Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoEk/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4114216156.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: Advocate s.r.o., so sídlom:
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., narodená: XX.XX.XXXX, bytom:
C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 709,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10Er/599/2014 – 55 zo dňa 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 10Er/599/2014 – 55 zo dňa 19. marca 2024
potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 10Er/599/2014 – 55 zo dňa 19. marca 2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“)
Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie a exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami §243h ods. 1 veta prvá, §
44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie in nuce odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie voči povinnému domáhal vykonania exekúcie titulom rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. (so sídlom:
Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava) sp. zn. SR 01554/13 zo dňa 02.07.2013. Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 10Er/599/2014 – 16 zo dňa 27.06.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote
odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoE/272/2014 – 34 zo dňa 30.09.2014 predmetné
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože v súdnom spise sa

nachádzala fotokópia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.11.2010 v nečitateľnej forme, a preto nebolo
možné posúdiť jej obsah. Krajský súd v Nitre stanovil povinnosť súdu prvej inštancie vyžiadať
rozhodcovskú zmluvu, preskúmať súlad rozhodcovského rozsudku so zákonom a či nie sú naplnené
dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Oprávnený na žiadosť
súdu predložil požadovanú rozhodcovskú zmluvu.

4. Súd prvej inštancie následne opätovne preskúmal exekučný titul z formálnej aj materiálnej
stránky. Úlohou súdu je ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúciepredstavuje exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na to, že vydaniu predmetného
rozhodcovského rozsudku prechádzalo uzavretie zmluvy o úvere č. 401000006 zo dňa 30.11.2010
(ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 500 eur.

Daný právny vzťah charakterizoval ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
vyplývajúceho z Obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej len „obchodný register“). Súd prvej
inštancie mal za to, že povinná vystupuje v právnom vzťahu ako spotrebiteľ, pretože z obsahu súdneho
spisu nevyplýva, že by konala pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

zaťažuje dodávateľa, ktorý nepredložil žiadne také dôkazy. Na predmetný spotrebiteľský vzťah
je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré majú kogentnú povahu. Súd prvej inštancie považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za
podmienku pre uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa pre neurčitý okruh
spotrebiteľov a takúto podmienku je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a zároveň za neplatnú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie takáto zmluva spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Ak by v zmysle predmetnej rozhodcovskej zmluvy konanie inicioval dodávateľ, spotrebiteľ
by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva ako neprijateľná zmluvná
podmienky sa prieči dobrým mravom a bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý bol na základe

nej vydaný, mohol predstavovať exekučný titul.
5. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ a navrhol, aby odvolací súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Predmetné uznesenie považoval za nesprávne, pretože podľa neho vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)] a súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP].
6. V odôvodnení predmetného odvolania oprávnený argumentoval tým, že predmetná rozhodcovská
zmluva má povahu nevýhradnej zmluvy, keďže umožňuje všetkým zmluvným stranám domáhať sa
ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo alternatívne súdneho konania.

Oprávnený mal za to, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinná mala možnosť
v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd. V prípade predmetnej úverovej zmluvy sa jedná
o individuálne dojednanú podmienku, a preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Z dôvodu existencie
samostatného dokumentu má povinná na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní. Podanie na
rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola podaná na súd. Po začatí rozhodcovského

konania nie je možné v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským
súdom, pretože takáto skutočnosť predstavuje prekážku litispendencie. Podstatné je, či zmluva v čase
jej uzavretia umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením
sporu. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, poukázal na to, že
bola uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od predmetnej úverovej zmluvy. Oprávnený

konštatoval, že povinná svojím podpisom vyjadrila súhlas s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy
a zároveň vyhlásila, že bola pred jej uzavretím osobitne poučená. Oprávnený poukázal na väčšie
množstvo rozhodnutí (prevažne okresných súdov), avšak sa jedná o staršie rozhodnutia, ktorých
závery boli prekonané rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“)
a odvolací súd nie je viazaný právnymi názormi súdov prvej inštancie.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP), a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.03.2014, kedy bola

pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené
dňa 29.05.2014, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01554/13 zo dňa 02.07.2013, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.. Oprávnený a povinný si

záväzkový vzťah zabezpečili blankozmenkou vystavenou povinnou v Nitre dňa 20.11.2010. Odvolací
súd uznesením č. k. 26CoE/272/2014 – 34 zo dňa 30.09.2014 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie
č. k. 10Er/599/2014 – 16 zo dňa 27.06.2014 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že súd prvej inštancie vyžiada od oprávneného čitateľnúverziu predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 22.01.2015 vyžiadal
odoprávnenéhorozhodcovskúzmluvuvčitateľnejforme.Oprávnenýsúdudoručilrozhodcovskúzmluvu,
ale stále v ťažšie čitateľnej forme. Odvolací súd konštatuje, že predmetná rozhodcovská zmluva je

v dostatočne čitateľnej forme, aby sa z nej dali vyčítať relevantné skutočnosti pre rozhodnutie.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
13. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2010 (v čase uzavretia úverovej
zmluvy dňa 30.11.2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2010, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2010, spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

23. Podľa § 53 ods. ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2010, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z

uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd
tieto dôvody opakoval.25. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
26. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah.

