Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/150/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202074
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1418202074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu

Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: Eva W., B.. XX.XX.XXXX, O.
X. L. X, Š., právne zast. Y.. T. V., H. U. U. J. XXA, U., N.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Y.. Z. U., B..
XX.XX.XXXX, O. X. W. X. X, X., právne zast. Y.. T. T., H. U. U. W. XC, X., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie
5.600 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 02.03.2022, č.k. 23C/26/2018-291, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má proti žalobkyni n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa od žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 5.600 eur s prísl. titulom v Dohody o uznaní dlhu zo dňa 07.12.2016 (ďalej
len „Dohoda o uznaní dlhu“) (výrok I.) a žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1 a § 580 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobkyňa sa v

konaní domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 5.600 eur, ktorú žalovaná uznala v Dohode o uznaní
dlhu, že žalovaná si listom zo dňa 13.03.2017 uplatnila zľavu z kúpnej ceny vo výške 6.500 eur titulom
vady predanej veci (nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu, zapísané na LV č. XX pre k.ú. T. L.) podľa
Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016, V-8694/16 zo dňa 03.01.2017 (ďalej len „Kúpna
zmluva“) a túto sumu jednostranným úkonom započítala oproti pohľadávke žalobkyne. Relevantnou
bola v konaní otázka posúdenia zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 597 Občianskeho zákonníka,
ktoré žalovaná zistila po uzavretí Kúpnej zmluvy a v prekluzívnej lehote 24 mesiacov po uzavretí Kúpnej

zmluvy uplatnila u žalobkyne ako predávajúcej. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že v
čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy a v čase odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti žalovanou mal rodinný
dom statické vady, o ktorých sa žalovaná dozvedela dodatočne, pričom žalobkyňa mala o vadách
vedomosť a kupujúcu pred podpisom Kúpnej zmluvy na vady neupozornila. Žalobkyňa síce v konaní
tvrdila, že žalovaná bola pred podpisom Kúpnej zmluvy oboznámená so stavom rodinného domu, ako
aj s predchádzajúcimi rekonštrukciami a pred podpisom Kúpnej zmluvy jej bol poskytnutý Znalecký
posudok č. 08/2009 zo dňa 11.06.2009 vypracovaný znalkyňou N.. T. T. (ďalej len „Znalecký posudok č.

08/2009“), z ktorého bolo zrejmé, aké statické poruchy nehnuteľnosť mala a že žalovanej bola z tohto
dôvodu poskytnutá aj zľava z kúpnej ceny, žalobkyňa však tieto skutočnosti nepreukázala, jej argumenty
ostali len v rovine tvrdení. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede N.. I. H. mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalovaná o predmetných vadách pred uzatvorením Kúpnej zmluvy nevedela aj napriektomu, že pred kúpou bola viackrát na obhliadke domu aj s odborníkmi, keď sám svedok, ktorý je v danom
obore profesijne spôsobilý, obhliadkou vady nezistil a až následne po predložení Znaleckého posudku č.
08/2009 s fotodokumentáciou konštatoval, že pred rekonštrukciou bol rodinný dom z hľadiska statického

posúdenia v zlom stave a uviedol, akým spôsobom je možné vady odstrániť a že oprava tak, ako bola
žalobkyňouvminulostipredpredajomrealizovaná,niejevprípadedanéhopoškodeniamožná.Súdprvej
inštancie doplnil, že ani výpoveďou svedkyne T. W. nebolo v konaní preukázané, že žalovaná o vadách
rodinného domu mala vedomosť pred podpisom Kúpnej zmluvy, o vadách nevedela ani svedkyňa, ktorá
predaj sprostredkovala a kedy žalovaná prevzala Znalecký posudok č. 08/2009 svedkyňa jednoznačne

neuviedla. Na návrhy strán sporu súd vykonal aj dôkaz výsluchom svedkov C. R. H. Ľ. G., nakoľko sa
však jedná o partnerov žalobkyne a žalovanej (spolužijúcich osôb), pre ich vzťah k veci sa tieto svedecké
výpovede súdu prvej inštancie javili ako tendenčné, preto sa nimi nezaoberal. Pre súd prvej inštancie
bola podstatná svedecká výpoveď N.. I. H. spolu s listinným dôkazom - vyjadrením statika N.. L. O. zo
dňa 07.03.2017. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy nehnuteľnosť
vykazovala statické vady, o ktorých žalovaná nemala vedomosť, o vadách sa dozvedela až po podpise

Kúpnej zmluvy zo Znaleckého posudku č. 08/2009, ktorý prevzala po uzatvorení Kúpnej zmluvy a
následnesivzákonnejlehoteuplatnila(listomzodňa13.03.2017)nárokyzozodpovednostizavadyveci.
Zo strany žalobkyne, ktorá objektívne zodpovedá za vady, mohlo dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti
za vady len v prípade, ak by žalovanú na vady upozornila, čo však v konaní preukázané nebolo, preto
na strane žalobkyne vznikla objektívna zodpovednosť za vady. Žalovaná si listom zo dňa 13.03.2017

uplatnila zľavu z kúpnej ceny vo výške 6.500 eur, pohľadávka zo zľavy z kúpnej ceny sa tak stala
splatná a jej započítaním zo strany žalovanej voči uplatnenému nároku žalobkyne zanikla. Vo vzťahu k
primeranosti zľavy z kúpnej ceny, súd prvej inštancie vychádzal z predloženého rozpočtu vypracovaného
N.. H. P. zo dňa 10.02.2020, z ktorého bolo zrejmé, že predstavuje len čiastočné náklady potrebné na
odstránenie statického poškodenia stavby. Žalobkyňa mala v súvislosti s preukázaním dôvodnosti výšky

