Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205381
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1716205381.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne v 1. rade: A. B. C., trvale bytom D. XXX, XXX
XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a žalobkyne v 2. rade: F. G., trvale bytom H. XX, XXX XX C.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, so sídlom
Radničné námestie 7, 902 01 Pezinok, v konaní preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OK
2114/2009 zo dňa 24.11.2009, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania pred správnym súdom.

III. Správny súd p r i z n á v a žalobkyniam voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručné zhrnutie žaloby
Konanie pred správnym súdom

1. Žalobou o odstránenie nezákonného zásahu orgánu verejnej správy a zrušenia právnych úkonov

žalovaného a navrátenia veci do pôvodného právneho stavu ex tunc zo dňa 25.08.2016 (ďalej len
„žaloba“), pôvodne podanou na Okresný súd Pezinok, sa žalobkyne domáhali, aby správny súd vydal
rozsudok, ktorým bude žalovaný povinný zrušiť všetky právne úkony ex tunc, súvisiace so zmenou
vlastníckeho práva na LV XXXX a obnoviť tak právny stav, aký bol pred povolením vkladu kúpnej zmluvy
OK 2114/2009.

2. K žalobe žalobkyne priložili oznámenie o vybavení sťažnosti č. OK 2114/2009 zo dňa 24.11.2009
(ďalej len „oznámenie“), ktorým Katastrálny úrad v Bratislave oznámil žalobkyni v 2. rade, že jej žiadosť
o čiastočný zápis listiny XXX XXXX/XX nie je možné kladne vybaviť.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 10.01.2017, v ktorom uviedol, že správny orgán pri
zápise právoplatných listín neporušil platné právne predpisy na úseku katastra nehnuteľností, a preto

navrhol, aby súd žalobu zamietol.
4. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili replikami zo dňa 27.02.2017, v ktorých zhodne uviedli,
že trvajú na podanej žalobe.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.: 7Sa/61/2016-49 zo dňa 09.06.2020 rozhodol tak, že žalobu
odmietol. Krajský súd žalobu odmietol z dôvodu, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že

žaloba bola podaná oneskorene. Voči uvedenému uzneseniu bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.: 6Sžk/32/2020 zo dňa 06.07.2021 tak,že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 7Sa/61/2016-49 zo dňa 09.07.2020 zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 20. zrušujúceho uznesenia konštatoval, že vo vzťahu
k žalobkyni v 2. rade krajský súd nepochybil, keď konštatoval, že žalobkyňa v 2. rade mala vedomosť
o zásahu orgánu verejnej správy už od roku 2009. Krajský súd však opomenul uvedené skutočnosti
skúmať vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade a vo veci tak absentovali zistenia, na základe ktorých by bolo
možné stanoviť moment, kedy sa žalobkyňa v 1. rade dozvedela o tom, kedy boli dotknuté jej práva

orgánom verejnej správy. Závery krajského súdu o tom, že obe žalobkyne mali vedomosť o zásahu
orgánu verejnej správy už od roku 2009 tak Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za predčasné.

7. Podaním zo dňa 30.01.2024, doručeným správnemu súdu dňa 02.02.2024, žalobkyne na výzvu
správneho súdu na odstránenie vád žaloby, uviedli, že podávajú správnu žalobu podľa § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej

len „SSP“) a navrhli, aby správny súd rozhodol o neplatnosti právnych úkonov ex tunc s tým, aby
súd zaviazal žalovaný správny orgán obnoviť pôvodný právny stav vlastníctva nehnuteľností, ktorý
bol pred účinnosťou právnych úkonov Správny katastra Pezinok, ktorého úkony spôsobili de iure
zánik ich vlastníckeho práva a aby bolo rozhodnutie správneho súdu záväzné pre žalovaného, ako aj
osoby, ktorých sa táto právna zmena dotýka. Súčasne žalobkyne navrhli, aby správny súd preskúmal

zákonnosť postupu žalovaného a rozhodol o neplatnosti právneho administratívneho úkonu ex tunc
– neoprávneného zápisu vykonaného na základe nehodnovernej Kúpnej zmluvy zo dňa 11.01.1956
a zrušil administratívne opatrenie v celom rozsahu – č. OK 2114/2009 – A. I..

II.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

8. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy

začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho

súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: 4S/51/2024.

9. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

10. Podľa § 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

14. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 181 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

K postaveniu žalobkyne v 1. rade

18. Z dôvodu, že žalobkyne navrhli, aby správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, správny
súd preskúmal ich aktívnu legitimáciu vo vzťahu k napadnutému opatreniu. Správny súd preskúmal

administratívny spis a dospel k záveru o neprípustnosti podanej žaloby zo strany žalobkyne v 1.
rade. Žalobkyne sa domáhajú súdneho prieskumu opatrenia žalovaného, vo vzťahu ku ktorému však
žalobkyňa v 1. rade nebola účastníčkou konania. Účastníčkou konania, v ktorom bolo vydané napadnuté
opatrenie bola totiž výlučne žalobkyňa v 2. rade, ktorá bola jeho adresátom a napadnuté opatrenie bolo
následkom žiadosti žalobkyne v 2. rade.

19. Je tak potrebné uviesť, že žalobkyňa v 1. rade sa domáha súdneho prieskumu napadnutého
opatrenia, v konaní o ktorom nebola žalobkyňa v 1. rade účastníčkou konania. Správny súd zdôrazňuje,
že aktívnu legitimáciu žalobkyne v 1. rade ako procesnú podmienku v konaní skúma správny súd počas
celého súdneho konania a dospel k záveru, že aktívna legitimácia žalobkyne v 1. rade nie je daná. Tu

je potrebné uviesť, že žalobkyňa v 1. rade nebola účastníkom administratívneho konania a žalovaný
so žalobkyňou v 1. rade nekonal. Súčasne je potrebné uviesť, že správny súd nevzhliadol žiadnu
skutočnosť, ktorá svedčala záveru, že napadnutým opatrením boli dotknuté subjektívne práva žalobkyne
v 1. rade.

20. Správny súd uvádza, že je dôkazným bremenom žalobkyne v 1. rade, aby preukázala, že napadnuté
opatrenie, resp. právne účinky napadnutého opatrenia mali dopad na ňu ako na adresáta tohto
napadnutého opatrenia. Tento dopad sa musí prejaviť práve vo sfére žalobkyne v 1. rade – jedná sa teda
o prísne individualizované účastníctvo konania. K danému správny súd poukazuje na ustálenú súdnu
prax, ktorá uvádza, že predpokladom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej

správy je, aby išlo o opatrenie zakladajúce, meniace alebo zrušujúce práva, či povinnosti fyzických alebo
právnických osôb. Zavedenie tohto pojmu je reakciou na to, že v právnom poriadku existuje viacero
administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej
správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho
správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia,

ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie
správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne) (k tomu napr.
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Stk/1/2023 zo dňa 01.12.2023).

21. Je potrebné uviesť, že súdny prieskum pri správnej žalobe je nevyhnutne spojený s prepojením

dopadu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy na subjektívne práva žalobcu. Vo
všeobecnosti SSP vymedzuje účel podania správnej žaloby v § 177 SSP, pričom tento prioritne smeruje
k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ochrany subjektívnych práv sa môžu
dovolávať iba tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa v prejednávanej
veci jedná. Inými slovami povedané, v prípade ochrany subjektívnych práv, táto prislúcha iba fyzickým

a právnickým osobám, ktoré tvrdia, že na nich boli ukrátené ako účastníci administratívneho konania.

22. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii fyzických a právnických osôb na podanie správnej žaloby
zákon v § 178 ods. 1 SSP vymedzuje dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne,
a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté

rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a podmienku ukrátenia na subjektívnych právach
žalobcu, spojené s vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Správny súd je povinný posudzovať splnenie uvedených podmienok na strane žalobcu v každom
štádiu súdneho konania. Vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu správny súd uvádza, že nie súkumulatívne naplnené podmienky uvedené v § 178 ods. 1 SSP, pretože (i) žalobkyňa v 1. rade nebola
účastníčkou administratívneho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu a napadnutého opatrenia,
z obsahu ktorého je zrejmé, že účastníčkou konania bola výlučne žalobkyňa v 2. rade a (ii) nedošlo tak

k ukráteniu na subjektívnych právach žalobkyne v 1. rade – napadnutým opatrením sa žalobkyni v 1.
rade neuložila žiadna povinnosť a ani právo.

23. Správny súd vo vzťahu k uvedenému záveru poukazuje na to, že samotná žalobkyňa v 1. rade
v konaní poukazovala na to, že jej napadnuté opatrenie nebolo doručené, t. j. nebola jeho adresátom.