27. Z listín predložených oprávneným v exekučnom konaní (najmä exekučného titulu na č.l. 8, úverovej
zmluvy na č.l. 45) vyplýva, že úverovú zmluvu, uzavretú medzi oprávneným a povinnou dňa 30.11.2010
uzatváral oprávnený ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj dočasné poskytovanie
peňažných prostriedkov za odplatu. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z

predložených listín je taktiež preukázané, že povinná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba s uvedením
mena a priezviska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu a adresy trvalého pobytu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (keď opak nebol dodávateľom, na ktorom je v tomto smere dôkazné bremeno
- § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preukázaný) a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa ust. § 52

ods. 4 Občianskeho zákonníka.
28. Na právny vzťah medzi účastníkmi konania je preto nutné aplikovať aj príslušné spotrebiteľské
právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu
na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod [ktorým je podľa § 261 ods.

6 písm. d) Obchodného zákonníka aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere].
29. Pre úplnosť je však potrebné na tomto mieste doplniť, že oprávnený v odvolaní ako odvolací dôvod
neuplatnil nesprávne právne posúdenie postavenia povinnej ako spotrebiteľa v uvedenom zmluvnom
záväzkovom právnom vzťahu založenom zmluvou o úvere, čo v konečnom dôsledku vzhľadom na
viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) na jednej strane vylučuje

možnosť jeho odvolacieho prieskumu (v tom smere, že by na jeho vykonaní odvolací súd založil svoje
rozhodnutie), na druhej strane to však nevylučuje uvedenie dôvodov správnosti aj tohto odvolaním
nenapadnutého právneho posúdenia.
30. V dôsledku vyššie uvedeného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou, založeným
úverovou zmluvou uzavretou medzi oprávneným a povinnou dňa 30.11.2010, je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však potrebné aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základe spotrebiteľskej
zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia, teda v prejednávanej veci aj na právny úkon
obsiahnutývrozhodcovskejzmluve,uzavretejmedzioprávnenýmapovinnouvrovnakýdeňakoúverová

zmluva – dňa 30.11.2010, ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých z predmetnej úverovej
zmluvy a právny úkon – dohodu o vyplnení zmenky, inkorporovanú do Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy (článok 13. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru). Dohoda o vyplnení zmenky bola v prejednávanej veci uzavretá ako
zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinnej zo spotrebiteľskej zmluvy. V rozhodcovskom konaní, v

ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok (predložený v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul)
bol uplatnený nárok zo zmenky, vyplnenej na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmenka však bola len
zabezpečovacím inštitútom záväzku povinnej splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy z 30.11.2010. Z týchto dôvodov je potom nutné v exekučnom konaní pri skúmaní právomoci
rozhodcovského súdu (t. j. pri skúmaní, či rozhodcovský súd konal a rozhodcovský rozsudok vydal na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy) potrebné posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy
(aj) podľa noriem spotrebiteľského práva (a to primárne práve podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy aplikovať na celý režim právneho vzťahu (t. j.
aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu záväzkového vzťahu,ktorými dochádza k dohode o spôsobe riešenia z neho vzniknutých sporov a pod.), ktorý, ak bol založený
spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho
existencie.

31. Na tomto mieste odvolací súd aj v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že v
prejednávanej veci vzhľadom na prechodné ustanovenia § 243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku
aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2014, keď v prejednávanej veci ide práve
o taký prípad, ktorý spadá do rozsahu hypotézy prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d
ods. 2 (v nadväznosti na § 243d ods. 1) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci je totiž exekučné

konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku, čím je naplnená prvá z dvoch kumulatívnych
podmienok obsiahnutých v § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, za ktorých naplnenia sa na exekučné
konanie použijú právne predpisy (primárne Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014.
Spor zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom (akou je v prejednávanej veci aj
úverová zmluva z 30.11.2010) je sporom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (na ktorý zákon ako osobitný predpis odkazuje poznámka pod čiarou 4ead; ďalej

len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktorá je poznámkou zahrnutou v § 243d ods.
1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov je v prejednávanej veci naplnená aj druhá kumulatívna
podmienka podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, a to že predmetom rozhodcovského rozhodnutia
(v tejto veci rozhodcovského rozsudku) vydaného v rozhodcovskom konaní, na podklade ktorého je toto
exekučné konanie vedené, je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu – ktorým osobitným

predpisom je podľa poznámky 4ead) Exekučného poriadku zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní – a ktorým sporom spĺňajúcim podmienky podľa tohto zákona je spotrebiteľský spor podľa § 2
ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
32. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle
predmetného ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd
nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a

