Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201087
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6420201087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkyne: A. B., narodená: XX.XX.XXXX, bytom:
C. XXX, XXX XX C., zastúpenej: Balko & Jaruška s.r.o., so sídlom: Pohranice 273, 951 02 Pohranice,
IČO: 50 605 038, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so
sídlom: Karloveská 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, o zaplatenie
9.900,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
7C/15/2020 – 325 zo dňa 4. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 7C/15/2020 – 325 zo dňa 4. októbra 2023

potvrdzuje.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3
dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 25.03.2020 domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 4.483,45 eura s príslušenstvom. Vec bola postúpená
Okresnému súdu Komárno dňa 27.04.2020. Žalobkyňa v podanej žalobe uplatnený nárok odôvodnila
tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom

území (ďalej len „k. ú.“) D., obec D., okres D. evidovaného na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č.
XXXX ako parcela č. XXXX/X o výmere XXX.XXX m2, pričom jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej
nehnuteľnosti predstavuje XXX/XXXXXX, čomu zodpovedá výmera XXX,XX m2. Konštatovala, že
za tento pozemok neobdržala od žalovaného nájomné, hoci ho užíva. Listom zo dňa 14.11.2019,
doručeným žalovanému dňa 18.11.2019, žalovaného vyzvala prostredníctvom svojho zástupcu na
zaplatenie nájomného za obdobie február 2018 až november 2019 s tým, že nájomné za ďalšie obdobie
máuhrádzaťmesačnepozadu.Žalovanýnatentolistodpovedalpodanímč.CSSVPOZBA1367/2019/6

zo dňa 12.12.2019 so stanoviskom, že nájomné uhrádzať nebude. Poukázala na ustanovenia § 456,
§ 671 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a žiadala, aby jej žalovaný vydal obvyklé nájomné za obdobie február 2018 až
január 2020 vo výške 3,24 eura/m2 ročne, čo predstavuje sumu 0,27 eura/m2 mesačne. K uplatnenej
výške nájomného poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn. 25C/25/2009, v zmysle
ktorého bolo v roku 2007 obvyklé nájomné v katastri okresných miest vo výške 2,44 eura/m2 ročne.
Mala za to, že v jej prípade žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a tým sa

bezdôvodneobohatil.Pretožiadalavydaťjejbezdôvodnéobohatenie-obvyklénájomnéza24mesiacov,
čo predstavuje sumu 4.483,45 eura, pričom si uplatnila aj úrok z omeškania z predmetnej sumy vo výške
8,25 % ročne od 24.03.2020 až do zaplatenia. Uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 7C/15/2020
– 255 zo dňa 09.08.2022 (právoplatným dňa 19.08.2022) bola pripustená zmena petitu žalobkyne tak,že okrem vyššie uvedenej sumy 4.483,45 eura s príslušným úrokom s omeškania žiadala žalobkyňa
od žalovaného aj sumu 5.417,50 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,25 % ročne od
19.07.2022 do zaplatenia (t. j. spolu sumu 9.900,95 eura).

2. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 7C/15/2020 – 325 zo
dňa 4. októbra 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku
II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1, § 48 ods. 1,
2 a 4, § 49 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vodný zákon“); § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1, §
154, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“). Ďalej napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že odvodil danosť aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne od zápisu v Katastri nehnuteľností Slovenskej republiky (ďalej len kataster
nehnuteľností“) a tým uprednostnil princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol,

že v prípade spochybňovania vlastníckeho práva žalobkyne žalovaným k predmetnému pozemku má
žalovaný možnosť podať žalobu na určenie vlastníckeho práva. Keďže predmetom konania nebola
otázkaurčeniavlastníckehopráva,súdprvejinštanciejuriešillenakopredbežnúotázku.Konštatoval,že
koryto je súčasťou zemského povrchu a nie vodného toku tak, ako to uvádzal žalovaný, pričom poukázal
na množstvo rozhodnutí k tejto problematike. Činnosť žalovaného spočívajúcu vo výkone oprávnení

a plnení povinností vymedzených vo vodnom zákone nie je podľa neho možné považovať za získanie
majetkového prospechu na úkor žalobkyne ako podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti.
Výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností nemohlo podľa názoru súdu prvej inštancie
dôjsť na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe majetkového prospechu
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za majetkový prospech žalovaného získaný na úkor

