Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201024
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423201024.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX,XXXXXD.E.,občanSRprotižalovanej:Slovenskárepublika,vmenektorejkonáMinisterstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. novembra 2023 pod č.k. 18C/22/2023-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil a žalovanej nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a),

§ 15 ods. 1, § 16 ods. 4 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z., § 161 ods. 1, 2 CSP.
1.2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2023 domáhal náhrady škody za
nezákonný postup Okresného súdu Nové Zámky vo výške 80.000 eur. V žalobe okrem iného uviedol,
že vynaložil veľa úsilia o mimosúdne vyrovnanie zo strany ministerstva spravodlivosti, či už ústne alebo
písomne. Naposledy im poslal list 31.01.2023, na ktorý nedostal odpoveď. V priebehu predbežného
prejednania veci uviedol, že jeho žiadosť nebola ministerstvom spravodlivosti prerokovaná. V priebehu

predbežného prejednania veci právny zástupca žalovanej poukázal na to, že žalobca podal na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky opakovane viacero žiadostí, ktoré sa týkajú tej istej
skutkovej veci. Podľa jeho názoru bola jeho žiadosť ministerstvom prerokovaná, tak ako to vyplýva
napr. z listu ministerstva zo dňa 17.10.2013, 05.01.2015, 14.12.2016. Všetky tri listy sú oznámenia o
predbežnom prerokovaní nároku, v poslednom liste je uvedené, že na ďalšie žiadosti príslušný orgán
neprihliada a žalobca sa má v prípade nesúhlasu s postupom ministerstva právo obrátiť na súd.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa naposledy obrátil so žiadosťou o mimosúdne
odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na žalovanú žiadosťou zo dňa 01.02.2023, jeho žiadosť
do dňa podania žaloby, teda do dňa 13.03.2023 nebola ministerstvom spravodlivosti prerokovaná, a
ministerstvo spravodlivosti na ňu neodpovedalo. Zastal názor, že podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z.z.
môže žalobca podať na súd žalobu o náhradu škody až po uplynutí 6 mesačnej lehoty (ktorá začína
plynúť dňom doručenia žiadosti štátnemu orgánu) uvedenej v § 16 ods. 4 uvedeného zákona, ktorú má

štátny orgán zo zákona na prerokovanie žiadosti a na vyjadrenie sa k nej alebo vtedy, ak príslušný orgán
písomne v uvedenej lehote oznámi žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Mal za to,
že lehota ustanovená zákonom č. 514/2003 Z.z. sa vzťahuje na každú žiadosť podanú žalobcom v tej
istej veci osobitne, je teda bez právneho významu, že žalovaná prerokovala predchádzajúce žiadosti
žalobcu v tej istej veci. Považoval za preukázané, že žalobca podal dňa 01.02.2023 na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o mimosúdne odškodnenie a do dňa podania žaloby na súd,

teda do 13.03.2023 na túto žiadosť ministerstvo nereagovalo. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/105/2022-346 zo dňa 24.08.2023, podľa ktorého „v zmysle § 15 ods. 1a§16ods.1uvedenéhozákonasapredkonanímnasúdeobligatórnevyžadujepredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Až v prípade, ak príslušný orgán uplatnený nárok
čo i len čiastočne neprizná v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, je žiadateľ

oprávnený sa domáhať priznania náhrady škody na súde. V danom prípade ide totiž o delenú právomoc,
t.j. riešenie tej istej otázky patrí do právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc súdu v danom prípade
vznikne až po tom, čo žiadateľ nebol so svojím nárokom úspešný (čo aj čiastočne) na orgáne, ktorý
má na prejednanie veci prvotnú právomoc. Na základe vyššie uvedených skutočností niet žiadnych
pochybností o tom, že v tomto štádiu nie je daná právomoc súdu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
1.4. Do podania žaloby na súd neuplynula šesťmesačná lehota uvedená v § 16 ods. 4 zákona číslo
514/2003 Z.z. a preto ministerstvo na žiadosť žalobcu o mimosúdne odškodnenie nereagovalo. Neboli
splnené podmienky pre začatie konania na súde ustanovené zákonom číslo 514/2003 Z.z. v platnom
znení. Išlo o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý sa nedal odstrániť. Preto konanie vo veci
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §

255 odsek 1 CSP. Pretože konanie bolo zastavené z procesných dôvodov, žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodila ustanoveniami §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Namietala nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia pri posúdení, či
bol nárok žalobcu zo strany žalovanej predbežne prerokovaný. Jej argumenty nenašli žiadny odkaz v
odôvodnení napadnutého uznesenia a zo strany súdu prvej inštancie neprišlo k ich vyvráteniu. Súhlasila
s názorom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu škody musí byť pred podaním žaloby predbežne
prerokovaný na príslušnom orgáne. Poukázala na ustanovenie § 16 ods. 1, 3, 5 zákona č. 514/2003

Z.z. K svojmu vyjadreniu k žalobe zo dňa 11.05.2023 priložila ako dôkazy oznámenia o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 17.10.2013, zo dňa 05.01.2015 a odpoveď
na podania zo dňa 09.10.2016 a 18.10.2016 zo dňa 14.12.2016. V týchto troch listoch je zachytená
jej odpoveď na osem podaní žalobcu, v ktorých namieta o.i. aj konanie vedené na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 6C/243/2008 (od ktorého odvodzuje uplatnený nárok). Z oznámenia zo dňa

05.01.2015, ktorým bola predbežne prerokovaná žiadosť žalobcu o náhradu škody v sume 370 000 eur,
resp. 500 000 eur (spočívajúca aj v spôsobe vedenia konania sp.zn. 6C/243/2008 na Okresnom súde
Nové Zámky) vyplýva, že nárok žalobcu ako aj samotná požadovaná náhrada škody do výšky 500 000
eur bola predbežne prerokovaná, vyhodnotená ako nedôvodná a žalobca bol poučený o možnosti obrátiť
sa na príslušný súd v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. V liste zo dňa 14.12.2016 bol žalobca

upozornenýna§16ods.3uvedenéhozákona,predbežnéprerokovanieanedôvodnosťnímuplatnených
nárokov. Bol požiadaný o akceptáciu stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR vzhľadom na „zjavnú
neúčelnosť, nehospodárnosť a neefektívnosť tejto vzájomnej komunikácie“. Z jej početných vyjadrení v
priebehu rokov je zrejmé, že nárok žalobcu bol predbežne prerokovaný, opakovane vyhodnotený ako
nedôvodný a žalobca bol odkázaný na uplatnenie svojho nároku súdnou cestou.

2.2. Argumentácia súdu, že lehota ustanovená zákonom č. 514/2003 Z.z. sa vzťahuje na každú žiadosť
podanú žalobcom v tej istej veci osobitne, je bez právneho významu, je v priamom rozpore s § 16 ods. 3,
konkrétne, že na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. Skutočnosť, že žalobca doručil
na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 01.02.2023 podanie, na ktoré mu nebola ku dňu podania žaloby,
resp. vydania napadnutého uznesenia (ani doteraz) poskytnutá nadbytočná odpoveď o nedôvodnosti

jeho nároku na náhradu škody, neznamená, že nárok žalobcu nebol žalovanou predbežne prerokovaný.
Nie je dôvodné ani zákonné vyžadovať od príslušných orgánov v tej istej veci osobitnú reakciu na každú
žiadosť odôvodnenú tými istými skutočnosťami. Z bodu 10. odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie
považoval nárok žalobcu identifikovaný v podaní zo dňa 01.02.2023 za prerokovaný (tá istá vec), iba
formalisticky oddelil žiadosť (podanie) zo dňa 01.02.2023, ktorým žalobca opakovane svoj nárok uplatnil

od listiny, ktorou tak učinil. Nárok žalobcu prerokovaný bol, i keď mu nebola zaslaná odpoveď na jeho
podanie zo dňa 01.02.2023, pretože obsahovala už skôr uplatnený a prerokovaný nárok, na ktorý sa
podľa § 16 ods. 3 neprihliada.
2.3. Za zmätočné považovala tvrdenie súdu prvej inštancie o neodstrániteľnom nedostatku procesnej
podmienky spočívajúcom v podaní žaloby žalobcom pred uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16

ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Tento nedostatok nemožno právne vyhodnotiť ako neodstrániteľný,
pretože márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16 ods. 4 príde k jeho odstráneniu, resp.
k možnosti žalobcu domáhať sa jeho nároku na súde. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dňa
24.11.2023 vydal napadnuté uznesenie, je nepochybné, že v tom čase už márne uplynula súdom prvejinštancie identifikovaná šesťmesačná lehota (01.08.2023) a nedostatok, ktorý vzhliadal, v čase jeho
rozhodnutia neexistoval.
2.4. Namietala nepriznanie náhrady trov konania. Žalobca zapríčinil zastavenie konania, podľa názoru

súdu, uplatnením predbežne neprerokovaného nároku, nevzhliadla žiadny dôvod, pre ktorý by jej
nemala byť priznaná náhrada trov konania voči strane konania, ktorá svojím unáhleným podaním
žaloby zapríčinila zastavenie konania. Nepriznaním náhrady trov konania žalovanej súd prvej inštancie
postupoval v priamom rozpore s § 256 ods. 1 CSP.

3.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej lehote aj žalobca, ktorý žiadal
pokračovať v súdnom konaní voči žalovanej. Žalovaná neprejavila záujem o osobné prerokovanie jeho
odškodnenia podľa § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. v súbehu s čl. 47 ods. 2 a čl. 46 ods. 3 Ústavy
SR. Jeho a manželkine práva sú zakotvené v Ústave SR a sú garantované v čl. 12 ods. l. Namietal, že
ministerstvo na jeho list zo dňa 01.02.2023 doteraz nezareagovalo, hoci malo na to čas 6 mesiacov a
tento čas už uplynul. Žalovaná sa stavia k veci pasívne a robí dlhodobo obštrukcie.

3.2. Ohľadne protiústavného konania sudcu JUDr. Roberta Zahoráka sa obrátil listom dňa 15.01.2024
na Súdnu radu SR, kde predseda Súdnej rady SR potvrdil, že Ministerstvo spravodlivosti SR podľa
neho malo s ním predbežne prerokovať škodu, ktorá mu bola spôsobená. Doteraz sa tak ale nestalo.
Má podozrenie, že sudca postupoval schválne nezodpovedne a protiústavne. Žiadal potvrdiť, že mu
prináleží odškodnenie vo výške 80 000 eur za porušenie ústavných práv na základe nezákonného

rozhodnutia a postupu Okresného súdu Nové Zámky, v súbehu s nedodržaním jeho ústavných práv mu
vznikla škoda na majetku cca 20.000 eur. K odvolaniu priložil list zo Súdnej rady SR zo dňa 24.01.2024
a fotografiu.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žiada odvolací súd, aby v celom

rozsahu dôkazový materiál, ktorý predložila a popísala žalovaná, zamietol. Mal za to, že žalovaná
nedokázala svoje tvrdenie podoprieť dôkazmi. Mala viac rokov a možností vopred predbežne prerokovať
odškodnenie na základe písomnej žiadosti. K prerokovaniu jeho žiadosti o náhradu škody nikdy nedošlo,
hoci žalovanej poslal viacej listov a osobne tam bol niekoľkokrát. Nikto nemal záujem sa s ním stretnúť,
preto ani nie je z prerokovania urobený písomný záznam. V žalobe znížil náhradu o odškodnenie z 370

000 resp. 500 000 eur na sumu 80 000 eur a škodu na majetku vyčíslil na 20 000 eur kvôli tomu, aby
žalovaná konala. Vinou žalovanej sa žiadne stretnutie nekonalo, neprejavila záujem o osobné stretnutia.

5.1. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne vyjadrila. Poukázala na ustanovenie § 16 ods. 4
zákonač.514/2003Z.z.Opätovneuviedla,ženárokžalobcuňoubolpredbežneprerokovaný.Poukázala

na časť vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.02.2024, kde ním uvedené sumy 370 000 resp. 500 000 eur
presne korešpondujú s ním uplatneným nárokom, ktorý bol žalovanou predbežne prerokovaný a ktorého
výsledok bol žalobcovi oznámený doručením oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody zo dňa 05.01.2015. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.02.2024 vyplýva, že sa svojou
žalobou o náhradu škody vo výške 80 000 eur domáha totožného už predbežne prerokovaného nároku.

