Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221205529
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1221205529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SPOJSTAV spol. s r.o.
Spišská Nová Ves, Sadová 9, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, práv. zast. Mgr. Zuzanou
Bdžochovou, advokátkou, Palkovičova 16, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Eiffage Construction
Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, práv. zast. JUDr. Michal
Vagaš, advokát, Červenej armády 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 1.147,35 EUR s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/113/2021-187 zo dňa
25.10.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/113/2021-207 zo dňa 5.1.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/113/2021-187 zo dňa
25.10.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/113/2021-207 zo dňa 5.1.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.147,35,- EUR, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
EUR, a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 9.11.2021
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
1.147,35,- EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania v zmysle Zmluvy o dielo č. 2011/163010/
E1061/602. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca žalovanému vyfakturoval za vykonané práce sumu v
celkovej výške 227.003,60 EUR bez DPH. Dňa 27.11.2012 bolo ukončené preberacie konanie stavby
spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., čo potvrdzuje Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby.
Splatnosť časti vyfakturovanej sumy vo výške 5% z celkovej sumy, čo predstavuje sumu 11.350,18

EUR ako druhej polovice tzv. Zádržného, nastala po splnení odkladacej podmienky, a to po uplynutí
doby 60 mesiacov (5 rokov) odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby bez vád a nedorobkov, a
to vrátane povrchových úprav, ktorá uplynula odo dňa 27.11.2012 do dňa 27.11.2017, tzn. splatnosť
nastala dňa 28.11.2017. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi druhú polovicu zádržného v lehote
splatnosti riadne a včas nesplnil. Záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi druhú polovicu zádržného bol
splnený až dňa 22.11.2018, kedy bola celková suma 11.350,16 EUR pripísaná na účet žalobcu, teda
až 360 dní po termíne splatnosti, pričom požadované úroky z omeškania žalovaný nezaplatil. V zmysle

zmluvných podmienok bola v rámci ustanovení o zmluvnej pokute dojednaná sankcia vo forme zmluvne
dohodnutých úrokov z omeškania v sadzbe 0,05% denne. Na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
2.043,03 EUR žalobca vyzýval žalovaného, ktorý zaplatil iba časť úrokov z omeškania, a to sumu vo
výške 895,68 EUR. Zostatok úrokov z omeškania žalovaný nezaplatil. Žalovaného procesná obranaspočívala v tom, že žalobca v žalobe konštruoval nárok na podklade omeškania s úhradou zádržného,
nie za omeškanie s úhradou faktúr. Omeškanie s úhradou faktúr nemožno stotožniť s omeškaním
s úhradou zádržného, a to ani pre potreby konštrukcie sankčného nároku. Žalovaný v písomnej

komunikácii žalobcovi oznámil, že zmluva neobsahuje sankciu za oneskorenú úhradu zádržného, a
preto, ak žalobca žiada sankciu, túto možno oprieť len o sankciu zákonnú, a teda o zákonné úroky z
omeškania. Tieto úroky následne žalovaný žalobcovi aj riadne uhradil a skonštatoval, že vec (nárok
žalobcu) považuje za riadne vysporiadanú. Žalovaný zastával názor, že zmluva neobsahuje ustanovenie
týkajúce sa sankcie za neskorú úhradu zádržného, zmluva neobsahuje ani ustanovenie, ktoré by

odkazovalo na systém výpočtu omeškania s úhradou faktúr aj v iných prípadoch, a preto, omeškanie s
úhradou zádržného sa spravuje zákonnou sadzbou.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným
ako objednávateľom dňa 16.6.2011 Zmluvu o dielo č. 2011/163010/F.1061/602, predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu realizovať stavebné práce v rámci realizácie projektu stavebného diela „Kanalizácia

a ČOV Važec“ a zároveň záväzok žalovaného za riadne a včas vykonané dielo zaplatiť žalobcovi
dohodnutú cenu. Zmluvné strany sa v rámci Podmienok Zmluvy o dielo okrem iného dohodli, že z každej
sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto Zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné
zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sumy bez DPH, a že druhá polovica zádržného bude zhotoviteľovi
vyplatená po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby Važec-Eiffage (čl. 1