žalobkyne nemožno považovať ani príjem zo zdrojov štátneho rozpočtu. Žalobkyňa nepreukázala, že
žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojich oprávnení stanovených vodným zákonom.
Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného, a preto aj zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania. Za irelevantný
považoval argument žalobkyne o existencii zmluvných vzťahov žalovaného s inými subjektmi, ktorým

uhrádza nájomné, pretože je potrebné každú vec posudzovať osobitne.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pasivity žalovaného a z dôvodu
nepriaznivých majetkových pomerov žalobkyne, a preto videl dôvody hodné osobitného zreteľa na
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom rozsahu (výrok I. aj výrok II.) odvolanie

a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Predmetný rozsudok považovala za nesprávny z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]; a súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e)].

6. V odôvodnení predmetného odvolania žalobkyňa tvrdila nezákonnosť napadnutého rozsudku;
porušenie jej práva na spravodlivý proces; porušenie jej práv zakotvených v čl. 14 ods. 1, čl. 19 ods. 1
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Mala za
to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, pretože nenariadil znalecké dokazovanie

na určenie obvyklej ceny nájomného a nezabezpečil vyjadrenie žalovaného a Ministerstva financií
Slovenskej republiky vo vzťahu k sume finančných prostriedkov získaných žalovaným zo štátneho
rozpočtu v súvislosti so správou vodných tokov. Mala za to, že žalovaný by vykonaním a zabezpečením
navrhnutých dôkazov preukázal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Zmyslom a účelom žalovaného je
podľa žalobkyne správa vodných tokov a z tohto dôvodu mu štát uhrádza finančné prostriedky a týmto

mal byť preukázaný majetkový prospech žalovaného. Ak by žalovaný nespravoval vodné toky, štát by
mu podľa názoru žalobkyne prispieval menej financií. Ďalej poukázala na to, že žalovaný ako správca
stavby umiestnenej na predmetnej nehnuteľnosti je povinný uhrádzať majiteľovi pozemku náhradu.
Konštatovala, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že majiteľkou pozemku je žalovaná,
ale týmto postupom jej obmedzil právo na pokojné užívanie svojho majetku. K nesprávnosti II. výroku

napadnutého rozsudku žalobkyňa neuviedla žiadne argumenty.
7. Žalovaný podaním zo dňa 31. októbra 2023 reagujúc na odvolanie žalobkyne namietal spôsobilosť
subjektu, ktorý podal predmetné odvolanie, pretože nie je presvedčený o spôsobilosti na riadne
zastupovanie tohto subjektu. Žalovaný poukázal na to, že len vykonáva správu vodných tokov zozákona a je vylúčené, aby z tohto titulu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Žalovaný
konštatoval, že plní zákonné povinnosti a uhrádza náklady s tým spojené, pričom je irelevantné koľko
finančných prostriedkov na túto činnosť dostáva zo štátneho rozpočtu a žalobkyňa nepreukázala, že

by sa žalovaný na jej úkor obohacoval alebo jej bránil v užívaní predmetnej parcely v súlade s druhom
pozemku. Mal za to, že takýto záver by nezmenilo ani keby súd prvej inštancie vykonal žalobkyňou
navrhnuté dôkazy. Žalovanému nebolo zrejmé, ako by stanovenie obvyklej výšky nájmu preukazovalo
danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a žalobkyňa túto skutočnosť bližšie nešpecifikuje. Za
nedôvodný považoval aj návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania dopytom na žalovaného alebo

Ministerstvo financií Slovenskej republiky na to, akú sumu poskytuje štát žalovanému zo štátneho
rozpočtu v súvislosti so správou vodných tokov, pretože ide o informáciu, ktorú si žalobkyňa mohla
obstarať sama. Táto informácia podľa názoru žalovaného nemala súvis s predmetným nárokom, lebo
nepreukazovala obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Záverom poukázal na nemožnosť aplikácie
ust. § 53 a § 54 vodného zákona, pretože sa predmetné ustanovenia týkajú odlišnej situácie a zakladajú
povinnosťžalovanémuuzavrieťnájomnúzmluvusevidovanýmvlastníkompozemkupodvodnýmtokom.