započítanejpohľadávkyžalovanejvúmyslenavrhnúťznaleckédokazovanie,akouviedlanapojednávaní
dňa 16.09.2020, v súdom prvej inštancie uloženej lehote však takýto návrh na dokazovanie neuplatnila,
následne až na pojednávaní konanom dňa 10.11.2021 navrhla právna zástupkyňa žalobkyne nariadiť
znalecké dokazovanie, ktorý návrh súd prvej inštancie vzhľadom na značný časový odstup z dôvodu
nehospodárnosti zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a §

262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorá
mala v konaní plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. d), e), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa skutkovo

zhrnula, že poskytla žalovanej pôžičku v celkovej výške 7.600 eur, strany uzavreli Dohodu o uznaní
dlhu, predmetom ktorej bolo postupné splácanie pohľadávky žalobkyne, pričom žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 5.600 eur s príslušenstvom ako neuhradenej časť
pôžičky podľa Dohody o uznaní dlhu. Žalovaná od žalobkyne Kúpnou zmluvou nadobudla rodinný
dom, ktorý podľa žalovanej vykazoval skryté vady a v konaní si žalovaná uplatnila kompenzačnú

námietku a voči pohľadávke žalobkyne uplatnila svoju pohľadávku na primeranú zľavu z kúpnej ceny
podľa Kúpnej zmluvy. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal ňou navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalobkyňa navrhovala znalecké dokazovanie
dňa 16.09.2020 a dňa 10.11.2021 na preukázanie, či v predmetnom čase existovali skryté vady na
predmete kúpy a aká je ich hodnota. Znalecké dokazovanie malo preukázať, ktoré zo skrytých vád,

ktoré uvádzala žalovaná sú reálne a odôvodniteľné pre využitie kompenzačnej námietky, pretože
výška pohľadávky uvedená v kompenzačnej námietke presahovala výšku uplatňovanej žalobnej sumy.
Súd prvej inštancie síce určil žalobkyni lehotu 15 dní po 16.09.2020 na vyjadrenie sa k uplatneniu
kompenzačnej námietky a doplnenie dokazovania, táto výzva však nepredstavovala výzvu v zmysle
uplatnenia koncentračnej zásady podľa CSP, preto žalobkyňa opätovne uplatnila návrh na doplnenie

dokazovania formou znaleckého dokazovania dňa 10.11.2021, teda v čase, kedy ešte nebolo ukončené
dokazovanie. Znalecké dokazovanie, ako jediné mohlo odstrániť rozpory ohľadom prípadných skrytých
vád a ich vyčíslenia, čo je otázka znalecká, nie právna, súd prvej inštancie však právo v podobe návrhu
žalobkyne na vykonanie potrebného dokazovania nerešpektoval, čím došlo k naplneniu odvolaciehodôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Zároveň súd prvej inštancie návrh žalobkyne
na doplnenie dokazovania zamietol bez riadneho odôvodnenia (§ 220 ods. 2 CSP), ktorý postup
riadne neodôvodnil ani dňa 10.11.2021 a ani v napadnutom rozsudku a jediné odôvodnenie súdu

predstavuje slovné spojenie „...tento návrh je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania“. Odkaz súdu
prvej inštancie na „hospodárnosť konania“ nespĺňa žiadne atribúty riadneho odôvodnenia zamietnutia
doplnenia dokazovania, nie je z neho jasné, v čom mal byť návrh na doplnenie dokazovanie v
rozpore s hospodárnosťou konania, nie je možné zistiť na základe ktorých skutočností a z akých
konkrétnych dôvodov súd prvej inštancie zamietol navrhované dokazovanie. Odôvodnenie zamietnutia

navrhovaného doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním súdom prvej inštancie je v rozpore s
ústavným právom žalobkyne na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava“), predstavuje ukážku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobkyňa namietala aj nesprávne
skutkové zistenia pokiaľ ide o vedomosť žalobkyne o skrytých vadách predmetu kúpy. Tieto závery
súdu považuje za svojvoľné a nevyplývajúce z vykonaného dokazovania ani zo žiadnych skutočností,

ktoré boli predmetom súdneho skúmania. Žalobkyňa namietala, že z vykonaného dokazovania (všetky
dokumenty súvisiace s Kúpnou zmluvou, Kúpna zmluva, Znalecký posudok č. 119/2016 vykonaný z
dôvodu získania financovania na kúpu predmetu kúpy podľa Kúpnej zmluvy, výsluch sporových strán,
atď.) vyplýva, že na predmete kúpy podľa Kúpnej zmluvy v čase predaja neexistovali žiadne skryté vady
a že v čase predaja (uzatvorenia a naplnenia Kúpnej zmluvy) nikto, ani žalobkyňa ani žalovaná, ani

znalec (N.. I. H.), ani realitná maklérka (T. W.) nemali tušenie, nieto ešte vedomosť, o tvrdených skrytých
vadách. Prijatý záver súdu prvej inštancie je tak nesprávny a napĺňa odvolací dôvod v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. f) CSP. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie toto nesprávne skutkové zistenie nijakým
spôsobom neodôvodnil. Pochybenie súdu prvej inštancie videla žalobkyňa aj v nesprávnych skutkových
zisteniach a nesprávnom právnom posúdení primeranosti uplatnenej zľavy. Súd prvej inštancie rozhodol

