priamo na § 27 ods. 2 daňového
poriadku správne počítal 15-dňovú lehotu vyvesenia VZN č. 13/2019 od 17.12.2019 do 31.12.2019, t.
j. 15 dní, pretože do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, t. j. 16.12.2019. Ďalej poukázal na to, že lehoty určené počtom dní sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím pomenovaním alebo číselným označením zhoduje s dňom začiatku lehoty, a ak

taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Vzhľadom na to, že 15-dňová
lehota zverejnenia a vyvesenia na úradnej tabuli VZN č. 13/2019 v dňoch od 16. decembra 2019
do 31. decembra 2019 bola dodržaná, tak podľa žalovaného VZN č. 13/2019 nadobudlo účinnosť
1. januára 2020. Žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí poukázal na § 11 ods. 5 písm.
c) zákona č. 377/1990 Zb. a na to, že proces prijímania a schvaľovania VZN č. 13/2019 bol riadne

zverejnený a medializovaný, informácie o navýšení sadzieb dane z nehnuteľností od roku 2020 boli
opakovane zverejnené v masovokomunikačných prostriedkoch, na oficiálnej stránke hlavného mesta
Bratislavy, pričom verejnosť mala možnosť vyjadriť sa k navyšovaniu sadzieb dane z nehnuteľností,
prípadne sledovať celý priebeh mestského zastupiteľstva online a dôvody navýšenia sadzieb, a teda
aj dane z nehnuteľností na rok 2020, ako aj použitie vybranej dane z nehnuteľností na konkrétne

účely boli a sú zverejnené a odôvodnené na webovej stránke hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný
konštatoval, že správca dane správne vychádzal zo stavu k 1. januáru 2020 a daň z nehnuteľností na
rok 2020 bola vyrubená v súlade so zákonom 582/2004 Z. z. a v súlade s VZN č. 13/2019. Žalobné
námietky podľa žalovaného neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného ako
aj preskúmavané rozhodnutie je v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase.

IV.

Replika žalobcu

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, pričom zotrval na obsahu žaloby. Uviedol, že
tvrdenie žalovaného, že „15-dňová lehota zverejnenia a vyvesenia na úradnej tabuli VZN č. 13/2019 v
dňoch od 16. decembra 2019 do 31. decembra 2019 bola dodržaná“ zostalo v jeho vyjadrení rovnako
ako v žalobou napadnutom rozhodnutí ničím neodôvodneným, a teda žalovaný podľa žalobcu de facto
potvrdil dôvodnosť žalobcom podanej žaloby.

V.

Konanie na správnom súde

6. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejajlen,,zákonč.151/2022Z.z.“),začalsúčinnosťouod1.júna2023vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným

rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 (ďalej aj „správny súd“) bola vec v zmysle
§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1Ssprávneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn.
BA-2S/42/2021.

VI.

Pojednávanie

7. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) na prejednanie
veci nariadil pojednávanie vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie pojednávania požiadal žalobca
v žalobe. Pojednávania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa
pojednávania nezúčastnil, pričom ospravedlnenie nebolo súdu doručené. Žalovaný sa pojednávania
nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 12.07.2024 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Splnomocnený zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal obsahu

žaloby, pričom zdôraznil, že dôvodom jej podania je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
pretože podľa žalobcu sa žalovaný vyjadril k množstvu vecí, avšak nereagoval na jeho odvolaciu
námietku, či VZN č. 13/2019 nadobudlo právoplatnosť a účinnosť a, či boli splnené podmienky pre
jeho právoplatnosť a účinnosť. Podľa žalobcu VZN č. 13/2019 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť
a účinnosť, pretože nebola splnená podmienka jeho vyvesenia po dobu 15 dní. Žalobca uviedol, že VZN

č. 13/2019 bolo vyvesené dňa 16.12.2024 a zvesené dňa 31.12.2024, pričom 15-dňová lehota sa začína
počítať odo dňa 17.12.2024, takže VZN č. 13/2019 nemohlo byť zvesené dňa 31.12.2024. Navrhol, aby
mu súd priznal náhradu trov konania aj v prípade neúspechu vo veci, vzhľadom na to, že keby žalovaný
postupoval správne, tak by súdne konanie nebolo iniciované. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by bolo
zbytočné zrušovať napadnuté rozhodnutie len pre nespreskúmateľnosť, pretože z pohľadu žalobcu by

nové rozhodnutie mohlo byť odlišné.