Iné relevantné skutočnosti neuviedol.
8. Podaním zo dňa 14. novembra 2023 žalobkyňa adresovala súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného
k jej odvolaniu. V rámci relevantných skutočností uviedla, že je jej spôsobená škoda na práve pokojne
užívať svoj majetok. Žalobkyňa podala návrh, aby odvolací súd v prípade jej neúspechu nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu osobitného zreteľa kvôli jej nepriaznivej finančnej situácii; disponuje

s právom na prístup k súdu zakotveným v čl. 46 ods. 1 ústavy a doteraz nebrala úžitky z majetku, ktorý
obhospodaruje žalovaný. Žalobkyňa neuviedla iné relevantné skutočnosti pre rozhodnutie.
9. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v

tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
11. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
16. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
18. Podľa § 451 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

20. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 48 ods. 4, 5 a 6 v spojení s § 49 ods. 1 vodného
zákona týkajúcich sa oprávnení a povinností žalovaného, avšak pre účely rozhodnutia nepovažuje za
relevantné ich uvádzať.
21. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel
k záveru, že predmetné odvolanie nie je dôvodné.
22. Odvolací súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. marca
2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 9.900,95 eura s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodnéhoobohatenia.Zuzneseniasúdnehokomisárasp.zn.5D/156/2017zodňa10.januára2018

odvolaciemu súdu vyplynulo, že sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou pozemku evidovanom
na LV č. XXXX, parcely registra „E“ č. XXXX/X - vodná plocha o výmere XXX.XXX m2 titulom dedenia.
Z výpisu z LV č. XXXX mal odvolací súd za to, že žalobkyňa je v katastri nehnuteľností evidovaná
ako spoluvlastníčka predmetného pozemku v podiele XXX/XXXXXX. Zo súdneho spisu je možnévyvodiť záver o užívaní predmetného pozemku žalovaným v rámci výkonu jeho oprávnení a povinností
vyplývajúcich z vodného zákona.
23. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a z taktozisteného skutkového stavu urobilaj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a
v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

24.Vprvomradeodvolacísúdkonštatuje,žepredmetomsporuniejeurčenievlastníckehopráva,apreto
argumenty strán k tejto otázke považuje za irelevantné, pričom predmetnú otázku bolo potrebné riešiť
ako predbežnú v rámci posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, vychádzajúc z jednoduchého
právneho posúdenia. To znamená, že nebolo úlohou súdu prvej inštancie podrobne skúmať, kto je
vlastníkom predmetného pozemku, a preto bolo postačujúce určenie vlastníckeho práva ako predbežnej
otázky na základe zápisu do katastra nehnuteľností. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti

v civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného
práva. Vecná legitimácia je založená u toho z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, t. j. kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
25. Odvolací súd in media res poukazuje na to, že na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z

bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvý zákonný
predpoklad predstavuje objektívnu fakticitu vzniku majetkovej výhody či prospechu, ktorá je merateľná a
vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí
byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku predmetného obohatenia (t. j. výnimočne zákon
alebo právna skutočnosť na základe zákona). Preto faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov

právnych vzťahov pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť predmetného stavu. Na vznik právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého
subjektu práva bez právneho dôvodu, keďže toto obohatenie ipso facto musí ísť „na úkor“ iného subjektu
práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej
miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu, t. j. musí existovať určitá kauzálna väzba medzi

obohatením sa jedného subjektu (predstavujúci majetkový prospech) a úbytkom (predstavujúci ujmu) v
majetkovej sfére iného subjektu [viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“)
sp. zn. 25 Cdo 845/99 zo dňa 20. marca 2001]. Na základe vyššej interpretácie inštitútu bezdôvodného
obohatenia, vychádzajúc z jeho účelu, odvolací súd dospel k záveru, že je vylúčené, aby sa žalovaný
získavaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na plnenie jeho oprávnení a povinností

vyplývajúcich mu z vodného zákona obohacoval na úkor žalobkyne. Preto má odvolací súd za to, že
neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, pričom žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný predmetné finančné prostriedky využíval nad
rámec svojich práv a povinností. Keďže žalobkyňou namietané získavanie finančných prostriedkov zo
štátneho rozpočtu žalovaným nie je možné subsumovať pod inštitút bezdôvodného obohatenia, nemôže