Jeho presvedčenie, že nárok nebol predbežne prerokovaný, pretože neprebehlo osobné stretnutie,
vychádza z nesprávnej aplikácie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Predbežné prerokovanie nároku
je ukončené buď uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti alebo písomným oznámením
poškodenému, ku ktorému došlo v prípade žalobcu opakovane listami zo dňa 22.10.2013, 12.01.2015 a
27.12.2016. Mala za to, že nárok žalobcu na náhradu škody bol predbežne prerokovaný a je premlčaný,

na čo nemajú vplyv zmätočné tvrdenia žalobcu.
5.2. Dodala, že v tomto konaní si žalobca uplatnil výlučne sumu 80 000 a škodu na majetku vyčíslenú
na 20 000 eur uplatnil prvýkrát až v odvolacom konaní vo svojom vyjadrení zo dňa 18.02.2024, čo je v
rozpore s § 371 CSP, podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

6.1. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná ani v jednom liste nepredložila
taký dôkazový material, v ktorom by bol jeho nárok o odškodnenie spochybnený. Mal za to, že žalovaná
ohýbaustanovenie§16ods.4zákonač.514/2003Z.z.akonáakojejvyhovuje.Poukázalnarozhodnutie
Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/105/2022-346 zo dňa 24.08.2023, podľa ktorého sa v zmysle §
15 ods. l a §16 ods. l uvedeného zákona pred konaním na súde obligatórne vyžaduje predbežné

prerokovanie návrhu a výšky náhrady škody, pred príslušným orgánom - Ministerstvom spravodlivosti
SR. K prerokovaniu nikdy nedošlo, hoci o to žiadal veľa krát. Jeho nárok a výška na odškodnenie
nebola prerokovaná a nebolo mu písomne oznámené, či žalovaná uspokojuje alebo neuspokojuje jehopožiadavky.Požadovalpreto,abymusuma500000eurbolazostranyokresnéhosúduodobrená.Keďže
žalovaná nemá žiadny úspech, navrhol, aby žalovaná ako neúspešná strana sporu platila trovy konania.
6.2. V doplnení svojho podania spísanom na Ministerstve spravodlivosti dňa 12.06.2024 uviedol, že

žalovaná má vychádzať z titulu nesprávneho postupu súdu. Žalovaná predkladá súdu zavádzajúce
informácie, že mu bol pridelený advokát JUDr. Dubec dňa 13.08.2010 po vynesení rozsudku, i keď
o neho žiadal v roku 2008. Uvedené doplnenie zaslal súdu prvej inštancie dňa 17.06.2024 a označil ho
ako vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR k súdnemu konaniu o odškodnení.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými
osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolaní (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolania žalobcu a žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
13.03.2023 domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. K žalobe priložil
žiadosť zo dňa 12.11.2008, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.08.2010 pod č.k.
6C/243/2008-97, list zo Súdnej rady SR zo dňa 15.05.2020, vyjadrenie Okresného súdu Nové Zámky

k podnetu adresované Súdnej rade SR zo dňa 19.03.2020, žiadosť o mimosúdne odškodnenie doručenú
MS SR dňa 01.02.2023. Na výzvu súdu žalovaná doručila oznámenia o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 17.10.2013, zo dňa 05.01.2015, zo dňa 14.12.2016
a vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.05.2023. Po predbežnom prejednaní veci súdom dňa 24.11.2023
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je z dôvodu podaných odvolaní žalobcu a

žalovanej predmetom prieskumu odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

12. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

13.1. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.13.2. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

13.3. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

14.1. Odvolací súd konštatuje, že uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným

orgánom. Druhou fázou je uplatnenie nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po
sebe, pretože podmienkou podania žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku.
Tento zákonný postup vyplýva z ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu
škody uplatniť skôr, než uplynie šesťmesačná lehota plynúca práve od uplatnenia nároku poškodeného
u príslušného orgánu (pozri § 4 a § 11 zákona); až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu
je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.

14.2. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového
stavu vo veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o
uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške
uplatňovaného nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok

mohol byť vôbec prerokovaný v občianskom súdnom konaní.