8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní,
a to v rozsahu žalobných námietok, avšak nezistil také pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov
verejnej správy, ktoré by dosahovali takej intenzity, že by boli dôvodom na zrušenie napadnutého

rozhodnutia. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nespôsobilé privodiť zrušenie žalobou
napadnutého rozhodnutia a žalobu preto na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.07.2024 ako nedôvodnú
zamietol podľa § 190 SSP.

VII.

Právne posúdenie

9. Správny súd uvádza, že v zásade jedinou námietkou, pre ktorú žalobca napádal nezákonnosť
rozhodnutia je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, kedy žalobca

namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že za
nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,
aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci
atď. Nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov možno rozumieť jednak absolútny nedostatok

odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli príslušný správny orgán k
rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov
skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia. Musí pritom ísť o
vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody
o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie

je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (pozri k tomu napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 58/2003). Naproti tomu súdna prax nepovažuje za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti
(k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 27/2003). Pri akomkoľvek
rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť

podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať
za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere
jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkova zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie (rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S/167/2013-50).

10. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd, vychádzajúc z administratívneho spisu, cituje
celé znenie odvolacej námietky žalobcu, ktorý uviedol, že: ,,Všeobecne záväzné nariadenie hlavného
mesta Bratislavy č. 13/2019 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a účinnosť, a teda v ňom uvedené
sadzby nemožno použiť pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti na rok 2020. VZN č. 13/2019 nebolo
vyvesené na úradnej tabuli hl.m. SR po dobu najmenej 15 dní.“. Správny súd poukazuje na skutočnosť,

že žalobca k odvolaniu nepredložil žiadne iné dokumenty, ktoré by jednoznačne naznačovali resp.
preukazovali opodstatnenosť ním vznesenej, takto formulovanej námietky. S prihliadnutím na formuláciu
odvolacej námietky správny súd z hľadiska jej kvalitatívnej stránky konštatuje, že hoci bola formulovaná
zreteľným spôsobom v časti, v ktorej žalobca namietal platnosť a účinnosť VZN č. 13/2019, pokiaľ ide
o doplňujúci argument, resp. konštatovanie, že VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli po
dobu najmenej 15 dní, tento ostal len v rovine tvrdenia, ktoré však žalobca v odvolaní bližšie nerozviedol,

ani k uvedenému nepredložil žiadne doklady, ktoré by uvedené tvrdenie preukazovali.

11. Správny súd na základe vyššie uvedeného a osobitne s poukazom na stručnú formuláciu
odvolacej námietky žalobcu uvádza, že kvalitatívnu stránku odôvodnenia žalovaného v časti reakcie
žalovaného na odvolaciu námietku je nevyhnutné preskúmavať práve vo svetle kvalitatívnej stránky

vznesenej odvolacej námietky zo strany žalobcu. Žalobca totiž až v žalobe formuluje rozsiahlejšiu
relevantnú argumentáciu vo vzťahu k tomu, z akých dôvodov sa domnieva, že VZN č. 13/2019
nebolo vyvesené na úradnej tabuli po dobu 15 dní, s čím spája podstatu svojej odvolacej námietky,
spočívajúcu v tom, že predmetné VZN č. 13/2019 nenadobudlo platnosť a účinnosť. Žalovanému však
detailnejšia argumentácia žalobcu nebola z odvolania známa a preto absenciu reagovania žalovaného

v napadnutom rozhodnutí na túto detailnejšiu argumentáciu žalobcu nemožno pričítať na ťarchu
žalovaného. Správny súd s poukazom na odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k odvolacej námietke
konštatuje, že žalovaný svoje odôvodnenie formuloval spôsobom, kedy pozornosť upriamil najmä
na ,,normotvorný proces“ mestského zastupiteľstva ústiaci do prijatia a schválenia predmetného VZN č.
13/2019. Žalovaný poukázal na zákonom zverenú právomoc mestského zastupiteľstva uznášať sa na

všeobecne záväzných nariadeniach, poukázal na to to, že proces prijímania a schvaľovania bol riadne
zverejnený a medializovaný, informácie o navýšení sadzieb dane z nehnuteľností od roku 2020 boli
opakovane zverejnené v masovokomunikačných prostriedkoch, na oficiálnej stránke hlavného mesta
Bratislavy, pričom verejnosť mala možnosť vyjadriť sa, resp. pripomienkovať navyšovanie sadzieb dane
z nehnuteľností, ako aj sledovať celý priebeh mestského zastupiteľstva. Žalovaný súčasne uviedol, že

VZN č. 13/2019 je platné a účinné od 01. 01. 2020. Žalovaný ozrejmil aj skutočnosť, že správca dane
nie je povinný každoročne schvaľovať nové všeobecne záväzné nariadenie.