vo veci tak, že do pohľadávky žalobkyne započítal kompenzačnú námietku žalovanej (pohľadávka
žalobkyne bola vo výške 5.600 eur a kompenzačná námietka žalovanej bola vo výške min. 6.500 eur).
Súd prvej inštancie sa na žiadnom mieste odôvodnenia nevysporiadal s primeranosťou zľavy z kúpnej
ceny, neuvádza prečo akurát suma 5.600 eur je primeraná, vzhľadom na ktoré konkrétne okolnosti
prípadu, ako primeranosť sumy 5.600 eur súvisí s kúpnou cenou a so stavom predmetu kúpy podľa

Kúpnej zmluvy, prečo nie je primeraná žalovanou uplatňovaná suma 6.500 eur, ale suma 5.600 eur a
vzhľadomnaktorékonkrétneskrytévadypredmetukúpypodľaKúpnejzmluvyjeprimeranousuma5.600
eur a aká je hodnota skrytých vád predmetu kúpy podľa Kúpnej zmluvy alebo súvisiacich potrebných
prác. Výšku uplatňovanej zľavy zo strany žalovanej žalobkyňa opakovane popierala, a napriek tomu
súd prvej inštancie nedal v rozsudku žiadnu odpoveď na otázku primeranosti uplatňovanej zľavy, túto

nijak neodôvodnil, preto je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Žalobkyňa nesúhlasila ani s právnym posúdením pokiaľ ide o trovy konania, pretože žalobkyňa v konaní
uniesla dôkazne bremeno a žaloba bola podaná dôvodne; ak by žalobkyňa nebola pri preukazovaní
dôvodnosti svojho žalobného návrhu úspešná, súd prvej inštancie by musel zamietnuť podanú žalobu
z dôvodu nepreukázania žalobného nároku, ktorý bola uznaný aj žalovanou a nespochybnil ju ani súd

prvej inštancie a bez podanej žaloby a následného súdneho konania, by sa žalobkyňa pohľadávky vo
výške 5.600 eur nedomohla. Namietala, že stretnutie sa dvoch vzájomných pohľadávok sporových strán
nie je možné vykladať ako neúspech alebo úspech ktorejkoľvek sporovej strany, pretože za úhradu
pohľadávky možno v zmysle hmotného práva považovať aj jej úhradu formou započítania, teda že
započítaním došlo k úhrade žalobnej sumy, ktorej úhradu si žalobkyňa uplatňovala v súdnom konaní.

Súd prvej inštancie podľa žalobkyne vzhľadom na okolnosti, vývoj a výsledok konania nezvážil možnosť,
že žiadna sporová strana nemá nárok na náhradu trov konania a ani plné priznanie trov konania
žalovanej nijakým spôsobom neodôvodnil a nedal odpoveď na to, prečo má úspech vo veci len žalovaná,
keď žalobkyňa preukázala existenciu a dôvodnosť uplatňovanej žalobnej sumy v plnej výške a uniesla
súvisiace dôkazné bremeno a že výsledkom tohto konania je úhrada žalobnej sumy v plnej výške, čo

činí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným.

4.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilažalovanávpodanízodňa22.04.2022auviedla,žeprávnyzástupca
žalovanej nahliadnutím do elektronického súdneho spisu dňa 20.04.2022 zistil, že právny zástupca
žalobkyne nechal uplynúť lehotu na prevzatie rozsudku a rozsudok neprevzal, ten bol doručený fikciou

doručenia dňa 18.03.2022. Z elektronického spisu je rovnako zrejmé, že právny zástupca žalobkyne
nahliadal do elektronického spisu dňa 10.03.2022, teda v čase, keď tam už bol rozsudok zverejnený,
mohol sa tak oboznámiť s rozsudkom a zámerne nechal uplynúť lehotu na jeho doručenie až do
18.03.2022 za účelom predĺženia lehoty, ktoré konanie považovala žalovaná za eticky neprípustné a zazneužitie práva, ktoré by v zmysle základných princípov čl. 5 CSP nemalo požívať právnu ochranu. K
námietke žalobkyne, týkajúcej sa nevykonania ňou navrhnutých dôkazov, sa žalobkyňa domáha toho,
abymohlažiadaťnavrhovaniedôkazovkedykoľvekbezohľadunapriebehkonaniaajehohospodárnosť.

Zápisnica z pojednávania zo dňa 16.09.2020 uvádza: „PZ žalobkyne sa v písomnej lehote 15 dní
vyjadrí, či nariaďuje znalecké dokazovanie“, žalobkyňa tak bola uznesením súdu zaviazaná, aby sa
v lehote 15 dní vyjadrila, či znalecké dokazovanie navrhuje. Do pojednávania dňa 10.11.2021, na
ktorom žalobkyňa žiadala nariadiť znalecké dokazovanie, uplynul od 16.09.2020 viac ako rok, v rámci
ktorého obdobia žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dve vyjadrenia (09.11.2020 a 02.11.2021),

