Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010109
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v

trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ludaniciach, trvale bytom C. D. C., E. XXXX/X,

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezisteného dňa jari roku 2018 až do 21.07.2023 v bytovom dome na E. F. XXXX/X G.
C. D. C. vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej H. I., sledoval ju a inak ju obmedzoval v obvyklom
spôsobe života tým spôsobom, že poškodenú H. I. sledoval z balkónu bytového domu, či spoločných
priestorov bytového domu, zo svojho balkóna vykrikoval na poškodenú H. I. rôzne vulgarizmy, čakával
na chodbe bytového domu, následne jej vulgárne nadával, úmyselne jej blokoval výťah, keď poškodená
vyšla von z vchodových dverí bytového domu na E. F. XXXX/X, C. D. C. vylieval na ňu vodu zo svojho
balkóna, v prípade náhodného stretnutia na rôznych miestach v Bánovciach nad Bebravou vykrikoval

na poškodenú H. I. rôzne vulgarizmy, pričom toto konanie u poškodenej H. I. vzbudilo obavu o jej život
a zdravie a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jej života,

t e d a :

inéhodlhodoboprenasledovaltakýmspôsobom,žetovzbudilodôvodnúobavuojehoživotalebozdravie
a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jeho života, tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval
ho, inak ho obmedzoval v obvyklom spôsobe života, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po

dlhší čas,

č í m s p á c h a l :

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. b/

Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.,

§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu 500,-€ (päťsto) eur.Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu

ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému ukladá ambulantné ochranné psychiatrické
liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.02.2024

doručenej dňa 02.02.2024 pod Pv 230/23/3301-41, pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., samosudca po preskúmaní obžaloby
vydal trestný rozkaz, proti ktorému podala prokurátorka v zákonnej lehote odpor. Na ňom zotrvala, na
hlavnom pojednávaní, preto súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie k meritu

veci.

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z výsluchu obžalovaného, výsluchu poškodenej, svedka A. I.,
prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia a psychológia, videozáznamu zo
skutku, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, že by poškodenú prenasledoval na
ulici, v meste či nákupných strediskách. Ani ju nečakával pred jej prácou, on ani nevedel, kde poškodená
pracuje. Stretli sa dvakrát a bola to náhoda, keď on išiel do obchodu. Oni bývajú v tom istom bytovom
dome, on na 5 poschodí a poškodená na 7 poschodí. Ľutuje, čo spravil, tvrdí, že to bola starecká

demencia. Jeho to aj teraz trápi, a chcel, aby sa vec už skončila. On ľutuje, že na poškodenú zo dvakrát
vylial vodu. Jeho manželka mala na balkóne kvety, on nejakým hrnčekom vylial po poškodenej vodu,
ani ju zrejme netrafil, lebo ako sa vyjde z ich vchodu, je tam aj strieška nad schodmi, a poškodená už
bola ďalej, keď vodu vylial. On poškodenej nadával, keď sa stretli, nevie ani prečo, nebolo to na ulici ani
verejnosti, ale vo vchode. On ani nepoznal denný režim poškodenej, on sám pracuje popri dôchodku,

tak chodieval domov aj večer. On aj niekoľkokrát zadržal výťah, keď zbadal, že ide domov poškodená.
Nevie, čo ho to napadlo, ľutuje to. Na otázky či pozná poškodenú a čo bol dôvod, že je nadával, sa
len vyjadril k slovám uvedeným znalcovi, že je poškodená darobná, čím mal na mysli, že ju vídaval s
taškami idúc smerom, kde býva jej matka, od čoho si odvodil, že jej musí matka variť. Uvádzal, že také
jeho správanie trvalo tak tri roky. Nepamätá si, ako to začalo. On je dôchodca, poberá dôchodok 800,-€

a 200-400,-€ si vie zarobiť popri tom. Býva s manželkou a dospelým synom, pije občas pivo, nefajčí.