ods. 1 Zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Následne žalovaný
zaplatil žalobcovi druhú polovicu zádržného dňa 22.11.2018 v celkovej hodnote 11.350,16 EUR, 360 dní
po termíne splatnosti a následne úhradu v hodnote 895,68 EUR, ktorá predstavovala zaplatené úroky
z omeškania vychádzajúc pritom zo zákonom stanovenej sadzby úroku z omeškania. Predmetom tohto
konania je teda rozdiel nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej

sumy denne určenej podľa čl. 1 bod 2 Zmluvy o dielo v spojení s článkom XI bod 7 Podmienok Zmluvy
o dielo a úroku z omeškania zaplateným žalovaným v prospech žalobcu, vychádzajúc pritom zo sadzby
zákonného úroku z omeškania.

4. V odôvodnení súd uviedol, že v medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný bol 360 dní v omeškaní

so zaplatením tzv. zádržného v celkovej výške 11.350,18 EUR, a že tým žalobcovi vznikol nárok
na majetkovú sankciu za omeškanie. Rovnako neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia a ani žiadne
skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou zádržného v sume 11.350,16 EUR v trvaní 360 dní, za čo si žalobca v zmysle zmluvného
dojednania uplatnil denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Sporným zostalo iba

posúdenie toho, či zádržné je potrebné považovať za nárok, na ktorý sa vzťahuje zmluvne dohodnutý
úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne určenej podľa čl. 1 bod 2 Zmluvy o dielo v
spojení s článkom XI bod 7 Podmienok Zmluvy o dielo, alebo žalobca má nárok na zaplatenie úroku
z omeškania v zákonom stanovenej výške.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že dohoda o zádržnom je dohodou o tom, že určitá splatnosť v časti
ceny diela nastane až po uplynutí určitej doby alebo po splnení určitých podmienok. V tomto prípade
bola splatnosť v druhej časti zádržného viazaná výlučne na uplynutie záručnej doby. Ide teda o dohodu
odlišnej neskoršej dobe splatnosti v časti ceny fakturovanej časti diela, pričom pri oneskorenej úhrade
zádržného zhotoviteľovi vzniká nárok na úhradu úrokov z omeškania podľa § 369 a nasl. OBZ a to

tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,
ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov
z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví
Vláda Slovenskej republiky nariadením. Vzhľadom k tomu, že v zmysle článku XI. Zmluvné pokuty bod

7 ČASŤ 2 Podmienok Zmluvy o dielo, bol pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi fakturovanú sumu v lehote splatnosti dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý začatý deň omeškania a zmluvný úrok z omeškania má v obchodnoprávnych vzťahoch
prednosťpredúrokomstanovenýmzákonnouúpravou,malsúdzato,žežalobcamánároknazaplatenie
úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou. K argumentácii žalovaného, že zmluva neobsahuje

ustanovenie týkajúce sa sankcie za neskorú úhradu zádržného, súd uviedol, že odplata za vykonané
práce a služby poskytnuté žalovanému bola vyúčtovaná faktúrami. Podľa článku 4 Zmluvy o dielo bod 1
písm. iii) „z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto zmluvy, objednávateľ
zadrží zádržné...“ a v zmysle článku XI Zmluvy o dielo bod 7 „ak objednávateľ neuhradí faktúru v lehotesplatnosti, zhotoviteľ je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý
začatý deň omeškania“. Pričom suma 11.350,18 EUR ako druhá polovica tzv. zádržného predstavovala
5% z fakturovanej sumy žalobcom. Súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou je skutkovo aj právne opodstatnený a preto žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie 1.147,35 EUR tzn. rozdielu v sume žalobcom uplatnených
úkorov z omeškania vypočítaných v sadzbe 0,05% denne zo sumy 11.350,16 EUR za dobu omeškania
360 dní a sumou 895,68 EUR, ktoré žalovaný uhradil v prospech žalobcu. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko mal žalobca plný úspech,

súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p.. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že stanovisko súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania s
úhradou zádržného, čím sa fakticky dostal do omeškania s úhradou časti faktúry, ktorej splatnosť bola
„len“ odložená, nemôže obstáť. Žalovaný tvrdil, že neskorá úhrada zádržného, je neskorou úhradou