ani v jednom neuvádza žiadny návrh na znalecké dokazovanie a ani zmienku o ňom. Podľa žalovanej
ide o preukázateľný rozpor s ust. § 153 ods. 1 CSP a čl. 8 základných princípov CSP. Odôvodnenie
súdu prvej inštancie, že z dôvodu nehospodárnosti návrh žalobkyne na znalecké dokazovanie zo dňa
10.11.2021 zamietol, má oporu v platnej právnej úprave, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení opisuje
časové súvislosti s uplatneným návrhom žalobkyne na znalecké dokazovanie, ktoré nehospodárnosť
tohto návrhu preukazujú. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia ohľadom vedomosti žalobkyne o

skrytých vadách predmetu kúpy, týmto namietaným dôvodom sa nemá podľa žalovanej žiadny význam
zaoberať, keďže v zmysle ust. § 597 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú
predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, teda že
boli naplnené všetky predpoklady, ktoré uvádza ust. § 597 Občianskeho zákonníka a bolo preukázané,
že statické vady vyšli najavo dodatočne, že existovali v čase podpisu predmetnej Kúpnej zmluvy a

že žalobkyňa ako predávajúca na tieto statické vady pred podpisom Kúpnej zmluvy neupozornila.
Zodpovednosť za vady predanej veci je objektívnej povahy, teda predávajúci zodpovedá za tieto vady
aj keď o nich nevedel, táto zodpovednosť žalobkyne ako predávajúcej bola v konaní preukázaná, keďže
vady existovali v čase podpisu Kúpnej zmluvy a aj v čase odovzdania rodinného domu žalovanej. K
argumentu žalobkyne o nesprávnom skutkovom zistení a právnom posúdení primeranosti uplatnenej

zľavy žalovaná uviedla, že tvrdenia žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s primeranosťou
zľavy z kúpnej ceny vo výške 5.600 eur sa nezakladajú na pravde, pretože súd prvej inštancie sa v
odôvodnení zaoberal primeranosťou zľavy z kúpnej ceny, keď uviedol, že vychádzal z predloženého
rozpočtu vypracovaného N.. H. P. zo dňa 10.02.2020, preukázateľne zistil, že suma zľavy z kúpnej
ceny vo výške 6.500 eur uplatnená žalovanou kompenzačnou námietkou nebude postačovať na úplné

odstránenie vád rodinného domu, preto nemal dôvod jej takúto výšku požadovanej zľavy nepriznať.
Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, k argumentácii žalobkyne o plnej úhrade žalobnej sumy uviedla
žalovaná, že žalobkyňa opomína skutočnosť, že žaloba bola v tomto konaní podaná dňa 07.05.2018,
avšak kompenzačná námietka zo strany žalovanej uplatnená z dôvodu skrytých vád bola doručená
žalobkynidňa25.03.2017predzačatímsúdnehokonania,tedažalobkyňasivtomtokonaníuplatňovalav

časepodaniažalobyneexistujúcupohľadávku,ktorázaniklazapočítaním,čosapreukázaloajvpriebehu
súdneho konania, preto má žalovaná právo na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalovanej sa podaním zo dňa 07.09.2022 vyjadrila žalobkyňa a k nedodržaniu lehoty
na podanie odvolania uviedla, že 15-dňová zákonná lehota bola zachovaná a akékoľvek obvinenia

z neetického správania či zneužitia práva považuje za nedôvodné, pretože je irelevantné, kto a
kedy nahliadol do elektronického súdneho spisu, keď rozhodujúci je moment doručenia rozhodnutia
a neprevzatie rozsudku v štandardnej lehote na prevzatie nemožno stotožniť s porušením akejkoľvek
povinnosti; naviac išlo len o bežnú pracovnú vyťaženosť právneho zástupcu žalobkyne. Žalobkyňa
dodržalazákonnúlehotunapodanieodvolania,pretoženapadnutýrozsudokboljejprávnemuzástupcovi

doručenýdoelektronickejschránkydňa18.03.2022aodvolaniebolopodanédňa22.03.2022.Žalobkyňa
zotrvala na svojej odvolacej argumentácii, že prvoinštančný súd zamietol jej návrh na doplnenie
dokazovania bez riadneho odôvodnenia, že postupoval nesprávne, keď priznal náhradu trov konania
v plnej výške žalovanej, nakoľko išlo o spornú pohľadávku až do vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny pri vade predmetu kúpnej síce vyplýva zo zákona,

jeho existenciu je ale potrebné preukázať a nie len tvrdiť a až vykonaným dokazovaním sa dospelo k
záveru, že predávaná nehnuteľnosť mala trpieť skrytými vadami, čo neplatilo v čase podania žaloby dňa
07.05.2018, preto bola žaloba zo strany žalobkyne podaná dôvodne.

6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila v podaní zo dňa 19.09.2022 a mala za to, že

právny zástupca žalobkyne v replike potvrdil, že pri nahliadaní do elektronického súdneho spisu (dňa
10.03.2022) sa oboznámil s písomným vyhotovením rozsudku a s písomným rozsudkom oboznámil
aj žalobkyňu, teda od 10.03.2022 vedela žalobkyňa a aj jej právny zástupca ako súd rozhodol, avšak
odvolanie voči rozsudku podal až 31.03.2022, teda 21 dní potom, ako rozsudok bol v jeho dispozícií.Zopakoval, že konanie právneho zástupcu žalobkyne, napriek pracovnej vyťaženosti, je podľa názoru
žalovanej zneužitím práva s v zmysle základných princípov (čl. 5) CSP. K absencii riadneho odôvodnenia
rozsudku uviedla žalovaná, že žalobkyňa len opakuje svoje tvrdenie z odvolania, k čomu sa žalovaná

už podrobne vyjadrila. K trovám súdneho konania žalovaná znova zopakovala, že žalobkyňa si v tomto
konaní uplatňovala v čase podania žaloby už neexistujúcu pohľadávku, ktorá zanikla započítaním pred
začatím súdneho konania, žalobkyni bola kompenzačná námietka žalovanej z dôvodu skrytých vád
doručená už dňa 05.03.2017 a žalobkyňa podala žalobu dňa 07.05.2018.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej viac nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané

dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
uplatnenej žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v

postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

10. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vysporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

11. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobkyňou, odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie

odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi
a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobkyňa výslovne uviedla a skutkovo vymedzila v odvolaní; pri

viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka

aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj v odvolacom konaní.

13. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“)

z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS/90/2019: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie
je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená
zákonom stanovená náležitosť odvolania, spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody.
Právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania

spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a
dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania“.

14.Vprejednávanejvecizobsahusúdnehospisuvyplýva,žežalobkyňasažaloboudomáhalazaplatenia
sumy 5.600 eur spolu s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 07.12.2016 strany sporu

uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu, predmetom ktorej bolo postupné splácanie pohľadávky žalobkyne vo
výške7.600eurdo15.02.2017.ŽalovanápredmetnúpohľadávkuuznalačododôvoduavýškyvDohode
o uznaní dlhu a do podania žaloby uhradila len časť pohľadávky vo výške 2.000 eur. Dňa 07.12.2016
uzatvorili strany sporu Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť (rodinný dom, letná kuchyňa a pozemky), ktorýchvlastníkom bola žalobkyňa. Po prevode vlastníctva na žalovanú, pri odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti,
žalobkyňa odovzdala žalovanej Znalecký posudok č. 08/2009, ktorý bol vyhotovený pred uzavretím
Kúpnej zmluvy a z ktorého sa žalovaná dozvedela o vážnej statickej poruche rodinného domu. Dňa

13.03.2017 žalovaná adresovala žalobkyni list označený ako „Započítanie pohľadávky zľavy z vady veci
oproti sume z neuhradenej pôžičky“, doručený žalobkyni 25.03.2017, v ktorom si žalovaná uplatnila
zľavu z kúpnej ceny vo výške 6.500 eur a vykonala započítanie tejto sumy oproti sume z neuhradenej
pôžičky vo výške 5.600 eur splatnej dňa 15.02.2017 podľa Dohody o uznaní dlhu.

15. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú
predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny

zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo
od zmluvy odstúpiť.

17. Podľa ust. § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady

vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

18. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie.

19. K žalovaným vznesenej námietke včasnosti podaného odvolania s poukazom na skoršie
nahliadnutie do elektronického spisu právnym zástupcom žalobkyne sa odvolací súd pri konštatovaní
jej nedôvodnosti obmedzí na odkaz na ust. § 362 ods. 1 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva počiatok

plynutia 15-dňovej lehoty na podanie odvolania („od doručenia rozhodnutia“) a poukázanie na uznesenie
NS SR sp. zn. 1 Cdo 162/2011 z 20.09.2012 (R 64/2013), podľa ktorého „Prevzatie fotokópie rozhodnutia
účastníkom konania alebo jeho zástupcom pri nazeraní do súdneho spisu (§ 44 ods. 1 O.s.p.) nemá
právne účinky doručenia rozhodnutia v zmysle § 45 a nasl. O.s.p.“.

20. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, keď (i) žalobkyňa navrhovala znalecké dokazovanie dňa 16.09.2020 a dňa 10.11.2021,
ktorémaloposúdiť(prípadnú)hodnotu„skrytýchvád“,ktorýchexistenciutvrdilažalovanáaskutočnosť,či
v predmetnom čase existovali skryté vady na predmete kúpy podľa Kúpnej zmluvy a že (ii) prvoinštančný

súd síce určil lehotu 15 dní po 16.09.2020 na vyjadrenie sa k uplatneniu kompenzačnej námietky a
doplnenie dokazovania, táto výzva však podľa žalobkyne „nepredstavovala výzvu v zmysle uplatnenia
koncentračnej zásady CSP“, teda bola oprávnená uplatniť návrh na doplnenie dokazovania aj dňa
10.11.2021, kedy ešte nebolo ukončené dokazovanie, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolacej námietky žalobkyne.

21. Vo vzťahu k posúdeniu odvolacej námietky žalobkyne, že výzva prvoinštančného súdu na
pojednávaní dňa 16.06.2020 na vyjadrenie k uplatneniu kompenzačnej námietky a doplnenie
dokazovania v lehote 15 dní „nepredstavuje výzvu v zmysle uplatnenia koncentračnej zásady CSP“,
poukazuje odvolací súd na nález ÚS SR č.k. II. ÚS 291/2021 z 30.09.2021, z odôvodnenia ktorého

vyplýva: „38. Z nedávnych rozhodnutí ústavného súdu (napr. nálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS
336/2019) vyplýva požiadavka na náležité posúdenie dovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti, napr.
«Pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku (§ 432 CSP ) je potrebné, aby
sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale druhej strane
nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je

úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu
dovolacej otázky.» (porov. tiež V., T.. R. k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo
6.3.2017 In. Súkromné právo 3/2017, s. 129; R., W.. R. k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 158/2017 odklon od ustálenej? rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a/ako otázka zásadnéhoprávneho významu. In. Súkromné právo 4/2018, s. 170) (pozri I. ÚS 336/2019). V tomto kontexte ústavný
súd vyžaduje (I. ÚS 115/2020), „... aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z
dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho,

v čom má spočívať táto nesprávnosť... preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie
namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky“. Uvedené je potrebné vztiahnuť
aj na vymedzenie odvolacieho dôvodu žalobkyňou, keďže odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, aké
pochybenie sa súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe vytýka a v čom konkrétne výzva súdu
nepredstavovala výzvu v zmysle uplatnenia koncentračnej zásady CSP.

22. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak námietka žalobkyne smerovala k poučeniu
strany sporu (žalobkyne) o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, s poukazom na ust. § 160 ods.
1 a 3 písm. b) CSP zbavuje existencia riadneho zastúpenia sporovej strany advokátom súd všeobecnej
poučovacejpovinnosti(vrátanepoučeniaoprocesnýchprávachapovinnostiachvrozsahuustanovenom
CSP, teda aj v rozsahu poučení žalobcu podľa ust. § 167 ods. 3 CSP), a to nepochybne z pragmatického

hľadiska, kde garantom zabezpečenia a zachovania procesných práv strany sporu (žalobkyne) je jej
zastúpenie odborne spôsobilým zástupcom v zmysle ust. § 160 ods. 3 CSP.

23.Zásadakoncentráciekonaniaznamená,žestranysporuniesúoprávnenévykonaťniektoréprocesné
úkony (prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany podľa ust. § 149 CSP) kedykoľvek

v priebehu konania (ako nesprávne tvrdí žalobkyňa v odvolaní), ale iba v určitom štádiu konania a
ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za
zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky (súd na procesný úkon neprihliada a je
neúčinný), pričom ide o sankciu za porušenie procesnej povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia vyjadrená v čl. 8 v spojení s čl. 5 CSP). Sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) je v

diskrečnejprávomocisúdu(zákonnákoncentráciakonaniaupravenávust.§154CSPjepresúdastrany
sporu obligatórna). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor
neskoro vykonanými procesnými úkonmi napr. predkladaním skutkových tvrdení a dôkazných návrhov
až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku
na vytýčenie ďalšieho pojednávania (ak nejde napr. o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti,

ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania). Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na
jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo prijme procesnú sankciu, ktorá
spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

24. Ust. § 153 CSP zakotvuje právnu povinnosť strane sporu predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas (§ 153 ods. 1 CSP) a sankciu za jej porušenie (§ 153 ods. 2 a 3 CSP).
Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany nie je včasné (§ 153 ods. 1,
druhá veta CSP), ak ich strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení

alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu
poskytnúťstranesporunapojednávanílehotunadodatočnésplneniepovinnostitvrdiťanavrhnúťdôkazy
(§ 181 ods. 4 CSP), pričom ak súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť
a navrhnúť dôkazy (CSP na „výzvu“ nekladie žiadne osobitné nároky, vrátane doložky o následkoch
nesplnenia uloženej povinnosti - procesnú preklúziu práva - tak, ako sa mylne domnieva žalobkyňa),

považujú sa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené stranou v tejto
lehote za predložené včas, po márnom uplynutí lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné
návrhy prihliadať (ust. § 153 a § 154 CSP nie sú dotknuté). Ak teda súd dospeje k záveru, že strana
sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na

omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Ak omeškaný procesný
úkonstranyneospravedlnení,vodôvodnenírozsudkuvovecisamejvysvetlí,ženaprocesnýúkonstrany
neprihliadol a z akých dôvodov.

25. Odvolací súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie odôvodňujúcim nevykonanie

navrhovaného dôkazu (neprihliadnutie na tento návrh) s odôvodnením, že ak mala žalobkyňa v úmysle
navrhnúť znalecké dokazovanie, ako uviedla na pojednávaní dňa 16.09.2020, uvedené nevykonala
včas v súdom prvej inštancie uloženej 15-dňovej lehote. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa napriek
tomu, že (i) podaním zo dňa 30.09.2020 požiadala o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie a zároveňpožiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 15.10.2020 a (ii) súdu prvej inštancie následne
doručila dve vyjadrenia dňa 09.11.2020 a 02.11.2021, v ktorých v žiadnom z nich nenavrhla vykonanie
znaleckého dokazovania, hoci existenciu skrytých vád a súvisiacich nárokov vo vyjadreniach priamo

rozporovala. Ak teda takýto návrh na dokazovanie neuplatnila žalobkyňa v súdom určenej lehote, ale
až na pojednávaní konanom dňa 10.11.2021, nebol tento návrh uplatnený včas v súlade s ust. § 181
ods. 4 a § 153 CSP.

26. Odôvodnenie nevykonania (zamietnutia) navrhovaného znaleckého dokazovania (jeho nariadením

súdom) vzhľadom na značný časový odstup z dôvodu nehospodárnosti je v súlade s ust. § 153 ods.
3 CSP, nakoľko jeho nariadenie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania aj ďalšie úkony súdu
(teda nie je v súlade so zásadou vyjadrenou v čl. 8, čl. 5 CSP a povinnosti strán podľa ust. § 153 ods.
1 resp. § 181 ods. 4 CSP).