Poškodená H. I. trvala ako obzvlášť zraniteľná obeť, na výsluchu v neprítomnosti obžalovaného. Na
hlavnom pojednávaní uviedla, že sa to začalo v roku 2018, keď išla z roboty domov alebo do roboty,
kdekoľvek von, obžalovaný, ktorý bol vo vchode, keď to videl, nadával jej, videl, kto ide výťahom, mohlo

byť aj pol piatej, pol šiestej ráno, čakal na ňu alebo stál na balkóne a vykrikoval po nej napríklad "kurva"
a podobne. Tiež ju čakal pri práci, bol to apríl minulého roku, končila okolo desiatej, išiel oproti nej, keď
ju zbadal, zastavil, čakal na rohu, kým prešla okolo a nadával jej, takto sa to stalo raz, keď bola sama
a raz keď išla s manželom. Keď chodievala do obchodu, pravidelne jej nadával, keď ju stretol v Lidli
alebo v Kauflande, čakával ju ako išla z obchodu ako prišla pred vchod, nadával jej alebo keď vošla

dnu, privolal výťah, stávalo sa to pravidelne. Raz ju čakal, keď išla z práce na ul. Cyrila a Metoda,
zrazu odniekiaľ vybehol, išiel za ňou v takej vzdialenosti aby počula, že jej nadáva "kurva špinavá",
ona pridala do kroku, počkala ako prišla pred vchod, keď neskôr vošla dnu, pridržiaval výťah, neskôr
ho pustil nižšie a niekde medzi 5. a 6. poschodím opäť nadával. Stávalo sa napríklad, že on bol stále
na balkóne, ako videl, že sa blíži k domu, zbehol dole, aby sa stretli vo vchode, nadával jej alebo keď

išla von napríklad za rodičmi niečo im zaniesť, alebo pre niečo, po chvíli išiel výťah, on zišiel dole, otvoril
vchodové dvere a nadával jej. Keď neskôr išla späť do bytu a prechádzala okolo jeho poschodia, nadával
jej. Stávalo sa, že keď išla do obchodu s mužom a deťmi, vracali sa naspäť, videl ich z balkóna, museli
čakať dolu lebo držal výťah, stávalo sa, že zišiel výťahom dole on, otvoril dvere, keď ich zbadal, zase
ich zatvoril, vyšiel hore a držal výťah. Stalo sa jej, že išla po zotmení okolo školy, ani nevie kde sa zjavil,

vykrikoval po nej "kurvička, počkaj, kam sa ponáhľaš, neutekaj predo mnou" stíchol, keď išli nejakí cudzíľudia a potom kdesi zmizol. Keď na jeho nadávky nereagovala, asi aby upútal pozornosť, 3-4 razy sa
stalo, keď išla ráno do roboty, vylial na ňu vodu z balkóna. Nadávky, držanie výťahu sa opakovalo
pravidelne, dennodenne. Odkedy je toto konanie, už im nenadáva, avšak stalo sa, že pozerá z balkóna,

napr. keď ide syn z domu alebo manžel. Minulý týždeň rozprávala so susedou zo 4. poschodia, pýtala
sa, či to pokračuje, v tom čase vyšiel výťah na piate poschodie, asi 10 min. tam stál, ona vravela, že ju
obžalovaný sleduje, radila jej, aby ho natočila, že sa jej stalo tiež, že jej obžalovaný ukázal holý zadok a
tiež susedovi zo šiesteho poschodia. Ona už ani nevedela, kade chodiť, či išla predným alebo zadným
vchodom, stál na balkóne a potom nadával. Stávalo sa mi, že jej škaredo nadával hoc vedel, že je za

ním, úmyselne zabuchol vchodové dvere, keď vchádzal, aby musela použiť kľúč. Keď nevidel, kto stojí
pod strieškou dolu, zišiel dolu so smetným košom, keď zistil, že to je ona, nadával. Dennodenne na
balkóne a sledoval, kto vchádza či vychádza, keď nevidel, zbehol dole sa osobne pozrieť. V apríli minulý
rok o desiatej doobeda vybehol pri bytovému domu oproti a celý čas jej nadával. Videla ho najskôr stáť,
keď ju zbadal, išiel za ňou. Zakaždým keď som išla von počas tých 5 rokov, keď išla do svojho bytu
odspodu, jej zadržiaval výťah. Na jar, ešte bola tma, keď išla do práce o pol piatej či trištvrte na päť,