V kasačnej sťažnosti uviedla, že „sa o skutočnosti, že už nie je uvedený ako vlastník na LV XXXX jej
otec A. J. a ani iní vlastníci na LV XXXX dozvedela až v októbri v roku 2016, a po dozvedení sa o tejto
skutočnosti obratom konala – teda lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby na súd bola žalobcom
č. 1 dodržaná. Túto informáciu v októbri žalobcovi č. 1 v roku 2016 povedala žalobkyňa č. 2 F. G.,
nakoľko už vyčerpala všetky podľa nej dostupné prostriedky a požiadala žalobcu v 1. rade o pomoc
v tejto veci. Túto skutočnosť si možno overiť – žalobca č. 1 nemal žiadnu vedomosť a ani nemal dôvod

komunikovať a kontaktovať sa so žalovaným Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, nakoľko
ani nevedel, že bolo porušené jeho ústavné právo.“ Žalobkyňa v 1. rade súčasne v kasačnej sťažnosti
uviedla:„zdôrazňujem,žežalovaný...akoinýorgánverejnejsprávy,mižiadneoznámenieozmenestavu
naLVXXXXneoznámil,animanijakýmspôsobomnekontaktoval...“Žalobkyňav1.radetakpoukazovala
na subjektívne práva jej otca (t. j. tretej osoby), a nie na jej subjektívne práva.

24. Z administratívneho spisu správny súd tak nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že
žalovaný napadnutým opatrením zasiahol do subjektívnych práv žalobkyne v 1. rade. Z uvedeného
dôvodu tak správny súd vo vzťahu k žalobe žalobkyne v 1. rade pristúpil k odmietnutiu žaloby podľa §
98 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

K postaveniu žalobkyne v 2. rade

25. Správny súd preskúmal administratívny spis a dospel k záveru o tom, že žalobkyňa v 2. rade
podala žalobu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Ako vyplýva z § 181 ods. 1 SSP, fyzická

osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého opatrenia.
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade podala žalobu voči napadnutému opatreniu,
ktorébolovydanévroku2009,dňa30.08.2016,atedaponiekoľkýchrokochodoznámenianapadnutého
opatrenia. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn.:
6Sžk/32/2020 zo dňa 06.07.2021 v bode 19. a 20. jednoznačne konštatoval, že „krajský súd nepochybil

vo vzťahu k žalobcovi v 2., keď konštatoval, že tento mal vedomosť o zásahu orgánu verejnej správy už
od roku 2009.“ Z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade podala žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
na podanie žaloby, správny súd vo vzťahu k žalobe žalobkyne v 2. rade pristúpil k odmietnutiu žaloby
podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

26. Správny súd súčasne považuje za potrebné poukázať na to, že predmetom súdneho prieskumu pri
všeobecnej správnej žalobe je rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Rozhodnutie orgánu
verejnej správy je legálne definované v § 3 ods. 1 písm. b) SSP a opatrenie orgánu verejnej správy je
legálne definované v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Rozhodnutie a opatrenie majú povahu individuálneho
správneho aktu, prostredníctvom ktorého orgány verejnej správy v rámci administratívneho konania

najčastejšie rozhodujú. Správny súd tak nemá právomoc k tomu, aby rozhodol o neplatnosti právnych
úkonov alebo o určení vlastníckeho práva, teda o rozhodnutí občianskoprávnych otázok – právomoc
je daná výlučne všeobecným súdom podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších právnych predpisov.

27. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd udáva, že aj napriek zneniu § 49 ods. 1 SSP v spojení s §
182 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje povinné zastúpenie advokátom alebo osobou s právnickým vzdelaním,
správny súd nevyzýval žalobkyne na ustanovenie právneho zástupcu, a to z dôvodu hospodárnosti
a efektívnosti konania, pretože aj v prípade právneho zastúpenia žalobkýň by správny súd dospel
k rovnakému záveru o neprípustnosti podanej žaloby.

28. O trovách konania správny súd rozhodol s odkazom na § 170 písm. a) SSP, ktorý jasne stanovuje, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žalobca bola odmietnutá. Súčasne
správny súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. Z dôvodu, že žalobkyne boli v konaní predkasačným súdom úspešné, správny súd priznal žalobkyniam voči žalovanému nárok na náhradu trov
kasačného konania v celom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).