byť založená pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. V otázke stavby uvádzanej žalobkyňou
odvolací súd dospel k záveru, že táto slúži ako protipovodňová ochrana, teda slúži verejnému záujmu,
a to na ochranu obyvateľstva, pričom žalobkyňa nepreukázala, že by sa táto stavba nachádzala na jej
pozemku. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku s danou
problematikou dostatočne vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom žalobkyňa svoje

odvolanie založila len na nepodložených tvrdeniach. Na základe týchto dôvodov nemá odvolací súd
za preukázané naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (s poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/29/2022 zo dňa 23. februára 2023).
26. K druhému namietanému odvolaciemu dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] odvolací súd konštatuje,
že žalobkyňa nešpecifikovala, akým spôsobom by mohli ňou navrhnuté dôkazy založiť pasívnu

vecnú legitimáciu žalovaného. Podľa odvolacieho súdu predmetné návrhy na vykonanie dôkazov sú
bezpredmetné a nijakým spôsobom nezakladajú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, pričom súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere odôvodnil ich nevykonanie. Odvolací súd
sa nestotožňuje s názorom žalobkyne o finančnom prospechu žalovaného, ktorý mal byť preukázaný
predmetnými dôkazmi a jej argument o tom, že ak by žalovaný nespravoval vodné toky, štát by mu

prispieval menej financií, považuje odvolací súd za argumentum ad absurdum. Odvolací súd poukazuje
naskutočnosť,žeodvolaniemusíbyťniektorou(prípadneviacerými)zvádpodľa§365CSPodôvodnené
(§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho
špecifikovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenieodvolacieho dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj
ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia vytýkané súdu prvej
inštancie v rámci daného odvolacieho dôvodu). Takto odvolateľ vymedzuje konkrétny predmet, resp.

hĺbku odvolacieho prieskumu. Na základe vyššie uvedených dôvodov (nešpecifikovanie pochybenia
súdu prvej inštancie, respektíve akým spôsobom by bolo vykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov
relevantné pre rozhodnutie v merite veci) považuje odvolací súd predmetnú námietku žalobkyne za
nedôvodnú.
27. Žalobkyňa k II. výroku napadnutého rozsudku neuviedla, o aké pochybenie súdu prvej inštancie

sa má jednať, a preto v tejto časti považuje odvolací súd odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd
návrh žalobkyne na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu osobitného zreteľa v prípade jej
neúspechu považuje za bezpredmetný. Odvolací súd konštatuje, že sa jedná o výnimočné ustanovenie
(§ 257 CSP), pre ktorého aplikáciu zákon vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: (i) dôvody
osobitného zreteľa a (ii) výnimočné okolnosti. Úspešnej strane nemožno nepriznať náhradu trov konania
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia

ourčitomdruhunárokov.Súdpreaplikovaniepredmetnéhoustanoveniaskúmaokreminéhoajokolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Účelom citovaného
ustanovenia je zmiernenie neprimeranej tvrdosti, respektíve dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V tomto prípade má odvolací súd za to, že
nie je možná aplikácia predmetného ustanovenia, keďže neboli kumulatívne naplnené podmienky na

jeho aplikáciu. Žalobkyňa nepreukázala, že sa nachádza v zlej finančnej situácii; síce v konaní pred
súdom prvej inštancie doložila rozhodnutie týkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi, ale z roku 2018,
respektíve nepreukázala, že tento stav trvá aj doposiaľ. Súd nemôže rozhodnúť v zmysle predmetného
ustanovenia len na základe skutočnosti, že žalobkyňa nie je spokojná s výsledkom konania, respektíve
by nebola spokojná s budúcim možným výsledkom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom takýto názor rešpektuje aj
stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/37, I. ÚS
204/2010). V rámci svojich argumentov žalobkyňa upriamila pozornosť na svoje právo na prístup k súdu
zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že do obsahu predmetného základného práva nepatrí

právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97)
a ani právo dožadovať sa, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV ÚS 340/04, III. ÚS 284/08). Z týchto
dôvodov nie je možné akceptovať argument žalobkyne o existencii dôvodov osobitného zreteľa kvôli jej
patriacemu základnému právu na prístup k súdu.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd
mu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
34. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia lenv rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.