27. Neprihliadnutie na návrh na vykonanie znaleckého dokazovania aplikáciou ust. § 153 ods. 1

CSP je dôvodné aj s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/43/2018, podľa odôvodnenia
ktorého: „9. Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k
prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení
obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že
v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy

prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo
zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán
(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové
návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu
k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie

súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená
advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal
mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou
koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.“

28. Je preto potrebné uzavrieť, že napriek výzve súdu prvej inštancie, ktorá sa týkala vyjadrenia
žalovanej zo dňa 08.08.2020 a oznámenia o výške zľavy zo dňa 16.09.2020 celkovo v sume 21.969,58
eur (prevyšujúcej pôvodne uplatnenú zľavu dňa 13.03.2017 v sume 6.500 eur, uplatnenej ako procesná
obrana žalovanej), si žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.09.2020 uznesením uloženú povinnosť vyjadriť
sa, či navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie, nesplnila (na pojednávaní 16.09.2020 žalobkyňa

nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie, iba sa vyjadrila, že tak urobí - navrhne znalecké dokazovanie
s odôvodnením). Až následne na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.11.2021 chcela žalobkyňa v
konaní, ktoré začalo dňa 07.05.2018, navrhnúť nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia
existencie vád, čo súd prvej inštancie zamietol (nepripustil), nakoľko žalobkyňa mala možnosť predniesť
návrh v rámci „koncentračnej“ lehoty na základe výzvy z 16.09.2020. Právny zástupca žalobkyne mal

vedomosť o uplatnenej procesnej obrane žalovanou (zľavy z kúpnej ceny v dôsledku existencie vád
rodinného domu, preukazovaných Znaleckým posudkom č. 8/2009, pričom tento mala žalobkyňa k
dispozícii od 16.11.2018 doručením odporu žalovanej) a v priebehu konania a naposledy v zmysle
výzvy súdu prvej inštancie mala žalobkyňa produkovať tvrdenia a dôkazy na vyvrátenie tejto obrany
(po otvorení pojednávania dňa 25.09.2019 si žalobkyňa uplatnila prostriedky procesného útoku: výsluch

svedkov T. W. H. I. H.). Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nerešpektovala výzvu
súdu smerujúcu k prejednaniu sporu a záväznú procesnú lehotu na predloženie dôkazov, spojené so
sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu
konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť skôr (t.j. najneskôr v lehote určenej
súdom). Je nepochybné, že žalobkyňa (jej právny zástupca) v rozpore s CSP nerešpektovala pokyny

súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania a zaniklo jej oprávnenie predkladať súdu dôkazy (a
skutkové tvrdenia), ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy
súdu prvej inštancie.

29. Žalobkyňa tvrdila, že znalecké dokazovanie by mohlo jediné odstrániť rozpory ohľadom skrytých

vád a ich vyčíslenia. Žalovaná však na preukázanie skrytých vád a ich vyčíslenia v konaní dôkazy
predložila, preto súd prvej inštancie nemal núdzu o skutkové tvrdenia. Ak žalobkyňa s vykonaným
dokazovaním nesúhlasila mala možnosť predložiť včas vlastné dôkazy, prípadne spochybniť pravdivosťskutočností vyplývajúcich zo žalovanou predložených dôkazov. Údajné rozpory ohľadom skrytých vád
a ich vyčíslenia žalobkyňa len tvrdila, svoje tvrdenia však ničím nepreukázala.

30. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide
nepripustenie znaleckého dokazovania čo predstavuje inú vadu konania podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d) CSP, ktorou vadou podľa názoru odvolacieho súdu konanie pred súdom prvej inštancie
postihnuté nebolo. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu,
ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť
sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie
práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko súd svoje rozhodnutie
odôvodnil v odôvodnení napadnutého (ods. 25). Tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie svoj postup
odôvodnil len dvojslovne s odkazom na hospodárnosť konania sa nezakladá na pravde. Súd prvej

inštancienebolpovinnýsvojprocesnýpostupdôkladneodôvodňovaťnapojednávaní,pretožepostačuje,
ak poskytne dostatočné odôvodnenie svojho postupu v rozhodnutí vo veci samej, čo súd prvej inštancie
urobil (§ 153 ods. 3 a § 220 ods. 2 CSP).

31. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov

strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

32.Žalobkyňavidelapochybeniesúduprvejinštanciepokiaľideovedomosťžalovanejoskrytýchvadách
predmetu kúpy (rodinného domu) a z vykonaného dokazovania (všetky dokumenty súvisiace s Kúpnou

zmluvou, Kúpna zmluva, Znalecký posudok č. 119/2016 vykonaný z dôvodu získania financovania na
kúpu predmetu kúpy podľa Kúpnej zmluvy, výsluch sporových strán, atď.) mala za to, že na predmete
kúpy podľa Kúpnej zmluvy v čase predaja neexistovali žiadne skryté vady. Uvedené tvrdenie žalobkyne
je podľa odvolacieho súdu v rozpore s tým, čo vyplýva zo súdneho spisu. Ako prvé je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa ako predávajúca v zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za vady

predmetu kúpy bez ohľadu na to, či má o nich vedomosť v čase predaja, ide o objektívnu zodpovednosť,
čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie a žalobkyňa tieto závery súdu prvej inštancie v odvolaní
nerozporuje.Pretoodvolacísúdnepovažovalzapotrebnézaoberaťsaodvolacímargumentomtýkajúcim
sa vedomosti žalobkyne o skrytých vadách. Pokiaľ ide o moment vzniku skrytých vád, z vykonaného
dokazovania - z výsluchu svedka N.. I. H.Č. - vyplynulo, že začiatkom r. 2017 boli žalovanej predložené