15.1. Zmyslom predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo rokovaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, resp.
územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Zákon síce

upravuje formu podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ale neupravuje procesný postup
orgánu, ktorý má uplatnený nárok prerokovať. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má
neformálny charakter a nie sú preň stanovené žiadne procesné pravidlá. Orgán príslušný na predbežné
prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) a nevydáva
o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí, alebo neuspokojí. Príslušný orgán by

mal poškodeného o svojom stanovisku písomne vyrozumieť.
15.2. Premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody neplynie počas doby predbežného
prerokovania nároku (§ 19 ods. 3 zákona) a po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty sa môže
poškodený obrátiť so svojím nárokom na súd (§ 16 ods. 1 zákona).

16.1. Zákon ustanovuje šesťmesačnú lehotu počítanú od uplatnenia nároku poškodeným, v rámci ktorej
je príslušný orgán povinný vec prerokovať a rozhodnúť o tom, či nárok poškodeného uspokojí alebo
nie. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody na súde nastáva až po uplynutí uvedenej zákonnej
lehoty, a to aj v prípade, že príslušný orgán už skôr oznámi poškodenému svoje negatívne stanovisko
k uplatnenému nároku.

16.2. Poškodený sa môže obrátiť na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo
k úplnému uspokojeniu nároku na náhradu škody. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť ani bez ďalšieho konania
zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením
primeranej lehoty. Ide totiž o odstrániteľný nedostatok podmienok konania.

16.3. V prípade, ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania,
nemôže súd návrh zamietnuť ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na
odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. Ak by napriek tomu nebol
odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej
podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy o zastavení konania.

17. Zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vymenované taxatívne. Odvolací
súd môže a zároveň musí zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak je preukázaný niektorý z dôvodov
samostatne alebo ich kombinácia a na druhej strane nemôže zrušiť rozhodnutie zo žiadneho iného
dôvodu. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa

prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Základný
rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v článku 6ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj
v 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je
možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu,

právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie
v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Ochrana princípov spravodlivého procesu
na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže
prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je
taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné

v odvolacom konaní napraviť. Po zrušení rozhodnutia odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18.1. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v predmetnej veci
nesprávne procesne postupoval, keď napadnutým uznesením zastavil konanie a tým následne došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodil tým, že do podania žaloby neuplynula šesťmesačná
lehota uvedená v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj tým, že do podania žaloby na súd žalovaná
na žiadosť žalobcu o mimosúdne odškodnenie nereagovala. Mal za to, že neboli splnené procesné
podmienky pre začatie konanie a jednalo sa o takú procesnú podmienku, ktorá sa nedala odstrániť.
Odvolací súd s takýmto právnym záverom s poukazom na vyššie uvedené nemôže súhlasiť. Je potrebné

uviesť, že žalobca sa domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. voči Ministerstvu
spravodlivosti SR ako žalovanej už dňa 18.04.2013, ktoré podanie však podľa oznámenia žalovanej zo
dňa 17.10.2013 neobsahovalo náležitosti a ani na výzvu tieto neboli odstránené. Preto sa na podanie
žalobcu neprihliadalo a jeho žiadosť nebola predbežne prerokovaná.
18.2. Žalobca sa následne predbežného prerokovania domáhal podaniami zo dňa 19.02.2014,

25.04.2014, 08.08.2014 a 04.09.2014. Jednalo sa o celkovú škodu v sume 370 000 eur, resp. 500
000 eur, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými
úradnými rozhodnutiami, okrem iného (konania Centra právnej pomoci Kancelárie Nitra vo veci zo
dňa 20.06.2012 vedenej pod sp.zn. 3N/1850/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej
pod sp.zn. 26Sp/18/2012 a notárky JUDr. Marty Botkovej) aj Okresného súdu Nové Zámky vo veci

vedenej pod sp.zn. 6C/243/2008. O týchto podaniach bol žalobca vyrozumený v oznámení o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo
dňa 05.01.2015 tak, že im nebolo vyhovené z tam uvedených dôvodov. Zároveň žalovaná konštatovala
premlčanie nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona a tiež bolo
žalobcovi oznámené, že predbežné prerokovanie nároku je týmto ukončené a žiadosti zaevidované

pod č. 19775/2014/34 považuje žalovaná za vybavené. V prípade, ak sa s výsledkom predbežného
prerokovania žalobca nestotožňuje, bol odkázaný na uplatnenie svojho nároku cestou súdu.
18.3. Žalobca sa listom zo dňa 09.10.2016 opätovne domáhal u žalovanej náhrady škody z dôvodu
pochybenia Centra právnej pomoci, Kancelárie Nitra, kde bol v oznámení zo dňa 14.12.2016
informovaný s poukazom na § 16 ods. 3 zákona, že nie je možné prihliadnuť na jeho opakované žiadosti,

ktoré už boli v minulosti predbežne prerokované a vyhodnotené ako nedôvodné.
18.4. Podaním zo dňa 31.01.2023 označeným ako žiadosť o mimosúdne odškodnenie podľa zákona č.
514/2003 Z.z. v nadväznosti na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR opätovne žiadal od žalovanej odškodnenie pre
porušenie jeho práva vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 6C/243/2008-9.