2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v
priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, a preto je súd prvej
inštancie povinný a aj oprávnený v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení §
57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh

ako aj bez návrhu. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že v priebehu celého exekučného konania je
všeobecný súd povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania,
pričom jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez ktorého existencie nemožno

exekúciu vykonať. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27.01.1997 vydanom pod sp.
zn. 3 Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej“.

33. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25.02.2013 sp.
zn.6Cdo219/2012,podľaktoréhorozhodcovskýrozsudokvydanývspotrebiteľskejvecijeakoexekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012 ako dovolací
súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda

nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je
nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno
podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje
práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek

procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu
rozhodcovského rozsudku.
35. Odvolací súd k uvedenému s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
36. Odvolací súd z exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01554/13 zo dňa
02.07.2013 (na č.l. 8) zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od

rozhodcovskej zmluvy (č.l. 45). Podkladom na vydanie exekučného titulu bola zmenka, zabezpečujúca
pohľadávku oprávneného vzniknutú z úverovej zmluvy č. 401000006 zo dňa 30.11.2010.
37. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere zo dňa 30.11.2010. Exekučný súd

je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený ex offo už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať
okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme samostatnej
zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do zmluvy) medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd

zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen
po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).
38. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť
podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 je aj samotná

rozhodcovská zmluva. Neprijateľnou podmienkou je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
akákoľvek podmienka, ktorá bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnuté v zmluve (pričom je
bez právneho významu, či je táto zmluvná podmienka obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej
zmluve, alebo či je obsiahnutá v samostatnej zmluve, ktorá je závislá na hlavnej spotrebiteľskej
zmluve, a preto sa aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, teda v prejednávanej veci je

bez právneho významu, že samotná zmluvná podmienka o riešení sporov vzniknutých z úverovej
zmluvy je obsahom samostatného právneho úkonu – rozhodcovskej zmluvy, obsiahnutej v samostatnej
listine) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom do 31.12.2010 neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.
39. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola
spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, ktoré je základným právomspotrebiteľa upraveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná

a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah oprávneným predloženej formulárovej
rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povinný tak rozhodcovskú zmluvu celkom zjavne nemohol reálne
nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol úverovú zmluvu (vrátane jej súčasti – rozhodcovskej zmluvy)
iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom
je naviac všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto
odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských
veciach. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že povinnému

nebola odňatá možnosť obrátiť sa v spore z úverovej zmluvy na všeobecný súd (čím by bola naplnená
rozväzovacia podmienka rozhodcovskej zmluvy), keďže táto možnosť oprávneného sa vzhľadom na
uvedené skutočnosti javila ako výlučne formálna (a nie materiálna) a obmedzená iba tým a do
doby, než podá veriteľ/oprávnený návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Takto dojednaná
rozhodcovská zmluva (uzavretá v danej veci vo forme samostatnej zmluvy) je z uvedeného dôvodu (keď

v prípade, ak si oprávnený zvolí spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, nemôže už spotrebiteľ
tentovýberovplyvniť)takou,ktorouspotrebiteľanútipodrobiťsariešeniusporuvrozhodcovskomkonaní.
40. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008. Práve v znení tohto
ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho

poriadku SR novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady
na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka
obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju
považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami

uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 4 účinnom do 31.12. 2010)
Občianskeho zákonníka.
41. Odvolací súd preto dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva
je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme samostatnej
rozhodcovskejzmluvy,jepotrebnéposúdiťakoabsolútneneplatnúzmluvunielenprerozporsozákonom

podľa ust. § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010,
ale aj pre to, že sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že sa rozhodcovská
zmluva celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi

videl najmä v tom, že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ
nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným vybraný
rozhodcovský súd, predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu s úverovou zmluvou
predložil na podpis povinnej, zdrojom príjmov, preto bola namieste obava, do akej miery je takéto

rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa
(povinnej) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec
rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v
okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka
neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu

bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva.
42. Celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv
oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného, dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie,keďžesúdnyexekútoržiadalvykonaťexekúciunapodkladeexekučnéhotitulu,ktorývzhľadomna vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pretože
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací
súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v
takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že
povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme zachovania princípu hospodárnosti
a rýchlosti konania v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.
44. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.

apríla 2018).