peňažnej sumy, ktorej sa žalobca dobrovoľne vzdal, a ktorá sa týmto transformovala do novej podoby,
do podoby bezúročnej zábezpeky. Súd pritom nevzal na zreteľ ani skoršie konanie sporových strán, kde
v predchádzajúcich sporoch (napr. OS BA II, 22Cb/29/2016) samotný žalobca aplikoval výklad sankcie
spojenej s neskorou úhradou bezúročnej zábezpeky tak, ako uvádza v tomto spore žalovaný (ako
sankciu žiadal zákonný úrok z omeškania), pričom stanovisku žalobcu o tom, že to len preto, že chcel

byť zhovievavý, možno len s ťažkosťami uveriť. Tento spor je bez pochybností sporom principiálnym, a to
predovšetkýmzpohľadužalovaného,ktorýa)doznalomeškanie,b)bezúročnúzábezpekuriadnevyplatil
a c) vyplatil aj sankciu spojenú s jej neskorou úhradou. Žalovaný preto odmieta šikanózne konanie
žalobcu, ktorý v rozpore s predchádzajúcim aplikovaním zmluvných dojednaní uvádza opak a hovorí
o akejsi interpretačnej disproporcii medzi výkladom tejto situácie z pohľadu sporových strán. Žalovaný

trvá na tom, že dohoda o zádržnom bola dohodou o bezúročnej zábezpeke, ktorú žalovaný mal právo
držať stanovený čas, mal právo uspokojiť z tejto svoje nároky (titulom prác prevedených za žalobcu,
škody atď.) a v prípade, že sa tak nestalo, mal povinnosť túto vyplatiť žalobcovi po odovzdaní a prevzatí
diela, resp. po uplynutí záručnej doby; dohoda o bezúročnej zábezpeke nestanovovala presný termín jej
vyplatenia, všeobecne stanovovala výplatu po odovzdaní a prevzatí diela, resp. uplynutí záručnej doby

v prípade, že nebola spotrebovaná; a dohoda o bezúročnej zábezpeke neobsahovala dohodu o sankcii
spojenejsjejneskorouúhradou,apretovprípadeneskorejúhradybolopotrebnéaplikovaťzákonnýúrok
z omeškania. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne
a prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Záväzok
žalovaného zaplatiť žalobcovi druhú polovicu z fakturovanej sumy tzv. zádržného bol splnení až dňa
22.11.2018, a teda žalovaný bol 360 dní v omeškaní so zaplatením sumy v celkovej výške 11.350,18
EUR. Zdôraznil, že priamo žalovaný v rámci plnenia záväzku zaplatiť dlh tzv. zádržné, špecifikoval

vykonanie bezhotovostných platieb (tzn. určil, ktorý peňažný záväzok plní) tak, že úhrady vykonal
na základe príslušných faktúr, čo bolo v konaní preukázané výpisom z bankového účtu ku dňu
22.11.2018. Návrh zmluvných podmienok a zmluvných dokumentov predložil žalovaný, pričom žalobca
iba akceptoval zmluvné podmienky. Vzhľadom na uvedené, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ak by aj súd pripustil možnosť rozdielneho výkladu zmluvy
v otázke sankcie za neskorú úhradu bezúročnej zábezpeky (žalovaný trvá na tom, že túto otázku
zmluva nerieši, a preto je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení zákona) platí, že zákon
v obchodných vzťahoch dáva do pozornosti prax, ktorá predtým v rozhodujúcej otázke medzi sporovými

stranami panovala. Práve preto žalovaný poukázal na skoršie riešenie identického nároku žalobcu.

9. Na vyjadrenie žalovaného žalobca poukázal na to, že právna a skutková otázka, či má žalobca právo
si uplatňovať voči žalovanému majetkové sankcie vo výške stanovenej v zmluvných ustanoveniach,
nebola osobitne posudzovaná a rozhodovaná v inom konaní.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa22.7.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľačl.4Zmluvyodieloč.2011/163010/F.1061/602,Platobnéafakturačnépodmienkybod1písm.
iii): Z každej sumy zahrnutej Zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto Zmluvy, Objednávateľ zadrží

zádržné zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sumy bez DPH. ... a druhá polovica (50%) zádržného bude
Zhotoviteľovi vyplatená po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby Važec -
Eiffage (čl. 1 ods. 1 Zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to
vrátane povrchových úprav.