ako zišla zo schodov za striešku, ktorá schody kryla, za sebou počula dopadnúť vodu, hoci v tom čase
nepršalo. Mohlo to byť cca za šálku. Nezasiahol ju. Spôsobovalo jej to stres, menila svoje konanie,
správanie, aby bola čo najmenej pred činžiakom. Mužovi robil to isté, tiež mu nadával. Bojí sa chodiť
von, keď idem von, zakaždým sa obzrie, dáva si pozor, aby sa mu mohla vyhnúť. Schválnosti sa mali
týkať aj susedy I. a aj obyvateľov iných vchodov. Ako je probačný dohľad, snaží sa jej vyhnúť, nevšíma

si ju, a ona jeho. V roku 2020 bola operovaná, dostala rakovinu. Doktori jej povedali, že je to zo stresu.
Na polícii vec hlásili až minulý rok. Fyzicky ju obžalovaný nenapadol. Nemali žiaden konflikt, ktorý by
mohol byť príčinou správania obžalovaného.

Svedok A. I., manžel poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že Nevhodné správanie

obžalovaného začalo na jar 2018, išlo zadržiavanie výťahu a sledovanie z balkóna, postupne sa pridali
nadávky. Netýkalo sa to len poškodenej, ale aj jeho a celej rodiny, majú ešte dvoch synov. On napríklad
išiel vysypať smeti a stávalo sa mu, že výťah bol blokovaný, on sa dovtípil, kto za tým je, lebo už vedel, čo
je obžalovaný zač. Asi 6 rokov predtým, jeho svokrovcom ako prišli na návštevu, obžalovaný jeho osobu
vulgárne spomenul, odvtedy sa mu svedok nezdravil. Potom bol 6 rokov pokoj, kým sa to nezačalo.

Balkón je prechodný pobyt obžalovaného, odtiaľ ich sledoval, problémy však mali s ním aj iní susedia,
to isté robil I. a susede I., I. sú dôchodcovia, tí sa kvôli nemu až odsťahovali. Vždy keď sa stretli, čo
bolo niekedy raz niekedy 5krát do týždňa tak im nadával, bez príčiny, neplatilo na neho ignorovanie.
On dokonca skúšal rovnako oplatiť, keď mu rovnako nadal, tak sa obžalovaný len sa mu vysmial do
tváre, ako by mu to robilo dobre a pokračoval v tom. On nekontaktoval manželku ani syna obžalovaného,

nevolali ani políciu až dovtedy, keď to už nebolo únosné, a policajt im spomenul, že ho majú nahrať.
To aj spravili a pokračovalo to týmto konaním. On obžalovaného považuje za psychopata, ten nadáva
bez príčiny, nikdy ich však nenapadol. Manželka to však ťažko niesla, aj niekedy prišla uplakaná. On im
nadával aj mimo domu, keď sa stretli. Isto to zhoršilo kvalitu života.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehratého videozáznamu z CD na č.l. 7, pričom na č.l. 135
je správa o zabezpečení videozáznamu /vyhotovil ho A. I. dňa 20.07.2023 o 18:50h/, záznam začína
tým, že svedok ide o poschodia nižšie k bytu obvineného, ten síce nadáva, no až keď zbadá, že ho
svedok natáča, ide za ním a udrie ho (viac menej demonštratívne) dámskou topánkou, pričom sa zas
demonštratívne odhalí a odíde.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaného znaleckého posudku Centra duševného zdravia,
s.r.o. č. 208/2023 č.l. 100-124, z odvetvia psychiatria, obžalovaný v čase skutku trpel duševnou
poruchou, tzv. organickou poruchou osobnosti a správania. Netrpí však duševnou chorobou v pravom
zmysle slova, t.j. psychózou, ani závislosťou či psychotickou komplikáciou prípadnej závislosti či

