Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121203366
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1121203366.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C. proti
žalovaným: 1. Vláda Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, 2. Úrad verejného
zdravotníctvaSlovenskejrepubliky,Trnavskácesta166,82102Bratislava,3.Regionálnyúradverejného
zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave, Ružinovská 4813/8, 821 01 Bratislava,
4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Limbová 6053/6, 917 02 Trnava, 5.

RegionálnyúradverejnéhozdravotníctvasosídlomvDunajskejStrede,Veľkoblahovskácesta1067,929
01 Dunajská Streda, 6. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante, Hodská 2352/62,
924 01 Galanta, 7. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici, Kolónia 557/21, 905
01 Senica, 8. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Nemocničná 722, 911
01 Trenčín, 9. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici, Slovenských
partizánov 1130/50, 017 01 Považská Bystrica, 10. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza

so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 8, 972 01 Bojnice, 11. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 58, 949 63 Nitra, 12. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Topoľčanoch, Stummerova 1856/90, 955 01 Topoľčany, 13. Regionálny úrad verejného
zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch, Slovenská 13a, 940 02 Nové Zámky, 14. Regionálny úrad
verejnéhozdravotníctvasosídlomvKomárne,Mederčská742/39,94501Komárno,15.Regionálnyúrad
verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach, Komenského ul. 3186/4 934 38 Levice, 16. Regionálny

úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 1731, 010 01 Žilina, 17. Regionálny
úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Palárikova 1156, 022 01 Čadca, 18. Regionálny úrad
verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne, Nemocničná 1944, 026 01 Dolný Kubín-Brezovec,
19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a
Turčianske Teplice, Kuzmányho 540, 036 01 Martin, 20. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1643, 031 01 Liptovský Mikuláš, 21. Regionálny úrad verejného

zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Cesta k nemocnici 1, 975 56 Banská Bystrica, 22. Regionálny
úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci, A. Petöfiho 112, 984 01 Lučenec, 23. Regionálny úrad
verejného zdravotníctva so sídlom vo Veľkom Krtíši, Banícka 679, 990 01 Veľký Krtíš, 24. Regionálny
úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote, Tomášikova 1800/14 979 01 Rimavská
Sobota, 25. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene, Nádvorná 3366, 960 01
Zvolen, 26. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom, Cyrila a Metoda

357, 965 01 Žiar nad Hronom, 27. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade,
Zdravotnícka 3525, 058 01 Poprad, 28. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove,
Jána Hollého 5, 080 01 Prešov, 29. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bardejove,
Kuzmányho 2762, 085 01 Bardejov, 30. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove
nad Topľou, Doktora Cyrila Daxnera 91/4, 093 01 Vranov nad Topľou, 31. Regionálny úrad verejného
zdravotníctva so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 79, 089 01 Svidník, 32. Regionálny úrad

verejného zdravotníctva so sídlom v Humennom, 26. novembra 1507/1507/2, 066 01 Humenné, 33.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni, Obrancov mieru 508/1, 064 01
Stará Ľubovňa, 34. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská 1597/1A
040 11 Košice, 35. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku
1229, 071 01 Michalovce, 36. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave, Špitálska
2212/3, 048 01 Rožňava, 37. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi,

Mickiewiczova 6, 05201 Spišská Nová Ves, 38. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v
Trebišove, Jilemnického 3370, 075 01 Trebišov, o vyhlásenie uznesení Vlády SR, opatrení a vyhlášok
za absolútne neplatné, takto r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá na konanie právomoc.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaným v 1. – 38. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 10.05.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd vyhlásil žalobkyňou označené uznesenia vlády SR, nariadenia vlády SR, opatrenia Úradu verejného

zdravotníctva SR a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného
zdravotníctva za absolútne neplatné. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade prijať
opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné
práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú
Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 1 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; uložil povinnosť žalovaným
v 2. – 38. rade prijať opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov
obmedzujúcich základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými
dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 2 a 4 žaloby
v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania;

zakázal žalovaným v 1. – 38. rade vykonávať a vynucovať namietané správne akty a upravovať medze
základných práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré
zaväzujú Slovenskú republiku, v rozpore s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné

súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

3. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to
ustanovuje zákon.

4. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Podľa § 7 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné
právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa článku čl. 108 Ústavy SR, vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.