fotografie, z ktorých je zrejmá existencia skrytých vád pred rekonštrukciu nehnuteľnosti, teda že v čase
predaja skryté vady existovali; existencia skrytých vád už v tomto čase vyplýva taktiež zo Znaleckého
posudku č. 8/2009. Svedok N.. H. v konaní pred súdom prvej inštancie zároveň uviedol, akým spôsobom
je možné vady odstrániť a že oprava tak, ako bola žalobkyňou v minulosti pred predajom realizovaná,
nie je v prípade daného poškodenia možná. Žalobkyňa mala možnosť v priebehu konania preukázať

opak, pretože samotné tvrdenie o nepravdivosti žalovanou preukázaných skutkových okolností, je bez
predloženia dôkazu (splnenia dôkaznej povinnosti) nepostačujúce a neúčinné.

33. Odvolateľka uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správnyprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

34. Žalobkyňa mala ďalej za to, že nesprávne posúdenie sumy 5.600 eur ako primeranej vzhľadom
na okolnosti prípadu trpí vadou objektívnosti a nepreskúmateľnosti a napĺňa odvolací dôvod ust. §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Z napadnutého rozhodnutia v (ods. 25 odôvodnenia) vyplýva, že pokiaľ
ide o primeranosť zľavy z kúpnej ceny vo výške 6.500 eur, súd prvej inštancie vychádzal z rozpočtu
vypracovaného N.. H. P., ktorý predstavuje len čiastočné odstránenie statického poškodenia stavby

a výška ktorých nákladov presahuje pôvodne uplatnenú zľavu dňa 13.03.2017 vo výške 6.500 eur
(oznámením o výške zľavy zo dňa 16.09.2020 si žalovaná uplatnila celkovo sumu 21.969,58 eur -
rozdiel vo výške 15.219,58 eur). Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že ak žalobkyňa mala v úmysle s
preukázaním výšky započítanej pohľadávky navrhnúť znalecké dokazovanie, tento návrh neuplatnila
včas (viď. odôvodnenie vyššie), preto v súlade so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,
že žalobkyňa počas konania pred súdom prvej inštancie nenavrhla ani nepredložila dôkaz, ktorý by

spochybnil žalovanou preukázanú výšku zľavy z kúpnej ceny.

35. Predmetom započítania voči pohľadávke žalobkyne uplatnenej v tomto konaní na vrátenie pôžičky v
sume 5.600 eur bola časť pohľadávky žalovanej uplatnená dňa 13.03.2017 titulom zľavy z kúpnej ceny
v dôsledku vád v sume 5.600 eur; zostatok pohľadávky podľa listu zo dňa 13.03.2027 a oznámenia zo

dňa 16.09.2020 nebol žalovanou uplatnený v konaní vzájomnou žalobou.

36. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
Tvrdila, že uniesla dôkazné bremeno, že žalobu podala dôvodne a v konaní bola úspešná, inak by
súd musel zamietnuť žalobu z dôvodu nepreukázania žalobného nároku, pričom žalobkyňa preukázala

existenciu pohľadávky 5.600 eur. Podľa odvolacieho súdu otázka trov konania priamo súvisí s tým, kedy
dochádza k zániku pohľadávky pri započítaní. K momentu zániku pri započítaní sa NS SR vyjadril v
rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 18/2007 zo dňa 16.12.2008 tak, že „započítanie v zmysle § 580 OZ je forma
bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných
pohľadávok u veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných

pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva najmä v
úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia.
Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok...“ Na základe uvedeného
odvolací súd konštatuje, že k zániku žalovanej pohľadávky došlo pred podaním žaloby na súd, keďže

žalovaná si uplatnila zľavu z kúpnej ceny dňa 13.03.2017 titulom vady veci a túto sumu jednostranným
právnym úkonom započítala oproti pohľadávke žalobkyne z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 07.12.2016.
Sama žalobkyňa v odvolaní uvádza, že za úhradu peňažnej pohľadávky možno v zmysle hmotného
práva považovať aj jej započítanie, čo nastalo aj v tomto prípade a ku dňu podania žaloby na súd
dňa 07.05.2018 žalobkyňa žalobu podala bezdôvodne, keď sa domáhala priznania pohľadávky, ktorá

už zanikla skorším započítaním. Uvedené je tak presným opakom úspechu v spore; ak aj žalobkyňa
považovala započítanú pohľadávku žalovanej za spornú, musí niesť riziko spojené s tým, že súd túto (na
zápočet spôsobilú) pohľadávku posúdi ako dôvodnú, nakoniec každá pohľadávka, ktorá je predmetnom
súdneho konania môže byť jednou zo strán považovaná za spornú, uvedené však neznamená, že ak sa
v konaní preukáže opak, nemusí táto strana uhrádzať trovy konania protistrane. Na záver je tak potrebné

zdôrazniť,žežalobkyňabolavkonaníneúspešná,nepreukázalaexistenciužalovanejpohľadávkyvčase
podania žaloby, preto úspech v spore v celom rozsahu patrí žalovanej. Právnym dôsledkom uvedeného
je podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vznik nároku plne úspešnej žalovanej na náhradu trov konania od
neúspešnej žalobkyne.

37. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre
konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd
reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa užnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

38. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne a právne správne potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na plnú

náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).