slabomyseľnosťou v zmysle demencie či primárne agresívnou štruktúrou osobnosti. Táto porucha
ovplyvňuje predovšetkým emočnú stabilitu a správanie sa, vrátane impulzivity a schopnosti kontrolovať
spoločensky vhodné správanie. Vzhľadom k tomu, ovládacie schopnosti boli vyhodnotené ako
zmenšené ťažko, významne forenzne významne, rozpoznávacie boli plne zachované. Nebezpečenstvo
svojho konania tak mohol v plnej miere rozoznať. Skutok nesúvisí s požitím alkoholických nápojov

či iných návykových látok. Vzhľadom na etiológiu, organické zhoršovanie osobnosti, správania a
kognície je plne indikované odporúčať ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Jeho pobyt
na slobode priamo nie je priamo, bezprostredne, nebezpečný pre spoločnosť, je však potenciálnenebezpečný z dôvodu prognózy ochorenia, musí byť podrobený dispenzáru, sledovaniu v psychiatrickej
ambulancii.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru psychológia,
PhDr. Michala Chovanca č. 11/2023 č.l. 127-134, kognitívne funkcie obžalovaného sa nachádzajú
v pásme ľahkej kognitívnej poruchy, čo nie je forenzne významné. Emocionalita obžalovaného je
nezrelá, slabo rozvinutá, afektivita labilná, impulzívna, ľahšie podrážditeľná, empatia slabo rozvinutá,
v emočných situáciách sa cíti nepohodlne. Všeobecná vierohodnosť vzhľadom k veku, intelektovým

schopnostiam, štruktúre a integrite osobnosti možno považovať za zníženú, špecifická je znížená
vzhľadom k motivačným faktorom obvineného ako snaha vyhnúť sa obvineniu. Prognóza prevýchovy a
resocializácie je dobrá, avšak je potrebné navštíviť odborníka špecialistu - psychiatra.

Podľapracovnéhoposudkuzamestnávateľanač.l.137zodňa11.09.2023obžalovanýjezamestnancom
spol. SLOVKOV s.r.o. od 01.01.2023. Zamestnávateľ je s ním spokojný, obžalovaný je kamarátky a

nekonfliktný. Obžalovaný uviedol, že je zamestnaný stále u tohto zamestnávateľa.

Podľa lustrácie v REGOB na č.l. 189 obžalovaný je ženatý, má dospelého syna.

Podľa lustrácie v ústrednej evidencii priestupkov MVSR a rozkazov o uložení sankcií za priestupky na č.l.

139-143, 145-147, dňa 18.07.2022 spáchal obžalovaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb. a to tak, že v bytovom dome na rovnakej adrese, ako v tejto
veci vulgárne nadával a vykrikoval na suseda A. H. I., za čo bol postihnutý pokutou 20,-€. Priestupok
rovnakého druhu a spôsobom voči A. I. spáchal aj 11.01.2019 a voči susede I. dňa 08.01.2019 a
17.12.2018.

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 148 je evidované len jedno odsúdenie (nezahladené) z roku 1987,
kedy bol rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 1T/50/1987 uznaný vinným zo spáchania
trestného činu podľa § 132 ods. 1a , § 139 Tr. zák. č. 140/1961Zb./ rozkrádanie majetku v socialistickom
vlastníctve/ a bol mu uložený nepodmienečný trest na 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa 05.11.1987.

Podľa lekárskej správy PhDr. Prekopovej zo dňa 04.03.2024 sa obžalovaný riadne podrobuje
psychologickému poradenstvu od 31.08.2023.

Nazákladevykonanéhodokazovania,hodnotiacdôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnejsúvislostidospel

súd k záveru, že bez dôvodných pochybností obžalovaný svojím konaním naplnil znaky žalovaného
prečinu, pričom súd skutkovú vetu upravil podľa výsledkov dokazovania, čo však nemalo dosah na
právnu vetu ani právnu kvalifikáciu skutku.