7. Podľa článku čl. 119 písm. n) Ústavy SR, vláda rozhoduje v zbore o návrhu na vyhlásenie vojnového
stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu

a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu.

8. Podľa článku čl. 124 Ústavy SR, Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom
ochrany ústavnosti.

9. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády, všeobecne
záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou,
s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.10. Podľa článku čl. 129 ods. 6 Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení
výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli
vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

11. Podľa § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády; uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu
súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods.
4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo
určených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad
verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.

13. Podľa Čl. 5 (Núdzový stav) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len ako „ústavný zákon č. 227/2002 Z.
z.“),
ods. 1: Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že
dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu

životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy,
katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len
na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej
republiky.
ods. 2: Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90

dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom
pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj
opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to
do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený
núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového

stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady
je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho
núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú
rovnako.
ods. 3: V čase núdzového stavu, okrem núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života

a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, možno v nevyhnutnom rozsahu a na
nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na
postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej
republiky, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na

určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií
a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu
elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na

odstraňovanie vzniknutých škôd,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov
ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a
uvoľňovacích a iných technických zariadení,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo

obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na

verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na
verejnosti,
j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.
ods. 4: V čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej

súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa
závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na
bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v
rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j).

14. Podľa Čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., základnou úlohou verejnej moci v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na
obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku,
na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného
hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na
riadne fungovanie ústavných orgánov.

15. Podľa Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., bezpečnosť je stav, v ktorom je
zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť
a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb,
majetok a životné prostredie.

16. Podľa Čl. 6 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., vláda zodpovedá za obranu a
bezpečnosť štátu.

17. Podľa Čl. 6 ods. 2 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., vláda určuje základnú koncepciu

obrany a bezpečnosti štátu.

18. V rámci skúmania procesných podmienok súd dospel k záveru, že nemá právomoc na konanie vo
veci.

19. Žalobkyňa sa v prvom rade domáhala vyslovenia absolútnej neplatnosti uznesení vlády SR,
nariadení vlády SR, opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhlášok Úradu verejného
zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré tvorili prílohy jej podania.
Súdy podľa § 3 Civilného sporového poriadku prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne

vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou
rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že
jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti
druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka
súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a

rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to
ustanovuje zákon.

20. Uznesenia vlády nepodliehajú preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ust. §
1aa zákona č. 575/2001 Z.z. odkazoval v tomto smere na ust. § 9e zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej

infraštruktúre v znení zákona č. 72/2021 Z. z., podľa ktorého proti rozhodnutiu vlády, ktorým sa rozhodlo
o zamietnutí žiadosti alebo o zrušení súhlasu, môže žiadateľ podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia
vlády na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobou napádanými uzneseniami vláda
nerozhodla o zamietnutí žiadosti alebo o zrušení súhlasu, uznesenia vlády, ktoré tvoria prílohu č. 1
žaloby nepodliehajú preskúmaniu súdom.

21. Žalobkyňa sa ďalej domáhala vyslovenia absolútnej neplatnosti nariadení vlády, opatrení Úradu
verejného zdravotníctva SR a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov
verejného zdravotníctva. Charakteristickým znakom normatívnych právnych aktov je ich všeobecná
záväznosť, ktorá sa vzťahuje na neurčitý počet adresátov s tým, že tieto akty sú výsledkom tzv.

tvorby práva. Normatívny právny akt je možné definovať ako akt normotvornej činnosti subjektu,
majúceho legislatívnu právomoc. Ide o výsledok realizovanej legislatívnej právomoci. Medzi subjekty
s legislatívnou právomocou je v zmysle právnych predpisov možné zaradiť NR SR, vládu ako celok,
ministerstvá, resp. aj iný správny orgán alebo zastupiteľstvo územného samosprávneho celku (t. j. obceči samosprávneho kraja). Individuálne správne akty predstavujú produkt orgánov verejnej správy pri
aplikácii práva v individuálnych administratívnych veciach, ide pritom o širokú oblasť právnych vzťahov.
Z článku 13 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok

ustanovených touto ústavou výlučne formou zákona. Vymedzením práva sa identifikuje „priestor práva“,
teda rozsah spoločenských vzťahov, v ktorých sa dané právo priznáva. Mimo svojho „priestoru“ právo
neexistuje. Základné práva a slobody spravidla nie sú výslovne definované v ústavných normách, ale
sú ponechané na identifikáciu pomocou rozumného výkladu tomu, kto je oprávnený právo aplikovať.
Obmedzenie práva je zásah do „priestoru práva“, teda medzi hranice, ktorými je právo vymedzené.