14. Podľa Podmienok zmluvy o dielo, článku XI. Zmluvné pokuty bod 7: „Ak Objednávateľ neuhradí
faktúru v lehote splatnosti, Zhotoviteľ je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej
sumy za každý začatý deň omeškania.“

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku ako aj celého obsahu spisového

materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne
právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu
na ne poukazuje.

16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom žaloby žalobcu je neuhradenie časti úrokov

z omeškania z druhej polovice zádržného vo výške 1.147,35 EUR, teda rozdiel v sume žalobcom
uplatnených úrokov z omeškania vypočítaných v sadzbe 0,05% denne zo sumy 11.350,16 EUR za dobu
omeškania 360 dní a sumou 895,68 EUR, ktoré žalovaný uhradil v prospech žalobcu vychádzajúc z
hodnoty úrokov z omeškania určené zákonnou sadzbou. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu
prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

stanovenej zmluvou, stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho
hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva.

18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle
čl. XI Zmluvné pokuty bod 7 časť 2 Podmienok zmluvy o dielo, bol pre prípad porušenia zmluvnej pokuty
žalovaného zaplatiť žalobcovi fakturovanú sumu v lehote splatnosti dohodnutý úrok z omeškania vo
výške 0,05% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zmluvou o dielo a nie úroku z omeškania

stanoveným zákonnou úpravou. V danej veci bola odplata za vykonané práce a služby poskytnuté
žalovanému vyúčtovaná faktúrami. Zmluvné strany si dohodli, že z každej sumy zahrnutej vo faktúre
vystavenej podľa zmluvy o dielo, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10% vyúčtovanej sume
bez DPH a že druhá polovica zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená po uplynutí 60 mesiacov odo dňa
odovzdania a prevzatia diela. Žalovaný zaplatil žalobcovi druhú polovicu zádržného v sume 11.350,169,-

EUR po termíne splatnosti a následne uhradil sumu 895,68 EUR, čo predstavuje zaplatené úroky z
omeškania vychádzajúce zo zákonom stanovenej sadzby. Odvolací súd v danej veci poukazuje na
jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu, z ktorých jasne vyplýva, že ide
o omeškanie s úhradou faktúry a pri určení výšky úroku z omeškania treba vychádzať z jednotlivýchustanovení zmluvy o dielo. Zádržné je jednoznačne nárok, na ktorý sa vzťahuje zmluvne dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 0,05% denne. Odvolací súd má za to, že na postup žalovaného, ktorý fakturovanú
odplatu nezaplatil riadne a včas, a bol v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov, je žalobca

oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy v zmysle čl. 4 zmluvy o
dielo a čl. XI Podmienok zmluvy o dielo.

19. V odvolaní žalovaný poukazoval na to, že neskorá úhrada zádržného je neskorou úhradou peňažnej
sumy, ktorej sa žalobca dobrovoľne vzdal a ktorá sa transformovala do podoby bezúročnej zábezpeky.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že splatnosť druhej polovice zádržného nastala po splnení
odkladacej podmienky (po uplynutí 60 mesiacov odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby), ktorá
plynula od 27.11.2012 do 27.11.2017, tzn. splatnosť nastala dňa 28.11.2017. Záväzok žalovaného
zaplatiť žalovanému druhú polovicu z fakturovanej sumy zádržného bol splnený až 22.11.2018. V
zmysle zmluvných podmienok splatnosť časti sumy, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou bola vopred zmluvne
stanovená, predĺžená tak, že nastala po splnení vopred dohodnutej podmienky /t.j. uplynutie záručnej

doby/ a preto žalovaného argumenty, uvedené v odvolaní, nie sú relevantné. Na zdôraznenie odvolací
súd uvádza, že zádržné je bez ohľadu na argumentáciu žalovaného bezpochyby časťou dohodnutej a
fakturovanej ceny diela s povinnosťou žalovaného túto uhradiť po splnení dohodnutých podmienok.
Preto sa budú aj na zábezpeku ako časť ceny diela vzťahovať ustanovenia zmluvy o dielo v časti úrokov
z omeškania. V ostatnom odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, najmä body

29. a 30., s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca,

preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie
v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).