12. Je pravdou, že žalovaný sa špeciálne nezaoberal všeobecným tvrdením žalobcu v jeho odvolaní, že
VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli po dobu 15 dní, avšak tu správny súd pripomína, že

predmetom konania bol daňový výmer vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti, a nie otázka dĺžky vyvesenia
predmetného VZN č. 13/2019 na úradnej tabuli mesta. Napokon žalovaný ani nemá právomoc meritórne
sa zaoberať správnosťou, či zákonnosťou procesu prijímania a schvaľovania VZN, či otázkou jeho
platnosti a účinnosti, keďže ide o otázku, ktorú si ako odvolací orgán voči rozhodnutiu správcu dane
nie je oprávnený sám záväzne zodpovedať. Obzvlášť prihliadajúc na skutočnosť, že nešlo o takú

pochybnosť vo vzťahu k platnosti a účinnosti, ktorá by už na prvý pohľad bola zrejmá, pretože išlo
len o relatívne všeobecné tvrdenie žalobcu, naviac nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Inak
povedané, za určitých okolností by žalovaný mohol prihliadať na námietku ohľadom platnosti a účinnosti
VZN a s touto sa vysporiadať vo svojom odôvodnení, avšak len v prípade, ak by správca dane pri výmere
dane z nehnuteľnosti aplikoval napr. už neúčinné VZN, ktoré bolo nahradené novým, resp. VZN s inou

územnou pôsobnosťou (napr. pre mesto Košice) a pod., čiže už na prvý pohľad by bolo zrejmé, že
správca dane z právneho hľadiska aplikoval nesprávne VZN. Tu však ide o otázku právnu a nie skutkovú,
pričom správny súd opätovne pripomína, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne
založená na nedostatku dôvodov skutkových. Za okolností, o ktoré ide vo veci samej však správny súd
opätovne pripomína, že žalovaný nebol oprávnený skúmať otázku platnosti a účinnosti VZN č. 13/2019,

a preto sa nejaví ako nevyhnutné, aby sa tejto otázke detailne venoval v rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia.13. Správny súd súčasne poukazuje na to, že z meritórneho hľadiska pokiaľ ide vo všeobecnosti
o spochybnenie platnosti resp. účinnosti VZN z dôvodu nedodržania lehoty jeho vyvesenia na úradnej
tabulipodobuminimálne15dní,uvedenéjespôsobilýmpredmetomsúdnehoprieskumuvrámcikonania

o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja
so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy podľa § 357 a nasl. SSP, v rámci ktorého možno prípadný nesúlad
preskúmavať aj v kontexte porušení postupu pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia, teda v
porušení procesných ustanovení pri jeho prijímaní (§ 357 ods. 2 SSP). Aktívne legitimovaným subjektom

pre podanie žaloby v rámci tohto konania je však v zmysle § 359 SSP prokurátor, ktorého protestu nebolo
vyhovené, (resp. zainteresovaná verejnosť v prípade predpisu týkajúceho sa životného prostredia). Pri
pochybnostiach ohľadom dodržania zákonných požiadaviek týkajúcich sa prijímania VZN možno využiť
prostriedky tzv. prokurátorského dozoru a teda pokiaľ bol žalobca presvedčený, že pri predmetnom VZN
č. 13/2019 došlo k nedodržaniu doby vyvesenia na úradnej tabuli, bol oprávnený podať podnet príslušnej
prokuratúre. O vyslovení nesúladu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je oprávnený rozhodovať len správny súd, avšak
nie žalovaný. Preto súd konštatuje, že hoci by aj námietka žalobcu bola dôvodná (čo správny súd
v predmetnej veci neposudzuje, ani nekonštatuje, keďže sa ňou v tomto konaní meritórne nezaoberá),
žalovaný by nemal právomoc záväzne túto námietku posúdiť, resp. vyhodnotiť.

14. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
konštatuje, že žalovaný sa v rámci svojej právomoci z meritórneho hľadiska zaoberal otázkou, z akých
podkladov správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti vychádzal a taktiež správnosťou postupu
správcu dane vo vzťahu k tomu, či postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Súčasne žalovaný určitým spôsobom reagoval aj na odvolaciu námietku žalobcu ohľadom platnosti
aúčinnostiVZNč.13/2019,kedypriblížilnormotvornýprocesakonštatovalúčinnosťododňa01.01.2020
a tým aj aplikovateľnosť predmetného VZN pri určení daňovej povinnosti správcom dane. V tejto
súvislosti správny súd konštatuje, aj s poukazom na vyššie uvedené, že nemožno prisvedčiť žalobnej
námietke žalobcu, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.