Ústava SR výslovne určuje podmienky, ktoré legitimizujú obmedzenie základného práva alebo slobody.
Podmienky obmedzenia základného práva alebo slobody ustanovuje čl. 13 ods. 2 až 4. Účelom úpravy
čl. 13 ods. 2 je určiť formálnu záruku obmedzenia základných práv a slobôd. Na rozdiel od uloženia
povinnosti, ktoré môže mať jednu zo štyroch foriem uvedených v taxatívnom výpočte čl. 13 ods. 1,
ústavne konformné obmedzenie základného práva alebo slobody musí mať formu zákona, ktorý splnil
všetky podmienky určené pre schvaľovanie zákona. Zákon, ktorý primárne upravuje právomoc vlády

v čase vyhláseného núdzového stavu obmedziť základné práva a slobody je zákon o bezpečnosti
štátu, ktorý v čl. 5 ods. 3 taxatívne vymenúva základné práva a slobody, ktoré vláda môže počas
núdzového stavu obmedziť, prípadne aké povinnosti môže uložiť a zároveň vládu pri obmedzovaní
práv a slobôd a ukladaní povinností limituje rozsahom, časom a postihnutým územím. Cit. ústavný
zákon v čl. 5 upravuje kompetencie vlády SR, ktorá môže v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný

čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom
alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky najviac
v stanovenom rozsahu podľa ods. 3. písm. a) až l). Rozhodnutím vlády o obmedzení základných
práv a slobôd, resp. uložením povinnosti vládou v zmysle čl. 5 ods. 3 zákona o bezpečnosti štátu
nejde o ukladanie (normatívne) novej povinnosti, ako to predpokladá čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, ale

len o obmedzenie už existujúcich práv a slobôd a o možnosť vyžadovať splnenie zákonom uložených
povinností, ktoré sú potrebné na odvrátenie krízovej situácie, pričom tieto kompetencie vlády upravuje
okrem zákona o bezpečnosti štátu napr. aj zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách
mimočasuvojnyavojnovéhostavuvzneníneskoršíchpredpisov.Idetedaoaplikáciuprávavyjadreného
v Ústave SR, ústavných zákonoch a zákonoch, ktoré vláda robí v rámci svojej Ústavou SR a zákonom

o bezpečnosti štátu zverenej právomoci.

22. Napadnuté nariadenia vlády, opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR a vyhlášky Úradu
verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Od 14. októbra 2020 je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky aktuálne

účinnéustanovenie§59bzákonaoochranezdravia,zktoréhovyplýva,ženaopatreniaavyhláškyúradu
verejného zdravotníctva aj regionálneho úradu verejného zdravotníctva treba nazerať ako na všeobecne
záväzné právne predpisy v zmysle čl. 123 ústavy vydávané na základe špeciálneho delegačného
ustanovenia zákona o ochrane zdravia (porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 211/2021 zo
dňa 19.05.2021). Napadnuté právne akty nie sú spôsobilým predmetom preskúmania súdom v rámci

civilného sporového konania, keďže súdy primárne prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory.
Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Právomoc na preskúmanie
týchto aktov je Ústavou SR zverená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené súd
dospel k záveru, že nie je daná právomoc tunajšieho súdu na rozhodovanie v danej veci, pričom ide
o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Zároveň vec nebolo možné postúpiť na konanie

Ústavnému súdu Slovenskej republiky ani inému orgánu, ktorý by disponoval právomocou na jej
rozhodnutie. Postúpenie veci Ústavnému súdu SR, ako orgánu verejnej moci s právomocou preskúmať
napadnuté všeobecne záväzné právne predpisy nie je možné, pretože konanie pred ústavným súdom
nemožno začať tak, že všeobecný súd vec postúpi ústavnému súdu (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/1995 z 18. januára 1995). Ústava Slovenskej republiky v