19.1. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené z takto zisteného skutkového stavu vec nesprávne
právne posúdil, keď zastal názor, že lehota ustanovená zákonom č. 514/2003 Z.z. sa vzťahuje na
každú žiadosť podanú žalobcom v tej istej veci osobitne a je bez právneho významu, že došlo
k prerokovaniu predchádzajúcich žiadostí žalobcu v tej istej veci. Takýto výklad nemožno vyvodiť
z príslušných ustanovení citovaného zákona. Naopak, k predbežnému prerokovaniu veci zo strany

príslušného orgánu, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR došlo už v minulosti, o čom bol žalobca
oboznámený v oznámení zo dňa 05.01.2015. Následne sa žalobcovi v prípade nesúhlasu s postupom
žalovanej dáva možnosť v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona domáhať sa uspokojenia svojho
nároku na súde, o čom bol aj žalovanou poučený. Účelu a zmyslu zákona by sa priečilo, ak by takúto
možnosť nevyužil a opätovne by sa opakovane domáhal predbežného prerokovania na príslušnom

orgáne v tej istej veci bez uplatnenia si svojho nároku na súde žalobou. K námietke žalobcu, že
nedošlo k predbežnému prerokovaniu jeho nároku, keď žiadal o osobné stretnutie so žalovanou odvolací
súd dodáva, že forma prerokovania s príslušným orgánom nie je zákonodarcom daná a teda nie jev rozpore so zákonom, ak došlo k predbežnému prerokovaniu písomnou formou, čoho dôkazom sú
vyššie označené oznámenia.
19.2. S poukazom na uvedené je potom bez právneho významu, že žalobca podal opätovne dňa

01.02.2023 žalovanej žiadosť o mimosúdne odškodnenie a do dňa žaloby na súd, teda do 13.03.2023
na túto žiadosť žalovaná nereagovala. Takýto argument by ani neobstál, pretože v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, teda dňa 24.11.2023 už lehota 6 mesiacov od doručenia žiadosti žalobcu uplynula.
19.3. Je potrebné dodať, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím znemožnil strane, aby prebehol
spravodlivý proces a bolo vydané konečné rozhodnutie. Hoci žalovaná vo svojom odvolaní namieta

odôvodnenie rozhodnutia, ktoré smerovalo k nesprávnemu výroku napadnutého rozhodnutia, s čím
sa odvolací súd stotožňuje, takéto rozhodnutie by nebolo v jej neprospech. Odvolací súd však mal
za to, že nebolo účelné odmietnuť toto odvolanie, ale ho bolo potrebné prejednať. Účelom zákona
je poskytnúť právnu ochranu účastníkom konania a usporiadať vzájomné spory a vzťahy medzi nimi.
Vydaním napadnutého uznesenia, ktoré je nezákonné a ani nemalo byť vydané sa tento účel stráca.
Úlohou súdu nie je odmietať účastníkom konania prístup k súdu a postupovať prísne formalisticky.

20. Vzhľadom k uvedenému bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne preskúmať, či bola podmienka
predbežného prerokovania nároku žalobcu žalovanou splnená. Tiež bude jeho úlohou zaoberať sa
žalovanounamietanýmpremlčanímnárokužalobcuspoukazomnaustanovenie§19citovanéhozákona
aj vzhľadom k času, ktorý uplynul od namietaného nesprávneho rozhodnutia/postupu súdu (Okresného

súdu Nové Zámky vo veci vedenej pod sp.zn. 6C/243/2008).

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Vzhľadom k uvedenému
sa súd prvej inštancie bude riadiť vyššie uvedenými právnymi úvahami odvolacieho súdu. Súd prvej
inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).