Obžalovaný sa v podstate priznal k tomu, že v bytovom dome poškodenej vulgárne nadával, že

na ňu zo dva razy vylial vodu, či sa o to pokúšal, tiež, že ak ju videl, že ide o do bytového dnu,
niekoľkokrát jej zadržal výťah, a tak robil schválnosti. Obdobie, v ktorom sa takto správal bolo maximálne
tri roky. Obžalovaný poprel, že by poškodenú sledoval najmä mimo bytového domu, napríklad pred jej
zamestnaním. Poprel, že by robil schválnosti tak často, ako to popisuje poškodená a jej manžel.

Súd na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na výpovede poškodenej a jej manžela, ako aj
videozáznam dospel k záveru, že v období, ako uvádzal svedok teda od jari 2108 sa obžalovaný správal
spôsobom, ako je uvedené v skutkovej vete. Pokiaľ ide o frekvenciu obťažujúceho správania súd musí
vychádzať z toho, že obžalovaný má tendenciu uvádzať nižšiu frekvenciu, poškodená zas opačne. Bolo
to badateľné aj slovným spojením, "vždy", "denne", ktoré padalo, no z výpovedí neskôr vyplynulo, že sa

stretávali v podstate ako bežní susedia, teda párkrát týždenne, niekedy raz niekedy päť - krát (svedok
I.), teda vždy znamenalo - vždy keď sa stretli. Konanie obžalovaného bolo mimoriadne obťažujúce a
dlhodobé, najmä bezdôvodné nadávanie poškodenej. Tento ani nevedel uviesť motív, prečo sa takto
správal, z priestupkov a výpovedí poškodenej a jej manžela možno badať, že takýchto terčov medzi
susedmimalviac,líšilosatozrejmečasovýmobdobím,intenzitouareakcioudotknutých.Bezdôvodných

pochybností je preukázané, že obžalovaný poškodenú prenasledoval, pretože vyhľadával jej osobnú
blízkosť a to najmä v bytovom dome, ale aj mimo neho, na miestach ktoré súd uviedol, sledoval ju,
pretože sledovaním je aj "špehovanie" na balkóne bytového domu, aby tak mohol zadržať výťah, zísť
do vchodu, nadávať jej. Ak ju zazrel v dome či v meste, nevzdialil sa, ale si vyčkal kým sa priblížia zas jej vynadal. Takéto jeho konanie je samo o sebe spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život a
zdravie a podstatne zhoršiť kvalitu života. Takto napokon vypovedala aj poškodená a jej manžel. Jedinou
zmenou je popis, že poškodenú sledoval z balkóna bytového domu a skutočnosť, že nebolo preukázané,

že obžalovaný účelovo čakal poškodenú pred jej miestom jej zamestnania. Vzhľadom na popisovanú
frekvenciu a miesta, kde sa poškodená s obžalovaným stretli, nemožno považovať za preukázané, že
by poškodenú sledoval po meste, zrejme išlo o náhodné stretnutia susedov v meste, či na nákupoch v
predajni, ktoré obžalovaný využil obdobne ako v bytovom dome, nevynechal príležitosť jej nadávať.

Obžalovaný tak iného (poškodenú) dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú
obavu o jeho život alebo zdravie a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jeho života, tým, že vyhľadával
jeho osobnú blízkosť a sledoval ho, inak ho obmedzoval v obvyklom spôsobe života, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Súd skutok pokiaľ ide o koniec páchania trestnej činnosti
ohraničil dňom obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, pretože v obžalobe nebol nijak ohraničený.
Je zrejmé, že obžalovaný s prenasledovaním prestal až potom čo bol obmedzený na osobnej slobode.