súčasnosti upravuje len jeden spôsob začatia konania pred ústavným súdom, a to návrh na začatie
konania (článok 130 ods. 1 a 2). Uvedený spôsob začatia konania pred ústavným súdom podrobnejšie
upravuje zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žiaden iný spôsob začatia konania pred ústavným súdom nie je možný. Súd záverom dodáva,
že princíp zákazu „denegatio iustitiae“ je nevyhnutné interpretovať v tom zmysle, že súd nemôže

odmietnuťsavecouzaoberaťatýmneposkytnúťochranusubjektudomáhajúcehosasúdnejochranybez
zákonného dôvodu (aj v prípade pochybností pri skúmaní procesných podmienok - napr. uznesenie NS
SR spis. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014). Právomoc preskúmať napadnuté všeobecne záväzné
právne predpisy bola Ústavou SR zverená Ústavnému súdu SR. Zastavením konania v dôsledkuneodstrániteľnej prekážky konania, akým je nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie v prejednávanej
veci, nemôže preto dôjsť k porušeniu procesných práv žalobkyne. Na dôvažok súd uvádza, že vec by
nebolo možné postúpiť ani správnemu súdu, keďže správne súdy rovnako nepreskúmavajú všeobecne

záväzné právne predpisy, čo vyslovene upravuje § 7 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Niet tak
orgánu, ktorému by tunajší súd po zistení nedostatku právomoci konať a rozhodnúť postúpil vec na
ďalšie konanie.

23. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade prijať opatrenia na ukončenie

protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné práva a slobody zaručené
Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a to
z právnych aktov označených v prílohe 1 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; uložil povinnosť žalovaným v 2. – 38. rade prijať
opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu vyplývajúceho z právnych aktov obmedzujúcich základné
práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú

Slovenskú republiku, a to z právnych aktov označených v prílohe 2 a 4 žaloby v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, pod pokutou 5.000,- eur za každý deň omeškania; zakázal žalovaným v 1. –
38. rade vykonávať a vynucovať namietané správne akty a upravovať medze základných práv a slobôd
zaručených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zaväzujú Slovenskú
republiku, v rozpore s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

24. Súd opätovne uvádza, že v rámci civilného sporového konania je oprávnený rozhodovať
súkromnoprávne spory. V právomoci všeobecného súdu nie je ukladať povinnosti vláde ako vrcholnému
orgánu výkonnej moci ani iným orgánom štátnej správy, pokiaľ v rámci svojej pôsobnosti vydávajú
normatívne právne akty. Pokiaľ bola žalobkyňa názoru, že z napadnutých právnych predpisov vznikol

protiprávny stav obmedzujúci základné práva a slobody zaručené Ústavou SR a medzinárodnými
dohovormi, potom súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že preskúmavanie všeobecne záväzných
právnych predpisov nie je v právomoci všeobecného súdu, ale jedine ústavného súdu. Pokiaľ ďalšie
uplatňovanie napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo niektorých ustanovení môže ohroziť
základné práva a slobody, môže ústavný súd aj bez návrhu pozastaviť ich účinnosť (bližšie § 78 zákona

č. 314/2018 Z.z.). Ako už bolo uvedené vyššie, konanie pred ústavným súdom nemôže začať tak, že
mu všeobecný súd postúpi podanie fyzickej osoby domáhajúcej sa preskúmania všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sú podľa nej spôsobilé ohroziť základné práva a slobody. Záverom súd
uvádza, že návrhy žalobkyne už ani nie sú aktuálne, keďže núdzový stav vyhlásený od 25. novembra
2021 (uznesenie vlády SR č. 695 zo dňa 24.11.2021, publikované v Zbierke zákonov č. 428/2021), bol

ukončený uplynutím 22. februára 2022. Mimoriadna situácia vyhlásená vládou SR od 12. marca 2020
z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku ochorenia COVID-19 spôsobeným korona
vírusom SARS-CoV-2 pre územie Slovenskej republiky, bola odvolaná 15. septembra 2023 ku 06.00
hod. uznesením vlády SR č. 446 z 13. septembra 2023.

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že vec
nepatrí do právomoci súdu podľa § 3 Civilného sporového poriadku, a preto konanie zastavil. Zároveň
neboli splnené predpoklady pre postúpenie veci inému orgánu.

26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa podala žalobu na
súd,ktorýnemáprávomocvovecikonať,čímzprocesnéhohľadiskazavinila,žekonaniebolozastavené.
Z uvedeného dôvodu jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Keďže žalovaným v 1. –

38. rade v príslušnom štádiu konania žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.