Kvalifikačný znak, dlhší čas súd považuje za preukázaný tým, že poškodená a aj jej manžel vypovedali,
že obťažujúce správanie obžalovaného trvá už od roku 2018. Hoci tento trestný čin pojmovo je trestným
činom hromadným a zároveň trvácim, teda sa skladá s viacerých skutkov, ktoré samostatne ešte nie
sú trestným činom, pričom v určitom čase je navodený protiprávny stav, ktorý musí trvať istú dobu,
tak dĺžka tejto doby je závislá na intenzite zásahov. Čím je zásah do práv poškodeného silnejší tým je

stačí kratší čas na narušenie v obvyklom spôsobe života. Je zrejmé, že vulgárne nadávanie poškodenej
zakaždým, keď sa z obžalovaným stretne, pocit, že ju vyhľadá v bytovom dome, či ju stretne na ulici,
je podstatné zhoršenie kvality života pričom už rádovo konanie počítané čo i rokom pri takom správaní
možno považovať za závažnejší spôsob konania - dlhší čas. Sám obžalovaný pritom pripustil dobu 3
rokov. Obžalovaný konal v priamom úmysle, porušil záujem na pokojnom občianskom spolunažívaní.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko
trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného
zákona pre žalovaný prečin je v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Súd u obžalovaného prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c/ Tr. zák., pretože spáchal
trestný čin, v spojitosti s negatívnymi dôsledkami jeho choroby, čo vyplýva zo záverov znaleckého

posudku z odvetvia psychiatria. Napokon to vyplynulo aj z dokazovania výsluchom obžalovaného. Ak
vôbec zaznela nejaká konkrétna výčitka obžalovaného voči poškodenej, tak to má byť to - že má chodiť
k svojej matke, ktorá jej má variť. To je dôvod, v ktorom len ťažko možno hľadať logiku o to viac, keď
o poškodenej obžalovaný nemal žiadne informácie a k tomuto záveru dospel svojskou dedukciou. Súd
nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., na odsúdenie z roku 1987 vskutku nemožno

prihliadať už len z časového hľadiska.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný konal podľa znalca v zníženej príčetnosti z
hľadiska schopnosti ovládať jeho konanie. Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
u osoby, ktorá môže páchať napríklad priestupky, kde nik neskúma príčetnosť priestupcu, môže klásť

neskôr bremeno dokazovania na skúmanie príčetnosti v čase skúšobnej doby. Nedá sa neuviesť aj istá,
aj celkom pochopiteľná podozrievavosť poškodenej a jej manžela voči obžalovanému. Nedá sa vylúčiť,
že za každým postávaním obžalovaného na balkóne či stretnutím na ulici či v obchode budú vidieť
sledovanie, či za zadržaným výťahom obžalovaného, hoci by ho aj nevideli. Súd tiež prihliadol na to, že
dosiaľ nebolo preukázané ani porušenie povinností obžalovaného pri náhradách väzby, ktoré už trvajú

od 27.07.2023. Súd prihliadol napokon aj ku konaniu o zmier, kde dala prokurátorka k takému konaniu
pokyn dňa 15.12.2023. Hoci poškodená s takým konaním napokon nesúhlasila, v prípade zmieru a
následného zastavenia trestného stíhania by rovnako nebola ukladaná žiadna skúšobná doba, teda ani
prokurátorka skôr nenavrhovala skončenie veci spôsobom zahŕňajúcim odklad výkonu trestu odňatia
slobody s určením skúšobnej doby či aj dohľad probačného a mediačného úradníka. Súd považoval

najmä trestné konanie ako také, za najviac preventívne účelné, spôsobilé prevychovať obžalovaného,
rovnako súd považuje za mimoriadne dôležité ukladanie ochrannej psychiatrickej liečby. V tomto zmysle
súd dospel k záveru, že účel trestu už potom splní aj trest peňažný, vo výške, ako mala byť určená naochranu a podporu obetí trestných činov - ako v konaní o zmieri. Výška peňažného trestu je aj primeraná
príjmu obžalovaného.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému uložil znalcom z odvetvia psychiatria odporúčané
ambulantné ochranné psychiatrické liečenie. Keďže skutok obžalovaný spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti a ten je nie len z kriminologického ale aj psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný z
dôvodu prognózy ochorenia, a musí byť podrobený dispenzáru, sledovaniu v psychiatrickej ambulancii.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.